UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH FILOZOFICKÁ FAKULTA Katedra filozofie Platón: Od mizogýnie k feminizmu (Seminárna práca) Mgr. Marko Marciano Predmet: Platón: Štát Vyučujúci: Mgr. Silvia Caisová Študijný program: Filozofia Forma štúdia: denná Akademický rok: 2022/2023 Ročník: prvý Študijná skupina: 1Fib Obsah Úvod................................................................................................................... 3. 1. Platónov vplyv na svet...................................................................................4. 2. Mladý Platón: Mizogýn................................................................................ 4. 2.1 Mladý mizogýn a Sokrates......................................................................... 5. 2.2 Helena Trójska alebo Adonis?................................................................... 5. 3. Nech nevstupuje ten, kto je ženského pohlavia!......................................... 6. 4. Πολιτεία.......................................................................................................... 6. Záver................................................................................................................... 9. Použitá literatúra............................................................................................... 10. 2 Úvod Považujem za zarážajúce, že už ubehlo viac ako 2300 rokov odkedy Platón napísal jedno zo svojich najznámejších diel Πολιτεία a jeho odkaz v jednej z najdôležitejších otázok histórii ľudstva prišiel na Západ nielenže neskoro, ale ešte stále v neúplnej forme. Aj v roku 2022 mám ešte stále pocit, že ženy nie sú úplne rovnocenné a nemyslím si, že by sme to mali takto uzavrieť. Stále sa v našej spoločnosti objavuje mnoho sivých oblastí, ktoré jednoznačne nestavajú ženu a muža do rovnocennej pozície. Napríklad, ešte stále sa dnes stretávame so situáciami, kedy zamestnávateľ na pracovnom pohovore, ak by si mal vybrať medzi rovnako skúsenou ženou a rovnako skúseným mužom, zvolí často muža, lebo má istotu, že on na materskú nepôjde. Nevravím, že máme zmeniť pravidlá prírody a biológie, ale nikdy nesmieme prestať bojovať za práva žien. Myslím si, že viac ako 26. storočí života v pozadí a nespravodlivosti už stačilo na to, aby sme sa touto otázkou rovnosti zaoberali aktívne všetci čoraz viac a viac. Nazývam Platóna aj mizogýnom aj feministom. Ak Vám výrok zatiaľ logicky nedáva zmysel, tak nezúfajte. V mojej práci objasním, že mizogýnom je mladý Platón, kým feministom, je Platón vo svojej Akadémii. Ukážem vám Platóna, ako prvého, skutočného feministu Západu a človeka, ktorý postavil základný stavebný kameň rovnosti medzi ženou a mužom. Človeka, ktorý si už dávno uvedomoval to, čomu ešte stále poniektorí ľudia v dnešnej spoločnosti nerozumejú. Trúfam si nebojácne povedať, že Platón formoval takmer každý smer a vedecký odbor súčasného Západu. Myšlienka velikána A.N. Whiteheada to vystihuje najlepšie, keď poukazuje na to, že celé dejiny filozofie nie sú nič iné, iba poznámky k Platónovej filozofii. Ale my dobre vieme, že Platón sa nedotkol len filozofov... 