Uploaded by M Nation

Po stopách za šťastím so stoikmi - stoická filozofia - stoicizmus - Marko Marciano

advertisement
UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH
FILOZOFICKÁ FAKULTA
Katedra filozofie
Po stopách za šťastím
so stoicizmom
Mgr. Marko Marciano
Predmet: Etika
Vyučujúci: doc. PhDr. Kristína Bosáková, PhD.
Forma štúdia: denná
Akademický rok: 2023/2024
Ročník: druhý
Študijná skupina: 2Fib1
Obsah
Úvod....................................................................................................................................... 3.
1. Determinizmus ako fundamentálnosť stoicizmu............................................................4.
2. Stoický trojuholník šťastia............................................................................................... 4.
2.1 Rozlišovanie medzi vecami, na ktoré máme vplyv, a tými, na ktoré nemáme............5.
2.2 Život s areté........................................................................................................................5.
2.3 Prevziať zodpovednosť.....................................................................................................6.
3. Eudaimónia ako stred „sveta“............................................................................................7.
4. Eudaimónia u Stoikov.........................................................................................................8.
5. Subjektívny pohľad.............................................................................................................9.
Záver...................................................................................................................................... 11.
Použitá literatúra.................................................................................................................. 12.
2
Úvod
Prvým významným aspektom v stoicizme, ktorý v práci skúmam, je rozlišovanie medzi
vecami, na ktoré máme vplyv, a tými, na ktoré nemáme. To nie je len teoretický koncept
stoicizmu, ale zásadný návod na život, ktorý poskytuje rámec pre riadenie svojho vnútorného
sveta a postojov voči vonkajším udalostiam.
Ďalej sa venujem konceptu areté, ktorý predstavuje etickú excelenciu a morálnu
dokonalosť. Stoická filozofia zdôrazňuje, že skutočná hodnota jednotlivca spočíva v
schopnosti žiť v súlade so spravodlivosťou, statočnosťou, múdrosťou a umiernenosťou. Areté
nie je iba súbor vonkajších prejavov, ale aj vnútorný stav mysle a charakteru.
Predstavím koncept prevzatia zodpovednosti. Tento aspekt sa zaoberá individuálnym
aktívnym postojom k vnútornému životu a konaniu v súlade so stoickými princípmi. Prevzatie
zodpovednosti je esenciálnym pilierom stoického prístupu k životu, ktorý poskytuje
jednotlivcom racionálny rámec na riadenie svojho vnútorného stavu a aktívne reagovanie na
neovplyvniteľné okolnosti.
Napokon sa v práci pokúsim hlbšie venovať konceptu eudaimónie, považovanému za
vrchol stoickej filozofie. Eudaimónia nie je len momentálnym pocitom šťastia, ale ako stoici
verili, dosahuje sa prostredníctvom morálneho a duchovného rozvoja, nezávisle od vonkajších
okolností.
Celkovo má táto seminárna práca ambíciu poskytnúť pohľad do hĺbky stoickej filozofie,
s dôrazom na praktické aplikácie a význam pre individuálny život.
3
1. Determinizmus ako fundamentálnosť stoicizmu
Aby som mohol rozprávať o šťastí v stoickej filozofii, je predtým potrebné načrtnúť
stoické základné princípy a jej pohľad na svet. Je dôležité porozumieť stoikom prečo vôbec
kládli na šťastie (v zmysle: „šťastný život“) tak veľký dôraz a odkiaľ ich presvedčenie
pochádza. „Uchvátilo ma obdivuhodné zloženie tohto systému a neuveriteľné usporiadanie
vecí v ňom, nad ktorým, pri nesmrteľných bohoch, nemôžeš nič než žasnúť... Je tu niečo, čo
by nebolo spojené s niečím iným takým spôsobom, že ak by si pohol jediným písmenom, tak
by sa všetko zrútilo? A predsa tu nie je nič, s čím by sa dalo pohnúť.“1
Stoici verili v determinizmus, teda predstavu, že vesmír je usporiadaný podľa
racionálnych zákonov a všetko je predurčené. Slová Catoa odrážajú obdiv k dokonalému
usporiadaniu, ktoré vychádza z predstavy, že všetko má svoje miesto a účel v rámci osudu.
