Po stopách za šťastím so stoikmi - stoická filozofia - stoicizmus - Marko Marciano
advertisement
UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH FILOZOFICKÁ FAKULTA Katedra filozofie Po stopách za šťastím so stoicizmom Mgr. Marko Marciano Predmet: Etika Vyučujúci: doc. PhDr. Kristína Bosáková, PhD. Forma štúdia: denná Akademický rok: 2023/2024 Ročník: druhý Študijná skupina: 2Fib1 Obsah Úvod....................................................................................................................................... 3. 1. Determinizmus ako fundamentálnosť stoicizmu............................................................4. 2. Stoický trojuholník šťastia............................................................................................... 4. 2.1 Rozlišovanie medzi vecami, na ktoré máme vplyv, a tými, na ktoré nemáme............5. 2.2 Život s areté........................................................................................................................5. 2.3 Prevziať zodpovednosť.....................................................................................................6. 3. Eudaimónia ako stred „sveta“............................................................................................7. 4. Eudaimónia u Stoikov.........................................................................................................8. 5. Subjektívny pohľad.............................................................................................................9. Záver...................................................................................................................................... 11. Použitá literatúra.................................................................................................................. 12. 2 Úvod Prvým významným aspektom v stoicizme, ktorý v práci skúmam, je rozlišovanie medzi vecami, na ktoré máme vplyv, a tými, na ktoré nemáme. To nie je len teoretický koncept stoicizmu, ale zásadný návod na život, ktorý poskytuje rámec pre riadenie svojho vnútorného sveta a postojov voči vonkajším udalostiam. Ďalej sa venujem konceptu areté, ktorý predstavuje etickú excelenciu a morálnu dokonalosť. Stoická filozofia zdôrazňuje, že skutočná hodnota jednotlivca spočíva v schopnosti žiť v súlade so spravodlivosťou, statočnosťou, múdrosťou a umiernenosťou. Areté nie je iba súbor vonkajších prejavov, ale aj vnútorný stav mysle a charakteru. Predstavím koncept prevzatia zodpovednosti. Tento aspekt sa zaoberá individuálnym aktívnym postojom k vnútornému životu a konaniu v súlade so stoickými princípmi. Prevzatie zodpovednosti je esenciálnym pilierom stoického prístupu k životu, ktorý poskytuje jednotlivcom racionálny rámec na riadenie svojho vnútorného stavu a aktívne reagovanie na neovplyvniteľné okolnosti. Napokon sa v práci pokúsim hlbšie venovať konceptu eudaimónie, považovanému za vrchol stoickej filozofie. Eudaimónia nie je len momentálnym pocitom šťastia, ale ako stoici verili, dosahuje sa prostredníctvom morálneho a duchovného rozvoja, nezávisle od vonkajších okolností. Celkovo má táto seminárna práca ambíciu poskytnúť pohľad do hĺbky stoickej filozofie, s dôrazom na praktické aplikácie a význam pre individuálny život. 