SLOVENSKÁ REPUBLIKA (1939 – 1945)
___________________________________________________________________________
Autonómia Slovenska
Dôležitá udalosť = základ diania:
•
•
•
•
•
•
Nemecká menšina v ČSR sa aktivizuje pod opozičnou Sudetonemeckou stranou. Jej
vodca Konrad Henlein s Hitlerom tajne plánuje odtrhnutie území obývaných
nemeckou menšinou a ich pripojenie k Nemecku.
ČSR pociťovalo nebezpečie, občania boli pripravení brániť svoj štát – všeobecná
mobilizácia v septembri 1938 + sieť železobetónových pohraničných pevností.
Mníchovská konferencia – predsedovia vlád štyroch veľmocí: Nemecka, Talianska,
Veľkej Británie a Francúzska bez účasti zástupcu ČSR rozhodli v noci z 29. na 30.
septembra 1938 o odstúpení území ČSR = „o nás, bez nás“. To bol začiatok konca 1.
ČSR, ktorá prišla o 1/3 územia a 34% obyvateľov.
5. októbra 1938 prezident Beneš odstúpil a emigroval do Anglicka. Novým
prezidentom ČSR sa stal nemecký „prisluhovač“ Emil Hácha.
Hitler po „Mníchove“ nechcel robiť rozruch vojenskou akciou a preto radšej využil
spoločenskú situáciu a s podporou sledoval vnútorný rozpad zvyšku ČSR.
Na jednej strane podnecoval slovenských politikov, aby vyhlásili samostatnosť, na
druhej ubezpečoval českých politikov, že Nemecko si žiada iba jednoznačné
prispôsobenie zvyšku ČSR novým pomerom.
Autonómia:
•
•
Situácia v ČSR sa po podpise Mníchovskej dohody vyostrovala. HSĽS prebrala
iniciatívu a zvolala 5. - 6. októbra 1938 schôdzu svojho Výkonného výboru do
Žiliny, kde predsedníctvo HSĽS schválilo tzv. Žilinský manifest, v ktorom 6.
októbra 1938 vyhlásilo autonómiu Slovenska.
Pražská vláda následne menovala Jozefa Tisu ministrom pre správu Slovenska.
•
•
•
•
•
•
•
7. októbra 1938 bola vytvorená autonómna vláda – Jozef Tiso sa stal predsedom
vlády a tiež ministrom vnútra. Ešte v ten istý deň pražská vláda vymenovala ďalších
štyroch slovenských ministrov (jeden z najznámejších bol Ferdinand Ďurčanský –
minister spravodlivosti).
Na Slovensku prichádza na scénu polovojenská organizácia Hlinkova garda – jej
prvotná úloha: ochrana autonómneho Slovenska.
Dochádzalo k porušovaniu demokratických práv – slobody tlače, zhromažďovania a
prejavu.
Vo vnútri HSĽS silneli snahy radikálnych členov (V. Tuka, A. Mach, F. Ďurčanský)
o vytvorenie samostatného štátu Slovákov.
18. december 1938 – prvé voľby do autonómneho slovenského snemu – išlo o
plebiscit, ktorým sa prejavil súhlas s autonómiou.
Autonómia – vyjasnenie vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi + ukázali sa nové
nedorozumenia.
Novými nedorozumeniami bolo napríklad personálne obsadenie v armáde, rozdelenie
finančných zdrojov, nedostatok českého kapitálu na Slovensku či zhoršenie postavenia
Čechov na Slovensku.
Viedenská arbitráž:
•
•
•
Dôsledkom Mníchova bola Viedenská arbitráž (2. november 1938). ČeskoSlovensko prišlo na rokovania úplne nepripravené a výsledkom tejto takzvanej Prvej
viedenskej arbitráže bol dokument, ktorý nariaďoval Česko-Slovensku vzdať sa
južného územia tvoreného líniou Senec – Galanta – Šaľa - Nové Zámky - Vráble –
Levice – Lučenec – Rimavská Sobota – Jelšava – Rožňava – Košice – Michaľany –
Veľké Kapušany – Užhorod – Mukačevo (vrátane týchto miest) až po hranice s
Rumunskom v prospech Maďarska.
