UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH
FILOZOFICKÁ FAKULTA
Katedra filozofie
Po stopách cnosti s Aristotelom a Stoikmi
(Seminárna práca)
Mgr. Marko Marciano
Predmet: Aristoteles: Etika Nikomachova
Vyučujúci: Mgr. Michaela Tóthová
Študijný program: Filozofia
Forma štúdia: denná
Akademický rok: 2022/2023
Ročník: prvý
Študijná skupina: 1Fib
Obsah
Úvod................................................................................................................... 3.
1. Aristoteles – majster etiky.............................................................................4.
1.2 Kľúč k εὐδαιμονία....................................................................................... 4.
1.3 ἀρετή – cnosť............................................................................................... 5.
2. Stoicizmus – praktická filozofia................................................................... 5.
2.1 Disciplína túžby........................................................................................... 7.
2.2 Disciplína činu............................................................................................. 7.
2.3 Disciplína prijatia........................................................................................ 7.
Záver................................................................................................................... 8.
Použitá literatúra............................................................................................... 9.
2
Úvod
Stretli ste sa už niekedy s myšlienkou, či už vlastnou alebo cudzou, alebo s názorom, či
už vlastným, alebo cudzím, že filozofia je dnes zbytočná? Otázka užitočnosti filozofie
v dnešnom industriálno-technickom svete stojí na pomerne tenkom ľade. V tejto práci sa vám
pokúsim ukázať, že aj dnes má filozofia vo svete svoje miesto a dokáže byť veľmi praktická.
Konkrétne vám predstavím jednu z najpraktickejších filozofií na svete – Stoicizmus.
Predstavím jej spojenie s Aristotelovou etikou, bez ktorej by vznik stoicizmu nebol
možný. Pozrieme sa spoločne na jej základné kamene cnosti, na ktorých je postavená.
Nazrieme aj do jej histórie a do Aristotelovej mysle a pokúsime sa zistiť, čo ho viedlo k tomu
aby sa sústredil aj na etickú stránku filozofie. Predstavím vám Aristotelove ciele a jeho cestu
za úplným šťastím, no a na konci vám ukážem najpraktickejšiu stránku Stoicizmu a pokúsim
sa odôvodniť, prečo je aj dnes, takmer po 2300 rokoch, v 21. storočí táto filozofia taká
populárna.
3
1. Aristoteles – majster etiky
Aristoteles na svojej neuveriteľnej ceste za „absolútnym šťastím“ preskúmal mnohé
zákutia metafyziky, fyziky, kozmológie a iných, v tej dobe prevažne teoretických vied.
Uvedomil si, že ak chce hľadať poznanie a pochopenie ľudskej duše, musí preto upriamiť svoj
zrak priamo na človeka. Svoju pozornosť preto prenáša do oblasti etiky a politiky a začína
študovať ľudskú bytosť prostredníctvom jej činov, pretože intelektuálna duša človeka1 má
možnosť uvažovať a rozhodovať o tom, ako najlepšie žiť život na tejto zemi.
1.2 Kľúč k εὐδαιμονία
Aristoteles vedel, že cesta za objavením blaženosti (εὐδαιμονία – eudaimonia) nebude
jednoznačná a bude si vyžadovať jeho schopnosť logicky nazerať na problém, ktorý pred ním
postáva. Počas skúmania otázky blaženosti si uvedomil, že nemožno pre človeka dosiahnuť
blaženosť bez toho, aby poznal dôležitosť cnosti2 (ἀρετή – areté).
Predtým, než pristúpime k samotnej otázke cnosti, musíme si uvedomiť, akému
problému Aristoteles čelí. Aristoteles považuje blaženosť za najvyššie možné dobro
a reprezentuje to dobrý život, dobre žiť a dobre sa mať.3 Ale čo sa stane, ak sa na otázku: „aký
je to dobrý život?“ opýtame sto rôznych ľudí z rôznych spoločností? Je veľmi pravdepodobné,
že dostaneme sto rôznych odpovedí a tu náš problém začne vychádzať na povrch. Aby sme si
to ešte skomplikovali, dokonca aj rovnaký človek môže na túto otázku odpovedať rôzne
v odlišných obdobiach svojho života. Aristoteles si v boji s touto otázkou pomáha rovnako ako
v metafyzike - teleologickým vysvetlením.
