UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH
FILOZOFICKÁ FAKULTA
Katedra filozofie
Stoickou Etikou k lepšej spoločnosti
(Doplňujúca Seminárna Práca)
Mgr. Marko Marciano
Predmet: Etika
Vyučujúci: doc. PhDr. Kristína Bosáková, PhD.
Forma štúdia: denná
Akademický rok: 2023/2024
Ročník: druhý
Študijná skupina: 2Fib1
Obsah
Úvod................................................................................................................... 3.
1. Naše správanie máme vo vlastnej moci.......................................................4.
1.2 My rozhodujeme o tom, čomu veríme... .................................................. 4.
2. Čas na reakciu................................................................................................5.
Záver................................................................................................................... 6.
Použitá literatúra............................................................................................... 7.
2
Úvod
Nemyslím si, že dnes filozofia dokáže globálne meniť spoločnosť. V dnešnej
uponáhľanej dobe plného rýchlo prístupných správ a sociálnych sietí nie je veľmi priestor pre
čítanie filozofických publikácii či „inovácií“. Pozitivizmus nabral na sile s nástupom vyspelej
umelej inteligencie a ľudia veria, že naše problémy budú skôr vyriešené technológiou než
filozofiou. Aj keď sa tiež prikláňam k tomuto názoru, stále si myslím, že aj my ako jedinci,
ktorí sa nepodieľame na technologickej inovácii, máme schopnosť prispievať postupne
k tvoreniu lepšej spoločnosti prostredníctvom filozofie, konkrétne stoickej filozofie.
Predstavme si reťazovú reakciu, reakciu, kde naše správanie ovplyvní ďalšieho človeka
a to jeho ďalšieho a ďalšieho. Ak sa necháme uniesť, a na negatívne reakcie budeme reagovať
podobne, nepokazíme deň len sebe, ale aj ostatným okolo nás. Ale ak dokážeme mať naše
emócie pod kontrolou, tak nielen náš deň, ale aj deň iných ľudí v našom okolitom spoločenstve
môže byť automaticky kvalitnejší z hľadiska psychického naladenia.
Stoici neboli ľudia bez emócií a ani nemali srdce z kameňa. Veľmi dobre priznávali, že
emócie a túžby sú súčasťou prírody, musíme ich však vedieť kontrolovať, my rozhodujeme či
sa nimi necháme uniesť alebo nie. „Niet ochromujúcejšej veci, než je hnev. Nič nie je
arogantnejšie pri víťazstve a nič šialenejšie pri porážke – nezaženie ho ani ustatosť z prehry,
a ak šťastena odstráni jeho protivníka, zatne zuby sám do seba1.“
Stoici stále poukazovali na to, že hnev nič nerieši. Práve naopak, veci často len zhoršuje.
Rozčúlime sa my, rozčúli sa aj druhá strana a teda riešenie je v nedohľadne.
Úprimne verím, že k formovaniu lepšej spoločnosti musíme začať od seba a jedným
z dôležitých aspektov, ktoré treba zvládnuť aby sme sa k tomu priblížili je sebakontrola.
1
SENECA, Tri Knihy Novatovi o Hneve, 3.1.5
3
1. Naše správanie máme vo vlastnej moci
„Najdôležitejšou úlohou v živote je toto: jednoznačne rozpoznať a rozdeliť záležitosti
na tie, ktoré sú mimo mojej kontroly (a nedokážem ich ovládať), a tie, ktoré môžem ovplyvniť.
Kde potom budem hľadať dobro a zlo? Nie v neovplyvniteľných vonkajších záležitostiach, ale
v sebe, v mojich vlastných rozhodnutiach.“2 Stoici si dobre uvedomovali dôležitosť
v rozlišovaní medzi tým, čo máme možnosť, a tým, čo nemáme možnosť zmeniť.