„Predošlé udalosti sú príčinami tých neskorších a týmto spôsobom sú všetky veci
medzi sebou navzájom zviazané. Vo svete sa žiadna vec nedeje tak, že by po nej
nenasledovala nejaká iná a nebola s ňou prepojená tak, ako so svojou príčinou... na všetko,
čo sa udialo, nadväzuje niečo iné, čo na predchádzajúcom nevyhnutne závisí ako na svojej
príčine.“2
Vidíme, že stoici kládli veľký dôraz na determinizmus a, že všetko to, čo sa deje,
vychádza z podmienok, ktoré pokiaľ sú splnené, tak sa nemôže diať nič iné, než to, čo je nimi
predurčené. Náhoda, ako ju dnes vnímame v stoickom svete neexistuje. Náhoda je len
označenie pre neodhalené príčiny. To, čo ľudí oprávňuje k tvrdeniu, že neexistuje žiadna
prekážka, ktorá bráni tomu, aby nastali udalosti, ktorým nedochádza, je iba ľudská
nevedomosť o príčinách. „Nič neškodí časti, čo je prospešné celku. Pretože celok neobsahuje
nič, čo by nebolo prospešné jemu samému... Pokiaľ mám na pamäti, že som súčasťou takého
celku, budem úplne spokojný s tým, čo sa deje.“3
Marcus Aurélius nám ponúka hlboký pohľad na stoickú filozofiu a individuálnu
spokojnosť. Z jeho slov cítiť dôležitosť a upriamenie pozornosti na odvahu pozrieť sa na svet
a vnímať ho cez širšiu perspektívu. Keďže stoická filozofia zdôrazňuje vzťah medzi
jednotlivcom a celkom, Marcus Aurelius nám pripomína, že naše činy a myšlienky by mali
byť zamerané na prospech celku, na spoločenstvo. Tým, že odmieta myšlienku, že by niečo
prospešné celku mohlo škodiť individuálnemu záujmu, ukazuje na dôležitosť altruizmu a
vzájomnej závislosti.
V kontexte stoicizmu, kde je dôležitý vnútorný pokoj a harmonická súčinnosť s
racionálnym poriadkom vesmíru, Marcus Aurelius zdôrazňuje, že individuálna spokojnosť
pramení z vedomia, že sme súčasťou väčšieho celku. Povzbudzuje nás, aby sme si boli
vedomí svojho miesta v rámci spoločnosti a vesmíru. To, že nič, čo prospešné celku, neškodí
individuálnemu záujmu, podčiarkuje dobrovoľnú integráciu jednotlivca do tejto väčšej
štruktúry.
"Nič neškodí časti" môže byť pochopené aj ako výzva k morálnej integrite a etickým
rozhodnutiam. Stoici učili o hodnotách, ako sú spravodlivosť, statočnosť a múdrosť. Marcus
Aurelius nás napomína, že robiť dobro, prispievať k celku, nie je len bezpečné pre individuálny
záujem, ale zároveň základom skutočnej spokojnosti. V povedomí o svojej úlohe v celku
Marcus Aurelius naznačuje, že prežíva spokojnosť tým, že uznáva vzájomné pôsobenie
1
Cato v Ciceronovom spise De finibus, III, 74
Stoicorum veterum fragmenta, I-IV, vyd. H. von Arnim, Leipzig 19003-1905
3
Marcus Aurélius, Myšlienky k sebe samému, X, 6.
2
4
jednotlivca a kolektívu. Takáto perspektíva vedie k uvoľneniu od hmotných túžob a ambícií,
ktoré môžu ovplyvňovať vnútorný pokoj jednotlivca. V závere, nám pripomína, že
individuálna spokojnosť nie je odtrhnutá od prospechu celku. V stoickej filozofii spočíva
skutočná šťastie v harmónii so svetom, v uznávaní vzájomnej závislosti všetkých častí na celku.
2. Stoický trojuholník šťastia
Stoický trojuholník šťastia je koncept, ktorý zdôrazňuje vzájomnú závislosť troch
kľúčových prvkov, ktoré sú v stoicizme považované za základné pre dosiahnutie skutočného
šťastia. Tieto nasledujúce tri zložky tvoria základ stoickej filozofie a slúžia ako praktický rámec
pre život v súlade so stoickými princípmi. Vo vnútri trojuholníka je umiestnená eudaimónia
ako základ celého stoického učenia, ktorú si predstavíme po načrtnutí trojuholníkových hrán.
