Štandardizované diela 2020 Dušan Kysela Čestné prehlásenie Čestne prehlasujem, že som prácu Štandardizované diela vypracoval samostatne, na základe štúdia použitej literatúry. Toto dielo neporušuje autorský zákon a zoznam použitej literatúry je uvedený v časti Prílohy. Autorstvo diel, uvedených v časti Odkazy si nepripisujem, ich autor je uvedený na danej webovej lokalite. Akákoľvek podobnosť tejto práce s inými dielami je čisto náhodná a od kopírovania iných diel sa jednoznačne dištancujem. Dušan Kysela Vyhlásenie o autorstve Dielo Štandardizované diela a jeho obsah (vrátane grafickej úpravy a usporiadania) sú chránené autorským právom podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov. Nositeľom majetkových práv k autorskému dielu je Dušan Kysela (ďalej len autor), ktorý je oprávnený vykonávať tie majetkové práva k dielu, ktoré sú vyhradené. Na každé použitie tohto diela, najmä na vyhotovenie jeho rozmnoženiny, verejné prezentovanie a rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva a spracovanie diela je potrebný predchádzajúci písomný súhlas autora. Akékoľvek použitie diela bez súhlasu autora môže mať za následok postihnutie občianskoprávnou alebo trestnoprávnou cestou, vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nositeľovi majetkových práv alebo autorovi v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a Trestného zákona, prípadne uplatnenie iných práv autora vyplývajúcich mu z autorského zákona a iných právnych predpisov. Slovo na úvod Ahojte všetci! V prvom rade vám chcem poďakovať, že ste si túto prácu odo mňa zaobstarali. Každý chce určite úspešne zvládnuť poslednú veľkú prekážku na strednej škole - maturitu, dôstojne sa rozlúčiť s detstvom a vydať sa v ústrety dospelosti. Niektorí už školské lavice nikdy viac neuvidíte, iní sa rozhodnú posunúť svoje vzdelanie o level vyššie a zamieria na vysoké školy. Maturita je nie len povinnosť, ale aj výzva. Každý, kto chce dosiahnuť dobrý výsledok sa musí veľmi snažiť a nejaký čas obetovať učeniu. Sám viem, aké to je náročné. Preto som sa rozhodol, že pomôžem ostatným maturantom a vytvoril som toto dielo. Nájdete tu naozaj všetko o jednotlivých dielach, ktoré spadajú pod povinné čítanie. Dokopy sa tu nachádza spracovaných 32 diel, od 31 autorov. Sú zoradené podľa jednotlivých ročníkov a ich zoznam nájdete v časti Zoznam diel. Pod jednotlivými dielami nájdete autora, literárny druh a formu, ktorou je dielo písané; hlavnú myšlienku, čiže čo nám chce autor týmto dielom povedať (pozn. pri básnických zbierkach nie je hlavná myšlienka uvedená) a témy, ktoré v diele rozoberá. Následne uvádzam vonkajšiu kompozíciu diela, inak povedané, počet kapitol, strof alebo dejstiev (pozn. pri básnických zbierkach uvádzam počet básni v diele). V ďalšom bode sú uvedené hlavné a vedľajšie postavy, a ich charakteristika, ktorá sa vzťahuje na ich činy v diele. Nasleduje všeobecný obsah diela, kde vystihujem to najdôležitejšie, čo sa v diele odohráva. Pre lepšie pochopenie, uvádzam aj obsah jednotlivých častí, v ktorom nájdete podrobný, chronologický záznam deja (pozn. pri básnických zbierkach uvádzam iba názvy jednotlivých básni). Na záver nájdete pár citátov a poznámky, ktoré sa vzťahujú k dielu alebo jeho autorovi. V časti Prílohy uvádzam odkazy na webové lokality, kde nájdete ďalšie rozbory daných diel, a zoznam použitej literatúry. Jednotlivé odkazy slúžia len na rozšírenie vašich vedomostí, aj keď si myslím, že všetko, čo potrebujete, je obsiahnuté v tomto diele. Viem, že moja práca je rozsiahla, predsa len má cez 230 strán, čo môže na prvý pohľad pôsobiť odstrašujúco. Nenechajte sa však odradiť. Odporúčam vám zamerať sa hlavne na obsahy jednotlivých diel a poznámky k nim. Rovnako dôležité, je pozrieť si charakteristiku hlavných postáv, vedľajšie si len zbežne prebehnite. Zároveň chcem poukázať na fakt, že táto práca slúži len ako doplnok poznámok, ktoré ste obdržali na hodine. Preto ak nájdete nejaké nezrovnalosti, radšej sa pridŕžajte toho, ako vám to interpretovali vaši učitelia. Na záver vás chcem poprosiť o pochopenie. Do tejto práce som vložil vyše 300 hodín môjho života. Chcel som vytvoriť dielo, kde naozaj bude všetko, čo potrebujete a pomôžem tak mnohým maturantom pri ich príprave. Preto vás prosím, aby ste prácu bez môjho súhlasu ďalej nešírili, neupravovali a neprivlastňovali si ju. Každé dielo totiž podlieha autorskému zákonu a bol by som nerád, keby som bol nútený podniknúť právne kroky voči osobám, ktoré ho nie sú ochotné rešpektovať. Ďakujem. Dušan Kysela Zoznam diel 1.ročník Sofokles: Antigona Shakespeare: Hamlet Gávlovič: Valaská škola Moliére: Lakomec 2. ročník Kollár: Predspev zo