Slovensko stratilo 10 390 km² (pätinu územia), 20% priemyslu, 30% ornej pôdy a
854 217 obyvateľov (z toho štvrť milióna Slovákov).
Na územiach pričlenených k Maďarsku zažívali Slováci prenasledovanie.
Vznik nového štátu
•
•
•
•
•
•
Po vyhlásení autonómie sa Tuka vracia z väzenia z Čiech na Slovensko, kde je časťou
verejnosti oslavovaný ako martýr slovenských myšlienok.
V decembri 1938 na manifeste v Bratislave hovoril o potrebe vytvoriť samostatný
slovenský štát.
12. februára 1939 Hitler prijal Tuku ako prvého slovenského politika a ubezpečil ho o
podpore myšlienky samostatného Slovenska.
12. februára 1939 sa konala aj tajná schôdza českých ministrov pod vedením Aloisa
Eliáša, na ktorej dospeli k záveru, že na Slovensku treba zasiahnuť vojensky a zosadiť
autonómnu vládu.
Vojenský zákrok ústrednej pražskej vlády sa uskutočnil v noci z 9. na 10. marca
1939.
Pôvodná slovenská vláda odvolaná, novým predsedom sa stáva Karol Sidor.
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Karol Sidor úrad prijíma pod podmienkou, že české zásahové jednotky opustia
Slovensko a prepustia asi 250 osôb, ktoré uväznili.
Vojenský zásah = pobúrenie verejnosti.
Pre nemeckých nacistických činiteľov to bol vhodný signál, aby žiadali vyhlásenie
slovenského štátu.
Ferdinand Ďurčanský, jeden zo zosadených slovenských ministrov, sa uchýlil do
Viedne, odkiaľ v rozhlasových prejavoch vyzýval Slovákov na ozbrojený odpor.
S Nemcami súčasne spolupracoval na prípravách vyhlásenia Slovenského štátu.
Nemci začali robiť nátlaky na Karola Sidora, aby v Bratislave vyhlásil samostatnosť
Slovenska.
Sidor to odmieta = sklamaná nádeje, ktoré boli do neho vkladané!
Slovensko očakáva nemecký vojenský úder.
Preto bol 13. marca oslovený odvolaný Jozef Tiso.
Pozvaný do Berlína na rokovanie s Adolfom Hitlerom.
Hitler oznámil Tisovi svoj plán zlikvidovať Česko-slovenskú republiku a podmanenie
si českých zemí.
Preto mu dal ultimátum: buď Slovensko vyhlási samostatnosť, alebo bude
ponechané svojmu osudu.
Osud = okolité susedné štáty, hlavne Maďarsko, by si územie Slovenska roztrhalo.
Tiso súhlasil – chcel to ale urobiť zákonnou cestou – cez zvolaný Snem Slovenskej
krajiny.
Snem Slovenskej krajiny v Bratislave sa konal 14. marca 1939. Výsledkom bolo
vyhlásenie samostatnosti Slovenska.
Hlasovalo sa aklamáciou – tí čo súhlasili povstali.
K vyhláseniu samostatnosti bol snem tlačený tamojšou situáciou. Česko-Slovenská
republika sa rozpadala a Slovensku hrozili vojenské nebezpečia okolitých štátov, ktoré
by znamenali stratu jeho územnej celistvosti.
V ten deň, 14. marca 1939, bola vymenovaná aj vláda nového štátu pod
predsedníctvom Jozefa Tisa.
Slovenský štát od prijatia ústavy v júli 1939 dostal oficiálny názov Slovenská
republika.
Slovenskú republiku uznalo 27 štátov sveta (Nemecko a jeho spojenci, Veľká Británia,
Francúzsko, Sovietsky zväz, Švajčiarsko, Vatikán, Švédsko a Španielsko atď.)
