Marko Marciano: Je možná uzrieť svet mýtov? Filozofia, mýty, antické grécko, predsokratovci
advertisement
UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH FILOZOFICKÁ FAKULTA Katedra filozofie Je možné uzrieť svet mýtov? (Seminárna práca) Mgr. Marko Marciano Predmet: Mýtus, mytológia a vznik filozofie Vyučujúci: doc. PhDr. Štefan Jusko, PhD. Forma štúdia: denná Akademický rok: 2022/2023 Ročník: prvý Študijná skupina: 1Fib Obsah Úvod................................................................................................................... 3. 1. Antropologický pohľad ................................................................................4. 1.1 Logos vo svete mýtov.................................................................................. 4. 1.2 „Zapíš to, čo sme minule robili, aby sme to nabudúce vedeli...“............. 5. 2. Filozofický pohľad........................................................................................ 5. 2.1 Mýtom do sveta mýtov................................................................................ 5. 2.2 Niet sveta mýtu............................................................................................ 7. Záver................................................................................................................... 9. Použitá literatúra............................................................................................... 10 2 Úvod V mojej seminárnej práci sa budem snažiť poukázať na tri uhly pohľadu na nazeranie do sveta mýtu. Predstavím ako prvý, mne najbližší, antropologický pohľad. Druhým bude pohľad a názor, ktorý vraví, že do sveta mýtu možno preniknúť, no nie racionálnym, logickým myslením. Zoznámim vás s niekoľkými predstaviteľmi tohto názoru. Rozsah mojej práce mi nedovoľuje sa zaoberať všetkými a tak prevažne pozornosť bude upätá na ruského historika filozofie, F. CH. Kessidiho. Poukážem aj na to, prečo si myslím, že tento pohľad je dnes neefektívny a nepraktický a prečo zastávam názor, že je dnes možno lepšie venovať čas a úsilie iným smerom filozofie. Chcem na úvod hneď poznamenať, že ak by som veril, že je možné preniknúť do sveta filozofie týmto druhým načrtnutým pohľadom na mýtus, bez použitia logického zmýšľania, tak súhlasím, že by bol najideálnejší. Ale ako si môžete všimnúť, použil som slovo „veril“. Následne v texte budem argumentovať, že tento názor, ktorý vám o chvíľu predstavím, je viac otázkou viery, než analytického, alebo akéhokoľvek iného poznania. Do tretice poukážem na spôsob, ktorý úplne vyvracia možnosť nazrieť do sveta mýtov a predstavuje nám, že svet mýtov už dnes neexistuje a brána doň je navždy zavretá. 3 1. Antropologický pohľad Dôvod, prečo chcem na začiatku práce nastoliť antropologický obraz na mýtického človeka (v antropologickom pohľade sa človek mýtický = pojmu človek archaický) je ten, že som pevne presvedčený, že otázku mýtu najlepšie vystihuje antropológia a história. Myslím si, že práve nazeranie na mýtus očami histórie a antropológie nám dáva v súčasnej dobe najdokonalejší pohľad na život mýtického človeka. Základy filozofovania vznikajú nezávisle od seba a predsa akosi synchrónne približne v 6. storočí pred n. l. v troch rôznych civilizačných strediskách – Grécku, Indii a Číne. Profesor Leško na to poukazuje ako na unikátny dejinno-genetický synchrónny polycentrizmus. Podľa neho ide o svojrázne neopakovateľnú duchovno-intelektuálnu potrebu starovekého človeka odpútať sa od