3 1. Determinizmus ako fundamentálnosť stoicizmu Aby som mohol rozprávať o šťastí v stoickej filozofii, je predtým potrebné načrtnúť stoické základné princípy a jej pohľad na svet. Je dôležité porozumieť stoikom prečo vôbec kládli na šťastie (v zmysle: „šťastný život“) tak veľký dôraz a odkiaľ ich presvedčenie pochádza. „Uchvátilo ma obdivuhodné zloženie tohto systému a neuveriteľné usporiadanie vecí v ňom, nad ktorým, pri nesmrteľných bohoch, nemôžeš nič než žasnúť... Je tu niečo, čo by nebolo spojené s niečím iným takým spôsobom, že ak by si pohol jediným písmenom, tak by sa všetko zrútilo? A predsa tu nie je nič, s čím by sa dalo pohnúť.“1 Stoici verili v determinizmus, teda predstavu, že vesmír je usporiadaný podľa racionálnych zákonov a všetko je predurčené. Slová Catoa odrážajú obdiv k dokonalému usporiadaniu, ktoré vychádza z predstavy, že všetko má svoje miesto a účel v rámci osudu. „Predošlé udalosti sú príčinami tých neskorších a týmto spôsobom sú všetky veci medzi sebou navzájom zviazané. Vo svete sa žiadna vec nedeje tak, že by po nej nenasledovala nejaká iná a nebola s ňou prepojená tak, ako so svojou príčinou... na všetko, čo sa udialo, nadväzuje niečo iné, čo na predchádzajúcom nevyhnutne závisí ako na svojej príčine.“2 Vidíme, že stoici kládli veľký dôraz na determinizmus a, že všetko to, čo sa deje, vychádza z podmienok, ktoré pokiaľ sú splnené, tak sa nemôže diať nič iné, než to, čo je nimi predurčené. Náhoda, ako ju dnes vnímame v stoickom svete neexistuje. Náhoda je len označenie pre neodhalené príčiny. To, čo ľudí oprávňuje k tvrdeniu, že neexistuje žiadna prekážka, ktorá bráni tomu, aby nastali udalosti, ktorým nedochádza, je iba ľudská nevedomosť o príčinách. „Nič neškodí časti, čo je prospešné celku. Pretože celok neobsahuje nič, čo by nebolo prospešné jemu samému... Pokiaľ mám na pamäti, že som súčasťou takého celku, budem úplne spokojný s tým, čo sa deje.“3 Marcus Aurélius nám ponúka hlboký pohľad na stoickú filozofiu a individuálnu spokojnosť. Z jeho slov cítiť dôležitosť a upriamenie pozornosti na odvahu pozrieť sa na svet a vnímať ho cez širšiu perspektívu. Keďže stoická filozofia zdôrazňuje vzťah medzi jednotlivcom a celkom, Marcus Aurelius nám pripomína, že naše činy a myšlienky by mali byť zamerané na prospech celku, na spoločenstvo. Tým, že odmieta myšlienku, že by niečo prospešné celku mohlo škodiť individuálnemu záujmu, ukazuje na dôležitosť altruizmu a vzájomnej závislosti. V kontexte stoicizmu, kde je dôležitý vnútorný pokoj a harmonická súčinnosť s racionálnym poriadkom vesmíru, Marcus Aurelius zdôrazňuje, že individuálna spokojnosť pramení z vedomia, že sme súčasťou väčšieho celku. Povzbudzuje nás, aby sme si boli vedomí svojho miesta v rámci spoločnosti a vesmíru. To, že nič, čo prospešné celku, neškodí individuálnemu záujmu, podčiarkuje dobrovoľnú integráciu jednotlivca do tejto väčšej štruktúry. "Nič neškodí časti" môže byť pochopené aj ako výzva k morálnej integrite a etickým rozhodnutiam. Stoici učili o hodnotách, ako sú spravodlivosť, statočnosť a múdrosť. Marcus Aurelius nás napomína, že robiť dobro, prispievať k celku, nie je len bezpečné pre individuálny záujem, ale zároveň základom skutočnej spokojnosti. V povedomí o svojej úlohe v celku Marcus Aurelius naznačuje, že prežíva spokojnosť tým, že uznáva vzájomné pôsobenie 1 Cato v Ciceronovom spise De finibus, III, 74 Stoicorum veterum fragmenta, I-IV, vyd. H. von Arnim, Leipzig 19003-1905 3 Marcus Aurélius, Myšlienky k sebe samému, X, 6. 