3 1. Platónov vplyv na svet Myslím si, že dnes sa už nenájde mnoho takých, ktorí by spochybňovali fakt, že Platónove myšlienky mali skutočne obrovský vplyv pri formovaní našej európskej resp. severoatlantickej kultúrnej zóny (North Atlantic Culture). Napriek tomu, pripadá mi dôležité pozdvihnúť túto skutočnosť, aby sme lepšie videli súvislosť a dôležitosť Platónovej úlohy pri formovaní práv žien a ich postavenia v dnešnej spoločnosti. Jeho diela postavili základné stavebné kamene na mnohé problémy v rôznych oblastiach. Či to boli problémy charakteru politického, etického alebo výchovného, či sa jednalo o problémy poznania, umenia alebo mnoho iných, Platón tam stále niekde hral svoju rolu. Či už pozitívne, alebo negatívne, definitívne to bol on, kto určil tok post Platonickej antickej filozofie a neskôr aj veľký kus celého Západného sveta. J. Patočka nám často pripomína slová W. Jägera, že aristotelizmus je sám svojho druhu pokračovaním platonizmu1. Platónovým najslávnejším žiakom to celé ešte len začína. Platón naďalej žije u Aurélia Augustína a v jeho diele o štáte Božom. U Tomáša Akvinského. U Pléthona a v jeho snahe vzoprieť sa kresťanstvu pomocou platonizmu. U Ficina v diele Theologia Platonica de immortalitate animorum. Nemôžem tu nespomenúť ani mená, akými boli Koperník, Kepler alebo Galileo. Nebude to neskôr len Leibnizova platonizujúca morálka dokonalosti, ale aj mnoho ďalších úžasných myšlienok, ktoré tu nemôžem zapojiť, lebo mi to rozsah práce nedovolí, ale myslím si, že to zatiaľ stačí na to, aby sme si ešte raz uvedomili význam Platónových slov. Ak mohol mať Platón prsty takmer vo všetkých Západných disciplínach, tak vedzte, že rovnako mohol ovplyvniť svojím veľkolepým dielom Πολιτεία aj postavenie žien v dnešnej spoločnosti. Je to priam fascinujúce, že rovnosť medzi mužom a ženou sme takmer v praxi už mohli vidieť v prvom štáte pred vyše 1750 rokmi, keď Platón rozprával skrz Plotina. „Získal si aj priazeň cisára Galliena a jeho ženy Salominy a s ich podporou chcel, podľa projektu Platónovej Ústavy, vybudovať mesto filozofov Platonopolis. Nestalo sa tak pre intrigy dvoranov. Plotinus zomrel a je pochovaný v Kampánii.“2 Náznaky boli, no aby sme mohli porozumieť Platónovi a tomu, čo ho viedlo v jeho časoch (kedy otázka rovnocennosti medzi mužom a ženou bola absurdná) k zmene názoru na ženské pohlavie, musíme sa z obdobia jeho najvýznamnejšieho diela vrátiť do čias jeho mladosti. 2. Mladý Platón: Mizogýn Stále ma zaujímal myšlienkový proces ľudí v antickom období. Žene odopreli možnosť vystupovať v divadelnej hre, no muži mohli stvárňovať postavy Bohýň. Žene zakážeme voliť, no večer žiadame ženské Bohyne o odpustenie. Žena nemohla byť obhajkyňou, no Bohyňou áno. Chcel by som vidieť toho odvážlivca, ktorý by Aténe povedal „nemáš právo“. Mladý Platón zdieľa tento postoj spoločnosti voči ženám a skutočne ženami priam opovrhuje, nazvať ho momentálne feministom by bolo rovnako nesprávne, ako keby sme nazvali Pytagora dyskalkulikom. „Neboť kdekoliv otevřeme Platonovo dílo, nikde nenajdeme ani náznak nějakého respektu k žene. Naopak, Platon tvrdí, že ženy stojí v ctnosti daleko za muži. Jako slabší pohlaví jsou daleko lstivější a vychytralejší než muži. Nazýva je povrchními, snadno vzrušivými, lehce se rozzlobí, mají sklon k hádkam, přitom jsou váhavé a pověrčivé. Áno, Platon jde tak daleko, že tvrdí, že být ženou je kletbou bohú. Neboť ti mužové, kteří se nedovedli za života ovládat, nýbrž byli zbabělí a nespravedliví, se po své smrti za trest znovu narodí jako PATOČKA, J.: PLATÓN, Přednášky z antické filosofie. Praha: Státní pedagogické nakladatelství v roku 1992, s. 9. 