Teleologický postoj predpokladá, že veci majú nejaký účel. Napríklad predpokladajme,
že sme naprogramovali malého robota, ktorého jediným účelom je nám ľuďom podávať maslo.
To je jeho jediná funkcia. Dobrou vlastnosťou tohto robota je teda podávať maslo. Pokiaľ nám
robot maslo podá, považujeme ho za dobrého robota, lebo napĺňa svoj účel, ale pokiaľ nám
robot namiesto masla začne podávať sprchový gél, môžeme usúdiť, že robot je zlý (pokazený
– neplní si svoju funkciu). Ak by robot mal dušu a mohol mať schopnosť pociťovať šťastie, bol
by šťastný z toho, že nám podáva maslo, pretože to je jeho funkcia, to je to, čo má dávať jeho
existencii zmysel. V britskom televíznom programe pre deti – Teletubbies – sa nachádzal
v každej epizóde malý fialový vysávač, ktorý sa volal Nu-Nu. Nu-Nu vždy vysával
a v interakcii s postavami Teletubbies vydával rôzne veselé zvuky v sprievode s veselou
hudbou. Vždy bol šťastný pri vykonávaní svojej jedinej činnosti. To je jeho funkcia, to a nič
iné je jeho účel, ktorý tvorí podstatu vysávača a dáva zmysel jeho existencii. V epizóde
s názvom „Kŕmenie kuriatok“ sa Nu-Nu pokazí a následne môžeme pozorovať ako je
nešťastný, lebo vzápätí nemôže vykonávať to, na čo bol určený. Teletubbies sa snažia prísť na
to, ako ho opraviť, čo sa im nakoniec podarí a Nu-Nu sa opäť veselo pustí do vysávania. Tento
príklad vieme aplikovať pre každý predmet, schéma sa nemení. Je jedno či sa jedná o vysávač,
či o knihu, či o lampu. Pokiaľ predmet X plní funkciu Y = predmet je dobrý. Takto sme teda
načrtli metódu o tom, či je objekt „dobrý“ alebo nie.
Aristoteles, Etika Nikomachova, 1102b, 15.
Tamže, 1102a, 5.
3
Tamže, 1095a, 20.
1
2
4
1.3 ἀρετή – cnosť
Teraz sa môžeme presunúť k samotnému pojmu ἀρετή (areté) – cnosti. Areté v období
Aristotela znamenalo dokonalosť v naplnení alebo dokonalá realizácia účelu niečoho alebo
niekoho a zahrňovala by ako morálne, tak intelektuálne cnosti.4 Teda náš robot je „cnostný“
preto, lebo má tu cnosť, že výborne podáva maslo.
Aristoteles nám predstavuje vo svojom diele dva druhy cnosti:
„Je-li dvojí ctnost, jedna rozumová a druhá mravní, má ctnost rozumová vznik a vzrúst
většinou z učení, proto potřebuje zkušenosti a času, kdežto ctnost mravní (éthiké) vzniká ze
zvyku, odtud obdržela i jméno, které se jen málo odlišuje od slova „zvyk“ (ethos)... Proto
ctnosti nejsou nám dány ani od přirozenosti, ani proti přirozenosti, nýbrž máme přirozenou
vlohu, abychom jich nabyli, zvykem pak se dokonávají.“5
Podľa Aristotela môžeme všetky najdôležitejšie cnosti (spravodlivosť, statočnosť
a umiernenosť)6 nadobudnúť jednak časom a jednak zvykom a pravidelným precvičovaním.