2.1 Rozlišovanie medzi vecami, na ktoré máme vplyv, a tými, na ktoré nemáme
Toto je jeden z najdôležitejších princípov stoicizmu. Je dôležité sa zameriavať len na
veci, ktoré máme pod kontrolou a zvyšok prijať tak, ako sa deje. Platí to pri všetkých
súvislostiach, nie len fyzických, či materiálnych. My rozhodujeme ako reagujeme na emočné
podnety, my za nich nesieme následok bez ohľadu na ich výsledok. To čo už je, treba prijať,
pretože nesme bohovia aby sme niečo mohli vrátiť v čase. Na druhej strane, to, čo nie je v našej
moci, nie je dôležité pre našu prosperitu. Pre nás je dôležité len to, čo s danými okolnosťami
urobíme. Bez ohľadu na okolnosti máme ale vždy možnosť pokúsiť sa tie okolnosti využiť na
maximum a žiť v harmónii so svojim ideálom.
„Niektoré veci sú v našej moci, iné nie sú v našej moci. V našej moci je náš úsudok,
voľba, žiadostivosť, nechuť a jedným slovom všetko, čo je naša činnosť. V našej moci nie je
telo, majetok, dobrá alebo zlá povesť, úradne hodnosti, jedným slovom všetko, čo nie je naša
činnosť. A čo je v našej moci, je od prírody slobodné, nepodlieha prekážkam ani závadám, čo
však nie je v našej moci, je slabé, otrocké, podlieha prekážkam a je cudzie“.4
„Často hovoríme, že nebolo v našej moci vybrať si rodičov, tých nám dala náhoda,
môžeme si však vybrať, koho žiakmi sa staneme“.5
Napriek tomu, že nemôžeme ovplyvniť svoj pôvod, Seneca naznačuje, že máme voľbu
v tom, akým spôsobom reagujeme a formujeme svoju osobnosť a charakter. Môžeme si vybrať,
akí chceme byť ako ľudia, a môžeme vziať osud do vlastných rúk, pokiaľ ide o naše správanie,
hodnoty a morálku.
Ak sme schopní ovplyvniť, kým sa staneme, môžeme si zvoliť, akým smerom pôjdeme
v našom osobnom a duchovnom raste. Vybratie si, koho žiakmi sa staneme, znamená aktívne
angažovať sa v procese formovania svojho charakteru.
Senecova myšlienka nám tak poskytuje výzvu: ak sme bezmocní pred niektorými
vonkajšími podmienkami, sme plne zodpovední za to, kto sme v súvislosti so svojím
vnútorným životom a morálnymi hodnotami. Je to povzbudenie k osobnej zodpovednosti a
aktívnemu formovaniu vlastnej identity a charakteru.
2.2 Život s areté
V stoicizme je areté chápaná ako etická excelencia, kvalita charakteru alebo morálna
dokonalosť6. Areté v stoicizme sa sústreďuje na morálnu kvalitu charakteru. Stoici verili, že
Epiktétos, Rukoväť. 1.1-2
Seneca, Paulinovi o krátkosti života, 15.3A
6
LONG, Helenistická filosofie, Oikoymenh, s. 243
4
5
5
skutočná hodnota človeka spočíva v jeho schopnosti žiť v súlade so spravodlivosťou,
statočnosťou, múdrosťou a umiernenosťou. Areté je preto chápaná ako základná etická
excelencia, ktorá vedie k správnemu konaniu. Stoici zdôrazňovali, že areté nie je len externým
prejavom konania, ale aj vnútorným stavom mysle a charakteru. Ide o schopnosť udržiavať
rovnováhu a pokoj v duši prostredníctvom morálnej zrelosti.
Areté je vnímaná ako kvalita, ktorá nie je ovplyvnená vonkajšími podmienkami. Bez
ohľadu na to, akým skúsenostiam človek čelí alebo akými tlakmi je vystavený, areté mu
umožňuje zachovať si svoju morálnu integritu.