2 MARTINKA, J.: Od Aristotela po Plotina. Antológia z diel filozofov. IRIS, Vydavateľstvo a tlač, s.r.o. 2006, s. 547. 1 4 ženy.“3 Musíme si tu položiť otázku, odkiaľ táto jeho nenávisť k ženám vlastne pramení? Mohli by sme to skúsiť cestou jeho učiteľov, ľudí, ktorí ho ovplyvnili ešte predtým, než stretol Sokrata. Od Aristotela vieme, že prvým učiteľom Platóna, bol údajne herakleitovec Kratylos.4 Nanešťastie od Kratyla sa nám zachovali len dva zlomky, no od Herakleita ich máme pomerne dosť. Herakleitos nazýval predsudok padajúcou chorobou.5 Pravdepodobne bola mladému Platónovi táto dôležitá múdrosť jeho učiteľom interpretovaná, no v tej dobe si ani taký velikán ako Platón pravdepodobne nemohol uvedomovať pokrytectvo týchto slov, keďže to bolo niečo pochopiteľné v spoločnosti. No neskôr samozrejme vieme, že ani Sokrates, ani Platón, si nedávali servítku pred ústa a snažili sa dôjsť k odpovediam, ktoré by boli pre spoločnosť najlepšie, bez ohľadu na to, ako absurdne zneli. 2.1 Mladý mizogýn a Sokrates J. Patočka to veľmi pekne vystihol, keď povedal, že Sokrates sa nedá pochopiť bez Platóna a Platón bez Sokrata.6 Samozrejme nemáme teraz čas prejsť celým týmto vzťahom, no pozrime sa spolu na udalosti, ktoré považujem za najdôležitejšie v hľadaní odpovedí na naše otázky a ktoré nám najlepšie priblížia obraz o Platónovom pohľade na ženy. Existuje možnosť, že bol Platón do svojho vzoru, do svojho idola, zamilovaný? Sokrates doma nebol veľmi vítaný, pretože svoju ženu a svoje deti zanedbával a zo Xantipinho pohľadu to bol darmožráč a povaľač, ktorý domov priniesol radšej zlú povesť, než chlieb. Xantipa rozprávala rada asi tak rovnako ako Sokrates a údajne medzi nimi prebehlo mnoho dialógov, ktoré Platón z nejakého dôvodu nezaznamenal.7 Aj keď tento vzťah na prvý pohľad môže pôsobiť nepriaznivo, Xantipa predsa len v konečnom dôsledku bola Sokratovou ženou a matkou jeho detí. Bola tá, s ktorou Sokrates zdieľal svoju komnatu. Je predsa len možné, že to bola žiarlivosť, čo zmarila Platónovi tieto dialógy zaznamenať? Ak by to bola pravda, tak ešte stále nie sme blízko k tomu, že by mal Platón čoskoro zmeniť názor na ženy, práve naopak, táto emócia by nevraživosť len posilnila. Ak sa nachvíľu skúsime oprieť o zopár faktov, tak si môžeme povšimnúť pre nás dôležitú informáciu. Sokrates, stav: ženatý. Aristoteles, stav: ženatý, Platón, stav: slobodný. Aj Platónov najlepší priateľ a mentor Sokrates, aj Platónov geniálny študent Aristoteles, obaja boli so ženou v manželskom zväzku a mali deti. Samozrejme, niekto by mohol podotknúť, že potom čo Platón videl Sokrata a jeho vzťah so ženou, tak on sám nebol práve motivovaný sa do zväzku ponáhľať. No odpoveď na otázku, prečo sa Platón nikdy neoženil, nie je taká jednoznačná a jeden z dôvodov síce môže byť Platónov negatívny postoj k ženám ako taký, no neskôr vieme, že Platónov názor sa radikálne mení. Ak chceme dôjsť k čo najlepšej a najpravdepodobnejšej odpovedi, musíme sa zaoberať otázkou Platónovej homosexuality. 2.2 Helena Trójska alebo Adonis? Nie je to téma, pri ktorej sa dlho zdržím. Myslím si, že Platónova kniha Faidros a hlavne Symposion miestami naozaj pôsobí ako manuál na homoeroticko-spirituálnu cestu a skutočne zobrazuje Platóna ako homosexuála, lebo kdekoľvek si knihu otvoríte, narazíte na tému lásky muža k mužovi. V knihe Faidros sa vraví, že pár milencov eronemoi (milenec) a erastoi (milovaný) môžu dosiahnuť nebo, aj keď podľahnú „túžbe ich sŕdc, ktorá je pre WEISCHEDEL, W.: Zadní Schodiště Filosofie. Olomouc: VOTOBIA, 1995, s. 30. ARISTOTELES, Metafyzika, I., 987A. 5 Zl. B46 z Diogena 6 PATOČKA, J.: Negatívní platonismus. Péče o duši I. V Prahe 1996, s. 308. 