DIPLOMOVÁ PRÁCA - TOMÁŠ ŠPÁNIK

UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE FAKULTA FILOZOFICKÁ NEKROTAINMENT A NEKROMARKETING V SÚČASNEJ MEDIÁLNEJ KULTÚRE Diplomová práca Nitra 2016 Bc. Tomáš Špánik UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE FAKULTA FILOZOFICKÁ NEKROTAINMENT A NEKROMARKETING V SÚČASNEJ MEDIÁLNEJ KULTÚRE Diplomová práca Študijný program: Kulturológia Študijný odbor: 3.1.2 Kulturológia Školiace pracovisko: Katedra kulturológie FF UKF v Nitre Školiteľ: Mgr. Erika Moravčíková, PhD. Nitra 2016 Bc. Tomáš Špánik Čestné vyhlásenie Čestne vyhlasujem, že som diplomovú prácu na tému Nekrotainment a nekromarketing v súčasnej mediálnej kultúre vypracoval samostatne na základe vlastných poznatkov a s pomocou uvedenej použitej literatúry a zdrojov, pod odborným vedením vedúcej diplomovej práce Mgr. Eriky Moravčíkovej, PhD. V Nitre, dňa 15.4.2016 ........................................... Tomáš Špánik Poďakovanie Ďakujem touto cestou odbornej školiteľke Mgr. Erike Moravčíkovej, PhD. , za ochotu, trpezlivosť, konštruktívne pripomienky a usmerňovanie pri mojej odbornej činnosti, ktoré mi dopomohli k spracovaniu tejto záverečnej diplomovej práce. Za užitočné rady taktiež ďakujem Mgr. Veronike Moravčíkovej, PhD. ABSTRAKT ŠPÁNIK, Tomáš: Nekrotainment a nekromarketing v súčasnej mediálnej kultúre. [Diplomová práca]. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta, odbor: kulturológia. Vedúci diplomovej práce: Mgr. Erika Moravčíková, PhD., stupeň odbornej kvalifikácie: magister, Nitra: UKF, FF, 2016. ..... s. Cieľom práce je skúmať a analyzovať nekrotainment a nekromarketing v kontexte súčasnej mediálnej kultúry. V úvode práca vymedzuje súčasnú mediálnu kultúru v čase a definuje nové médiá, ktoré ju ovplyvňujú. V skratke informuje o povahe smrti a umierania v minulosti a súčasnosti v kontexte jej detabuizácie. Prezentuje doterajšie výsledky vo výskume v oblasti nekrotainmentu a nekromarketingu, ktoré dopĺňa o nové trendy a prejavy. Predkladá praktické príklady prejavov nekrotainmentu v rámci mediálneho trhu na Slovensku. Špeciálne sa zameriava na smrť celebrít cez prizmu verejného mediálneho trúchlenia. Tiež predstavuje súčasné nekromarketingové techniky a nástroje na praktických príkladoch. Poukazuje na dôsledky pôsobenia nekrotainmentu a nekromarketingu na recipienta a predkladá možné spôsoby riešenia týchto dôsledkov. Diplomová práca svojim obsahom aktualizuje doterajšie poznatky o nekrotainmente a nekromarketingu a prispieva k lepšiemu chápaniu týchto fenoménov v súčasnej mediálnej kultúre. Kľúčové slová: Súčasná mediálna kultúra, Médiá, Smrť, Nekrotainment, Nekromarketing, SUMMARY ŠPÁNIK, Tomáš: Necrotainment and necromarketing within contemporary media culture [Master thesis]. Constantine the Philosopher University in Nitra, Faculty of Arts, Department of Cultural Studies – Thesis Supervisor: Mgr. Erika Moravčíková, PhD., degree of qualification: master, Nitra, UKF, FF, 2016, …..p. The aim of the work is to explore and analyse necrotainment and necromarketing in the context of the contemporary media culture. The introduction of the thesis is focused on definition of the contemporary media culture and the new media which have strong influence on it. In nutshell the work informs on the character of death and process of dying in the past and nowadays and puts it in the context of casting away the taboo of death as a marketing tool. The work also presents older and new conclusions of research in the field of necrotainment and necromarketing, with new trends and demonstrations of the phenomenon as added value. It also presents the practical examples of the necrotainment within the media market in Slovakia. Specifically it focus on the death of the “celebrities” and the displays of the medialized public grieving. The thesis introduces practical examples of the necromarketing technics and tools, the impact of the necrotainment and necromarketing technics on the recipients and offers possible solutions. The diploma work actualises knowledge on the necrotainment and necromarketing and helps to better understand this phenomenon in the context of the contemporary media culture. Key words: Contemporary Media Culture, Media, Death, Necrotainment, Necromarketing OBSAH ÚVOD 1 METODOLOGICKÁ ČASŤ ......................................................................................... 11 1.1 Metodika práce a metódy výskumu ............................................................................ 11 1.2 Definovanie výskumných cieľov, problémov a otázok ............................................. 11 2 SÚČASNÁ MEDIÁLNA KULTÚRA A PRÍCHOD NOVÝCH MÉDIÍ ................... 12 2.1 Vplyv digitálnych médiá na masové médiá a mediálnu kultúru ................................. 12 2.2 Mediálna manipulácia a jej účinky ............................................................................. 14 3 VZŤAH K SMRTI V MINULOSTI A DNES .............................................................. 16 3.1 Smrť tabuizovaná a detabuizovaná ............................................................................. 18 4 NEKROMARKETING .................................................................................................. 20 4.1 Pohrebníctvo a pohrebné služby ................................................................................. 21 4.1.1 Nové trendy v pochovávaní ............................................................................... 24 4.1 Temná turistika ........................................................................................................... 28 5 NEKROTAINMENT A JEHO PREJAVY .................................................................. 33 6 FENOMÉN SMRTI CELEBRÍT .................................................................................. 40 6.1 Smrť Pavla Demitru ako mediálna udalosť roka 2011 ............................................... 41 6.2 Prípad Ivety Bartošovej .............................................................................................. 45 6.3 Smrť herca Paula Walkera .......................................................................................... 46 6.4 Dražby predmetov patriacich celebritám a stávky na ich smrť .................................. 47 7 NOVÉ PRIENIKY NEKROTAINMENTU A NEKROMARKETINGU ................. 50 8 VEDĽAJŠIE NÁSLEDKY VPLYVU NEKROTAINMENTU A NEKROMARKETINGU NA RECIPENTA ............................................................... 55 ZÁVER ............................................................................................................................... 59 PRÍLOHY LITERATÚRA ÚVOD Cieľom diplomovej práce je skúmať súčasnú mediálnu kultúru vo vzťahu k nekrotainmentu a nekromarketingu. Tieto zvláštne úkazy prepojenia smrti so zábavou alebo s obchodom nie sú ešte stále dostatočne preskúmané. Dynamika mediálneho sveta a reklamy je taká vysoká, že sa takmer denne objavuje nový fenomén alebo nepreskúmaný prejav z týchto oblastí. Úlohou tejto práce je predovšetkým aktualizovať súčasné poznatky o nové trendy a prejavy a hlavne dopomôcť k pochopeniu týchto zložitých fenoménov, ktoré denne ovplyvňujú život jednotlivcov, spoločnosti ale tiež oblasť mediálnej kultúry. Dôvodom výberu témy tejto práce je osobný záujem predovšetkým o tematiku smrti v médiách. Tento záujem je predovšetkým o elektronické médiá, ktoré svojou masovosťou prispievajú k rozvíjaniu týchto fenoménov. Predovšetkým prepojenie smrti a zábavy je dnes oblasťou, ktorá sa stále vyvíja. Objavovanie nových kontextov vo vzťahu smrti a zábavy alebo obchodu a vznik stále nových spôsobov zozábavňovania smrti len potvrdzuje, že téma je stále dostatočne bohatá. Téma si predovšetkým v súčasnosti vyžaduje reflexiu na interdisciplinárnej úrovni. Dôvodom je, že sa smrť ako nový nástroj marketingu a zábavy čoraz častejšie dostáva do povedomia človeka a ovplyvňuje jeho každodennosť natoľko, že zasiahla jeho hodnotové vnímanie, návyky a emócie. Diplomová práca je rozdelená do ôsmych kapitol. Prvá kapitola je tvorená metodologickou časťou v ktorej okrem metodiky práce predkladáme ciele našej práce a otázky, ktoré sme si nastolili. Druhá kapitola je zameraná na definovanie súčasnej mediálnej kultúry. Definujeme v nej presný časový úsek, ktorý skúmame. Definícia je výrazne podľa našej mienky determinovaná novými médiami, ktorých povahu približujeme taktiež v tejto kapitole. Okrem iného sa v nej venujeme prepojeniu tradičných a nových médií v kontexte masových médií, ktoré sú najlepším spôsobom manipulácie spoločnosti. V tretej kapitole sa venujeme smrti a zomieraniu a ich povahe vo vzťahu k minulosti a súčasnosti. K tejto tematike čerpáme informácie z rôznej literatúry. Predovšetkým však z diela Dejiny smrti od Phillipa Arièsa. Špeciálne sa zameriavame na fenomén tabuizovania a detabuizovania smrti. Predstavujeme konkrétne determinanty, ktoré ovplyvňujú či je smrť a zomieranie tabuizovanou témou pre spoločnosť alebo nie. V štvrtej kapitole sa zameriavame na nekromarketing a jeho prejavy. Prinášame krátky exkurz do doterajšieho chápania nekromarketingu. Okrem definovania tohto druhu 8 marketingu uvádzame príklady jeho pôsobenia v rôznych oblastiach ľudského života. Kapitola je tak venovaná predovšetkým tým najexplicitnejším prejavom. K nim nepochybne patria pohrebné služby a trh s predmetmi slúžiacimi k pochovávaniu a k ucteniu si pamiatky zosnulých. V tejto podkapitole prinášame informácie o zmenách nastávajúcich v spôsoboch pochovávania a taktiež v propagovaní pohrebných služieb a používaní marketingových nástrojov a techník. Ďalej prinášame prehľad najnovších trendov v oblasti pochovávania, ktoré v budúcnosti pravdepodobne zmenia pohľad spoločnosti na vnímanie smrti. Ako ďalšiu formu nekromarketingu predstavujeme v tejto kapitole oblasť temného turizmu, ktorý sme analyzovali predovšetkým prostredníctvom internetových zdrojov. Ako základný knižný zdroj nám poslúžila monografia kulturologičky a filozofky Kataríny Gabašovej, ktorá problematiku riešila na interdisciplinárnej úrovni a pokladáme ju za mimoriadne kvalitný zdroj informácii. Piata kapitola je venovaná nekrotainmentu, jeho definovaniu a taktiež vymenovaniu jednotlivých atribútov manipulácie nekrotainmentu s recipientom. Internet predstavujeme ako miesto bez cenzúry na ktorom možno prísť do kontaktu s násilím a smrťou najčastejšie. Do pozornosti dávame webové stránky, ktorých účelom je vytváranie kolekcie násilných necenzurovaných obsahov. V ďalšej podkapitole sa vyjadrujeme k amerikanizácii sviatku všetkých svätých a pamiatky zosnulých. Tak isto v rámci piatej kapitoly riešime špecifickosť smrti vo filme a v televíznom seriáli. V šiestej kapitole, sme sa rozhodli spracovať tému smrti celebrít. Aj keď sa primárne jedná o problém z oblasti nekrotainmentu, rozhodli sme sa pre samostatnú kapitolu. Smrť celebrity totiž predstavuje špecifický problém, viaže sa na neho viacero fenoménov hodných spracovania. Na viacerých príkladoch smrti celebrít, konkrétne smrti Pavla Demitru, Ivety Bartošovej a Paula Walkera predstavujeme fenomén verejného mediálneho trúchlenia. Problematiku riešime z hľadiska slovenského mediálneho trhu z ktorého pochádza najviac príkladov uvádzaných v práci. V závere kapitoly sa venujeme tiež predaju osobných predmetov mŕtvych celebrít a hazardu, ktorý súvisí s ich smrťou. V tejto kapitole využívame predovšetkým informácie z monografie kulturologičky Eriky Moravčíkovej s názvom Vybrané megatrendy v súčasnej mediálnej zábave. Toto dielo bolo pre nás najväčším zdrojom informácii a myšlienok uvedených v diplomovej práci. Prácu pokladáme za zaujímavú a inšpirujúcu v mnohých aspektoch. Siedma kapitola je zameraná na nové prieniky nekrotainmentu a nekromarketingu. Vývoj technológii a vedy prispel k využitiu mŕtvych celebrít ako zábavných atrakcii. Práve využitie zosnulých známych osobností v hologramoch alebo vo filmoch prípadne použitie 9 virtuálnej reality je považované za novú formu zárobku hudobných ,filmových a televíznych spoločností. Touto kapitolou sa pokúsime nazrieť do súčasnosti a budúcnosti týchto fenoménov. Posledná ôsma kapitola je zameraná na dôsledky vplyvu nekrotainmentu a nekromarketingu na recipienta. V tejto kapitole okrem hypotéz ukazujeme na základe vzniknutých štúdii veľkosť vplyvu násilia a smrti v médiách predovšetkým na tých najzraniteľnejších recipientoch, ktorých predstavujú deti. Tak isto predstavujeme možné formy ochrany pred tabuizáciou a banalizáciou smrti a pred nesprávnym pochopením násilných obsahov v médiách. Zámerom práce je priniesť aktualizované poznatky zo všetkých spomínaných oblastí a prispieť k chápaniu týchto fenoménov v kontexte súčasnej mediálnej kultúry. Prieskum mediálneho trhu na Slovensku bol zameraný na jednotlivé príklady nekromarketingu a nekrotainmentu v médiách masovej komunikácie. Pre malú veľkosť mediálneho trhu Slovenskej republiky v práci uvádzame príklady aj zo sveta. Analýza Slovenského mediálneho trhu bola primárnou predovšetkým v rámci kapitoly zaoberajúcej sa smrťou celebrít. 10 1. METODOLOGICKÁ ČASŤ 1.1 Metodika práce a metódy výskumu Predpokladom poňatia diplomovej práce je prieskum súčasného mediálneho trhu na Slovensku a analyzovanie odbornej literatúry a ďalších zdrojov v rámci skúmaného problému. Koncentráciu sme upriamili na domáce aj zahraničné publikácie odborníkov zaoberajúcich sa problematikou smrti, umierania, marketingu, mediálnej kultúry, masových médií, psychológie, psychoanalýzy, filmu, filozofie a histórie. Našim zameraním bolo predovšetkým analyzovať, komparovať a interpretovať študijné poznatky a oboznámiť sa s pojmovým aparátom danej problematiky. Následne štúdiom a zmapovaním teórii jednotlivých teoretikov nadobudnúť dostatok poznatkov, ku ktorým sme mohli prispieť vlastnými teóriami, hodnoteniami a postojmi. Práca má interpretačný, analytický, teoretický a heuristický charakter. 1.2 Definovanie výskumných cieľov, problémov a otázok Ambicióznosť práce spočíva v aktualizovaní poznatkov z oblastí nekromarketingu a nekrotainmentu a prispení k chápaniu týchto fenoménov v kontexte súčasnej mediálnej kultúry. Upriamujeme sa na smrť, nové médiá, nekromarketing, ktorý možno označiť za ekonomicky vysoko výnosný a na nekrotainment predstavujúci prepojenie smrti so zábavou. Cieľom tejto práce je predovšetkým aktualizovať súčasné poznatky o nové trendy a prejavy a hlavne dopomôcť k pochopeniu týchto zložitých fenoménov, ktoré denne ovplyvňujú život jednotlivcov, spoločnosti ale tiež oblasť mediálnej kultúry. Skúmané problémy a otázky 1. Ako možno definovať súčasnú mediálnu kultúru z hľadiska jej časového vymedzenia? 2. Ktoré determinanty ovplyvňujú, či je smrť v spoločnosti tabu alebo nie? 3. Aké zmeny nastávajú v rámci oblasti nekromarketingu? 4. Ktoré z atribútov slúžia k manipulácii recipienta nekrotainmentom? 5. Čím je neobvyklé mediálne trúchlenie a ako sa prejavuje na Slovensku? 11 6. Existujú nové prejavy nekrotainmentu, ktorých existencia ovplyvňuje mediálnu kultúru a spoločnosť? 7. Dokážu nekrotainment a nekromarketing negatívne ovplyvniť recipienta? 8. Môžu mať nekrotainment a nekromarketing aj pozitívny aspekt? 9. Aké sú následky vplyvu nekrotainmentu a nekromarketingu na recipienta? 10. Existujú možnosti ochrany pred násilnými obsahmi v médiách? 11. Existuje súvislosť medzi problémami riešenými v rámci jednotlivých kapitol? 12 2. SÚČASNÁ MEDIÁLNA KULTÚRA A PRÍCHOD NOVÝCH MÉDIÍ V diplomovej práci sme sa rozhodli venovať nekrotainmentu a nekromarketingu v kontexte súčasnej mediálnej kultúry. Z tohto dôvodu je potrebné vymedziť si časovú rovinu v rámci ktorej sme našu problematiku riešili a zistiť čím je determinovaná. Za súčasnú mediálnu kultúru sme sa rozhodli určiť kultúru determinovanú príchodom nových médií, ktoré obohatili tie tradičné o akúsi nadstavbu. Nové médiá sa začali etablovať na Slovensku a vo zvyšku sveta po roku 1989. Nehovoríme tu o období vzniku týchto médií, ale o čase, kedy už tieto médiá pokryli väčšinu sveta. Za rozšírením stála predovšetkým zmena politického režimu vo viacerých krajinách. Súčasná mediálna kultúra je kultúra, ktorá sa vyvinula po tomto prelomovom roku, kedy sa spoločenská a politická situácia na území Slovenska ale aj vo svete výrazne zmenila. Zmeny, ktoré prebiehali boli mimoriadne podstatné a kvalitatívne. Za druhý medzník je možné označiť predovšetkým pre občanov Slovenska rok 1993, keď tieto zmeny pokračovali v novom štátnom rámci Slovenskej republiky. Nové médiá sú dodnes témou, ktorá zaujíma vedeckú obec. Je to z dôvodu, že aj keď bol dosiahnutý konsenzus vo vedeckej obci čo sa týka pojmového aparátu, stále je dostatok tých čo pochybujú o jeho správnosti. 2.1 Vplyv digitálnych médií na masové médiá a mediálnu kultúru Ako vysvetľuje Jakub Macek vo svojej dizertácii, ak hovoríme o nových médiách tak hovoríme o „ ... médiích interaktivních (protože rozšiřují možnosti interakce mezi čtenářem a textem), síťových (protože jsou vzájemně propojovatelná do multiplexních sítí, pod čímž je většinou myšleno, že jsou připojitelná k internetu) anebo jako o médiích digitálních. Poslední označení se jeví jako nejpřípadnější – označení nová média je nutně poněkud kontroverzní už proto, že je zjevně relativní (všechna dnes stará média kdysi bývala nová a dnes nová média jednou zastarají vedle médií ještě novějších), a interaktivní nebo síťová média jsou termíny problematické, protože nezahrnují celou oblast zájmu (některá z nových médií na tom se svou technologickou otevřeností vůči interaktivitě nejsou lépe než 13 analogová televize a jiná nejsou zapojena do sítí).