Jedným z veľkých štátov, ktoré Slovenskú republiku nepodporilo bolo USA.
A čo s Českom?
•
•
•
•
Pod hrozbou bombardovania Prahy dosiahol Hitler na rokovaniach s prezidentom
Háchom jeho súhlas s okupáciou Česka.
15. marca 1939 – vojenská intervencia do ČESKA = vyhlásenie Protektorátu
Čechy a Morava.
Pre Čechov to znamenalo teror a germanizáciu.
Reinhard Heydrich a Karl Hermann Frank sa stali symbolmi teroru.
Re inhard He ydric h
Ako ríš s ky prote ktor pre s adzoval politiku cukru a bi ča
– s ociálne vý hody pre robotníkov ve rzus brutálne
pe rze kúcie voči ne lojálny m a nepriate ľs ký m
„živlom “.
•
•
•
•
Postavenie Slovenska – spočiatku neisté – Nemecko sním napríklad kalkulovalo pri
spore s Poľskom, kde ho chcelo ponúknuť ako výmenu za niektoré územia.
Neisté postavenie sa zmenilo podpísaním tzv. Ochrannej zmluvy (Schutzvertrag), 23.
marca 1939, medzi Slovenskom a Nemeckom = Nemecko sa stáva garantom
územnej celistvosti Slovenska.
Zmluva však priniesla aj výrazné obmedzenie suverenity Slovenskej republiky = tajné
dodatky:
Slovensko
má
vo
veciach
hospodárskych,
vojenských
a
zahraničnopolitických konať v súlade so záujmami Nemecka.
Zmluvou sa Slovenská republika stáva nemeckým satelitom.
Malá vojna:
•
•
•
•
•
•
•
•
Slovenská republika hneď po svojom vzniku čelí vojenskému útoku zo strany
Maďarska, ktoré chcelo rozšíriť svoje hranice.
14. marca 1939 obsadilo Maďarsko Podkarpatskú Rus.
Paradox = Maďarsko ako prvé uznalo Slovensko, avšak považovalo ho za nestabilný
štátny útvar.
23. marca 1939 – s vedomým Nemecka začal útok na východné Slovensko.
24. marca – bombardovanie Spišskej Novej vsi – prvé bombardovanie mesta v
strednej Európe.
Malá vojna trvala len 3 dni. Slovensko v nej ukázalo schopnosť ubrániť sa a to napriek
tomu, že malo od Nemecka zákaz použiť vojenský materiál zo skladov bývalej čs.
armády.
Nemecko potom donútilo obe strany k rokovaniu.
Slovensko muselo Maďarsku odstúpiť 74 obcí z okresov Sobrance a Snina so 45 000
obyvateľmi.
Aká bola Slovenská republika?
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Slovenský snem prijal 21. júla 1939 ústavu Slovenskej republiky. Už teda nie je štát,
ale republika.
Ústava bola vypracovaná rýchlo a stručne.
Niektoré časti vychádzali z ústavy ČSR – delenie moci, kompetencie vlády, snemu a
prezidenta;
Inšpirácia ústavami autoritatívnych štátov Portugalska či fašistického Talianska.
Zákonodarnú moc mal snem s 80 poslancami s 5 ročným mandátom.
Prezidenta volil snem na sedem rokov. Jeho práva: zvolávať a rozpúšťať snem,
podpisovať zákony a nariadenia, vymenúvať a prepúšťať členov vlády, vypovedať
vojnu (so súhlasom snemu), uzatvárať mier, bol najvyšším veliteľom ozbrojených síl
Prezident musel konať v súlade s vládou – potreba podpisovania vládnych aktov
prezidenta ministrom príslušného rezortu.
26. októbra 1939 – snem zvolil za prezidenta Dr. Jozefa Tisa.
Výkonnú moc mala vláda, ktorú menoval prezident.