Z textu vieme vyvodiť, že jedna z cností, tá rozumová, si vyžaduje skúsenosti a čas, a cnosť
mravná vzniká precvičovaním a pravidelným tréningom. Jeho návod, ako cnosti dosiahnuť,
spočíva v troch krokoch:7
1. Vzdelávanie – náuka o cnostiach.
2. Opakované konanie – aby sme sa naučili správne konanie precvičovaním.
3. Vedenie – aby nás niekto viedol pri precvičovaní cností (mentor).
V prípade ľudí je však definícia cnosti trošku zložitejšia než u nášho malého robota na
podávanie masla, pretože ciele ľudí nie sú tak jednoznačné. Ľudské cnosti sa líšia rovnako ako
ich činnosti8, no Aristoteles sa domnieva, že všeobecne sú všetky prostriedkom k tomu, ako
dosiahnuť εὐδαιμονία V konečnom dôsledku nestačí sa cnostne zachovať len kedy sa nám to
hodí, alebo len z času na čas, ale stále. Cnostné správanie dosiahneme podľa Aristotela až
vtedy, keď sa stane súčasťou našej osobnosti. Keď sa stane samozrejmosťou v našom správaní
a v živote.
Niekoľko desaťročí po Aristotelovej smrti sa objavuje filozofia, ktorá mohla vzniknúť
aj práve vďaka jeho obrovskému prínosu v oblasti etiky a filozofii morálnych hodnôt a stáva
sa jednou z najpraktickejších filozofií tohto sveta – Stoicizmus. Grécky filozof Zenón z Kítia,
ktorý bol dobre oboznámený s Aristotelom buduje túto filozofiu približne v 3. st. p.n.l. a
čoskoro zmení celý svet.
2. Stoicizmus – praktická filozofia
Aristoteles predstavil svoje etické princípy a presvedčenia vo svojom diele Etika
Nikomachova, no Stoici ich posunuli na úplne novú úroveň. Stoicizmus je praktická filozofia
postavená na presvedčení, že každý môže viesť šťastný život. Ako si môžeme hneď všimnúť,
názor Stoikov je totožný s Aristotelom. Ako sme už vyššie uviedli, aj on bol presvedčený
TRUJILLO, R. P.: Aristóteles: De la potencia al acto, Bonalletra Alcompas, in Barcellona 2015. s. 107.
Aristoteles, Etika Nikomachova, 1103a, 15, 25.
6
Tamže, kniha III - 10,12 a kniha IV, 1-3.
7
Tamže, 1103a, 1115b.
8
TRUJILLO, R. P.: Aristóteles: De la potencia al acto, Bonalletra Alcompas, in Barcellona 2015. s. 108.
4
5
5
o tom, že všetci pomocou praktizovania a trénovania cnostného života môžeme dosiahnuť
šťastný život. Filozofia Stoikov nás učí presmerovať našu pozornosť k zdravým túžbam
a postupne si uvedomovať, že sa u nás objavujú pozitívne emócie čoraz častejšie. S jej
pomocou získavame emocionálnu odolnosť a vyrovnanosť, ktorá nám pomáha prekonať to, čo
nám bráni v šťastí.9 Stoicizmus nás predovšetkým učí, ako nadobudnúť zručnosti v oblasti
umenia žitia. Túto schopnosť nazývame cnosť. Stoická filozofia nás učí cnosti: pretvára našu
morálnu osobnosť na takú, ktorá je spokojná, veselá, odolná a schopná podnikať také činy,
ktoré zlepšujú svet.10
„Človek si má hneď ráno uvedomiť, že sa môže stretnúť s človekom všetečným,
nevďačným, ľstivým, zlomyseľným a nespoločenským a že ľudia sa preto dopúšťajú všetkých
týchto chýb, lebo nepoznajú dobro a zlo“.11 (Už Sokrates hlásal, že ľudia sa dopúšťajú chýb,
pretože nepoznajú dobro a zlo. Neskôr si tento jeho náhľad osvojili stoici, lebo sa im hodil
dobre do ich filantropizmu12.) Tieto slová pochádzajú z denníka najmocnejšieho človeka na
svete, veľkého stoika a cisára, Marca Aurélia. Marcus začínal svoj deň „cnostnou meditáciou“
a pripomínal si „nástrahy“, s ktorými sa môže počas dňa stretnúť a ako na nich reagovať.