Slávy dcéry Puškin: Kapitánova dcéra Sládkovič: Marína Botto: Smrť Jánošíkova Kráľ: Zakliata panna vo Váhu Chalupka: Mor ho! Palárik: Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch Kukučín: Keď báčik z Chochoľova umrie Tajovský: Maco Mlieč Tajovský: Statky – zmätky Timrava: Ťapákovci 3.ročník Remarque: Na západe nič nové Urban: Živý bič Hronský: Jozef Mak Chrobák: Drak sa vracia Jilemnický: O dvoch bratoch Krasko: (vlastný výber) Smrek: (vlastný výber) Dilong: (vlastný výber) 4.ročník Salinger: Kto chytá v žite Bednár: Kolíska Mňačko: Ako chutí moc Dušek: Kufor na sny Bukovčan: Kým kohút nezaspieva L+S: Soirée Válek: (vlastný výber) Rúfus: (vlastný výber) J. Urban: (vlastný výber) Pozn. pri autoroch, kde je uvedené: vlastný výber, je dôležité si niečo prečítať a vedieť charakterizovať štýl tvorby daného autora. V dokumente nájdete ku každému z týchto autorov spracované jedno dielo, ale toto dielo nie je povinné, ide len o náhodný výber z tvorby autora. Obsah Antigona.................................................................................................................................9 Hamlet.................................................................................................................................. 13 Valaská škola mravúv stodola ............................................................................................... 19 Lakomec............................................................................................................................... 51 Slávy dcéra (Předspěv) ......................................................................................................... 59 Kapitánova dcéra .................................................................................................................. 62 Marína .................................................................................................................................. 67 Smrť Jánošíkova ................................................................................................................... 70 Zakliata panna vo Váhu a divná Janko .................................................................................. 74 Mor ho! ................................................................................................................................ 78 Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch ......................................................................81 Keď báčik z Chochoľova umrie ............................................................................................ 88 Maco mlieč ........................................................................................................................... 92 Statky – zmätky .................................................................................................................... 95 Ťapákovci........................................................................................................................... 106 Na západe nič nové ............................................................................................................. 112 Živý bič .............................................................................................................................. 118 Jozef Mak ........................................................................................................................... 126 Drak sa vracia ..................................................................................................................... 135 O dvoch bratoch, z ktorých jeden druhého nepoznal ........................................................... 142 Nox et solitudo ................................................................................................................... 151 Cválajúce dni...................................................................................................................... 153 Mladý svobodník ................................................................................................................ 156 Kto chytá v žite .................................................................................................................. 160 Kolíska ............................................................................................................................... 173 Ako chutí moc .................................................................................................................... 180 Kufor na sny ....................................................................................................................... 