Zvláštnosťou ústavného systému Slovenskej republiky bola Štátna rada. Jej právami
bolo trestne stíhať prezidenta a členov vlády, rozhodovať o strate poslaneckého
mandátu či podávať návrhy zákonov. V skutočnosti však bola len reprezentačný,
poradný a kontrolný orgán bez väčšieho vplyvu.
HSĽS sa podľa ústavy stala jedinou slovenskou stranou – cez ňu sa mohol
slovenský národ zúčastňovať na štátnej moci.
Strany menšín: Nemecká strana (Deutsche Partei) a Maďarská strana (Magyar
párt).
Autoritatívny režim sa následne upevňoval a po roku 1940 nadobudol totalitné znaky.
Nemecko kontrolovalo slovenskú politiku prostredníctvom svojho vyslanca i tzv.
beráterov – poradcov pracujúcich na ministerstvách.
Slovenská vláda chcela rozčleniť obyvateľstvo do stavovského zriadenia, čo však
nakoniec nezrealizovala kvôli odmietavému postoju Nemecka.
Namiesto toho vzniká v roku 1942 Slovenská pracujúca pospolitosť, cez ktorú začali
pôsobiť záujmové združenia s povinným členstvom.
V štáte mohli pôsobiť len jednotné mládežnícke a polovojenské organizácie –
Hlinkova mládež a Hlinkova garda.
Veľa spolkov bolo zrušených alebo zlúčených – príklad: skautské organizácie splynuli
s Hlinkovou mládežou.
Odstránila sa obecná a mestská samospráva, nekonali sa obecné ani parlamentné
voľby.
Režim v Slovenskej republike sa opieral o služby tajnej polície – Ústredňa štátnej
bezpečnosti (ÚŠB).
Úloha ÚŠB: odhaľovanie jednotlivcov a skupín pracujúcich v ilegalite, odhaľovanie
špionáže zo strany iných štátov.
Aktivity ÚŠB tlmili súdy, ktoré si zachovali demokratickú tradíciu a dbali na
dodržiavanie právneho poriadku (na rozdiel od komunistického režimu, ktorý prišiel
po vojne).
Vďaka súdom = žiadne tresty smrti v rokoch 1939 – 1944.
Hlinkova slovenská ľudová strana sa členila na:
Židovská otázka:
•
•
•
•
•
•
•
•
Arizácia podnikov Židov - vyvlastnenie a prevod majetku Židov na nežidov ( v
dobovej terminológii “árijcov“).
V rokoch 1939 – 1945 sa arizácia dotkla všetkých druhov majetku Židov ( kapitálový
majetok, domový majetok, podnikový majetok a pod.) žijúcich na Slovensku.
Likvidácie podnikov Židov boli popri arizácii podnikov súčasťou procesu
"vyraďovania Židov z hospodárskeho a sociálneho života" Slovenskej republiky
(1939-1945).
Likvidácia podniku spočívala v "zaistení" hnuteľného majetku pôvodného vlastníka,
jeho súpise, ocenení a speňažení v tzv. likvidačnej lehote. Pôvodný majiteľ bol
zbavený možnosti podnikať, ako aj podniku samotného bez kompenzácie.
Likvidácia Židov = 70 000 Židov bolo z územia SVK deportovaných.
Samotnej likvidácii predchádzal tzv. Židovský kódex (nariadenie č. 198/1941 Slov. z.
o právnom postavení Židov) prijatý 9. septembra 1941.
Dve vlny transportov:
1. marec 1942 – október 1942 (vyvezených 58 transportov a v každom bolo 1000
Židov; v októbri boli deportácie zastavené, lebo slovenská reprezentácia zistila,
čo sa so židmi deje);
2. september 1944 – marec 1945 (bolo vyvezených asi 12 000 židov a boli
realizované nemeckou okupačnou silou).
Na Slovensku boli zriadené pracovné a koncentračné tábory a to v mestách:
1. Nováky
2. Sereď
3. Vyhne
Boli deportácie Židov zo Slovenska na nemecký nátlak?