2 4 jednotlivca a kolektívu. Takáto perspektíva vedie k uvoľneniu od hmotných túžob a ambícií, ktoré môžu ovplyvňovať vnútorný pokoj jednotlivca. V závere, nám pripomína, že individuálna spokojnosť nie je odtrhnutá od prospechu celku. V stoickej filozofii spočíva skutočná šťastie v harmónii so svetom, v uznávaní vzájomnej závislosti všetkých častí na celku. 2. Stoický trojuholník šťastia Stoický trojuholník šťastia je koncept, ktorý zdôrazňuje vzájomnú závislosť troch kľúčových prvkov, ktoré sú v stoicizme považované za základné pre dosiahnutie skutočného šťastia. Tieto nasledujúce tri zložky tvoria základ stoickej filozofie a slúžia ako praktický rámec pre život v súlade so stoickými princípmi. Vo vnútri trojuholníka je umiestnená eudaimónia ako základ celého stoického učenia, ktorú si predstavíme po načrtnutí trojuholníkových hrán. 2.1 Rozlišovanie medzi vecami, na ktoré máme vplyv, a tými, na ktoré nemáme Toto je jeden z najdôležitejších princípov stoicizmu. Je dôležité sa zameriavať len na veci, ktoré máme pod kontrolou a zvyšok prijať tak, ako sa deje. Platí to pri všetkých súvislostiach, nie len fyzických, či materiálnych. My rozhodujeme ako reagujeme na emočné podnety, my za nich nesieme následok bez ohľadu na ich výsledok. To čo už je, treba prijať, pretože nesme bohovia aby sme niečo mohli vrátiť v čase. Na druhej strane, to, čo nie je v našej moci, nie je dôležité pre našu prosperitu. Pre nás je dôležité len to, čo s danými okolnosťami urobíme. Bez ohľadu na okolnosti máme ale vždy možnosť pokúsiť sa tie okolnosti využiť na maximum a žiť v harmónii so svojim ideálom. „Niektoré veci sú v našej moci, iné nie sú v našej moci. V našej moci je náš úsudok, voľba, žiadostivosť, nechuť a jedným slovom všetko, čo je naša činnosť. V našej moci nie je telo, majetok, dobrá alebo zlá povesť, úradne hodnosti, jedným slovom všetko, čo nie je naša činnosť. A čo je v našej moci, je od prírody slobodné, nepodlieha prekážkam ani závadám, čo však nie je v našej moci, je slabé, otrocké, podlieha prekážkam a je cudzie“.4 „Často hovoríme, že nebolo v našej moci vybrať si rodičov, tých nám dala náhoda, môžeme si však vybrať, koho žiakmi sa staneme“.5 Napriek tomu, že nemôžeme ovplyvniť svoj pôvod, Seneca naznačuje, že máme voľbu v tom, akým spôsobom reagujeme a formujeme svoju osobnosť a charakter. Môžeme si vybrať, akí chceme byť ako ľudia, a môžeme vziať osud do vlastných rúk, pokiaľ ide o naše správanie, hodnoty a morálku. Ak sme schopní ovplyvniť, kým sa staneme, môžeme si zvoliť, akým smerom pôjdeme v našom osobnom a duchovnom raste. Vybratie si, koho žiakmi sa staneme, znamená aktívne angažovať sa v procese formovania svojho charakteru. Senecova myšlienka nám tak poskytuje výzvu: ak sme bezmocní pred niektorými vonkajšími podmienkami, sme plne zodpovední za to, kto sme v súvislosti so svojím vnútorným životom a morálnymi hodnotami. Je to povzbudenie k osobnej zodpovednosti a aktívnemu formovaniu vlastnej identity a charakteru. 2.2 Život s areté V stoicizme je areté chápaná ako etická excelencia, kvalita charakteru alebo morálna dokonalosť6. Areté v stoicizme sa sústreďuje na morálnu kvalitu charakteru. Stoici verili, že Epiktétos, Rukoväť. 