“1 Na základe tohto opisu sme sa aj my priklonili k označeniu nových médií ako médií digitálnych. V tejto práci však nehodláme rozoberať prítomnosť nekrotainmentu a nekromarketingu len v kontexte digitálnych médií. Tradičné médiá stále prinášajú dostatok príležitostí, ako možno vyťažiť zo smrti zisk či už explicitne alebo implicitne, hoci digitálnym médiám nemožno uprieť ich významnú rolu v inovácii tradičných médií a tým aj súčasnej mediálnej kultúry. V oboch spomínaných prípadoch, či už hovoríme o digitálnych alebo tradičných médiách myslíme tým predovšetkým médiá masovej komunikácie. Každé ľudské spoločenstvo sa snaží nejakým spôsobom zaistiť aby bolo v jeho vnútri možné vymieňať si informácie. V súčasnej spoločnosti hrajú médiá v tejto výmene významnú rolu. Preto sa mediálna komunikácia na masovej úrovni stala súčasťou života dnešnej spoločnosti. Výrazom masové médiá označujeme tie prostriedky komunikácie, ktoré dokážu byť na veľkú vzdialenosť sprostredkované veľkému množstvu príjemcov a to v čo najkratšom čase. Je to taká skupina médií, ktoré majú teda čo sa informačného obsahu týka výrazne hromadný charakter. Inštitúcie masových médií zhromažďujú, spracovávajú a následne informácie, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti rozširujú. Ján Jirák a Barbara Köpplová v ich spoločnom diele Masová média hovoria, že predovšetkým vo verejnej diskusii sa pod výrazom masové médiá myslia periodická tlač (noviny a časopisy určené pre širokú verejnosť) a rozhlasové vysielanie a televízia. Okrem nich však už dnes bežné verejné posolstvá na internete, ktoré môžu mať rôzne formy a výstupy. Z mnohých môžeme spomenúť tie, ktoré majú povahu výrobnej organizácie. Tými sú myslené spravodajské portály. Užívateľské príspevky sú zas akumulované na serveroch ako Youtube, alebo na blogoch. Poprípade nástenky sociálnych sietí ktoré slúžia na seba-prezentáciu.2 Ako nový fenomén po príchode digitálnych médií možno nazvať príležitosť na obojstrannú komunikáciu medzi prijímateľom a samotným médiom. Interaktivita je tým, čo robí súčasnú mediálnu kultúru zaujímavou pre množstvo odborníkov a ešte zložitejšou než doposiaľ. Digitálnym médiom sa nestávajú prístroje ktoré umožňujú zobrazovanie 1 2 MACEK, J. Poznámky ke studiím nových médii, 2010, s. 12. JIRÁK, J. – KÖPPLOVÁ, B. Masová média, 2009, s. 18. 14 digitálnych informácii, avšak tie súčasti týchto prístrojov, ktoré umožňujú obojstrannú komunikáciu. Ako napríklad SMS správa, mobilný fotoaparát, klávesnica a pod.. Každý má možnosť stať sa informačným kanálom, zdrojom informácii. Z občana už nie je klasický pasívny čakateľ na správu, ale tvorca a distribútor. Každý sa môže angažovať vo verejnom priestore. Práve táto skutočnosť mala za následok revolúciu a evolúciu v obsahoch, ktoré médiá mohli sprostredkovať. Pracovať s digitálnymi médiami totiž boli prinútené aj tradičné médiá. Mení sa tak aj definícia toho, kto môže byť označovaný za novinára. Dnes môže nakrútiť vlastný amatérsky záznam takmer každý. Pokiaľ má aj spravodajskú hodnotu ocenia ho aj médiá. V televíznych novinách a na spravodajských weboch sa objavujú tieto materiály veľmi často. Skutočnosť, že sa spravodajský štáb na miesto tragédie alebo nešťastia nedostane hneď, zvyšuje hodnotu amatérskeho záznamu na ktorom je táto udalosť zaznamenaná. Za prvý významný amatérsky záznam aj v kontexte predajnosti a zozábavňovania smrti možno označiť filmovú sekvenciu Abrahama Zaprudera, ktorému sa podarilo zaznamenať vražedný atentát na vtedy súčasného prezidenta Spojených Štátov Amerických, Johna Fidgeralda Kennedyho.3 Médiá boli ochotné za túto nahrávku zaplatiť až 150 000 dolárov. V tomto prípade sa nejednalo o digitálny záznam, avšak už v roku 1963 môžeme vidieť zárodok budúcej cesty akou sa vydá spravodajstvo v 21. storočí. Masové médiá tým, že umožnili vzájomnú komunikáciu s recipientom, v konečnom dôsledku ešte viac zvýšili svoj vplyv na jeho život a názory. 2.2 Mediálna manipulácia a jej účinky V diele Moc a nemoc médií sa parafrázuje aj Marshall McLuhan, ktorý tvrdí, že: „...masovokomunikačné prostriedky majú podstatný vplyv na obsah a štruktúru samotnej správy. To znamená, že prostriedok (nástroj) vplýva na obsah informácie, a tým aj na spôsob myslenia príjemcov informácií (...).“4 Média sa snažia o vloženie takých mediálnych obsahov do mysle človeka, ktoré nereflektujú obraz reálneho sveta. Ich produkcia je totiž zameraná na tvorbu virtuálnej a mediálnej reality. Médiá majú vlastnú deskripciu sveta, ktorá sa zaoberá skôr šírkou, ako hĺbkou. Verejnosti ponúkajú také informácie, ktoré obsahujú atraktívne témy, ktorými sa v 3 4 WEB (1) IŁOWIECKI, M. - ZASĘPA, T. Moc a nemoc médií, 2003, s. 21-23. 15 súčasnosti čoraz viac stávajú negatívne obsahy. Tie sú vytvárané tak, aby posolstvo zaujalo čo najviac ľudí. Jednou z častých techník ovplyvňovania publika médiami je narábanie s emóciami troma spôsobmi – obrazom, zvukom alebo jazykom spravodajstva. Média majú vedomie o tom, že dokážu prostredníctvom týchto prostriedkov dosiahnuť čo chcú.5 Dôvody sú čisto praktické a často súvisia s politickými alebo ekonomickými motiváciami. Korporácie, ktoré médiá predstavujú sa sústreďujú na zvyšovanie zisku. Médiá teda už za hlavnú úlohu nepovažujú pravdivo informovať o udalostiach, ale čo najviac maximalizovať zisk. Pôsobenie tejto činnosti médií môže byť nepriame alebo priame. Mediálne obsahy môžu na recipienta účinkovať v kognitívnej oblasti a to poznávaním a tvorbou názorov, tak isto v oblasti citov a taktiež účinkujú na jeho správanie. Jednotlivé oblasti účinkov nemajú presne stanovené miesto, takže sa ich dôležitosť môže meniť. V oblasti citov však podľa našej mienky dochádza k tej najväčšej manipulácii zo strany masmédií. Potvrdzuje nám to aj nasledujúca myšlienka z diela Moc a nemoc médií: „...vieme, že ľudia si trvalejšie a ľahšie zapamätajú svoje emócie. (...) Aj televízni diváci si pamätajú emócie, ktoré vyvolala istá situácia alebo osoba v programe, ale už menej sa im do pamäti vryje, aký bol vlastne zmysel programu, čo povedal konkrétny účastník relácie alebo novinár, či moderátor, ktorý komentoval obraz.“6 Medzi situácie, ktoré s obľubou médiá používajú k takejto citovej manipulácii patria najmä zrodenie nového života ale predovšetkým jeho koniec. 5 6 MCQUAIL, D. Úvod do teorie masové komunikace ,2009, s. 468-469. IŁOWIECKI, M. - ZASĘPA, T. Moc a nemoc médií, 2003, s. 21-23. 16 3. VZŤAH K SMRTI V MINULOSTI A DNES Slová majú pozoruhodnú moc. Dokážu opísať tento svet, jeho stav. Dokážu vyvolať celé spektrum emócii. Smrť je práve takým slovom. Je to slovo, ktoré v niekoľkých za sebou nasledujúcich spoluhláskach dokáže sprostredkovať konečnosť bytia, definitívu, ktorá sa dotýka každého človeka. Aby sme sa mohli naplno venovať téme našej diplomovej práce, musíme sa pokúsiť o objasnenie tohto slova, ktoré zastupuje tak významnú udalosť a okamih v živote človeka. Zistiť nielen čím smrť je a ako ju spoznať z ontologického hľadiska, ale tiež pokúsiť sa prísť na skutočnosť, aké sú príčiny, že je smrť detabuizovaná a zároveň tabuizovaná v súčasnej kultúre. Smrť je „tou najzrejmejšou, najľahšie predstaviteľnou záležitosťou. Teraz existujeme, ale jedného dňa existovať prestaneme. Smrť príde a nie je pred ňou úniku. Je to strašná pravda a my na ňu reagujeme smrteľnou hrôzou.“7 Takto sa vyjadril americký psychológ a spisovateľ Irvin Yalom vo svojej monografii, v ktorej sa venuje strachu zo smrti. Aby sme smrť pochopili, musíme sa ňu dívať z rôznych aspektov. Z tých dôležitých je to aj pochopenie v oblasti základných princípov bytia. Ontologický aspekt vedomia smrteľnosti a samotnej smrti približuje vo svojom diele Juraj Čáp: „Smrť je nám sprostredkovaná cez mŕtve telo – mŕtvolu. Mŕtvola nie je nič inosvetské, je tu, ale zároveň odkazuje na neprítomnosť subjektu. Ak sa spýtame, čím sa líši od živého, dostaneme odpoveď: svojou nefunkčnosťou (pasivitou). V prvom rade sa inakosť smrti pokúšame asimilovať cez túto nefunkčnosť. Ten, kto je mŕtvy, je nefunkčný v zmysle absencie akéhokoľvek pohybu. Pohyb môžeme charakterizovať aj ako plynutie, ako samotné „živé bytie“, ktoré sa uskutočňuje. Smrť je koniec tohto pohybu.“8 Ontologická inakosť smrti je teda charakteristická nefunkčnosťou tela. Tá by však samotná nestačila. Nefunkčnosť tela či už čiastočná alebo aj celková môže byť tiež príznakom choroby. Nefunkčnosť musí byť prítomná aj v rovine mentálnych funkcii. Tá sa prejavuje neprítomnosťou vedomia. Tieto aspekty smrti sa prejavujú ako tie najviditeľnejšie. Druhou charakteristikou smrti je jej ireverzibilita.9 Ak raz nastane smrť, nejde ju už zvrátiť. YALOM, I.D. Pohled do slunce. O překonávání strachu ze smrti, 2006 s. 16. WEB (2), 2011, s. 319 9 Ibid, 2011, s.319 7 8 17 Spolu tieto dve charakteristiky podľa Čápa „... vytvárajú moment definitívnosti smrti.“10 Ireverzibilita má významné miesto aj v definícii smrti z hľadiska biológie a medicíny. Vzťah k smrti človeka však nepochopíme naplno len na základe týchto dvoch charakteristík. Vo vzťahu k vedomiu našej smrteľnosti v kontexte ľudskej skúsenosti so smrťou musíme hovoriť aj o aspekte nevyhnutnosti a všeobecnosti smrti. Smrť je niečím, čomu sa v budúcnosti vyhnúť nedá. Juraj Čáp hovorí, že smrť je „ ... zvláštnym typom možnej udalosti, ktorý sa nielen môže, ale aj musí vyskytnúť. Jedinou podmienkou, ktorá musí byť nevyhnutne splnená je to, že dané indivíduum žije.“11 Všeobecnosť spočíva v tom, že každá živá bytosť raz umrie. Že každý človek bez výnimky je smrteľný. Umieranie a smrť človeka však nemožno chápať len v intenciách jej biologickej nevyhnutnosti a všeobecnosti. Musíme ju chápať aj na rovine skúsenosti. Samotný zomierajúci s ňou explicitnú skúsenosť nemôže mať, môže len pociťovať určité biologické zmeny súvisiace so zomieraním. Keď nastane smrť, zomierajúceho vedomie už túto skutočnosť nevníma, nakoľko po jeho smrti taktiež zaniká. V priebehu života sa nás môže smrť dotýkať v podobe skúsenosti so smrťou niekoho iného. Ovplyvňuje nás a oslovuje. Môžeme mať obavy z jej skorého príchodu, z neznesiteľných bolestí pri našom umieraní alebo našich blízkych a zo zániku nášho vedomia a osobnosti. Otázkam spojených so smrťou sa môžeme vyhýbať, odďaľovať ich, odkladať ale vieme o jej neustálej prítomnosti. Kvôli pokroku medicíny sa však smrť vytratila z našich životov. Ochorenia, ktoré boli kedysi smrteľné sú dnes ľahko liečiteľné alebo sa dá ich priebeh natoľko zmierniť, že s nimi môžeme pokojne žiť ešte niekoľko rokov. Rozvoj medicíny však výrazne ovplyvnil to, kde dnes človek zomiera. Hoci nám nikto nemôže odoprieť právo zomrieť doma. Umieranie sa výrazne inštitucionalizovalo. Zomieranie v nemocniciach a hospicoch je pre nás tak bežné ako v minulosti práve umieranie v príbytkoch v obkolesení rodiny a blízkych. O smrti sú pozostalí informovaní prostredníctvom personálu nemocnice, zatiaľ čo v minulosti bolo čakanie na posledné vydýchnutie človeka doslova verejnou udalosťou. Philippe Ariès sa o tejto skutočnosti zmieňuje v diele Dejiny smrti I. v ktorej uvádza, že verejná povaha smrti pretrvávala až do konca 19. storočia. Hovorí, že práve túto informáciu musíme mať na pamäti, pokiaľ chceme pochopiť známy výrok Blaisa Pascala o osamelom 10 11 Ibid, 2011, s. 319 Ibid, 2011, s. 320 18 umieraní. Čo možno pokladať predovšetkým v kontexte verejnej povahy zomierania v minulosti za paradox. V kontexte súčasnosti však za bežnú vec, nakoľko dnes naozaj často človek zomiera sám v nemocničnej izbe.12 Zomiera bez svedkov ako zviera, ktoré však na rozdiel od človeka radšej v čase svojho konca vyhľadáva samotu, kdežto človek má často potrebu psychicky si uľaviť rozhovorom s blízkymi. Smrť sa tabuizovala. 3.1 Smrť tabuizovaná a detabuizovaná Ak hovoríme o tabu, vynárajú sa nám v mysli témy, ktoré sú zakázané buď spoločensky alebo morálne. Hovoríme o nedotknuteľných obsahoch o ktorých rozhovor nepripadá do úvahy. Tabu sa väčšinou spája so sexualitou, alebo samotným ľudským telom, s diskrimináciou alebo s násilím. Slavistka Špela Šramel vo svojom príspevku k detabuizácií smrti v literatúre parafrázuje slovinskú mediologičku a filozofku Mašu Gedrih, ktorá tvrdí, že: „Vzťah ku smrti a umieraniu je spoločenský a psychologický konštrukt, ktorý je dobovo podmienený a je možné ho formovať ako na individuálnej, tak aj na spoločenskej úrovni.“13 S touto myšlienkou súhlasíme avšak dodávame, že doba nie je jediným hľadiskom, ktoré vzťah ku smrti upravuje a definuje ho. Na vzťah ku smrti vplýva podľa našej mienky rozvoj vedy a techniky, ale tiež politické zriadenie alebo zvolený prístup masových médií. Od obdobia industrializácie sa presúva obyvateľstvo z vidieka do miest a upúšťa sa od tradičného charakteru doterajšieho života. Podľa Špely Šramel, čoraz väčší individualizmus a túžba po materiálnych statkoch zamedzili kontaktu so smrťou. „Manko osobných skúseností, hromadenie virtuálnych obrazov, obmedzená úloha náboženstva, fragmentálna predstava sveta vedú ku zjednodušeniu vzťahu k životu, popieraniu smrti a podporovaniu jej tabuizácie.14 Marie Přidalová vo svojom príspevku Proč je moderní smrt tabu? Rozvíja Arièsovu myšlienku stredovekej skrotenej smrti a aplikuje tento prívlastok na modernú smrť. „Je ochočená ve smyslu spoutaná, kontrolovaná. Většinou jsme jí nikdy neviděli a máme o ní určité představy. Ty nemusejí být jenom horší než realita, mohou být také slibnější, a o to větším zklamáním je pak opravdová smrt. To, co neznáme, v nás pak nutně vyvolává úzkost. Přitom nejde o onen přirozený strach ze smrti, ale o strach plynoucí ARIÈS, P. Dějiny smrti I., 2000, s. 32-33. WEB (3), 2009 14 Ibid, 2009 12 13 19 z neznalosti toho, co se vlastně v okamžiku smrti děje.“15 Moderná spoločnosť vníma obyčajnú smrť takmer ako neviditeľnú. Hoci sa umieranie blízkych presunulo do nemocníc a nevidíme ako umierajú, predsa len denne paradoxne prichádzame do styku so smrťou cudzích osôb, často viac krát ako s tou tradičnou. Technológie dnes dovoľujú prinášať kvantum správ z celého sveta za veľmi krátky čas. Dôsledkom je vysoká koncentrácia správ, ktoré informujú o násilí a smrti. Smrť vidíme v kine, televízii alebo pri hraní pc hier. Podľa Přidalovej lekárska veda, ktorá hľadá príčiny vážnych chorôb a objavuje neustále nové možnosti liečby smrteľných chorôb vyvoláva pocit, že všetky choroby sú liečiteľné a že sa dnes už zomiera na príčiny. Smrti sa dá vyhnúť. To je jasný odkaz medicínskej vedy. Obraz v médiách je v tomto aspekte podobný. V spravodajstve sa totiž často ako príčina smrti uvádza vonkajší činiteľ. Hovoríme tu o takých úmrtiach, ktoré boli spôsobené počas autonehody, pádu lietadla alebo násilnej vraždy. Všetkým týmto úmrtiam sa dalo do istej miery zabrániť.16 Ak však už na samotnú smrť príde nech je príčina akákoľvek, jej potenciál je využitý na maximum. Dokazujú to nové fenomény vznikajúce v rámci mediálnej kultúry medzi ktoré patria nekromarketing a nekrotainment 15 16 WEB (4), 1998, s. 351 Ibid, 1998, s. 352 20 4. NEKROMARKETING Pojem nekromarketing, ktorý vznikol v roku 2009 za relatívne krátky čas nadobudol množstvo nových významov. Lukáš Wojciechowski ho vo svojej práci označil za nový druh marketingu, ktorý predstavuje reflexiu „ ...obklopujúcej skutočnosti, ktorá sa často spája s marketingovými praktikami a aspektom smrti a tragédie.“17 Neskôr vo svojej práci venujúcej sa práve tomuto druhu marketingu rozšíril jeho definíciu a prehĺbil jeho kontext. Chápanie nekromarketingu tak dosiahlo novej dimenzie. Wojciechowski považuje nekromarketing za druh marketingu, „ ...,ktorý využíva všeobecne známe marketingové pravidlá a techniky, s cieľom vyvolania výmeny. Ktorá uspokojí požiadavky jednotlivých organizácii a obracia sa smerom k situáciám a predmetom, ktoré sú explicitne alebo implicitne spojené so smrťou alebo parazitujú na smrti a tragédii.