UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH FILOZOFICKÁ FAKULTA Katedra filozofie Stručný návod do úvodu Hegelových textov Mgr. Marko Marciano Predmet: Hegelove dejiny filozofie Vyučujúci: doc. Mgr. Róbert Stojka, PhD. Forma štúdia: denná Akademický rok: 2022/2023 Ročník: prvý Študijná skupina: 1Fib Obsah Úvod................................................................................................................... 3. 1. Georg Wilhelm Friedrich Hegel – vplyv na svet.........................................4. 2. Hegel v kocke..................................................................................................5. Záver................................................................................................................... 7. Použitá literatúra............................................................................................... 8. 2 Úvod Keď som začínal písať túto prácu, uvedomil som si, že to nemôže vyzerať ako moje doposiaľ zhotovené seminárne práce. Chcem čitateľa upozorniť, že toto nie je snaha o zjednodušenie Hegelových myšlienok, ani pokus o vysvetlenie celej jeho filozofie v jednej práci. Jedná sa o súhrn všetkých mojich poznatkov a myšlienok, ktoré som doposiaľ nadobudol a ich prostredníctvom sa budem snažiť načrtnúť a predstaviť jedného z najtemnejších filozofov, s ktorým som sa doposiaľ stretol. Som toho názoru, že Hegel je jeden z najkomplikovanejších filozofov na porozumenie a túto skutočnosť som si potvrdil aj počas venovania sa štúdiu jeho postavy z rôznych druhov literatúry. Doposiaľ som sa stále mohol spoľahnúť na svojich verných „priateľov“ v núdzi Willa Duranta a Bertranda Russella ak prišlo na situáciu interpretácie iných filozofov. Pri Hegelovi, čím viac informácií som nadobudol, tým som mu rozumel menej. Aj preto som sa v prvej kapitole rozhodol pre analýzu jeho profilu. Verím, že práve životopisná stránka jeho osoby otvorí čitateľovi aspoň z časti bránu do Hegelovho sveta. V druhej kapitole sa budem zaoberať Hegelovým postojom a výkladom k jeho pojmom v jeho filozofii. Potom, čo sa čitateľ trošku zoznámi s Hegelovou osobnosťou, považujem za druhý najdôležitejší krok vedieť správne čítať jeho diela. Keďže Hegel píše podobne ako Herakleitos zvaný „temný“ (SKOTEINOS), čiže píše miestami nejasne, musíme predtým, než sa hlbšie pustíme do Hegelovej filozofie, porozumieť jeho pojmom a získať kľúč, aby sme dokázali jeho diela kvalitnejšie, slovo po slove odhaľovať. 3 1. Georg Wilhelm Friedrich Hegel – vplyv na svet Ak by sme sa pokúšali stvárniť Hegela len na základe jeho životopisného obrazu, tak na nás nečaká práve najlichotivejšia postava. Napriek tomu to považujem za dôležité, lebo si myslím, že práve jeho nedostatky a miestami aj zlá reputácia, ktoré ho sprevádzali počas začiatkov jeho kariéry, pozdvihujú pravú úroveň jeho geniality. „Neustálé pochrchlávání a pokašlávání rušilo plynulý tok řeči, každá věta stála osaměle a drala se ven s námahou a byla rozkouskována a zpřeházená.