•
•
•
•
Po vyhlásení Slovenského štátu sa protižidovská agenda stupňuje. Slovenská politická
reprezentácia vidí v tom možnosť ako riešiť niektoré sociálne pomery na území SVK
= Nemecko tiež potrebovalo pracovné sily, Slovensko namiesto svojich občanov
ponúklo Židov...
Od vyhlásenia Slovenského štátu do prijatia Židovského kódexu boli Židom odobraté
majetky a značná časť sa ocitá v situácii, že potrebujú pomoc od štátu, lebo sa ocitajú
na hrane sociálnej devastácia. Máme tu problém židovský aj sociálny.
Otázka nemeckého tlaku: nemeckí predstavitelia nestihli vyvolať tlak na slovenských
predstaviteľov. Slovensko bola jediná krajina, ktorá Nemcov za vývoz židov
platila. Za jednu osobu bolo 500 ríšskych mariek. V krajinách Európy bolo niekoľko
štátov, ktoré prijali politický antisemitizmus, avšak v praxi odmietli svojich Židov
odovzdať nemeckej strane (Taliani, Maďari).
Prvé deportácie teda neboli na nemecký nátlak!
Život v Slovenskej republike
•
Vznik Slovenskej republiky mal dosah na kultúrny život = oživenie umeleckej a
literárnej tvorby.
Umenie a literárna činnosť:
•
•
•
•
•
•
Zachovaná spätosť s predchádzajúcim obdobím.
Tvorba veľmi citlivo reagovala na aktuálne témy –> vojna, utrpenie, strach a
násilie.
Spolitizované umenie sa ocitlo na okraji umeleckej tvorby – vyskytla sa snaha
radikálov včleniť do literatúry aktuálne politické témy či propagandistické prvky.
Napriek obmedzeniam -> široký priestor pre slobodnú tvorbu;
Knihy nepohodlných autorov –> vyraďované z verejných a školských knižníc –
knihy bývalých českých politikov, komunistických a socialistických autorov či
spisovateľov a vedcov, ktorí zastávali myšlienku jednotného československého
národa;
Postihovali sa otvorené protivojnové protesty.
Margita Figuli
•
•
•
V rokoch 1928 až 1941 pracovala ako anglická korešpondentka v Tatra banke v
Bratislave.
Z Tatra banky bola v roku 1941 vyhodená za odvážnu protivojnovú novelu Olovený
vták.
V tejto novele tvrdo odsúdila napadnutie Poľska Nemeckom...
Milo Urban
•
•
V období Slovenskej republiky (1939 – 1945) sa ako prozaik odmlčal.
V duchu nacionálneho režimu sa angažoval ako publicista = šéfredaktor novín
Gardista.
Tido Jozef Gašpar
• Kolega Mila Urbana.
• Vyslanec vo Švajčiarsku.
• Neskôr šéf úradu propagandy.
Jeho publicistika:
• 1939 – Veľký rok, komentáre k vzniku slovenského štátu;
• 1941 – Ziskožravci, slovenský nacionalizmus má byť preniknutý sociálnym akcentom;
• 1942 – Za dobro celku, slovenský nacionalizmus má dôsledne dbať o svoj kresťanský
základ;
• 1944 – Slovenský nacionalizmus a Matica slovenská, povinnosťou ducha nie je len
zjednocovať národ, ale aj zaisťovať novú jeho obrodu a stále mladistvé trvanie;
Ostatní autori: Andrej Žarnov, Rudolf Dilong, Valentín Beniak a Jozef Cíger Hronský;
Vychádzali aj diela komunisticky orientovaných básnikov: Ladislav Novomeský a Ján
Poničan;
Ladislav Novomeský
•
•
V roku 1940 mu vyšla básnická zbierka Pašovanou ceruzkou;
Táto zbierka obsahuje básne protifašistického odporu, ktoré Novomeský napísal ešte
počas vojny.
• Báseň Pašovanou ceruzkou, podľa ktorej nazval celú zbierku, napísal vo väzení v
Ilave - uväznený orgánmi Slovenskej republiky za svoju politickú činnosť.