1.1-2 Seneca, Paulinovi o krátkosti života, 15.3A 6 LONG, Helenistická filosofie, Oikoymenh, s. 243 4 5 5 skutočná hodnota človeka spočíva v jeho schopnosti žiť v súlade so spravodlivosťou, statočnosťou, múdrosťou a umiernenosťou. Areté je preto chápaná ako základná etická excelencia, ktorá vedie k správnemu konaniu. Stoici zdôrazňovali, že areté nie je len externým prejavom konania, ale aj vnútorným stavom mysle a charakteru. Ide o schopnosť udržiavať rovnováhu a pokoj v duši prostredníctvom morálnej zrelosti. Areté je vnímaná ako kvalita, ktorá nie je ovplyvnená vonkajšími podmienkami. Bez ohľadu na to, akým skúsenostiam človek čelí alebo akými tlakmi je vystavený, areté mu umožňuje zachovať si svoju morálnu integritu. „Tí, ktorí pochytili holé zásady a nič iné, ihneď ich chcú zase vyvrhnúť ako chorý žalúdok potravu. Najprv svoje zásady stráv, lebo potom ich určite len tak nevyvrhneš, inak pre teba skutočne budú len dávidlom, vecou nečistou a nestráviteľnou. Ale radšej nám ukáž, keď ich riadne stráviš, nejakú zmenu svojej mysle a jej rozhodnutí, tak ako sa zápasníci ukazujú svojimi ramenami, ako cvičili a jedli, a ako tí, ktorí si osvojili nejaké umenie, sa môžu preukázať výsledkami svojej tvorby.“7 Epiktétos používa metaforu stravovania a trávenia na ilustráciu procesu osvojovania si stoických zásad. Podobne ako telo musí postupne a prirodzene stráviť potravu, aj myšlienky a hodnoty stoického učenia sa majú postupne zakoreniť a preniknúť do mysle jednotlivca. Vyjadruje dôležitosť aplikácie zásad v praxi. Nie je dostatočné len pochopiť filozofické princípy; musíme ich integrovať do svojho každodenného života. Epiktétos zdôrazňuje, že ak chceme mať skutočný prospech z týchto zásad, musíme im dovoliť ovplyvniť naše rozhodnutia a správanie. Výrok smeruje k osobnej zodpovednosti každého jednotlivca. Naznačuje, že môžeme byť lákaví vyhýbať sa výzvam a nepríjemnostiam, ktoré prichádzajú s prijatím stoických zásad. Avšak, ak si zásady "strávime" a riadne ich aplikujeme, stanú sa neoddeliteľnou súčasťou našej mysle a rozhodnutí. Porovnanie s "zmenou mysle a jej rozhodnutí" poukazuje na potrebu reálnej transformácie vnútornej mysle a hodnôt. Stoická filozofia nie je len o teoretických zásadách, ale aj o aktívnej zmene spôsobu, akým myslíme a rozhodujeme. Celkovo sa Epiktétos touto metaforou snaží zdôrazniť, že prijímanie stoických zásad nie je iba pasívny proces, ale vyžaduje aktívnu participáciu jednotlivca. Je to výzva k praktickému žitiu v súlade so stoickými princípmi a k transformácii mysle, aby sa stala odrazom týchto hodnôt v každodennom živote. 2.3 Prevziať zodpovednosť Dôležitý bod na zavŕšenie nášho stoického trojuholníka, ktorý úzko spolupracuje s myšlienkou „čo máme a nemáme vo svojej moci“. Posledný pilier Stoického trojuholníka sa sústreďuje na koncept prevzatia zodpovednosti, ktorý predstavuje individuálny aktívny postoj k vnútornému životu a konaniu v súlade so stoickými princípmi. Tento bod vychádza z filozofického učenia, ktoré vyzýva jednotlivca, aby prevzal kontrolu nad svojím vnútorným svetom a reakciami na vonkajšie podnety. Prevzatie zodpovednosti zahŕňa uznanie individuálnej autonómie v oblasti vnútorného rozhodovania a postavenie sa k životným situáciám s racionálnym rozlišovaním. Je to schopnosť rozoznať, čo je v našej moci ovplyvniť, a naopak, čo nie je. Tento postoj 7 Epiktétos, Myšlienky, 3.21.1-3 6 podporuje aktívnu participáciu v živote a riadne konanie vzhľadom na neovplyvniteľné okolnosti. V profesionálnom kontexte znamená prevziať zodpovednosť nielen pasívne prijímať situácie, ale aj aktívne sa angažovať v racionálnom rozhodovaní a riadení svojho vnútorného stavu. Je to prostriedok na dosiahnutie autonómie vo vnútri, aj keď vonkajšie okolnosti môžu byť mimo našej priamej kontroly. Celkovo je to výzva k rastu a osobnému rozvoju v súlade so stoickými princípmi. „Ak sa ráno prebudíš mrzutý, uvedom si, prebúdzam sa k svojmu ľudskému údelu. Mám byť teda ešte stále namrzený, ak sa uberám k práci, pre ktorú som zrodený a do vesmíru uvedený? Či som vari určený na to, aby som sa povaľoval na teplom lôžku? „Ale veď je to príjemnejšie!