„Tí, ktorí pochytili holé zásady a nič iné, ihneď ich chcú zase vyvrhnúť ako chorý
žalúdok potravu. Najprv svoje zásady stráv, lebo potom ich určite len tak nevyvrhneš, inak pre
teba skutočne budú len dávidlom, vecou nečistou a nestráviteľnou. Ale radšej nám ukáž, keď
ich riadne stráviš, nejakú zmenu svojej mysle a jej rozhodnutí, tak ako sa zápasníci ukazujú
svojimi ramenami, ako cvičili a jedli, a ako tí, ktorí si osvojili nejaké umenie, sa môžu
preukázať výsledkami svojej tvorby.“7 Epiktétos používa metaforu stravovania a trávenia na
ilustráciu procesu osvojovania si stoických zásad. Podobne ako telo musí postupne a prirodzene
stráviť potravu, aj myšlienky a hodnoty stoického učenia sa majú postupne zakoreniť a
preniknúť do mysle jednotlivca.
Vyjadruje dôležitosť aplikácie zásad v praxi. Nie je dostatočné len pochopiť filozofické
princípy; musíme ich integrovať do svojho každodenného života. Epiktétos zdôrazňuje, že ak
chceme mať skutočný prospech z týchto zásad, musíme im dovoliť ovplyvniť naše rozhodnutia
a správanie.
Výrok smeruje k osobnej zodpovednosti každého jednotlivca. Naznačuje, že môžeme
byť lákaví vyhýbať sa výzvam a nepríjemnostiam, ktoré prichádzajú s prijatím stoických
zásad. Avšak, ak si zásady "strávime" a riadne ich aplikujeme, stanú sa neoddeliteľnou
súčasťou našej mysle a rozhodnutí.
Porovnanie s "zmenou mysle a jej rozhodnutí" poukazuje na potrebu reálnej
transformácie vnútornej mysle a hodnôt. Stoická filozofia nie je len o teoretických zásadách,
ale aj o aktívnej zmene spôsobu, akým myslíme a rozhodujeme. Celkovo sa Epiktétos touto
metaforou snaží zdôrazniť, že prijímanie stoických zásad nie je iba pasívny proces, ale
vyžaduje aktívnu participáciu jednotlivca. Je to výzva k praktickému žitiu v súlade so
stoickými princípmi a k transformácii mysle, aby sa stala odrazom týchto hodnôt v
každodennom živote.
2.3 Prevziať zodpovednosť
Dôležitý bod na zavŕšenie nášho stoického trojuholníka, ktorý úzko spolupracuje
s myšlienkou „čo máme a nemáme vo svojej moci“. Posledný pilier Stoického trojuholníka sa
sústreďuje na koncept prevzatia zodpovednosti, ktorý predstavuje individuálny aktívny postoj
k vnútornému životu a konaniu v súlade so stoickými princípmi. Tento bod vychádza z
filozofického učenia, ktoré vyzýva jednotlivca, aby prevzal kontrolu nad svojím vnútorným
svetom a reakciami na vonkajšie podnety.
Prevzatie zodpovednosti zahŕňa uznanie individuálnej autonómie v oblasti vnútorného
rozhodovania a postavenie sa k životným situáciám s racionálnym rozlišovaním. Je to
schopnosť rozoznať, čo je v našej moci ovplyvniť, a naopak, čo nie je. Tento postoj
7
Epiktétos, Myšlienky, 3.21.1-3
6
podporuje aktívnu participáciu v živote a riadne konanie vzhľadom na neovplyvniteľné
okolnosti.
V profesionálnom kontexte znamená prevziať zodpovednosť nielen pasívne prijímať
situácie, ale aj aktívne sa angažovať v racionálnom rozhodovaní a riadení svojho vnútorného
stavu. Je to prostriedok na dosiahnutie autonómie vo vnútri, aj keď vonkajšie okolnosti môžu
byť mimo našej priamej kontroly. Celkovo je to výzva k rastu a osobnému rozvoju v súlade
so stoickými princípmi.
„Ak sa ráno prebudíš mrzutý, uvedom si, prebúdzam sa k svojmu ľudskému údelu.
Mám byť teda ešte stále namrzený, ak sa uberám k práci, pre ktorú som zrodený a do vesmíru
uvedený? Či som vari určený na to, aby som sa povaľoval na teplom lôžku? „Ale veď je to
príjemnejšie!“ Si ty môj milý, zrodený na radovánky? Alebo na prácu a činnosť?“8 Jedná sa
o jednu z mojich najobľúbenejších pasáži z textov Marca Aurélia, kde sa Marcus háda sám so
sebou.
Vysvetľuje, že deň by sme by nemal zahajovať s mrzutým postojom k pracovnej
činnosti. Namiesto toho vyzýva na pochopenie a prijatie práce ako neoddeliteľného aspektu
ľudskej existencie. Týmto spôsobom sa vyjadruje pozitívne k práci a vyzýva k tomu, aby sme
si uvedomili jej hodnotu.