Ako sa stoicizmus vyvíjal, sústredil sa najmä na tému logiky a etiky. Potom čo sa
filozofia stoicizmu rozšírila z Grécka na územie Ríma, stala sa praktickejšou, aby lepšie
vyhovovala aktívnemu a pragmatickému životu Rimanov. Pravdepodobne aj to bol jeden
z dôvodov, prečo tak očarila vtedajšieho vládcu sveta. „Som bohom vďačný za to, že keď som
zatúžil po filozofii, nepadol som na úroveň nejakého sofistu a nemárnil čas lúštením hádaniek
a sylogizmov, či hĺbaním o hvezdárskych záhadách“.13 Marcus (spoločne s Epiktétom
a Senecom) sa venovali pragmatickým otázkam typu: „Ako sa má správne žiť?“, „Ako sa
zachovám, keď sa nahnevám?“, „Ako sa vysporiadať s ťažkými situáciami, ktorým čelím?“.
Ich otázky rozhodne neboli abstraktného charakteru. Či už sa jedná o súkromné listy Senecu,
denník Marca Aurélia, alebo prednášky Epiktéta, vždy sa všetci snažili prísť s čo
najpraktickejšími odpoveďami. Nakoniec svoju prácu zostavili do rady cvičení v troch
rozhodujúcich disciplínach cnosti:14
-disciplína túžby (ako vidíme a vnímame svet okolo nás),
-disciplína činu (aké rozhodnutia a činy robíme a prečo),
-disciplína prijatia (ako sa vysporiadame s vecami, ktoré nemôžeme zmeniť, získame
jasný a presvedčivý názor a naozaj porozumieme svojmu miestu vo svete).
VAN NATTA, M.: Stoicizmus, Easton Books, in Bratislava 2020, s. 4.
Tamže
11
AURELIUS, M.: Myšlienky k sebe samému, kniha II. 1.
12
afor. IX, 42.
13
AURELIUS, M.: Myšlienky k sebe samému, kniha I. 17.
14
HOLIDAY, R.: Stoicizmus na každý deň v roku, Easton Books, in Bratislava 2022, s. 12.
9
10
6
2.1 Disciplína túžby
„Koľko zo svojho života si vyplytval a ani si si to neuvedomoval, koľko si stratil
nezmyselným žiaľom, pochabou radosťou, nenásytnou túžbou a spoločenským rozptýlením –
ako málo zostalo tebe samému. Zrazu si uvedomíš, že zomieraš predčasne!“15
Dôležitá vlastnosť, ktorú by sme mali chcieť ovládnuť, je vlastnosť a schopnosť povedať „nie“.
Je ťažké niekedy povedať nie rôznym spoločenským nástrahám, pozvaniam na večierky,
rôznym povinnostiam, ktoré nie sú na prvý pohľad až také dôležité ako pôsobia, rôznym
žiadostiam od priateľov a okolia. Ešte ťažšie je povedať „nie“ niektorým emóciám: hnevu,
vzrušeniu, rozptýleniu, posadnutosti, žiadostivosti. Tieto podnety sami o sebe nie sú veľmi
dôležité, ale ak im prepadneme, stanú sa rovnakým záväzkom ako hocičo iné. Ak nebudeme
dostatočne opatrní, tieto „chyby“ nám budú stále viac a viac ukrojovať z nášho drahocenného
času. Ale čím viac povieme „nie“ veciam, na ktorých nezáleží, tým viac môžeme začať hovoriť
„áno“ tomu, čo je skutočne dôležité.
2.2 Disciplína činu
„Ctižiadostivec hľadá svoje dobro v pozornosti iných, samopašník ho hľadá vo
vlastných náruživostiach, ale kto má rozum, ten hľadá dobro výlučne vo vlastnom konaní. Akí
sú to ľudia, ktorí sa chcú zapáčiť – z akých pohnútok a akými činmi? Ach, ako rýchlo večnosť
všetko zahalí a čo všetko už zahalila...“16
Ak naše šťastie závisí od dosiahnutia určitých cieľov, čo urobíme ak zasiahne osud a život nám
pozmení naše plány? Čo ak v zapätí nič nepôjde podľa našich predstáv? A možno ešte horšie,
čo ak to všetko, čo chceme, napokon aj dosiahneme, ale na nikoho to neurobí dojem? Takýto
problém skutočne môže nastať, ak to dovolíme a necháme veci, ktoré nemáme pod kontrolou,
aby diktovali naše šťastie. Teda nemali by sme sa sústrediť slepo len na výhru, ale na to, aby
sme hrali s plným nasadením. Nemali by sme sa sústrediť na to, čo sa nám deje, ale na naše
reakcie. Takto vždy napokon nájdeme uspokojenie a odolnosť.
