UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH FILOZOFICKÁ FAKULTA Katedra filozofie „Všetko je voda“: očami F. Nietzscheho (Seminárna práca) Mgr. Marko Marciano Predmet: F. Nietzsche: Filozofia v tragickom období Grékov Vyučujúci: doc. PhDr. Štefan Jusko, PhD. Forma štúdia: denná Akademický rok: 2022/2023 Ročník: prvý Študijná skupina: 1Fib Obsah Úvod................................................................................................................... 3. 1. Antropologický pohľad ................................................................................4. 1.1 Logos vo svete mýtov.................................................................................. 4. 1.2 „Zapíš to, čo sme minule robili, aby sme to nabudúce vedeli................ 5. 2. Filozofický pohľad........................................................................................ 5. 2.1 Mýtom do sveta mýtov................................................................................ 5. 2.2 Niet sveta mýtu............................................................................................ 7. Záver................................................................................................................... 9. Použitá literatúra............................................................................................... 10 2 Úvod 3 1. Geniálny rebel a predsokratovci O Nietzschem je veľmi dobre známe, že obdivoval originalitu. Bol to človek, ktorý sa často neprikláňal k sociálnym konvenciám, neobdivoval súčasnú „módu“ spoločnosti a nebol to človek, ktorému trendy diktovali jeho životné kroky. Ak by som mal Nietzscheho opísať jedným slovom, tak by som sa dostal do určitej dilemy, keďže označenie génius a rebel považujem v jeho prípade za rovnocenné a tak som nútený sa držať tohto dvojslovného označenia - Nietzsche – geniálny rebel. Dôvodov prečo som si toto označenie pre Nietzscheho zvolil je hneď niekoľko. V prvom rade obdivujem jeho tendencie sa „vykoľajovať“ zo všedného života v spoločnosti. V súčasnosti, v 21. storočí je táto vlastnosť z môjho pohľadu o to dôležitejšia. V spoločnosti, kde autoritami a bôžikmi ľudí sa stávajú prevažne peniaze, materiálne statky, sociálne siete a názory rôznych pseudo-celebrít diktujúce nám ako „správne žiť“ je veľmi dôležité si zachovať chladnú hlavu, čistú myseľ a snažiť sa aspoň z časti, ak to je ešte vôbec možné, ostať čo najautentickejším človekom. Pod súčasným nátlakom spoločnosti a jej schopnosti tlačiť na ľudskú jedinečnosť a snahu formovať nás do tvaru, aký spoločnosť považuje za správny, je veľmi zložité stať sa „sám sebou“. Ako si môžete všimnúť, nepoužil som naschvál slovné spojenie „ostať sám sebou“ alebo „zachovať si jedinečnosť“, pretože som presvedčený, že táto možnosť nám bola odobraná už pri narodení, keď sme sa stali súčasťou našej spoločnosti, nášho národa, nášho mesta, našej komunity, našej rodiny. Verím, že človek počas svojho života sa síce nemôže úplne oddeliť a zabudnúť na všetko, čo ho spoločnosť naučila a ako ho vychovala, no môže sa celý život snažiť priblížiť čo najbližšie k svojej jedinečnosti. Na tejto ceste môže byť pre neho prospešné ak si spomenie na Friedricha Nietzscheho a jeho pozdvihovanie ľudskej jedinečnosti, s ktorým sa stretneme aj v diele nášho momentálneho záujmu tejto práce – Filozofia v tragickom období Grékov. Ďalšími dôvodmi sú jeho diela, ktoré nám jednoznačne ukazujú jeho pohľad na svet a miestami nesúhlas s názormi väčšiny. V diele Genealógia morálky si Nietzsche vezme do hlavy úplne zbúrať múry kresťanskej morálky a analyzuje zdroje kresťanského pohľadu na dobro a zlo a nazerá na koncept viny. Servítku pred ústa si nedáva ani vo svojej autobiografii Ecce Hommo, ktorú napíše pred svojím nervovým zrútením a priblíži nám svoju osobnosť a svoj spôsob myslenia a je už len na čitateľovi, ako s týmito informáciami naloží. Nietzsche bol počas svojho života označený mnohými pomenovaniami: podvratný, anarchistický, mizogýn, antisemita, iracionalista... Za svojho života nebol veľmi obľúbeným práve kvôli jeho tendencii vykoľajovať sa z bežnej sociálne konvencie a dielami, ktorými odkrýval umelé opony za ktoré sa spoločnosť v tej dobe (rovnako ako dnes) tak rada skrývala. Napriek tomu, že Nietzsche svoje myšlienky písal rovnakým perom a na rovnaký papier ako iný myslitelia, jeho atrament pôsobil nie úplne ako z tohto sveta a ľudom mizol pred očami. Na aspoň čiastočné porozumenie Nietzscheho musíme sa snažiť vstupovať do jeho textov bez predsudkov a s otvorenou mysľou, čo nikdy nebolo pre ľudí najatraktívnejšou možnosťou. Či už s Nietzschem v jeho názoroch súhlasíme alebo nie, myslím si, že je veľmi ťažké neuznať pohľad, že skutočne to bol veľký človek, génius a rebel, aký sa objavuje len raz za veľmi dlhú dobu. Črty jeho geniality môžeme pozorovať už v jeho mladom veku, kedy píše dielo Filozofia v tragickom období Grékov. Dielo píše približne v 28 roku jeho života a môžeme si 4 všimnúť ako prekonáva rôzne interpretačné predsudky svojich predchodcov a originálne sa nazerá na predsokratovcov, ktorým „férovo“ pripisuje zásluhy, ktoré svetu odovzdali. 2. 5 6 7 8 9 10 11 Záver 12 Použitá literatúra 13