Otočením otázky o účele života na to, či sme zrodení na radovánky alebo na prácu a
činnosť, kladieme si otázku o tom, čo skutočne považujeme za zmysluplné a hodnotné.
Týmto spôsobom stimuluje vnútorný dialóg o tom, aký význam pripisujeme svojej práci a
činnosti v širšom kontexte svojho života.
S otázkou ohľadom povaľovania na teplom lôžku sa vytvára kontrast medzi
pohodlným, ale možno plytvaným životom a plodnou, zmysluplnou činnosťou. Marcus nás
týmto spôsobom vyzýva k zvažovaniu, či je príjemnosť momentálneho pohodlia
významnejšia ako zmysluplný prínos k spoločnosti a vlastnému rozvoju.
Celkovo reflektuje stoický postoj k práci a životu, ktorý zdôrazňuje dôležitosť
aktívnej účasti v činnostiach, ktoré majú hlbší význam a vedú k osobnému a spoločenskému
napredovaniu. Je to výzva k prehodnoteniu hodnôt a kultivácii pozitívneho postoja voči
pracovným povinnostiam.
3. Eudaimónia ako stred „sveta“
Podotýkam, ako stred stoického sveta.
Konečne sa dostávame do stredu nášho trojuholníka, k pojmu eudaimónia. Hovoríme
o ideálnej verzii seba. V grécku sa za ňu považoval vnútorný daimón, vnútorný duch alebo
božská iskra. Pre stoikov bola konečným životným cieľom eudaimónia, naučiť sa dobre
zachádzať (eu) so svojím vnútorným daimón. (eu – dobrý / daimon – vnútorný duch, božská
iskra). „Dobre vychádzať so svojím vnútorným duchom, žiť v harmónií so svojím najvyšším
ja“9
V antickej Gréckej filozofii, najmä medzi stoikmi, eudaimónia nebola chápaná ako
okamžitý pocit šťastia, ale ako životné naplnenie dosiahnuté prostredníctvom morálnej a
duchovnej excelencie. Stoici verili, že eudaimónia je konzistentná s prácou na dosiahnutí
cnosti a vnútorného pokoja, nie je však ovplyvnená externými faktormi.
V stoickej filozofii je spojenie medzi eudaimóniou a cnosťou nesmierne silné. Cnosť
je chápaná ako morálna excelencia, ktorá zahŕňa múdrosť, statočnosť, spravodlivosť a
8
9
Markus Aurélius, Myšlienky k sebe samému, 5.1
Jonas Salzgeber, Malá kniha Stoicismu, s. 33
7
umiernenosť. Stoici tvrdili, že eudaimónia nie je dosiahnutá materiálnymi bohatstvami alebo
externe príjemnými zážitkami, ale skôr skrze vnútorný rozvoj a napĺňanie svojej morálnej
povahy.
Stoický prístup k eudaimónii zdôrazňuje nezávislosť od vonkajších okolností. Môže
to znamenať, že jednotlivec je schopný dosiahnuť eudaimóniu aj v ťažkých podmienkach
alebo prostredníctvom nepriaznivých vonkajších udalostí, pretože vnútorne ostáva verným
svojim princípom. Pre stoikov je eudaimónia spojená s racionálnym životným prístupom.
Uvádzajú, že ľudia by mali žiť v súlade so svojou prirodzenou racionálnou povahou.
Racionálne rozhodovanie a správanie vedie k harmonickému životu a teda aj k eudaimónii.
Stoici predkladajú, že dosiahnutie eudaimónie vyžaduje aktívne úsilie jednotlivca. To
zahŕňa sebaovládanie, introspekciu a úsilie vzhľadom k dosiahnutiu cnostného života.
Zároveň však stoici rozlišovali medzi vecami, na ktoré môžeme ovplyvniť a nemôžeme
ovplyvniť. Eudaimónia je spojená s vnútornou slobodou a schopnosťou prijímať vonkajšie
okolnosti s pokojom mysle.
Podstatou stoickej filozofie je prijímanie nevyhnutnosti a zmierenie sa so svetom
takým, aký je. Eudaimónia nie je neustálym pocitom šťastia, ale skôr stabilným stavom
pokoja a naplnenia, ktorý je dosiahnutý napriek nevyhnutným výkyvom života.