192 Kým kohút nezaspieva ........................................................................................................ 207 Soirée ................................................................................................................................. 215 Dotyky ............................................................................................................................... 220 Modlitbičky ........................................................................................................................ 222 Malý zúrivý Robinson ........................................................................................................ 224 Odkazy ............................................................................................................................... 229 Zoznam použitej literatúry .................................................................................................. 237 7 1. ročník Antigona Autor: Sofokles Literárny druh: dráma Žáner: tragédia Téma: Antigonina snaha o uctenie si zosnulého brata Hl. myšlienka: Božské zákony, ktoré platia večne, sa majú dodržiavať Prostredie: kráľovský palác v Tébach Vonkajšia kompozícia Prológ 5 dejstiev Epilóg Hlavné postavy Antigona - dcéra kráľa Oidipa; rozhodná; milujúca (z lásky pochovala brata aj keď sama mohla zomrieť); smelá (chcela pochovať brata aj napriek zákazu); odvážna; spravodlivá (odmietala trest pre Isménu, ktorá nič nespravila); tvrdohlavá (išla si za svojím cieľom pochovať brata Polyneika) Isména - sestra Antigony; váhavá; nesmelá; ustráchaná (chcela dodržať rozkaz a nepochovať brata); nerozhodná; nakoniec statočná (chcela sa nechať odsúdiť spolu s Antigonou) Kreón - tébsky kráľ; vlastenec (nadovšetko uprednostňoval lásku a obranu vlasti); zásadový; krutý (vyhrážal sa strážcom, že ich dá mučiť ak nenájdu osobu, ktorá pochovala Polyneika); autoritatívny (všetci ľudia sa mu obávali odporovať); tvrdohlavý (nedal si radiť od syna) Haimón - Kreónov syn; miluje Antigonu; nebojí sa povedať svoj názor; rozumný (načúva mienke ľudu; radí otcovi zmeniť rozsudok); statoční (postaví sa aj vlastnému otcovi) Vedľajšie postavy Euridika - Kreonova žena; milujúca matka; neuniesla toľko bolesti a prebodla sa Teiresias - Kreónov radca; slepý veštec; inteligentný; nebojí sa postaviť Kreónovi (varuje ho pred veštbou); váži si bohov Eteokles – brat Antigony, Ismény a Polyneika; bránil Téby pred útokom brata; zomrel v súboji s bratom; Kreón mu vystavil pohreb so všetkými poctami Polyneikus – brat Antigony, Ismény a Eteokla; vrátil sa z vyhnanstva a zaútočil na Téby; zomrel v súboji s bratom; Kreón ho zakázal pochovať Megar – druhý syn Kreóna a Euridiky; zabil sa ešte v minulosti 9 Strážcovia Poslovia Zbor Obsah Kreón vydá rozkaz, že Polyneikus nemôže byť pochovaný a kto tak učiní, bude potrestaný. Antigona sa aj napriek zákazu rozhodne brata pochovať spravodlivo, ako to kážu božské zákony. Oboznámi o svojom pláne Isménu, ktorá s ňou odmieta ísť aj keď vie, že je to správne. Niekto pochová Polyneika a stráž to oznámi kráľovi. Ten sa rozhnevá a pohrozí im aby našli vinníka, inak ich bude mučiť. Stráž očistí telo Polyneika a sadne si na kopec, kde čaká kým sa neznáma osoba opäť vráti. Ako strážcovia sedia na kopci, strhne sa víchrica, no keď prejde a otvoria oči, vidia Antigonu , plačúc, ako opäť pochováva brata. Antigona, o tom, že ju sledujú, nevie , a tak ju stráž lapí. Kreón vypočúva Antigonu, ktorá sa ku všetkému bez okolkov priznáva. Chce Antigonu odsúdiť a myslí si, že jej Isména pomáhala. Isména tvrdí, že je spoluvinníčkou, no Antigona to vyvráti. Nakoniec Isména rečami o láske medzi Antigonou a Haimónom Kreóna naštve, a tak ich dá obe uväzniť. Antigonin snúbenec Haimón sa dozvedá o tom, čo sa deje a snaží sa otca obmäkčiť. Kreón je však nerozumný a nedá si radiť od syna. Poškriepia sa a Haimón povie otcovi, že už ho neuvidí. Haimón odíde a Kreón sa rozhodne, že potrestá iba Antigonu a Isménu ušetrí. Dá ju priviesť a nakáže strážcom aby ju pochovali do skalnej hrobky. Antigona je nakoniec potrestaná a zavretá do hrobky (pochovaná zaživa). Za Kreónom však prichádza Teiresias, jeho radca a veštec v jednej osobe. Ten radí kráľovi, aby svoje rozhodnutie zmenil. No Kreón je neústupčivý a uráža starého veštca. Teiresiasa kráľove slová nasrdia a prezrádza kráľovi, že ak pôjde proti bohom, stihne ho krutý trest a za jedného mŕtveho, mu zomrie jeden z rodiny. Kráľ sa zľakne veštby a vydá sa k hrobke. Do paláca prichádza posol zvestovať o tom, čo sa stalo: ako spálil s kráľom telo Polyneika; ako išli k hrobke a počuli z nej nárek; ako tam našli obesenú Antigony a trúchliaceho Haimóna; ako Haimón vytiahol