“18 Od tejto definície sa odvíjajú aj jednotlivé možnosti chápania tohto nového pojmu, ktorý sa však mimoriadne rýchlo adaptoval na poli výskumu médií. Samotný nekromarketing však nemožno chápať len v intenciách mediálneho priestoru a mediálnej kultúry. V tejto kapitole sme svoju pozornosť upriamili predovšetkým na neustále rozvíjajúce sa druhy tohto marketingu, ktorým médiá len podávajú pomocnú ruku k nárastu ich úspechu, ten spočíva predovšetkým v premyslených marketingových stratégiách. Patria medzi ne oblasť pohrebníctva a navštevovanie miest spájajúcich sa so smrťou zosobnená v temnej turistike. Oba fenomény prinášajú v rámci svojich oblastí nové trendy a úkazy, ktoré v tejto kapitole analyzujeme a skúmame. Smrť, ako predajná komodita sa však objavuje skoro, už približne v stredoveku. Tak ako píše Lukáš Wojciechowski, nekromarketing má korene zakorenené hlboko v histórii. Možno zaň totiž označiť aj obchodovanie s oblečením a časťami tiel svätcov. Obchodovanie s relikviami, ktorých autenticita vzbudzovala často pochybnosti však predovšetkým v stredoveku prinášala cirkvi značné zisky.19 Obchodovanie s týmito artiklami bolo často výhodnejšie ako obchod s drahými kameňmi alebo zlatom. Prítomnosť vzácnej relikvie mala často vplyv aj na tržby danej obce 17 WEB (5), 2009, s. 3 WEB (5), 2009, s. 5 19 Ibid, 2009, s. 5 18 21 alebo mesta. Potreba pútnikov vidieť relikvie na vlastné oči rozvinula v daných oblastiach turistický ruch z ktorého niektoré mestá ťažia až dodnes. Zatiaľ čo v minulosti prebiehal tento obchod na legálnej úrovni medzi cirkvou a zástupcami jednotlivých miest, v súčasnosti sa presunulo pôsobisko obchodníkov na čierny trh, nakoľko sa jedná vo všetkých prípadoch o odcudzené predmety. Príkladom môže byť nález 197 fragmentov kostí a troch lebiek so štítkami s menami známych svätých u švajčiarskeho občana, ktoré objavila grécka polícia v meste Solún.20 Od obchodovania s relikviami svätých je už len krok ku predaju rôznych pomôcok a suvenírov súvisiacich so samotným náboženstvom alebo rituálmi. Na Slovensku zastupuje funkciu predajcu týchto artiklov napríklad spolok sv. Vojtecha. V sortimente obchodu je okrem kníh venujúcim sa filozofii možné nájsť plastiky mŕtveho Ježiša Krista, ktoré je možné uložiť do rekonštrukcie svätého hrobu, alebo samotné torzo tela Krista, ktoré si jeho majiteľ môže sám pripevniť na kríž.21 Predajných miest na Slovensku je nespočetné množstvo a za vrchol možno označiť prítomnosť takéhoto druhu predajne v nákupnom centre. Wojciechowski vidí zmenu ktorá nastala vo vzťahu chrám – obchod: „ ...z pôvodného v chráme nesmie byť obchod na súčasné v obchode je obchod s náboženskými artefaktmi, suvenírmi alebo nástrojmi pre omšové rituálne obrady.“22 Predovšetkým nástroje slúžiace k vykonávaniu prechodových rituálov a samotné prechodové rituály sa stali výhodným biznisom. 4.1 Pohrebníctvo a pohrebné služby Za jeden z najočividnejších spojení s nekromarketingom môžeme predovšetkým označiť pohrebné služby, ktorých spojenie so smrťou nastáva explicitne v rovine dopytu a ponuky. Rozvoj pohrebníctva v Európe od 17. storočia dospela do bodu, kedy sa do potreby pochovať dostáva aj určitá dávka veľkoleposti, estetiky a extravagancie a dochádza k syntéze medzi tradičným a moderným alebo sa tradičná obdoba pohrebného obradu v mnohých krajinách vytráca a nastupuje trend pohrebu bez akéhokoľvek obradu. Súčasná spoločnosť a vplyv podnikateľov zmenila pohľad na smrť, trúchlenie a pohrebné obrady natoľko, že je tu potreba nové prejavy a trendy opísať a analyzovať. 20 WEB (6), 2010 Viď prílohu – obr. č.1 22 WEB (5), 2009 21 22 Zatiaľ čo v minulosti sa jednotlivé pohrebné služby od seba príliš neodlišovali nielen v ponúkaných službách ale aj v prezentácii. Situácia dnes je iná. Na trhu sa objavujú firmy zamerané na alternatívne spôsoby pochovávania rovnako ako firmy ponúkajúce široký sortiment pohrebných predmetov a služieb vrátane organizácie karu na mieru podľa želania zákazníka. Úspešnosť týchto firiem závisí často nielen od charakteru spoločnosti a jej noriem a hodnôt, ale aj od umiestnenia takéhoto podnikateľského objektu v rámci infraštruktúry mesta alebo obce. Na výške zisku sa do veľkej miery podpisuje práve skutočnosť, na akom mieste sídli pohrebná služba. Človek, ktorému niekto pred chvíľou zomrel je v takom zúfalstve a zlom psychickom stave, že zamieri do toho najbližšieho pohrebníctva, nech môže zo seba túto „ťarchu zhodiť“ čo najskôr. Pohrebné služby si uvedomujú na akých miestach budujú svoje pobočky. Nie je nič neobvyklé pokiaľ sa vedľa nemocnice alebo hospicu nachádza aj niekoľko takýchto firiem. V minulosti ale aj v súčasnosti sme boli svedkami správ o tichých dohodách medzi lekármi v nemocniciach a pohrebnými službami. Lekár na základe tejto dohody odporučí pozostalým po práve zomrelom pacientovi konkrétne pohrebníctvo, za čo získa províziu a ostatné pohrebníctva sa tak stávajú obeťami diskriminácie.23 Právna ochrana pozostalých a diskriminovaných pohrebných služieb nadobudla platnosť až na začiatku roka 2011. 24 Reklama a jej forma sú problémom, ktorý pociťujú predovšetkým pohrebné služby. Vytvoriť totiž reklamu, ktorá nikoho neurazí ale zároveň presvedčí k výberu produktu alebo samotnej pohrebnej služby je doslova umením. Väčšina nami sledovaných pohrebných služieb mala reklamu v tlači strohú a jednoduchú.25 Hlavnou vizuálnou zložkou bolo predovšetkým logo danej spoločnosti. Okolitý priestor patril jednoduchým informáciám o podnikateľskej náplni, adrese, telefónnym číslam, ukážke sortimentu a ďalším kontaktným informáciám. 23 WEB (7), 2002 zákon č.131/2010 o pohrebníctve, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2011 zakazuje reklamy pohrebov, ponúkať, propagovať a informovať o pohrebných službách v zdravotníckych zariadeniach, v sociálnych zariadeniach, na patologicko-anatomickom pracovisku a na pracovisku súdneho lekárstva. Lekár nesmie odporučiť konkrétnu pohrebnú službu, inak by porušil zákon. Podľa § 32 odseku 1 písm. A) a b) prejednáva a sankcie za priestupky ukladá regionálny úrad verejného zdravotníctva. Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu. Obstarávatelia pohrebu si musia hľadať pohrebnú službu, ktorá zabezpečí pohreb zosnulého, mimo týchto inštitúcií. Týmto sa zabránilo monopolnému postaveniu pohrebnej služby, ktorú preferovalo zdravotnícke zariadenie, kým iné pohrebné služby boli diskriminované. 25 Viď prílohu – obr. č.2 24 23 Hoci je erotický motív v reklamách v súčasnosti využívaný predovšetkým k podpore predaja takých produktov ako sú luxusné autá, šperky, hodiny alebo parfumy. Občas sa tento motív objaví aj mimo týchto oblastí. Prepojenie erotického motívu s ponukou sortimentu truhiel dnes nie je teda ničím zvláštnym. Kalendár s pózujúcimi nahými modelkami vo vyzývavých pózach v interakcii s luxusnými rakvami poľskej firmy Lindner, ktorá ich vyrába, sa dokonca predáva na Slovensku.26 Podľa profesora psychológie Barrieho Guntera je použitie sexuality a sexu v reklamách založené, „ ...na predpoklade, že môže výrazne dopomôcť ku predaju produktu, tým, že pôsobí atraktívne a je dobre zapamätateľnou konzumentom vytvorením atraktívneho značkového imidžu, ktorý chcú ľudia kúpiť.“27 Pohrebné služby na stále konzervatívnom Slovensku využívajú aspoň obmedzenú paletu trikov ako získať zákazníkov. Tieto marketingové triky spočívajú predovšetkým v službách zadarmo. Ďalším atraktívnym prvkom sú zľavy, ktoré môžu byť poskytnuté na celý sortiment, časť z neho, alebo sa vzťahujú na menej obvyklé spôsoby nakupovania, ako online nákup, prípadne telefonická objednávka produktu. V súčasnosti mnohé spoločnosti ponúkajú možnosť kúpy celého pohrebu na splátky, prípadne ponúkajú možnosť sa poistiť. Predovšetkým diváci Slovenskej televízie poznajú reklamný spot spoločnosti 4Life Direct28 v hlavnej úlohe s Evou Landlovou. Poistenie, ktoré táto spoločnosť ponúka, slúži v tomto prípade na uhradenie všetkých výdavkov spojených s úmrtím a pohrebom poistenej osoby. Inzercia už značnú dobu neprebieha len na stránkach novín a časopisov, ale presunula sa do elektronických médií. Predovšetkým však na internet. Pohrebné služby silu a dostupnosť internetu ocenili až v tomto období. Dôvodom je skutočnosť, že dnes má celosvetovo prístup k internetu približne 62% populácie. Na Slovensku takmer 78% obyvateľov. Prístupu k širokému sortimentu už nič nebráni a tak má zákazník nespočetné množstvo možností výberu. Internet v tomto smere môžeme nazvať sprostredkovateľom, ktorý okrem širokého sortimentu informuje aj o nových trendoch. Tie sa do povedomia zákazníka dostanú prostredníctvom premysleného marketingu, ktorý pracuje s emócievyvolávajúcimi citátmi alebo myšlienkami a správnym zvolením farieb. A od reklamy je už len „krôčik“ ku zadováženiu produktu alebo služby. 26 WEB (8), 2014 GUNTER, B. Media sex, 2002, s 194. 28 WEB (9) 27 24 Blízkosť týchto služieb je až zarážajúca. Okrem toho že sa vyskytujú dnes takmer v každom meste alebo väčšej obci, začali pohrebné služby vytvárať vlastné stránky na sociálnej sieti Facebook. A čo je nám bližšie, než sociálna sieť, ktorú navštevujeme dennodenne? Tieto stránky firiem možno jednoducho pridať stlačením virtuálneho tlačidla „like“ medzi sledovaný obsah. Akonáhle pohrebná spoločnosť zverejní na fotografiách novú sériu rakiev, alebo novú smútočnú kyticu pre budúceho zosnulého, objaví sa medzi našimi novinkami. Existuje množstvo fanúšikov týchto stránok. Ich motiváciu nepoznáme, môžeme len hádať, prečo chcú mať prehľad o aktuálnych produktoch v oblasti pohrebníctva. Znamená táto skutočnosť, byť fanúšikom pohrebnej služby, že pamätáme na smrť a jej prípravu nechceme zanedbať? Alebo je to prejav Freudovho pudu smrti, ktorého cieľom je podľa Michala Pataráka „ ...návrat živého organizmu do pôvodného anorganického stavu, čiže stavu bez rušivého napätia a podráždenia, stavu, v ktorom je podráždenie definitívne zrušené.“29? 4.1.1 Nové trendy v pochovávaní Zatiaľ čo v minulosti sa jednalo predovšetkým o predaj truhiel, ktorých sortiment sa menil v závislosti od spracovania, použitého materiálu a výzdoby. V súčasnosti je stav iný. Niektoré firmy na trhu objavili medzeru, ktorú vyplnili sortimentom, ktorý sa určitým vrstvám obyvateľstva zdá príťažlivý. V tomto prípade hovoríme napríklad o prezdobených pomníkoch alebo truhlách neobvyklých tvarov, často napodobujúcich predmety bežnej dennej potreby.30 Avšak tento trend môžeme dnes označiť za málo populárny a už nie tak atraktívny. Do popredia sa dostávajú omnoho príťažlivejšie spôsoby pochovávania, rovnako vznikajú nové druhy spomienkových predmetov. Tie potešia aj po estetickej stránke a často nesúvisia so samotným pohrebom. Niekoľko z nich v tejto podkapitole predstavujeme. Za nový spôsob pochovávania by sme mohli označiť nápad talianskych dizajnérov v podobe pohrebu v špeciálnej pohrebnej kapsule s názvom Capsula Mundi31, ktorej tvar predurčuje uloženie ľudského tela po smrti do polohy dieťaťa pred narodením. Výroba kapsule z organických materiálov zaručuje jej rozložiteľnosť v prírode. Biologický materiál 29 WEB (10),2015 , s. 24 WEB (11), 2015 31 WEB (12) 30 25 ktorý vzniká pri rozkladaní ľudského tela slúži k vyživovaniu stromu, ktorý sa zasadí na pohrebnom mieste. V tomto prípade chcú tvorcovia narušiť klasický koncept cintorína a premeniť posledné miesto odpočinku na spomienkový les, ktorý zároveň bude plniť aj ekologickú funkciu. Na rovnakom princípe ekologického rozloženia tela funguje aj projekt Urban death project32. V tomto prípade sa však z tela zomrelého v priebehu niekoľkých mesiacov stáva kompost, ktorý si pozostalí môžu odniesť domov. Ten im poslúži napríklad na hnojenie obľúbených rastlín v záhrade. S konceptom špeciálneho pohrebného obleku prišla firma COEIO33. Úlohou už spomínaného obleku je dodávať živiny hubám, ktorých výtrusy sú do obleku votkané. Huby v tomto prípade napomáhajú rozkladu tela. Cena obleku sa pohybuje v rozpätí 1500 až 2000 dolárov. Ďalšou z ekologických alternatív klasického pochovávania je založená taktiež na pochovávaní v bio-degradovateľnej schránke. Miesto posledného odpočinku je však v tomto prípade napojené na systém výroby elektrickej energie z biomasy. Rozkladajúce sa ľudské telo slúži na výrobu elektrickej energie pre osvetlenie spomienkového parku. Použitie kremačného popola k výrobe umelých koralových útesov vo veľkých akváriách sa nám zdá ako jedna z najnepochopiteľnejších možností uloženia ostatkov zosnulého. Hoci samotná zmes z ktorej sa útes vyrába dodáva živiny implantovaným koralom. Poslednou z predstavených ekologických spôsobov pochovávania je v prírode rozložiteľná urna BIOS34. Po klasickej kremácii si pozostalí popol mŕtveho presypú do urny, ktorej účelom je tak isto sa v prírode rozložiť a zároveň dať život stromu, ktorý vyrastie zo semena v urne. Spoločnosť ponúka široký sortiment semien stromov a samotná urna je cenovo prijateľná. Vývoj tejto urny však zašiel až do oblasti informačných technológii. Ako nový produkt na jar 2016 predstavila firma urnu BIOS Incube35, ktorá okrem semena stromu 32 WEB (13) WEB (14) 34 WEB (15) 35 WEB (16), 2016 33 26 ukrýva aj množstvo senzorov, ktoré sú napojené na mobilnú aplikáciu. Tieto senzory prenášajú informácie o pôde a potrebných živinách, ktoré strom k svojmu rastu potrebuje. Oblasť informačných technológii a pochovávania je však prepojená vo viacerých projektoch. Tieto inovácie oslovujú predovšetkým mladšiu generáciu. Patrí medzi ne aj digitálny náhrobok36. Majiteľ budúceho náhrobku si už počas života vytvorí profil na internetovej stránke. Počas života zdieľa na ňom svoje myšlienky, fotografie a videá. Po smrti užívateľa, je na klasický náhrobok inštalovaný QR kód37, ktorý po skenovaní pomocou inteligentného telefónu alebo tabletu zobrazí pozostalým spomienkový profil s multimediálnym obsahom. Pre pohodlie pozostalých vznikajú na internete virtuálne cintoríny38. Tie za poplatok okrem digitálneho zobrazenia hrobového miesta ponúkajú možnosť zanechať elektronický odkaz, zapáliť digitálnu sviečku39, položiť veniec alebo kyticu digitálnych kvetov na náhrobok. Digitálne trúchlenie sa stalo novým trendom. Mení sa tým celý princíp rituálu trúchlenia. Pohodlnosť a nedostatok času vytvorili nástroj, ktorý na jednej strane pomáha s vyhľadávaním hrobov alebo samotných zosnulých avšak v konečnom dôsledku sa cintoríny stávajú opustenými miestami bez jedinej zapálenej sviečky. Pozostalí zapálením virtuálnej sviečky a zverejnením odkazu považujú svoju povinnosť spomenúť si na svojich mŕtvych príbuzných a známych za splnenú. Ďalšou možnosťou ako ostať s blízkymi zosnulými, je uchovávať ich ostatky vo vlastných domovoch. Aj túto oblasť začali postupne pokrývať viaceré podnikateľské subjekty. Vznikajú tak sklenené doplnky40 a sklenený riad podľa požiadaviek zákazníka do ktorých je zatavený popol zosnulého, možnosť kombinácie tvarov a farieb je takmer nevyčerpateľný. Portréty namaľované popolom sú taktiež jednou z možností ako si uchovať spomienku na mŕtveho vo svojom domove. Vrcholom je urna s podobizňou hlavy41 zosnulého, ktorú pohrebná spoločnosť naskenuje a vytvorí 3D model, podľa ktorého vzniká finálna urna s vysokou mierou detailov. Patriotizmus amerického výrobcu a samotných 36 WEB (17) Viď prílohu – obr. č.3 38 WEB (18) 39 Viď prílohu – obr. č.4 40 Viď prílohu – obr. č.5 41 Viď prílohu – obr. č.6 37 27 zákazníkov zašiel tak ďaleko, že existuje možnosť zakúpiť si urnu s podobizňou súčasného prezidenta Spojených štátov amerických, Baracka Obamu42. Za dnes už bežnú súčasť ponuky pohrebných služieb možno označiť možnosť výroby diamantu z popola zosnulého. Tento drahokam vznikajúci za vysokých teplôt a tlaku vzniká v laboratórnych podmienkach a má najčastejšie modrú alebo číru farbu. Zafarbenie kameňa sa odvíja od stopových chemických prvkov, ktoré sa v popole nachádzajú. Diamant je po výrobe vybrúsený do podoby v akej je ho možné následne vsadiť do šperku, ktorý je vyhotovený podľa požiadaviek a želaní zákazníka. Sortiment šperkov je široký avšak pre bežného človeka zo strednej ekonomickej vrstvy nedosiahnuteľný nielen kvôli hodnote samotných drahých kameňov. Šperky sú taktiež výrazne prepracované a často sa jedná o ručnú prácu. Do ceny sa samozrejme okrem hodnoty samotného kameňa započítava aj opotrebenie prístrojov, ktoré sa používajú pri vzniku týchto syntetických klenotov. Skutočnosť, že v oblasti konzumácie hudby dochádza k renesancií čo sa počúvania LP platní týka, ovplyvnila dokonca predajcov pohrebných predmetov natoľko, že firma Andvinyly43 začala z popola mŕtvych lisovať LP platne s obľúbenými skladbami zosnulého alebo pozostalých. Za ďalšiu bizarnosť by sme mohli označiť výrobok firmy Heaven´s Above Fireworks44, ktorá na objednávku vyhotoví pyrotechniku obsahujúcu okrem klasických chemických látok aj popol mŕtveho. Rodina si môže objednať pohrebný servis zakončený spomienkovým ohňostrojom. Urnu s popolom majú v súčasnosti možnosť pozostalí za cenu približne 700 dolárov dostať do vesmíru spolu s najbližším komerčným letom. Za ďalší príplatok môže byť urna vypustená na obežnej dráhe zeme. Viď prílohu – obr. č.7 WEB (19) 44 WEB (20) 42 43 28 Okrem už spomenutých predmetov je možné z kremačného popola vyrobiť na požiadanie zákazníka grafitové ceruzky45. Tie sú dodávané v darčekovom balení spolu so strúhadlom, ktoré slúži aj ako urna. Za najdrahší spôsob pochovávania sme sa rozhodli označiť kryogenické uloženie ľudského tela. Nakoľko v súčasnosti neexistuje dokonalá technológia slúžiaca k regenerácii starých tkanív a chorých buniek, množstvo zo solventnejších obyvateľov hľadá možnosť ako uchovať svoju telesnú schránku v čo najlepšom stave kým v budúcnosti nenastane prelom v liečbe niektorých smrteľných chorôb, alebo porážka samotnej smrteľnosti človeka. Súčasné zákony však nedovoľujú uložiť ešte žijúceho človeka do chladiaceho zariadenia. Najznámejšou firmou venujúcou sa kryogenike je americká firma Alcor46. Táto firma za poplatok 75 000 dolárov telo pripraví na schladenie tým, že odstráni z neho všetky tekutiny a to z dôvodu deštrukcie tkanív vplyvom kryštalizácie vody, následne je do tela napustený kryoprotektant47 a telo sa uloží do špeciálnej schránky. Okrem jednorazového poplatku platia zákazníci každý rok prevádzkový poplatok vo výške 98 dolárov. Pre menej solventných je tu možnosť schladiť a zachovať len hlavu. Do akej miery má táto možnosť uchovávania ľudského tela perspektívu v kontexte tohto nového druhu medicíny, dnes nevieme povedať. Avšak s určitosťou vieme, že finančný zisk firmy je viac ako dostatočný. Svoj marketing postavila práve na strachu zo smrti a na túžbe po večnom živote. A snom človeka už od nepamäti bola práve nesmrteľnosť. Strach zo smrti je v tomto prípade živiteľom a zdrojom zisku. Paleta možností, akým spôsobom môže byť človek odprevadený na „večnosť“ je taká široká, že dokáže pokryť predstavy takmer každého. Globalizácia prispela nemalým percentom k tomu, že spôsoby pochovávania dovtedy bežné len pre určitú oblasť sveta alebo kultúru sa vykonávajú aj na miestach kde tradíciu nemajú. Ako príklad môžeme uviesť kremáciu, ktorá je na Slovensku (kde má pochovávanie do zeme dlhú tradíciu) v posledných rokoch čoraz populárnejšia. Dôvodov je viacero. Jedným z nich je menšia finančná náročnosť a ďalším napríklad skutočnosť nepotrebnosti hrobového miesta. Tých je v súčasnosti čoraz menej a cintoríny sa tak musia často rozrastať aj na úkor úrodnej pôdy. Postupný návrat k prírode ktorý vidíme v myšlienkach nami spomenutých spoločností Viď prílohu – obr. č.8 WEB (21) 47 Ide o látku, minimalizujúcu poškodenie tkaniva živého organizmu v teplotách klesajúcich pod bod mrazu. 