snivých, mytologicko-náboženských predstáv k racionálnejším reflexiám. Túto skutočnosť vyjadruje pomocou formulácie od mýtu k logu.1 S pánom profesorom súhlasím až do momentu, kde predstaví už zmienenú formuláciu. Antropológia nám ukazuje, že logos existoval aj vo svete mýtického človeka, podobne ako mýtus (mýthos) naďalej existoval aj vo svete filozofie. Mýtos v preklade z gréčtiny znamená rozprávanie, povesť, slovo. Pod mytológiou rozumieme súhrn mýtov, ale aj vedu o mýtoch. Tak ako sa archaický človek opieral o logos (pojmovo-logické myslenie) každý deň, aby si uľahčil svoj život a svoje životné problémy, tak sa aj človek v antike opieral o mýthos v situáciách, kde logos nestačil. 1.1 Logos vo svete mýtov Históriu našej planéty tvarovali tri dôležité revolúcie. Všetko to začalo kognitívnou revolúciou približne pred 70 000 rokmi. K urýchleniu tvarovania nášho sveta neskôr prispela poľnohospodárska revolúcia asi pred 12 000 rokmi a najnovšia, vedecká revolúcia, ktorá sa začala približne len pred 500 rokmi. Nás budú prevažne zaujímať prvé dve, keďže práve to sú obdobia v ktorých žil mýtický človek. Je viacero faktorov, prečo je dnes človek na vrchole potravinového reťazca, no nebolo to takto vždy. Boli aj časy, kedy to bol človek, ktorý bol lovnou zverou. Na ceste k vrcholu sme museli prejsť mnohými prekážkami, no celé to začalo s ovládnutím ohňa. „Približne pred 300 000 rokmi používali niektorí ľudia oheň denne. Mali spoľahlivý zdroj svetla a tepla a zároveň smrteľnú zbraň proti číhajúcim levom. Zanedlho potom ľudia prešli z obrany do útoku a vznikol prvý masový obchod: úmyselné vypaľovanie lesov.“2 Nielenže človek prišiel na to, ako poraziť a zahnať tvory 10-násobne väčšie ako je on sám, ale vďaka použitiu rozumu si pomocou ohňa uľahčil mnoho ďalších aspektov. Samozrejme oprieť sa o myšlienku ohňa, ako o bod, kedy vznikol medzi ľuďmi logos, by bolo nepresné, preto je to jeden z príkladov, ktoré uvádzam, aby som poukázal, že logos bol vždy v ľuďoch prítomný, ale úplne ho odhaliť, chcelo čas. Ak by som teraz povedal, že človek pred 300 000 rokmi si uvedomoval čas, minulosť a budúcnosť na základe zakladania ohňa, aby predišiel tragickému osudu, ktorý postihol včera jeho druha, tak by to opäť nebolo presné. Niekto by mohol namietnuť, že ani pes sa dvakrát neporaní na rovnakom predmete. Niečo mu hovorí, že je to nebezpečné a zraní sa znova ak sa priblíži a logos to predsa nie je. „Ľudia asi pred 45 000 rokmi začali zhotovovať člny, olejové lampy, luky, šípy a ihly. Do toho obdobia sa datujú predmety, ktoré sa celkom určite dajú nazvať umením a šperkmi, ale aj prvé nespochybniteľné dôkazy o náboženstve, 1 2 LEŠKO, V.: Úvod do filozofie, Prešov 2007, s.13. HARARI, Y,N.: Sapiens: stručná história ľudstva, AKTUELL, v Bratislave 2018. s. 21. 4 obchode a spoločenských vrstvách.“3 Ľudia, ktorí vyrezali levieho muža, ktorý sa našiel v jaskyni Stadel, už dokázali myslieť a rozprávať ako my.4 Človek používal logické myslenie každý deň. Pred chvíľou som spomenul, že oheň nebol najlepším príkladom na uvedomovanie si času. Ako môžeme teda hovoriť o logu keď človek síce vykonáva všetky tieto predtým spomenuté úžasné veci, ale čo je to za racionálne rozmýšľanie bez uvedomovania si času? Mýtický človek si minulosť a budúcnosť uvedomoval veľmi dobre. Bolo to vynájdenie najgeniálnejšieho vynálezu ľudstva, čo ho prezradilo. Vynájdenie písma. 1.2 „Zapíš to, čo sme minule robili, aby sme to nabudúce vedeli...