Dúfam, že teraz vidíme spoločne všetky súvislosti a prečo bolo tak dôležité načrtnúť
najprv stoický trojuholník bod po bode, aby sme dokázali spoločne lepšie porozumieť, čo pre
stoikov Eudaimónia v skutočnosti znamená a prečo je tak dôležitá.
4. Eudaimónia u Stoikov
„Zenón vo svojom spise o ľudskej prirodzenosti prvý vyhlásil, že cieľom človeka je žiť
v zhode s prírodou, čo značí žiť cnostne, k tomu nás totiž vedie príroda“10
Zénón z Citia bol zakladateľom stoickej školy v 3. storočí pred naším letopočtom, a
jeho učenie sa zakladalo na myšlienke žitia v súlade s prírodou a dosahovaní eudaimónie
prostredníctvom cností. Sám majster, ktorý túto filozofiu vytvoril, predurčil cestu a začína to,
o čom doposiaľ neustále rozprávame v kontexte jeho nasledovníkov.
Zénón ako prvý zdôrazňuje, že cieľom človeka by malo byť žiť v súlade s prírodou.
Táto myšlienka vyplýva z predpokladu, že príroda má svoj vlastný inherentný poriadok a
harmóniu, a preto, ak chceme dosiahnuť stav eudaimónie (šťastia alebo naplnenia), mali by
sme žiť v súlade s týmto prirodzeným poriadkom.
Kladie dôraz na to, že žiť v súlade s prírodou znamená žiť cnostne. On prevzal cnosti
antických filozofov, ako sú múdrosť, statočnosť, spravodlivosť a umiernenosť, sa stali pre
stoikov stavebnými kameňmi do dosiahnutia eudaimónie. Cnosti už pre Zenóna predstavujú
morálnu excelenciu, ktorá vedie k harmonickému a významnému životu.
Zénónova myšlienka spojiť prírodu s cnosťami naznačuje, že príroda má v sebe
obsiahnuté hodnoty a princípy, ktoré by mali slúžiť ako vodcovský prvok pre ľudí.
Prirodzený zákon, ktorý stoici považujú za univerzálny a morálny zákon, sa podľa nich
odvíja práve z prírody.
Jeho predstava, že príroda vedie k cnostiam, ktoré nás zasa vedú k eudaimónii,
ukazuje na to, že celkový cieľ stoickej filozofie je dosiahnuť šťastný a naplnený život. Zénón
veril, že ak žijeme v súlade s prirodzeným poriadkom a nasledujeme cnosti, dosiahneme toto
šťastie.
10
Diogenes Laertius, VII 87
8
Zénónovu myšlienku, že príroda vedie k cnostiam, možno vnímať aj ako
presvedčenie, že príroda nám poskytuje vzory morálnej excelencie. Tým, že sa pozorne
pozrieme na prírodný svet a jeho zákonitosti, môžeme nájsť spôsoby, ako lepšie porozumieť
tomu, čo znamená byť cnostný a žiť v súlade s prírodným radom.
„Stoik Zenón pokladá za cieľ žiť cnostne“11.
„Zenon, zakladateľ školy a jej vodca, stanovil, že cieľom dobra je žiť cnostne, čo zasa
znamená žiť v zhode s prírodou“12.
„Podstatný princíp učenia filozofov je celkom stručný. Ak ho chceš poznať, prečítaj si
Zenonove diela a uvidíš. Veď či je azda dlhá veta, že cieľom je nasledovať bohov a že
podstata dobra spočíva v správnom používaní predstáv? Spýtaj sa teda: čo je boh a čo
predstava? Čo je prirodzenosť u jednotlivca a čo vesmír? No a vtom je už rozvláčny.“13
Veta o tom, že cieľom je nasledovať bohov, odzrkadľuje stoický názor na svet. Stoici
verili v prírodný poriadok vesmíru, ktorý je riadený rozumom (logos). Nasledovanie bohov
preto znamená žiť v súlade s týmto rozumom, usilovať sa o cnosť a nechať sa viesť
morálnymi hodnotami, ktoré nás dovedú až k stavu eudaimónie.
