Uploaded by Vladimír Kačmarčík

Diplomová práca Dzurek Peter

advertisement
Fakulta bezpečnostného inžinierstva
Manažment rizík v procese zvyšovania bezpečnosti dopravy v podniku
Železnice Slovenskej republiky
Diplomová práca
Bc. Peter Dzurek
Študijný program: Krízový manažment
Študijný odbor: Bezpečnostné vedy
Školiace pracovisko: Žilinská univerzita v Žiline,
Vedúci diplomovej práce: doc. Ing. Mária Hudáková PhD.
Žilina 2023
Čestné vyhlásenie
Vyhlasujem, že som zadanú diplomovú prácu vypracoval samostatne, pod odborným vedením
vedúceho práce/školiteľa a používal som len literatúru uvedenú v práci.
Žilina 15. mája 2023
Podpis
Poďakovanie
Týmto by som chcel poďakovať najmä vedúcemu diplomovej práce doc. Ing. Márii Hudákovej
PhD. za odborné rady pri písaní práce, rovnako tak zamestnancom ŽSR za ústretovosť
a poskytnutie potrebných informácií pri písaní diplomovej práce a v neposlednom rade svojej
manželke za jej podporu.
Abstrakt
DZUREK, Peter: Manažment rizík v procese zvyšovania bezpečnosti dopravy v podniku
Železnice Slovenskej republiky. [Diplomová práca] / Peter Dzurek. – Žilinská univerzita v Žiline.
Fakulta bezpečnostného inžinierstva; Katedra Krízového manažmentu. – Školiteľ: Mária
Hudáková. Žilina: 2023.
Diplomová práca prináša pohľad na manažment rizík v podniku Železníc Slovenskej republiky
z pohľadu bezpečnosti železničnej dopravy. Snaží sa komplexne analyzovať zavedený systém
riadenia bezpečnosti, ktorý podnik využíva na činnosti spojené so zvyšovaním úrovne
bezpečnosti pri správe železničnej infraštruktúry na Slovensku. Analyzuje spôsoby a metódy,
ktoré podnik využíva na posudzovanie rizík. Prostredníctvom jedného so spôsobov
implementuje Spoločnú bezpečnostnú metódu na posudzovanie a hodnotenie rizík v prípade
významnej zmeny v železničnom systéme. Metóda je implementovaná na základe modelovej
aplikácie, ktorá sa zameriava na posudzovanie jedného z kritických prvkov železničnej
infraštruktúry. Posudzuje riziká pomocou vybraných metód a techník. Výsledkom celého
procesu je návrh vhodných opatrení, ktoré sú zamerané na zvýšenie úrovne bezpečnosti
v železničnej doprave na Slovensku.
Kľúčové slová: bezpečnosť, riziko, nebezpečenstvo, systém riadenia bezpečnosti, Spoločná
bezpečnostná metóda.
Abstract
DZUREK, Peter: Risikomanagement in einem ausgewählten Unternehmen mit ausgewählten
Methoden und Techniken. [Diplomarbeit] / Peter Dzurek. – Universität Žilina in Žilina. Fakultät
Sicherheitstechnik; Abteilung Krisenmanagement. – Betreuer: Mária Hudáková. Žilina: 2023
Die Diplomarbeit gibt einen Einblick in das Risikomanagement im Unternehmen Eisenbahnen
der Slowakischen Republik aus Sicht der Eisenbahnverkehrssicherheit. Es versucht, das
etablierte Sicherheitsmanagementsystem umfassend zu analysieren, das das Unternehmen
für Aktivitäten im Zusammenhang mit der Erhöhung des Sicherheitsniveaus im Management
der Eisenbahninfrastruktur in der Slowakei verwendet. Es analysiert die Art und Weise, wie
das Unternehmen Risiken einschätzt. Durch eine der Methoden implementiert es die
gemeinsame Sicherheitsmethode zur Risikobewertung und -bewertung im Falle einer
wesentlichen
Änderung
des
Eisenbahnsystems.
Die
Methode
wird
durch
eine
Modellanwendung implementiert, die sich auf die Bewertung eines der kritischen Elemente der
Eisenbahninfrastruktur konzentriert. Bewertet Risiken durch ausgewählte Methoden und
Techniken. Das Ergebnis des gesamten Prozesses ist der Vorschlag geeigneter Maßnahmen
zur Erhöhung des Sicherheitsniveaus im Eisenbahnverkehr in der Slowakei.
Schlüsselwörter: Sicherheit, Risiko, Gefahr, Sicherheitsmanagementsystem. Gängige
Sicherheitsmethode.
Obsah
Úvod ....................................................................................................................................12
1
Analýza súčasného stavu v systéme manažmentu rizík ..........................................14
1.1
Charakteristika základných pojmov ........................................................................14
1.2
Členenia rizík v železničnej doprave ......................................................................17
1.3
Legislatívne požiadavky, normatívne požiadavky a trendy riešenej problematiky ...18
1.3.1
Európske legislatívne požiadavky v riešenej problematike ..............................19
1.3.2
Národné legislatívne požiadavky v riešenej problematike ................................20
1.3.3
Interné požiadavky v podniku ŽSR ..................................................................21
1.3.4
Normatívne požiadavky ...................................................................................22
1.3.5
Presadzovanie pozitívnej kultúry bezpečnosti na železniciach ........................23
1.4
2
Charakteristika Železníc Slovenskej republiky ........................................................23
Ciele a metódy diplomovej práce ...............................................................................25
2.1 Ciele diplomovej práce ................................................................................................25
2.2 Metódy a techniky diplomovej práce ...........................................................................25
3
Analýza súčasného stavu v oblasti manažmentu rizík v prostredí ŽSR ..................27
3.1 Prvky a súčasti systému riadenia bezpečnosti v ŽSR .................................................28
3.1.1 Identifikácia rizika .................................................................................................28
3.1.2. Bezpečnostné politiky SRB ..................................................................................29
3.1.3 Ciele podniku v oblasti bezpečnosti ......................................................................31
3.1.4 Vzdelávanie zamestnancov ..................................................................................32
3.1.5 Dokumentovanie informácií a vyšetrovanie nehôd a mimoriadnych udalostí
v doprave ......................................................................................................................33
3.1.6 Pripravenosť ŽSR v oblasti vzniku krízového javu ................................................35
3.2 Zraniteľné prvky ovplyvňujúce bezpečnosť dopravy v procese riadenia rizík ŽSR.......36
3.2.1 Železničný zvršok, stavby a objekty železničného spodku ....................................36
3.2.2 Stavby a zariadenia elektrotechniky a energetiky .................................................38
3.2.3 Oznamovacia a zabezpečovacia technika ............................................................39
3.2.4 Povinnosti ŽSR v oblasti prvkov ŽI .......................................................................40
3.3 Riadenie bezpečnostných rizík v prostredí ŽSR ..........................................................41
3.3.1 Systém riadenia bezpečnostných rizík ..................................................................41
3.3.2 Posudzovanie rizík Spoločnou bezpečnostnou metódou CSM-RA .......................43
4
Riešenie kritického prvku ŽI prostredníctvom modelovej aplikácie Spoločnej
bezpečnostnej metódy na hodnotenie a posudzovanie rizík v železničnej doprave. ....50
4.1 Aktuálna situácia a súčasný nevyhovujúci stav železničných priecestí na tratiach ŽSR
.........................................................................................................................................50
4.2 Modifikácia bezpečnostnej metódy .............................................................................52
4.3 Aplikácia bezpečnostnej metódy .................................................................................53
4.3.1 I. etapa - Vymedzenie systému a určenie významovosti zmeny ...........................53
4.3.2 II. etapa - Štruktúra použitia bezpečnostnej metódy a vypracovanie bezpečnostného
plánu .............................................................................................................................56
4.3.3 III. etapa – identifikácia, analýza a hodnotenie nebezpečenstiev a rizík................58
4.3.4 IV. etapa – Výber zásad akceptovania rizík a návrh bezpečnostných požiadaviek a
preventívnych opatrení na zachovanie a zvýšenie úrovne bezpečnosti na železničných
priecestiach ...................................................................................................................63
4.3.5 V. etapa - Riadenie nebezpečenstiev a rizík .........................................................71
4.3.6 IV. etapa - Nezávislé posúdenie ...........................................................................74
4.4 Zhodnotenie výsledkov diplomovej práce ....................................................................74
Záver ...................................................................................................................................76
Zoznam obrázkov
Obrázok 1.1 Matematické modely ........................................................................................14
Obrázok 1.2 Proces systému manažmentu rizík ...................................................................15
Obrázok 1.3 Vzťah Európskej únie, SR a organizácie na legislatívnej úrovni .......................19
Obrázok 1.4 Model bezpečnostnej kultúry v organizácií .......................................................23
Obrázok 3.1 Hlásenie nehôd a mimoriadnych udalostí .........................................................33
Obrázok 3.2 Posudzovanie rizík podľa smernice SRB ..........................................................43
Obrázok 3.3 Určovanie významovosti zmeny .......................................................................44
Obrázok 3.4 Proces identifikácie a klasifikácie nebezpečenstva ...........................................45
Obrázok 3.5 Výber princípu akceptácie rizika .......................................................................46
Obrázok 4.1 Situačné zobrazenie železničného priecestia a jeho okolia ..............................54
Obrázok 4.2 Fotografia riešeného železničného priecestia ...................................................54
Obrázok 4.3 Vývojový diagram štruktúry implementácie bezpečnostnej metódy ..................58
Obrázok 4.4 Ishikawa diagram .............................................................................................59
Obrázok 4.5 Osvetlenie vozovky rail-flash ............................................................................67
Obrázok 4.6 Fluorescenčné dopravne značenie ...................................................................67
Obrázok 4.7 Oceľové zábrany ..............................................................................................68
Obrázok 4.8 Priecestie vybavené gumovými prejazdovými panelmi .....................................69
Zoznam tabuliek
Tabuľka 3.1 Úrovne rizika.....................................................................................................48
Tabuľka 4.1 Štatistika počtu nehôd na železničných priecestiach .........................................51
Tabuľka 4.2 Štatistika ťažkých a smrteľných úrazov na železničných priecestiach ...............51
Tabuľka 4.3 Navrhované zmeny ...........................................................................................53
Tabuľka 4.5 Určenie významovosti zmeny ...........................................................................55
Tabuľka 4.6 Bezpečnostný plán ...........................................................................................56
Tabuľka 4.7 Zoznam identifikovaných rizík a nebezpečenstiev.............................................60
Tabuľka 4.8 Pravdepodobnosť výskytu nehôd ......................................................................61
Tabuľka 4.9 Závažnosť rizika ...............................................................................................62
Tabuľka 4.10 Stanovenie úrovne rizika.................................................................................62
Tabuľka 4.11 Záznam o nebezpečenstve a rizikách .............................................................72
Tabuľka 4.12 Záznam o nebezpečenstve a rizikách .............................................................73
Zoznam skratiek
ŽI – Železničná infraštruktúra
BOZP- Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
EÚ – Európska únia
ŽSR – Železnice Slovenskej republiky
GR – Generálne riaditeľstvo
STN – Slovenská technická norma
SRB – systém riadenia bezpečnosti
CSM–RA - Common Safety Method – Risk assestment
VVÚŽ – Výskumný a vývojový ústav železníc
CPBR – Centrum posudzovania bezpečnostných rizík
KIS – komunikačné a informačné systémy
PZS-Z – priecestné zabezpečovacie zariadenie svetelné so závorami
PZS – priecestné zabezpečovacie zariadenie svetelné bez závor
PZM – priecestné zabezpečovacie zariadenie s miestnou obsluhou
K – pasívne priecestie
Diplomová práca
Úvod
Jedným z hlavných pocitov, ktoré človek vo svojom živote vníma je bezpečnosť. S týmto
pojmom sa stretáva každý z nás a je skloňovaný vo všetkých fázach prežívania v našom svete.
Do nášho života vstupuje množstvo rizík, ktoré sa snažia narušiť pocit bezpečia. Jedným
z prostriedkov ako riziká zvládnuť je byť na ne pripravený, poznať ich dôsledky
a pravdepodobnosť výskytu.
Táto diplomová práca prináša pohľad na problematiku bezpečnosti v oblasti železničnej
dopravy na Slovensku. Zameriava sa na manažment rizík v podniku, ktorým sú Železnice
Slovenskej republiky. Tento podnik zabezpečuje správu železničnej infraštruktúry na
Slovensku a teda svojimi službami ovplyvňuje bezpečnosť u množstva ľudí v našej krajine.
Pre lepšie pochopenie manažmentu rizík ako takého je prvá kapitola postavená na definovaní
základných pojmov. K nim sa tiež pridáva vyzdvihnutie legislatívnych a normatívnych
požiadaviek, ktoré tvoria kostru riešenej problematiky. Z dôvodu toho, že práca sa v ďalších
kapitolách výlučne zameriava na železničnú dopravu s ohľadom na správu železničnej
infraštruktúry na Slovensku, bude na záver prvej kapitoly predstavený podnik Železnice
Slovenskej republiky.
Celý systém bezpečnosti dopravy na tratiach ŽSR je postavený na správnom implementovaní
systému riadenia bezpečnosti. Tento systém obsahuje súčasti, ktoré tvoria spleť
organizačných činností zaisťujúcich bezpečnosť zamestnancov a cestujúcej verejnosti. Druhá
kapitola začína práve analýzou súčasného stavu v oblasti manažmentu rizika. Práca podrobne
analyzuje systém riadenia bezpečnosti, ktorý je integrálnou súčasťou riadenia podniku.
Ako je vyššie spomenuté, pokiaľ chceme riziká čo najlepšie eliminovať, je potrebné byť na ne
pripravený. Potreba poznať zraniteľné súčasti systému napomáha podniku nastaviť celý
systém tak, aby boli riziká zmiernené na prijateľnú úroveň. Diplomová práca analyzuje všetky
zraniteľné prvky železničnej infraštruktúry, ktoré môžu byť zasiahnuté množstvom rizík.
Poznať riziká v podniku pomáha nastavený systém riadenia rizík vychádzajúci zo systému
riadenia bezpečnosti, ale aj posudzovania rizík, ktoré je uplatňované na základe
Vykonávacieho
nariadenia
Európskej
komisie
402/2013,
ktorý
zavádza
Spoločnú
bezpečnostnú metódu na posudzovanie a hodnotenie rizík v železničnej doprave v prípade
významných zmien v rámci železničného systému. Oba zavedené spôsoby posudzovania rizík
majú za cieľ zvýšenie úrovne bezpečnosti na tratiach Železníc Slovenskej republiky.
V štvrtej kapitole sa práca zameriava na posudzovanie rizík práve Spoločnou bezpečnostnou
metódou CSM-RA. Na úvod kapitoly je uvedený príklad problematického kritického prvku
12
Diplomová práca
železničnej infraštruktúry, ktorý bude využitý pri aplikácií spoločnej bezpečnostnej metódy.
Samotná aplikácia bude využitá pri modelovom príklade zmeny v železničnom systéme, ktorá
prinesie jednak zvýšenie úrovne bezpečnosti, ale tiež vznik nových rizík. Súčasťou metódy
bude aj návrh opatrení, ktoré je potrebné zavádzať pre zlepšenie stavu a bezpečnosti na
železničných tratiach na Slovensku.
Zvyšovanie bezpečnosti v doprave musí byť prioritou správcu infraštruktúry, preto ak existujú
prostriedky, ktorými ju vieme zvýšiť je potrebné ich naplno využívať a neustále zlepšovať.
13
Diplomová práca
1 Analýza súčasného stavu v systéme manažmentu rizík
1.1
Charakteristika základných pojmov
Pri pohľade na problematiku železničnej dopravy je zrejmé, že sa jedná o veľmi komplikovanú
a hlavne rozsiahlu oblasť, do ktorej vstupuje množstvo príležitostí, ale aj ohrození. Ohrozenie
vieme definovať ako zdroj prostredníctvom, ktorého dochádza k vzniku negatívnych udalostí.
Tieto zdroje môžu pôsobiť ako jednotlivec, udalosť vyvolaná činnosťou prírody alebo ľudské
konanie. STN ISO 31000 Risk managment hovorí o ohrození ako o možnosti aktivácie
nebezpečenstva v určitom čase a priestore (Hudáková, 2021; STN ISO 31000:2019).
O železničnej doprave sa často hovorí ako o jednom z najbezpečnejších spôsobov dopravy.
Aj z toho dôvodu sa často krát opomína veľké množstvo rizík, ktoré do tohto procesu vstupujú.
Riziká sa začínajú vo výraznejšej miere skloňovať až keď dôjde k vzniku nehodovej udalosti,
často krát s tragickými následkami. S rizikami ako takými sa v bežnom živote stretávame
často. Môžeme o nich povedať, že svojou podstatou narušujú stabilitu systému. V našom
konkrétnom prípade komplikujú dosahovanie nášho prvotného cieľa, ktorým je zabezpečenie
spoľahlivého a hlavne bezpečného prevádzkovania dopravy drahé. Riziko sa prezentuje tiež
ako pravdepodobnosť nežiadúceho javu, ktorý vzniká počas časovej periódy a za špecifických
okolností (Šimák, 2006).
V praxi je veľmi dôležité poznať aj mieru rizika a teda merateľnú veličinu, ktorá vyjadrí či ma
udalosť schopnosť prejaviť sa a dosiahnuť určitú hodnotu. Mieru rizika je možné vyjadriť
prostredníctvom nasledovných matematických modelov:
Obrázok 1.1 Matematické modely
(podľa: Hudáková, 2021).
Celý proces práce s rizikom je postavený na zvyšovaní bezpečnosti celého systému.
O bezpečnosti a to nielen z pohľadu železničnej dopravy, vieme povedať, že sa jedná o stav,
pri ktorom sú riziká zohľadnené a zmiernené na takú úroveň, kedy o nich hovoríme ako
o akceptovateľných. Sú to riziká, pri ktorých stanovená miera vrátane zohľadnenia všetkých
podmienok, nepredstavuje pre daný subjekt výrazné ohrozenie (Dvořak, 2010).
14
Diplomová práca
Šimák definuje bezpečnosť ako stav všetkých systémov v spoločnosti, ktoré pri konkrétnych
podmienkach dokážu plniť stanovené funkcie na prospech spoločnosti (Šimák, 2016).
Úlohy spojené s bezpečnosťou železníc je potrebné vnímať aj kontexte interoparability. Tá
hovorí o systéme transeurópskych železníc a teda o zriadení spoločného systému
zabezpečenia jazdy vlakov s ohľadom na minimalizáciu strát pri prechode jednotnými
hranicami štátov (Dvořak, 2010).
Pokiaľ chceme vznikajúce riziká čo najvýraznejšie eliminovať je potreba ich efektívne riadiť.
Je potrebné nastaviť taký systém, ktorý bude kombináciou správnych postupov z oblasti
identifikácie, analýzy, reakcie a monitorovania. V tomto prípade hovoríme o manažmente
rizík alebo tiež o systéme riadenia bezpečnosti (ďalej SRB), ktorý zodpovedá za správnu
implementáciu postupov z oblasti analýzy hodnotenia a kontroly rizík.
STN ISO 31000
definuje manažment rizika ako súlad činností podieľajúcich sa na rozvoji organizácie
s ohľadom na možné riziká. Šimák hovorí o manažmente rizík ako o nástroji, prostredníctvom
ktorého dokážeme riziká identifikovať a tým zabezpečiť zvýšenie bezpečnostnej úrovne
(Šimák, 2016; STN ISO 31000:2019; Smernica, 2021).
V procese manažmentu rizika je potrebné sa zamerať na systematickosť a zaradiť ho ako
neodmysliteľnú súčasť manažmentu podniku, ktorý ma jasne stanovené postupy na
dosahovanie stanovených cieľov (Hudáková, 2021). V rámci Železníc Slovenskej republiky
(ďalej ŽSR) je manažment rizík implementovaný vo forme SRB, ktorý vytvára nástroj na
zaistenie bezpečnosti dopravy na dráhe (Smernica, 2021).
Obrázok 1.2 Proces systému manažmentu rizík
(Podľa: STN ISO 31000 2019).
15
Diplomová práca
STN ISO 31000 rozdeľuje proces manažmentu rizika do 6 etáp, ktoré pomáhajú podnikom
zvládať úlohy spojené s riadením. Na prehľadné zobrazenie etáp slúži obrázok 1.2, v ktorom
je proces manažmentu rizík zobrazený.
-
Predmet, súvislosti, kritéria - prvá etapa manažmentu rizík slúžiaca predovšetkým na
určenie vzťahu medzi organizáciou a prostredím, kedy sa identifikujú silné stránky, slabé
stránky, príležitosti a hrozby. V rámci tejto etapy je potrebné vykonať analýzu
vonkajšieho a vnútorného prostredia. Túto analýzu je možné vykonať prostredníctvom
rôznych manažérskych metód ako napríklad: Pestle analýza, Porterov model piatich síl,
Benchmarking, Metóda MAP, Analýza interného prostredia, Finančná analýza, Analýza
zraniteľnosti, VRIO analýza... (Hudáková, 2021).
-
Identifikácia rizík – jej účelom je definovať riziká prostredníctvom použitých techník,
ktoré svojou podstatou môžu zabrániť podniku dosahovať stanovené ciele (STN ISO
31000 2019).
-
Analýza rizika – etapa vykonávaná z dôvodu lepšieho chápania povahy rizika
a z dôvodu analyzovania neistôt, zdrojov rizík,
následkov,
pravdepodobnosti
a scenárov v rôznych stupňoch pozornosti STN ISO 31000 2019).
-
Hodnotenie rizika – je etapa manažmentu rizík, pri ktorej je riziko známe. Tento proces
je zameraný na určovanie miery rizika prostredníctvom manažérskych metód. Základné
manažérske metódy v rámci hodnotenia rizika využiteľné v železničnej doprave: Zásada
znižovania rizika, Analýza nebezpečenstva, Analýza príčin a následkov, Strom porúch,
Bezpečnostný audit, Metóda čo sa stane ak?, Analýza stromu udalosti, spoločná
bezpečnostná metóda na posudzovanie rizík (ďalej CSM-RA) (Common Safety Method
– risk assestment), FMEA - Analýza vplyvov porúch a ich následkov ... (Hudáková, 2021,
Dvořák, 2010).