45 46 29 pravdepodobne v budúcnosti zastaví trend betónových cintorínov. Čo však nezastaví je kolotoč založený na princípe dopyt-ponuka. Aj keď sa mení naše myslenie a čoraz viac sme naklonení ekológii, náš dopyt po produktoch súvisiacich s pochovávaním neutíchne. A tak okrem už dnes existujúcich spoločností budú vznikať ďalšie nové, nakoľko je pohrebníctvo oblasťou v ktorej je neustále čo na práci. Smrť si totiž voľno nevyberá. 4.2 Temná turistika Na princípe dopyt-ponuka funguje aj oblasť turizmu. V tomto prípade hovoríme o špecifickom druhu turizmu, ktorého potenciál a atraktivita rastie priamo úmerne vo vzťahu k počtu tragicky alebo násilne zomrelých a potreba jeho analýzy je dnes mimoriadne aktuálna. Skúmať treba nielen vzťah tohto nového druhu turizmu vo vzťahu s bežným turizmom, ale aj po stránke špecifickosti jeho marketingu. Človek je natoľko fascinovaný ľudským nešťastím, tragédiou a smrťou druhých, že navštevuje miesta nešťastí, katastrof, hromadných popráv a úmrtí. Toto odvetvie v roku 1996 dostalo názov „Dark tourism“ alebo temná turistika. Možno ju označiť ako nekroturizmus. Jeho definícia však nehovorí len o návšteve miest tragických úmrtí. Za nekroturistiku dnes môžeme označiť aj návštevu pietnych miest a cintorínov, ktoré sa preslávili nielen pochovanými osobnosťami, ale aj povesťami a legendami. Erika Moravčíková hovorí, že netreba zabudnúť na nové fenomény v tejto oblasti a to thanatoturizmus, ktorý je spájaný so záujmom o známe miesta, na ktorých došlo k násilnej smrti a na čoraz populárnejšiu nekrocykloturistiku.48 Počet destinácii nie je stály, nakoľko sa potenciál k vzniku nového turistického miesta odvíja od nešťastí, ktoré sa vo svete udejú. V súčasnosti možno vo svete nájsť množstvo príťažlivých destinácii. 49 Nezaostávajú ani Česko50 alebo Slovensko51. Hoci na Slovensku zatiaľ nemožno hovoriť o nekroturizme v pravom zmysle slova. MORAVČÍKOVÁ, E. Vybrané megatrendy v súčasnej mediálnej zábave, 2013, s. 90. Osvienčim – Poľsko, Černobyľ – Ukrajina, Arlingtonský cintorín, Ground zero – New York, pamätník Hirošima, hrad Bran – Rumunsko, les samovrahov – Japonsko, Pearl Harbor – Havaj 50 Terezín, Lidice, Ležáky, Slavín, Slavkov pri Brne, Kostnica Sedlec a Mělník, Dolský mlýn 51 Čachtice, Nemecká, Kalište, bojisko pri Rozhanovciach alebo v súčasnosti často navštevované miesto dopadu lietadla pri obci Hejce. 48 49 30 Podľa kulturologičky a filozofky Kataríny Gabašovej sú tieto destinácie prezentované „ ...ako turistické atrakcie a lákajú návštevníkov pomocou nástrojov marketingovej komunikácie. (...) tento fenomén vzhľadom k dynamickému nárastu popularity i ekonomickému zisku pre zainteresované strany je považovaný za súčasť mainstreamového cestovného ruchu. K tomuto faktu významnou mierou prispeli médiá a enormný záujem konzumnej spoločnosti o zábavu, takpovediac, v akejkoľvek podobe.“52 Podobné tvrdenie, že sa temný turizmus svojou povahou približuje miestam bežného turizmu prináša vo svojej diplomovej práci aj absolventka kulturológie Ľubica Dekanová: „Marketingové stratégie turistických miest spätých so smrťou ľudí sú podobné tým, ktoré využívajú akékoľvek iné destinácie. Turisti majú k dispozícii sprievodcov, ktorí podávajú výklad k histórii daného miesta. Taktiež je tu možnosť zakúpenia rôznych suvenírov na pamiatku (pohľadnice, knihy a pod.), nachádzajú sa tu stánky s občerstvením. Na niektoré pietne miesta je vyberané vstupné. Pre priaznivcov tejto temnej turistiky sú dostupné aj zľavy na tieto výlety, ako napr. jeden zľavový portál naposledy lákal na „skvelý celodenný poznávací zájazd do Osvienčimu“ so zľavou až 60%. Toto možno chápať ako určité spopularizovanie tohto druhu turizmu. Konkrétnych príkladov v čom spočíva nekromarkting temného turizmu je veľa. Často niektoré možno označiť ako morbídne ale taktiež neúctivé k ľudom, ktorí na danom mieste zahynuli.“53 Ako príklad uvádza autorka plagát k filmu o princeznej Diane umiestnený na mieste jej tragického skonu.54 Temný turizmus sa teda po stránke marketingu ničím neodlišuje od klasického turizmu až do okamihu, kým sa nesústredíme na prvok nekromarketingu. Ten spočíva v spracovávaní špecifických informácii spojených so smrťou v kontexte daného miesta prostredníctvom nástrojov marketingovej komunikácie. Hlavný nástroj marketingovej komunikácie – reklama, zaisťuje nielen povedomie o produkte, v tomto prípade lokalite temného turizmu ale zvyšuje aj jeho atraktivitu. Podpora predaja je zas zodpovedná za krátkodobé podnety, ktoré dokážu zvýšiť napríklad návštevnosť. Hovoríme napríklad o výhodách, ktoré klient dostáva nad rámec už poskytnutých služieb za nezmenenú cenu. Ako príklad uvádzame spoločnosť Chernobylwel, ktorá ponúka zájazdy na miesta postihnuté tragédiou spôsobenou výbuchom jadrového reaktora. Táto spoločnosť láka svojich budúcich zákazníkov na cestovné poistenie, ktoré je už v cene zájazdu, vyhotovenie pohľadnice GABAŠOVÁ, K. Kierkegaard a obraz smrti vo svetle súčasnosti, 2014, s. 116. DEKANOVÁ, Ľ. (De)tabuizácia smrti v kontexte súčasnej kultúry, 2014, s. 47. 54 WEB (22), 2013 52 53 31 zadarmo alebo na špeciálny darček.55 Posledným dôležitým nástrojom nekromarketingovej komunikácie je budovanie vzťahu s verejnosťou. Tento vzťah je budovaný prostredníctvom rôznych mediálnych obsahov vo forme audio-vizuálnych materiálov. Môžu to byť reportáže, alebo amatérske záznamy tých ľudí, ktorí už dané miesto navštívili. Pohotovosť s akou sa k nám dostávajú tieto záznamy alebo správy rôzneho typu z celého sveta sa zrýchľuje úmerne s technologickým pokrokom. Po roku 2000 nastúpil vo svete nový trend súvisiaci práve s mediálnymi obsahmi. Vďaka bezvízovému styku v rámci EÚ a mimo neho začal vzrastať zámer cestovať. Ten bol umožnený aj zvýšením reálnej mzdy. Divák sa tak mohol dostať na miesta, ktoré poznal dovtedy len z masových médií.56 Vyformoval sa tak nový druh turistu. „Thanaturista“57 ako ho dnes možno nazvať, môže mať viacero motivácii, kvôli ktorým navštevuje miesta temného turizmu. Za jednu z možných perspektív ako nazerať na jeho motivácie predstavuje aj Katarína Gabašová vo svojom diele Kierkegaard a obraz smrti vo svetle súčasnosti. Do jej zoznamu stimulov, ktoré thanaturistu motivujú k návšteve týchto destinácii sa dostali napr. nespútanosť, hravosť v kontexte konceptu Johana Huizingu, vášeň, túžba cestovať, potreba sebareflexie alebo pokus o vyrovnanie sa so smrteľnosťou.58 O temnej turistike v súčasnosti vzniká niekoľko monografii a štúdii a dokonca sa nakrúcajú dokumentárne filmy. Na fenomén temného turizmu zareagovali aj filmové štúdiá, ktoré natočili niekoľko hororových filmov s tematikou návštevy miest spájajúcich sa násilnou smrťou alebo tragédiou.59 V odborných kruhoch sa o temnej turistike dodnes vedú vášnivé debaty. Na jednej strane sa nachádzajú tí čo tvrdia, že ide len o škandalizáciu a využívanie krajných situácii a z nich plynúcich emócii na vytvorenie peňažných tržieb. To podľa nich poukazuje na otupenosť postmoderného človeka, ktorý k vzrušeniu potrebuje silnejšie podnety. Tento nový druh turizmu je teda podľa nich produktom postmodernej doby. Iní komentátori zas spájajú takýto druh turizmu s poučením z histórie, s mravným 55 WEB (23) GABAŠOVÁ, K. Kierkegaard a obraz smrti vo svetle súčasnosti, 2014, s. 117. 57 Termín odvodený z anglického výrazu „thanatourist“, ktorý sa dá voľne preložiť ako návštevník miesta temného turizmu. 58 GABAŠOVÁ, K. Kierkegaard a obraz smrti vo svetle súčasnosti, 2014, s. 124-125. 59 Tieto filmy sú väčšinou obsahom veľmi podobné. Najčastejšie sú o skupine ľudí, ktorí sa vyberú na miesto temnej turistiky, kde postupne zomierajú za záhadných udalostí. Ako príklad môžeme uviesť film Černobyľské denníky, Katakomby, Pod zemou (poznámka autora) 56 32 sebauvedomením a analýzou zla. Dokážu sa lepšie voči zlu vymedziť a taktiež im nekroturizmus pomáha k akejsi archetypálnej sebareflexii.60 Otázka etiky a morálky takejto formy turizmu dnes súvisí s viacerými oblasťami. A je reflektovaná z viacerých hľadísk. Medzi inými je to náboženské, filozofické rovnako tak psychologické alebo praktické hľadisko. Na temný turizmus sa dnes nazerá interdisciplinárne. Hľadajú sa jeho negatívne stránky ale aj pozitívny prínos. Pozitívny prínos by podľa Kataríny Gabašovej mohol byť skrytý v renesancií známeho ars moriendi zo stredoveku. „Temný turizmus vo viacvrstvovej interpretácii vykazuje znaky akéhosi katalyzátora strachu a úzkosti zo smrti. Ku katarzii turisti dospievajú účasťou na „smrti“, aj prostredníctvom „skúsenosti“ so smrťou iných, i keď relevancia konceptu skúsenosti so smrťou iných s akcentom na poznanie smrti je vysoko polemická (...).“61 Potreba vycestovania za senzáciou spojenou so smrťou alebo niekoho nešťastím však už dnes nie je nevyhnutná. Za turistu totiž možno považovať kohokoľvek, nakoľko sa prostredníctvom internetu, televízie a zdieľaných videí môže stať svedkom leteckých nešťastí, násilia, týrania, popráv či prírodných katastrof. Zanedbateľný rozdiel medzi touto formou a reálnym cestovaním vidia viacerý vedci v kontexte niektorých aspektov temného turizmu. Katarína Gabašová parafrázuje Tonyho Waltera v nadväznosti na rozdiely a spoločné črty vo vnímaní reálnej návštevy a mediovaného obsahu takto: „ Spoločným menovateľom je mediácia smrti, utrpenia, biedy, trúchlenia. Priama alebo aktívna účasť je však nenahraditeľná v komparácii s pasívnym sledovaním médií. Turizmus ako aj médiá plnia funkciu mediátora a pole ich pôsobnosti je v rovnakom biznise - prezentovať, sprostredkovávať a interpretovať smrť a utrpenie masám ľudí.“62 Toto sprostredkovanie smrti masám médiami je ozvláštnené využívaním špecifických nástrojov a pravidiel. Použitím týchto nástrojov a princípov dochádza k zovšedneniu a zozábavneniu smrti. 60 WEB (24), 2012 GABAŠOVÁ, K. Kierkegaard a obraz smrti vo svetle súčasnosti, 2014, s. 133. 62 GABAŠOVÁ, K. Kierkegaard a obraz smrti vo svetle súčasnosti, 2014, s. 130. 61 33 5. NEKROTAINMENT A JEHO PREJAVY Nekrotainment môžeme inak označiť aj ako fenomén „zozábavňovania smrti“, ktorý sa objavuje predovšetkým v masovokomunikačných médiách. Erika Moravčíková vo svojom diele Vybrané megatrendy v súčasnej mediálnej zábave hovorí o „ ... istom aspekte smrti, spredmetnenom v podobe fotografií a videí samovrážd, vrážd, mučenia, týrania, verejných popráv diktátorov, ale aj medializovanej smrti celebrít a telebrít...“63 Zo smrti sa stala senzácia. Táto skutočnosť sa prejavila vznikom špecifických internetových stránok, žánrov a obsahov v televízii, vo filme ale tiež modifikáciou typického kresťanského sviatku. Našim záberom je tieto oblasti analyzovať a vybrať tie informácie a tvrdenia odborníkov, ktoré podporia výpoveď, že je smrť zozábavňovaná. Okrem potvrdenia tohto výroku sa sústreďujeme na vytvorenie pravidiel, podľa ktorých sa v súčasnosti nekrotainment riadi. Po infotainmente, ktorý sa snáď zrodil so samotným spravodajstvom je tu zozábavňovanie smrti v podobe nekrotainmentu, ktoré sa však riadi rovnakými pravidlami a využíva takmer tie isté techniky manipulácie. Tie sme si dovolili pretransformovať a prispôsobiť ich povahe nekrotainmentu nasledovne:  Hodnota informácie už nie je dôležitá. Smrť, umieranie a násilie sú tým, čo diváka neprestáva fascinovať.  Väčšinou je typické tragickú udalosť, alebo smrť zosobniť, t.j. snažiť sa o priame vstupy, alebo vyspovedať očitých svedkov na mieste udalosti. Prednostne je venovaná pozornosť nešťastiam, nehodám, vraždám alebo katastrofám.  Dizajnovo a esteticky by malo pôsobiť nielen štúdio v prípade spravodajskej relácie v televízii, ale rovnako aj samotní moderátori. Tí by nemali byť strohými „figúrkami“, ale mali by viesť fiktívny dialóg s divákom a byť v kontakte so svojimi kolegami. Správy by mali mať dobré ozvučenie, grafickú stránku a strih. Používať emotívnu hudbu.  V prípade tlače zábavný charakter umocňuje veľkosť titulkov sama osebe, ale aj vo vzťahu k vizuálu, ktorý je použitý. Podiel textu sa často znižuje na úkor použitej fotografie alebo iného vizuálneho pútača. Titulky sú často zamerané na informácie prinášajúce prekvapenie vo všetkých jeho podobách. 63 MORAVČÍKOVÁ, E. Vybrané megatrendy v súčasnej mediálnej zábave, 2013, s. 88. 34 Medzi zábavou a informáciou sa zužuje priepasť, ktorá sa môže v budúcnosti úplne zaceliť a tým narušiť povahu spravodajstva ako formátu prinášajúceho čisté informácie. Divák následne môže mať taktiež skreslenú predstavu o dôležitosti jednotlivých informácii. Cieľom nekrotainmentu je prinášať médiám zisk. Veľké množstvo násilných obsahov a smrti v tomto kontexte môžeme chápať ako komoditu, ktorá pomáha médiám v čoraz zaplnenejšom mediálnom trhu víťaziť nad konkurenciou. Môžeme teda pokladať za nový médiami uvedomelý nástroj manipulácie neustály stupňujúci sa prísun „nekroinformácii“ a „nekro-obsahov“? V zobrazovaní mŕtvych tiel prikrytých tmavým igelitom, miest nešťastí plných krvi a trosiek, samovrážd a vrážd v médiách a prijímaní týchto obsahov, podľa našej mienky vidíme určitú spojitosť so známym heslom „chlieb a hry“. Chlebom sa stávajú mediálne formáty, obsahy a informácie v televízii, ktoré konzumujeme rovnako ako teplú večeru pred nami na tanieri. Gladiátorské hry na život a na smrť zas predstavujú zábery na vojnou zasiahnuté územia, miesta nešťastí, popravy a útoky teroristov. Erika Moravčíková hovorí, že „ ...v záujme zachovania duševnej rovnováhy sme nútení takéto informácie len povrchne spracovávať (...) Predovšetkým vďaka médiám rýchlo myslíme, rýchlo konzumujeme, rýchlo žijeme. Masmédiá nám bránia v pocite súdržnosti a v porozumení s trpiacimi. Popritom dokážeme každý deň pokojne večerať aj pri tých najdesivejších a najšokujúcejších záberoch, pri ktorých by sa nám za normálnych okolností mal zdvíhať žalúdok. Brutalita a násilie, na ktoré sa dennodenne dokážeme bez mihnutia oka pozerať, médiá už natoľko strivializovali a zbanalizovali, že sa stávame ľahostajnými a apatickými (...).“64 Prejavy nekrotainmentu možno nájsť v každom nami spomínanom masovom médiu. Či už sa jedná o televíziu, tlač, rozhlas, internet alebo film. Podľa Eriky Moravčíkovej je nekrotainment previazaný a neoddeliteľný od nekromarketingu a „Hranice medzi nimi sú tekuté.“65 Nemožno teda brať kapitolu v našej práci týkajúcu sa len nekromarketingu za odfiltrovanú od atribútov nekrotainmentu. Erika Moravčíková vytvorila definíciu nekrotainmentu na základe svojich predošlých skúmaní a prišla na skutočnosť, že ho možno 64 65 MORAVČÍKOVÁ, E. Vybrané megatrendy v súčasnej mediálnej zábave, 2013, s. 92. MORAVČÍKOVÁ, E. Vybrané megatrendy v súčasnej mediálnej zábave, 2013, s. 100. 35 v konečnom dôsledku definovať, „ ...ako zozábavňovanie, komercionalizovanie, detabuizovanie, domestikovanie, poľudšťovanie, a najmä zneužívanie smrti.