7 DURANT, W.: The Story of Philosophy. In New York, POCKET BOOKS, September 2006, s. 7. 3 4 5 mnohých blaženosťou“8. Aj keď všetko poukazuje na to, že Platón v mladosti skutočne zastával homosexualitu, tak v jeho poslednom diele Zákony nachádzame pasáž, v ktorej začne zastávať presne opačný postoj. Hovorí, že len sexuálny vzťah medzi mužom a ženou je prirodzený a práve vzťah rovnakých pohlaví je neprirodzený9. Nebudeme asi nikdy môcť s presnosťou určiť, či Platónov ostrý pohľad na ženy pramenil z toho, že sa mu nepozdával život svojho majstra s inou ženou. Či to mohlo prameniť z jeho náklonnosti k rovnakému pohlaviu, alebo sa skrýval snáď dôvod niekde úplne inde a len Platónov dialóg so Sigmundom Freudom by nám na to mohol dať definitívnu odpoveď? Každopádne, dôležité je, že Platón sa neskôr cez svoju nenávisť k ženám predsa len preniesol a navždy tak otvoril diskusiu o otázke, ktorú považujem za jednu z najdôležitejších v našej histórii: Sú si žena a muž absolútne rovnocenní? Dnes je odpoveď jednoznačná a hlavne, keby takto jednoznačná bola už dávno, tak som presvedčený, že mnohé aktuálne problémy, ktoré dnes ľudstvo trápia, by boli vyriešené resp. by nikdy nenastali. V nasledujúcej časti sa pozrieme na prvé zárodky, ktoré jednoznačne pochovávajú neatraktívne označenie, ktoré som na začiatku práce na Platóna uvalil. 3. Nech nevstupuje ten, kto je ženského pohlavia! Konečne môžeme začať zobrazovať Platóna trošku v pozitívnejšom svetle. Predtým ešte ako pristúpime k jeho veľdielu Πολιτεία, stojí za zmienku informácia, že v Platónovej Akadémii študovali aj dve ženy. Z Listov Diogéna Laertského sa dozvedáme, že v zozname Platónových študentov sa objavujú dve ženské postavy. Lastheneia z Mantinea a Axiothea z Philius.10 Presný dátum je síce neznámy, ale Platón svoje dielo Πολιτεία napísal približne 12 rokov po otvorení Akadémie. Rozumieme tu však, že dielo nebolo napísane za deň a môžeme vidieť, že jeho postoj sa začal pomaly meniť a z toho, čo sme si zatiaľ povedali, by nám malo byť už jasnejšie, že mladší Platón, ak by založil Akadémiu skôr, tak nápis nad jej dverami by vyzeral možno úplne inak. 4. Πολιτεία Adeimantos: ...dohodli sme sa, a to si aj na vlastné uši počul, že ťa totiž nepustíme dovtedy, kým nám všetky tieto veci aj ostatné podrobne nevysvetlíš. Sokrates: Čo ste tu porobili, že ste ma tak zaskočili. Čo za dlhú rozpravu o ústave štátu tým zasa vyvolávate....11 Túto časť vnímam ako dokonalé zobrazenie vnútorného boja Platóna samého so sebou. Predstavme si, že keď toto dielo písal, by táto pasáž bola konečne tou zlomovou, kde skutočne ešte existovala jeho stránka, ktorá stále opovrhuje ženou, no prevyšuje tolerancia a je už ochotný o tom so sebou diskutovať. Sokrates: Keby som totiž dôveroval, že viem, o čom chcem hovoriť, bolo by mi povzbudenie vítané. Pre človeka totiž, ktorý pozná pravdu, je isté a bezpečné hovoriť medzi rozumnými a priateľskými mužmi o najdôležitejších a najmilších veciach, ale pre človeka, ktorý neverí a iba hľadá a pri tom zároveň vysvetľuje ako ja, je to nebezpečné a neisté.12 8 CROMPTON, L. Homosexuality and Civilization, Belknap Press, 2003, s. 60-61. PPLATÓN, Zákony, 636 C 10 Listy, Diogenes Laertios, III. 46-47. 