“ Si ty môj milý, zrodený na radovánky? Alebo na prácu a činnosť?“8 Jedná sa o jednu z mojich najobľúbenejších pasáži z textov Marca Aurélia, kde sa Marcus háda sám so sebou. Vysvetľuje, že deň by sme by nemal zahajovať s mrzutým postojom k pracovnej činnosti. Namiesto toho vyzýva na pochopenie a prijatie práce ako neoddeliteľného aspektu ľudskej existencie. Týmto spôsobom sa vyjadruje pozitívne k práci a vyzýva k tomu, aby sme si uvedomili jej hodnotu. Otočením otázky o účele života na to, či sme zrodení na radovánky alebo na prácu a činnosť, kladieme si otázku o tom, čo skutočne považujeme za zmysluplné a hodnotné. Týmto spôsobom stimuluje vnútorný dialóg o tom, aký význam pripisujeme svojej práci a činnosti v širšom kontexte svojho života. S otázkou ohľadom povaľovania na teplom lôžku sa vytvára kontrast medzi pohodlným, ale možno plytvaným životom a plodnou, zmysluplnou činnosťou. Marcus nás týmto spôsobom vyzýva k zvažovaniu, či je príjemnosť momentálneho pohodlia významnejšia ako zmysluplný prínos k spoločnosti a vlastnému rozvoju. Celkovo reflektuje stoický postoj k práci a životu, ktorý zdôrazňuje dôležitosť aktívnej účasti v činnostiach, ktoré majú hlbší význam a vedú k osobnému a spoločenskému napredovaniu. Je to výzva k prehodnoteniu hodnôt a kultivácii pozitívneho postoja voči pracovným povinnostiam. 3. Eudaimónia ako stred „sveta“ Podotýkam, ako stred stoického sveta. Konečne sa dostávame do stredu nášho trojuholníka, k pojmu eudaimónia. Hovoríme o ideálnej verzii seba. V grécku sa za ňu považoval vnútorný daimón, vnútorný duch alebo božská iskra. Pre stoikov bola konečným životným cieľom eudaimónia, naučiť sa dobre zachádzať (eu) so svojím vnútorným daimón. (eu – dobrý / daimon – vnútorný duch, božská iskra). „Dobre vychádzať so svojím vnútorným duchom, žiť v harmónií so svojím najvyšším ja“9 V antickej Gréckej filozofii, najmä medzi stoikmi, eudaimónia nebola chápaná ako okamžitý pocit šťastia, ale ako životné naplnenie dosiahnuté prostredníctvom morálnej a duchovnej excelencie. Stoici verili, že eudaimónia je konzistentná s prácou na dosiahnutí cnosti a vnútorného pokoja, nie je však ovplyvnená externými faktormi. V stoickej filozofii je spojenie medzi eudaimóniou a cnosťou nesmierne silné. Cnosť je chápaná ako morálna excelencia, ktorá zahŕňa múdrosť, statočnosť, spravodlivosť a 8 9 Markus Aurélius, Myšlienky k sebe samému, 5.1 Jonas Salzgeber, Malá kniha Stoicismu, s. 33 7 umiernenosť. Stoici tvrdili, že eudaimónia nie je dosiahnutá materiálnymi bohatstvami alebo externe príjemnými zážitkami, ale skôr skrze vnútorný rozvoj a napĺňanie svojej morálnej povahy. Stoický prístup k eudaimónii zdôrazňuje nezávislosť od vonkajších okolností. Môže to znamenať, že jednotlivec je schopný dosiahnuť eudaimóniu aj v ťažkých podmienkach alebo prostredníctvom nepriaznivých vonkajších udalostí, pretože vnútorne ostáva verným svojim princípom. Pre stoikov je eudaimónia spojená s racionálnym životným prístupom. Uvádzajú, že ľudia by mali žiť v súlade so svojou prirodzenou racionálnou povahou. Racionálne rozhodovanie a správanie vedie k harmonickému životu a teda aj k eudaimónii. Stoici predkladajú, že dosiahnutie eudaimónie vyžaduje aktívne úsilie