-
Zaobchádzanie s rizikom – zahŕňa v sebe formuláciu a výber možností, akými
spôsobmi s rizikom zaobchádzať. Zoskupuje
proces plánovania, implementácie,
efektívnosti a posúdenia akceptovateľnosti (STN ISO 31000 2019).
-
Monitorovanie preskúmavanie – je fáza, ktorá sa uskutočňuje vo všetkých fázach
procesu manažmentu rizika. Táto fáza v sebe zahŕňa plánovanie, zhromažďovanie,
analýzu, zaznamenávanie výsledkov a spätnú väzbu (STN ISO 31000 2019).
-
Zaznamenávanie a podávanie správ – zdokumentovanie procesu manažmentu rizika
je veľmi dôležité. Tento proces je zameraný na podávanie výsledkov činností celej
organizácií, poskytovanie informácií, zlepšovanie činností, zlepšenie vzájomného
pôsobenia oboch strán v procese (STN ISO 31000 2019).
16
Diplomová práca
-
Komunikácia a poradenstvo – dôvodom prečo sa komunikácia a poradenstvo objavuje
v modeli manažmentu rizika je snaha vysvetliť zúčastneným stranám možné rizika
a odôvodniť príjem konkrétnych opatrení (STN ISO 31000 2019).
Ostatné pojmy z oblasti manažmentu rizík
-
Prevádzkovanie dopravy - Prevádzkovaním sa rozumie činnosť spojená so
zabezpečením správy, organizácie a obsluhy dopravy na dráhe (Zákon č. 513/2009).
-
Cieľ – Špecifický časovo ohraničený, merateľný, akceptovateľný a realistický
predpokladaný stav, ktorý chce podnik dosiahnuť (Smernica, 2011).
-
Civilná ochrana – predstavuje súbor opatrení súvisiacich z ochranou života, zdravia
a majetku v prípade vzniku negatívnych udalosti (Zákon č. 42/1994).
-
Mimoriadna udalosť – v rámci zákona o civilnej ochrane je mimoriadna udalosť
definovaná ako živelná pohroma havária, katastrofa, ohrozenie verejného zdravia II.
stupňa alebo teroristický útok (Zákon č. 42/1994).
-
Preventívne opatrenia – opatrenia vykonávane cieľom eliminovať alebo zmierniť riziká
a tým aj dopady pri vzniku mimoriadnych udalosti (Zákon č. 42/1994).
-
Akceptovateľné riziká – sú to riziká, ktoré podniky pri zohľadnení všetkých okolností
na základe vonkajších a vnútorných podmienok, sú ochotné znášať a teda je ich možné
akceptovať (Dvořák, 2010).
-
v rámci interného predpisu ŽSR - R3 je akceptovateľné riziko definované ako
status ktorým ŽSR označujú rizika, ktoré boli posúdené nezávislým orgánom
pre posudzovanie rizík.
-
Nebezpečenstvo – môžeme definovať ako potenciálny zdroj ktorý je schopný spôsobiť
stratu (Dvořak, 2010).
1.2
Členenia rizík v železničnej doprave
V rámci problematiky železničnej dopravy sa stretávame s niekoľkými spôsobmi členenia rizík.
Dvořak a Čižlák členia tieto rizika do troch základných skupín (Dvořák, 2006):
-
Riziká závislé na činnosti človeka – technogenné, sociogénne, kombinované riziká,
-
Riziká nezávislé na činnosti človeka – prírodné riziká, kozmogénne riziká,
-
Kombinované riziká
Riziká predstavujú kvalitatívne a kvantitatívne vyjadrenie miery ohrozenia. Pri akomkoľvek
riziku je potrebné počítať s tým, že môže pôsobiť súbežne s inými rizika a teda môže
dochádzať ku kumuláciám a synergiám viacerých rizík. Dvořák a kol. v rámci publikácie
17
Diplomová práca
Riadenie rizík v železničnej doprave navrhuje členenie rizík v rámci železničnej dopravy do
siedmich skupín (Dvořák, 2010):
-
Riziko súvisiace s prepravným procesom,
-
Riziko v okolí dopravného procesu,
-
Riziko dopravnej infraštruktúry,
-
Riziko v riadení železničnej dopravy,
-
Riziko spôsobené železničných dopravným prostriedkom,
-
Riziko spôsobené človekom,
-
Riziká hospodárskeho charakteru.
1.3 Legislatívne
požiadavky, normatívne
požiadavky
a trendy
riešenej problematiky
Súčasné nároky na rýchlosť, spoľahlivosť a bezpečnosť v každej oblasti života sú veľmi
vysoké. Človek ale neustále hľadá spôsoby, ako svoju činnosť dostať na opäť vyššiu úroveň.
Aj to je dôvod, prečo práve manažment rizík vstupuje do procesu dosahovania nových výziev
v našom svete. S príchodom nových technológií a inovácií sú spojené aj ďalšie riziká, ktoré
nás môžu ohroziť. Pri snahe predchádzaniu rizikám je potrebné dodržiavať pravidlá, ktoré
udávajú jasnú cestu pri tomto snažení. Jedným z prostriedkov, ktoré napomáhajú činnostiam
spojených s hľadaním otázok ako urobiť železničnú dopravu bezpečnú a spoľahlivú je
rešpektovanie a dodržiavanie legislatívnych a normatívnych požiadaviek.
Ako je vidieť na obrázku 1.3 legislatívne požiadavky sú stanovené jednak Európskymi
právnymi predpismi, právnymi predpismi na národnej úrovni, ale aj internými technickými
a technologickými predpismi v rámci podniku ŽSR. Keďže je Slovenská republika od roku 2004
členským štátom Európskej únie, musí sa podieľať na implementovaní právnych predpisov
prijatých na európskej úrovni do právnych noriem prijatých národnými štátnymi orgánmi
Slovenskej republiky (Dvořak, 2010).
Do celej problematiky v oblasti bezpečnosti železníc vstupujú aj medzinárodné organizácie
(Organizácia pre spoluprácu železníc (OSŽD), Medzivládna organizácia pre medzinárodnú
železničnú dopravu (OTIF), Medzinárodná železničná únia (UIC) prostredníctvom dohovorov,
dohôd a predpisov (MD, 2020).
18
Diplomová práca
Obrázok 1.3 Vzťah Európskej únie, SR a organizácie na legislatívnej úrovni
(Podľa: Dvořák, 2010).
1.3.1 Európske legislatívne požiadavky v riešenej problematike
Pri zvyšovania bezpečnostnej úrovne železničnej dopravy na Európskej úrovni je potrebné
spomenúť aj Európsku železničnú agentúru (ERA). Táto organizácia je postavená na
princípoch budovania a zvyšovania bezpečnostnej úrovne spoločnej európskej železničnej
siete. Medzi jej hlavné priority patrí oblasť bezpečnosti železníc, interoperabilita, jednotný
štandard či ekonomické ohodnotenie (European, 2020).
Európska bezpečnostná sieť je v súčasnosti stále veľmi diferentná. Jednotlivé členské štáty
používajú odlišné bezpečnostné normy a technické systémy. Aj z tohto dôvodu je prílev
nových prevádzkovateľov, inovácií a zrýchľovanie modernizácie veľmi zložitý a nákladný
proces. Ako snahu o odstránenie týchto problémov bol zriadený 4. železničný balík.
Hovoríme tu o súbore právnych noriem, ktorý bol navrhnutý za účelom odstránenia prekážok
a vytvorenia jednotného európskeho železničného priestoru. Vytvára konkurencieschopné
prostredie s ohľadom na efektivitu a interoperabilitu systému. Slovenská republika začala
uplatňovať princípy 4. železničného balíka 16. júna 2020 (Dopravný, 2020).
Základné právne predpisy na európskej úrovni z oblasti riešenej problematiky:
-
Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/49/ES z apríla 2004 o bezpečnosti
železníc v spoločenstve – cieľom smernice je vytvoriť priaznivé podmienky v rámci
konkurencieschopnosti a zachovania bezpečnosti železničného systému v rámci krajín
európskeho spoločenstva.
-
Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2016/797/ES zo 11. Mája 2016
o interoperabilite železničného systému v Európskej únií – Smernica stanovujúca
podmienky, ktoré je potrebné splniť na dosiahnutie úloh spojených s interoperabilitou.
19
Diplomová práca
Cieľom je rozvoj a zjednotenie európskeho železničného priestoru v otázkach
bezpečnosti.
-
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 402/2013 z 30. apríla 2013 o spoločnej
bezpečnostnej metóde hodnotenia a posudzovania rizík, ktorým sa zrušuje nariadenie
(ES) č. 352/2009 nariaďuje využívať spoločnú bezpečnostnú metódu pre posudzovanie
rizika v prípade vzniku významnej zmeny železničného systému.
1.3.2 Národné legislatívne požiadavky v riešenej problematike
Železničná doprava na Slovensku si vo svojej histórii prešla rôznymi obdobiami. Jej minulosť
sa datuje do začiatku 19. storočia a svojím vývojom so sebou priniesla aj celý rad legislatívnych
pravidiel.
Bezpečnosťou a posudzovaním rizík sa na národnej úrovni zaoberá aj Dopravný úrad.
Organizácia vznikla na základe zákona NRSR č. 402/2013 Z.z o úrade pre reguláciu
elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o dopravnom úrade) 1. januára 2014. V rámci dopravného úradu
sa riešenou problematikou zaoberá Divízia dráh a dopravy na dráhach. Medzi hlavné oblasti
záujmu z pohľadu bezpečnosti a interoparability patrí: vydávanie bezpečnostných osvedčení,
vydávanie bezpečnostných povolení, vydávanie preukazov rušňovodičov, registratúra vozidiel
a iné . Na základe zákona 513/2009 Z.z o dráhach je Dopravný úrad povinný každoročne
vypracovať Európskej železničnej agentúre správu o činnosti za predchádzajúci rok. Výročná
správa musí obsahovať aktuálny vývoj bezpečnostného systému, významné zmeny
v bezpečnostných predpisoch, výsledky z vykonaných kontrol a iné (Dopravný, 2022).
Dopravný úrad ako bezpečnostný orgán na základe zákona o dráhach sa spolupodieľa na
vytváraní železničného bezpečnostného systému. Je povinný zverejňovať bezpečnostné
upozornenia, týkajúce sa vzniku mimoriadnych udalostí v rámci Európskej železničnej siete.
Tieto upozornenia zverejňuje prostredníctvom Európskej Železničnej agentúry (Dopravný,
2022).
Základné právne predpisy na národnej úrovni z oblasti riešenej problematiky:
-
Zákon č. 258/1993 Z.z. Zákon NRSR o Železniciach Slovenskej republiky – Stanovuje
úlohy ŽSR ako manažérovi infraštruktúry pri správe infraštruktúry v podmienkach
Slovenskej republiky.
-
Zákon č. 387/2002 Z. z. Zákon o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a
vojnového stavu – Definuje pojmy v rámci zabezpečenia štátu počas vojny, vojnového,
výnimočného stavu a núdzového stavu.
20
Diplomová práca
-
Zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme - Upravuje činnosti
integrovaného záchranného systému (ďalej IZS), vymedzuje úlohy orgánov štátnej
správy v IZS, určuje úlohy Ministerstva vnútra, Ministerstva zdravotníctva, Okresných
úradov v sídle kraja a ostatných dotknutých zložiek v rámci IZS
-
Zákon č. 179/2011 Z. z. Zákon o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona
č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového
stavu v znení neskorších predpisov. Tento zákon určuje podmienky pre zabezpečenie
nevyhnutných prostriedkov na prežitie obyvateľov, zabezpečenie ozbrojených síl SR
a ostatných bezpečnostných zložiek v prípade vzniku KS.
-
Zákon č. 513/2009 Z. z. Zákon o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov –
Zákon upravujúci pravidla výstavby a prevádzky dráh na Slovensku v rátane určenia
prevádzky technických zariadení, prideľovania kapacít, schvaľovania typov dráhových
vozidiel, určovanie odbornej spôsobilosť a všetko zo zreteľom na bezpečnosť
a interoperabilitu systému železníc na Slovensku.
1.3.3 Interné požiadavky v podniku ŽSR
Základné interné predpisy z oblasti riešenej problematiky
-
Predpis Z17 nehody a mimoriadne udalosti – Interný predpis ŽSR, ktorý obsahuje
ustanovenia o nehodách a mimoriadnych udalostiach na tratia ŽSR. Obsahuje
kategorizáciu, spôsob zisťovania príčin nehôd a mimoriadnych udalosti, ohlasovanie
a evidovanie pre zlepšenie práce v rámci zamedzenia vzniku ďalších udalostí (Z17,
2011).
-
Predpis R3 riadenie rizík bezpečnosti železničného systému v podmienkach ŽSR
- stanovuje postup a spôsob pri riadení rizík v podmienkach ŽSR. Hlavnou úlohou je
zachovanie alebo zvýšenie existujúcej úrovne bezpečnosti. Týmto predpisom sa
implementujú ustanovenia Vykonávacieho nariadenia komisie EÚ č. 402/2013 z 30.
apríla 2013 o spoločnej bezpečnostnej metóde hodnotenia a posudzovania rizík. (R3,
2015).
-
Havarijný plán ŽSR – hlavnou úlohou dokumentu je stanovenie postupov a prostriedkov
na oblasti prevencie a riešenia úloh v prípade vzniku mimoriadnej udalosti (Havarijný,
2014).
-
Smernica pre riadenie strategických rizík na ŽSR - Smernica upravuje význam
systému riadenia rizík, vymedzuje zodpovednosť, kompetencie a rovnako tak
zabezpečuje celú organizáciu systému riadenia strategických rizík (Smernica 2011).
21
Diplomová práca
-
Smernica systému riadenia bezpečnosti na ŽSR – smernica zahrňuje organizáciu
činnosti
a opatrení
s cieľom
vytvoriť
optimálne
bezpečnostne
prostredie
pre
zabezpečenie prevádzkovania dopravy na dráhe (Smernica, 2021).
1.3.4 Normatívne požiadavky
Normatívny dokument je dokument, ktorý určuje pravidlá v rôznych oblastiach, a teda aj
z oblasti manažmentu rizík. Normatívnym dokumentom môže byť národná, medzinárodná,
regionálna podniková norma alebo iný predpis. (OP 13, 2013).
-
STN ISO 31000 Manažérstvo rizika - Návod - dokument vydaný medzinárodnou
organizáciou pre normalizáciu. Pripravila ho technická komisia ISO/TC 262 Manažérstvo
rizika. Dokument je primárne určený pre jednotlivcov a organizácie, ktoré zodpovedajú
za ochranu hodnôt v rámci podniku, prostredníctvom práce s rizikami pri rozhodovacích
procesoch, dosahovaní cieľov a pri dosahovaní zlepšenej výkonnosti podniku.
Dokument poskytuje návod na prácu s rizikami. Je možné ho aplikovať na akúkoľvek
organizáciu, vrátane akéhokoľvek procesu na ktorejkoľvek úrovni riadenia. Norma
organizáciám prinesie schopnosť identifikovať riziká a teda možnosti odstránenia
zdrojov rizík. Poskytuje metodiku na posúdenie rozsahu a zistenie možných dopadov.
Umožní zlepšiť pripravenosť podniku na zvládanie kríz (STN ISO 31000 2019).
-
STN ISO 9001 Systém manažérstva kvality - Požiadavky -
je jednou
najvyhľadávanejších noriem v rámci manažérstva kvality. Norma je zameraná na
efektívne zlepšovanie kvality produktov a služieb v organizácii. Dôvodom zavádzania
ISO 9001 je snaha podniku dlhodobo poskytovať kvalitné produkty a služby v súlade
s predpismi a v súlade s požiadavkami zákazníka. Certifikácia ISO 9001 je určená pre
všetky výrobné podniky, ale aj pre podniky poskytujúce služby. Prínosy aplikácie normy
sú zvýšenie dôveryhodnosti, rozšírenie obchodných príležitostí, maximalizácia zisku s
ohľadom na bezpečnosť a kvalitu a zvýšená konkurencieschopnosť podniku (STN ISO
9001 2020).
-
ISO/TS 22163 (IRIS) Norma pre železničný priemysel - Medzinárodná norma
nahrádzajúca štandard IRIS (medzinárodný štandard pre železničný priemysel). Tento
štandard je vydávaný Európskou asociáciou železničného priemyslu. Norma ISO TS
22163 vychádza z požiadaviek normy riadenia kvality ISO 9001. Cieľom normy je
zabezpečiť požiadavky na bezpečnosť a kvalitu systému železničnej dopravy. Norma je
určená pre všetky spoločnosti v oblasti železničného priemyslu (ISO/TS 22163 2020).
22
Diplomová práca
1.3.5 Presadzovanie pozitívnej kultúry bezpečnosti na železniciach
Kultúru bezpečnosti môžeme definovať ako vzájomné pôsobenie medzi požiadavkami SRB
vnímanými ľuďmi a ako sú tieto požiadavky ľuďmi reálne napĺňané. Na obrázku 1.4 je vidieť
model kultúry bezpečnosti, ktorý v sebe zahŕňa súbor atribútov, ktoré do tohto procesu
vstupujú (ERA 2018).
Obrázok 1.4 Model bezpečnostnej kultúry v organizácií
(Zdroj: ERA, 2018).
Výhody pozitívnej bezpečnostnej kultúry (ERA, 2018):
-
Zníženie prevádzkových rizík vďaka zlepšenému chápaniu bezpečnosti,
-
Zníženie počtu zranení a pracovných úrazov,
-
Zníženie nebezpečných činností vďaka zapojeniu pracovníkov do procesu,
-
Zníženie nákladov súvislosti s úrazmi,
-
Zvýšenie výkonnosti,
-
Zlepšenie obrazu organizácie.
1.4
Charakteristika Železníc Slovenskej republiky
Po rozpade Česko Slovenska a vzniku samostatného Slovenského štátu vznikajú ŽSR.
Stavajú sa tak po Československých dráhach nástupnickou organizáciou pri správe
železničnej infraštruktúry (ďalej ŽI) a dopravy na nej. ŽSR vznikajú na základe zákona
23
Diplomová práca
258/1993 o Železniciach slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Stopercentným
akcionárom spoločnosti je štát Slovenská republika (Profil, 2008).
V rámci projektu transformácie železníc 1. januára 2002 došlo k rozdeleniu ŽSR na dva
samostatné subjekty na ŽSR a Železničnú spoločnosť Slovensko a.s., ktorá sa následné
rozdelila na Železničnú spoločnosť Cargo Slovakia a.s. (spoločnosť zabezpečujúca nákladnú
dopravu) a Železničnú spoločnosť Slovensko a.s. (spoločnosť zabezpečujúca osobnú
železničnú dopravu). Po tomto rozdelení ŽSR ostáva vystupovať v zmysle zákona 513/2009
Z.z. o dráhach ako jediný manažér a správca železničnej dopravnej infraštruktúry.
V súčasnosti spravujú viac ako 3600 km železničných tratí, z toho 44 percent je
elektrifikovaných. 1930 km tratí je vybavených zabezpečovacími zariadeniami. V spoločnosti
pracuje viac ako 13 tisíc zamestnancov, čo robí zo ŽSR jedného z najväčších zamestnávateľov
na Slovensku (Výročná, 2021).
Okrem samotných tratí ŽSR spravuje aj množstvo infraštruktúrnych objektov, akými sú mosty,
tunely, železnične priecestia, ale aj početné množstvo budov, ktorých počet presahuje viac
ako 3700. Najvyšším orgánom spoločnosti je správna rada zložená z piatich odborníkov
z odvetvia financií, bankovníctva, práva, dopravy a hospodárstva, ktorých vymenúva
a odvoláva minister dopravy a výstavby SR. Vrcholovou riadiacou zložkou je Generálne
riaditeľstvo so sídlom v Bratislave. Na čele spoločnosti stojí generálny riaditeľ, ktorý zastáva
úlohu vrcholového manažéra spoločnosti v oblastiach ako sú plánovanie, organizovanie,
riadenie či kontrola. Vymenúva a odvoláva ho na návrh správnej rady minister dopravy a
výstavby SR. Generálne riaditeľstvo môžeme rozdeliť na štyri odbory: Odbor právnych
vzťahov, Odbor komunikácie a marketingu, Odbor projektovania a riadenia a Odbor krízového
riadenia a ochrany (Organizačný, 2006).
Stratégia spoločnosti je postavená na rozvoji v zmysle európskej a slovenskej dopravnej
politiky a zlepšení postavenia spoločnosti v národnom aj medzinárodnom ohľade.
Víziou spoločnosti je moderná, interoperabilná, bezpečná, dostupná, konkurencie schopná
a priaznivá železničná infraštruktúra, ktorá bude plniť úlohy v zmysle zákonných ustanovení
a požiadaviek. Základným strategickým cieľom je stabilizácia podniku, ktorý bude disponovať
obnovenou a udržateľnou infraštruktúrou do roku 2030 s výhľadom na rok 2050. (Stratégia,
2006).
24
Diplomová práca
2 Ciele a metódy diplomovej práce
2.1 Ciele diplomovej práce
Celá diplomová práca sa snaží zameriavať na oblasť manažmentu rizík v konkrétnom podniku,
ktorým sú ŽSR. Základným cieľom je navrhnúť opatrenia na zníženie posudzovaných
prevádzkových rizík v procese zvyšovania bezpečnosti dopravy v tomto podniku.
Navrhnuté opatrenia v tejto diplomovej práci budú tvoriť súčasť aplikácie spoločnej
bezpečnostnej metódy CSM-RA, ktorá tvorí významný nástroj pri zvyšovaní bezpečnostnej
úrovne v železničnej doprave v národnom, ale aj medzinárodnom ohľade. Využívanie
manažérskych metód pri práci s rizikom je v súčasnosti nevyhnutné, preto je potrebné a
dôležité ich neustále zdokonaľovanie. Využívanie Spoločnej bezpečnostnej metódy na
hodnotenie a posudzovanie rizík v železničnej doprave je stále nový proces plný potenciálu,
ktorý je potrebné využiť v prospech nás všetkých. Ako bude poukázané v 4. kapitole, metóda
bude využitá modelovým spôsobom, keďže zmena železničného systému, na ktorú je aplikácia
CSM- RA zameraná sa ešte nestala. Aplikácia samotnej CSM-RA so sebou prináša aj využitie
iných manažérskych metód a techník, ktoré ju vhodným spôsobom dopĺňajú.