“ „V rokoch 3500 – 3000 pred Kr. vynašli istí neznámi sumerskí géniovia systém na uchovávanie a spracovávanie informácií mimo ľudského mozgu, ktorý dokázal zvládnuť veľké množstvá matematických údajov. Sumeri tým vyslobodili svoj spoločenský poriadok spod obmedzení ľudského mozgu a otvorili cestu k vzniku miest, kráľovstiev a impérií.“5 Tým geniálnym systémom samozrejme nebolo nič iné, než písmo. Vzápätí sme mali pred sebou znaky, ktoré zachytávali minulosť a zároveň slúžili za účelom uľahčovania budúcnosti. 2. Filozofický pohľad Čo sa týka otázky mýtu vo filozofii, tak filozofi sa rozdelili na dva hlavné tábory. Jeden z nich hovorí, že do mýtu pomocou logu nemožno nazrieť a druhý tábor, že do mýtu vôbec nemožno nazrieť. O druhom tábore budem hovoriť v poslednej kapitole tejto práce – Niet sveta mýtu. Ako som už v úvode spomenul, budem sa prevažne venovať Kessidiho pohľadu na mýtus, no chcem ale ujasniť, že aj keď napr. J. Patočka sa snaží nazrieť do sveta mýtu pomocou fenomenológie. F. Nietzsche zase pomocou umenia, tak všetci traja sa predsa v niečom zhodujú. Ak by ste týchto troch filozofov postavili do jednej miestnosti a spýtali by ste sa, či je možné do sveta mýtu vstúpiť pomocou logu, tak všetci by vám odpovedali rovnako – nie. Neitzscheho špekulatívnosť budem spomínať v závere tak preto považujem za dôležité spomenúť jednu z jeho hypotéz. Nietzsche vravel, že mýtus máme v sebe. Zašiel až tak ďaleko, že interpretoval našu realitu, len ako ďalšiu vrstvu našich snov a naše myšlienky opäť ako ďalšiu vrstvu.6 Veľmi dobre to vystihol aj Jean Wahl, keď povedal: „Sum, je nepriateľom cogita ako abstraktného myslenia. Medzi sum a cogito je vojna na život a na smrť. Myslenie v nás zabilo bytie.“7 2.1 Mýtom do sveta mýtov „Mytológia ako súhrn mýtov je špecifický svetonázor, ktorý vznikol v najstarších časoch. Odráža názory prvotných ľudí na javy prírody a života, počiatky vedeckých poznatkov, náboženské a mravné predstavy, ktoré vládli v rodovej občine, a umelecko-estetické cítenia ľudu na úsvite histórie.“8 Kessidi v týchto dvoch vetách nám ukazuje, že nekreslí vo svete mýtov žiadne hranice. Zhoduje sa s antropologickým pohľadom v otázke časovej osi. Tamže, s. 30. Tamže 5 Tamže, s. 124. 6 NIETZSCHE, F.: O pravdě a lži ve smyslu nikoli morálním, Praha, 2007, s. 19. 7 POLITZER, G.: Filozofia a mýty, Nakladateľstvo pravda, Bratislava 1977, s. 133. 8 KESSIDI, F. CH.: Od mýtu k logu, Nakladateľstvo pravda, Bratislava 1976, s. 44. 3 4 5 Najlepším spôsobom, ako vysvetliť Kessidiho názor na mýtus, je prostredníctvom jeho kritiky. Ruský historik, S. A. Tokarev zastával názor, že mýty sú pôvodne ľudovým rozprávaním, len akési výtvory ľudskej fantázie, prostredníctvom ktorých si ľudia naivne vysvetľovali svet okolo nich.9 Kessidi sa preto pýta, že do akej miery vôbec možno mytologické vysvetlenie považovať v pravom slova zmysle za príčinné (etiologické)?10 Vraví, že podstata mýtov nie je vo vysvetlení, ale v objektivizovaní subjektívneho (kolektívne-neuvedomelého) prežívania a dojmu.11 Myslím si, že Kessidi sa nám tu snaží zobraziť mýtického človeka, ktorý nevedel rozlišovať svet okolo seba. Kessidiho mýtický človek videl seba samého. On bol súčasťou mýtického sveta. Ja som vo svete a svet je vo mne. Svet mýtov je jednotný a ucelený – nie je rozdelený na subjektívne a objektívne. Ak by sme sa nachvíľu vrátili k Tokarevovi, tak podľa neho si ľudia vysvetľovali pomocou mýtov napr. prírodne javy. Blesk by mohol znázorňovať Diov hnev, alebo akési iné znázornenie jeho nálady. S tým by ale Kessidi tiež nesúhlasil. „Mytologické obrazy na rozdiel od poetických, rozprávkových a iných umeleckých obrazov nie sú symbolické“.12 Teda mytologický človek, ak uzrel blesk, on nevidel Diove znamenie, či už pozitívne alebo negatívne. On videl Dia. Zeus je blesk aj hrom. Zeus sám je zosobnením týchto javov. „Mýtus nie je len vyjadrením, označením a zosobnením niečoho, ale súčasne aj tým, čo vyjadruje, označuje a zosobňuje.