jednotlivca. To zahŕňa sebaovládanie, introspekciu a úsilie vzhľadom k dosiahnutiu cnostného života. Zároveň však stoici rozlišovali medzi vecami, na ktoré môžeme ovplyvniť a nemôžeme ovplyvniť. Eudaimónia je spojená s vnútornou slobodou a schopnosťou prijímať vonkajšie okolnosti s pokojom mysle. Podstatou stoickej filozofie je prijímanie nevyhnutnosti a zmierenie sa so svetom takým, aký je. Eudaimónia nie je neustálym pocitom šťastia, ale skôr stabilným stavom pokoja a naplnenia, ktorý je dosiahnutý napriek nevyhnutným výkyvom života. Dúfam, že teraz vidíme spoločne všetky súvislosti a prečo bolo tak dôležité načrtnúť najprv stoický trojuholník bod po bode, aby sme dokázali spoločne lepšie porozumieť, čo pre stoikov Eudaimónia v skutočnosti znamená a prečo je tak dôležitá. 4. Eudaimónia u Stoikov „Zenón vo svojom spise o ľudskej prirodzenosti prvý vyhlásil, že cieľom človeka je žiť v zhode s prírodou, čo značí žiť cnostne, k tomu nás totiž vedie príroda“10 Zénón z Citia bol zakladateľom stoickej školy v 3. storočí pred naším letopočtom, a jeho učenie sa zakladalo na myšlienke žitia v súlade s prírodou a dosahovaní eudaimónie prostredníctvom cností. Sám majster, ktorý túto filozofiu vytvoril, predurčil cestu a začína to, o čom doposiaľ neustále rozprávame v kontexte jeho nasledovníkov. Zénón ako prvý zdôrazňuje, že cieľom človeka by malo byť žiť v súlade s prírodou. Táto myšlienka vyplýva z predpokladu, že príroda má svoj vlastný inherentný poriadok a harmóniu, a preto, ak chceme dosiahnuť stav eudaimónie (šťastia alebo naplnenia), mali by sme žiť v súlade s týmto prirodzeným poriadkom. Kladie dôraz na to, že žiť v súlade s prírodou znamená žiť cnostne. On prevzal cnosti antických filozofov, ako sú múdrosť, statočnosť, spravodlivosť a umiernenosť, sa stali pre stoikov stavebnými kameňmi do dosiahnutia eudaimónie. Cnosti už pre Zenóna predstavujú morálnu excelenciu, ktorá vedie k harmonickému a významnému životu. Zénónova myšlienka spojiť prírodu s cnosťami naznačuje, že príroda má v sebe obsiahnuté hodnoty a princípy, ktoré by mali slúžiť ako vodcovský prvok pre ľudí. Prirodzený zákon, ktorý stoici považujú za univerzálny a morálny zákon, sa podľa nich odvíja práve z prírody. Jeho predstava, že príroda vedie k cnostiam, ktoré nás zasa vedú k eudaimónii, ukazuje na to, že celkový cieľ stoickej filozofie je dosiahnuť šťastný a naplnený život. Zénón veril, že ak žijeme v súlade s prirodzeným poriadkom a nasledujeme cnosti, dosiahneme toto šťastie. 10 Diogenes Laertius, VII 87 8 Zénónovu myšlienku, že príroda vedie k cnostiam, možno vnímať aj ako presvedčenie, že príroda nám poskytuje vzory morálnej excelencie. Tým, že sa pozorne pozrieme na prírodný svet a jeho zákonitosti, môžeme nájsť spôsoby, ako lepšie porozumieť tomu, čo znamená byť cnostný a žiť v súlade s prírodným radom. „Stoik Zenón pokladá za cieľ žiť cnostne“11. „Zenon, zakladateľ školy a jej vodca, stanovil, že cieľom dobra je žiť cnostne, čo zasa znamená žiť v zhode s prírodou“12. „Podstatný princíp učenia filozofov je celkom stručný. Ak ho chceš poznať, prečítaj si Zenonove diela a uvidíš. Veď či je azda dlhá veta, že cieľom je nasledovať bohov a že podstata dobra spočíva v správnom používaní predstáv? Spýtaj sa teda: čo je boh a čo predstava? Čo je prirodzenosť u jednotlivca a čo vesmír? No a vtom je už rozvláčny.