Spolu s riešením základného cieľa bolo potrebné v rámci písania diplomovej práce splniť aj
niekoľko čiastkových cieľov ktoré spočívajú v:
-
Analýze súčasného systému riadenia bezpečnosti a manažment rizík v ŽSR
-
Posudzovaní prevádzkových rizík v procese zvyšovania bezpečnosti dopravy
v podniku ŽSR,
-
Návrhu opatrení na zníženie posudzovaných rizík v podniku ŽSR,
-
Popise implementácie navrhnutých opatrení a odhad nákladov na ich realizáciu,
-
Zhodnotení navrhovaných riešení, prínosy diplomovej práce.
Pre správne porozumenie celému systému manažmentu rizika v podniku bolo potrebné
vykonať dôslednú analýzu súčasného stavu. Analýza sa zameriava či už na samotný systém
riadenia bezpečnosti a jeho súčasti, pochopenie a poznanie kritických prvkov, ktoré vstupujú
do procesu riadenia a organizovania dopravy na dráhe, ale tiež na zhodnotenie stavu v oblasti
posudzovania rizík v podniku. Všetky získané poznatky sú ďalej budú premietnuté v návrhovej
časti, ktorej výsledkom sú navrhnuté opatrenia na zvýšenie úrovne bezpečnosti v podniku.
2.2 Metódy a techniky diplomovej práce
Pri písaní diplomovej práce autor vykonáva zber informácií z rôznych zdrojov. Pre lepšiu
autenticitu práce boli použité informácie z viac ako dvoch desiatok interných dokumentov,
predpisov a smerníc. Taktiež boli vykonané konzultácie so zamestnancami ŽSR v rámci
25
Diplomová práca
Odboru bezpečnosti a inšpekcie a zamestnancami VVÚŽ-CPBR, ktorí poskytli potrebné
informácie. V diplomovej práci bolo využitých niekoľko manažérskych metód a techník.
Spoločná bezpečnostná metóda na posudzovanie rizík v železničnej doprave –
Bezpečnostná metóda vytvorená na základe rozhodnutia EÚ, ktorá má za cieľ harmonizáciu
bezpečnostných požiadaviek v rámci železníc v Európskom spoločenstve. Metóda sa využíva
a uplatňuje pri každej zmene železničného systému, ktorá sa považuje za významnú. Tieto
zmeny môžu mať prevádzkový, organizačný alebo technický charakter. Pre potreby
diplomovej práce bola metóda aplikovaná modelovým spôsobom spolu s eventuálnou zmenou
v železničnom systéme. Zmena sa týkala kritického prvku železničnej infraštruktúry, ktorý
spadá do správy Železníc Slovenskej republiky.
Ishikawa diagram –
Grafické znázornenie príčin a následkov v tvare rybej kosti.
Vypracovanie diagramu vychádza zo skúseností účastníkov alebo odborných analýz.
Prostredníctvom diagramu dochádza k systematickému znázorneniu všetkých príčin
a vzťahov medzi nimi, ktoré vedú k následkom. V diplomovej práci diagram vhodným
spôsobom dopĺňa etapu identifikácie nebezpečenstiev a rizík, kedy detailne zobrazuje všetky
príčiny, ktoré môžu viesť k nehode na riešenom železničnom priecestí (Hudáková, 2020).
Expertné hodnotenie rizík – Metóda používaná vo forme kvantitatívneho alebo
semikvantitatívneho
hodnotenia
rizika.
Hlavným
cieľom
je
usporiadanie
rizík
od
najvýznamnejších až po nevýznamné. Vypracované matice rizík môžu slúžiť nielen na
posudzovanie negatívnej povahy rizika, ale na posúdenie pozitívnych príležitostí. V 4. kapitole
práce je využité expertne hodnotenie na kvantitatívnu analýzu a hodnotenie rizika nehody na
železničnom priecestí. Prostredníctvom metódy bude rozhodnuté či je možné skúmané riziko
považovať za všeobecné prijateľné. (Hudáková, 2020).
Analýza – Všeobecná metóda, ktorá bola využívaná na výskum jednotlivých vlastností
systému manažmentu rizika v podniku. Prostredníctvom nej sú skúmané zložky systému na
základe ich funkcií, vzťahov, príčin a iných okolností, ktoré ho ovplyvňujú. Pomocou analýzy
bude vykonané zhodnotenie súčasného stavu podniku a výskum všetkých vlastnosti systému
v oblasti posudzovania rizík v podniku (Hudáková, 2020).
Syntéza – Metóda spájajúca súvislosti získané analýzou viacerých častí do jedného celku.
Metóda využitá najmä v rámci záverečnej časti práce, kedy sú získané poznatky spojené
v snahe dosiahnuť stanovené ciele.
26
Diplomová práca
3 Analýza súčasného stavu v oblasti manažmentu rizík
v prostredí ŽSR
Človek ako jeden z najvýznamnejších činiteľov sa výraznou mierou podieľa na prítomnosti
množstva rizikových faktorov. S príchodom inovácií sa snaží o elimináciu svojej prítomnosti pri
rizikových procesoch. Pokiaľ však momentálne nie je možné svoju prítomnosť minimalizovať,
hľadá iné spôsoby ako s rizikami ďalej pracovať a dostať ich na úroveň akceptovateľnosti.
Manažment rizík v podniku je v otázkach bezpečnosti implementovaný v podobe
zavedeného systému riadenia bezpečnosti. Zachovanie existujúcej bezpečnostnej úrovne,
prípadne jej zvýšenie, zastrešujú všetky organizačné útvary, ktoré sú uvedené v organizačnom
poriadku generálneho riaditeľstva (ďalej GR) ŽSR. Tieto útvary sa snažia o implementáciu
práce s rizikom, ktorá pomáha podniku udržateľne dosahovať stanovené ciele a napĺňať víziu
spoločnosti. ŽSR uplatňujú viaceré nástroje, vrátane využitia manažérskych prostriedkov
a metód v procese manažmentu rizík (Smernica, 2021).
Donedávna bol systém riadenia rizík v podniku uplatňovaný iba v rámci riadenia strategických
rizík s tým, že nastavenie metodiky a procesov systému umožňuje rozšírenie aj na iné oblasti.
Strategické riziká zastrešuje Smernica pre riadenie strategických rizík a hovorí o rizikách
vyplývajúcich zo zadefinovaných strategických cieľov. Vypracovaná metodika sa snaží
o aplikáciu systematického prístupu vo všetkých perspektívach (perspektíva bezpečnosti,
perspektíva finančná, perspektíva vnímania verejnosti). Systém riadenia strategických rizík
vychádza so všeobecných prístupov k riadeniu a riadi sa ustanoveniam STN ISO 31000
(Smernica, 2011).
S príchodom novej Smernice SRB, ktorá ma účinnosť od 1. apríla 2021 podnik vytvára
a stručne popisuje zavedený systém riadenia bezpečnostných rizík, ktorý sa stáva integrálnou
súčasťou riadenia podniku. Hodnotí rizika na základe pravdepodobnosti, výskytu a závažnosti
(Smernica, 2021).
SRB svojou podstatou tvorí spleť organizačných činnosti a opatrení na znižovanie rizík
z pohľadu bezpečnosti dopravy na dráhe. Súčasťou neho je aj implementácia Vykonávacieho
nariadenia komisie EÚ č. 402/2013 z apríla 2013 o aplikácií spoločnej bezpečnostnej metódy
na hodnotenie a posudzovanie rizík. Takého hodnotenie a posudzovanie sa vykonáva vždy,
pokiaľ dôjde k významnej zmene, ktorá by mohla mať vplyv na bezpečnosť prevádzky podľa
osobitého predpisu (Vykonávacie, 2013).
Zabezpečenie kvalitných služieb vedie k spokojnosti železničných dopravcov a prepravcov,
ktorí svoje služby ďalej poskytujú konečným zákazníkom. Hlavným kritériom kvality je
minimalizácia vážnych nehôd, či spôsobenie iných ťažkých úrazov svojim zákazníkom. Práve
27
Diplomová práca
SRB je jeden zo spôsobov zvyšovania kvality poskytovaných služieb v oblasti bezpečnosti.
Jeho cieľom je (Smernica, 2016):
-
Definovať dôležité prvky,
-
Rozdeliť zodpovednosť,
-
Zaangažovať zamestnancov.
Zavedenie SRB vychádza z dvoch zákonov. Jednak zo zákona NR SR č. 513/2009 Z.z.
o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonom v znení neskorších predpisov
a Európskej smernice 2016/798 z 11. mája o bezpečnosti železníc. V systéme je kladený
dôraz na maximálne zníženie rizík pri zabezpečovaní úloh pri organizovaní dopravy na dráhe.
SRB je nekončiaci proces, ktorý sa s príchodom nových technológií a inovácií potrebuje
neustále rozvíjať a zdokonaľovať (Smernica 2021).
3.1 Prvky a súčasti systému riadenia bezpečnosti v ŽSR
Základnou povinnosťou manažéra infraštruktúry je bezpečná a plynulá železničná doprava.
Preto musia ŽSR aj na základe platnej legislatívy aplikovať vhodné nástroje na vytvorenie
efektívneho SRB.
3.1.1 Identifikácia rizika
Pri zabezpečovaní úloh spojených s prevádzkovaním dopravy sa manažér infraštruktúry
stretáva z množstvom rizík. V rámci toho procesu boli identifikované významné bezpečnostné
riziká. Tieto riziká boli identifikované na základe vplyvov a doterajších skúseností manažéra
infraštruktúry (Smernica 2021):
-
riziká z prevádzkovania a organizácie dopravy na dráhe,
-
riziká zo zmluvných vzťahov manažéra infraštruktúry,
-
riziká z činností tretích strán.
a. Prevádzkové riziká
-
Riziká z riadenia a výkonu dopravy - (pri posune, jazde (manipulácii) PMD,
zabezpečovaní koľajových vozidiel predpísanými zariadeniami, zabezpečovaní
dopravy.
-
Riziká porúch a nesprávnej údržby ŽI - (na železničnom zvršku a spodku,
oznamovacích, zabezpečovacích zariadeniach a priecestných zabezpečovacích
zariadeniach, trakčnom vedení.
-
Riziká z nedodržania technologických postupov a predpisov, (používanie
technologických postupov, ktoré nezohľadňujú najnovšie technické prostriedky
a poznania) -
(v obsluhe zabezpečovacieho, oznamovacieho zariadenia a
28
Diplomová práca
priecestného zabezpečovacieho zariadenia, z používania morálne a technicky
zastaraných zabezpečovacích zariadení, vzhľadom na veľký rozsah používaných
typov a prvkov zabezpečovacích zariadení.
b. Vplyv dopravcov na prevádzkovanie dráhy z pohľadu - personálu, vozidiel
c. Riziká vyplývajúce zo zmluvných vzťahov - dopravcov, dodávateľov stavebných prác
d. Riziká s tretími stranami - zrážky na železničných priecestiach, neoprávnený pohyb osôb
v obvode dráhy, narušenie priechodného prierezu prevádzkovanej koľaje
e. Ostatné riziká - prírodné (živelné pohromy, riziká vyvolané ľudskou činnosťou (poškodenie
prvkov ŽI; sabotáže, krádeže ... )).
3.1.2. Bezpečnostné politiky SRB
Bezpečnostné politiky patria medzi základné východiskové dokumenty, ktoré boli vytvorené
na základe príslušných zákonov, nariadení a postupov. Bezpečnostná politika sa týka oblasti
bezpečnosti dráh, bezpečnosti a ochrane zamestnancov, bezpečnosti komunikačných
a informačných systémov, utajovaných skutočností, bezpečnosti v oblastí civilnej ochrany,
bezpečnosti v oblasti ochrany majetku a bezpečnosť v oblasti ochrany životného prostredia.
Bezpečnostná politika z oblasti bezpečnosti dráhy – predstavuje súbor pravidiel, ktoré
vedú ŽSR k prevádzkovaniu a riadeniu dopravy na dráhe takým spôsobom, ktorý bude
vytvárať podmienky pre minimalizáciu bezpečnostných rizík. Bezpečnostné riziká musia byť
minimalizované vždy s ohľadom na zamestnancov, dopravcov, cestujúcich a verejnosť.
Bezpečnostná politika identifikuje v procese riadenia, prevádzkovania a organizácie dopravy
tieto riziká (Smernica 2021):
-
zastarané materiálne technické prostriedky, vrátane zastaralých zabezpečovacích
zariadení,
-
technologické postupy - neodzrkadľujú najnovšie technické prostriedky,
-
rôznorodosť použitých prvkov a zariadení,
-
prírodné riziká,
-
iné rizika.
Bezpečnostná politika bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej BOZP) - Dokument
vychádzajúci
z Európskej
smernice
89/391
EHS
o bezpečnosti
a ochrane
zdravia
zamestnancov pri práci a zo zákona 124/2006 Z. z. o BOZP a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov. Politika BOZP prezentuje základné úlohy, ciele, zámery
a stratégiu podniku v oblasti bezpečnosti a ochrany zamestnancov. Politika je vypracovaná
z dôvodu zlepšenia proti úrazovej prevencie a z dôvodu zlepšenia pracovných podmienok a
pracovného prostredia. Hovorí tiež o záväzkoch zamestnávateľa voči zamestnancom v oblasti
29
Diplomová práca
zlepšovania podmienok BOZP. Na základe vyššie spomenutého zákona 124/2006 je
zamestnávateľ povinný zisťovať a posudzovať riziká, ktoré vplývajú na zamestnancov v rámci
pracovného procesu. Je povinný vypracovať písomný dokument, týkajúci sa posúdenia
a hodnotenia pri všetkých činnostiach, ktoré zamestnanci vykonávajú. Dokument vypracúvajú
príslušné vnútroorganizačné jednotky pre jednotlivé železničné stanice na základe systému
riadenia rizík vychádzajúceho z technickej normy ISO 31000. Základy BOZP v podmienkach
ŽSR sú zhrnuté v predpise Z2 Bezpečnosť zamestnancov v podmienkach ŽSR (politika, 2007;
Z2, 2013).
Bezpečnostná politika Komunikačných a informačných systémov – Na základe
dosiahnutia potrebnej úrovne bezpečnosti v oblasti informačných aktivít, prijali ŽSR dokument
týkajúci sa bezpečnosti komunikačných a informačných systémov. Politika KIS sa stala
neoddeliteľnou súčasťou činnosti ŽSR. Železnice zavádzajú bezpečnosť KIS ako komplexný
proces zaistenia ochrany informácií počas ich celého životného cyklu. Prioritou politiky KIS je
zabezpečiť správny chod aplikácií v požadovanom rozsahu a kvalite s ohľadom na vysokú
bezpečnosť uložených informácií. Implementácia politiky prebieha v rôznych oblastiach (KIS
2016):
-
informačná bezpečnosť,
-
kybernetická bezpečnosť,
-
ochrana osobných údajov,
-
bezpečnosť kritickej infraštruktúry,
-
bezpečnosť elektronických komunikácií ,
-
fyzická bezpečnosť.
Bezpečnostná politika utajovaných skutočnosti – vychádza v súlade so zákonom
215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností, s vyhláškami Národného bezpečnostného
úradu a v spolupráci s Odborom krízového riadenia GR ŽSR. Definuje označovanie
písomností
a práva
pri
nahliadnutí
do
dokumentov,
ktoré
podliehajú
utajovaným
skutočnostiam. Pri práci s utajovanými skutočnosťami sa vedú evidencie osôb a zoznamy
funkcií, ktoré majú právo nahliadať do týchto dokumentov (Smernica, 2021).
Bezpečnostná politika v oblasti civilnej ochrany – Základnou úlohou v oblasti civilnej
ochrany je vytvoriť podmienky pre ochranu zamestnancov, dopravcov, cestujúcich, verejnosť,
ale tiež majetok pri vzniku mimoriadnej udalosti, pri vyhlásení mimoriadnej situácie a pri
vyhlásení krízového stavu (núdzový stav, výnimočný stav, vojnový stav, vojna). Bezpečnostná
politika vychádza zo zákona 513/2009 Z. z. o dráhach a zo zákona 42/1994 Z. z. o civilnej
ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a doplneného vyhláškami Ministerstva
vnútra SR. ŽSR sú povinné na základe uvedeného zákona vytvárať plán ochrany obyvateľstva.
Tento plán obsahuje základné úlohy, práva a povinnosti ŽSR pri činnostiach spojenými so
30
Diplomová práca
zabezpečením úloh pri ochrane obyvateľstva pri vzniku mimoriadnej udalosti. Pri ochrane
obyvateľov, zamestnancov a majetku ŽSR vytvára havarijne plány, ktoré sú súčasťou
krízového plánovania pre jednotlivé železničné stanice (Havarijný, 2014, Zákon 42/1994).
Bezpečnostná politika v oblasti ochrany majetku - úlohy zaistenia ochrany majetku rieši
interný predpis ŽSR O21 - Zabezpečenie ochrany majetku v podmienkach ŽSR. Zvyšovanie
bezpečnosti a ochrany majetku ŽSR plní dôležitú časť zaistenia bezpečnosti pre celý podnik.
Správne nastavené komplexné, organizačné, režijné a technické opatrenia prispievajú
k bezpečnosti cestujúcej verejnosti, dopravcov a všetkých tých, ktorí sú akýmkoľvek
spôsobom dotknutí prevádzkou železničnej dopravy na Slovensku. Opatrenia ŽSR, ktoré sa
pokúšajú zamedziť vzniku ohrozenia pri ochrane majetku sú (Z10 2015):
-
zabezpečenie regulovaného vstupu nepovoleným osobám do obvodu dráh ŽSR,
-
v procese modernizácie snaha o implementáciu prostriedkov KIS.
Bezpečnostná politika v oblasti ochrany životného prostredia – hovorí o problematike
ochrany životného prostredia v podmienkach ŽSR. Udáva základné povinnosti ŽSR pri
ochrane životného prostredia v oblastiach:
-
ochrana ovzdušia a ochrana ozónovej vrstvy zeme,
-
vodné hospodárstvo,
-
odpadové hospodárstvo,
-
ochrana prírody a krajiny,
-
hluk a vibrácie,
-
environmentálnej záťaže,
-
ochrana pred povodňami.
V prípade vzniku udalostí, ktoré spôsobujú alebo môžu spôsobiť ohrozenie životného
prostredia sú zamestnanci ŽSR povinní udalosť bezodkladne hlásiť výpravcovi železničnej
stanice a následne vedúcim zamestnancom. Ďalší postup riadi zodpovedný zamestnanec
ŽSR. V prípade potreby sú udalosti riešené v koordinácii so zástupcami orgánov štátnej správy
ministerstva Životného prostredia (Op 19 2013).
3.1.3 Ciele podniku v oblasti bezpečnosti
Základným cieľom ŽSR z pohľadu bezpečnosti je vytvorenie neustále sa zlepšujúceho
systému zvyšujúcej sa úrovne bezpečnosti v organizácií v rôznych oblastiach:
-
železničné trate a infraštruktúrne objekty,
-
údržba rekonštrukcie,
-
tunely mosty,
železničné stanice,
31
Diplomová práca
-
ostatné stavby ŽI,
-
organizácia a riadenie dopravy,
-
komunikačné a informačné systémy,
-
prvky elektrotechniky a energetiky,
-
ostatné objekty.
Pri vyhodnocovaní stavu bezpečnosti vykonávaným odborom Bezpečnosti a inšpekcie
stanovuje na základe ukazovateľov čiastkové ciele, ktoré je potrebné dosiahnuť pre zvýšenie
úrovne bezpečnosti v nasledujúcom období. ŽSR rozdeľujú stanovené ciele na dve skupiny
a to na kvantitatívne a kvalitatívne ciele.
Kvalitatívne ciele
-
Zabezpečiť spoľahlivú a bezpečnú infraštruktúru,
-
Proaktívne pôsobiť v oblasti znižovania rizík.
Kvantitatívne ciele:
-
Dosahovať kvantifikovateľne akceptovateľnú úroveň bezpečnosti,
-
Porovnateľná úroveň bezpečnosti s inými druhmi dopravy (Smernica, 2021).
3.1.4 Vzdelávanie zamestnancov
Na základe zákona č. 513/2009 musia zamestnanci spĺňať odborné, psychologické a
zdravotné požiadavky. Z poverenia Ministerstva dopravy toto vzdelávanie zabezpečuje
Ústredný inštitút vzdelávania a psychológie. Predmet činnosti vychádza z požiadaviek STN
ISO 9001. Inštitút zabezpečuje vzdelávanie zamestnancov ako aj zamestnancov dopravcov.
Vykonáva ich prípravu na budúce povolanie v rôznych pracovných funkciách, vykonáva
rekvalifikačné vzdelávanie, zdokonaľuje a prehlbuje odborné poznatky zamestnancov.
Vzdelávanie je vypracované v zmysle prípravy, udržiavania a overovania vedomostí. Je
realizované v oblastiach ako sú (Z3 2014):
-
BOZP,
-
ŽI,
-
dopravná prevádzka,
-
elektrotechnika,
-
preprava nebezpečného tovaru,
-
určené technické zariadenia,
-
informačné technológie,
-
prvá pomoc,
-
ďalšie špecializované školenia.
32
Diplomová práca
3.1.5 Dokumentovanie informácií a vyšetrovanie nehôd a mimoriadnych udalostí
v doprave
S cieľom zamedzenia a predchádzania vzniku nehôd a mimoriadnych udalostí ŽSR prijali
v rámci interných predpisov a smerníc podrobnú kategorizáciu nehôd a mimoriadnych
udalostí, spôsoby ich zisťovania, ohlasovanie, ale tiež ich evidenciu. Pri vzniku akejkoľvek
nehody alebo mimoriadnej udalosti sú povinní zamestnanci ŽSR, dopravcov, ale tiež všetci
zamestnanci podieľajúci sa akýmkoľvek spôsobom na činnostiach spojených s prevádzkou,
organizáciou a riadením železničnej dopravy hlásiť takúto udalosť výpravcovi železničnej
stanice alebo zodpovednému prednostovi železničnej stanice. Na základe zákona 40/1994
Z.z. Občiansky zákonník majú túto povinnosť aj bežní občania, ktorí uvidia závažnú udalosť,
ktorá môže bezprostredné ohroziť bezpečnosť železničnej dopravy. Na obrázku 3.1 je vidieť
postup hlásenia nehôd a mimoriadnych udalostí, na základe ktorého hlásenie nehôd
a mimoriadnych udalostí prebieha. Neskôr sa postupuje podľa zvolávacieho plánu uvedeného
v prílohe A. (Z17 2011).