“66 Zozábavňovaniu, komercionalizovaniu a detabuizovaniu sa smrť a násilie nevyhli predovšetkým na internete. Ako masové médium nepodliehajúce cenzúre je v hodným miestom pre šírenie znepokojivých obsahov zahŕňajúcich násilie a smrť. Internet považujeme predovšetkým za také masové médium, ktoré neprinieslo len nové verzie jazykových prejavov, ale ovplyvnilo tiež spoločnosť a jej kultúru dorozumievania sa. Dnes okrem aktivít ako sú četovanie, používatelia strávia hľadaním audiovizuálnych obsahov rôzneho druhu a žánrov. Obľubu u určitých skupín používateľov internetu majú aj násilné obsahy. Mediálne obsahy plné násilia a smrti sú médiami do značnej miery cenzurované. Tlač a televízia prinášajú vždy záznamy so šokujúcim obsahom zahmlené na miestach, ktoré sú pre diváka explicitné. Cenzúra podobného typu sa však na internete nevyskytuje. Preto je dnes možné nájsť na webe zábery bez akéhokoľvek zásahu. Sústreďujú sa na rôznych blogoch, video databázach alebo na špecializovaných stránkach venovaných práve zobrazovaniu nevhodných obsahov. Medzi tieto stránky patria na Slovensku a v Čechách mimoriadne populárne návratdoreality.com, rozzlobenci.eu, agresori.com a tvrdarealita.cz. Všetky tieto webové stránky majú spoločnú vlastnosť. Uverejňujú sa na nich videá s rôznym obsahom. Na stránke navratdoreality.com sú tieto videá rozdelené do viacerých sekcii67, podľa zobrazovaného obsahu. Okrem pornografického obsahu a zábavných videí je možné na stránke v sekcii s názvom „Hnus“ prehliadať videá, ktorých spojovateľmi sú násilie a smrť bez zásahu cenzorov a strihačov. K uľahčeniu vyhľadávania majú jednotlivé videá tagy, podľa ktorých možno napríklad rýchlejšie nájsť videá obsahujúce záznam motocyklových nehôd. Vo viacerých článkoch je navratdoreality.com označovaná ako stránka so zábavným obsahom, čo len potvrdzuje ako dnešný konzument vníma smrť a násilie. Každé z jednotlivých videí sa dá po registrácii okomentovať. Často sú aj tie najexplicitnejšie a najnásilnejšie videá komentované vtipne. Až na niekoľko výnimiek sú násilný obsah a smrť v komentároch banalizované. Stránka taktiež ponúka užívateľovi 66 67 Ibid, 2013, s. 100. Viď prílohu – obr. č.9 36 možnosť registrovať sa na fóre68. V rámci neho môže uverejňovať vlastné obsahy podľa jednotlivých sekcii. Sekcie sa zhodujú s hlavnou stránkou takže je všetko graficky prehľadné a samotný dizajn stránky je označovaný za jednoduchý a estetický. Väčšina násilných a explicitných materiálov pochádza často zo zahraničných stránok s podobným obsahom. Najznámejšou z nich je stránka http://www.liveleak.com. Denne navštívi navratdoreality.com približne 60 000 návštevníkov. Mesačné náklady vo výške 12 000 korún českých na prevádzku tejto stránky sa uhrádzajú z online reklamy na stránke samotnej. Web má vlastnú fanúšikovskú stránku na sociálnej sieti Facebook69. Internet prispel ku rýchlemu globálnemu šíreniu informácii. V súvislosti s rýchlym globálnym šírením informácii sa dostávame k takým druhom informácii, ktoré sa týkajú inokultúrnych noriem a hodnôt. Táto skutočnosť dokáže následne ovplyvniť akým spôsobom napríklad slávime naše typické sviatky. S nekrotainmentom a nekromarketingom a ich prienikom úzko súvisí okrem iného aj snaha o amerikanizáciu niektorých typicky európskych kresťanských sviatkov. V poslednom desaťročí sa totiž výrazne mení model slávenia „dušičiek“. V minulosti sa jednalo o pietny sviatok, ktorého hlavným cieľom bolo na základe kresťanskej tradície uctiť si zosnulých blízkych. Mach, čečina, sušené plody a svieca, ktoré sa kládli na hrob neboli len konvenčným znakom pre veriaceho človeka, ale aj gestom vzájomnej spolupatričnosti medzi kresťanmi. V súčasnosti sa jedná o jeden z najmasovejších sviatkov na celom svete. Tieto dekorácie, ktoré sa v minulosti kládli dnes nahradili plastové vence a najčastejšie živé kvety v podobe chryzantém. Významný aspekt „dušičiek“ spočíva v sociálnej rovine. Ide totiž o čas, kedy sa stretávajú rodiny, známi a rodáci. Situáciu dnes pokrivili predovšetkým médiá masovej komunikácie a otvorené hranice, ktoré prinášajú do oblasti Strednej Európy nové hodnoty a kultúrne normy. Globalizácia naplno ukázala svoju silu. Ako hovorí kulturologička a mediologička Erika Moravčíková, spoločnosť, v ktorej dnes žijeme, hoci je vedená k „ ...hedonistickému až konzumnému spôsobu života a snaží sa vytlačiť skutočnosť neustále prítomnej smrti mimo svojho vedomia, na pominuteľnosti individuálnych životov i spoločenských procesov to nič nezmení. (...) a samotná skutočnosť 68 69 WEB (25) WEB (26) 37 smrti je pasívne prijímaná.“70 Jedinec si zvolí kompenzačnú aktivitu, nakoľko nepozná iný spôsob ako sa so smrťou vyrovnať. Tieto aktivity vedú podľa R. Hytycha k obchádzaniu a popieraniu reality života smrťou samotnou.71 Halloween zastupuje presne opačný princíp ako „dušičky“ a potvrdzuje to, čo R. Hytych tvrdí. Pamiatka zosnulých nemá oslavný charakter. Halloween túto úlohu prevzal predovšetkým na verejnosti a do súkromnej rodinnej sféry nezasahuje takmer vôbec. Hoci sa už aj na Slovensku nájde niekoľko rodín, ktoré podporujú známe koledovanie v kostýmoch strašidiel a rozprávkových bytostí. Halloween a marketingové aktivity od seba taktiež nemožno oddeliť. Viaceré podnikateľské subjekty objavili opäť spôsob ako sa finančne obohatiť. Na trhu objavili medzeru ktorú sa rozhodli zaplniť. Preto je dnes možné od mesiaca október v supermarketoch a obchodných domoch okrem klasického sortimentu sviečok, kahancov, vencov a lampášov nájsť aj oddelenie tematizujúce aj tento zábavný sviatok. Masky masových vrahov, fantazijných bytostí, lebky, kostry a mnohé ďalšie predmety sú však už nadstavbou, ktorú pomohla vybudovať populárna kultúra, ktorú zastupujú hororové a fantazijné romány a filmy. Komerčný potenciál využívajú predovšetkým bary, nočné kluby a diskotéky. Avšak zmenu je možné nájsť aj v programovej štruktúre televízii, ktoré taktiež vysielajú špeciálny program predovšetkým pre mladšie vekové kategórie. 72 Halloween sa stal spestrením aj klasického programu malých kín alebo multiplexov73. Aranžovaný cintorín, pavučiny, dymové prístroje a pomaľované tváre personálu v kombinácii so starostlivo zvoleným hororovým programom zaručujú okrem zábavy zákazníka aj vysoké tržby samotných prevádzok. Zozábavňovanie smrti, ktoré v konečnom dôsledku vedie k nárastu tržieb využíva dens aj filmový priemysel. MORAVČÍKOVÁ, E. Vybrané megatrendy v súčasnej mediálnej zábave, 2013, s. 89. HYTYCH, R. Smrt a nesmrtelnost – Sociální reprezentace smrti, 2008. s. 72 Televízia Markíza zareagovala na sviatok všetkých svätých a pamiatku zosnulých predovšetkým v spravodajských reláciách. Program počas dňa patril skôr zábave. Dňa 31.10.2015 nasadila televízia dvojicu filmov venovaných tematike smrti, duchom alebo americkému sviatku Halloween. Išlo o tituly Pes, ktorý zachránil Halloween a Rodina Addamsovcov 2. Nasledujúci deň 01.11.2015 televízia vysielala v repríze Rodinu Addamsovcov 2 a mysteriózny film Duch v hlavnej roli so zosnulým Patricom Swazeym. Televízia JOJ počas týchto dvoch dní nevysielala na svojej hlavnej stanici žiadny špecifický titul a na stanici JOJ PLUS vysielala len špeciálnu časť zo seriálu Simpsonovci – Halloweensky špeciál, WEB (27) 73 Viď prílohu – obr. č.10 70 71 38 Film si prešiel výraznou zmenou od počiatku svojho vzniku, rovnako tak aj televízny seriál. Predovšetkým film dnes patrí medzi najsilnejšie médiá masovej komunikácie. Je médiom, ktoré zobrazuje smrť veľmi často. Dokazuje to viacero výskumov filmových teoretikov. S jedným z nich prišli aj Schulz a Huet, ktorí na vzorke 65 amerických filmov zistili, že smrť je elementom, ktorý sa vyskytuje vo filme veľmi často. Spolu v týchto filmoch napočítali až 857 scén obsahujúcich smrť. V priemernom filme o dĺžke 100 minút by sa podľa nich mala objaviť scéna zobrazujúca smrť každých 7 až 8 minút.74 Senzácia smrti a jej nerealistické zobrazenie by sme mohli pokladať v minulosti za štandard. Vysoká frekvencia smrteľných scén, hlavne tých ktorých povaha je nerealistická až exotická dávala priestor k možnosti verejného popierania smrti, potlačovania emócii a vyhýbaniu sa strachu zo smrti. Jej úlohou bolo predovšetkým zabávať. Toto tabu nezobrazovania smrti v jej reálnej podobe, však v súčasnosti čiastočne eliminovali filmy špecifických žánrov ale tiež výber hlavnej postavy a jej charakter vo filme. Lukáš Wojciechowski reaguje na zobrazovanie smrti filmovým priemyslom nasledovne: „Filmový priemysel v žánri thrillerov, kriminálnych a akčných filmov využíva špeciálne efekty a filmové triky, ktoré s chirurgickou presnosťou a drastickosťou výrazu zobrazujú deštrukciu tela a jeho vnútorných orgánov.“75 V kontexte persuazívneho pôsobenia, umierajúci hlavný hrdina alebo hrdinova smrť na diváka, rovnako ako iné emocionálne situácie, pôsobí tým viac, čím viac sa blíži k realite a autentickosti. Film je médium, ktoré tento dojem reality dokáže sprostredkovať. Rozvoj vizuálnych efektov a niektorých techník nakrúcania naozaj umožnili zobraziť smrť v takej podobe, v akej ju poznáme t.j. v jej najexplicitnejšej podobe. Ako píše Peter Konečný: „Smrť vo svojich niektorých výstredných prípadoch funguje v rámci filmu ako prvok so schopnosťou lámať uzavretosť fikcie diela. Príliš reálna (aj keď stále štylizovaná), poprípade expresívne krvavá vizualizácia smrti tak film núti dotýkať sa svojich vlastných hraníc. Prestáva byť uchopiteľným čiste v dimenziách estetických a vynucuje si širší pohľad, zahrňujúci morálne hľadisko. Smrť vo filme a zvlášť tá, ktorá sa určeným spôsobom zaoberá smrťou reálnou (zobrazenie historicky skutočnej udalosti ako napríklad zabíjanie židov v koncentračných táboroch, či zachytenie reálnej smrti odohrávajúcej sa pred objektívom kamery) je tým najsilnejším činiteľom na zrušenie estetickej dištancie, spôsobujúcej, že už nie sme schopní sledovať obraz len ako reprezentáciu umeleckého diela. Filmová smrť má 74 75 WEB (28), 2000 WEB (5), 2009 39 moc zrušiť ilúziu, tvorenú filmovým plátnom a výrezom predkamerovej reality.“76 Prílišnou realistickosťou filmu vzniká istá podobnosť a následný pocit obyčajnosti ku ktorému u diváka dochádza. Na jednej strane si už smrť tak neestetizujeme, na druhej strane ju vidíme vo filmových dielach tak často, že z našej strany dochádza k desenzitivizácii. Divák by si však mal pre seba vytvoriť isté mantinely. „...čím jestvuje viac podobností, bezprostrednej podobnosti umenia so životom, tým zostrenejší musí byť súčasne u diváka pocit konvenčnosti. Divák alebo čitateľ pritom, že by mal takmer zabudnúť, že má pred sebou umelecké dielo, nemal by na to zabudnúť úplne.“ 77 Vedomie diváka chápe, že sa jedná o nereálny dej. Emocionálne puto, ktoré si vytvoril mu ale diktuje aby ho prijímal ako reálnu udalosť. Film s tým však taktiež určitým spôsobom bojuje a snaží sa túto podobnosť eliminovať určitými prostriedkami. Snaží sa, „...narúšať naivnú vieru diváka, pripraveného stotožňovať emócie z predstavenia so zážitkami z reálnych udalostí, nevynímajúc pritom ani jeho vulgárne túžby po ostrých zážitkoch, sa súčasne usiluje i o záchranu naivnej, dokonca občas až priveľmi naivnej dôvery v totožnosť filmu so skutočnosťou.“78 Estetická rovina sa však v súčasnosti vytráca na úkor realistickosti. Ďalej je tu skutočnosť, že divák vie, že sa jedná vo filme o smrť fingovanú a tak ju banalizuje. Scény odrezávania hláv, amputácie končatiny alebo zastrelenia nepokladáme za nič neobyčajné v kontexte filmu. To, pred čím by sme si bežne v realite zakryli oči, si v tomto prípade vychutnávame. Zobrazenie smrti vo filme je tak vizuálne atraktívne, že okrem návštevy kina si radi „dobre nakrútenú smrť“ pozrieme aj na domácich digitálnych nosičoch v pohodlí domova s misou plnou zemiakových lupienkov. Niemiec a Schulenberg v ich spoločnom príspevku riešia úlohu smrti vo filme. Podľa nich má smrť vo filme špeciálnu úlohu vo formovaní nášho vzťahu voči nej v skutočnom živote. Filmu nemožno uprieť psychologický až terapeutický vplyv. Skutočnosť, že sa vieme vcítiť do filmového charakteru, nám podľa týchto odborníkov dokáže pomôcť zmieriť sa s našou vlastnou smrteľnosťou.79 76 WEB (29), 2004 LOTMAN, J. Semiotika filmu, 2008, 78 LOTMAN, J. Semiotika filmu, 2008, 79 WEB (30), 2011, s. 387 77 40 Televízny seriál taktiež zažil isté znovuzrodenie. Ten sa svojou výpravnosťou, technickým spracovaním a obsadzovaním známych hercov priblížil k filmovému umeniu naozaj blízko. Špecifickosť súčasnej seriálovej tvorby tkvie v adaptácií takých príbehov, ktoré doteraz nebolo možné kvôli viacerým bariéram v televízií vysielať. Príchodom špecializovaných staníc a príspevkami v médiách sa smrť banalizovala natoľko, že sa napríklad kriminálne seriály vysielajú už pred poludním. Tematika smrti sa objavuje častejšie než kedykoľvek predtým, aspekt smrti je využívaný v celej žánrovej škále. Nové seriály k pritiahnutiu diváka používajú rôzne taktiky. Jednou z nich je prvok náhodnosti smrti, ktorý vnímame ako zábavný aspekt. Skutočnosť, že si divák nemôže byť istý, či prežije jeho obľúbená postava v ňom vyvoláva istý druh senzácie a napätia. Fenomén zombie t.j. živých mŕtvol, ktorý bol dovtedy typickým prvkom literatúry a filmu sa objavuje už aj v televíznom seriáli. Jedným z hlavných atribútov zombie je ich potreba neustále konzumovať. Potreba vidieť ďalšiu novú epizódu obľúbeného seriálu, čakať na ďalšiu dávku živých mŕtvol, vidieť surovú smrť, chýbajúce časti tela a trčiace vnútornosti vytvára z diváka taktiež obrazne povedané živú mŕtvolu, ktorú ťahá ako moru za svetlom jej ďalšia dávka pôžitkov z fingovanej smrti a násilia. 41 6. FENOMÉN SMRTI CELEBRÍT Nekromarketing nejde oddeliť od nekrotainmentu úplne. Oba tieto fenomény sa navzájom dopĺňajú. Smrť známych osôb a celebrít je dnes oblasťou, kde sa nekrotainment a nekromarketing snúbia v jedno, snáď najviac zo všetkých príkladov, ktoré sme uviedli v našej práci. Mediálna manipulácia dosahuje nových kvalít a intenzity. V tejto kapitole sa snažíme predložiť všetky fenomény, ktoré súvisia so smrťou slávnych osobností s primárnym zameraním na popis mediálnej udalosti a verejného mediálneho trúchlenia. Celebrity, ktorých popularita je v priamej úmere s pravidelnou prítomnosťou v médiách si dokážu udržať publikum aj po svojej smrti. Úloha udržať a šíriť popularitu v tomto prípade naplno pripadla médiám. Vzťah fanúšikov a celebrít je často označovaný za nerovnovážny a bez reciprocity. Vzťah medzi médiami a celebritami by sa dal opísať ako vzájomný. Podľa riaditeľa Centra pre Médiá Davida Marshalla sa snažia tradičné médiá využiť popularitu celebrít ako spojovacích elementov na svoje roztrieštené publikum, ktoré je podľa neho stále ťažšie prilákať a udržať.80 Aj tento vzťah však prináša nástrahy. Príliš častá prítomnosť celebrity v médiách môže devalvovať jej kultúrnu a ekonomickú hodnotu. V prípade udalosti ako jej smrti však táto skutočnosť prestáva platiť. Tento typ udalosti totiž oslovuje bulvárne aj seriózne médiá. Je totiž tak významná. Hovoríme tu o „mediálnej udalosti“ tak ako ju popisujú v kontexte televízie Daniel Dayan a Elihu Katz v diele Media events.81 Podľa nich je mediálna udalosť sviatkom masovej komunikácie, ktorá výrazne dokáže narušiť dovtedy „bežný“ chod médií a dokonca aj domácností.82 Je neplánovaná a médiá sa na nej nepodieľajú po organizačnej stránke. Všetky udalosti, ktoré sme si zvolili rozoberať v tejto práci boli rozoberané vo všetkých médiách. Či už to bola televízia, rádio, tlač alebo internet. Tieto udalosti výrazne narušili bežný rozhľad predovšetkým bulvárnych médií. Ostatné menej zaujímavé správy boli totiž odsunuté ako sa vravieva na „druhú koľaj“. Skutočnosť, že sme každodenne vystavovaní novým informáciám zo života slávnych osobností nás núti byť prítomnými aj pri takých udalostiach ako je ich smrť. Doslova nám tak „prirástli k srdcu“ že za nimi smútime a svoje 80 MARSHALL, D.P. The Celebrity Culture Reader, 2006, s. 3. DAYAN, D. – KATZ, E. Media events, 1992, s. 32. 82 DAYAN, D. – KATZ, E. Media events, 1992, s. 33. 81 42 trúchlenie si dnes nenechávame len pre seba. Médiá nám toto verejné trúchlenie uľahčujú tým, že sa do trúchlenia zapájajú tiež. Vznik verejného mediálneho trúchlenia môžeme spájať s úmrtím princeznej Diany. Následne médiá pochopili, že smrť známej osobnosti zvyšuje nielen sledovanosť a zisk, ale zároveň umožňuje divákovi rozlúčiť sa so svojim idolom priamo zo svojej obývacej izby. Toto mediálne trúchlenie má podľa Eriky Moravčíkovej množstvo podôb. Či už je to preexponovaný plač na pohrebe diktátora Severnej Kórey alebo veľkolepé rozlúčky s Michaelom Jacksonom, Whitney Houston a pod.83 Na Slovensku existujú taktiež udalosti, u ktorých si verejnosť prešla fázami mediálneho trúchlenia par excellence. Jednou z nich je smrť Pavla Demitru, Antona Srholca alebo Ladislava Chudíka. Počas všetkých týchto udalostí upravovali televízie svoj program. Pravidelne do vysielania zaraďovali mimoriadne spravodajské a publicistické relácie, spomienkové videá alebo dokumentárne filmy. Vysielanie obohatil aj živý prenos z rozlúčky alebo zo samotného pohrebu. Na viacerých slovenských televíznych staniciach sa vysielali aj živé prenosy pohrebov svetových osobností ako Whitney Houston, Michael Jackson alebo pápež Ján Pavol II. Pohreb Pavla Demitru sa takto veľkolepým organizovaným rozlúčkam výrazne podobal. 6.1 Smrť Pavla Demitru ako mediálna udalosť roka 2011 Smrť Pavla Demitru bola osobitá vo viacerých aspektoch. Erika Moravčíková označuje smrť tohto známeho športovca za slovenskú mediálnu udalosť roku 2011.84 Médiá totiž prinášali okrem nových informácii o tragédií, vrátane záberov na trosky samotného lietadla aj nefalšovaný prejav emócii zo strany fanúšikov, divákov, jeho kolegov, priateľov a rodiny. Jeho smrť bola „ ...individualizovaná a zároveň detabuizovaná.“85 A bola intenzívne sledovanou témou ešte niekoľko mesiacov. Podujatím roka sa stala rozlúčka spojená s pohrebom tohto športovca, ktorá bežala v priamom prenose na televízii Markíza a na internete.86 Sledovanosť tohto podujatia bola mimoriadne vysoká v kategórií mladších divákov.87 Vysielali sa aj ďalšie formy rozlúčky v podobe špeciálnej spravodajskej relácie MORAVČÍKOVÁ, E. Vybrané megatrendy v súčasnej mediálnej zábave, 2013, s. 94. Ibid, 2013, s. 94. 85 MORAVČÍKOVÁ, E. Vybrané megatrendy v súčasnej mediálnej zábave, 2013, s. 95-96. 