“13 Kessidi rozhodne nepopiera, že vo svete mýtov, ako som to načrtol prostredníctvom antropológie, neexistujú racionálne prvky. On ich plne akceptuje, ale upozorňuje nás, že to nie je to, čo tvorí podstatu mýtu, vraví, že „zosobnenie svedčí skôr o rozdiele než o podobnosti vedeckého poznania a mytologického vnímania sveta“14. Kessidi udáva mnoho dôvodov prečo do mýtu nemožno vstúpiť logom, no sám nám nepredstavuje žiadnu praktickú alternatívu, ako by sme to mohli urobiť inak. Nemyslím si, že vieme v súčasnosti aplikovať Kessidiho filozofiu bez toho, aby sme svet mýtov kontaminovali. Problém nastáva hlavne v situácii, keď by sme chceli načrtnúť zrod dejín filozofie, alebo dokonca aj prvotný zrod vedy a histórie ako takej. Podľa Kessidiho mýty nemôžu slúžiť ako hlavný zdroj vzniku týchto vymenovaných predstáv.15 „Preto keď sa zaoberáme otázkou vzniku vedy a filozofie z mýtu a náboženstva, bude správnejšie hovoriť, že pojmovo-logické myslenie sa oddeľuje od mytologickej fantázie, ale nevzniká z nej (ako následok z príčiny)“16. Je dôležité spomenúť aj Kessidiho kritiku francúzskeho antropológa Claude LéviStraussa, ktorý vravel, že logiku mýtického myslenia môžeme vyjadrovať rovnako ako logiku, na ktorej sa zakladá pozitívne myslenie. Zastával názor, že mytologické myslenie vychádza z poznania niektorých protikladov a snaží sa ich postupne prekonať.17 Kessidi tu nesúhlasí so stanoviskom, že v mytologickom myslení sa objavujú rovnaké logické operácie, podobne ako v pojmovom a teda mytologické myslenie dokáže zovšeobecňovať, klasifikovať a analyzovať rovnako ako pojmové myslenie.18 Aj keď pripúšťa, že v mytologickom myslení sa môžu objavovať črty, ktoré by poukazovali na protikladné vlastnosti okolitého sveta, tak stále pevne zastáva názor, že nejde o legitímny zdroj. V prvom rade, Strauss sa dopustil hriechu, racionálne Tamže, s. 45. Tamže 11 Tamže 12 Tamže 13 Tamže, s. 47. 14 Tamže 15 Tamže 16 Tamže 17 LÉVI-STRAUSS, K. v KESSIDI, F. CH.: Od mýtu k logu, Nakladateľstvo pravda, Bratislava 1976, s. 48. 18 KESSIDI, F. CH.: Od mýtu k logu, Nakladateľstvo pravda, Bratislava 1976, s. 48. 9 10 6 sa snažil vyjadriť mýtus a Kessidi mu následne ukazuje, prečo to nefunguje. Ako príklad si volí šampióna medzi protikladmi, protiklad života a smrti.“...už sama snaha mýtu, prekonať protiklady pomocou mediácie, postupného sprostredkovania (keď sa napríklad protiklad života a smrti zamieňa menej významným protikladom medzi rastlinnou a živočíšnou ríšou, a tento zasa bližším protikladom medzi bylinožravcami a mäsožravcami a celý tento proces končí o „kultúrnom hrdinovi“ ako zoomorfnej bytosti, ktorá „prekonáva“ alebo „neutralizuje“ protiklady) svedčí o tom, že mytologické myslenie a pojmové myslenie kvalitatívne rozlične postihujú skutočnosť.