Obrázok 3.1 Hlásenie nehôd a mimoriadnych udalostí
(Zdroj: Z17/2011).
Evidencia nehôd - ŽSR vykonávajú evidenciu nehôd prostredníctvom centrálnej aplikácie
„EVINEHOD“. V aplikácií je možné vidieť evidenciu príčin, následkov, ale aj zodpovednosť.
Napĺňanie databázy zabezpečuje Stredisko bezpečností a inšpekcie v rámci svojich obvodov.
Kategorizácia nehôd a mimoriadnych udalostí – každá identifikovaná nehoda na tratiach
ŽSR má svoje kódové označenie (Z17 2011).
Vážne nehody (označenie „A“): udalosti, pri ktorých došlo minimálne k jednému
-
z týchto následkov:
-
Smrteľný úraz (vrátane samovraždy),
-
Ťažký úraz (najmenej 5 osôb, vrátane pokusu o samovraždu),
-
Rozsiahle poškodenie vozidiel, infraštruktúry, životného prostredia majetku a
tretích osôb – škoda minimálne 2 mil. eur,
33
Diplomová práca
-
Prerušenie dopravy na 6 a viac hodín.
-
A1 – zrážka vlaku,
-
A2 – vykoľajenie vlaku,
-
A3 – zrážka železničného vozidla s používateľmi priecestí,
-
A4 – iné nehody,
-
A5 – úraz osoby spôsobený pohybom železničného vozidla.
Menšie nehody (označenie „B“): udalosti, pri ktorých došlo k jednému z týchto
-
následkov:
-
Ťažký úraz (najviac 4 osoby vrátane pokusu o samovraždu),
-
Poškodenie železničných vozidiel a infraštruktúry,
-
Poškodenie životného prostredia a majetku tretích strán v minimálnom rozsahu
2660 €.
-
-
B1 – zrážka vlaku,
-
B2 – vykoľajenie vlaku,
-
B3 – zrážka železničného vozidla s užívateľmi priecestí,
-
B4 – požiar železničného vozidla,
-
B5 – úraz osoby spôsobený pohybom železničného vozidla,
-
B6 – zrážka a vykoľajenie železničného vozidla pri posune.
Incident (označenie „C“) – udalosť ohrozujúca bezpečnosť, ale nedošlo k následkom
uvedených v kategóriách A a B.
-
C1 – lom koľajnice,
-
C2 – deformácia koľaje,
-
C3 – chyba signalizácie,
-
C4 – prejdenie návesti stoj,
-
C5 - lomy kolies a náprav.
Klasifikácia mimoriadnych udalostí:
-
M1 – veľké mimoriadne udalosti – patria tu udalosti, pri ktorých sa vyskytol najmenej
jeden z týchto následkov: smrteľný úraz, ťažký úraz, ublíženie na zdraví najmenej 5
osobám, škody veľkého rozsahu , poškodenie životného prostredia.
-
M2 – menšie mimoriadne udalosti – udalosti, pri ktorých došlo najmenej k jednému
z týchto následkov: ublíženie na zdraví najviac 4 osobám alebo poškodenie
železničného vozidla infraštruktúry alebo životného prostredia v rozsahu minimálne
väčšej škody.
34
Diplomová práca
Pokiaľ dôjde pri pohybe koľajového vozidla k udalosti, pri ktorej boli porušené normy
a predpisy a nenaplňujú podstatu nehody ani mimoriadnej udalosti, hovoríme o prevádzkovej
poruche. Na základe predpisu Z17 sú ŽSR a dopravca povinní takúto udalosť prešetriť.
Prevádzkové poruchy sú udalosti, na ktoré sa nevzťahujú právne ustanovenia SR ani EÚ a nie
je potreba ich štatisticky vyhodnocovať.
-
Prevádzkové poruchy (označenie „D“)
-
D1 – nezabezpečená jazda vlaku,
-
D2 – samovoľný pohyb koľajového vozidla,
-
D3 – rozrez výmeny alebo prestaviteľnej srdcovky,
-
D4 – porucha zariadenia ŽI,
-
D5 – porucha koľajového vozidla,
-
D6 – roztrhnutie vlaku,
-
D7 – poškodenie zariadenia ŽI,
-
D8 - iné prevádzkové poruchy (Z17, 2011).
Vyšetrovanie a zisťovanie príčin vzniku nehôd - Na vyšetrovaní nehôd a mimoriadnych
udalostí sa podieľajú zamestnanci ŽSR a dopravca v spolupráci s vyšetrovacími organmi
policajného zboru SR. Hlavným dôvodom vyšetrovania takýchto udalostí je zistenie príčiny
s cieľom prijať preventívne opatrenia na zvýšenie úrovne bezpečnosti železníc na Slovensku.
Pri vyšetrovaní sa musí oprávneným zamestnancom umožniť prístup na miesto nehody ako aj
prístup ku koľajovým vozidlám, zaznamenanie dôkazov, odobratie vzoriek, prístup k obsahu
záznamových zariadení, prístup k záznamom pri obhliadke tiel obetí, zoznam a výpovede
svedkov a personálu.
Postup pri zisťovaní príčin nehôd:
-
obhliadka miesta nehody a vyhotovenie zápisu pri obhliadke,
-
zhromažďovanie dokumentácie,
-
meranie na mieste nehody,
-
spísanie zápisnice so zamestnancami,
-
zistenie škody (kategorizácie nehody),
-
vyhodnotenie dokumentácie,
-
stanovenie príčiny a zodpovednosti,
-
uzatvorenie nehody (Z17, 2011).
3.1.6 Pripravenosť ŽSR v oblasti vzniku krízového javu
Tak ako každá organizácia aj ŽSR musia byť pripravené na vznik krízového javu. Správne
nastavenie prevencie, krízového plánovania, reakcie a obnovy vedie k zvýšeniu spoľahlivosti
celého krízového riadenia v podniku.
35
Diplomová práca
Včasné podávanie informácií, pokiaľ dôjde k vzniku mimoriadnej udalosti, v organizácii rieši
metodický pokyn generálneho riaditeľa o zabezpečení vyrozumievacieho a informačného
systému ŽSR.
Varovanie obyvateľstva je vykonávané podľa paragrafu 3a zákona NR SR č. 42/1994 Z.z.
o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. ŽSR pri krízovom plánovaní
využíva dokumenty krízového plánovania, v ktorom sú obsiahnuté opatrenia a postupy
vyrozumievania a riešenia vzniknutých krízových javov pri zohľadnení daných priestorových
a časových okolností. Medzi takéto dokumenty patria napríklad: Obal nehody a Obal krízového
riadenia a ochrany (Havarijný, 2014).
Obal nehody – dokument, v ktorom sú zhrnuté plány pre prípad vzniku nehôd a mimoriadnych
udalostí na zabezpečenie záchranných služieb, integrovaného záchranného systému, plánov
miest a priľahlých úsekov tratí (Z17, 2011).
Obal krízového riadenia a ochrany - Sú v ňom obsiahnuté krízové plány a spôsoby
vyrozumievania pri rôznych scenároch KS. Obsah obalu krízového riadenia a ochrany tvorí:
-
Havarijný plán ŽSR,
-
Schémy a činnosti pri MU,
-
(únik NL, zvýšená rádioaktivita zásielok, oznámenie o uložení výbušniny, ohrozenie
terorom, nález neznámej látky, MU pri preprave rádioaktívnych materiálov, ochrana
majetku ŽSR, plán ochrany zamestnancov pri havárii vodného diela),
-
Karta prvej pomoci,
-
Hlásenia pri vyhlásení niektorého z krízových stavov a mimoriadnej situácie,
-
Informácie o previerkach systému vyrozumievania (Havarijný, 2014).
3.2 Zraniteľné prvky ovplyvňujúce bezpečnosť dopravy v procese
riadenia rizík ŽSR
Pokiaľ chceme riziká identifikovať, analyzovať a hodnotiť, je potrebné poznať prvky, ktoré do
tohto procesu vstupujú. Tvoria súčasť podniku, prostredníctvom ktorých podnik plní
a dosahuje svoje strategické ciele v oblastí bezpečnosti dopravy.
3.2.1 Železničný zvršok, stavby a objekty železničného spodku
Železničný zvršok - definujeme ako jazdnú dráhu, ktorá nesie a vedie koľajové vozidlá.
Skladá sa z koľajového roštu, koľajového lôžka, výhybiek, križovatiek a iných konštrukčných
prvkov. Kvalita železničného zvršku na tratiach ŽSR sa výrazne odlišuje. V rámci modernizácie
tratí sú zvršky upravené na rýchlosť do 160 km/h. Jedná sa hlavne o železničné koridory a teda
36
Diplomová práca
trate vyššieho významu. Nižšia kvalita zvršku je najmä na regionálnych tratiach, pri ktorých je
kvalita často krát na úkor investícií do tratí vyššieho spoločenského významu.
Najzraniteľnejším miestom železničného zvršku sú výhybky a koľajové križovatky. Výhybka je
konštrukčná časť, ktorá umožňuje prejazd koľajových vozidiel z jednej koľaje na druhú.
Z hľadiska
konštrukcie
poznáme
jednoduché,
oblúkové,
symetrické,
obojstranné
a križovatkové výhybky. Sú to zariadenia, ktoré sú najčastejšie ohrozené rizikami vplyvu
počasia. V zimnom období sú problémom veľké úhrny snehových zrážok, silné mrazy, ale aj
iné mechanické znečistenie, spôsobené vplyvom počasia. Ďalším rizikovým faktorom je
človek. Obsluha týchto zariadení si vyžaduje odborné znalosti, ktoré sú však ovplyvnené
ďalšími faktormi ako je únava, stres, sústredenie a podobne. Následkom nespranej obsluhy,
údržby, vplyvu počasia či technickej poruchy môže dôjsť k vykoľajeniu železničného vozidla
alebo k poškodeniu zariadenia k takzvanému „rozrezu výhybky“, v závislosti od smeru
prechádzania železničného koľajového vozidla (Z10, 2015).
Železničný spodok – Tvoria ho konštrukčné vrstvy telesa železničného spodku vrátane
odvodňovacích zariadení. Zabezpečuje prenos zaťažení železničných vozidiel a ich
požadovanú stabilitu (Z10, 2015).
Dobré objekty – medzi ne patria hlavne ohradenia a oplotenia v okolí železničných tratí,
dopravné plochy a komunikácie, slúžiace na manipuláciu s vozňovými zásielkami, ale tiež
nákladiská a nakladacie rampy (Z10, 2015).
Železničné objekty a stavby – ŽSR disponuje veľkým počtom infraštruktúrnych objektov,
medzi ktoré patria najmä staničné budovy, budovy transformačných staníc, sklady, garáže,
haly a iné objekty ŽI. Do Skupiny stavby zaraďujeme aj stavby, akými sú plynovody, teplovody
kanalizácie, ropovody a podobne. Tieto stavby sú vystavené množstvu vonkajších vplyvov.
V súčasnosti sú ohrozené najmä rizikám, akými sú vandalizmus či krádeže vybavenia a iných
súčastí železničných objektov (Z10, 2015).
Tunely – patria medzi inžinierske stavby ŽI, ktoré zabezpečujú preklenutie prekážok pod
úrovňou terénu. ŽSR disponuje viac ako sedemdesiatimi železničnými tunelmi, ktoré si
vyžadujú veľkú pozornosť v oblasti bezpečnosti. Značná časť z nich bola postavená v prvej
polovici 20 storočia. Medzi stále používanými tunelmi sú aj také, ktoré boli postavené už v 19
storočí a preto ich neustála kontrola a údržba musí byť prioritou. Najmä staršie tunely sú
vystavené rizikám prenikania spodnej vody. V zimnom období sa môže tvoriť ľad, ktorý môže
spôsobiť poškodenie vlakových súprav, ale tiež zranenie osôb najmä rušňovodičov v čele
vlaku.
Tunely musia byť vybavené predpísanými bezpečnostnými prvkami, akými sú znázornené
únikové cesty vrátane ich vzdialeností, bezpečnostné výklenky či núdzové a prevádzkové
37
Diplomová práca
osvetlenie. Rovnaké opatrenia platia aj pri galériách oporných, obkladných a zárubných
múroch (SITA 2019).
Mosty - Aj z dôvodu geografickej polohy Slovenská a členitému terénu musia ŽSR počítať pri
budovaní tratí s rôznymi prekážkami. Jedným so spôsobov ako ich prekonávať je vybudovanie
mostných objektov rôznych dĺžok a konštrukcií. Medzi takéto konštrukcie v správe ŽSR patria
aj lávky pre chodcov, priemyselné mosty, priepusty, priepusty na cestných komunikáciách
a podobne. Mostné objekty sú vystavené množstvu rizík, medzi ktoré patria v zimnom období
najmä povodne a ľadochody. Svojou polohou a významom môžu byť tiež terčom teroristických
útokov a sabotáži (Dvořák, 2010).
3.2.2 Stavby a zariadenia elektrotechniky a energetiky
S príchodom 20. storočia sa začala písať história elektrifikácie železničných tratí na
Slovensku. Elektrina postupne začala nahrádzať iné spôsoby pohonu železničných vozidiel
a to hlavne z dôvod nižších nákladov na prevádzku a v neposlednom rade aj z dôvodu
zníženia ekologickej záťaže v doprave.
Medzi stavby a zariadenia elektrotechniky a energetiky patria všetky silnoprúdové zariadenia
slúžiace na výrobu, rozvod a využitie elektrickej energie (transformačné stanice, náhradné
zdroje, osvetľovacie zariadenia a podobne). Stavby a zariadenia musia spĺňať prísne
požiadavky na bezpečnosť pri zachovaní plynulosti dopravnej prevádzky a pri požadovaných
záťažových a rýchlostných požiadavkách. Musia byť konštruované tak, aby negatívne
neovplyvňovali činnosti oznamovacej a zabezpečovacej techniky. V rámci elektrifikácie na
tratiach ŽSR. Medzi silnoprúdové zariadenia patria (Z10, 2008):
-
-
trakčné sústavy
-
jednofázová 25 kV/50 Hz,
-
pri pohraničných tratiach môže byť použitá sústava 15 kV/16 2/3 Hz,
-
jednosmerná sústava 3 kV.
Elektrické ohrevy výhybiek – v prípade snehových zrážok zabezpečuje odstránenie snehu
a ľadu z pohyblivých časti výhybiek.
-
Náhradné zdroje elektriny
- v prípade obmedzenia dodávok, porúch vedení, porúch
napájacích vedení slúžia na zabezpečenie dodávok elektrickej energie pre prevádzku
nevyhnutných elektrotechnických zariadení.
-
Ostatné stavby a zariadenia – elektrické predkurovancie zariadenia vlakových súprav,
silnoprúdové rozvody VN a NN, systémy na diaľkové riadenie a ovládanie, osvetlenie
priestorov ŽI.
38
Diplomová práca
3.2.3 Oznamovacia a zabezpečovacia technika
Človek už v rámci histórie hľadal spôsoby ako zamedziť, respektíve ako minimalizovať
nesprávne rozhodnutia pri riadení dopravy. Z tohto dôvodu sa zabezpečovacia a oznamovacia
technika stala dôležitou súčasťou v prevádzke.
Zabezpečovacia technika – sú to zariadenia na zaistenie bezpečnej prevádzky dopravy na
dráhe s ohľadom na jej plynulosť pri zachovaní rýchlostných požiadaviek a priepustnosti tratí.
Zabezpečovacie zariadenia sa delia na:
-
Staničné zabezpečovanie zariadenia – zaisťujú bezpečnosť dopravy v železničných
staniciach, výhybniach a odbočkách. Zaručujú správnu polohu výhybiek a neumožňujú
postavenie ohrozujúcich vlakových ciest. Staničné zabezpečovacie zariadenia delíme
do troch kategórií v závislosti na spôsobe zabezpečenia jazdy vlakov. Medzi používané
staničné zabezpečovacie zariadenia patria (ŽSR, 2008):
-
-
mechanické zabezpečovacie zariadenia,
-
elektromechanické zabezpečovacie zariadenia,
-
reléové zabezpečovacie zariadenia,
-
elektronické zabezpečovacie zariadenia.
Traťové zabezpečovacie zariadenia – zariadenia slúžiace na zabezpečenie jazdy
vlakov na šírej trati. Svojou podstatou musia znemožniť postavenie odchodových
návestidiel na návesť dovoľujúcu jazdu, pokiaľ je trať alebo traťový oddiel obsadených
koľajovým
vozidlom.
Všetky
špecifikácie
obsluhy
sú
v závislosti
od
typu
zabezpečovacieho zariadenia v súlade s pravidlami železničnej prevádzky. Rovnako
ako pri staničných zabezpečovacích zariadeniach sa traťové rozdeľujú do troch kategórií
na základe špecifikácií pri zabezpečovaní bezpečnosti dopravy. V súčasnosti používané
traťové zabezpečovacie zariadenia (ŽSR, 2008):
-
-
telefonické dorozumievanie,
-
hradlový poloautomatický blok,
-
reléový poloautomaticky blok,
-
automatický blok,
-
automatické hradlo.
Priecestné zabezpečovacie zariadenia – zariadenia, ktorých úlohou je informovať
účastníkov cestnej premávky a to jednoznačne zreteľné a v dostatočnom predstihu
o prichádzajúcom
koľajovom
vozidle.
Informácia
je
v závislosti
od
použitého
zabezpečovacieho zariadenia vykonávaná prostredníctvom svetelných výstražníkov,
zvonca a prostredníctvom závor. Priecestné zabezpečovacie zariadenia môžeme
rozdeliť na:
39
Diplomová práca
-
priecestné zabezpečovacie zariadenia svetelné,
-
priecestne zabezpečovacie zariadenia svetelné so závorami,
-
mechanické priecestné zabezpečovacie zariadenia.
Oznamovacia technika – slúži na spoľahlivý prenos informácií, príkazov a povelov pri riadení
a organizovaní dopravy na dráhe. Tiež slúži na poskytovanie aktuálnych informácií cestujúcej
verejnosti, ale aj informácií v oblasti poskytovaných služieb dopravcom. Medzi oznamovacie
zariadenia patria: telekomunikačné zariadenia, rádiové zariadenia, káblové vedenia, ostatné
oznamovacie zariadenia (dispečerské zariadenia, rozhlasové zariadenia, informačné systémy
pre cestujúcich a podobne) (ŽSR, 2008).
3.2.4 Povinnosti ŽSR v oblasti prvkov ŽI
Medzí hlavné povinnosti ŽSR patrí zaistenie spôsobilosti ŽI a to v oblastiach (Z10, 2015):
-
stavebno-technických parametrov železničného zvršku,
-
zabezpečenia stavebno-technických údajov železničného spodku,
-
priechodnosť a zaradenie tratí do kategórie zaťaženia,
-
záznamov o kontrolách, údržbách a meraniach,
-
správ
o vykonaných
pravidelných
meraniach
a revíziách
zabezpečovacích
a oznamovacích zariadení,
-
zápisov identifikačných a konštrukčných údajov o elektrickom zariadení a podobne.
Údržba – jej hlavnou úlohou je predchádzať vzniku porúch, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť
a plynulosť železničnej dopravy. Taktiež predĺžiť životnosť všetkých infraštruktúrnych prvkov.
Správca musí zabezpečiť dodržanie pravidelné intervaly a aj aplikáciu v súlade s postupmi,
ktoré stanovujú príslušné technologické predpisy.
Kontroly – za kontroly zodpovedajú príslušní zamestnanci ŽSR v rámci organizačného
usporiadania v podniku. Kontroly môžu prebiehať:
-
prehliadkou,
-
meraním,
-
diagnostickým zariadením,
-
revíznou skúškou,
-
úradnou skúškou.
Kontrolná činnosť je vykonávaná:
-
pravidelnou pochôdzkou trate vykonávanou určeným zamestnancom,
-
kontrolnou jazdou na koľajovom vozidle,
-
meraním geometrickej polohy železničného zvršku,
40
Diplomová práca
-
kontrolou priechodového prierezu,
-
komplexnou prehliadkou,
-
detailnou prehliadkou inžinierskych stavieb,
-
prehliadkami oznamovacích a zabezpečovacích zariadení,
-
prehliadkami trakčných vedení a silnoprúdových zariadení,
-
prehliadkou stavieb a priestorov železničných staníc a zastávok (Z10, 2015; Z17, 2011).
3.3 Riadenie bezpečnostných rizík v prostredí ŽSR
Termín riadenie rizík bezpečnosti je v rámci ŽSR používaný v súvislosti s označením
systematických metód na určovanie súvislosti s identifikáciou, analýzou, hodnotením,
zaobchádzaním a monitorovaním bezpečnostných rizík v systéme ŽSR. Z pohľadu riadenia
bezpečnostných rizík sú v podniku využívané dva spôsoby. Prvým je implementácia systému
riadenia bezpečnostných rizík vychádzajúca zo zavedeného SRB odkazujúceho sa na ISO
31000 a druhým zo spôsobov je využívanie Spoločnej bezpečnostnej metódy na
posudzovanie bezpečnostných rizík CSM-RA v prípade integrácie významných zmien.
(Smernica, 2015).
3.3.1 Systém riadenia bezpečnostných rizík
Za uplatňovanie vhodných postupov pri riadení bezpečnostných rizík sú zodpovedné príslušné
odbory GR ŽSR v spolupráci s vnútroorganizačnými jednotkami. Identifikované riziká
(uvedené v kapitole 3.2.1) musia byť neustále dopĺňané opatreniami na znižovanie
a predchádzanie rizík a musia sledovať účinnosť takýchto opatrení a využiteľnosť výsledkov
z posúdenia v iných oblastiach v rámci podniku. Pri analýze rizika sa podnik snaží pochopiť
povahu rizika. Uvažuje o jeho zdrojoch a prípadných neistotách, ktoré so sebou prináša.