86 WEB (31) 87 Tragické úmrtie hokejistu Pavla Demitru zvýšilo záujem Slovákov o spravodajstvo. Televízia TA3 dosiahla podľa oficiálneho peoplemetrového merania TNS celodenný trhový podiel 4,2 % v cieľovej skupine 12+. Znamená to ich najlepší výsledok v danom roku. Priemer stanice je 1,9 %. TA3 sa téme začala venovať okolo 83 84 43 moderovanej Zlaticou Puškárovou88 alebo špeciálne športové noviny venované osobnosti Pavla Demitru89. Ako hovorí Erika Moravčíková „ ... emócie boli do veľkej miery formované zo strany médií, ktoré jeho tragickú smrť hyperbolizovali vo všetkých aspektoch (...).“90 Samotné parazitovanie na smrti športovca odštartovalo už v deň oznámenia úmrtia. Počas živého vstupu redaktor televízie Markíza Michal Bujna91 nedokázal emócie udržať od samotného začiatku reportáže spred trenčianskeho štadióna. Reportáž aj napriek jeho neschopnosti niečo povedať kvôli dojatiu pokračovala ďalej a v konečnom dôsledku bola pre diváka taktiež dojímavá. Emócie umocnil moderátorom naznačený osobný priateľský vzťah redaktora s Demitrom a jeho rodinou. Rodina zosnulého športovca sa stala najväčším terčom médií. Tie opakovane necitlivým spôsobom útočili na Demitrovu manželku, len aby získali vyjadrenie k smrti jej manžela. Jej trúchlenie sme mali možnosť sledovať od prítomnosti rakvy na letisku až po zábery na náhrobný kameň na ktorom sa nachádzal jej odkaz intímneho charakteru.92 Mediálne trúchlenie bolo možné sledovať okrem televízie aj v rozhlase, dennej tlači a na bulvárnych a spravodajských internetových portáloch. Na internete a v tlači nadobúdala tragédia úplne odlišné črty. Viaceré denníky a týždenníky prinášali okrem bežných informácii o nešťastí aj ďalšie informácie, ktoré by sme však mohli označiť už ako parazitovanie na tejto tragédii. Do rubriky „minúta po minúte“93 pribúdali informácie najrôznejšieho druhu. Od identifikácie tela hokejistu, vyjadrení známych osobností, cez prílet rakvy s pozostatkami na Slovensko až po spomienkové videá od fanúšikov, ktoré vznikali skôr ako boli identifikované pozostatky 15. hodiny, kedy sa objavili prvé informácie o páde lietadla v Rusku a hokejistoch na jeho palube. Najsledovanejšia relácia – Hlavné správy o 18:30 – mala trhový podiel 8,2 % a aspoň na minútu si ju pozrelo takmer 280 tisíc ľudí. To je číslo vyše päťnásobne prekračujúce bežné výkony relácie. Priemerný čas sledovania bol 12 minút. Podobne silné výsledky mala aj večerná Téma dňa venovaná Demitrovi (trhový podiel 3,8 % v 12+) a Nočný žurnál (2,7 %). Tradičným lídrom medzi spravodajskými reláciami boli Televízne noviny Markízy. Pozeralo ich bezmála 900 tisíc divákov starších ako 12 rokov. Pritom v septembri oslovujú priemerne asi 710 tisíc ľudí. Noviny Joj pozeralo 670 tisíc ľudí (share 36 % v 12+). Záujem o informácie o nešťastí sa prejavil aj na výsledkoch Športových novín (vyše 760 tisíc divákov, share 38,7 %) a Nočných Televíznych novín Markízy (vyše 510 tisíc divákov, share 36,2 %) alebo Športu Joj (takmer 570 tisíc divákov, share 28,6 %). Tohoročný priemer Markízy v 12+ je 30,8 %, Jojky 18,7 %. Na webe téma rezonovala tiež; ta3.com sa dostala na 20. miesto v rebríčku najnavštevovanejších slovenských webov, i keď bežne býva okolo 50. Webovým lídrom bol azet.sk a dvojkou sme.sk (415 600). Správu o Demitrovom úmrtí si na sme.sk prečítalo vyše 460 tisíc ľudí. Téma sa na druhý deň ráno dostala aj do printu: na titulke ju priniesli všetky celoslovenské denníky. WEB (32) 88 WEB (33) 89 WEB (34) 90 MORAVČÍKOVÁ, E. Vybrané megatrendy v súčasnej mediálnej zábave, 2013, s. 96. 91 WEB (35), 2011 92 MORAVČÍKOVÁ, E. Vybrané megatrendy v súčasnej mediálnej zábave, 2013, s. 97. 93 WEB (36), 2011 44 Pavla Demitru. Spomienkové videá však neboli jediným spôsobom ako si fanúšikovia uctili pamiatku tohto športovca. S príchodom sociálnych sietí totiž prišiel aj nový fenomén virtuálneho mediálneho trúchlenia, kedy sa na virtuálnej nástenke mohli objavovať obrázky a videá horiacich sviec a kondolenčných vencov. Fanúšikovia reagovali množstvom vytvorených FB stránok, básňami, piesňami, nespočetným množstvom vytvorených obrázkov a koláží (primárne využívali fotografie buď zo zápasov, fotografie s deťmi a manželkou alebo fotografie, kde mal Demitra smutný výraz tváre, ktoré spájali so zábermi z miesta nehody, pomníkom a pod.), kresieb, videí tvorených zostrihmi najlepších záberov z Demitrovho života (sprevádzané boli piesňami ako Lúčenie pozná každý z nás, Hallelujah, Počkaj na nás tam hore (Kontrafakt), Posledná (Desmod), In memoriam (Konflikt)...) dali si Demitrovu tvár vytetovať94, v Dubnici nad Váhom dokonca po ňom pomenovali základnú školu, ktorú on sám navštevoval. Tlačidlo „like“ nadobudlo nový zmysel. Erika Moravčíková označila Facebook preplnený stránkami venovanými smrti P. Demitru, na ktorých mohol prostredníctvom „lajku“ fanúšik vyjadriť svoj smútok za obrovskú virtuálnu kondolenčnú knihu.95 V súčasnosti na sociálnej sieti Facebook po zadaní hesla „Demitra“ do vyhľadávača nájdeme cca 90 stránok s menom P. Demitru, väčšinu s názvami ako Ďakujeme Paľko Demitra, Pavol Demitra ďakujeme, Paľko Demitra – navždy v srdci, Demitra neodchádzaj... Niektoré zo stránok vznikli ešte pred smrťou P. Demitru, avšak všetky samozrejme reagovali na jeho smrť a množstvo fanúšikov si stránky získali až po jeho smrti. Na nástenkách týchto stránok sa vyskytovali najrôznejšie básne, piesne, fotografie, koláže a pod. Najnavštevovanejšia stránka R.I.P. Pavol Demitra96 si dnes žije vlastným životom. Kondolenčná stránka s takmer 162 000 fanúšikmi dnes zdieľa okrem iného výsledky hokejových zápasov a iných športových aktivít, vyjadruje podporu štrajkujúcim učiteľom alebo kritizuje politickú situáciu na Slovensku prostredníctvom vtipných videí a obrázkov. Forma mediálneho trúchlenia prostredníctvom sociálnych sietí sa stala najjednoduchším Viď prílohu – obr. č.11 MORAVČÍKOVÁ, E. Vybrané megatrendy v súčasnej mediálnej zábave, 2013, s. 96. 96 WEB (37) 94 95 45 spôsobom vyjadrenia súcitu.97 Pochopili to aj samotní zakladatelia sociálnej siete Facebook, ktoré vyšlo v ústrety používateľom. Tlačidlo „like“ nadobudlo nové funkcie pre lepšie vyjadrenie emócii užívateľa.98 Podľa Eriky Moravčíkovej sa nekromarketing súvisiaci s Demitrovou smrťou roztočil na plné obrátky. „Mozaiku dotváral predaj dresov s jeho menom a číslom 38, suvenírov, ruží na masový pohreb, ktorý mali možnosť sledovať nielen fanúšikovia na trenčianskom štadióne, ale aj doma pri počítačoch či televíznych obrazovkách. Predajným artiklom sa stalo všetko, čo s ním nejako súviselo: suveníry, tričká, dresy, spomienkové predmety či kniha o mŕtvom hokejistovi (...) Rovnako tak i piesne nahrané bezprostredne po jeho smrti.“99 Tu sa však nekromarketing nezastavil a predaj predmetov súvisiacich s Demitrom pokračoval ďalej vydaním intímnej zbierky básní100 Majky Demitrovej, ktorú mu venovala. Básne môžeme označiť za istý spôsob vyrovnania sa vdovy po Demitrovi s jeho smrťou. Zverejnenie básní tak intímneho charakteru, často až s erotickým nábojom považujeme za zvláštny. Ako pomohla skutočnosť zverejnenia týchto básni Majke Demitrovej zmieriť sa so smrťou manžela je pre nás otázkou zatiaľ bez odpovede. Celý kolotoč vyvrcholil skĺbením nekromarketingu a nekrotainmentu v dokumentárnom filme s názvom 38 – filmová pocta hokejovej legende101. Webová stránka kina Apollo zverejnila nasledujúci obsah k tomuto filmu: „Tento jedinečný filmový projekt predstaví Demitru nielen ako vrcholového športovca, ale predovšetkým ako človeka a silnú osobnosť, na ktorú dodnes spomína celý národ. Poodhalí významné i bežné momenty zo života hokejovej legendy, jeho túžby a vytýčené ciele. Vo filme budú použité unikátne archívne zábery, exkluzívne materiály z archívu NHL a osobné výpovede. Nemalý priestor je venovaný slovenskej hokejovej reprezentácii, ktorej bol Paľo neoddeliteľnou súčasťou. Film 38 je určený každému, koho sa odchod Paľa Demitru dotkol a kto sa chce dozvedieť niečo viac o tomto nielen výnimočnom hokejistovi, ale predovšetkým skvelom človeku.“102 Tento film režírovaný Danielom Danglom za prvý víkend v kinách vzhliadlo 49 314 MORAVČÍKOVÁ, E. Vybrané megatrendy v súčasnej mediálnej zábave, 2013, s. 96. WEB (38), 2015 99 MORAVČÍKOVÁ, E. Vybrané megatrendy v súčasnej mediálnej zábave, 2013, s. 97 100 Viď prílohu – obr. č.12 101 WEB (39) 102 WEB (40) 97 98 46 divákov. Film sa dlhodobo držal na prvej priečke v návštevnosti slovenských filmov na Slovensku.103 6.2 Prípad Ivety Bartošovej Z absolútne odlišnej kategórie pochádza médiami budovaný príbeh dnes zosnulej speváčky a herečky Ivety Bartošovej. Psychický stav, situácia v súkromí a neustále útoky bulváru pravdepodobne prinútili Bartošovú k samovražde.104 Bulvárne médiá zo smrti tejto známej osobnosti ťažili ešte niekoľko týždňov po pohrebe. Zábery na prikryté mŕtve telo Bartošovej ležiace na koľajniciach sa objavilo vo všetkých bulvárnych denníkoch či už v tlačenej alebo online forme. Televízne noviny na televízii Nova, ktorých hlavnou témou bola jej smrť zaznamenali rekord v sledovanosti.105 Médiá budovali okolo Bartošovej „bublinu“, ktorá „spľasla“ až keď už nebolo nič, čo by sa dalo po jej smrti riešiť. Za vrchol novinárskeho hyenizmu možno označiť zverejnené informácie týkajúce sa detailov z pitevnej správy alebo prípravy pohrebu. Vo viacerých článkoch bol rozoberaný nielen výzor speváčky po tragickom devastačnom strete s vlakom, ale taktiež jej celkový zdravotný stav. Články obsahovali informácie o množstve alkoholu v krvi alebo o stave jej pečene.106 Ďalšie informácie v článkoch opisovali ako bude vyzerať rozlúčka s Bartošovou, aké piesne na nej zaznejú, čo bude mať zosnulá oblečené, alebo za trapas považované pochovanie speváčky v lacnej truhle. Internetový portál Topky prišiel dokonca s anketou, v akej truhle by mala byť Iveta Bartošová pochovaná.107 Paradoxná je skutočnosť, že si speváčka získala množstvo fanúšikov až po svojej smrti. Vzrástol však aj počet tých, ktorí si zo života a samotnej samovraždy Bartošovej robili nemiestne žarty. Vlna čierneho humoru, ktorá zaplavila predovšetkým sociálne siete nemala konca a prišla už niekoľko hodín po tragickej udalosti. Všetky vtipy mali však jediný účel a to „uhryznúť si z koláča“ popularity, ktorú osoba Ivety Bartošovej predstavovala. Okrem výsmešných obrázkov, koláží a videí, ktorých popularita je až zarážajúca vznikali na 103 WEB (41), 2014 WEB (42), 2013 105 WEB (43), 2014 106 WEB (44), 2014 107 V tomto prípade sa návštevníci portálu mohli rozhodnúť v ankete medzi lacnou truhlou a honosnejšou. Až 91% návštevníkov (8864) si zvolilo možnosť, že si Bartošová zaslúži honosnejšiu rakvu. WEB (45), 2014 104 47 sociálnych sieťach stránky oslavujúce smrť tejto speváčky.108 Zo smrti ako senzácie sa snažili vyťažiť aj podvodníci, ktorých odkaz na falošné video zachycujúce samovraždu Bartošovej presmeroval používateľa na stránku „Miluji smích“ ktorej fanúšikom sa aj automaticky stal.109 6.3 Smrť herca Paula Walkera Smrťou, ktorá sa postarala v roku 2013 o senzáciu v médiách aj na verejnosti by sme mohli označiť tragickú smrť herca Paula Walkera. Herec známy z filmovej série Rýchlo a zbesilo sa zabil počas rýchlej jazdy autom. Krátko po oznámení hercovej smrti sa v médiách objavili fotografie z miesta tragédie a taktiež videozáznam zachytávajúci moment Walkerovej smrti. Rýchlosť akou jednotlivé médiá uverejňujú nové zábery a informácie je až fascinujúca. Úspešnosť týchto médií ja často priamo úmerná túžbou po senzáciách zo strany verejnosti. Verejnosť nezostáva len v roli konzumenta ale samotná buduje a vytvára obsah ktorý bude v médiách konzumovaný. Fotografie z miesta tragédie nevznikali len prostredníctvom fotoaparátu profesionálnych redaktorov a novinárov. Často pochádzali z mobilných telefónov bežných ľudí túžiacich po senzácii. Túžba diváka však nemôže byť prekonaná senzácie chtivosťou samotných médií, ktoré sú často ochotné za unikátny záber, video alebo informácie zaplatiť značný finančný obnos. V prípade Paula Walkera sa jednalo o predaj unikátnej fotografie zobrazujúcej obhorené hercovo telo.110 Podľa viacerých článkov a názorov sa jednalo o podvod. Podobných podvodných fotografií je na internete nespočetné množstvo. K tomuto množstvo fotografii sa pridávajú dokonca aj videá dokladujúce haváriu herca pri ktorých boli osoby, ktorými bolo video nahrané „náhodnými“ svedkami. V skutočnosti sa jednalo o zostrihané zábery z rôznych nehôd odohrávajúcich sa často dokonca na iných kontinentoch. Túžba po senzácii za každú cenu nakoniec vyúsťuje k ešte väčšiemu zneucteniu pamiatky mŕtveho. Fascinácia smrťou a samotnou osobou Paula Walkera pritiahla na miesto tragédie aj jeho hereckých kolegov. O nespočetnom množstve fanúšikov ani nehovoriac. Ich trúchlenie prebiehalo predovšetkým na sociálnych sieťach. O svojom smútku informovali na svojej nástenke pridaním vlastnoručne vyhotovenej 108 WEB (46), 2014 WEB (47), 2014 110 WEB (48), 2013 109 48 fotografie z miesta nešťastia. Slovenské televízie priniesli len strohé informácie. Televízia JOJ jediná priniesla spomienkové video v rámci relácie Topstar magazín. Rovnako v upútavkách na jeho posledný dokončený film Zakázaná zóna využila skutočnosť jeho smrti na prilákanie väčšieho počtu divákov pred televízne obrazovky. Hneď po smrti herca stúpol záujem aj o film Rýchlo a zbesilo 7. Strach fanúšikov z nedokončenia filmu bol však zažehnaný. Tejto skutočnosti sa venujeme v kapitole o nových prienikoch nekromarketingu a nekrotainmentu. Verejné mediálne trúchlenie samozrejme nesúvisí len s úmrtiami celebrít. Táto forma trúchlenia je prítomná dnes pri každej väčšej tragickej udalosti. Zoznam týchto udalosti by bol dnes dlhý. Od nástupu nového milénia sme boli nielen vo svete ale aj na Slovensku svedkami tragických udalostí, ktoré silne otriasli našou relatívne pokojnou každodennosťou. Zatiaľ, čo niektoré tragédie si zaslúžili špeciálne relácie, iné si museli „postačiť“ s reportážami počas bežného vysielacieho času televízneho spravodajstva. Za tie najväčšie novodobé tragédie možno označiť banícke nešťastie v meste Handlová, letecké nešťastie pri obci Hejce, Masaker v Devínskej Novej Vsi, haváriu slovenského autobusu v Chorvátsku alebo v Polomke. Zo zahraničných tragédii, ktoré ovplyvnili život na Slovensku môžeme spomenúť masaker v redakcii časopisu Charlie Hebdo, výbuch na letisku v Bruseli alebo teroristické útoky v Paríži. Aj v tomto prípade prebiehalo mediálne trúchlenie predovšetkým na sociálnych sieťach a internete. Z internetu ale predovšetkým zo sociálnych sietí sa stal kyber-cintorín, na ktorom každý môže vyjadriť svoj zármutok prostredníctvom nič nehovoriaceho a predsa obligátneho R.I.P.111 Je to povrchnosť alebo pretvárka? Myslíme si skôr, že sa jedná o zvláštnu kombináciu neutíchajúcej fascinácie zo smrti a túžby združovať sa v tomto individualistickom svete aspoň vo virtuálnom prostredí a zdieľať s niekým pocity smútku alebo radosti. 