nôž, obrátil ho proti sebe a vrazil si ho do hrude. Keď to počuje Euridika je nešťastná, nič nepovie a odíde do paláca. Medzi tým sa vráti Kreón, nesúc telo svojho syna, a spikuje si svedomie. No v tom vyjde z paláca sluha a oznámi Kreónovi ďalšiu krutú správu. Euridika sa prebodla mečom. Kreóna tak stihol trest za to, že nerešpektoval božie zákony. Obsah po častiach Prológ Antigona oboznamuje Isménu so svojím plánom pochovať brata; Isména ju odhovára, nepridáva sa k nej, ale sľubuje, že to neprezradí; Antigona odchádza pochovať brata Prvé dejstvo 10 Kreón prehovára k strážcom o vlasti, a zákaze pochovať Polyneika; prichádza jeden so strážcov Polyneikovho tela oznámiť Kreónovi, že niekto ho pochoval; Kreón hrozí strážcom, aby našli vinníka, inak ich potrestá Druhé dejstvo Strážca privádza Antigonu; rozpráva ako ju dolapili; Kreón vypočúva Antigonu; Antigona sa ku všetkému priznáva; Kreón dá priviesť aj Isménu; Isména chce aby aj ju potrestal spolu s Antigonou, no Antigona ju obraňuje, lebo nič nespravila; Kreón ich dá odviesť do paláca Tretie dejstvo Za otcom prichádza Haimón, ktorý sa ho snaží presvedčiť aby zmenil svoje rozhodnutie; Kreón je neústupčivý; hádka Kreóna a Haimóna; Kreón nakáže pochovať Antigonu do skalnej hrobky, dá ju priviesť a sám odchádza do paláca Štvrté dejstvo Antigona plače a rozjíma nad nespravodlivosťou; sluhovia odvádzajú Antigonu do hrobky Piate dejstvo Za Kreónom prichádza veštec Teiresias, aby sa neprotivil bohom a dal pochovať Polyneika; Kreón je tvrdohlavý a urazí starca; Teiresias predstaví Kreónovi hroznú veštbu a odchádza; Kreón sa obáva posolstva a odchádza k hrobke Epilóg Posol prichádza z hroznou novinou o smrti Antigony a Haimóna; smrť Euridiky; Kreón sa ľutuje a spikuje si svedomie Vnútorná kompozícia Expozícia – Rozhovor Antigony a Ismény Kolízia – Pochovanie Polyneika Antigonou Kríza – Potrestanie Antigony uväznením do hrobky Peripetia – Varovanie kráľa Teiresiasom pred krutým trestom Katastrofa – Smrť Antigony, Haimóna a Euridiky Citáty „Nech mi naši mŕtvi v ríši tieňov odpustia – no ja sa poddám presile a budem poslúchať tých, ktorí vedú mesto. Pokúšať sa o nemožné – to je šialenstvo.“ (Isména) „Ale ja som prišla na svet milovať, nie nenávidieť.“ (Antigona) „Tie (božské zákony) predsa nie sú dnešné ani včerajšie, tie platia od dôb, kam nám pamäť nesiaha, a platia večne.“ (Antigona) „Ak si štát niekto prisvojí, je po štáte.“ (Haimón) 11 Poznámky Rodina Antigony bola postihnutá nešťastiami (otec si vypichol oči; matka sa obesila; bratia sa navzájom zabili) Každá časť za končí výstupom zboru Dielo je konfliktom dvoch proti sebe vystupujúcich síl (dobra a zla) Autor vyjadruje myšlienku, že človeka, ktorý je zlý, neminie zlý trest Predvojom Antigony je hra Kráľ Oidipus od Sofokla 12 Hamlet Autor: William Shakespeare Literárny druh: dráma Žáner: tragédia Hlavná myšlienka: žiaden čin neostane nepotrestaný Téma: pomsta Hamleta za smrť svojho otca Prostredie: zámok Elsinor v Dánsku (12. Storočie) Vonkajšia kompozícia 5 dejstiev – 20 výstupov (5-2-4-7-2) Hlavné postavy Hamlet – dánsky princ; syn zosnulého kráľa Hamleta (Udatného); synovec Claudia; spravodlivý; nebojácny (nebál sa ísť za duchom); odporca alkoholizmu; ľstivý; prefíkaný (hral zo seba blázna); vynaliezavý (vymyslel plán s hercami, aby sa Claudius priznal); odvážny; obetavý (vzdal sa lásky kvôli pomste); odhodlaný (potrestať smrť svojho otca); vyčítal si, že iba kľaje a nič nekoná Claudius – dánsky kráľ; brat zosnulého kráľa; Hamletov strýko; chamtivý (chcel trón pre seba); bezcharakterný (neváhal zabiť svojho brata, kráľa Hamleta); prefíkaný; trpel (z časti ho zožiera, čo urobil); krutý (chce dať zabiť aj jeho syna Hamleta); osud sa mu pomstil (nakoniec ho zabije Hamlet) Vedľajšie postavy Gertrúda – Hamletova milujúca matka; nerozvážna; chamtivá (vydala sa za Claudia, aby sa udržala pri tróne) Polónius – kráľovský radca; prefíkaný (kázal sluhovi vypytovať sa na svojho syna nenápadne, okľukou); zvedavý (odpočúval rozhovory); podlízavý kráľovi (všetko pre neho spravil); jeho zvedavosť ho stojí život Ofélia – Polóniova dcéra; ľúbila Hamleta; počestná; milá; láskavá; citlivá; dobrotivá; zmätená (z Hamletovho správania); pomätie sa (po smrti otca); utopila sa Horatio – čestný človek; jediný skutočný Hamletov priateľ; pomáhal Hamletovi; odvážny (nebál sa prehovoriť k duchovi) Laertes – Polóniov syn; varoval Oféliu pred Hamletovou láskou; rozhnevaný zo smrti otca; chce sa Hamletovi pomstiť Rosencratz a Guildenstern – bývalí Hamletovi spolužiaci; zapredanci (len aby sa zaľúbili kráľovi, boli ochotní ísť proti Hamletovi) Marcellus, Bernardo, Francesco – členovia stráže na hrade