Pokiaľ chce podnik vykonať správne rozhodnutia a nastaviť opatrenia, musí čo najefektívnejšie
dané rizika hodnotiť. Hodnotenie rizika sa vykonáva prostredníctvom posúdenia:
-
pravdepodobnosti vzniku (P) od nepravdepodobného až po trvalo prítomné,
-
početnosti výskytu (Expozície (E)) od veľmi zriedkavého až po časté,
-
závažnosti (N), ktoré so sebou prináša poranenie, vážny úraz, ťažký úraz, smrteľný úraz
(Smernica, 2021).
Výsledná hodnota rizika sa určí prostredníctvom matematického vzorca R = P x E x N. Na
základe výsledku sa riziko priradí do príslušnej kategórie.
Kategória I. Zanedbateľné riziko – hodnota rizika je menšia alebo rovná 3. Nie sú potrebné
žiadne zvláštne opatrenia, avšak je ho potrebné vnímať a minimalizovať.
41
Diplomová práca
Kategória II. Prijateľné riziko – hodnota rizika je väčšia ako 3 a menšia alebo rovná 10.
V tomto prípade treba hľadať vhodné riešenia na elimináciu rizika.
Kategória III. Významné riziko – hodnota rizika je väčšia ako 10 a menšia alebo rovná 50. Je
potrebné prijať bezodkladné bezpečnostné opatrenia a vykonávať pravidelné kontroly.
Kategória IV. Nežiadúce riziko – hodnota rizika je väčšia ako 50 a menšia alebo rovná 100.
Nutné zastavenie činnosti a zavedenie bezpečnostných opatrení. Opätovné zahájenie činnosti
po zavedení bezpečnostných opatrení a po prehodnotení procesu posudzovania rizík.
Kategória V. Neprijateľné riziko – hodnota rizika je väčšia ako 100. Okamžité zastavenie
činnosti z dôvodu možného vzniku nehody. Obnovenie činnosti sa vykoná po zavedení
bezpečnostných opatrení a prehodnotení rizík.
Snaha o zvládnutie rizika je postavená na správnom výbere spôsobu zaobchádzania,
z plánovania, implementácie, efektívnosti práce s rizikom a z rozhodnutia o akceptácii
identifikovaných rizík. Možnosti, ktoré ŽSR využívajú na zaobchádzanie s rizikom môžeme
rozdeliť do štyroch skupín:
-
vyhnutie sa riziku z dôvodu nezačať alebo nepokračovať v činnosti,
-
odstránenie zdroja rizika,
-
zmenu pravdepodobnosti výskytu,
-
zmenu následkov.
Pri práci s rizikom vzniká priestor pre príchod nových nebezpečenstiev a výziev v oblasti
bezpečnosti, preto monitorovanie a preskúmavanie musí tvoriť neodmysliteľnú súčasť
systému riadenia rizík.
Výsledkom z posudzovania rizík je návrh opatrení na zachovanie a zvýšenie úrovne
bezpečnosti. Postupy pri tvorbe opatrení v rámci systému riadenia bezpečnostných rizík môžu
vychádzať z (Smernica, 2021):
-
kódexov postupov,
-
kontrolnej činnosť,
-
dodržiavania technologických postupov,
-
včasného dodania materiálno-technického vybavenia,
-
personálnej činnosti,
-
vzdelávania zamestnancov,
-
modernizácie a podobne.
42
Diplomová práca
Obrázok 3.2 Posudzovanie rizík podľa smernice SRB
(Zdroj: Smernica 2021)
Na obrázku 3.2 je vidieť príklad využitia posudzovania bezpečnostného rizika, ktoré súvisí
s nebezpečenstvom pri využívaní železničných priecestí na tratiach ŽSR.
3.3.2 Posudzovanie rizík Spoločnou bezpečnostnou metódou CSM-RA
Na základe smernice Európskeho parlamentu a rady 2016/797/ES z 11. mája 2016
o bezpečnosti železníc boli železničné podniky vyzvané, aby z dôvodu zachovania a
zvyšovania bezpečnostnej úrovne železníc postupne zavádzali spoločné bezpečnostné
metódy v oblasti posudzovania rizík. V roku 2010 na základe nariadenia komisie č. 352/2009
z 24. apríla 2009, ktoré bolo neskôr nahradené vykonávacím nariadením Európskej komisie
402/2013 udelila Európska komisia mandát Európskej železničnej agentúre na postupné
prijatie spoločnej bezpečnostnej metódy na hodnotenie a posudzovanie rizík. Vyžaduje sa,
aby každý členský štát vykonal všetky potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť všetky systémy
v rámci procesov tak, aby vyhovovali základným požiadavkám bezpečnosti železníc.
Zavádzanie spoločných bezpečnostných metód je vykonávané tiež z dôvodu liberalizácie
železničného trhu, kedy je potrebné stanoviť a preukázať zhody v urovnaniach bezpečnosti.
CSM-RA je na základe nariadenie európskej komisie uplatňovaná od 21. mája 2015.
Bezpečnostná metóda sa musí uplatňovať vždy pri vyznanej zmene v rámci
železničného systému. Tieto zmeny môžu mať charakter (R3 2015, smernica 402/2013):
-
prevádzkovej zmeny,
-
organizačnej zmeny,
-
technickej zmeny.
Postup využitia spoločnej bezpečnostnej metódy je rozdelený do niekoľko etáp, ktoré sú
využívané na základe iteračného diagramu uvedeného v prílohe B.
43
Diplomová práca
I. etapa – Vymedzenie systému a určenie významovosti zmeny navrhovateľom1.
Navrhovateľ uvedie stručný opis posudzovaného systému. Uvedú sa kľúčové informácie, ktoré
zo sebou prinášajú okolnosti o stave pred a po zavedení zmeny. Následne je pri zavádzaní
spoločnej bezpečnostnej metódy potrebné zvážiť či navrhovaná zmena má alebo nemá vplyv
na bezpečnosť. Pokiaľ daná zmena nemá vplyv na bezpečnosť, posudzovanie rizík končí
a aplikácia ďalších krokov metódy nie je potrebná.
Obrázok 3.3 Určovanie významovosti zmeny
(Zdroj: R3 2015).
Pokiaľ ide o zmenu, ktorá má vplyv na bezpečnosť systému, je potrebné na základe odborného
posudku rozhodnúť o významovosti takejto zmeny. V súčasnosti neexistuje právny predpis,
ktorý by rozhodoval, ktoré zmeny sú a ktoré nie sú významné. Podľa vykonávacieho
nariadenia komisie č. 402/2013 sa má toto rozhodnutie vykonať na základe týchto kritérií:
-
dôsledok zlyhania – (uvedenie najpesimistickejšieho scenára v prípade zlyhania
systému),
-
inovácie použité pri implementácií zmeny – (určenie vplyvu nového prvku),
-
zložitosť zmeny – (zmena môže pôsobiť ako jednoduchá alebo ako komplex funkcií
a technológií),
-
monitorovanie – (ne/schopnosť monitorovať zmenu),
-
vratnosť – (ne/schopnosť vrátiť systém do stavu pred zmenou),
-
doplnkovosť – (posúdenie vzájomného vplyvu ostatných zmien – významných aj
nevýznamných).
Pri určovaní významovosti prostredníctvom kritérií nie je stanovené či je potrebné posúdenie
jedného, dvoch alebo všetkých kritérií. Navrhovateľ vystaví prehlásenie o bezpečnosti,
v ktorom bude rozhodnuté o určení významovosti, prípadne nevýznamovosti posudzovanej
zmeny.
V prípade
rozhodnutia
má
navrhovateľ
povinnosť
uchovať
zodpovedajúcu
dokumentáciu na odôvodnenie svojho rozhodnutia. Pokiaľ sa rozhodne, že navrhovaná zmena
je nevýznamná, toto rozhodnutie bude posúdené nezávislým posudzovateľom. Pokiaľ je
zmena významná, je potrebné uplatniť ďalšie etapy procesu riadenia rizík CSM-RA
(Vykonávacie nariadenie 402/2013).
1
Navrhovateľ – je organizačný útvar ŽSR, dodávateľ výrobca alebo žiadateľ o uvedenie vozidiel do prevádzky
44
Diplomová práca
II. etapa – Tvorba bezpečnostného plánu. V druhej časti aplikácie posudzovania rizík je na
základe nariadenia o CSM-RA požiadavka na vypracovanie bezpečnostného plánu, ktorý
zabezpečí uplatnenie princípov riadenia rizík v danom projekte. V bezpečnostnom pláne sú
definované:
-
všetky zúčastnené zložky vrátane určenia ich úloh a zodpovednosti v projekte,
-
ak je to potrebné, určí sa zodpovedný tím za plnenie procesu posudzovania
prostredníctvom CSM-RA,
-
názvy deklarovaných zmien,
-
opis organizácie a expertov vymenovaných na vykonanie procesu posudzovania
(navrhovateľ, experti na uplatnenie CSM-RA),
-
výsledky jednotlivých fáz (opis projektu, program, načasovanie, termíny, ...)
-
dôkaz
o zhode
so
všetkými
bezpečnostnými
požiadavkami
(identifikácia
nebezpečenstiev, klasifikácia, nezávislé posúdenie, ...).
III. etapa - Identifikácia a klasifikácia nebezpečenstva. Pri identifikácii nebezpečenstva sa
vytvorí takzvaný „záznam o nebezpečenstve“. Navrhovateľ v ňom systematicky určí všetky
predvídateľné nebezpečenstvá. V zázname sú uvedené identifikované nebezpečenstvá spolu
s opatreniami navrhnutými počas procesu posudzovania, ale tiež použité zásady akceptovania
rizika.
Pri
identifikácií
je
potrebné dbať
na
dôslednosť
a zdokumentovať
všetky
nebezpečenstvá, ktoré so sebou zmena prináša. Na identifikáciu nebezpečenstva neexistuje
v súčasnosti žiadna vopred stanovená metóda alebo technika. Najvhodnejšími metódami pre
identifikáciu a klasifikáciu nebezpečenstva patria: Expertné hodnotenia a Brainstorming.
Obrázok 3.4 Proces identifikácie a klasifikácie nebezpečenstva
(Zdroj: R3, 2015).
Pri analýze rizika bezpečnosti je potrebné odhadnúť a klasifikovať ich podľa kategórií
a rozhodnúť či riziko môžeme alebo nemôžeme klasifikovať ako všeobecné prijateľné. V rámci
záznamu o nebezpečenstve sa riziká zoradia od najzávažnejších po menej závažné.
V prípade všeobecne prijateľných rizík sa vykoná zápis v zázname o nebezpečenstve
a posudzovanie takýchto rizík sa končí. Po schválení systému a uvedení do prevádzky je
45
Diplomová práca
povinný manažér infraštruktúry uchovať záznam o nebezpečenstve ako súčasť SRB. Pokiaľ
by boli riziká identifikované ako tie, ktoré nie sú všeobecne prijateľné, je potrebné pokračovať
výberom zásad akceptovateľnosti.
IV. etapu – Výber zásady akceptovania rizika a návrh bezpečnostných požiadaviek
a opatrení
Medzi tieto zásady patrí:
-
uplatňovanie kódexov postupov,
-
analýza podobnosti s referenčnými systémami,
-
explicitný odhad rizika.
Obrázok 3.5 Výber princípu akceptácie rizika
(Zdroj: R3, 2015).
Kódexy postupov – pri uplatňovaní kódexov navrhovateľ posudzuje či sa na jedno alebo
viaceré nebezpečenstva uvedené v zázname o nebezpečenstve nevzťahujú príslušné kódexy
postupov. Tie musia spĺňať tieto požiadavky:
-
musia byť všeobecne uznávané v oblasti železničnej dopravy,
-
musia byť adekvátne pre riadenie príslušných nebezpečenstiev,
-
musia byť verejne prístupné.
Za kódexy sa považujú:
-
technické špecifikácie interoparability,
46
Diplomová práca
-
vnútroštátne bezpečnostné predpisy,
-
vnútroštátne technické predpisy (normy, zákony, ...),
-
interné predpisy a bezpečnostné normy.
Pokiaľ sa nebezpečenstvá riadia kódexami postupov, riziká bezpečnosti súvisiace s týmito
nebezpečenstvami sa považujú za prijateľné a sú akceptovateľné. Využitie kódexu sa zapíše
do záznamu o nebezpečenstve. Pokiaľ sa na riziká neuplatňuje zásada používania kódexov
alebo to z určitého dôvodu nie je možné, určia sa opatrenia prostredníctvom aplikácie iných
zásad akceptovateľnosti (Vykonávacie, 2013).
Analýza podobnosti s referenčnými systémami - Pri tejto zásade akceptácie rizika
navrhovateľ skúma či sa na nebezpečenstvá nevzťahuje podobný systém, ktorý by mohol byť
prijatý ako referenčný. Systém musí spĺňať tieto požiadavky:
-
v rámci praxe bolo preukázané, že disponuje prijateľnou úrovňou bezpečnosti,
-
má rovnaké alebo podobné funkcie a rozhrania ako posudzovaný systém,
-
využíva sa v rovnakých alebo podobných prevádzkových podmienkach.
Pokiaľ sa vo výraznejšej miere referenčný systém v procese hodnotení rizík odchyľuje od
posudzovaného systému, je potrebné preukázať rovnakú alebo vyššiu úroveň bezpečnosti ako
referenčný systém.
Explicitný odhad - Pokiaľ
nedôjde k vyriešeniu identifikovaných rizík prostredníctvom
aplikácie kódexov postupov ani pomocou referenčných systémov, je potrebné riziká
posudzovať podľa explicitného odhadu rizika. Pokiaľ máme k dispozícií dostatočné informácie
o početnosti výskytu a závažnosti, využijeme kvantitatívny odhad rizika. Pri kvantitatívnom
odhade sa stanoví početnosť výskytu od častých až po veľmi nepravdepodobné výskyty
a odhadovaná závažnosť nebezpečenstva od nevýznamných až po katastrofické. Na základe
výskytu a závažnosti sa pomocou matice určí úroveň rizika. Prijateľnosť rizík určuje predpis
R3 a je v škále od zanedbateľných až po neprijateľné. Ak sú riziká prijateľné, určené
bezpečnostné opatrenia sa zapíšu do záznamu o nebezpečenstve. Ak riziká nie sú prijateľné,
určia sa dodatočné bezpečnostné opatrenia na zníženie rizika na požadovanú úroveň. Proces
posudzovania sa opakuje dovtedy, kým nie je riziko spojené s nebezpečenstvom zmiernené
na prijateľnú úroveň.
Pokiaľ potrebné informácie nemáme, využíva sa kvalitatívny odhad rizika. Kvalitatívny odhad
sa vykonáva prostredníctvom opisu postupu zvládnutia systematických chýb/porúch.
47
Diplomová práca
Tabuľka 3.1 Úrovne rizika
(Zdroj: R3, 2015).
Početnosť výskytu
Úroveň výskytu rizika
1- časté
nežiadúce
neprijateľné
neprijateľné
neprijateľné
2- pravdepodobné
prípustné
nežiadúce
neprijateľné
neprijateľné
3- občasné
prípustné
nežiadúce
nežiadúce
neprijateľné
4- malé
zanedbateľné
prípustné
nežiadúce
nežiadúce
5- nepravdepodobné
zanedbateľné
zanedbateľné
prípustné
prípustné
6- veľmi nepravdepodobné zanedbateľné
zanedbateľné
zanedbateľné
zanedbateľné
2- okrajové
3- kritické
4- katastrofické
1-nevýznamné
závažnosť
Bezpečnostné požiadavky a opatrenia – tvoria jeden z hlavých cieľov uplatnenia procesu
CSM-RA. Môžu vystupovať ako technické požiadavky, prevádzkové postupy alebo
organizačné postupy.
Navrhovateľ je povinný pred akceptovaním zmeny preukázať splnenie všetkých požiadaviek
na bezpečnosť. Preukázanie zhody posúdi nezávislý orgán. Navrhovateľ musí zabezpečiť
všetky potrebné informácie, ktoré dokumentujú vhodnosť prijatého procesu riadenia rizík (R3,
2015).
V. fáza – Riadenie nebezpečenstva. Výsledkom procesu posudzovania rizík je preukázanie,
že identifikované nebezpečenstvá sú nielen usmernené na prijateľnú úroveň, ale sú aj
vhodnými spôsobmi kontrolované respektíve monitorované. Základným dokumentom
z pohľadu riadenia a kontroly je záznam o nebezpečenstve. V podmienkach ŽSR je využitý
vzorový dokument tohto záznamu uvedený v prílohe D.
Pokiaľ dôjde k schváleniu systému a uvedeniu do prevádzky, záznam o nebezpečenstve sa
uchová počas celej životnosti systému ako súčasť SRB podniku. Pri riadení nebezpečenstva
pristupuje navrhovateľ k prehodnoteniu identifikovaných rizík a k jeho aktualizácií. V prípade
zistenia nových rizík je potrebné proces posudzovania opakovať.
VI. fáza - Nezávisle posudzovanie. Pokiaľ došlo k zmene z pohľadu bezpečnosti a táto
zmena bola navrhovateľom definovaná ako významná, musí prebehnúť nezávislé posúdenie
vhodnosti aplikácie bezpečnostnej metódy. Nezávislý posudzovateľ hodnotí vhodnosť použitia
a výsledky z posudzovania. Orgánom pre nezávislé posudzovanie v rámci CSM-RA pri
zmenách subsystémov infraštruktúra, energetika, traťové zariadenia riadenia a železničné
koľajové vozidlá je na ŽSR menovaný Výskumný a vývojový ústav železníc (ďalej VVÚŽ) –
Centrum posudzovania bezpečnostných rizík (ďalej CPBR). Základnou úlohou VVUŽ-CPBR
48
Diplomová práca
je
potvrdiť či navrhovateľ vykonal aplikáciu bezpečnostnej metódy správne a riziká
vyplývajúce
zo
zmeny
sú
kontrolované
na
prijateľnej
úrovni.
Navrhovateľ
musí
posudzovateľovi poskytnúť všetky potrebné dokumenty, ktoré sú potrebné v procese
posudzovania rizík. Výstupom nezávislého posudzovania je „správa o posúdení bezpečnosti.“
Po obdržaní vyhovujúcej správy a o posúdení bezpečnosti môže navrhovateľ vyhotoviť
vyhlásenie, že všetky nebezpečenstvá sú kontrolované na prijateľnej úrovni (Vykonávacie,
2013).
49
Diplomová práca
4
Riešenie
kritického
prvku
ŽI
prostredníctvom
modelovej aplikácie Spoločnej bezpečnostnej metódy na
hodnotenie a posudzovanie rizík v železničnej doprave.
Štvrtá kapitola diplomovej práce je selektovaná do troch častí. Na úvod prinesie pohľad na
aktuálnu situáciu a súčasný nevyhovujúci stav v problematických prvkoch ŽI, ktorými sú
železničné priecestia.
Následne sa práca zameria na využitie a aplikáciu CSM-RA v železničnej doprave. Pri analýze
využiteľnosti CSM-RA bolo identifikovaných niekoľko problémov, ktorých riešenie je
predmetom nasledujúcej podkapitoly 4.2, kde je navrhnutá malá modifikácia bezpečnostnej
metódy.
Po vykonaných úpravách bude v tretej časti uvedená modelová aplikácia CSM-RA na
posudzovanie rizík v železničnej doprave aj so zapracovanými zmenami. Metóda bude využitá
na eventuálnu zmenu systému, ktorá sa môže, respektíve ako bude dokázane v ďalších
kapitolách, mala uskutočniť už v minulosti. Zmena sa týka v súčasnosti nezabezpečeného
úrovňového železničného priecestia v okrese Tvrdošín. Metóda bude posudzovať
zmenu pasívneho železničného priecestia na železničné priecestie chránené svetelným
priecestným zabezpečovacím zariadením so závorami (ďalej PZS-Z). Prostredníctvom
praktickej modelovej aplikácie metódy CSM- RA pri zmene v systéme železničnej doprave sa
súčasne poukáže na:
-
dôležitosť a význam navrhnutej zmeny,
-
riziká vstupujúce do problematiky priecestí na tratiach ŽSR,
-
opatrenia súvisiace so zmenou,
-
zodpovednosť a finančný odhad pri realizácii opatrení.
Ďalším prínosom práce je, že môže tvoriť podporný dokument pri posudzovaní rizík v prípade,
že
v skutočnosti
dôjde
k zámerom
vybudovania
zabezpečovacieho
zariadenia
na
spomínanom železničnom priecestí.
4.1 Aktuálna situácia a súčasný nevyhovujúci stav železničných
priecestí na tratiach ŽSR
Nehody a to nielen z pohľadu železničných priecestí môžeme označiť ako celospoločenský
problém, ktorým je potrebné sa neustále zaoberať. Tento problém je potrebné riešiť jednak zo
strany zainteresovaných subjektov, ale tiež z pohľadu iniciatívy každého jedného z nás, už len
zvýšenou obozretnosťou pri takomto prejazde. Úsilie kompetentných často krát končí pri
50
Diplomová práca
jednoduchých opatreniach, ktoré sú nenáročné a finančne akceptovateľné. Celá snaha či už
z pohľadu legislatívnych úprav, režijných opatrení, finančnej podpory a iných pomocí musí
viesť ku konečnému výsledku, ktorým je snaha odstraňovanie takýchto úrovňových križovaní
cestnej a železničnej komunikácie.
V súčasnosti je na Slovensku k 31. 12. 2022 evidovaných celkom 2 071 priecestí, čo
predstavuje pokles o 9 v porovnaní s rokom 2021. Z celkového počtu 2071 je 1001 pasívnych
a teda nezabezpečených a 1070 aktívnych, na ktorých je vybudovaný určitý typ priecestného
zabezpečovacieho zariadenia. Za zmienku stojí aj fakt, že v súčasnosti evidujú ŽSR ešte 45
priecestných zabezpečovacích zariadení mechanických (Správa, 2022).
Priecestia predstavujú kritickú časť železničnej infraštruktúry, ktoré sa často stávajú miestom
stretov koľajových vozidiel, jednak s cestnými motorovými vozidlami, ale tiež s cyklistami
a chodcami. V tabuľkách 4.1 a 4.2 je vidieť štatistiky nehôd a ich dôsledky na železničných
priecestiach v závislosti od typu zabezpečovacieho zariadenia. Vytvorená štatistika tvorí súčet
nehôd od roku 2019-2022, ktoré sa udiali na železničných priecestiach zabezpečených
rôznymi typmi zabezpečovacích zariadení.