Uvedomovali si dôležitosť vidieť rozdiel medzi tým, na čo máme, a tým, na čo nemáme
vplyv. Keď Vám nefunguje internet, tak nadávanie a sťažovanie sa na operátora na linke
zázračne Vaše zariadenie neopraví. Bez ohľadu na to, ako dlho sa budete modliť alebo priať
si, aby električka nemeškala, opäť situáciu neovplyvníte. Môžete sa snažiť ako len chcete, ale
ak Vás niekto nahnevá, iného človek na svoj obraz nezmeníte. Nehovoriac o tom, že všetok
čas, čo venujeme týmto absurdnostiam, je práve ten, ktorý nevyužívame na veci, ktoré
zmeniť môžeme. Epiktétos zastával názor, že ľudia majú vo svojej moci rozhodnutia, ktoré
robia práve teraz.
„V našej moci je vôľa a všetky vôľové činnosti, ale v našej moci nie je telo, časti tela,
majetok, rodičia, bratia, deti a vlasť... teda, všetci tí, s ktorými sme v spoločenstve.“3 Múdry
človek vie rozpoznať, čo je pod jeho kontrolou a čo nie. Aj keď sa z počiatku môže zdať
mätúce, čo všetko máme a čo nemáme vo svojej moci, Stoici nám predložili veľmi
jednoduchý recept: našu myseľ. Dokonca ani naše fyzické telo nie je pod našou kontrolou.
Predsa kedykoľvek nás môže zasiahnuť choroba alebo rôzne zranenie. Ale to, že máme pod
kontrolou len tak „málo“ je vlastne najväčšou výhodou, pretože sa drasticky zmenšuje
zoznam vecí, na ktoré máme myslieť. Jasnosť sa nachádza v jednoduchosti. Zatiaľ čo
v dnešnom uponáhľanom, konzumnom svete všetci utekajú v mysli s nekonečným
zoznamom úloh – vecí, za ktoré nie sú zodpovední, Stoik má zoznam s jednou položkou.
Potrebuje ovládať len svoje rozhodnutia, svoju vôľu, svoju myseľ.
1.2 My rozhodujeme o tom, čomu veríme, alebo kritické myslenie v Stoicizme.
Keď sme si ujasnili, nad čím máme a nemáme kontrolu, teraz je na čase, aby sme si
uvedomili, ktorým informáciám môžeme „dovoliť“ aby nás formovali. V dnešnom svete,
kedy sme denne a neustále zaplavovaný informáciami, hrá kritické myslenie veľmi dôležitú
úlohu v našom správaní sa voči spoločnosti. „Rusticus ma učil... že som si navykol čítať
pozorne a neuspokojím sa s povrchnými úsudkami a že tárajom hneď tak neprisvedčím.“4
Prvá meditácia Marca Aurélia sa začína zoznamom vecí, za ktoré je vďačný. Ďakuje
postupne popredným vplyvným osobnostiam svojho života. Jedným z nich je aj práve
Quintus Junius Rusticus, učiteľ, ktorý rozvinul vo svojom žiakovi lásku k hlbokej jasnosti
a porozumeniu. Motivoval a formoval k túžbe, aby sa nezastavil pri učení len niekde na
povrchu, ale hĺbal a preveroval každý detail. Rusticus tiež predstavil Marcovi Epiktéta.
Požičal Marcovi dokonca svoju vlastnú kópiu jeho Epiktetových prednášok. Marca zjavne
neuspokojilo len pochopenie hlavnej myšlienky týchto prednášok a neprijal ich automaticky
len na základe odporúčaní autority. Až keď prednášky dôkladne prešli jeho súdom, tak si ich
osvojil. Počas celého svojho života ich cituje s dôkladnosťou, nachádzajúc v ich slovách
EPIKTÉTOS, Myšlienky, 2.5.4 - 5
EPIKTÉTOS, Myšlienky, 1.22.10
4
MARCUS AURÉLIUS, Myšlienky k sebe, 1.7.3
2
3
4
pravú jasnosť a silu, dokonca aj uprostred nesmierneho prepychu a moci, ktorými bol
obklopený.
Dnes je veľmi jednoduché „zahodiť“ svoju integritu. Média, politické strany, naše
okolie nimi ovplyvnené, všetci nám posúvajú rôzne informácie a názory, ktorými by sme sa
mali riadiť. Predtým ale, než sa rozhodneme postaviť sa na stranu nášho presvedčenia a za ňu
začať bojovať, je nesmierne dôležité kriticky zhodnotiť, či naše úsilie vkladáme do boja za
„správnu“ vec.