“13 Veta o tom, že cieľom je nasledovať bohov, odzrkadľuje stoický názor na svet. Stoici verili v prírodný poriadok vesmíru, ktorý je riadený rozumom (logos). Nasledovanie bohov preto znamená žiť v súlade s týmto rozumom, usilovať sa o cnosť a nechať sa viesť morálnymi hodnotami, ktoré nás dovedú až k stavu eudaimónie. 5. Subjektívny pohľad Takto by sme vedeli pokračovať ešte veľmi dlho. Všetky zlomky a vyjadrenia, ktoré som uviedol v tejto krátkej práci nie sú ani percentom v mori stoickej múdrosti. Premýšľal som ale, či je možné nájsť jeden dokonalý pohľad. Jeden citát, jeden výrok, jednu myšlienku, ktorá vystihuje filozofiu stoicizmu do tej najhlbšej podstaty a som veľmi rád, že po nekonečnom čítaní, bádaní a prelúskavaní sa stoickými textami (chronologicky) som odpoveď našiel až u posledného a zároveň najväčšieho stoika všetkých čias – Marka Aurélia: „Objektívny úsudok, práve v tejto chvíli. Nesebecké konanie, práve v tejto chvíli. Ochota prijať osud, práve v tejto chvíli, všetkých vonkajších vplyvov. To je všetko čo potrebuješ.“14 Toto je stoicizmus v škrupinke, nepotrebujete čítať Myšlienky k sebe, alebo Senecove listy, Epiktétove rukoväte, nepotrebujete žiaden diplom z Harvardu alebo byť expert na antickú filozofiu aby ste samy pre seba si vzali zo stoicizmu to najdôležitejšie. „Objektívny úsudok, práve v tejto chvíli ...“ Pozerajte sa na svet takto, akým je, nesúďte každú udalosť a situáciu.“ Nesebecké konanie, práve v tejto chvíli. „ Buďte dobrým človekom, samozrejme musíte aj tak konať, buďte dobrým spoluhráčom, dobrým občanom, buďte ohľaduplný, nesústreďte sa len samy na seba, ale samozrejme buďte obozretný k svojmu okoliu a nenechajte sa zneužívať. „Ochota prijať osud, práve v tejto chvíli.., rozumiem, že to niekomu môže pripadať ako rezignácia, ale v skutočnosti, namiesto sťažovania sa na všetko okolo nás, myslieť si, že všetko je proti nám, život nie je fér, musíme si uvedomiť, že nemôžeme sa síce vrátiť v čase, ale PRIJAŤ TERAZ OSUD, a od tohto momentu sa pohnúť ďalej. Marcus nám nehovorí prijať všetko ako je a dať ruky na stôl, ale prijať to čo sa nám teraz deje ako fakt a následne to premeniť na niečo. Premeniť ich minimálne na spomienku, skúsenosť, ponaučenie, stále môžeme zmeniť to čo sa bude diať a ako na to budeme reagovať, ale nemôžeme zmeniť to čo sa už stalo a to je to, čo má namysli pod prijatím osudu. Nemôžeme zmeniť iných ľudí a ich činy, môžeme zmeniť len to, čo budeme s situáciou, ktorá sa nám stala robiť a ako s okolnosťami ďalej vynaložíme. Táto 11 Clemens Alexadrinus, Stromata, II 21 Cicero, Academica Priora, II 42, 131 13 Arrianus, Epicteti dissertationes, I 20, 14 14 Markus Aurelius, Meditations, book IX, 6 12 9 myšlienka Marca Aurélia je esencia stoicizmu. Osobne neverím, že ak človek žije v súlade s týmito pravidlami, tak by nepostrehol zásadne pozitívne zmeny v jeho živote. 10 Záver Záver tejto seminárnej práce nám otvára dvere k záverečným úvahám o stoickej filozofii a jej význame pre súčasný život. Skrz priblíženie stoického trojuholníka šťastia sme sa ponorili do hlbších vrstiev stoicizmu, pričom sme pochopili, že táto filozofia nie je len súborom abstraktných pojmov, ale komplexným rámcom pre riadenie nášho vnútorného života. Rozlišovanie medzi vecami, na ktoré máme vplyv, a tými, na ktoré nemáme, nám poskytuje moc nad tým, ako reagujeme na vonkajšie podnety. Stoická výzva prevziať kontrolu nad svojím vnútorným svetom nás vedie k osobnej zodpovednosti a aktívnemu formovaniu vlastnej identity a charakteru. Koncept areté, chápaný ako etická excelencia a morálna dokonalosť, nám