2.3 Disciplína prijatia
„Ľudia, filozofova učebňa je ako lekárova vyšetrovňa: nesmiete z nej vychádzať veselo,
ale s bolesťou, lebo neprichádzame do nej zdraví.“17
Pamätáte si ešte na svoje návštevy u zubára? Nie je to práve miesto, kde ideme s úsmevom na
tvári. Uzdravovanie bolí a nezáleží príliš na tom, či je fyzického alebo psychického charakteru.
Zubár vie presne, ktorý zub odstrániť a ako, aby sa nám neskôr uľavilo. Stoická filozofia je
dosť podobná. Niektoré stoické postrehy alebo cvičenia sa dotknú našich „citlivých zubov“.
Nie je v tom nič osobné. Bolesť je prirodzená. Aj vďaka nej si budujeme pevnú vôľu
a vydržíme mnohé životné ťažkosti.
Seneca, Paulinovi o krátkosti života, 3.3b
Marcus Aurelius, Myšlienky k sebe, 6.51, 59
17
Epiktétos, Myšlienky, 3.23.30
15
16
7
Záver
Verím, že som svoje ciele z úvodu naplnil a úspešne som načrtol a predstavil prepojenie
Stoicizmu s Aristotelovou etikou spoločne so základnými piliermi cnosti, ktoré ich myšlienky
spájajú. Mojím cieľom nebola len analýza Aristotelovej myšlienky cnosti a jej spojitosti so
Stoicizmom, ale aj predstavenie užitočnosti filozofie v dnešnom svete ako takom. Dúfam, že
som čitateľovi aspoň z časti priblížil jej pragmatickú stránku a ukázal, prečo je dnes filozofia
Stoicizmu taká populárna.
Osobne verím, že Stoicizmu vie človeku pomôcť a nasmerovať ho na ceste za šťastím.
Z osobnej skúsenosti som presvedčený, že po aplikovaní stoických duševných (meditačných)
cvičení, nastavenia mysle, praktických nástrojov a rád, ktoré Stoicizmus ponúka, vie človek do
sveta vniesť vždy a v každej situácii to najlepšie, čo v ňom je, čím prospeje nielen sebe, ale aj
všetkým okolo neho.
Stoicizmus bol už v časoch svojich začiatkov venovaný každému, kto mal oň záujem.
Či sa jednalo o cisára najmocnejšej krajiny sveta, Marca Aurélia. O bohatého rétora Senecu,
alebo dokonca o otroka Epiktéta, z ktorého sa neskôr stal uznávaný učiteľ, Stoicizmus vždy
bol a aj je venovaný ľuďom všetkých vrstiev. Aj dnes v 21. storočí Stoicizmus pomáha čoraz
väčšiemu množstvu ľudí prekonať duševné prekážky, nájsť v sebe odvahu postaviť sa
životným ťažkostiam čelom a nájsť trvalý pocit uspokojenia.
8
Použitá literatúra
ARISTOTELÉS: Etika Níkomachova. Praha: v Nakladatelství Petr Rezek třetí, 2021
ARISTOTELÉS: Metafyzika. Praha: v Nakladatelství Petr Rezek třetí, 2021
AURÉLIUS, M.: Myšlienky k sebe samému, v Martine: THETIS, 2015
DURANT.W: The Story of philosophy. New York: POCKET BOOKS, September 2006
EPIKTÉTOS: Rozpravy, Praha: Rudé Právo, 1971
Od Aristotela po Plotina. Antológia z diel filozofov. IRIS, Vydavateľstvo a tlač, s.r.o. 2006
HOLIDAY, R.: Stoicizmus na každý deň v roku, Bratislava: Eastone Books, 2022
NATTA, M. V.: Stoicizmus, , Bratislava: Eastone Books, 2022
RUIZ, P. T.: Aristoteles: De la potencia al acto, Barcellona: Bonaletra Alcompas, 2015
SENECA: Listy, v Turčianskom sv. Martine: Matica Slovenská, 1947
9