Tabuľka 4.1 Štatistika počtu nehôd na železničných priecestiach
(Zdroj: Správa, 2022).
PZS-Z
PZS
PZM
K
spolu
2022
2
20
0
7
29
2021
5
20
0
7
32
2020
4
17
0
15
36
2019
2
32
0
7
41
spolu
13
89
0
36
157
Tabuľka 4.2 Štatistika ťažkých a smrteľných úrazov na železničných priecestiach
(Zdroj: Správa, 2022).
smrteľné zranenia
ťažké zranenia
Typ
priecestia
2019
2020
2021
2022
2019
2020
2021
2022
K
1
0
2
0
0
2
2
2
PZS
6
6
8
1
15
7
11
7
PZS-Z
2
1
2
1
0
0
1
0
PZM
0
0
0
0
0
0
0
0
Spolu
9
7
12
2
14
15
9
14
Podľa počtu nehôd v tabuľke 4.1 je vidieť dôležitosť zavádzania eventuálnej zmeny systému.
Za posledné 4 roky bolo na nezabezpečených priecestiach zaznamenaných 36 nehôd, čo
51
Diplomová práca
v porovnaní s priecestiami vybavenými zabezpečovacími zariadeniami svetelnými so
závorami predstavuje bezmála trojnásobnú početnosť výskytu nehody. V roku 2013 vláda SR
prijala uznesenie, ktoré sa zaoberá Komplexným programom riešenia problematiky
železničných priecestí. Jeho cieľom bolo zvýšiť bezpečnosť na 87 rizikových priecestiach. Toto
uznesenie tvorilo základ Biznis projektu, ktorý priniesol v roku 2017 aktualizáciu zoznamu 75tich priecestí so zámerom zvýšenia úrovne bezpečnosti v rokoch 2018-2023. V roku 2021
vypracoval Národný kontrolný úrad dokument Zvyšovanie bezpečnosti na železničných
priecestiach, v ktorom konštatuje, že zámery vyplývajúce zo strategických cieľov komplexného
programu riešenia problematiky železničných priecestí neboli naplnené. Výsledkom kontroly
sa zistilo, že pri stratégii absentovali finančné krytia, časové harmonogramy aj stanovenie
merateľných ukazovateľov (Mistrík, 2021).
Na železničných priecestiach okrem vážnych úrazov dochádza aj k nemalým škodám.
Z konštatovania Národného kontrolného úradu vyplýva, že v rokoch 2017 – 2020 došlo na
železničných priecestiach ku škodám za viac ako 5 miliónov eur. Aj toto podčiarkuje
dôležitosť neustálej potreby riešenia problematiky železničných priecestí na Slovensku.
(Mistrík, 2021). Ako jeden z prostriedkov, ktorým môže zmierniť dopady rizík pôsobiacich na
kritické prvky ŽI je zapájanie procesov z oblasti posudzovania rizík. V podkapitole 4.3 je
vypracovaná modelová aplikáciu CSM-RA, ktorej výsledkom ma byť práve zvýšenie úrovne
bezpečnosti na konkrétnom železničnom priecestí na Slovensku.
4.2 Modifikácia bezpečnostnej metódy
Po konzultáciách so zamestnancami VVÚŽ-CPBR a analýzou príslušných dokumentov
z oblasti problematiky využitia CSM-RA bolo zistené, že v praxi existuje len veľmi tenká čiara
v oblasti rozlišovania definícií pojmov nebezpečenstvo a riziko. Problémy sú zapríčinené
nesprávnym chápaním, nepresným prekladom medzinárodných právnych predpisov a častým
zamieňaním týchto pojmov. V praxi sa tiež na vzdory iným definíciám a pre potreby interných
smerníc tieto pojmy zjednocujú (nebezpečenstvo=riziko).
Pre správne chápanie celého procesu zavádzania CSM-RA som dospel k záverom, že je
potrebné vykonať niekoľko zmien z pohľadu terminológie v jednotlivých etapách pri aplikácií
metódy. Vykonané zmeny sú vyznačené v iteračnom diagrame v prílohe C znázornené
v červených tabuľkách a v tabuľke 4.3.
52
Diplomová práca
Tabuľka 4.3 Navrhované zmeny
(Zdroj: autor).
Súčasná podoba
Navrhovaná zmena
Identifikácia nebezpečenstiev
Identifikácia nebezpečenstiev a rizík
Klasifikácia nebezpečenstiev
Analýza a hodnotenie rizík
Záznam o nebezpečenstve
Záznam o nebezpečenstve a rizikách
Riadenie nebezpečenstiev
Riadenie nebezpečenstiev a rizík
Pre jasnú prehľadnosť v ďalšej časti diplomovej práce som jednoznačne zadefinoval moje
chápanie pojmov riziko a nebezpečenstvo, ktoré budú viac krát skloňované.
Riziko – príčina straty stability vyjadrujúca mieru a stupeň závažnosti výskytu nehôd
a incidentov, ktoré majú za následok ujmu, ktorá je spôsobená nebezpečenstvom.
Nebezpečenstvo – predstavuje zdroje rizík, ktoré môžu spôsobiť ujmu. (Vykonávacie, 2013).
Pokiaľ chce správca infraštruktúry aj naďalej využívať CSM-RA, bolo by vhodné, aby došlo
k ujasneniu terminológie jednak z pohľadu európskej legislatívy, ale aj z pohľadu interných
smerníc a predpisov, ktoré z nej vychádzajú.
4.3 Aplikácia bezpečnostnej metódy
Táto aplikácia bude uplatňovaná na základe Vykonávacieho nariadenia 402/2013 o spoločnej
bezpečnostnej metóde na hodnotenie a posudzovanie rizík v železničnej doprave, interného
predpisu R3 a v súlade s navrhnutými zmenami v rámci podkapitoly 4.2 Modifikácia
bezpečnostnej metódy.
4.3.1 I. etapa - Vymedzenie systému a určenie významovosti zmeny
Vymedzenie systému - Železničné priecestie sa nachádza na trati 181 medzi Kraľovanmi
a Trstenou v kilometri 54,012. Jedná sa o jednokoľajnú trať normálneho rozchodu s celkovou
dĺžkou 56,4 km. Na trati premávajú motorové súpravy radu 813-913, 811, ale tiež nákladné
manipulačné vlaky. Počet miest na sedenie v osobných vlakoch je okolo 70. Počas víkendov
a na vyťažených linkách sú súpravy zdvojené a v mnohých prípadoch plne vyťažené, čo
predstavuje riziko ohrozenie života a zdravia pre veľký počet cestujúcich. Na základe aktuálne
platného grafikonu vlakovej dopravy a z autorových skúseností bola odhadovaná frekvencia
prejazdu koľajového vozidla cez toto priecestie stanovená na 10 200 prejazdov za rok.
Železničná trať križuje cestu 3. triedy smerujúcu do obce Zábiedovo (840 obyvateľov)
vzdialenej od Trstenej (7 405 obyvateľov) 6,5 km. a od Tvrdošína (9225 obyvateľov) 7,4 km.
Na obrázku 4.1 je zobrazený situačný nákres polohy železničného priecestia a na obrázku 4.2
je fotografia riešeného železničného priecestia a jeho okolia (Tabuľky, 2021).
53
Diplomová práca
Obrázok 4.1 Situačné zobrazenie železničného priecestia a jeho okolia
(Zdroj: Google maps).
Obrázok 4.2 Fotografia riešeného železničného priecestia
(Zdroj: Autor).
V neďalekom okolí sa nachádza niekoľko spoločností, ktoré nevyhnutne využívajú železničné
priecestie. V tesnej blízkosti sa nachádza logistický park, ktorého predmetom činnosti sú
služby z oblasti kamiónovej dopravy. Podnik v súčasnosti disponuje odhadom viac ako
osemdesiatimi nákladnými vozidlami (spoločnosť počet svojich vozidiel pre účely práce
neposkytla). V obci Zábiedovo sa nachádza tiež betonáreň, drevospracujúci podnik a iné
menšie spoločnosti.
Priecestie je v súčasnosti zabezpečené zvislým dopravným značením a z dôvodu zhoršených
rozhľadových pomerov je rýchlosť koľajových vozidiel cez priecestie upravená na 20km/h.
54
Diplomová práca
Zmena hovorí o vybudovaní priecestného zabezpečovacieho zariadenia s úplnými
závorami 2. kategórie2 s aktívnou signalizáciou3. Jedná sa o prevádzkovú a organizačnú
zmenu v systéme prevádzky ŽI. Zmena prinesie zvýšenie úrovne bezpečnosti na
železničnom priecestí, ale aj vznik nových rizík.
Odhadované náklady vychádzajúce so zmluvy o dielo obdobného zabezpečovacieho
zariadenia na inom železničnom priecestí sú 350-400 tisíc € (Zmluva, 2015).
Popri železničnej trati je vybudovaný nový cyklochodník spájajúci mesta Trstená a Tvrdošín.
Pri jazde týmto cyklochodníkom musia prechádzať v súčasnosti cez nechránené železničné
priecestie. Vybudovaním cyklotrasy sa razantným spôsobom zvýšil pohyb cyklistov v tejto
oblasti. Potreba prijať bezpečnostné opatrenia na zaistenie bezpečnosti cyklistov a chodcov
sú preto nevyhnutné.
Posúdenie významovosti zmeny - V tabuľke 4.5 je vidieť posúdenie zmeny na základe
kritérií. Jednotlivým kritériám boli priradené hodnoty 0; 0,25; 0,5 alebo 1.
Tabuľka 4.4 Určenie významovosti zmeny
(Podľa: R3, 2015).
kritéria zmeny
odôvodnenie
váha
Dôsledok zlyhania
Navrhovaná zmena má zásadný vplyv na
bezpečnosť dopravy. S príchodom zmeny sa počíta
so zvýšením bezpečnosti, ale aj výskytom nových
nebezpečenstiev a rizík. V dôsledku nich sa môžu
objaviť nehody veľkého rozsahu s katastrofickými
následkami.
1
Inovácie
Bežne používaný typ zabezpečovacieho zariadenia
0
Zložitosť zmeny
V rámci uplatnenia zmeny bude vykonaný zásah,
jednak z pohľadu riadenia železničnej dopravy v
danom úseku trate, ale tiež sa zmena bude týkať
užívateľov cestnej premávky.
0,25
Monitorovanie
Monitorovanie a vyhodnocovanie zmeny sa bude
vykonávať manuálne prostredníctvom štatistických
ukazovateľov a kontrolou prevádzky zariadenia v
rámci záznamníkov porúch na zabezpečovacom
zariadení.
0,25
Vratnosť
Zmenu je možné vrátiť do pôvodného stavu
odstránením technologického zariadenia
0,25
Doplnkovosť
Nemá vplyv
0
2
Priecestným zariadením 2. kategórie – zariadenie s úplnou väzbou na pohyb koľajového vozidla v oblasti
priecestia a dávajúce informáciu o svojom prevádzkovom stave dopravnému zamestnancovi.
3
Prerušované biele svetlo, ktoré informuje účastníkov cestnej premávky, že v okolí sa nenachádza železničné
koľajové vozidlo, ktoré by mohlo ohroziť ich bezpečný prejazd.
55
Diplomová práca
výsledná hodnota
1,75
-
Výsledná hodnota = 0 – zmena nemá dopad na bezpečnosť
-
Výsledná hodnota ≥ 0,25 – nevýznamná zmena
-
Výsledná hodnota = 0,5 – významná zmena
-
Výsledná hodnota ≥ 1 – významná zmena
Z výsledkov dokazovania uvedeného v tabuľke 4.5 je zrejmé, že sa jedná o významnú zmenu
z pohľadu bezpečnosti železničnej dopravy. Uvedená zmena musí byť podrobená ďalším
fázam posudzovania rizík. O výsledkoch vo fáze určovania zmeny je potrebné informovať
nezávislého posudzovateľa a uchovať záznam pre prípadné odôvodnenia rozhodnutia.
4.3.2
II.
etapa
-
Štruktúra
použitia
bezpečnostnej
metódy
a vypracovanie
bezpečnostného plánu
Postup aplikácie metódy CSM-RA bude uplatňovaný podľa vývojového diagramu uvedeného
na obrázku 4.3, ktorý bol vytvorený na základe iteračného diagramu riadenia bezpečnostných
rizík podľa CSM-RA uvedeného v prílohe B. V diagrame je vidieť jednotlivé kroky, ktoré sú
potrebné v procese uplatniť. Súčasťou neho je aj popis použitých metód a postupov, a
tiež krátke informácie k priebehu v procese aplikácie metódy. Diagram slúži tiež ako prehľadný
grafický podporný dokument, ktorý tvorí prílohu k vypracovanému bezpečnostnému plánu.
Tabuľka 4.5 Bezpečnostný plán
(Podľa: Vykonávacie, 2013).
Bezpečnostný plán
Názov zmeny
Zmena zabezpečenia železničného priecestia. Zmena pasívneho
železničného priecestia na priecestie zabezpečené priecestným
zabezpečovacím zariadením svetelným s úplnými závorami 2.
kategórie s aktívnou signalizáciou.
Názov spoločnosti
Železnice Slovenskej republiky
Adresa navrhovateľa *
IČO navrhovateľa
*
Opis činnosti
*
Zamestnanci určený
na
posudzovanie *
rizík
Popis projektu
Zmena pasívneho zabezpečenia železničného priecestia na
železničné priecestie chránené priecestným zabezpečovacím
zariadením svetelným s úplnými závorami 2. kategórie s aktívnou
signalizáciou.
56
Diplomová práca
Úvodná definícia
systému a vplyv
zmeny
Deklarovaná zmena má zásadný vplyv na bezpečnosť. Zmena
ovplyvňuje organizáciu železničnej a cestnej dopravy.
Úlohy a povinnosti
zúčastnených strán *
procese CSM-RA
Program aktivít a ich
Program aktivít podľa vývojového diagramu
načasovanie
Termíny riešenia
jednotlivých bodov
Identifikácia
nebezpečenstiev
a rizík
*
Zoznam identifikovaných nebezpečenstiev a rizík
Ishikawa diagram
Metóda akceptácie
rizík
Kódexy postupov
Bezpečnostné
požiadavky
Zvýšenie úrovne bezpečnosti podľa záznamu o nebezpečenstve
Nezávislé posúdenie VVÚŽ-CPBR
Prehlásenie
navrhovateľa
bezpečnosti
o *
* - informácie nevyplnené z dôvodu študentskej verzie práce
57
Diplomová práca
Obrázok 4.3 Vývojový diagram štruktúry implementácie bezpečnostnej metódy
(Podľa: Vykonávacie, 2013).
4.3.3 III. etapa – identifikácia, analýza a hodnotenie nebezpečenstiev a rizík
Identifikácia nebezpečenstiev a rizík - Po určení významovosti zmeny prebehla grafickoanalytická
identifikácia
všetkých
zdrojov
nebezpečenstiev
a z nich
vyplývajúcich
rizík posudzovaného systému. V súčasnosti je najvhodnejším nástrojom na identifikáciu
Brainstorming. V mojom prípade budú využité autorove skúsenosti z oblasti riadenia dopravy
a analýza dokumentov z oblasti problematiky železničných priecestí a bezpečnosti dopravy
na tratiach ŽSR. Ako grafický nástroj bude využitý Ishikawa diagram, ktorý slúži ako podporný
prostriedok pre ešte lepšiu identifikáciu a detailnejšie zobrazenie príčin vzniku identifikovaných
rizík, ktorý je uvedený na obrázku 4.4.
58
Diplomová práca
Obrázok 4.4 Ishikawa diagram
(Podľa: Hudáková, 2020).
59
Diplomová práca
Tabuľka 4.6 Zoznam identifikovaných rizík a nebezpečenstiev
(Zdroj: Autor).
Č.
1.
2.
3.
4.
5.
6.
Riziko
Nehoda
na
priecestí
Nehoda
na
priecestí
Nehoda
na
priecestí
Nehoda
na
priecestí
Nehoda
na
priecestí
Nehoda
na
priecestí
Nebezpečenstvo
Príčiny
Popis
Následky
Účastník cestnej
premávky
Zlyhanie
ľudského faktora
z dôvodu
úmyselného
porušenie
zákona o cestnej
premávke
Účastníci cestnej
premávky úmyselne poruší
nariadenia stanovené v
zákone o cestnej
premávke a nerešpektujú
dopravne značenie,
svetelnú/akustickú
signalizáciu umiestnené
pred priecestím.
Nehoda s
účastníkmi cestnej
premávky (chodec,
cyklista, motorové
vozidlo)
- ťažký úraz
- ľahký úraz
- bez úrazu
Zlyhanie
ľudského faktora
z dôvodu
nedbanlivosti
Účastník cestnej premávky
poruší nariadenia o cestnej
premávke z dôvodu
nedbanlivosti.
Nedbanlivosť môže byť
ovplyvnená únavou,
stresom, vplyvom počasia,
zdravotnými a psychickými
problémami.
Nehoda s
účastníkmi cestnej
premávky (chodec,
cyklista, motorové
vozidlo)
- ťažký úraz
- ľahký úraz
- bez úrazu
Zlyhanie
ľudského faktora
z dôvodu požitia
alkoholu
Z dôvodu požitia
alkoholických nápojov je
zvýšené riziko
nepozornosti vodičov.
Nehoda s
účastníkmi cestnej
premávky (chodec,
cyklista, motorové
vozidlo)
- ťažký úraz
- ľahký úraz
- bez úrazu
Vandalizmus
Zničenie dopravných
značiek,
zabezpečovacieho
zariadenia, poškodenie
koľají a cestnej
komunikácie v okolí
železničného priecestia
Nehoda s
účastníkmi cestnej
premávky (chodec,
cyklista, motorové
vozidlo)
- ťažký úraz
- ľahký úraz
- bez úrazu
Zanedbaná
údržba
Zanedbaná údržba okolia
železničnej trate/zníženie
rozhľadových pomerov,
zanedbaná údržba
technickej stránky
zabezpečovacieho
zariadenia.
Nehoda s
účastníkmi cestnej
premávky (chodec,
cyklista, motorové
vozidlo)
- ťažký úraz
- ľahký úraz
- bez úrazu
Účastník cestnej
premávky
Účastník cestnej
premávky
Cudzie osoby
Zamestnanci ŽSR
Zamestnanci ŽSR
Porušenie
interných
predpisov (ŽSR)
60
Nedodržanie interných
smerníc zamestnancami
ŽSR v oblasti riadenia
dopravy.
Nehoda s
účastníkmi cestnej
premávky (chodec,
cyklista, motorové
vozidlo)
- ťažký úraz
- ľahký úraz
- bez úrazu
Diplomová práca
7.
8.
9.
Nehoda
na
priecestí
Nehoda
na
priecestí
Nehoda
na
priecestí
Zamestnanci,
dopravca
Počasie
Zabezpečovacie
zariadenie a
súčasti ŽI
Porušenie
interných
predpisov
(dopravca)
Nedodržanie interných
predpisov a smerníc
zamestnancami dopravcov
(rušňovodiči).
Nedodržiavanie
stanovených rýchlostí,
nedodržiavanie návestí a
rozkazov.
Nehoda s
účastníkmi cestnej
premávky (chodec,
cyklista, motorové
vozidlo)
- ťažký úraz
- ľahký úraz
- bez úrazu
Vplyv počasia
V dôsledku počasia hrozí
poškodenie
zabezpečovacieho
zariadenia a dopravného
značenia na železničnom
priecestí.
Zhoršená viditeľnosť na
signalizáciu a dopravne
značenie
Nehoda s
účastníkmi cestnej
premávky (chodec,
cyklista, motorové
vozidlo)
- ťažký úraz
- ľahký úraz
- bez úrazu
Technická
porucha
Nehoda spôsobená
poruchou
zabezpečovacieho
zariadenia, ktorá nebola
možná včas nahradiť
vhodnými dopravnými
opatreniami zo strany
ŽSR.
Nehoda s
účastníkmi cestnej
premávky (chodec,
cyklista, motorové
vozidlo)
- ťažký úraz
- ľahký úraz
- bez úrazu
Analýza a hodnotenie rizík - bude vykonaná pomocou expertného hodnotenia rizika.
O identifikovaných rizikách bude rozhodnuté či ich je alebo nie je možné považovať za
všeobecne
prijateľné.
Jednotlivé
kritéria
na
hodnotenie
pravdepodobnosti
výskytu
a závažnosti boli prevzaté z predpisu R3 z časti podrobného odhadu bezpečnostného rizika.
Všetky doposiaľ zistené skutočnosti budú zaznamenané v zázname o nebezpečenstve a
rizikách.
Tabuľka 4.7 Pravdepodobnosť výskytu nehôd
(Zdroj: R3, 2015).
Charakteristika
Popis
Časté
Trvale pravdepodobný častý výskyt. Početnosť výskytu nad 10-krát
ročne vrátane.
Pravdepodobné
Výskyt niekoľkokrát ročne. Početnosť výskytu < 5 a < 10
Občasné
Výskyt niekoľkokrát ročne. Početnosť výskytu ≥ 1 a < 5
61
Diplomová práca
Malé
Pravdepodobný výskyt počas životnosti systému početnosť výskytu od
1 krát za 2 roky do 1 krát ročne v rátane.
Nepravdepodobné
Výskyt nepravdepodobný ale možný. Početnosť výskytu 1 krát za 5
rokov vrátane do 1 krát za 2 roky.
Veľmi
nepravdepodobné
Výskyt nepravdepodobný. Početnosť menej ako 1 krát za 5 rokov.
Pri odhadovaní početnosti vychádzame z tabuľky 4.5, ktorá hovorí o početnosti výskytu nehôd
na železničnom priecestí. Na základe toho môžeme povedať, že sa jedná o riziko, ktoré je
časté a jeho výskyt je viac ako 10 krát ročne.
Tabuľka 4.8 Závažnosť rizika
(Zdroj: R3, 2015).
Charakteristika
Popis
Nevýznamné
Malé poškodenie systému Dôsledky - môže nastať ľahké zranenie.