ukazuje cestu k hodnotám, ktoré sú nezávislé od vonkajších okolností. Stoici nám ponúkajú príležitosť transformovať svoj charakter a žiť v súlade so spravodlivosťou, statočnosťou, múdrosťou a umiernenosťou. Prevzatie zodpovednosti ako posledný pilier stoického trojuholníka nás vyzýva k aktívnemu postoji k vnútornému životu a konaniu v súlade so stoickými princípmi. Je to individuálny akt, ktorý nám umožňuje racionálne rozhodovanie a správanie vzhľadom na neovplyvniteľné okolnosti. Eudaimónia, ako centrálny bod stoického sveta, predstavuje ideál, ktorým sa usilujeme dosiahnuť. Stoici nám ukazujú, že skutočné šťastie nezávisí na externých udalostiach, ale na nás samých a našom vnútornom rozvoji. Eudaimónia je stav pokoja a naplnenia, ktorý dosahujeme prostredníctvom morálneho a duchovného rozvoja. Celkovo nám stoický trojuholník šťastia poskytuje cenný návod na to, ako viesť uspokojivý život napriek nevyhnutným výkyvom osudu. Stoická filozofia nám ponúka nielen teoretické princípy, ale aj praktický rámec na formovanie nášho vnútorného života. Nech už sme konfrontovaní s výzvami alebo príjemnosťami, stoicizmus nám dáva nástroje na to, aby sme žili s cnosťou, zodpovednosťou a naplňujúcou eudaimóniou. 11 Použitá literatúra AURELIUS, M.: Myšlienky k sebe samému, THETIS, Martin, 2015 EPIKTÉTOS: Rukojěť, Rozpravy, SVOBODA, Praha, 1972 SENECA: Listy, sv. 1 a 2, MATICA SLOVENSKÁ, 1947 SENECA: O Pokoji Mysle, PERFEKT, Prešov, 2022 SENECA: Listy, v Turčianskom sv. Martine: Matica Slovenská, 1947 SALZGEBER, J.: Malá Kniha Stoicizmu, JOTA, 2022 EPIKTÉTOS: Rozpravy, Praha: Rudé Právo, 1971 HOLIDAY, R.: Stoicizmus na každý deň v roku, Bratislava: Eastone Books, 2022 NATTA, M. V.: Stoicizmus, , Bratislava: Eastone Books, 2022 LONG, A. A.: Helenistická filosofie, OIKOYMENH, Praha 2020 Zlomky starých filozofov I, THETIS, Martin 2018 Zlomky starých filozofov II, THETIS, Martin 2018 12 13 14 15 Záver Nechcem tvrdiť, že naša vyrovnanosť a kontrola hnevu automaticky zázračne vyrieši každú napätú situáciu v ktorej sa ocitneme, ale najväčšie komplikácie nastávajú pri liati oleja do ohňa. Všimli ste si niekedy ako skúsení rečníci či politici alebo profesionáli zvládajú nával agresívnych komentárov zo strany novinárov? Pre nich nie je žiadna otázka príliš tvrdá, nijaký tón nie je príliš uštipačný a urážajúci. Dokážu vždy vyrovnane a trpezlivo odraziť každý úder. Aj keď ich novinári podpichujú, navádzajú a provokujú, profesionál neuhne a na všetko odpovie. Sú schopní takto reagovať nie len na základe skúseností a tréningu, ale aj preto, lebo si dobre uvedomujú, že emočná reakcia by situáciu iba zhoršila. Samozrejme, že je nepravdepodobné, že aj my sa dnes stretneme s bandou reportérov, ktorí sa nás budú snažiť 16 zahnať do kúta protivnými otázkami. Ale bez ohľadu na to, akému stresu budeme čeliť, môžeme predsa použiť tento obraz o profesionáloch a reportéroch v náš prospech. Prohairesis – podľa Stoikov, náš výber rozumom, je druh neporaziteľnosti, ktorý môžeme kultivovať a následne striasť nepriateľské útoky a preletieť cez všetko napätie a problémy. A keď s tým všetkým skončíme, môžeme ukázať do davu a s úsmevom na tvári zvolať: „Ďalšia otázka!“. 17 Použitá literatúra AURELIUS, M.: Myšlienky k sebe samému, THETIS, Martin, 2015 EPIKTÉTOS: Rukojěť, Rozpravy, SVOBODA, Praha, 1972 SENECA: Listy, sv. 1 a 2, MATICA SLOVENSKÁ, 1947 SENECA: O Pokoji Mysle, PERFEKT, Prešov, 2022 SALZGEBER, J.: Malá Kniha Stoicizmu, JOTA, 2022 18