6.4 Dražby predmetov patriacich celebritám a stávky na ich smrť Ako sme už v prípade smrti Pavla Demitru napísali, nekromarketing svoju reálnu silu ukazuje predovšetkým vo svojom talente predať po mŕtvej osobnosti aj tú najnepotrebnejšiu 111 „Rest in peace“ v slovenskom preklade ako „odpočívaj v pokoji“ 49 vec. Analógia ktorá sa ponúka je založená na podobnosti s obchodom s relikviami svätých. Predaj osobných predmetov slávnych osobností alebo dokonca častí ich tela, nie je ničím výnimočným ani v súčasnosti. Modly, ktoré boli v minulosti prezentované samotnými svätcami a neskôr ich relikviami sa dnes pretransformovali do ľudí a ich osobných vecí, ktorým výnimočnosť a médiá zaistili to, čo kedysi zázraky svätcom. Hovoríme o sláve, ktorá sa stala ukazovateľom pre obchodníkov zaoberajúcich sa predajom predmetov po zosnulých celebritách. Práve sláva totiž pomáha určiť cenu týmto predajným artiklom. Ďalšou skutočnosťou, ktorá môže ovplyvniť cenu predmetu je aj samotná smrť. Konkrétne, či sa jednalo o prirodzenú, škandálnu alebo násilnú smrť. Väčšinou sa za vysoko predajné artikle dajú označiť všetky predmety, ktoré sa dajú spojiť so životom danej slávnej osobnosti, čo potvrdzuje dnes už nevyhnutný posudok pravosti. Tieto predmety musia súvisieť buď s jej povolaním, osobným životom alebo symbolom, ktorý predstavovala počas života, prípadne po smrti. Predaj nehnuteľností a áut dnes môžeme považovať za bežnú prax po smrti niektorej z osobností. Omnoho dostupnejšie a zaujímavejšie sa však stávajú pre kupujúcich osobné predmety, ktorých cena sa môže vyšplhať až na sumu niekoľkých miliónov dolárov. Na špecializovaných dražbách dnes možno bežne nájsť predmety po Marilyn Monroe, Elvisovi Presleym, Elisabeth Taylor alebo Michaelovi Jacksonovi. Predávajú sa listy, oblečenie, šperky, make-up alebo dokonca časti tela či lekárske záznamy. Často sa jedná aj o absurdity najhrubšieho zrna, od vypľutej žuvačky až po použitú spodnú bielizeň. Mediálny obraz celebrít, ktorý vzniká v masových médiách k tomuto fanatizmu výrazne prispieva. Médiá totiž často v prípade niektorých celebrít budujú až kult osobnosti. Kedy sa z celebrít stávajú národní hrdinovia alebo až osoby s nadprirodzenými schopnosťami. Pocit vlastniť predmet alebo dokonca časť slávnej osobnosti napĺňa fanúšika šťastím.112 Dodáva pocit celistvosti jeho vzťahu k osobnosti, ktorá dovtedy neopätovala jeho city. Kúpu predmetov tohto druhu však nemožno označiť za investíciu do budúcna. Osobám, ktoré tieto predmety kupujú často ide len o sympatiu, ktorú voči celebrite cítia. V súčasnosti 112 WEB (49) 50 hranice, ktoré by bránili ku kúpe niektorých zo spomienkových predmetov skoro úplne vymizli. V ére internetu sa totiž do aukcie môže zapojiť doslova každý. Mnohé aukčné domy totiž zriadili akúsi online pobočku. Po prihlásení sa do nej, môže používateľ prihadzovať na položky, ktoré sa práve dražia na opačnom konci sveta v sídle firmy. Internet však prináša aj iné možnosti ako na smrti celebrity zarobiť. Viaceré stávkové spoločnosti totiž v súčasnosti ponúkajú možnosť staviť si na smrť konkrétnej osobnosti. Stávkový tiket nie je potrebné vypĺňať ručne. Celý stávkový biznis prebieha predovšetkým prostredníctvom internetu a je riešený bezhotovostným platobným stykom. Stránka http://www.deathlist.net je špecializovanou stránkou, ktorá prináša každý rok zoznam 50 osobností, ktorých zdravotný stav a vek napovedajú, že ich smrť môže nastať v danom roku. Stránka slúži ako istá pomoc pri výbere osoby, ktorá stávkara privedie k zisku. Každá osobnosť má vytvorený vlastný profil v ktorom sa okrem životopisu a profesie uvádza aj status, ktorý informuje o miere jej „životaschopnosti“. Následne si môže stávkar staviť na svoju osobnosť na stránke stiffs.com, ktorá prináša možnosť staviť si na smrť celebrity už od roku 1994. Podľa informácii, ktoré uvádza vo svojej diplomovej práci Ľubica Dekanová, môže stávkar po registrácii a prípadnej výhre prvej ceny získať finančnú odmenu vo výške 3000 dolárov.113 Spoločnosť však pravdepodobne v čase medzi rokmi 2014 až 2016 výhru peňažného jackpotu zrušila. Počas našej prvej návštevy webovej stránky v marci 2016 už stávkari mohli vyhrať „len“ balík vecných cien a zájazdu, ktorý konkrétne obsahoval novú 60 palcovú LED televíziu so zaplateným pornografickým kanálom grátis, dvojdňový zájazd do Las Vegas a nový počítač Macbook Air.114 113 114 DEKANOVÁ, Ľ. (De)tabuizácia smrti v kontexte súčasnej kultúry, 2014, s. 56. WEB (50) 51 7. NOVÉ PRIENIKY NEKROTAINMENTU A NEKROMARKETINGU Pojem nekromarketingu má dnes už vo viacerých odborných príspevkoch definovanú oblasť pôsobenia. Tieto oblasti ostali zachované avšak v rámci nich sa vyskytli nové prejavy tohto fenoménu. Primárne sa tieto nové prejavy vyskytli v rámci filmového a hudobného priemyslu. Skutočnosť rýchleho napredovania vedy a techniky bude v budúcnosti výrazne prispievať k vytváraniu nových možností, ako smrť využiť na komerčné účely a to nielen v tom najpriamejšom spojení v oblasti pohrebníctva, ale aj na tých miestach, kde sa doteraz vôbec nevyskytoval. prepojenie Zo smrti celebrít sa dnes ťaží do takej miery, že si mnohé filmové spoločnosti zaisťujú príjem z daných celebrít po smrti už počas ich života. Filmárov k tomu viedla skutočnosť, že sa mnohé z filmových diel takmer nedokončili z dôvodu smrti jedného z hercov. Medzi tieto filmy patria napríklad Vrana, Gladiátor, Dračí život Brucea Lee, seriál Sopranovci, Superman sa vracia, Svet zajtrajška, alebo špeciálny prípad Forest Gump. Špecifickosť filmu Forest Gump spočívala v prepojení fiktívnej postavy Foresta, ktorú si zahral Tom Hanks s dobovými zábermi v ktorých sa nachádzali mŕtve osobnosti (J.F.Kennedy, Richard Nixon, hudobná skupina Beatles v pôvodnom zložení). Tie sú v týchto záberoch s Hanksom dokonca vo vzájomnej interakcii, ktorú nemožno pokladať za nerealistickú.115 V nami uvedených prípadoch (okrem filmu Forest Gump) tvorcovia vizuálnych efektov museli vychádzať pri vytváraní fotorealistickej kópie hercov z fotografii alebo z iných filmov v ktorých účinkovali. Zdrojové materiály, ktoré použili však nestačili k dokonalej ilúzii živej bytosti. Prvé náznaky realizmu prišli spolu s reklamným spotom z roku 2013 na čokoládu spoločnosti Galaxy116, v ktorej účinkovala zosnulá Audrey Hepburn. 3D model jej tváre vznikol v počítačoch spoločnosti pre výrobu vizuálnych efektov Framestore. Ostatné časti 115 116 WEB (51) WEB (52) 52 tela patria dvom dvojníčkam. Filmári a animátori si zvolili do reklamy podobu herečky v čase jej najväčšej slávy. K lepšiemu oklamaniu diváka prispel rozvoj vizuálnych efektov a v prípade drahého projektu povinné skenovanie hercovej tváre a mimiky do digitálnej podoby. Ani tieto skutočnosti však nevedú k absolútnej dokonalosti. V súčasnosti robí problémy trikovým štúdiám miera interaktivity medzi digitálnym hercom a tým reálnym. Zatiaľ čo smrť digitálnej kópie je jednoduchým procesom, interakcia v podobe intenzívneho bozku je dnes zatiaľ nemožná. Veríme však, že aj táto bariéra k pocitu absolútnej realistickosti bude v blízkej budúcnosti prekonaná. V súčasnosti má v Hollywoode značné množstvo hercov vytvorený digitálny trojdimenzionálny sken, ktorý je použitý v prípade ťažkého zranenia, znetvorenia alebo úmrtia herca. Za posledné obdobie musela byť technológia digitálneho dvojníka použitá už dva-krát. V oboch prípadoch sa jednalo o náhle úmrtie hercov. V oboch prípadoch mali herci nakrútených 90% záberov zo scenára. Prípad úmrtia herca Phillipa Seymoura Hoffmana, ktorý nedokončil nakrúcanie poslednej časti zo série Hunger games bol jednoduchší vo viacerých aspektoch. V scénach, v ktorých sa jeho digitálny dvojník vyskytoval nemusel prednášať žiadnu repliku. Často sa vyskytoval v pozadí bez bližšie špecifikovanej akcie. Úmrtie Paula Walkera malo na produkciu filmu Rýchlo a zbesilo 7 omnoho väčší vplyv nakoľko nebolo nakrútených niekoľko kľúčových scén. Nakoľko bol film poistený voči podobnej udalosti, mohol by sa film dokonca nakrútiť odznova s novým hercom. Štúdio však zariskovalo a rozhodovanie o morálnosti ponechania Walkerovej postavy vo filme skončila s jasným výsledkom, že herca vo filme ponechá a v ostatných scénach bude nahradený s časti digitálnym dvojníkom a sčasti svojimi dvoma bratmi. Výsledok je na nerozpoznanie od skutočného herca. Film následne v kinách celosvetovo atakoval najvyššie priečky historických rebríčkov v hodnote tržieb.117 117 WEB (53), 2015 53 Filmové štúdiá si pomocou moderných technológii dovolili predĺžiť obdobie slávy niektorých osobností a tým ťažiť na ich popularite aj za cenu morálnych pochybností a porušenia etiky. 20 rokov zosnulý herec alebo herečka opäť vo filme a v tej najlepšej vizuálnej a hereckej kondícii je pre diváka potešením. Avšak pohnútky štúdia k takémuto kroku sú často len o hľadaní nových spôsobov vedúcich k navýšeniu doterajších tržieb. Za touto novodobou formou nesmrteľnosti sa na druhej strane skrýva strach zo starnutia a z blížiacej sa smrti. Túto skutočnosť reflektuje napríklad film Futurologický kongres118 v hlavnej úlohe s Robin Wright. Tá vo filme stvárňuje herečku v stredných rokoch, ktorú jej agent tlačí do toho, aby si vytvorila digitálnu kópiu svojej osoby a tým si predĺžila čas medzi hereckou elitou a na hviezdnom hereckom nebi. Za najintenzívnejšiu scénu z filmu by sme mohli označiť okamih skenovania hlavnej hrdinky, ktorá podáva posledný a najlepší herecký výkon vo svojom živote a tým pochováva svoju hereckú kariéru. Jej smrť ako herečky nastala už za jej života. Film je kritikou digitálnych médií, konzumu a kultu mladosti, ktorý nastoľujú médiá. Kult mladosti ktorý nastolili už kozmetické a farmaceutické spoločnosti sa dá v širšom zmysle tak isto chápať ako určitý druh nekromarketingu nakoľko je taktiež k peňažnému zisku zneužívaný strach zo staroby a smrteľnosti. A to nehovoriac len o výsledkoch týchto kozmetických a farmakologických prípravkov založených často len na placebo efekte.119 Kult mŕtvych mienia naopak budovať hudobné spoločnosti prostredníctvom holografickej technológie. Hologram, ktorý funguje na princípe premietania trojrozmerného obsahu je pokladaný zatiaľ za technológiu ktorú je ešte stále vidieť častejšie vo vedeckofantastických filmoch než v realite. Pokladá sa však za budúcnosť televíznej zábavy. Vývoj holografickej technológie je v súčasnosti len v počiatkoch avšak už niekoľko hudobníkov využilo potenciál tejto atrakcie. Skupina Gorillaz, Black Eyed Peas, spevák Alice Cooper atď. využili hologram ako novú vizuálnu formu svojich koncertov. Takáto forma prezentácie hudobníkov je originálna a predstavuje jednu z možností k ozvláštneniu ich vystúpení. 118 119 WEB (54) WEB (5), 2009 54 Hneď ako bola technológia použiteľná a prinášala dostatok realizmu, rozhodli sa využiť ju viaceré spoločnosti ale aj jednotlivci ku „vzkrieseniu“ mŕtvej celebrity. Nekonečný komerčný potenciál, ktorý plynie z tejto skutočnosti je až zarážajúci. Hudobný producent rapper a zabávač Dr. Dre priviedol k „životu“ za takmer 380 tisíc eur známeho rappera Tupaca, ktorý sa objavil 15. apríla 2012 na kalifornskom festivale Coachella počas jeho spoločného koncertu so svetoznámym rapperom Snoop Doggom. Povolenie k použitiu umelcovej digitálnej podobizne k vytvoreniu tohto projektu udelila samotná Tupacova matka. Projekt vznikol animátormi spoločnosti Digital Domain zaoberajúcim sa tvorbou digitálnych vizuálnych efektov. Práve tento projekt sa stal prelomovým a presvedčil producentov k „oživeniu“ ďalších hudobníkov. „bol konečne tou správnou reklamou a impulzom pre masívne povolanie interpretov zo záhrobia.“120 Mohli by sme si položiť otázku, kam smeruje súčasný vývoj populárnej hudby keď sa za jej hlavný tromf bude považovať oživený zombie spevák alebo speváčka? Za počiatok ťaženia z mŕtvych hudobníkov možno považovať zrekonštruovanie hlasu Johna Lennona v deväťdesiatych rokoch 20. storočia. Digitálne technológie vtedy dospeli do takej podoby, že vďaka nim vznikli absolútne nové piesne v podaní kompletnej zostavy skupiny Beatles. Hudobní producenti sú si vedomí toho, že smrťou hudobníka sa obchod nekončí. Skôr práve naopak. „Konečne prichádza čas na nevydané nahrávky z archívu, spomienkové reedície, bootlegy, výpravné box sety, strihové koncertné dokumenty – a najnovšie hologramy. Je to vlastne splnený sen firmy, ideálna bábka na povrázku. Hologram je spoľahlivý, neberie drogy, nechce podiel na zisku a odrecituje čokoľvek.“121 Môžeme len uvažovať a domýšľať si, čo by na tieto nové formy zárobku povedali mŕtve celebrity. V súčasnosti sa k holografickému Tupacovi Shakurovi122 pridal Michael Jackson123 a na svoje nové vystúpenie v roku 2016 sa pripravuje aj holografická verzia Whitney Houston124. Budúcnosť holografických vystúpení je naozaj jasnou a reálnou. Vývoj holografických zobrazovačov pokračuje a čoskoro sa okrem masového konzumu na koncertoch môžeme dočkať aj osobných verzií holografického zobrazovača125, ktorý nám 120 WEB (55), 2013 Ibid, 2013 122 WEB (56) 123 WEB (57) 124 WEB (58), 2015 125 WEB (59), 2015 121 55 napríklad v budúcnosti sprostredkuje súkromný koncert „zombie“ verzie Kurta Cobaina. Technológia však môže zájsť ešte ďalej. Už dnes totiž existujú chránené patenty na holografickú televíziu alebo virtuálnu realitu, ktorej obsahu sa budeme môcť dotýkať, vnímať povrch jednotlivých predmetov alebo ľudí.126 Virtuálne svety sú tou oblasťou, ktorá sa dnes vyvíja najrýchlejšie. K prepojeniu človeka s nimi vznikajú čoraz premyslenejšie zariadenia. Okuliare virtuálnej reality dokážu prostredníctvom 360 stupňových videí dostať používateľa do centra akéhokoľvek diania a recipienta často dokážu zneistiť o skutočnosti. Dokážu mu dokonca sprostredkovať taký zážitok akým je ohrozenie vlastného života, alebo strach zo smrti. Toto zariadenie si dnes môže dovoliť v podstate každý. Jeho dostupnosť spočíva v cene, ktorá sa zastavila na hodnote 1 dolár v prípade kartónovej verzie od spoločnosti Google. Prítomnosť okuliarov pre virtuálnu realitu v dostatočnom množstve domácností môže viesť spravodajstvo úplne novým smerom. Kedy sa slovné spojenie „v centre diania“ môže dostať na novú úroveň chápania. Zapojenie zvyšných ľudských zmyslov do vnímania televízneho obsahu v prípade rozvinutia virtuálnej reality alebo holografickej televízie s možnosťou použiť napríklad hmat, môže viesť k takmer absolútnemu zrušeniu hranice medzi mediálnou realitou a tou našou skutočnou. Táto skutočnosť môže mať nedozerné následky v prípade použitia technológie pri násilnostiach, lynčovaní alebo popravách. Kedy sa recipient môže stať napríklad takmer priamym účastníkom týchto činov. Hnanie sa spoločností snímacej a zobrazovacej techniky k čoraz vyššej rozlišovacej schopnosti snímačov a displejov nám zas ukazuje smrť do tých najvyšších detailov. Vysoké rozlíšenie nám prinieslo zábery smrti a mŕtvol s tak vysokou mierou detailov, že máme možnosť vidieť to isté, čo vidí vyšetrovateľ prítomný na mieste. Stávajú sa z nás patológovia, ktorí vďaka rozvoju mediálnej zábavy môžu takmer participovať s vyšetrovateľmi kriminálnych seriálov na riešení prípadov vrážd a príčin úmrtia. 126 WEB (60), 2014 56 8. VEDĽAJŠIE NÁSLEDKY VPLYVU NEKROTAINMENTU A NEKROMARKETINGU NA RECIPIENTA Existuje viacero hľadísk, ktoré spolu ovplyvňujú ako sa na smrť v spravodajských reláciách a médiách celkovo pozeráme. Erika Moravčíková vo svojej monografii vytvorila zoznam, v ktorom sa v bodoch vyjadruje k jednotlivým aspektom, ktoré určujú ako vnímame smrť a približuje kauzalitu, ktorá vzniká pri recepcii týchto spravodajských obsahov:  V prvom rade reagujeme na smrť vzhľadom na našu zainteresovanosť voči nej (blízky, verejne známa/populárna osobnosť – celebrita).  Ďalej reagujeme v závislosti od časopriestorovej vzdialenosti, kde a kedy k smrti došlo (bezprostredné okolie, SR, „ďaleký svet”, v nedávnej minulosti, v dávnej minulosti).  Nasleduje emočný filter, riadiaci sa počtom obetí/hypertrofia alebo hypotrofia emócií.  Nemenej dôležitý je aj psychologický moment (...)  Desenzitivizácia – hypertrofia smrti a násilia v médiách logicky vyúsťuje do znecitlivenia u recipienta (...)127 Preplnenosť spravodajských relácii týmito obsahmi má za následok, že hoci dochádza v tomto kontexte k detabuizácií smrti, na druhej strane je však recipient natoľko vystavovaný týmto obsahom, že dochádza u neho k znecitliveniu voči nim. Stráca sa alebo sa výrazne oslabuje schopnosť empatie s trpiacimi alebo zomierajúcimi. Erika Moravčíková vníma toto neustále vystavovanie jedinca smrti v médiách nasledovne: „Neustále koketovanie so smrťou a jej detabuizácia, odemocionalizovanie, je formou strachu a zároveň domestifikácie, ktoré sú vnímané ako abstraktné, ako tie, ktoré sa nás netýkajú. Znecitlivenie videným obrazom je s citlivosťou zužitkované na marketingové účely. A niekedy ironizovanie smrti je zároveň snahou o poľudštenie jej charakteru ako obranného reflexu pred jej prítomnosťou (...).“128 Vidieť utrpenie, smrť a násilie bez emócii, ktoré ich sprevádzajú vedie k banalizácií a následnému znemožneniu pochopenia zmyslu, následkov a podstaty smrti. Časté sledovanie mediálne sprostredkovaného násilia môže podľa viacerých štúdii viesť 127 128 MORAVČÍKOVÁ, E. Vybrané megatrendy v súčasnej mediálnej zábave, 2013, s. 90. WEB (61), 2014 57 hlavne u mladších vekových kategórii k nárastu agresivity pre nedostatočné chápanie dôvodov jeho zobrazovania. Väčšina nami analyzovaných štúdii o vplyve násilia v médiách sa týkala detí ako hlavnej skúmanej vzorky. Je pravda, že predovšetkým detský recipient, ktorý nemá do školského veku takmer žiadne skúsenosti s mediálnymi obsahmi rôzneho typu, môže byť ovplyvnený najväčšmi. Médiá majú značný vplyv pri socializácii detí a mládeže. Skutočnosť, že budú tráviť pozeraním televízie alebo prehľadávaním internetu viac času ako športovaním alebo hrou s rovesníkmi je v budúcnosti takmer celkom istou záležitosťou. Výskum spoločnosti TNS SK, ktorý prebehol v rámci projektu „Deti a médiá“ v roku 2005 na vzorke 451 detí vo veku od 4 do 15 rokov sa zameral na cieľ zistiť, koľko času venuje dieťa pozeraním televízie, časopisov alebo hraním počítačových hier. Podľa grafu129 je jasné, že je televízia hneď na druhom mieste v prípade detí od 4-11 rokov. V prípade detí od 12 do 15 rokov je televízia na prvom mieste ako najčastejšia voľnočasová aktivita.130 Deti väčšinou sledujú nevhodné programy, ktoré sú určené pre staršie publikum. Hoci na dnešných televíznych prijímačoch existuje funkcia rodičovského zámku, rodičia chránia deti predovšetkým pred pornografiou. Pravdou je, že deti budú pre ich zvedavosť zaujímať predovšetkým programy primárne určené pre dospelých a nakoľko nemôže byť neustále zabezpečená prítomnosť rodiča pri výbere mediálneho obsahu, často deti si často vyberajú programy podľa vlastného uváženia a prichádzajú do kontaktu s násilím a smrťou, ktoré možno vidieť predovšetkým vo filmoch. Na druhej strane sú tu filmy, ktoré sú primárne určené deťom a aj v nich sa často rieši problematika smrti. Ako príklad môžeme uviesť animované filmy filmovej spoločnosti Disney. Cox, Garrett a Graham uskutočnili štúdiu týkajúcu sa zobrazovania smrti v animovaných filmoch spoločnosti Disney. V štúdii sa zaujímali ako chápu deti do 10 rokov smrť v týchto filmoch. Podľa záverov, ku ktorým prišli, slúžia scény zobrazujúce smrť k pochopeniu jej ireverzibility, permanentnosti a neodvratnosti u detí. Deti však v mnohých prípadoch nechápali smrť v celom jej aspekte. K tomu má pomôcť dialóg medzi dieťaťom a rodičom.131 Viď prílohu – obr. č.13 WEB (62), 2005 131 WEB (63), 2005 129 130 58 Práve podobné filmy by sa mali stať súčasťou prípravy na budúcu výučbu mediálnej výchovy. Prvý krok môže urobiť rodič. Ten sa môže stať sprievodcom, ktorý v rámci spoločného sledovania filmov a iných formátov obsahujúcich scény so smrťou, uvedie na pravú mieru všetky nejasnosti a nezmysly, ktoré ešte dieťa nevie rozlíšiť. V tomto prípade môžeme hovoriť o akejsi kontrolovanej detabuizácií smrti. Tá môže prebiehať predovšetkým formou dialógu. Rozvíjaním schopnosti detí kriticky myslieť a schopnosti dokázať odlíšiť skutočnosť od pokrivenej reality sa dá aspoň čiastočne zabrániť úplnej banalizácií smrti a násilia, ku ktorej dnes dochádza neustálym prísunom nových násilných obsahov. V súčasnosti môžeme označiť za najčastejšiu voľnočasovú aktivitu detí surfovanie na internete. Zmena, ktorá nastala v uprednostňovaní internetu podľa našej mienky tkvie v bezhraničnosti obsahov, ktoré je možné na internete prehliadať. Podľa výskumu Júlie Varholíkovej, Ivany Szamaranszkej a Jarmily Tomkovej z roku 2012 venujúcemu sa používaniu Facebooku deťmi a adolescentmi trávia deti na internete v priemere jednu hodinu denne. U adolescentov je to však už 5 hodín.132 Internet a výpočtová technika participujú najväčšmi na kontakte používateľov s obsahmi, ktorých hlavnou témou je násilie alebo smrť. Okrem nami spomínaných spôsobov ako sa možno dostať k obsahom zozábavňujúcim smrť obľubujú predovšetkým deti a adolescenti hranie počítačových hier. V týchto hrách majú často hráči za úlohu zabíjať. Realistickosť zobrazenia dnes výrazne zvýšili moderné výkonné grafické karty v počítačoch, ale predovšetkým prístup samotných herných vývojárov k obsahu hry. K jej prostrediam, fyzikálnym zákonom ale tiež k samotným postavám, ktoré často disponujú rovnako ako človek muskulatúrou, krvným obehom a vnútornými orgánmi. Diapazón zbraní, ktorými môže hráč usmrtiť nepriateľa je takmer nekonečný, rovnako ako možností akými môže telo dopadnúť na zem, alebo biť poškodené v prípade postrelenia a pod. Skutočnosť, či vedie priamo hranie hier násilného charakteru aj k agresivite v reálnom svete je polemická. Na jednej strane môže podľa našej mienky predovšetkým u mladších vekových kategórii viesť zabíjanie v hrách k deformácii vo vnímaní smrti. Na 132 WEB (64), 2012 59 druhej strane, pozitívny aspekt by mohol spočívať v tom, že adolescent môže v rámci hry vyventilovať svoju agresivitu. Môže to teda prispieť k psychickej pohode jednotlivca. Ten sa už nepotrebuje ventilovať v reálnom svete. 