Elsinor; prví zočia kráľovho ducha 13 Valtemand a Cornelius – poslovia do Nórska Fortibras starší – nórsky kráľ; zomrel v súboji s dánskym kráľom Hamletom Fortibras (mladší) – syn zosnulého kráľa Fortinbrasa; tiahne s vojskom do Poľska; Hamlet mu po svojej smrti odovzdá kráľovskú korunu Reynaldo – Polóniov sluha Ostric –výstredný švihák; má veľa statkov Duch Hamletovho otca Hamleta Udatného Herci (4-5) Hrobári (2) Poslovia Šľachtic Dvorania Obsah Dielo sa začína po smrti kráľa Hamleta. Duch kráľa sa objavuje na hradbách, kde má akurát stráž službu. Videli ho aj predošlé noci, a keďže sa až nápadne podobá na kráľa, rozhodnú sa to oznámiť jeho synovi Hamletovi. Hamlet sa zatiaľ od matky dozvedá, že sa vydala za Claudia, brata zosnulého kráľa. Hamlet je z matky rozhorčený a nevie pochopiť, že tak skoro zabudla na muža. Za Hamletom prichádza stráž, oznámiť mu, čo sa stalo. Hamlet sa rozhodne ísť v noci s nimi, uvidí ducha svojho otca a zhovára sa s ním. Duch mu prezradí, že kráľa zabil Claudius, keď za ním prišiel do záhrady, kde spal a nalial mu jed do ucha. Hamlet sa nasrdí a rozhodne sa pomstiť svojho otca. Kvôli pomste Hamlet obetuje aj svoju lásku Oféliu. Tá je nešťastná z jeho spávania a nevie si vysvetliť, prečo sa zmenil. Otec Ofélie Polónius, ktorý je aj Claudiovou pravou rukou, si myslí, že Hamlet sa pomiatol z lásky. Za Hamletom sú zavolaní jeho spolužiaci, aby vyzistili, čo sa s ním deje, ale on ich prekukne a jediným priateľom mu ostáva Horatio. Na zámok prichádzajú herci. Hamlet zostrojí plán a nechá hercov zahrať hru, v ktorom kráľ zomrie rukou svojho brata, aby usvedčil z vraždy Claudia. Claudius nedopozerá predstavenie, čo Hamlet považuje za dôkaz viny. Následne si matka zavolá Hamleta do komnaty. Pri rozhovore počuje Hamlet niekoho za závesom a v domnení, že sa jedná o Claudia, zabije Polónia. Medzičasom kráľ rozhodol, že Hamleta pošlú do Anglicka a nechajú ho tam zabiť. Hamlet sa tak vydáva na cestu, z ktorej sa nemá vrátiť. Jeho láska, Ofélia, sa pomätie zo smrti otca a utopí sa. Na zámok sa vracia aj syn Polónia, Laertes, ktorý chce pomstiť otca. V tom prichádza list, že sa Hamlet vracia do Dánska. Vďaka pirátom, ktorí prepadli ich loď, si zachránil život. Laertes následne s kráľom dohodnú súboj medzi Hamletom a Laertom, pri ktorom chcú zabiť Hamleta. Hamlet sa s Horatiom vracajú na hrad. Narazia však na smútočný sprievod a musia sa skryť. Hamlet však zistí, že sa jedná o pohreb Ofélie a skočí za ňou do hrobu. Tam sa pasuje s Laertom, jej bratom a dohodnú si súboj. Nastáva súboj Laerta a Hamleta. Laertes má na meči jed, a aby si s kráľom boli istí, že im plán vyjde, nalejú jed aj do čaše pre Hamleta. V súboji má na vrh Hamlet, podarilo sa mu zasiahnuť Laerta dva krát a dávajú si prestávku. Hamletova matka pripíja na svojho syna, avšak z Hamletovej otrávenej čaše a počas tretieho kola zomiera. Hamlet pochopí o čo sa jedná a zabije Laerta. Ten ho však stihol poraniť, ale Hamlet ešte pred smrťou zabije Claudia 14 a pomstí tak smrť svojho otca. Na koniec prichádza na zámok princ Fortibras z Nórska, ktorý uzrie tragédiu dánskej kráľovskej rodiny. Obsah po častiach Prvé dejstvo Prvý výstup Člena stráže Francisca prichádzajú vystriedať Bernardo, Marcellus a Horatio, ktorý im nechce veriť, že videli ducha; o polnoci sa im zjaví duch dánskeho kráľa Hamleta Udatného; Horatio sa prihovára duchovi, ten však mlčí; po zakikiríkaní kohúta sa duch vytratí; Bernardo, Marcellus a Horatio sa dohodnú, že to oznámia Hamletovi Druhý výstup Kráľ Cornelius oznamuje svoj sobáš s Gertrúdou a posiela poslov do Nórska ku synovi kráľa Fortinbrasa; Laertes dostáva od kráľa zvolenie vrátiť sa do Francúzska; Hamlet je zarmútený zo smrti svojho otca a z faktu, že jeho matka sa tak rýchlo vydala za Claudia (po menej ako 2 mesiac od smrti kráľa); Horatio, Marcellus a Bernardo prichádzajú do siene za Hamletom zvestujúc mu správu o duchovi; Hamlet sa rozhodne, že v tú noc sa k ním pridá na hradbách, aby zočil ducha svojho otca na vlastné oči Tretí výstup Laertes varuje Oféliu pred Hamletom; lúči sa s otcom a sestrou a odchádza na lodi do Francúzska; Polónius vystríha Oféliu pred láskou k Hamletovi Štvrtý výstup Hamlet je so strážami na hradbách; zjaví sa duch; stráž bráni Hamletovi ísť samému s duchom preč, ale on im pohrozí mečom a odchádza s duchom na jednu z bášt Piaty výstup Duch povie Hamletovi pravdu o kráľovej smrti; Hamlet prisahá, že sa Claudiovi pomstí; stráže sa vypytujú čo mu duch povedal, ale on im prikáže, aby mi prisahali, že budú mlčať Druhé dejstvo Prvý výstup Polónius posiela svojho sluhu Reynalda do Francúzska, aby zistil ako sa Laertovi vedie a odovzdal mu