Okrajové
Ľahké zranenie a/alebo významné ohrozenie životného prostredia
Dôsledky - vážne poškodenie systému.
Kritické
Jedno úmrtie a/alebo vážne zranenie a alebo významné poškodenie
životného prostredia. Dôsledky - strata systému.
Katastrofické
Obete na životoch a/alebo mnoho vážnych zranení a/alebo ťažké
poškodenie životného prostredia.
Pri odhade závažnosti rizika je potrebné počítať vždy s najhorším možným scenárom pri jeho
výskyte. Ako je vidieť v tabuľke 4.2, v ktorej je štatistika úrazov v dôsledku nehôd na
železničných priecestiach, môžeme dôsledky označiť ako katastrofické.
Tabuľka 4.9 Stanovenie úrovne rizika
(Zdroj: R3, 2015).
Úroveň výskytu nebezpečenstva
Početnosť výskytu
Časté
nežiadúce
neprijateľné
neprijateľné
neprijateľné
Pravdepodobné
prípustné
nežiadúce
neprijateľné
neprijateľné
Občasné
prípustné
nežiadúce
nežiadúce
neprijateľné
Malé
zanedbateľné
prípustné
nežiadúce
nežiadúce
Nepravdepodobné
zanedbateľné
zanedbateľné
prípustné
prípustné
Veľmi nepravdepodobné
zanedbateľné
zanedbateľné
zanedbateľné
zanedbateľné
Závažnosť
Nevýznamné
Okrajové
Kritické
Katastrofické
Kategórie bezpečnostného rizika
62
Diplomová práca
-
Neprijateľné - Bezpečnostné riziko musí byť ihneď odstránené.
-
Nežiadúce – Bezpečnostné riziko je možné požadovať za prijateľné len vtedy, ak
zníženie bezpečnostného rizika je prakticky nedosiahnuteľné, a len so súhlasom Odboru
bezpečnosti a inšpekcie GR.
-
Prípustné – Bezpečnostné riziko je možné považovať za prijateľné po primeranej
kontrole.
-
Zanedbateľné – Bezpečnostné riziko môžeme považovať za prijateľné (R3, 2015).
Po dosadení získaných hodnôt do matice uvedenej v tabuľke 4.10 je zrejmé, že máme
dočinenia s rizikom, ktoré môžeme označiť ako neprijateľné. V rámci postupu vývojovým
diagramom uvedeného na obrázku 4.3 musíme riziko označiť ako neakceptovateľné a pristúpiť
k výberu vhodnej formy akceptácie rizika.
Výsledkom tejto fázy je vypracovaný záznam o nebezpečenstve a rizikách, v ktorom budú
zapísané doposiaľ zistené informácie z procesu posudzovania rizík. Vzor záznamu
o nebezpečenstve je uvedený v prílohe D. Už kompletne vyplnený záznam o nebezpečenstve
a rizikách je uvedený na tabuľkách 4.11 a 4.12 v rámci podkapitoly 4.5 diplomovej práce.
4.3.4 IV. etapa – Výber zásad akceptovania rizík a návrh bezpečnostných požiadaviek a
preventívnych opatrení na zachovanie a zvýšenie úrovne bezpečnosti na železničných
priecestiach
Výber zásad akceptovania rizika - V tejto fáze sú uplatnené zásady akceptovania
bezpečnostného rizika. Jednotlivé zásady budú aplikované na základe identifikovaných
nebezpečenstiev a rizík. Na všetky riziká vyplývajúce zo stretu koľajového vozidla s účastníkmi
v cestnej premávke môžeme aplikovať vhodné kódexy postupov. V rámci záznamu
o nebezpečenstve a rizikách sú kódexy pridelené jednotlivým príčinám vyplývajúcich
z identifikovaných nebezpečenstiev. Použité kódexy pri akceptácií rizika:
Technické normy:
-
STN 01 8020 Dopravné značky na pozemných komunikáciách.
-
STN P 342651 Železničné priecestné zabezpečovacie zariadenia.
-
STN EN 50129 Dráhové aplikácie. Komunikačné a signalizačné systémy a systémy na
spracovanie údajov. Elektronické signalizačné systémy súvisiace s bezpečnosťou.
-
STN 73 6380 Železničné priecestia a priechody.
-
STN 73 6101 Projektovanie ciest a diaľnic.
Interné predpisy:
-
Predpis Z1 – Pravidlá železničnej prevádzky.
-
Predpis Z12- Železničné priecestia a prechody.
63
Diplomová práca
-
Predpis Z10 – Pravidlá technickej prevádzky železničnej infraštruktúry.
-
Predpis D106/T106 – Obsluha priecestných zabezpečovacích zariadení.
-
Predpis DP3 - Operatívne riadenie dopravy.
-
Predpis Z17 – Nehody a mimoriadne udalosti.
-
T 100 Prevádzka zabezpečovacích zariadení.
-
T 126 Údržba priecestných zabezpečovacích zariadení.
Zákony:
-
Zákon 8/2009 Zákon o cestnej premávke.
-
Zákon 300/2005 Z. z Trestný zákon.
Návrh bezpečnostných požiadaviek a preventívnych opatrení na znižovanie rizík
a zvýšenie úrovne bezpečnosti na železničnom priecestí
Návrh opatrení, ktoré si vyžadujúce finančné prostriedky
Návrh č. 1 - Zvýšené kontroly - Jedným zo spôsobov ako zamedziť respektíve zmierniť
porušovanie zákona o cestnej premávke je nastavenie prísnejších dopravných policajných
kontrol hlavne na frekventovaných železničných priecestiach
a priecestiach, na ktorých
dochádza k častým a opakovaným nehodám. Kontroly je možné vykonávať jednak
príslušníkmi policajného zboru SR alebo inštaláciou inteligentného kamerového systému.
Správa železniční dopravní cesty v spolupráci s policajným zborom ČR úspešne otestovali
železničné priecestie vybavené inteligentným kamerovým systémom. Pri porušení zákona
o cestnej premávke kamerový systém okamžité odošle záznam z porušenia predpisov na
server policajného zboru, ktorý bude účastníka cestnej premávky pokutovať. Zriadenie
podobných technologických zariadení by bolo určite veľkým prínosom z pohľadu bezpečnosti
dopravy na železničných priecestiach aj na Slovensku. Zariadenie by bolo využiteľné najmä
na priecestiach vybavených PZS, na ktorých ako sme videli v štatistike v tabuľkách 4.1 a 4.2
dochádza k najvyššiemu počtu nehôd, ťažkých a smrteľných úrazov. Je zrejmé, že náklady na
zriadenie takéhoto zariadenia na všetkých železničných priecestiach by boli príliš vysoké.
Riešením je požiadavka na vypracovanie mobilného zariadenia, ktoré je možné presunúť na
ktorékoľvek železničné priecestie čím sa docieli zvýšená efektivita. Celý systém musí byť
nastavený tak, aby prvotný cieľ nebol zameraný na čo najvyšší príjem z pokutovania vodičov,
ale čo najviac zvýšiť obozretnosť vodičov pri prejazde cez železničné priecestia.
-
Implementácia bezpečnostného opatrenia:
64
Diplomová práca
-
požiadavka zo strany ŽSR na obstaranie inteligentného kamerového systému na
základe typu zabezpečovacieho zariadenia a ostatných špecifík konkrétneho
železničného priecestia,
-
prostredníctvom
verejného
obstarávania
výber
vhodného
dodávateľa
technologického zariadenia, podľa technických špecifikácií železničného priecestia,
-
keďže by sa jednalo o prvé takéto technologické zariadenie používané na
Slovensku, je potrebné vykonať testovaciu prevádzku, po ktorej je vhodné
analyzovať využiteľnosť a ďalší rozvoj obdobných zariadení.
-
Finančný odhad
-
Finančný odhad vychádza z obstarávacej inteligentného kamerového systému,
ktoré obstarala Správa železniční dopravní cesty v ČR
-
Odhadovaná suma jedného kamerového systému 15 000 € (SŽDC, 2020).
Návrh č. 2 - Odstránenie a vybudovanie mimoúrovňového železničného priecestia
Najvhodnejším bezpečnostným opatrením je úplne zamedzenie stretu koľajového vozidla
vybudovaním mimoúrovňového križovania cestnej a železničnej komunikácie. Toto opatrenie
nie je možné vykonať za každých okolností. Dôvodom môžu byť jednak vysoké náklady na
vybudovanie takéhoto priecestia spojené s neefektívnosťou z pohľadu frekvencie a dôležitosti
daného priecestia, ale tiež z dôvodu geograficko-technických možností konkrétneho
železničného priecestia. V našom konkrétnom prípade by vybudovanie nadjazdu/podjazdu
bolo možné však vzhľadom na frekvenciu či už z pohľadu železničnej alebo cestnej dopravy
by bol tento zámer zrejme finančne neakceptovateľný. V týchto prípadoch je jediným možným
riešením z pohľadu zvýšenia úrovne bezpečnosti na železničnom priecestí vybudovanie
zabezpečovacieho zariadenia doplneného inými ochrannými prvkami.
Implementácia opatrenia:
-
Vypracovanie predbežnej projektovej dokumentácie vrátane finančného odhadu
príslušným projektantom.
-
Podstúpenie zámeru Útvaru hodnoty za peniaze na ministerstve financií.
-
Rozhodnutie
o pokračovaní
pri
vybudovaní
mimoúrovňového
železničného
priecestia.
Finančný odhad:
-
Presný finančný odhad pri realizácií mimoúrovňového priecestia je možné odhadnúť
až po vypracovaní predbežnej projektovej dokumentácie.
-
Subjektívny odhad na základe cien obdobných stavebných riešení 800 – 1,2 mil. eur
(SITA, 2017).
65
Diplomová práca
Návrh č. 3 - Inštalácia ochranných prvkov na zvýšenie pozornosti a bezpečnosti
účastníkov cestnej premávky
-
Inštalácia
spomaľovacích
prahov,
spomaľovacích
pruhov, ostrovčekov
a akustických pruhov, ktoré budú mať za cieľ zníženie neprimeranej rýchlosti
motorových vozidiel pred železničným priecestím.
-
Implementácia opatrenia:
-
Realizácia opatrenia je v kompetencií Žilinského samosprávneho kraja, ktorý je
správcom cestnej komunikácie.
-
Výber
bezpečnostného
prvku
realizovať
na
základe
požiadavky
a
vykonaného verejného obstarania.
-
Finančný odhad:
-
Finančný
odhad
pri
realizácií
vychádza
z priemernej
obstarávacej
ceny
spomaľovacích prahov dostupných na internete a z odhadovanej ceny práce za ich
inštaláciu.
-
Odhadovaná cena bezpečnostného prvku 2500 € (Spomaľovací, 2023).
Inštalácia Rail flash osvetlenia. Ide o LED diódy umiestnene v ochrannom puzdre na
vozovke pred železničným priecestím v niekoľkých radách. Pri prechode vlaku cez
železničné priecestie sa tieto diódy aktivujú a začnú blikať, čím upútajú pozornosť
účastníka cestnej premávky.
-
Implementácia opatrenia:
-
Realizácia opatrenia zo strany ŽSR v spolupráci s realizátorom projektu
priecestného zabezpečovacieho zariadenia.
-
Finančný odhad:
-
Finančný odhad pri realizácií vychádza z už inštalovaných rail-flash osvetlenia, ktoré
sa odhaduje na 15 % z obstarávacej ceny zabezpečovacieho zariadenia.
-
Odhadovaná cena rail-flash osvetlenia 50 000 € (Hurtová, 2009).
66
Diplomová práca
Obrázok 4.5 Osvetlenie vozovky rail-flash
(Zdroj: Hurtová, 2009).
-
Florescenčné dopravné značenie - Po inštalácií zabezpečovacieho zariadenia je
potrebné umiestniť vhodné dopravné značky na základe platnej legislatívy, ktoré vodiča
v dostatočnom predstihu informujú o prejazde cez železničné priecestie. Vhodným
riešením je náhrada klasického dopravného značenia za fluorescenčné dopravné
značky, ktoré svojím podkladom zvyšujú viditeľnosť v teréne, vo dne, za zníženej
viditeľnosti a v noci.
-
Implementácia opatrenia:
-
Realizácia opatrenia v kompetencii správcu cestnej komunikácie, ktorým je Žilinský
samosprávny kraj na základe verejného obstarávania.
-
Finančný odhad
-
Finančný odhad pri realizácií vychádza z priemernej obstarávacej ceny dopravného
značenia dostupné na internete a z odhadu ceny práce za ich inštaláciu.
-
Odhadovaná suma za dopravné značenie: 1500 € (Hit-Slovensko, 2022).
Obrázok 4.6 Fluorescenčné dopravne značenie
(Zdroj: Hit-Slovensko, 2022).
67
Diplomová práca
-
Oceľové zábrany - V dôsledku zvýšenej frekvencie cyklistov, ktorí využívajú železničné
priecestie je potrebné zabezpečiť opatrenia na zamedzenie prejazdu cyklistov a chodcov
v prípade blížiaceho sa koľajového vozidla. Jedným so spôsobov je inštalácia oceľových
zábran/zábradlí po stranách cyklochodníka. Pri spustených úplných závorách bude
znemožnený prechod chodcov a cyklistov cez železničné priecestie a okolo neho.
Možnosť vybudovania samostatného zabezpečeného priechodu pre chodcov vzhľadom
na frekvenciu a kategóriu cestnej komunikácie podľa môjho názoru nie je potrebná.
-
Implementácia opatrenia:
-
Realizácia opatrenia by bola v kompetencií ŽSR – Odbor železničných tratí
a stavieb v spolupráci s miestnou a územnou samosprávou.
-
Inštaláciu by vykonávali zamestnanci traťového obvodu Tvrdošín.
Finančný odhad:
-
Finančný odhad vychádza z priemernej obstarávacej ceny oceľových zábran
dostupných na internete a z odhadovanej ceny práce za ich inštaláciu.
-
Odhadovaná cena za inštaláciu desiatich zábran: 2500-3000 € (Kovové, 2023).
Obrázok 4.7 Oceľové zábrany
(Zdroj: Kovové, 2023).
-
Gumové železničné prejazdy - Riešené priecestie nie je charakteristické svojou
vysokou frekvenciou, ale častým využívaním nákladnými vozidlami. Sú to prevažne
kamióny, ktoré svojou hmotnosťou poškodzujú vozovku na ňom a v okolí železničného
priecestia. Riešením je
použitie gumových železničných prejazdov, ktoré svojím
vlastnostiam zvyšujú komfort a bezpečnosť pri prejazde.
-
Implementácia opatrenia:
68
Diplomová práca
Realizácia opatrenia by bola vykonaná spoločnosťou, ktorá sa špecializuje na
-
podobné inštalácie na základe požiadavky ŽSR prostredníctvom verejného
obstarávania.
-
Finančný odhad:
-
Finančný odhad pri realizácií vychádza z návrhu zmluvy pri rekonštrukcii
parametrovo obdobného železničného priecestia na tratiach ŽSR.
-
Odhadovaná cena : 4500 € (Zmluva, 2015).
Obrázok 4.8 Priecestie vybavené gumovými prejazdovými panelmi
(Zdroj: Level, 2023).
-
Svetelná a akustická signalizácia - Vplyvom počasia môže dôjsť k prudkému
oslneniu vodičov alebo k zhoršenej viditeľnosti na svetelnú signalizáciu. Riešením je
požiadavka na dostatočne silné LED osvetlenie umiestnené na výstražníkoch
doplnenou zvýšenou akustickou signalizáciou.
-
Implementácia opatrenia:
-
Realizácia opatrenia by bola realizovaná na základe požiadavky zhotoviteľovi pri
inštalácií zabezpečovacieho zariadenia na železničnom priecestí.
Spoločným cieľom týchto opatrení je zvýšenie úrovne pozornosti vodičov pri prejazde
železničným priecestím, ktorí sú často vystavení rôznym vplyvom akými sú únava, stres,
psychické/zdravotné problémy, poveternostné vplyvy a podobne.
Návrh č. 4 - Informačné kampane
- Aktívne sa podieľať na všetkých masmediálnych
kampaniach v rámci Európskej únie a intenzívne poukazovať na problematiku nehôd na
železničných priecestiach na tratiach ŽSR. Spolupracovať s ministerstvom školstva a dopravy
na vzdelávaní žiakov stredných škôl, ktorí sa v nasledujúcich rokoch stanú držiteľmi
vodičských preukazov. Investovať do reklamných nástrojov, ktoré by vytvárali odstrašujúce
69
Diplomová práca
príklady dôsledkov porušovania zákona o cestnej premávke. Ako príklad môžeme uviesť
Českú republiku, kde v rámci masmediálnej kampane boli využité odstrašujúce zábery
z takýchto nehodových udalostí.
-
Implementácia opatrenia:
-
Realizácia opatrenia v kompetencii ŽSR a v spolupráci s Ministerstvom dopravy,
Ministerstvom školstva a Ministerstvom vnútra
-
Prostredníctvom kancelárie hovorcu vykonať a spolupracovať pri návrhu vhodných
prostriedkov v rámci informačných kampaní.
-
Finančný odhad:
-
Finančný odhad pri realizácii: finančný odhad v závislosti na rozsahu aktivít.
Návrhy finančne nenáročných opatrení
Návrh č. 5 - Dodržiavanie povinnosti pri údržbe - Vykonávať dôslednú kontrolu údržby
okolia železničného priecestia vzhľadom na dodržiavanie zásad rozhľadových pomerov.
Vykonávať pravidelný výrub drevín, ktoré by mohli spôsobiť zhoršenú viditeľnosť pri prejazde.
Vykonať výrub stromov, ktoré by mohli v prípade silného vetra a následného pádu stromov
ohroziť jednak účastníkov prejazdu železničným priecestím, ale aj stavebno-technologické
prvky zabezpečovacieho zariadenia.
-
Implementácia opatrenia:
-
Vykonať dôsledné kontrolu železničných priecestí vedúcimi zamestnancami
Odboru železničných tratí a stavieb.
-
Pri zistených nedostatkoch okamžite vykonať úpravu okolia železničných priecestí
na základe predpisu Z10.
-
Úpravy okolia by realizovali zamestnanci železničných tratí a stavieb Traťový
obvod Tvrdošín.
-
Finančný odhad:
-
Náklady na realizáciu opatrenia sú v rámci režijných nákladov podniku.
Návrh č. 6 - Dodržiavanie prehliadok - Vykonať dôsledné kontroly nad dodržiavaním
termínov a obsahu pravidelných prehliadok (Z10, 2015).
-
päťročné komisionálne prehliadky,
-
bežné technické prehliadky,
-
prehliadky rozhľadových pomerov,
-
mimoriadne prehliadky,
70
Diplomová práca
-
technické prehliadky priecestných zariadení.
-
Implementácia opatrenia.
-
Vykonať dôslednú kontrolu vedúcimi zamestnancami Odboru oznamovacej
a zabezpečovacej techniky nad dodržiavaním a napĺňaním pravidelných prehliadok.
-
V prípade zistených chýb okamžite realizovať opatrenia zamestnancami OZT.
Finančný odhad:
-
Náklady na realizáciu opatrenia sú v rámci režijných nákladov podniku.
Návrh č. 7 - Vzdelávanie zamestnancov
V rámci pravidelných školení zamestnancov je potrebné neustále otvárať tému bezpečnosti na
železničných priecestiach. Riešiť aktuálne problémy a špecifické situácie vyplývajúce z
organizovania dopravy s ohľadom na železničné priecestia podľa interných predpisov. Aktívne
zapájať problematiku železničných priecestí do vzdelávania aj v rámci simulátora
zabezpečovacích zariadení.
-
Implementácia opatrenia:
-
Opatrenie realizovať v plnej kompetencií Ústredného inštitútu vzdelávania
a psychológie.
-
Súčasťou pravidelných školení zapájať problematiku železničných priecestí do
vzdelávacieho procesu.
-
Pri využití simulátora zapracovať simuláciu porúch na zabezpečovacích
zariadeniach.
-
Finančný odhad:
-
Náklady na realizáciu opatrenia sú v rámci režijných nákladov podniku.
4.3.5 V. etapa - Riadenie nebezpečenstiev a rizík
Riadenie
nebezpečenstiev
a
rizík
bude
vykonávané
prostredníctvom
záznamu
o nebezpečenstve a rizikách do uvedenia subsystému do prevádzky. Záznam sa stane
súčasťou dokumentácie o priecestí a jeho aktualizácia bude vykonaná pri vykonávaní
pravidelných prehliadok priecestia. Týmto postupom sa proces riadenia nebezpečenstiev
a rizík môže stať neoddeliteľnou súčasťou systému riadenia bezpečnosti. Záznam bude
uložený u príslušného správcu železničného priecestia, ktorým je Sekcia oznamovacej
a zabezpečovacej techniky Oblastného riaditeľstva Žilina.
71
Diplomová práca
Tabuľka 4.10 Záznam o nebezpečenstve a rizikách
(podľa: R3, 2015).
p.
číslo
1.
2.
3.
4.
Popis
nebezpečenstva
Doplňujúce
Popis rizika informácie o
nebezpečenstve
Účastník cestnej
premávky
Zlyhanie ľudského
faktora z dôvodu
Nehoda na
úmyselného
železničnom
porušenie zákona
priecestí
o cestnej
premávke.
Účastník cestnej
premávky
Nehoda na
Zlyhanie ľudského
železničnom faktora z dôvodu
priecestí
nedbanlivosti.
Účastník cestnej
premávky
Nehoda na
Zlyhanie ľudského
železničnom faktora z dôvodu
priecestí
požitia alkoholu
Zamestnanci ŽSR
Zodpovedný Bezpečnostné
subjekt
opatrenia
ŽSR
Zvýšené
kontroly
ŽSR
Inštalácia
ochranných
prvkov na
zvýšenie
pozornosti a
bezpečnosti
účastníkov
cestnej
premávky
ŽSR
Nehoda na
železničnom Zanedbaná údržba ŽSR
priecestí
72
Použitá zásada akceptovania
bezpečnostného rizika
Informácie Dátum
o stave
zápisu
Kódexy postupov
Zákon 8/2009 Zákon o cestnej
premávke.
Zákon 300/2005 Z. z Trestný
zákon.