“1 Nie je to len Hegelova zlá artikulácia a rôzne rečové defekty, ktoré narúšajú ladný chod prednášky, ale aj jeho nesmierne komplexné myšlienky. Opäť pozdvihujem dôraz na dôležitosť stvárnenia jeho postavy. Hegelovu filozofiu považujem za veľmi zložitú. Sám jej autor sa po snahe zostručniť ju dostal do situácie, v ktorej sa mu ju podarilo napokon vyjadriť v desiatich zväzkoch a potom, čo boli vydané, povedal, že „mu rozumí jen jeden člověk a snad ani ten ne“.2 Podstatná väčšina textov, ktoré sa nám zachovali, pochádza z poznámok jeho študentov, ktorí sa jeho prednášok zúčastňovali. Hegelove diela, ktoré máme a o ktorých vieme, že boli priamo napísané jeho rukou, sú len Logika a Fenomenológia. Karl Popper by Hegela na ich základe jednoznačne odsúdil, lebo len ťažko budete hľadať iné texty, ktoré takto úspešne zahaľujú svoju abstraktnú podstatu do temného rúcha nezrozumiteľnosti. Myslím si, že z pomedzi všetkých veľkých filozofov, je Hegelovi najťažšie porozumieť a práve preto považujem načrtnutie jeho charakteru za niečo, čo by túto úlohu mohlo aspoň trochu uľahčiť. Hegelovi nepomáha ani fakt, že je z rôznych uhlov bombardovaný kritikou iných filozofov. Najväčšia prichádza zo strany Arthura Schopenhauera: „Hegel, plochý, bezduchý, protivný a nevědomý šarlatán, který s bezpříkladnou drzostí splácal nerozum s nesmyslem...“3 popisuje ho slovami ako: „ubožácký patron“, „popletená hlava“ alebo „filosofická šaškárna“4. Bez ohľadu na tieto snahy zdiskreditovať ho, Hegel hrdo stojí na svojich prednáškach pred plnou sálou ľudí. V neskoršom období, keď prednáša na univerzite v Berlíne, už to nie sú len študenti, čo navštevujú jeho vystúpenia, ale aj rôzni majori a plukovníci.5 Od tohto obdobia až po deň jeho smrti vládne svetu filozofie podobne ako Goethe svetu literatúry, alebo Beethoven svetu hudby. Narodeniny mal dva dni potom, čo Goethe a pyšné Nemecko kvôli nim každý rok vyhlasovalo dvojdenný štátny sviatok.6 Z tohto krátkeho popisu jeho postavy si môžeme povšimnúť, že napriek nepriaznivým podmienkam sa Hegelovi za jeho čias dostávalo a ešte aj dnes dostáva patričnej úcty. Nemohlo by to takto byť, ak by ľudia neprikladali Hegelovým slovám váhu, aká im skutočne prináleží, keďže to očividne nebolo jeho charizmou alebo jeho prednášajúcimi schopnosťami, ktoré ho dostali na výslnie. Či už ste alebo nie ste Hegelov fanúšik, nemožno mu uprieť obrovský vplyv aký mal nielen na dejiny filozofie, ale aj na svetovú históriu z politického a ekonomického uhlu. Jeho myšlienky naďalej prežívajú v jeho žiakoch a hlavne u Karla Marxa, ktorý sa aj pomocou Hegelových myšlienok snaží globálne formovať svet a bol to práve Hegel, ktorý zasadil do Západnej pôdy semienka socializmu. WEISCHEDEL, W.: Zadní schodiště filosofie, VOTOBIA, Olomouc 1995. s. 179. DURANT,W.: Přiběh filozofie, PRAGMA, v Prahe 1961, s. 266. 3 WEISCHEDEL, W.: Zadní schodiště filosofie, VOTOBIA, Olomouc 1995. s. 178. 4 Tamže 5 Tamže, s. 181. 6 DURANT,W.: Přiběh filozofie, PRAGMA, v Prahe 1961, s. 266. 