peniaze; za Polóniom prichádza rozrušená Ofélia, ktorá mu oznámi, že Hamlet sa z lásky k nej pomiatol; Ofélia a Polónius odídu za kráľom Druhý výstup Kráľ s kráľovnou pozvali na hrad Hamletových spolužiakov Rosencratza a Guildensterna aby ho rozveselili; Polónius privedie poslov z Nórska, ktorý oznámia, 15 že Fortibrasovi bolo zakázané na nich zaútočiť a majú mu umožniť prechod do Poľska; Polónius tvrdí kráľovnej a kráľovi, že Hamlet sa zbláznil z neopätovanej lásky k Ofélii a ukáže im list, ktorý jej napísal; Hamlet sa rozpráva s Polóniom; Hamlet sa stretne so spolužiakmi a odhalí, že ich za ním poslali kráľ s kráľovnou; na hrad prichádzajú herci a Hamlet chce, aby zahrali hru, ktorá usvedčí Claudia z vraždy Tretie dejstvo Prvý výstup Hamlet sa zhovára s Oféliou, zatiaľ čo kráľ s Polóniom počúvajú schovaný za závesom; Hamlet ďalej hrá blázna a radí Ofélii odísť do kláštora; Claudius sa rozhodne, že pošle Hamleta do Anglicka vymáhať dane Druhý výstup Herci hrajú predstavenie o vražde; kráľ je rozrušený, ledva stojí na nohách, a odíde do svojej komnaty; Hamlet si je s Horatiom istý, že kráľ mu zabil otca; Z Hamletom prichádzajú jeho spolužiaci a Polónius, aby išiel za matkou Tretí výstup Kráľ sa rozhodne poslať Hamleta do Anglicka; Polónius oznamuje kráľovi, že ide odpočúvať rozhovor Hamleta a jeho matky; Claudius si spikuje svedomie; Hamlet má šancu zabiť Claudia, ale odloží to Štvrtý výstup Hamlet prichádza za kráľovnou; Hamlet si myslí, že za závesom je kráľ, no zabije Polónia; vyčíta matke jej správanie; Hamlet sa priznáva kráľovnej, že svoju pomätenosť iba hral a vraví, aby to povedala aj kráľovi; odvlečie Polónia, rozlúči sa s matkou, lebo ho kráľ poslal do Anglicka, a odíde Štvrté dejstvo Prvý výstup Do komnaty kráľovnej prichádza kráľ; rozhovor Claudia a Gertrúdy Druhý výstup Rosencratz a Guildenstern prichádzajú do komnaty za Hamletom, aby ho odviedli ku kráľovi a odniesli telo Polónia; rozhovor spolužiakov a Hamleta, pričom Hamlet nechce povedať kde dal telo; Hamlet beží za kráľom Tretí výstup Hamlet prichádza pred kráľa v sprievode stráže; kráľ ho posiela do Anglicka aj s listom, v ktorom prikazuje dať zabiť Hamleta Štvrtý výstup Fortibras prechádza s vojskom cez Dánsko; Hamlet odchádza do Anglicka Piaty výstup Ofélia sa zo smrti otca pomiatla; na hrad prichádza Laertes so vzbúrencami; kráľ mu povie, že oni so smrťou jeho otca nemajú nič spoločné; Claudius s Laertom odchádzajú vymyslieť niečo, čo by Laerta uspokojilo 16 Šiesty výstup Námorníci doručia Horáciovi list od Hamleta, v ktorom mu píše, že na ceste do Anglicka ich prepadli piráti a on sa ocitol v ich zajatí, a že sa má rýchlo ponáhľať Hamletovi naproti, ktorý mu chce všetko, čo vie, vyrozprávať Siedmy výstup Kráľ povedal Laertovi kto zabil jeho otca; prichádza posol s listom, že Hamlet sa vracia do Dánska; Laertes s Claudiom naplánujú súboj, v ktorom má Hamlet zomrieť; prichádza plačúca kráľovná so správou, že Ofélia sa utopila Piate dejstvo Prvý výstup Hrobári kopú hrob; prichádza Hamlet s Horatiom; Hamlet sa spytuje hrobára koho to je hrob, no ten mu priamo neodpovie; prichádza kráľovský sprievod spolu s mŕtvou Oféliou; Horatio s Hamletom sa skryjú; Hamlet zistí, že hrob je pre Oféliu; Laertes skočí do hrobu a oplakáva Oféliu; Hamlet skočí do hrobu za Laertom; zápasia; stráže ich rozdelia; Hamlet odíde a Claudius vraví Laertovi aby vydržal, čas pomsty príde onedlho Druhý výstup Hamlet vypráva Horatiovi príbeh o ceste do Anglicka; prichádza súboj Hamleta a Laerta; Hamlet zasiahne Laerta a sluhovia prinášajú víno; Claudius hodí do čaše otrávený jed a podá ju Hamletovi; Hamlet sa chce napiť až po ďalšom zásahu a víno odloží; Hamlet znova zasiahne Laerta; kráľovná sa napije z otrávenej čaše; v 3. kole zasiahne Laerta Hamleta, ten sa naňho vrhne, pri súboji si vymenia kordy a Hamlet zraní Laerta; kráľovná padá na zem, povie Hamletovi, že vo víne bol jed a umiera; Laertes vyzrádza Hamletovi sprisahanie; Hamlet bodne kráľa otráveným kordom, ten umiera; zomiera Laertes; Hamlet prosí Horatia aby o všetkom povedal svetu a aby dal korunu Fortibrasovi; na hrad prichádza Fortibras a vidí všetkých mŕtvych; Horatio mu chce všetko vyrozprávať; Fortibras nakáže vystrojiť Hamletovi kráľovský pohreb Vnútorná kompozícia Expozícia – oznámenie sobášu Claudia a Gertrúdy; zjavenie ducha Kolízia – Hamlet sa pri rozhovore s duchom otca dozvedá pravdu o jeho smrti Kríza – divadelné predstavenie Peripetia – príchod Laerta na hrad Katastrofa – súboj Hamleta s Laertom; všetci umierajú Citáty „Slabošstvo – odteraz sa voláš žena.