5. Subjektívny pohľad
Takto by sme vedeli pokračovať ešte veľmi dlho. Všetky zlomky a vyjadrenia, ktoré
som uviedol v tejto krátkej práci nie sú ani percentom v mori stoickej múdrosti. Premýšľal
som ale, či je možné nájsť jeden dokonalý pohľad. Jeden citát, jeden výrok, jednu myšlienku,
ktorá vystihuje filozofiu stoicizmu do tej najhlbšej podstaty a som veľmi rád, že po
nekonečnom čítaní, bádaní a prelúskavaní sa stoickými textami (chronologicky) som
odpoveď našiel až u posledného a zároveň najväčšieho stoika všetkých čias – Marka Aurélia:
„Objektívny úsudok, práve v tejto chvíli. Nesebecké konanie, práve v tejto chvíli.
Ochota prijať osud, práve v tejto chvíli, všetkých vonkajších vplyvov. To je všetko čo
potrebuješ.“14 Toto je stoicizmus v škrupinke, nepotrebujete čítať Myšlienky k sebe, alebo
Senecove listy, Epiktétove rukoväte, nepotrebujete žiaden diplom z Harvardu alebo byť
expert na antickú filozofiu aby ste samy pre seba si vzali zo stoicizmu to najdôležitejšie.
„Objektívny úsudok, práve v tejto chvíli ...“ Pozerajte sa na svet takto, akým je, nesúďte
každú udalosť a situáciu.“ Nesebecké konanie, práve v tejto chvíli. „ Buďte dobrým
človekom, samozrejme musíte aj tak konať, buďte dobrým spoluhráčom, dobrým občanom,
buďte ohľaduplný, nesústreďte sa len samy na seba, ale samozrejme buďte obozretný
k svojmu okoliu a nenechajte sa zneužívať. „Ochota prijať osud, práve v tejto chvíli..,
rozumiem, že to niekomu môže pripadať ako rezignácia, ale v skutočnosti, namiesto
sťažovania sa na všetko okolo nás, myslieť si, že všetko je proti nám, život nie je fér, musíme
si uvedomiť, že nemôžeme sa síce vrátiť v čase, ale PRIJAŤ TERAZ OSUD, a od tohto
momentu sa pohnúť ďalej. Marcus nám nehovorí prijať všetko ako je a dať ruky na stôl, ale
prijať to čo sa nám teraz deje ako fakt a následne to premeniť na niečo. Premeniť ich
minimálne na spomienku, skúsenosť, ponaučenie, stále môžeme zmeniť to čo sa bude diať
a ako na to budeme reagovať, ale nemôžeme zmeniť to čo sa už stalo a to je to, čo má
namysli pod prijatím osudu. Nemôžeme zmeniť iných ľudí a ich činy, môžeme zmeniť len to,
čo budeme s situáciou, ktorá sa nám stala robiť a ako s okolnosťami ďalej vynaložíme. Táto
11
Clemens Alexadrinus, Stromata, II 21
Cicero, Academica Priora, II 42, 131
13
Arrianus, Epicteti dissertationes, I 20, 14
14
Markus Aurelius, Meditations, book IX, 6
12
9
myšlienka Marca Aurélia je esencia stoicizmu. Osobne neverím, že ak človek žije v súlade
s týmito pravidlami, tak by nepostrehol zásadne pozitívne zmeny v jeho živote.
10
Záver
Záver tejto seminárnej práce nám otvára dvere k záverečným úvahám o stoickej filozofii a jej
význame pre súčasný život. Skrz priblíženie stoického trojuholníka šťastia sme sa ponorili do
hlbších vrstiev stoicizmu, pričom sme pochopili, že táto filozofia nie je len súborom
abstraktných pojmov, ale komplexným rámcom pre riadenie nášho vnútorného života.
Rozlišovanie medzi vecami, na ktoré máme vplyv, a tými, na ktoré nemáme, nám
poskytuje moc nad tým, ako reagujeme na vonkajšie podnety. Stoická výzva prevziať kontrolu
nad svojím vnútorným svetom nás vedie k osobnej zodpovednosti a aktívnemu formovaniu
vlastnej identity a charakteru.
Koncept areté, chápaný ako etická excelencia a morálna dokonalosť, nám ukazuje cestu
k hodnotám, ktoré sú nezávislé od vonkajších okolností. Stoici nám ponúkajú príležitosť
transformovať svoj charakter a žiť v súlade so spravodlivosťou, statočnosťou, múdrosťou a
umiernenosťou.