“19 Som toho názoru, že Kessidi nám vo svojej filozofii ukazuje, že mýtus všetko oživuje a všetko oduševňuje. Všetko je zoomorfné a antropomorfné. Podľa neho v mytologickom myslení zastáva úlohu všeobecného logického pojmu, no nie je ním.20 Mytologický obraz je konkrétny a individuálny. Zastáva úlohu zmyslového obrazu a jeho zosobnenia. Osobne zastávam názor, že nie je možné sa dívať na svet pohľadom mýtického človeka. Ako som už v úvode spomenul, ak by to bolo možné, tak súhlasím, že by to bol najideálnejší spôsob ako nahliadnuť do mýtu. Mám ale pocit, že dnes snaha o niečo také hraničí priam až s akousi mystikou. Podobne ako znalci literatúry by boli najradšej, ak by mohli vyložiť starodávne dielo autorovými očami, tak rovnako by chceli uzrieť mýtus aj súčasní filozofi, ale nemyslím si, že je to v súčasnosti možné. Túto kapitolu a teda aj obraz Kessidiho mýtu si dovolím uzavrieť citátom Bruna Snella: „Mýtické obrazy nám samy odhaľujú svoj plný obsah a význam, spodobnené postavy hovoria živým jazykom, ktorý nepotrebuje interpretáciu“.21 2.2 Niet sveta mýtu Tento druhý filozofický tábor, plný „negativistov“ ktorí tvrdia, že do sveta mýtu vôbec nemožno vstúpiť, sa ešte rozdelil na dve prevládajúce skupinky. Ta prvá nadväzuje na „windelbandovu“ tézu22, ktorá zobrazuje vzostup filozofie ako boj o oslobodenie racionálneho myslenia z väzieb mýtu, aby sa dospelo ku kritickému a vedeckému spôsobu myslenia. V tejto interpretácii sú rozdiely medzi mýtom a filozofiou ostro ohraničené a filozofia zastáva jednoznačné samostatnú úlohu bez príbuzenstva mýtu. „Windelbandova“ skupinka označuje mýtus ako historickú kuriozitu. Pripúšťa, že je zaujímavá, ale musí sa vymaniť z mŕtvej minulosti a nechať mýtus navždy v zabudnutí. Na mýtus sa z ich strany objavuje aj ďalší, pomerne ostrý názor. Mýtus nie je nič iné, len akýsi primitívny pokus o zobrazenie sveta a patrí na rovnaké miesto ako kozmológia, ktorá rovnako ako mýtus, je len ďalším zastaraným smerom23. „Windelbandova“ téza dejiny filozofie úplne demytizuje.24 Ja osobne by som takúto drastickú hranicu nekreslil, napríklad si nemyslím, že by sme bez absurdnej kozmológie mali dnes astronómiu, alebo absurdnej alchýmie, dnešnú chémiu. Myslím si, že v čase mýtov bolo ospravedlniteľné, že ľudia sa venovali absurditám, no zároveň si myslím, že v 21. storočí by od mystiky a iracionálnych praktík mali akademici upustiť a venovať sa pragmatickejším metódam. Tamže Tamže, s. 49. 21 SNELL, B. v KESSIDI, F. CH.: Od mýtu k logu, Nakladateľstvo pravda, Bratislava 1976, s. 49. 22 Rationality and Myth: Journal of Thought, Vol. 2, No. 1, January 1967, s. 11. 19 20 23 24 Tamže, s. 12 Tamže, s. 11. 7 Druhá skupinka nadväzuje na „eliadskú“ tézu, ktorá zastáva prísne rozdiely medzi filozofickou racionalitou a nábožensko-mytologickými formami myslenia.25 Tu nepozorujeme také drastické odčlenenia sa od mýtu, ako sme mohli vidieť pri predošlej. Práve naopak. Pre „eleadov“ svet mýtov v človeku ako keby zachovával určitý pocit celistvosti, jednoty a nevinnosti medzi človekom a jeho svetom, ktorý sa navždy stratil, keď bolo predstavené kritické a analytické myslenie. Napriek tejto nostalgii, ktorú zastávajú, sú si dobre vedomí, že mýtus ako mýtus už neexistuje. Vlastne v tomto sa obe skupinky zhodujú, uvedomujú si, že medzi filozofiou a mýtom nastala obrovská priepasť a mýtus ako mýtus je navždy stratený.26 25 26 Tamže Tamže 8 Záver Verím, že som naplnil všetky podmienky, ktoré som na začiatku práce stanovil a, že som čitateľovi úspešne predstavil všetky tri sľúbené pohľady na problematiku nazerania do sveta mýtu. Uvedomujem si, že nie je jednoduché porovnávať filozofiu s exaktnou vedou a nechcem bojkotovať primárnu úlohu filozofie, ktorá znamená neustále sa pýtať. No podľa mňa v metóde tejto primárnej úlohy, ktorú