“ (Hamlet) 17 „Princ nikdy svojej vôli nevládne, ba sám je vlastnej vôle nevoľník. Princ ani chliev si nesmie ukrojiť tak ako iní; blaho kráľovstva od jeho voľby predsa závisí, a preto vždy sa musí podrobiť súhlasu tela, ktorému je hlavou.“ (Laertes) „Byť, a či nebyť – kto mi odpovie, čo šľachtí ducha viac: či trpne niesť strely a šípy zlostnej Šťasteny, či pozdvihnúť zbraň proti moru bied a násilne ho premôcť?“(Hamlet) „nech už som pre vás taký alebo onaký nástroj, môžete ma jedine rozladiť, ale zahrať si na mne nemôžete.“ (Hamlet) „I keby táto ruka zhrubla mi, niet toľko dažďa, čo by umyl z nej bratovu krv.“ (Claudius) „Čo človek je, ak hlavným zmyslom jeho života je spať a kŕmiť sa?“ (Hamlet) Poznámky Celý názov je Tragédia o Hamletovi, Princovi dánskom Dielo odzrkadľuje problémy renesančného Anglicka Dej je chronologický Autor použil písomný a zrozumiteľný jazyk Množstvo dramatických dialógov a hlboko reflexívne monológy Jednotlivé repliky sú písané veľmi poeticky 18 Valaská škola mravúv stodola Autor: Hugolín Gávlovič Literárny druh: lyrika Žáner: rozsiahla veršovaná skladba (17 000 veršov) Hlavná myšlienka: poskytnutie rád a ponaučení do bežného života Téma: bohatosť a rozsiahlosť tém (napr. láska k bohu; láska k rodičom; odsúdenie opilstva; velebenie učenia sa; výchova dieťaťa; dôležitosť posmrtného života...) Vonkajšia kompozícia Prológ (Predmluva) 21 pastierskych nôt Epilóg (Prídavek) Obsah Valaská škola ponúka čitateľom mnoho praktických rád a poučení o rozličných otázkach a životných problémoch na základe náboženských, laických, svetských a občianskych morálnych zásad, ktoré vychádzali z ľudských a spoločenských hodnôt obdobia baroka. Autor v jednotlivých básňach skladby hovorí o pominuteľnosti, márnosti a ničotnosti pozemského života a do popredia kladie hlavne posmrtný, večný, nebeský život, ktorý je podľa neho dôležitejší. Autor je toho názoru, že každý človek sa narodil najmä preto, aby zomrel. Je názoru, že človek nikdy nenájde v pozemskom živote pokoj a spokojnosť. Ďalej sa vyjadruje na adresu Boha, ako niekoho všemocného, koho treba ctiť a modliť sa k nemu. Sympatizuje so skromnými, tichými a vzdelanými ľuďmi. Väčší význam ma pre neho vznešenosť duše, pred telesnou schránkou. Človeka vyzýva aby sa neustále vzdelával, kultivoval a dbal na cnosti, a vyhýbal sa pokušeniu, alkoholu, sebectvu, podlosti a ostatným zlým vlastnostiam... Obsah v bodoch Predmluva dobrých mravoch Zmysly učitelúv o dobrých mravoch Ego sum Pastor bonus Obetování k chvále Krista Pána Darování ku úžitku tvému Pripomínání o trojnásobnej policii ku lepšému pochopení dobrých mravúv Policia kresťanská, táto cíli k chvále boskej 19 Policia mestská, neb civilis. Tá cílí k pokoji, i k úžitku bližního Policia svetská. Táto cílí ku svej chvále Katoliko-politik má dobré svedomí i dobré mravy Stoiko-politik má svedomí dobré, ale zlú policiu Sofistiko-politik má zlé svedomí i zlú policiu Nóta první Fuit autem Abel pastor ovium. Gen. c. 4. Pána Boha z celého srdce miluj Rodičúv musíš ctíti, jak chceš požehnáni míti Prítelúv tvých šanuj Učitelúv v dobrých vecách poslúchaj Vrchnosti se obávaj Dar prítelský spbre varuj V reči i v odeve statečne se držeti máš pred lidmi Dobrých a cnostlivých tovarišúv se pridržuj, a zlých se varuj Nevstupuj do rady násilne Drž se čistotne podle tvého stavu Každého mej v úctivosti, a ku pozdravování buď schopný Vetšímu a statečnejšímu vždycky ustupuj Nad malým zvítežiti se neusiluj Na tvoje veci pozor daj Pekná barva stydlivosti, nebýva u všech v milosti Pilnosť mej v tem, čo pred seba bereš Čítaj knižky ne len k naučení, ale i k tvému polepšení Čo dobrého čítaš, to pamatuj Hospodár musí míti starosť na dúm svúj Pozorlivosť v skutku i v reči každému svečí Hnevu neukazuj pro daremnú vec Vysmívatí žádneho nesluší Vysmívati mizerného, neni vec chválitebná Zakládaj potrebného z lásky Nejprv lásku mej ku sobe, potem k bližnímu Hra pro užitek neb pro vyhrání, neni bezpečná Opováťlivosť škodlivá Z pýchy nepotupuj i nejmenšího Nežádaj cudzích vecí nespravedlive Manžel má milovati manželku spravedlive Práva vedeti dobrá vec jest Pkrm zbytečný zdraví škodí Spaní zbytečné neužitečné i škodlivé bývá Sliby plniti potrebno Víno v skrovnosti slúži k čerstvosti a pité v zbytku není k úžitku Vlasť svoja každému milá Chýr mnohokráte falešný, nebuď ku verení spešný Dobrú radu dati velmi mnoho platí. Lépej jest nic neraditi, nežli s radú uškoditi 20 Radú dávať v čem a komu, a i kedy, uč se tomu Kdo že ženami obcuje, zlé meno si zasluhuje Nad literné umení, vetšího bohactva není Kdo ve lži polapen bývá i v pravde víry nemívá Dobre čiň každému, a vzlášte dobrému Zlorečenství kdo miluje, ani sebe nešanuje Dobré domnení o sebe u lidí máš zdržovati V súdoch má byť spravedlivý