2. Čas na reakciu
Vieme, že jediné čo je skutočne pod našou kontrolou, je naša myseľ. Rozumieme, že
musíme dôkladne skúmať informácie, ktoré sa k nej dostávajú. No ale prečo je to všetko také
dôležité? Z pohľadu Stoikov preto, aby sme boli šťastní samozrejme, no nejedná sa len
o výhradne sebecký postoj. My ľudia sme predsa spoločenské a emočné bytosti. Náš stav
šťastia/nešťastia je jednoducho premiestniteľný na ostatných.
„A v záchvatoch hnevu si uvedom, že hnev nie je nič mužné, ale naopak, miernosť
a vľúdnosť sú ľudskejšie a mužnejšie vlastnosti, a práve takýto človek je silný, má pevné
nervy, a nie ten, kto je vždy nahnevaný a nespokojný, lebo čím vzdialenejší je od náruživosti,
tým bližšie je k sile.“5 Je zbytočné vypisovať zoznam pre a proti, lebo koniec by bol v
nedohľadne. Dôležitým bodom je, že hnev si nemáme vybíjať na spoločnosti, ak skutočne
chceme prispieť k jej pozitívnej zmene. Nanešťastie je nechať sa ovládnuť hnevom
jednoduchšie ako ho kontrolovať a teda dnes je bežnejšou praxou si ho vybíjať na ostatných,
či už vo forme fyzického násilia, alebo viac častejšou situáciou, krikom a komandovaním. No
a našťastie, aj na to majú Stoici riešenie. „O mysli rozjímaj takto: Si už starec, preto ju
nedávaj naďalej zotročovať, nedovoľ, aby ňou zmietali sebecké pudy ako bábkou, aby reptala
na svoj prítomný osud alebo nariekala nad budúcnosťou.“6 „Kto je teda nezdolný? Ten, koho
nevyvádza z miery žiadna z vecí, čo nie sú v moci jeho vôle.“7
MARCUS AURÉLIUS, Myšlienky k sebe, 11.18.5b
MARCUS AURÉLIUS, Myšlienky k sebe, 2.2
7
EPIKTÉTOS, Myšlienky, 1.18.21
5
6
5
Záver
Nechcem tvrdiť, že naša vyrovnanosť a kontrola hnevu automaticky zázračne vyrieši
každú napätú situáciu v ktorej sa ocitneme, ale najväčšie komplikácie nastávajú pri liati oleja
do ohňa. Všimli ste si niekedy ako skúsení rečníci či politici alebo profesionáli zvládajú nával
agresívnych komentárov zo strany novinárov? Pre nich nie je žiadna otázka príliš tvrdá,
nijaký tón nie je príliš uštipačný a urážajúci. Dokážu vždy vyrovnane a trpezlivo odraziť
každý úder. Aj keď ich novinári podpichujú, navádzajú a provokujú, profesionál neuhne a na
všetko odpovie. Sú schopní takto reagovať nie len na základe skúseností a tréningu, ale aj
preto, lebo si dobre uvedomujú, že emočná reakcia by situáciu iba zhoršila. Samozrejme, že
je nepravdepodobné, že aj my sa dnes stretneme s bandou reportérov, ktorí sa nás budú snažiť
zahnať do kúta protivnými otázkami. Ale bez ohľadu na to, akému stresu budeme čeliť,
môžeme predsa použiť tento obraz o profesionáloch a reportéroch v náš prospech.
Prohairesis – podľa Stoikov, náš výber rozumom, je druh neporaziteľnosti, ktorý môžeme
kultivovať a následne striasť nepriateľské útoky a preletieť cez všetko napätie a problémy.
A keď s tým všetkým skončíme, môžeme ukázať do davu a s úsmevom na tvári zvolať:
„Ďalšia otázka!“.
6
Použitá literatúra
AURELIUS, M.: Myšlienky k sebe samému, THETIS, Martin, 2015
EPIKTÉTOS: Rukojěť, Rozpravy, SVOBODA, Praha, 1972
SENECA: Listy, sv. 1 a 2, MATICA SLOVENSKÁ, 1947
SENECA: O Pokoji Mysle, PERFEKT, Prešov, 2022
SALZGEBER, J.: Malá Kniha Stoicizmu, JOTA, 2022
7