môžeme vidieť práve v pohľade číslo dva, sa môžu ukrývať isté problémy. Dovoľte mi načrtnúť na záver aspoň dva, ktoré považujem za najnebezpečnejšie. Za prvé, ak sa nebavíme o exaktnej vede, je len veľmi zložité dôjsť k definitívnemu výsledku. Čo ak Nietzsche prešpekuloval aj neprešpekulovateľné? Ak nevieme nikdy garantovať správnosť výsledku, ak nikdy nemôžeme vedieť kde presne načrtnúť hranicu, tak ako zistíme, kedy je ten správny čas prestať sa pýtať? Nepýtame sa vari preto, aby sme došli k uspokojivej odpovedi? A ak áno, čo keď niekde v polovici sme skutočne aj narazili na správnu odpoveď, ale spochybnili sme aj tú a pýtali sme sa ďalej a ďalej až kým sme sa od nej nevzdialili tak, že už niet návratu. Nietzsche podobne ako Kessidi a Patočka, tiež neveril, že do sveta mýtu je možné preniknúť logom. On síce ako prostriedok videl umenie, nie fenomenológiu, ako to bolo napríklad u Patočku, no všetci traja sa dopúšťajú rovnakej chyby, všetci si pod sebou pília konár, na ktorom sedia spoločne s myšlienkou, že do mýtu je možné preniknúť, ale nie logom, ale akýmsi mystickým prevtelením sa do mýtického človeka. Týmto sa dostávam k druhému problému. Čo ak je možnosť uzrieť mýtus z pohľadu mýtického človeka len perpetuum mobile sveta filozofie? Aj exaktné vedy majú rovnakú primárnu úlohu ako filozofia, ani oni si nesmú dovoliť prestať sa pýtať. Teória relativity, napriek tomu, že definuje dnešný svet, je stále len teóriou, ktorá nám zatiaľ postačuje na momentálne fungovanie, no nikto z dobrých fyzikov by sa neodvážil tvrdiť, že je večná a nevyvrátiteľná. „Einstein pripúšťal, že veci môžu byť aj inak ako predpokladala jeho teória“.27 No v prípade perpetuum mobile, ktoré je v rozpore s prvou aj druhou termodynamickou vetou vieme, že je tento stroj nemožné zostrojiť. Následne sa prestávame pokúšať a prijímame fakt, že nie všetko je možné. Len preto, že filozofia nie je exaktnou vedou, tak máme sa nekonečne pokúšať klásť si otázky, ktoré kompletne narúšajú hranice ľudského rácia aj za cenu, že možno vôbec neexistuje odpoveď? Prácu ukončím Parmenidovym zlomkom, ktorý poukazuje na bezradnosť človeka uzrieť nemožné. Lebo tak, ako podľa Parmenida človek nemohol uzrieť nebytie, tak ja zastávam názor, že ani mýtus nie je možné uzrieť očami dnešných ľudí inak, ako antropologickou metódou. „Jedna cesta, že jest a že vúbec nebytí není, dráha to přesvědčení, neb ono provází pravdu: druhá pak cesta, že není a že je nebytí nutné. O této cestě ti říkam, že nelze ji nikterak poznat, neboť nejsoucí ani bys nepoznal – není to možno -, ani je nevyslovil, vždyť myslit a býti je totéž.“28 27 28 FEYNMAN, P.R.: Vy asi žartujete! IKAR, a.s., Bratislava 2021, s.94. [Zl. B 2 a 3 z Prokla, Klementa aj.] 9 Použitá literatúra FEYNMAN. P. R.: Vy asi žartujete!, Vydavateľstvo IKAR, Bratislava 2021 HARARI, Y.N.: Sapiens: stručná história ľudstva, AKTUELL 2018, Bratislava IHDE, D.: Rational and Myth, Journal of Thought Vol. 2, No. 1 (January 1967), Caddo Gap Press JUSKO, Š.: Mýtus v Patočkovej filozofii, 2015 UPJŠ v Košiciach KESSIDI, F. CH.: Od mýtu k logu. Nakladatelstvo PRAVDA, Bratislava 1967 LEŠKO, V.: Úvod do filozofie. vlastný náklad, Prešov 2007 NIETZSCHE, F.: O pravdě a lži ve smyslu nikoli morálním. Praha, 2007 PATOČKA, J.: Nejstarší řecká filosofie. Nakladatelství Vyšehrad, v Praze roku 1996 POLITZER, G.: Filozofia a mýty. Nakladateľstvo PRAVDA, Bratislava 1977 Zlomky předsokratovských myslitelú. Vydalo Nakladatelství Československé akademie věd Praha 1962 10