1 2 4 2. Hegel v kocke Vybral som si ťažkú úlohu, keď som sa rozhodol o zosumarizovanie Hegelovej práce. No považujem to za najlepší spôsob, ako interpretovať moje doposiaľ nadobudnuté znalosti prostredníctvom Hegelových najväčších myšlienok. Na začiatok by som chcel oceniť spôsob, akým Hegel prezentuje svoju metafyziku. Zo svojej mladosti, keď sa ešte venoval mystike7 si zachoval vieru v nereálnosti oddeľovania. Svet podľa Hegela nie je akýsi súbor individuálnych jednotiek, akýchsi samostatných atómov alebo duší. Zjavná existencia konečných vecí je pre Hegela len ilúziou, nič nie je úplne skutočné, iba celok.8 Hegel to označuje pojmom svetový duch (niekedy sa uvádza pojem „všeobecný duch“). Pre Hegela je svetovým duchom príroda. Je ním vesmír, je ním Boh (keď Hegel prirovnáva svetového ducha k Bohu nemyslí tým kresťanského, alebo akéhokoľvek konkrétneho Boha patriaceho ku konkrétnemu náboženstvu). Svetový duch je všetko. Jeho prostredníctvom vysvetľuje svoj filozofický systém. Následne jeho vývoj smeruje k sebauvedomeniu. Uvedomenie si seba samého pre Hegela znamená slobodu (koniec dejín filozofie). Koncept, že všetko smeruje k sebauvedomeniu pochádza od Herakleitovej dialektiky, ktorú Hegel následne vylepšuje. Predtým, než budem pokračovať v analýze a než sa dostanem k Hegelovej dialektike, chcem poznamenať, že Hegel bol Herakleitom výrazne ovplyvnený. U Hegela sa môžeme stretnúť s mnohými vetami, ktoré stavajú Herakleita na piedestál. „Skutečně múžeme říci o Hérakleitovi něco podobného, co říkal Sokrates: Co nám z Hérakleita zbylo, je výborné, a o tom, co se nám ztratilo, se musíme domnívat, že to bylo právě tak skvělé.“9 Myslím si, že Hegel sa mohol inšpirovať aj Herakleitovým temným spôsobom filozofovania. „Hérakleitos platil jako temný, a proto je i slavný: vyneslo mu to take přízvisko temný (SKOTEINOS).“10 Hegel si vykladá Herakleitovu temnotu nasledovne: „Temné v Hérakleitově filosofii je však dáno především tím, že v ní je vyjádřena hluboká, spekulativní myšlenka...“11 Ak Hegel používa slovo „špekulatívne“, myslí tým pozitívne slovo, dobré uvažovania, dobré filozofovanie. Od Herakleita Hegel prevzal už spomínanú dialektiku (jednotu protikladov), ktorú vylepšil. Pôvodný Herakleitov koncept, svet protikladov: svár, vznik, spor(POLEMOS) a láska, harmónia, zánik(HOMOLOGIA), ktoré sa opakujú v nekončenom kruhu. Podľa Hegela je u Herakleita moment negativity imanentný (vnútorne prítomný) a to je podstatou celej filozofie. Hegelove vylepšenie prichádza v spôsobe tézy a antitézy, ktoré následne ústi do syntézy a tento vývoj sa naďalej opakuje, vyvíja sa (svetový duch). Pravdu mal aj Fichte (ktorý ešte pred Hegelom používal výklad sebauvedomenia), keď povedal, že téza, antitéza a syntéza utvárajú základný vzorec a tajomstvo všetkého vývoja a všetkej reality. Nielen myšlienky sa podľa tohto „dialektického pohybu“ vyvíjajú a rozvíjajú, ale aj veci.12 Pre Hegela slovo myšlienka bolo veľmi dôležité. Myšlienka je preňho tým, čím sa odlišujeme od zvierat. Je pre nás hybnou silou. Je podmienená, musíme nájsť samých seba. Keď Hegel použil slovné spojenie „myslenie o myslení“, tak tým mal na mysli, že len vtedy môže byť myšlienka skutočná, pokiaľ dokáže nájsť samú seba. Toto produkovanie myšlienok 7 RUSSEL, B.: The History of Western Philosophy, SIMON & SCHUSTER INC. in New York, 1972, s.731. Tamže 9 HEGEl.: Dějiny filosofie I, Nakladatelství Československé akademie věd, v Praze, 1961, s. 259. 