-
Kódexy postupov
STN 01 8020 Dopravné značky na
pozemných komunikáciách
STN 73 6101 Projektovanie ciest a
diaľnic.
STN 73 6380 Železničné
priecestia a priechody
-
-
Zvýšené
kontroly
Kódexy postupov
Zákon 8/2009 Zákon o cestnej
premávke.
Zákon 300/2005 Z. z Trestný
zákon.
-
-
Dodržiavanie
povinnosti pri
údržbe.
Dodržiavanie
prehliadok.
Kódexy postupov
Predpis Z12- Železničné priecestia
a prechody.
T 100 Prevádzka
zabezpečovacích zariadení.
T 126 Údržba priecestných
zabezpečovacích zariadení.
-
Diplomová práca
Tabuľka 4.11 Záznam o nebezpečenstve a rizikách
(podľa: R3, 2015).
p.
číslo
Popis
nebezpečenstva
Popis rizika
Doplňujúce
Zodpovedný Bezpečnostné Použitá zásada akceptovania
informácie
subjekt
opatrenia
bezpečnostného rizika
o nebezpečenstve
Porušenie
interných
predpisov (ŽSR)
informácia dátum
o stave
zápisu
ŽSR
Kódexy postupov
Predpis Z1 – Pravidlá železničnej
prevádzky.
Vzdelávanie
Predpis D106/T106 – Obsluha
zamestnancov. priecestných zabezpečovacích
zariadení.
Predpis DP3 - Operatívne riadenie
dopravy.
-
-
-
-
5.
Nehoda na
Zamestnanci ŽSR železničnom
priecestí
6.
Zamestnanci
(Dopravca)
Nehoda na
železničnom
priecestí
Porušenie
interných
predpisov
(dopravca)
ŽSR
Kódexy postupov
Vzdelávanie
Predpis Z1 – Pravidlá železničnej
zamestnancov. prevádzky.
7.
Počasie
Nehoda na
železničnom
priecestí
Vplyv počasia
ŽSR
Dodržiavanie
povinnosti pri
údržbe.
Kódexy postupov
Predpis Z10 – Pravidlá technickej
prevádzky železničnej infraštruktúry.
-
-
Dodržiavanie
prehliadok.
Kódexy postupov
STN P 342651 Železničné priecestné
zabezpečovacie zariadenia.
STN EN 50129 Dráhové aplikácie.
Komunikačné a signalizačné systémy
a systémy na spracovanie údajov.
Elektronické signalizačné systémy
súvisiace s bezpečnosťou.
STN 73 6380 Železničné priecestia a
priechody.
-
-
Zvýšené
kontroly.
Kódexy postupov
Zákon 300/2005 Z. z Trestný zákon.
-
-
8.
Zabezpečovacie
zariadenie a
súčasti ŽI
Nehoda na
železničnom
priecestí
Technická porucha ŽSR
9.
Cudzie osoby
Nehoda na
železničnom
priecestí
Vandalizmus
ŽSR
73
4.3.6 IV. etapa - Nezávislé posúdenie
Pokiaľ by sa nejednalo o modelovú aplikáciu v rámci diplomovej práce, celý proces
posudzovania rizík by bol podstúpený nezávislému posudzovateľovi, ktorým je VVÚŽ -CPBR.
Týmto by som chcel tiež spomenúť, že samotná aplikácia bola konzultovaná so
zamestnancami VVÚŽ -CPBR, ktorí vykonávajú nezávislé posúdenie rizík pre potreby ŽSR.
4.4 Zhodnotenie výsledkov diplomovej práce
Pri analyzovaní oblasti manažmentu rizík v železničnej doprave bolo zistené, že sa tejto téme
nevenuje príslušná pozornosť. Dôkazom toho bola aj absencia dostatočného množstva
odbornej literatúry, či neaktuálnosť z pohľadu interných predpisov v podniku. Je len málo
záverečných prác, ktoré riešia bezpečnosť v železničnej doprave. Diplomová práca prináša
pohlaď na systém riadenia bezpečnosti u správcu železničnej infraštruktúry na Slovensku, ale
tiež spôsoby posudzovania a hodnotenia bezpečnostných rizík v tomto podniku. Analýza
súčasného stavu bola vykonaná prostredníctvom zberu informácií z rôznych zdrojov. Tieto
zdroje boli predovšetkým interné dokumenty, smernice a predpisy, ktoré pre potreby
diplomovej práce poskytli ŽSR. K lepšej orientácií prispeli aj niekoľko ročné autorove
skúsenosti z oblasti riadenia železničnej dopravy a získané informácie od odborných
zamestnancov ŽSR. V práci bola vykonaná komplexná analýza systému riadenia bezpečnosti
v podniku. Čitateľ sa dozvedá o jeho prvkoch a súčastiach, ktoré sú navzájom previazané.
Tiež sa oboznamuje s kritickými prvkami ŽI, ktoré sú terčom mnohých bezpečnostných rizík.
Pri posudzovaní rizík u správcu železničnej infraštruktúry bolo zistené, že pri aktualizácií
smerníc systému riadenia bezpečnosti bola vypracovaná krátka metodika na posudzovanie
bezpečnostných rizík v podniku, ktorá doposiaľ absentovala. Pre rozsiahlosť celej
problematiky sa ale pozornosť upriamila na analýzu spoločnej bezpečnostnej metódy na
posudzovanie a hodnotenie rizík v železnej doprave.
Pri tejto analýze bolo zistených niekoľko problémov, na základe ktorých boli navrhnuté vhodné
opatrenia vo forme modifikácie CSM-RA, týkajúce sa terminológie pri využiteľnosti
bezpečnostnej metódy. Jasná definícia pojmov nebezpečenstvo a riziko vytvorili základ pre
lepšie chápanie celého procesu aplikácie bezpečnostnej metódy. Navrhované riešenia boli
ďalej aplikované v podkapitole 4.3. Využívanie navrhovaných riešení je potrebné konzultovať
na národnej, ale aj medzinárodnej úrovni s odborníkmi na riešenú problematiku, ktorí by ďalej
analyzovali problém definovania pojmov z pohľadu aplikácie CSM-RA. Následne by bolo
možné rozhodnúť o potrebe korekcie zo strany európskej legislatívy a interných smerníc ŽSR.
V podkapitole 4.3 bola vykonaná aplikácia bezpečnostnej metódy aj so zapracovanými
navrhnutými riešeniami z oblasti terminológie. Navrhovaná oblasť aplikácie metódy bola
74
vybraná z dôvodu aktuálnosti riešenia kritického prvku ŽI a jeho súčasného nevyhovujúceho
stavu. Súčasťou nej bolo tiež využitých niekoľko manažérskych metód a techník, ktoré boli
uplatnené v jednotlivých etapách v bezpečnostnej metóde. V rámci druhej etapy bol vytvorený
diagram štruktúry implementácie bezpečnostnej metódy tvoriaci grafický podporný dokument
k vypracovanému bezpečnostnému plánu. Výsledkom procesu sú navrhnuté bezpečnostné
opatrenia, ktoré majú za cieľ zvýšenie úrovne bezpečnosti železničnej dopravy.
Sumár prínosov diplomovej práce
Teoretické prínosy diplomovej práce:
-
Charakteristika zakladaných pojmov v problematike železničnej dopravy vrátane
sumarizácie legislatívnych a normatívnych požiadaviek z pohľadu manažmentu rizík
u správcu železničnej infraštruktúry na Slovensku.
-
Analýza súčasného stavu Systému riadenia bezpečnosti v podniku a charakteristika
zraniteľných prvkov ŽI.
-
Analýza využiteľnosti a opis jednotlivých etáp CSM-RA vychádzajúca z Vykonávacieho
nariadenia
č.
402/2013
o Spoločnej
bezpečnostnej
metóde
na
hodnotenie
a posudzovanie rizík v železničnej doprave a interného predpisu R3 riadenie rizík
bezpečnosti železničného systému v podmienkach ŽSR.
-
Charakteristika problematiky kritického prvku ŽI, ktorým sú železničné priecestia.
Analýza
súčasného
nevyhovujúceho
stavu
a dôležitosti
riešenia
problematiky
železničných priecestí na Slovensku.
Praktické prínosy diplomovej práce:
-
Praktická aplikácia a ukážka využiteľnosti CSM-RA pri posúdení kritického prvku ŽI.
-
Návrh opatrení z oblasti terminológie pri jednotlivých etapách v procese aplikácie CSM.
-
Zapracovanie Ishikawa diagramu pri identifikácií všetkých možných príčin vzniku nehôd
na nami posudzovanom železničnom priecestí.
-
Využitie expertného hodnotenia na posúdenie identifikovaných rizík.
-
Diplomová práca môže tvoriť podporný dokument pri posudzovaní rizík v prípade, že
v budúcnosti dôjde k zámerom vybudovania priecestného zabezpečovacieho zariadenia
na nami riešenom železničnom priecestí.
-
Návrh bezpečnostných opatrení vrátane implementácie a finančného odhadu, ktoré
majú za cieľ zvýšenie úrovne bezpečnosti, v prípade realizácie zmeny zabezpečenia
železničného priecestia.
75
Záver
Železničná doprava neustále zohráva neodmysliteľnú úlohu pri zabezpečovaní prepravných
služieb, či už sa jedná o prepravu osôb alebo tovarov. Zachovanie jej bezprostredných výhod,
ktorými sú rýchlosť, spoľahlivosť a bezpečnosť stojí správcu železničnej infraštruktúry
množstvo úsilia. Neustále zvyšovanie nárokov zákazníkov predkladá železničným podnikom
nové výzvy pri uspokojovaní ich potrieb. Spraviť železničnú dopravu bezpečnou je základnou
povinnosťou každého železničného podniku. Aj táto práca sa snaží priniesť komplexný pohľad
na spôsoby, ktorým správca železničnej infraštruktúry zabezpečuje bezpečnosť pri
poskytovaní svojich služieb.
Úvod práce je venovaný hlavne definíciám pojmov, ktoré sú neskôr často krát skloňované.
Tiež bolo potrebné charakterizovať normatívne a legislatívne požiadavky, ktorými sa celý
proces riadenia bezpečnosti v podniku riadi a to na národnej, ale aj medzinárodnej úrovni.
Úvodná časť práce vytvorila základ pre splnenie jedného z čiastkových cieľov, ktorý je
napĺňaný v tretej kapitole, kde je analyzovaný súčasný stav v podniku z oblasti bezpečnosti pri
správe železničnej infraštruktúry. Charakteristika systému riadenia bezpečnosti systematicky
opisuje, akými spôsobmi podnik pristupuje k zachovaniu a zvyšovaniu bezpečnostnej úrovne
v prevádzke. V železničnej doprave vystupuje množstvo súčastí a špecifík. Aby sme sa na
rizika v doprave vedeli pripraviť musíme poznať kritické prvky železničnej infraštruktúry.
V oblasti identifikácie spôsobov, ktorými podnik posudzuje riziká, bola upriamená pozornosť
na posudzovanie a hodnotenie rizík Spoločnou bezpečnostnou metódou. Po analýze
viacerých zdrojov bolo v rámci metódy pre potreby ŽSR vykonaných niekoľko zmien. Tieto
zmeny priniesli hlavne prehľadnosť v oblasti terminológie pri využití bezpečnostnej metódy.
Na dosiahnutie hlavného cieľa,
ktorý spočíva v návrhu opatrení na zvýšenie úrovne
bezpečnosti, bola použitá modifikovaná aplikácia Spoločnej bezpečnostnej metódy, ktorej
súčasťou boli zapracované navrhnuté zmeny. Prostredníctvom nej boli posúdene riziká
vstupujúce do problematiky kritického prvku železničnej infraštruktúry. Identifikované riziká boli
podrobené analýze a hodnoteniu prostredníctvom vybraných manažérskych metód a techník,
ktoré vhodným spôsobom dopĺňajú implementáciu CSM-RA.
Posudzovanie špecifického infraštruktúrneho prvku, ktorým je železnične priecestie prináša
návrh opatrení na zvýšenie úrovne bezpečnosti nielen z pohľadu železničnej ale, aj cestnej
dopravy. Ako bolo v práci poukázané, úplná eliminácia stretu týchto dvoch spôsobov dopravy
nie je často krát možná, aj preto je potrebné neustále hľadať spôsoby, ktorými by sme riziká
mohli čo najviac zmierniť.
76
Zoznam použitej literatúry
DVOŘAK, 2006. Delenie rizík v železničnej doprave, [online]. [cit.7.03.2023]. dostupné na:
internete: http://pernerscontacts.upce.cz/13_2009/dvorak.pdf
DVOŘÁK, Z., 2010. Riadenie rizík v železničnej doprave. Pardubice: Univerzita Pardubice.
ISBN 978-80-86530-71-0.
Dopravný, 2020. 4. Európsky balík
[online]. Elektronický portál NSAT [cit.12.03.2023].
dostupné z: 4. železničný balíček | Dopravný úrad (nsat.sk)
Dopravný, 2022. Dopravný úrad [online]. Elektronický portál NSAT [cit.10.03.2023]. dostupné
z: Dopravný úrad | NSAT
European, 2020. Európska železničná agentúra
[online]. Elektronický portál european-
union.europa [cit.4.3.2023]. dostupné na: ERA (europa.eu)
ERA, 2018. Presadzovanie pozitívnej kultúry bezpečnosti na železniciach
[online].
Elektronický portál NSAT [cit.15.03.2023]. dostupné na: Presadzovanie pozitívnej kultúry
bezpečnosti na železniciach (nsat.sk)
Havarijný plán ŽSR, v znení zmeny číslo 1, 2014. Bratislava: GR ŽSR, Odbor krízového
riadenia a ochrany.
Hudáková, 2021. Integrovaný systém manažmentu rizík v podniku. Žilina: ŽU. ISBN 978-80554-1759-2.
Hudáková, 2020. Metódy a techniky manažmentu rizík v podniku. Žilina: ŽU. ISBN 978-80554-1674-8.
Hurtova, 2009. Výstražné signalizačné zariadenie Rail-Flash po prvý krát na železničnom
priecestí na Slovensku [online]. Elektronický portál vlaky.net [cit.15.4.2023]. dostupné
na: Výstražné signalizačné zariadenie Rail-flash po prvýkrát na železničnom priecestí na
Slovensku | VLAKY.NET
Hit-Slovensko, 2022. Fluorescenčná dopravná značka [online]. Elektronický portál hithofman.sk [cit.8.4.2023]. dostupné na: Fluorescenčná dopravná značka : HIT HOFMAN,
s. r. o. (hit-hofman.sk)
77
STN ISO 9001, 2020. 4. Čo je ISO 9001 [online]. Elektronický portál TUVSUD [cit.16.02.2023].
dostupné na: ISO 9001 Certifikácia systémov manažérstva kvality | TÜV SÜD Slovakia
(tuvsud.com)
ISO/TS 22163, 2020. 4. Čo je ISO 22163
[online]. Elektronický portál TUVSUD
[cit.10.03.2023]. dostupné na: ISO/TS 22163 Certification| TÜV SÜD | TÜV SÜD
Slovakia (tuvsud.com)
Kovové zábrany, 2023. Kovové zábrany Manutan, dĺžka 100 cm [online]. Elektronický portál
Manutan [cit.05.04.2023]. dostupné na: Kovové zábrany Manutan, dĺžka 100 cm Manutan.sk
Level, 2023. Level crosing systém [online]. Elektronický portál strail.de [cit.13.03.2023].
dostupné na: level crossing systems - KRAIBURG STRAIL
MD, 2020. Medzinárodné organizácie pre železničnú dopravu [online]. Elektronický portál
Mindop [cit.21.04.2023]. dostupné na: Medzinárodné organizácie pre železničnú
dopravu (mindop.sk)
Mistrík, 2021. Správa o výsledku kontroly 2021 – Zvyšovanie bezpečnosti na železničných
priecestiach. Bratislava: Národný kontrolný úrad, [online]. Elektronický portál nku.gov.sk
[cit.28.3.2023]. dostupné na: 96768-0-110.pdf (gov.sk)
OP 13 -Predpis Defektoskopická služba ŽSR, 2013. Bratislava: GR ŽSR Odbor 420 GR ŽSR
Op19 – Predpis ochrana životného prostredia v podmienkach ŽSR, 2013. Bratislava: GR ŽSR
Odbor 420 GR ŽSR.
Organizačný poriadok, I. Generálneho riaditeľstva ŽSR, II. Účelových stredísk, 2006.
Bratislava: GR ŽSR, Odbor organizácie a riadenia.
Profil spoločnosti, 2008
[online]. Elektronický portál ŽSR [cit.10.02.2023]. dostupné na:
https://www.zsr.sk/o-nas/profil-spolocnosti/
Politika bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ŽSR, 2007. Bratislava GR ŽSR Odbor
bezpečnosti a inšpekcie.
R3 – riadenie rizík bezpečnosti železničného systému v podmienkach ŽSR, 2015. Bratislava:
GR ŽSR Odbor stratégie a vonkajších vzťahov.
78
Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/49/ES z apríla 2004 o bezpečnosti železníc
v spoločenstve.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2016/797/ES zo 11. Mája 2016 o bezpečnosti
železníc (prepracované znenie).
Stratégia ŽSR, 2006. Bratislava: GR ŽSR, Odbor stratégie a zahraničnej spolupráce.
Smernica systému riadenia bezpečnosti na ŽSR, 2021. Bratislava: GR ŽSR, Odbor
bezpečnosti a inšpekcie.
Smernica pre riadenie strategických rizík na ŽSR, 2011. Bratislava: GR ŽSR Odbor stratégie
a vonkajších vzťahov.
Spomaľovací, 2023. Spomaľovací prah Manutan [online]. Elektronický portál joj.sk
[cit.29.4.2023]. dostupné na: Spomaľovací prah Manutan, stredový diel, 7,5 x 30 x 183
cm - Manutan.sk
KIS - Smernica bezpečnostná politika, 2016. Bratislava: GR ŽSR, Odbor stratégie
a zahraničnej spolupráce.
SITA, 2017. Vo svite pribudne nový podjazd zrekonštruujú aj železničnú stanicu [online].
Elektronický portál sita.sk [cit.30.4.2023]. dostupné na: Vo Svite pribudne nový podjazd,
zrekonštruujú aj stanicu - SITA Doprava
SITA, 2019. Železnice SR prevádzkujú 76 železničných tunelov v dĺžke 45 tisíc metrov.
[online]. Elektronický portál joj.sk [cit.26.3.2023]. dostupné na: Železnice SR
prevádzkujú 76 železničných tunelov v dĺžke 45 tisíc metrov (noviny.sk)
Správa o stave bezpečnosti železničnej dopravy, bezpečnosti ochrany zdravia pri práci,
ochrany pred požiarmi a ochrany životného prostredia na sieti ŽSR za rok 2022, 2021,
2020, 2019, 2022. Bratislava: GR ŽSR, Odbor bezpečnosti a inšpekcie.
STN ISO 31000, 2019. Manažérstvo rizika. Slovenský ústav technickej normalizácie 2019.
SŽDC, 2020. SŽDC Launches Pilot Project for Intelligent Level Crossings [online]. Elektronický
portál spravazeleznic.cz [cit.29.4.2023]. dostupné na: d41164ca-70c9-4701-862986186e951e58 (spravazeleznic.cz)
ŠIMÁK, L., 2016. Krízový manažment vo verejnej správe. 2. prepracované vydanie. Žilina: FŠI
ŽU. ISBN 978-80-554-1165-1.
79
ŠIMÁK, L., 2006(a). Doprava v krízových situáciách. Žilina: FŠI ŽU. ISBN 9788080696788.
ŠIMÁK, L., 2006(b).e Manažment rizík. Žilina: FŠI ŽU. [cit.21.2.2023]. dostupné na:
Manazment_rizik (uniza.sk)
Tabuľky traťových pomerov 113, 2021. Bratislava: GR ŽSR, Odbor dopravy.
VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 402/2013 z 30. apríla 2013 o spoločnej
bezpečnostnej metóde hodnotenia a posudzovania rizík, ktorým sa zrušuje nariadenie
(ES) č. 352/2009
Výročná správa ŽSR, 2021 [online]. Elektronický portál ŽSR [cit.19.02.2023]. dostupné na:
vyrocnasprava2021.pdf (zsr.sk)
Zákon č. 258/1993 Z.z. Zákon NRSR o Železniciach Slovenskej republiky.
Zákon č. 387/2002 Z. z. Zákon o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a
vojnového stavu.
Zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme.
Zákon č. 179/2011 Z. z. Zákon o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č.
387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu
v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 513/2009 Z. z. Zákon o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 42/1994 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o civilnej ochrane
obyvateľstva.
Zákon č. 402/2013 Z. z. Zákon o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových
služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zmluva, 2015. Zmluva na výstavby, komplexné rekonštrukcie, opravy a údržby priecestí č.
2100000249/2016/5400/035, [online]. Elektronický portál crz.gov.sk [cit.23.4.2023].
dostupné na: 2547578_dokument1.pdf (gov.sk)
Z2, 2013. Bezpečnosť zamestnancov v podmienkach ŽSR, Bratislava: GR ŽSR Odbor 440.
Z17, 2011. Predpis nehody a mimoriadne udalosti, Bratislava: GR ŽSR Odbor bezpečnosti
a inšpekcie.
80
Z10, 2015. Pravidlá technickej prevádzky železničnej infraštruktúry: GR ŽSR Odbor 420 GR
ŽSR.
Z3, 2014. Predpis Odborná spôsobilosť na ŽSR: GR ŽSR Odbor Riadenia ľudských zdrojov
GR ŽSR.
ŽSR, 2008. Oznamovacia a zabezpečovacia technika. 2008 [online]. Elektronický portál ŽSR
[cit.17.3.2020]. dostupné na: Oznamovacia a zabezpečovacia technika | ŽSR (zsr.sk)
81
Prílohy
82
Príloha A : Zvolávací plán vedúcich zamestnancov
83
Príloha B: Diagram aplikácie Spoločnej bezpečnostnej metódy
84
Príloha C: Vykonané zmeny pri aplikácií bezpečnostnej metódy
Identifikácia
nebezpečenstiev a rizík
Riadenie nebezpečenstiev a rizík
Analýza a hodnotenie rizík
85
Príloha D: Príklad tlačiva „záznam o nebezpečenstve“
86
Download