11 PLATÓN, Štát, 450 A 12 Tamže, 450 E 9 6 Platón ešte v tomto momente môže pôsobiť váhavo, ale nenechajte sa oklamať. Už dávno bol rozhodnutý, že túto tému otvorí, elegantne, v strede svojho diela. Z Platónovej mladosti vieme, že predtým, než svoj život zasvätil filozofii, venoval sa literatúre. Majster v kombinácii s filozofiou a literatúrou už potrebuje len nasledovné ospravedlnenie a je pripravený vniesť nádej tam, kde ju ženy potrebovali najviac. Glaukón: Ale, Sokrates, keby sa nám malo prihodiť niečo zlé z tvojej reči, už teraz ťa oslobodzujeme, že nie si vinný z vraždy ani z podvodu voči nám. Osmeľ sa teda a hovor! Sokrates: Veru aj pred súdom je čistý ten, kto bol oslobodený, ako hovorí zákon13: a keď je to tam tak, právom je to aj tu.14 Platón začína: Sokrates: Majú podľa nášho názoru sučky pastierskych psov takisto strážiť ako strážia psi samci...15 V tejto časti, keď Platón prirovnáva ženy k psím sukám, sa naňho rozhodne nemôžeme hnevať. Predtým v diele rovnako prirovnal mužov k psom.16 Je to moment, kedy Platón konečne skutočne rozpráva o rovnosti medzi mužom a ženou. Sokrates: Možno by sa mnohé veci v týchto našich výkladoch zdali smiešnymi a nezvyčajnými, keby sa mali robiť tak, ako o nich hovoríme. Glaukón: Veru, pri Diovi, za terajších pomerov by to vyzeralo smiešne. Sokrates: Keď sme sa už teda dali do tohto výkladu, nesmieme sa báť posmeškov vtipkárov...17 Tu sa objavuje konečne Platón, o ktorom som rozprával na začiatku a na ktorého sme tak dlho čakali. Ten Platón, ktorý si servítku pred ústa nekladie. Dobre vie, ako absurdne to znie. Uvedomuje si, aké budú prvé reakcie, no zároveň si je už dobre vedomý dôležitosti tejto otázky. Je pripravený ju začleniť do svojho diela ako rovnocennú, presne do stredu medzi ostatné. A keď vraví, že sa nesmieme báť, myslí tým spoločnosť, nás, tých všetkých, ktorí veria, že je to správne a, že presne takto má dokonalý štát vyzerať. Vyzýva všetkých tých, ktorí sa stotožňujú s jeho názorom, aby nepoľavili pred posmeškom a útokmi, ale stáli za tým, čo je spravodlivé. Sokrates: ...nemôžeme sa vyhnúť ani drsnej stránke zákona, musíme však vopred požiadať týchto vtipkárov, aby sa nesprávali svojím spôsobom, ale boli vážni, a pripomenúť im, že to nie je tak dávno, čo Gréci – ako dodnes väčšina barbarov – pokladali za mrzké a smiešne, že sa muži dali vidieť nahí, a keď Kréťania prví začali cvičiť nahí, mohli si to vtedajší vtipkári tiež urobiť terčom svojho posmechu... Ale keď im, myslím, skúsenosť ukázala, že je lepšie sa vyzliecť ako všetko zahaľovať, tu zmizlo to smiešne...18 V prípade neúmyselnosti skutku beztrestnosť určoval zákon. Tamže, 451 B 15 Tamže, 451 D 16 Tamže, 375 DE, 416 A, 440 D 17 Tamže, 452 ABC 18 Tamže, 452 CDE 13 14 7 Platón poukazuje na spôsob zmýšľania ľudí. História nás už dúfam naučila, že nič nie je večné, v dnešnej dobe je otázka trendov práve o to viac populárnejšia. Platón to dobre vedel, vedel, že to nebude ľahká úloha, ale veril, že ľudia sa vedia zmeniť. Uvedomoval si, že by to nebolo prvý ani posledný krát, kedy by sa z absurdného stalo prirodzené. Nemyslím si, že to bola nádej čo Platóna poháňala, ale číry rozum. Lebo tak ako jemu, už to začínalo byť prirodzené, tak ako aj on kedysi žil v domnienke absurdity, tak je to dnes so spoločnosťou, ale je to len otázka času, otázka zvyknutia si a otázka tolerancie. Sokrates: Chceš, aby sme požiadali toho, kto vyslovuje takéto námietky, nech nás nasleduje, pokúsime sa mu ukázať, že vzhľadom na štátnu správu niet zamestnania, ktoré by prislúchalo výlučne žene? Glaukón: Isteže ... Sokrates: Ale platí to, myslím – tak povieme – aj o ženách, že jedna má prirodzené nadanie pre lekárstvo, druhá nie, jedna pre múzické umenie, druhá nie. Sokrates: Či teda aj pre gymnastiku a vojenstvo, kým druhá je nebojovná a bez záľuby v gymnastike? Sokrates: A čo žena milovníčka múdrosti a nepriateľka múdrosti? A vznetlivá a bez vznetlivosti? Glaukón: Aj toto.19 A týmto Platón postavil ženu a muža vedľa seba. V Platónovom štáte, pred vyše 2300 rokmi, mali vzápätí ženy viac práv, ako dnes v roku 2022 v poniektorých geografických oblastiach. Platón nám ukazuje, že ženy už môžu byť nie len vojačky a lekárky a dôkazom, že vyhral svoj vnútorný boj so sebou samým je fakt, že sa zmieňuje aj o ženách, milovníčkach múdrosti. Pripúšťa, že ak rovnosť a spravodlivosť, tak so všetkým. Púšťa aj svoju milovanú filozofiu a delí sa o ňu spoločne so ženou, ako seberovnou bytosťou. Platón sa v mojich očiach stáva prvým, skutočným feministom. 19 Tamže, 455 ABCDE, 456 A 8 Záver Les Brown raz vo svojej reči povedal: „Cintorín je tým najbohatším miesto na zemi, lebo je to miesto kde nájdete všetku nádej a sny, ktoré nikdy neboli naplnené. Knihy, ktoré nikdy neboli napísané, piesne, ktoré nikdy neboli zaspievané, vynálezy, o ktoré sa nikdy nebolo podelené, lieky, ktoré nikdy neboli objavené...“ Tuto citát preruším. A čo všetky ženy na svete, ktoré nikdy neboli vypočuté? Koľko úžasných myšlienok a nápadov bolo umlčaných? Koľko Sokratov, Platónov a Aristotelov svet ešte mohol mať, keby sme mu neodopreli 50% potenciálu? Verím, že každé storočie malo svoju Grace Lee Bogs, svoju Gloriu Steinem, Angelu Davis, Audre Lorde, Hannuh Arendt, Iris Murdoch... Opäť, rovnako ako pri Platónovi, ani tu nevymenujem všetky úžasné postavy z našej histórie. Ale ak nad tým premýšľam, bolo by to určite jednoduchšie. Nie preto, že je ich menej, alebo, že nie sú dosť dobré, ale preto ich je menej, lebo mnohé nikdy nedostali šancu. Touto prácou som nechcel poukázať na to, že ženy sú dlžné Platónovi ich dnešné postavenie. Ženy si to museli vybojovať samé. Ale Platón určite bol dobrým spojencom. Považujem za veľmi dôležité, aby podobným spojencom sa stal každý jeden muž v súčasnom boji za ženské práva. Aby sme nikdy nebrali ženy a ich postavenie v dnešnej spoločnosti ako samozrejmosť, lebo to nie je až tak dávno, čo ženy žili v jednej z tých najhorších situácií. V situácii, kde otázka slobodnej vôle a spravodlivosti bola potláčaná. 9 Použitá literatúra ARISTOTELÉS: Metafyzika. Praha: v Nakladatelství Petr Rezek třetí, 2021 CROMPTON, L.: Homosexuality and Civilization. Belknap Press, 2006 DURANT.W: The Story of philosophy. New York: POCKET BOOKS, September 2006 Od Aristotela po Plotina. Antológia z diel filozofov. IRIS, Vydavateľstvo a tlač, s.r.o. 2006 PATOČKA, J.: Negativní platonismus. Praha: OIKOYMENH, 2007 PATOČKA, J.: Platón. Přednášky z antické filosofie. Státní pedagogické nakladatelství v Praze roku 1992 PLATÓN. Ústava. Bratislava: Nakladateľstvo Pravda, 1980 PLATÓN. Zákony. . Praha: OIKOYMENH, 2016 WEISCHEDEL.W: Zadní schodiště filosofie. Munchen: Verlagsbuchhandlung GmbH, 1966 Zlomky předsokratovských myslitelú. Vydalo Nakladatelství Československé akademie věd Praha 1962 10