60 ZÁVER Oblasti nekrotainmentu a nekromarketingu sú dnes súčasťou mediálnej kultúry a ovplyvňujú náš každodenný život. S touto skutočnosťou sme sa museli zmieriť. Médiá a ďalšie podnikateľské subjekty pochopili, že smrť je takou oblasťou, v ktorej sa ukrýva potenciál zisku. Či už vo forme peňažnej v prípade nekromarketingu, alebo množstvom pritiahnutých recipientov ako v prípade nekrotainmentu, ktorý v konečnom dôsledku taktiež vytvára zisk. Kulturológia ako stále sa rozvíjajúca a relatívne mladá veda hľadá neustále pole svojej pôsobnosti. Práve ona je tou vedou, ktorá by sa týmto dvom fenoménom mala venovať intenzívnejšie. Nekrotainment a nekromarketing potrebné je skúmať interdisciplinárne. Dynamickosť ich premien ponúka neustále nové podnety pre výskum a analýzu. Hoci bola diplomová práca zameraná na obidva fenomény, našou prioritou bolo analyzovať predovšetkým nekrotainment ako nový druh zábavy spočívajúci v zozábavňovaní smrti. Vybrané problémy predstavujú oblasti, v ktorých sa vyskytli nové úkazy. Potreba analýzy a výskumu je v tomto prípade viac ako žiaduca. 61 PRÍLOHY Socha a korpus Ježiša Krista na predaj v eshope evojtech.sk Obrázok č.1 Reklama pohrebnej služby MEMORY MICHALOVCE Obrázok č.2 62 Prvý digitálny náhrobok Obrázok č.3 Možnosť zapálenia sviečky na virtuálnom cintoríne Obrázok č.4 63 Památeční sklo Obrázok č.5 Urna s podobizňou zosnulého vytlačená na 3D tlačiarni Obrázok č.6 64 Urna s podobizňou Baracka Obamu vytlačená na 3D tlačiarni Obrázok č.7 Ceruzka z kremačného popola Obrázok č.8 65 Hlavná stránka portálu navratdoreality.cz Obrázok č.9 Halloween 2015 v kine Mlyny Cinemas Obrázok č.10 66 Tetovanie s podobizňou Pavla Demitru Obrázok č.11 Báseň Majky Demitrovej Obrázok č.12 67 Graf najobľúbenejších činností detí vo voľnom čase (2005) Obrázok č.13 68 LITERATÚRA ARIÈS, P. 2000. Dějiny smrti I..Praha: Argo, 2000. 359 s. ISBN 8072032860. DAYAN, D. – KATZ, E.1992. Media events. London: Harward University Press, 1992. 306 s. ISBN 978-0674-559-55-4. DEKANOVÁ, Ľ. 2014. (De)tabuizácia smrti v kontexte súčasnej kultúry: diplomová práca. Nitra: UKF, 2014. 71 s. GABAŠOVÁ, K. 2014. Kierkegaard a obraz smrti vo svetle súčasnosti. Ljubljana: KUD Apokalipsa, 2014. 164 s. ISBN 978-961-6894-59-3. GUNTER, B.2002. Media sex: What are the Issues?. Oxford: Psychology Press, 2002. 359 s. ISBN 978-080-5840-010-0. HYTYCH, R. 2008. Smrt a nesmrtelnost – Sociální reprezentace smrti. Praha: Triton, 2008. 228 s. ISBN 978-80-7387-092-8. ILOWIECKI, M. – ZASĘPA, T. 2003. Moc a nemoc médií. Trnava: TYPI UNIVERSITATIS TYRNAVIENSIS, Veda, 2003. 183 s. ISBN 978-80-224-0740-3. JIRÁK, J. – KÖPPLOVÁ, B. 2009. Masová média. Praha: Portál, 2009. 416 s. ISBN 97880-736-7466-3. LOTMAN, J. 2008. Semiotika filmu a problémy filmovej estetiky, Bratislava: SFÚ, 2008. 139 s. ISBN 978-80-85187-51-9. MACEK, J. 2010. Poznámky ke studiím nových médii: dizertačná práca. Brno : Masarykova Univerzita, 2010. 184 s. MARSHALL, D. P. 2006. The Celebrity Culture Reader. New York : Routledge, 2006. 872 s. ISBN 978-0415337922 69 MCQUAIL, D. 2009. Úvod do teorie masové komunikace. Praha: Portál, 2009. 640 s. ISBN 978-80-736-7574-5. MORAVČÍKOVÁ, E. 2013.Vybrané megatrendy v súčasnej mediálnej zábave. Nitra: UKF, 2013. 116 s. ISBN 978-80-558-0533-7. YALOM, I. D. 2014. Pohled do slunce. O překonávaní strachu ze smrti. Praha: Portál, 2014. 208 s. ISBN 978-80-262-0740-5. INTERNETOVÉ ZDROJE WEB (1): https://www.youtube.com/watch?v=C7rLYh52fPE&nohtml5=False WEB (2): ČÁP, J. 2011. Vedomie smrteľnosti: Iné v nás?. In: Filozofia. [online]. 2011, [cit.2016-0319]. Dostupné na internete: < http://www.klemens.sav.sk/fiusav/doc/filozofia/2011/4/315324.pdf>. WEB (3): ŠRAMEL,Š.2009. Smrť a umieranie: pokus o detabuizáciu na príklade súčasnej slovenskej prózy. In: Academia. [online]. 2009, [cit.2016-03-19]. Dostupné na internete: <https://www.academia.edu/2020673/Smrť_a_umieranie_pokus_o_detabuizáciu_na_príkla de_súčasnej_slovenskej_prózy>. WEB (4): PŘIDALOVÁ, M.1998. Proč je moderní smrt tabu?. In: Sociologický časopis. [online]. 1998, [cit.2016-03-19]. Dostupné na internete: <http://sreview.soc.cas.cz/uploads/7d2cd500a6dfd2a3e9719063a5c9c0cd6ced8cbf_231_34 7PRIDA.pdf>. WEB (5): 70 WOJCIECHOWSKI, Ł. 2009. Poznámky k definícii nekromarketingu. In. Academia. . [online]. 2009, [cit. 2016-03-19]. Dostupné na internete: <https://www.academia.edu/5844322/Poznámky_k_definícii_nekromarketingu>. WEB (6): TASR.2010.V Grécku zadržali dvoch mužov za obchodovanie s relikviami. In: Sme. . [online]. 2010, [cit.2016-03-19]. Dostupné na internete: <http://svet.sme.sk/c/5390322/v-grecku- zadrzali-dvoch- muzov-za- obchodovanie-s- relikviami.html>. WEB (7): SME.2002. Prepustia lekára, ktorý odporučil Pietu. In: Sme. [online]. 2002, [cit.2016-0325]. Dostupné na internete: <http://www.sme.sk/c/517921/prepustia-lekara- ktory-odporucil- pietu.html>. WEB (8): Morbídny poľský kalendár predávajú aj Slovákom: Pikantné FOTO modeliek s rakvami!. In: Topky. [online]. 2014, [cit.2016-03-25]. Dostupné na internete: < http://www.topky.sk/cl/13/1434607/Morbidny-polsky- kalendar-predavaju- aj-Slovakom-Pikantne- FOTO- modeliek-s- rakvami->. WEB (9): https://www.youtube.com/watch?v=vVQLPgDXiRM WEB (10): PATARÁK, M. 2015. Freudovo chápanie pudu smrti v čase jeho uvedenia. In: Psychiatria. [online]. 2015. vol. 22 s.23-29, [cit.2016-03-25]. Dostupné na internete: <http://www.psychiatria-casopis.sk/files/psychiatria/3-4-2015/ppp3-4-2015-cla3.pdf>. WEB (11): ROMERO, O. 2015. Do rakve s nadhledem. In: Humr. [online].2015, [cit. 2016-04-05]. Dostupné na internete: < http://www.humr.cz/wow/do- rakve-s- nadhledem/>. WEB (12): http://www.capsulamundi.it/en/project/ 71 WEB (13): http://www.urbandeathproject.org/#process WEB (14): http://coeio.com/infinity-burial- suit-early- access/ WEB (15): https://urnabios.com WEB (16): MIKOVÁ, T. 2016. Bios Incube – z popola mŕtvych vyrastie symbol nového života. In: Techbox. [online] .2016, [cit.2016-04-02]. Dostupné na internete: <http://techbox.dennikn.sk/bios_incube_strom_symbol_noveho_zivota/>. WEB (17): https://www.zivotpozivote.cz WEB (18): http://www.cintoriny.sk/src/index.php?type=portal WEB (19): http://www.andvinyly.com WEB (20): http://www.heavensabovefireworks.com WEB (21): http://www.alcor.org/# WEB (22): REDAKCIA. 2013. Tak toto je prešľap roka! Diana sa vrátila na miesto svojej smrti. In: Život. [online] .2013, [cit.2016-04-02]. Dostupné na internete: <http://zivot.cas.sk/clanok/14899/tak-toto-je-preslap-roka-diana-sa-vratila-na-miestosvojej-smrti>. 72 WEB (23): http://www.chernobylwel.com/EN/2/tours/ WEB (24): TOMKOVÁ, E. 2012. Temná turistika - Proč nás lákají místa velkých tragédií?. In: Portal. [online] .2012, [cit.2016-04-02]. Dostupné na internete:<http://www.portal.cz/casopisy/pd/ukazky/temna-turistika- -- proc-nas- lakajimista- velkych-tragedii-/47883/>. WEB (25): http://forum.navratdoreality.cz WEB (26): https://www.facebook.com/NávratDoRealitycz-217263025048177/info/?tab=page_info WEB (27): http://www.tv-program.24hod.sk/tv-program/?current_day=20151101 WEB (28): SCHULZ, N. W. - HUET, L. M. 2000. Sensational! Violent! Popular! Death in American movies. In: Omega. [online] .2000, [cit.2016-04-02]. Dostupné na internete:< http://ome.sagepub.com/content/42/2/137.full.pdf>. WEB (29): KONEČNÝ, P. 2004. Násilie a smrť vo filme. In: Kinema. [online] .2004, [cit.2016-0402]. Dostupné na internete:<http://www.kinema.sk/clanok/14396/nasilie-a- smra-357- vofilme.htm>. WEB (30): NIEMIEC, R. 2011. Understanding death attitudes: The integration of movies, positive psychology, and meaning management. In: Death studies. . [online] .2004, [cit.2016-0402]. Dostupné na internete: <https://www.viacharacter.org/www/LinkClick.aspx?fileticket=fLW6B7tcM2g%3D&port alid=0>. 73 WEB (31) https://www.youtube.com/watch?v=VxKGFB4XOrI WEB (32): KRASKO, I. 2011. Pavol Demitra včera zvýšil záujem ľudí o spravodajstvo. In: Hospodárske noviny online. [online] .2011, [cit.2016-04-02]. Dostupné na internete:< http://dennik.hnonline.sk/464454-pavoldemitra-vcera-zvysil-zaujem- ludi-o spravodajstvo>. WEB (33): https://www.youtube.com/watch?v=FZZ7Uf7_Wn4 WEB (34): https://youtu.be/JOrn3xKHmRQ WEB (35): REDAKCIA. 2011. Smrť Pavla Demitru rozplakala Markizáka v priamom prenose!. In: Topky. [online] .2011, [cit.2016-04-02]. Dostupné na internete:<http://www.topky.sk/cl/15/1286404/>. WEB (36): REDAKCIA. 2011. Pavol Demitra (†36) obeťou tragédie: Rusi identifikovali jeho telo!. In: Topky. [online] .2011, [cit.2016-04-02]. Dostupné na internete:<http://www.topky.sk/cl/1000040/1286344/Pavol-Demitra- -- 36-- obetoutragedie- -Rusi- identifikovali-jeho-telo->. WEB (37): https://www.facebook.com/R.I.P.PavolDemitra/?fref=ts WEB (38): ČÍŽEK, J. 2015. Takto bude vyzerať nové „Páči sa mi to“ na Facebooku. In: Živé. [online] .2015, [cit.2016-04-02]. Dostupné na internete: < http://www.zive.sk/clanok/108958/takto-bude- vyzerat-nove- paci-sa- mi-to- nafacebooku>. 74 WEB (39): http://www.csfd.cz/film/353837-38/prehled/ WEB (40): http://www.kinoapollo.sk/klient-144/kino- 41/stranka-435/film- 25848 WEB (41): SITA. 2014. Snímka o Demitrovi bola počas otváracieho víkendu najnavštevovanejším slovenským filmom. In: Trend. [online] .2014, [cit.2016-04-02]. Dostupné na internete: <http://medialne.etrend.sk/televizia/snimka-o- demitrovi-bola- pocas-otvaracieho-vikendunajnavstevovanejsim-slovenskym- filmom.html>. WEB (42): SUDOR, K. 2013. Šéf bulváru: Áno, Bartošovú naozaj zabijeme. In: Sme. [online] .2013, [cit.2016-04-02]. Dostupné na internete: <http://ekonomika.sme.sk/c/6875794/sef-bulvaru- ano-bartosovu- naozaj-zabijeme.html>. WEB (43): ČTK. 2014. Smrť Ivety Bartošovej zvýšila sledovanosť televíznych relácii. In: Omediach. [online] .2014, [cit.2016-04-02]. Dostupné na internete: <http://www.omediach.com/strucne/item/4222-smrt- ivety-bartosovej- zvysilasledovanost- televiznych-relacii>. WEB (44): JANOVICKÁ, E. 2014. Pitva Bartošovej prináša ďalší šok: Iveta žila so smrťou!. In: Topky. [online] .2014, [cit.2016-04-02]. Dostupné na internete: <http://www.topky.sk/cl/100313/1414119/Pitva-Bartosovej- prinasa-dalsi- sok-- Iveta-zilaso-smrtou->. WEB (45): REDAKCIA. 2014. Lacná rakva pre Bartošovú (†48): Je hanba, v čom ju Rychtář pochová!.In: Topky.[online] .2014, [cit.2016-04-02]. Dostupné na internete: <http://www.topky.sk/cl/1000757/1395321/Lacna-rakva- pre-Bartosovu- -- 48-- -Jehanba-- v-com- ju-Rychtar-pochova->. 75 WEB (46): NT. 2014. Odporné! Na facebooku vznikli skupiny, ktoré oslavujú smrť Bartošovej. In: Tv noviny. [online] .2014, [cit.2016-04-9]. Dostupné na internete: <http://www.tvnoviny.sk/soubiz/1754175_odporne-nafacebooku-vznikli- skupiny-ktoreoslavuju-smrt-bartosovej>. WEB (47): DOČEKAL, D. 2014. Falešné video Ivety Bartošové skákající pod vlak? Jen si klikněte, stanete se fanouškem Stránky. In: Pooh. [online] .2014, [cit.2016-04-9]. Dostupné na internete: <http://www.pooh.cz/pooh/a.asp?a=2018304>. WEB (48): REDAKCIA. 2013. Paul Walker sa obracia v hrobe: FOTO jeho spáleného tela na predaj!. In: Topky. [online] .2014, [cit.2016-04-11]. Dostupné na internete: <http://www.topky.sk/cl/100314/1372344/Paul-Walker- sa-obracia- v-hrobe- -FOTOjeho-spaleneho- tela-na-predaj->. WEB (49): https://www.justcollecting.com/miscellania/top-10- weirdest-elvis- presley-memorabilia WEB (50): http://stiffs.com/blog/rules/ WEB (51): https://www.youtube.com/watch?v=JSEdBNslGOk WEB (52): https://www.youtube.com/watch?v=gx9eDoS76LM WEB (53): 76 SITA. 2015. Rýchlo a zbesilo 7 láme rekordy, film už zarobil 1,3 miliardy dolárov. In: Pravda. [online] .2014, [cit.2016-04-11]. Dostupné na internete: <http://kultura.pravda.sk/film-a- televizia/clanok/353306-rychlo- a-zbesilo- 7-lamerekordy-film- uz-zarobil-1-3- miliardy-dolarov/>. WEB (54): http://www.csfd.cz/film/294015-futurologicky- kongres/prehled/ WEB (55): KREKOVIČ, M. 2013. Že je hviezda mŕtva? Nevadí, zaspieva vám jej hologram. In: Sme. [online] .2014, [cit.2016-04-11]. Dostupné na internete: <http://kultura.sme.sk/c/6988988/ze-je- hviezda-mrtva- nevadi-zaspieva- vam-jejhologram.html>. WEB (56): https://www.youtube.com/watch?v=TGbrFmPBV0Y WEB (57): https://www.youtube.com/watch?v=jDRTghGZ7XU WEB (58): SPANOS, B. 2015. Whitney Houston Hologram to Tour World in 2016. In: Rolling stone. [online] .2014, [cit.2016-04-11]. Dostupné na internete: <http://www.rollingstone.com/music/news/whitney-houston- hologram-to- tour-world- in2016- 20150911>. WEB (59): GAVENDOVÁ, A. 2015. Microsoft uviedol revolučné holografické okuliare HoloLens. In: Môj Android. [online] .2014, [cit.2016-04-11]. Dostupné na internete: <https://www.mojandroid.sk/microsoft-hololens- revolucia-hologramy/>. WEB (60): JAVŮREK, K. 2014. Hmatatelné virtuální objekty v prostoru? Stačí ultrazvuk. In: Živě. [online] .2014, [cit.2016-04-11]. Dostupné na internete: 77 <http://www.zive.cz/clanky/hmatatelne-virtualni- objekty-v- prostoru-staci- ultrazvuk/sc3- a-176403/default.aspx>. WEB (61): WOJCIECHOWSKI, Ł. - MALÍČEK, J. 2014. Nekromancia v súčasnej popkultúre masových médii. In: Opcje 1.1. [online] .2014, [cit.2016-04-11]. Dostupné na internete: <http://opcje.net.pl/lukasz-wojciechowski- juraj-malicek- nekromancia-v- sucasnejpopkulture- masovych-medii-2/>. WEB (62): SZVITEKOVÁ, Ľ. 2005. Deti a médiá. In: TNS – Press Information. [online] .2005, [cit.2016-04-11]. Dostupné na internete: <http://www.tns-global.sk/docs/TS28_deti.pdf>. WEB (63): COX, M. – GARRETT, E. – GRAHAM, J. 2005. Death in Disney films: Implications for children´s understanding of death. In: Omega. [online] .2005, [cit.2016-04-11]. Dostupné na internete: <https://www.ualberta.ca/~jennyy/PDFs/16913954.pdf>. WEB (64): VARHOLÍKOVÁ, J. – SZAMARANSZKÁ, I. – TOMKOVÁ, J. 2012. Prierez výsledkami výskumu: Používanie Facebooku deťmi a adolescentmi (2012). In: VÚDPP. [online] .2005, [cit.2016-04-11]. Dostupné na internete: <http://www.vudpap.sk/sub/vudpap.sk/images/vystupyZkontraktov/2013/Spravy_z_rieseni a_uloh/pouzivanie_facebooku_detmi_a_adolescentami.pdf>. OBRÁZKOVÉ ZDROJE http://eobchod.ssv.sk/obchod_homedir/data/745/obrazky/160K-165cm.jpg http://eobchod.ssv.sk/obchod_homedir/data/745/obrazky/200K-180cm.jpg http://files.memorymi.webnode.sk/200000074-e167de2621/pohrebnictvo%20memory.jpg 78 http://static.cdn.markiza.sk/media/a501/image/file/21/0117/6HiL.nahrobok_jpg.jpg https://3dprint.com/wp-content/uploads/2014/11/urn-featured.jpg http://www.3dprinterprices.net/wp-content/uploads/2013/01/ashesurn_1455841i.jpeg?db867a http://imgdata.info-pardubice.eu/be/370355.jpg https://www.nextnature.net/app/uploads/2007/04/carbon_copy.jpg 79

DIPLOMOVÁ PRÁCA - TOMÁŠ ŠPÁNIK

Products

Support

DIPLOMOVÁ PRÁCA - TOMÁŠ ŠPÁNIK

Add this document to collection(s)

Add this document to saved

Suggest us how to improve StudyLib