10 Tamže, s. 247. 11 Tamže 12 DURANT,W.: Přiběh filozofie, PRAGMA, v Prahe 1961, s. 267. 8 5 je filozofiou a rady objavov, kedy myšlienka objavuje samú seba, sú prácou dva a pol tisíca rokov. Aj keď ja sám nie som fanúšikom metafyziky, tak musím uznať zaujímavý rozdiel medzi Hegelom a inými filozofmi, ktorí sa snažili podobne porozumieť svetu. Aby som to zhrnul, tak zopakujem, že prvá vec, ktorá Hegela oddeľuje od ostatných, je jeho kladenie dôrazu na logiku. Už vidíme, že celý Hegelov filozofický systém je logicky prepojený. Hegel si myslí, ako sme už spomenuli, že povahu skutočnosti nemožno odvodiť z jedinej úvahy, nesmie byť v rozpore so sebou samým. Druhou vecou je samozrejme jeho triadický pohyb, ktorý nazval dialektikou. Vo svojom úvode sa Hegel snaží vymedziť, čo to filozofia je a načrtnúť hranicu, čo nie je.13 Ponúka nám aj trojuholník dôležitosti, kde filozofia (dejiny filozofie) stojí na vrchole a vedľa stojí náboženstvo a umenie. Dejiny filozofie pripisuje k organicky sa vyvíjajúcemu celku (organizmus). Len ak dôjde ku všeobecnému prehľadu a rozdeleniu celého behu dejín do zákonitých periód, len tak môžu dejiny filozofie nadobudnúť charakter vedy. Na úvod predstavuje tri otázky. Analyzuje určenie dejín filozofie, ich význam, ich pojem a ich účel. Zaoberá sa metódou dejín filozofie a vzťahu dejín filozofie k filozofickej vede ako takej. 13 HEGEL, G.W.F.: Úvod k dějinám filosofie. Nakladatelství Rovnost, Praha 1952, s. 11. 6 Záver Dúfam, že čitateľovi táto práca pomohla aspoň tak, ako pomohla mne. Verím, že som svoje ciele, ktoré som v úvode ustanovil úspešne naplnil, lebo po zrekapitulovaní doposiaľ nadobudnutých poznatkov môžem povedať, že som o krok bližšie k porozumeniu G.W.F. Hegela. Cesta je síce nevyčísliteľne ďaleká a ešte nevidno horizont, no myslím si, že pri filozofovi akým bol Hegel je to „špekulatívny“ pokrok. Verím, že pojmy, ktoré som analyzoval a predstavil môžu následne fungovať ako pomôcka pri ďalšom čítaní Hegelovej filozofie. K práci som nemohol pristupovať štandardným filozofickým postupom. Zatiaľ ešte nemôžem nastoliť sebavedomo kritiku k Fenomenológii ducha. Necítim sa na analýzu Hegelovej filozofii náboženstva vo fenomenológii ducha. Pravdepodobne by som ešte nezvládol ani porovnanie konceptu procesu vzniku predstáv v Hegelovom systéme a predstavy vo filozofii Barucha Spinozu. No jedno je isté, tieto myšlienky ostávajú otvorené a verím, že každým dňom budem o krok bližšie k ich realizácii. 7 Použitá literatúra DURANT, W.: Příbeh filozofie. Vydavateľstvo PRAGMA, v Prahe, 1961. HEGEL. G.W.F.: Úvod k dějinám filosofie. Nakladatelství Rovnost, Praha 1952 HEGEL.: Dějiny filosofie I. Nakladatelství Československé akademie věd, Praha, 1961 RUSSEL, B.: The History of Western Philosophy. SIMON &SCHUSTER INC. NewYork 1972 WISCHEDEL, W.: Zadní schodiště filosofie. VOTOBIA, Olomouc 1995. Zlomky předsokratovských myslitelú. Vydalo Nakladatelství Československé akademie věd Praha 1962 8