• Na vyjadrenie svojho protivojnového stanoviska musel Novomeský použiť skryté
formy, napr. symboly...
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------• Naturizmus (lyrizovaná próza) – prúd, ktorý v próze dosiahol svoj vrchol;
• Autori v tomto prúde: Ľudo Ondrejov, Margita Figuli, Dobroslav Chrobák a
František Švantner;
• Vyslovene protirežimistický politický charakter mala tajná básnická tvorba Janka
Jesenského – odpisy jeho básní sa dostali do Londýna, kde ich v česko-slovenskom
vysielaní recitoval Vladimír Clementis.
• Výtvarné umenie: Martin Benka, Miloš Alexander Bazovský, Ľudovít Fulla;
• Grafické umenie: Vincent Hložník
• Sochárske umenie: Ján Koniarek, Fraňo Štefunko, Jozef Pospíšil, Frico Motoška,
Ladislav Majerský
• Vážna hudba: Mikuláš Schneider-Trnavský
• Zaslúžil sa o založenie Hudobnej a dramatickej akadémie v Bratislave.
Zhotovovateľ Jednotného katolíckeho spevníka.
• Pokrstený ako Mikuláš Karol. Prímeno Trnavský mu pridal Svetozár Hurban
Vajanský.
• 1940 – Štátna cena za umenie.
• Vrchol tvorby dosiahol tandem skladateľa Gejzu Dusíka a speváka Františka
Krištofa Veselého.
• 1940 – v SND prvý raz uvedená Dusíkova opereta – Pod cudzou vlajkou – František
Krištof Veselý tu zaspieval známu Dedinku v údolí!
Hospodársky život:
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Najprv domáci a európski ekonómovia neverili v hospodársku životaschopnosť
nového štátu.
Krajina – prevažne poľnohospodárska, bez dobudovaného priemyslu;
Najúrodnejší južný pás v roku 1938 pripadol Maďarsku – zhoršená situácia;
Slovensko v ekonomickej oblasti = podriadené záujmom Nemecka -> snaha zo
Slovenska čo najviac vyťažiť.
Veľké nemecké koncerny (napr. I. G. Farben, Siemens A. G. či AEG) prevzali všetky
podniky zbrojárskeho, chemického, banského a hutníckeho priemyslu.
Slovensko muselo uzatvárať nevýhodné hospodárske zmluvy – oficiálny kurz
nemeckej marky k slovenskej korune bol umelo stanovený na 11:1 v prospech marky
= reálna hodnota slovenskej koruny sa po stabilizácii hospodárstva zvýšila a reálne
predstavovala pomer 4:1 v prospech marky.
Nemecký kapitál postupne nahradil predchádzajúce dominantné postavenie českého a
iného zahraničného kapitálu.
Slovenský vývoz – v roku 1941 = do Nemecka smerovalo 75% slovenského vývozu;
Podniky: Vistra v Bratislave (výrova syntetických vlákien), Slovenské alkaloidy v
Hlohovci (farmaceutický podnik), závod Nehera v Trenčíne (odevný podnik) či
Baťovany (obuvnícky závod)
Prudký rozmach hospodárstva do r. 1944 – v tomto roku sa uskutočnil prvý nálet
amerických bombardérov na bratislavský podnik Apollo;
K dlhodobým investíciám patrila výstavba vodných priehrad – využívanie riek na
výrobu elektrickej energie
Vybudovaných vyše 100 km nových železníc;
Najväčšie mesto – Bratislava, na východe – Prešov (metropola východu)
Šport: futbal, hokej (po výstavbe umelého klziska v BA), stolný tenis a box
Zavádzanie elektrického prúdu do domácností – 44% obcí
Nezamestnanosť sa odstránila zavedením pracovnej povinnosti.
Obmedzila sa práca v nedeľu a zaviedla sa na 1. mája – „sviatok národnej práce“
1941 – zaviedli sa prídavky na deti;