Prevzatie zodpovednosti ako posledný pilier stoického trojuholníka nás vyzýva k
aktívnemu postoji k vnútornému životu a konaniu v súlade so stoickými princípmi. Je to
individuálny akt, ktorý nám umožňuje racionálne rozhodovanie a správanie vzhľadom na
neovplyvniteľné okolnosti.
Eudaimónia, ako centrálny bod stoického sveta, predstavuje ideál, ktorým sa usilujeme
dosiahnuť. Stoici nám ukazujú, že skutočné šťastie nezávisí na externých udalostiach, ale na
nás samých a našom vnútornom rozvoji. Eudaimónia je stav pokoja a naplnenia, ktorý
dosahujeme prostredníctvom morálneho a duchovného rozvoja.
Celkovo nám stoický trojuholník šťastia poskytuje cenný návod na to, ako viesť
uspokojivý život napriek nevyhnutným výkyvom osudu. Stoická filozofia nám ponúka nielen
teoretické princípy, ale aj praktický rámec na formovanie nášho vnútorného života. Nech už
sme konfrontovaní s výzvami alebo príjemnosťami, stoicizmus nám dáva nástroje na to, aby
sme žili s cnosťou, zodpovednosťou a naplňujúcou eudaimóniou.
11
Použitá literatúra
AURELIUS, M.: Myšlienky k sebe samému, THETIS, Martin, 2015
EPIKTÉTOS: Rukojěť, Rozpravy, SVOBODA, Praha, 1972
SENECA: Listy, sv. 1 a 2, MATICA SLOVENSKÁ, 1947
SENECA: O Pokoji Mysle, PERFEKT, Prešov, 2022
SENECA: Listy, v Turčianskom sv. Martine: Matica Slovenská, 1947
SALZGEBER, J.: Malá Kniha Stoicizmu, JOTA, 2022
EPIKTÉTOS: Rozpravy, Praha: Rudé Právo, 1971
HOLIDAY, R.: Stoicizmus na každý deň v roku, Bratislava: Eastone Books, 2022
NATTA, M. V.: Stoicizmus, , Bratislava: Eastone Books, 2022
LONG, A. A.: Helenistická filosofie, OIKOYMENH, Praha 2020
Zlomky starých filozofov I, THETIS, Martin 2018
Zlomky starých filozofov II, THETIS, Martin 2018
12
13
14
15
Záver
Nechcem tvrdiť, že naša vyrovnanosť a kontrola hnevu automaticky zázračne vyrieši
každú napätú situáciu v ktorej sa ocitneme, ale najväčšie komplikácie nastávajú pri liati oleja
do ohňa. Všimli ste si niekedy ako skúsení rečníci či politici alebo profesionáli zvládajú nával
agresívnych komentárov zo strany novinárov? Pre nich nie je žiadna otázka príliš tvrdá,
nijaký tón nie je príliš uštipačný a urážajúci. Dokážu vždy vyrovnane a trpezlivo odraziť
každý úder. Aj keď ich novinári podpichujú, navádzajú a provokujú, profesionál neuhne a na
všetko odpovie. Sú schopní takto reagovať nie len na základe skúseností a tréningu, ale aj
preto, lebo si dobre uvedomujú, že emočná reakcia by situáciu iba zhoršila. Samozrejme, že
je nepravdepodobné, že aj my sa dnes stretneme s bandou reportérov, ktorí sa nás budú snažiť
16
zahnať do kúta protivnými otázkami. Ale bez ohľadu na to, akému stresu budeme čeliť,
môžeme predsa použiť tento obraz o profesionáloch a reportéroch v náš prospech.
Prohairesis – podľa Stoikov, náš výber rozumom, je druh neporaziteľnosti, ktorý môžeme
kultivovať a následne striasť nepriateľské útoky a preletieť cez všetko napätie a problémy.
A keď s tým všetkým skončíme, môžeme ukázať do davu a s úsmevom na tvári zvolať:
„Ďalšia otázka!“.
17
Použitá literatúra
AURELIUS, M.: Myšlienky k sebe samému, THETIS, Martin, 2015
EPIKTÉTOS: Rukojěť, Rozpravy, SVOBODA, Praha, 1972
SENECA: Listy, sv. 1 a 2, MATICA SLOVENSKÁ, 1947
SENECA: O Pokoji Mysle, PERFEKT, Prešov, 2022
SALZGEBER, J.: Malá Kniha Stoicizmu, JOTA, 2022
18
Download