sudce. Má meť uši otevrené, a zavrené ruce Ve všem tvých rodičúv šanuj Nevdečnosť za dobrodení, od tej zlosti vetšej neni Úrad nekdy mravy mení Nebude platné umení, jak pri nem rozumu neni Krása spravedlivej cnosti, lidí vede k spanilosti Hnev rozumem hamuj. A tvé zdraví šanuj Žákúm provetrení a komócia je potrebná, i užitečná Dítky tvé uč pobožnosti, kumštúm, cti, i poslušnosti Príkaz plniť, i vrchnosti neni proti statečnosti Mlčanlivosť pri hostine tvú osobu nech nemine Spravedlivosť slepá má byť, všech má bez ohledú súdiť Všeckých miluj spravedlive, a vždy se drž pozorlive Lidskej grácie nežádaj, ale boskú vyhledávaj Nóta druhá Iabel – qvi fuit pater habitantium in tentorijs, atqve Pastorum. Gen. 4. Pán Búh ti mnoho dal, i v prácach pomáhať chce. Ty ho miluj a vychvaluj čo nejvíce Dluhé spaní škodí krem nadání Mlčanlivosť je statečná. V mnohých vecách užitečná Kdo chce vždy protivným býti, s takovým je težko žíti Najprv svoje štráfaj zlosti. Potem cudzé haň krehkosti Nikdy nežádaj líbiti, čo ti múže k škode býti Čo nemá stálosti, nemívaj v milosti Dobrá vec jest byť v manželství, ale lepšá žiť v panenství Múžeš nekdy byť veselý, ale nikdy k zlému smelý Never žene hnedky, bys´ nevšel do pletky Podle možnosti odvádzaj od zlosti Blázen když má jazyk rečný, nevaď se s ním, buď statečný Ščedrosť zbytečná zrídka statečná Snadno i česť svú utrácá, kdo v novinkách se obracá Mnohomluvný sobe škodí, i jiným klopotu plodí 4o máš v nádeji dostati, nechtej jiste slibovati Proto málo víry, že reči bez míry Jak chceš býti v dobrem stálý, neoblibuj lidskej chvály Jak chceš byť človek statečný, dobrodincúm vždy buď vdečý Jak chceš zostať v úctivosti, nevychvaluj tvej štedrosti Býval si vesel v mladosti. Buď trpezlivý v starosti 21 Teho, kdo je v zlém svedomí, raní šeptavé mluvení. Kdo se cítí v nejakej zlej veci, bojí se, že o nem rozmlúvajú všeci Štestí mnohých oklamalo, v potupe jich zanechalo. V neštestí budeš šťastlivý, jestli budeš vždy cnostlivý Na cudzej smrti nechtej nádeje míti, nebo ty múžeš prv nežli on zemríti Dar maličký od prítele bez pohrdy ber vesele Chudoba na cti neškodí, nebo se v nej každý rodí Chudoba síc lidí mučí, ale pekné kumšty učí Človeče, smrť ti je jistá. Nemáš tu večného místa Nelekaj sej istej smrti, ale se boj zlého žití Zlé za dobré prijímati, to pred Bohem mnoho platí. Tak se obyčejne stáva, že svet zlé za dobré oddává Zbytek škodí, psotu plodí Čo hneď komu múžeš dati, dvakrát nechtej slibovati Človek rozpustilý žádnemu nemilý Jazyk podvodný potupy hodný Kdo miluje sladké reči, kúpi zajaca ve vreci Pro jazyk lidský nezdravý nenechávaj dobré mravy Nepromeňuj reči. Mluv vždy, jako svečí Jestli budeš svedek jaký, nebuď v reči ledajaký. Svedek pravý, v mysli zdravý. Čo nemusíš mluviť pred tvoju vrchnosťú, to múžeš zatajiť, s ctnú mlčanlivosťú Od lenivosti chráň se s pilností Odpočinek milý dává k prácám sily Nehaň, čo se ti nelíbí. Nebo i ty máš tvé chyby Jak si bohatý, nebuď rohatý Čiň dobre, když múžeš. Duši si pomúžeš Kdo ti dobré radí, slyšte nezavadí Nebudeš vždy v jedném kvete. Neb je promena ve svete Jak se chceš ženiti, hleď si rovnú vzíti Čoť se na jiných nelíbí, ty též nečiň jejich chyby Čo je vyše tvojej ily, to nechaj, človeče milý Jeslti vidíš jaké zlosti, naprav jich podle možnosti Sudce spravedlive súdí, jestli od práva neblúdí Znášaj bídy kríže. Prijdeš k bohu blíže Knižky k pobožnosti čítavaj s pilností Krátke a múdré mluvení neprichádza k pohanení. Kdo je mnohorečný mnohým je nevdečný Nedbá múdrý muž statečný na hnenlivé ženské reči Svoje veci šanuj. A cudzích se varuj Nadarmo se smrti bojíš. V jej si ruce, neobstojíš Strpeť ženské reči na manžela svečí Rodičúv šanuj. Zlú spurnosť hamuj Nehledaj tajnosti cudzé. Bys´ nevešel sám do núdze Nóta tretí Facta est rixa inter pastores gregum Abram, et Loth. Gen. 13. 22 Kristus jest tvúj Vykupitel. Buď ty jeho verný ctitel Jak chceš kumšt literný vedeť, musíš pri učení sedeť Kdo ze zlosťú chodí, mnoho zlého plodí Skúpý u všech v pohanení, má bohactví ku trápení Skrovné chování od psoty brání Jak si škodíš bez rozumu, nevskládaj to na Fortunu Peníz za nic je sám v sebe, jestli neslúži potrebe. Načo ti je peníz? Když ho rídiť nevíš Boháš skúpy: velmi hlúpy Jak žák dobrý býti nechce, nech se skrovne s prútem tresce. Prút užitečný dítkám nevdečný. Skrovné trestání od hríchu chrání Čo chceš a múžeš komu darovať, to mu nechtej dva razy slibovat Každú vec nečiň hned, na konec pilne hleď Varuj se ze všej možnosti od chlipnej príležitosti Podchlebník teho poraní, kdo se ho pilne nechrání. Podchlebník jest nejhorší zver. Když te chválí, nic mu never Nezakládaj na tvej sile. Bys´ neprišel do zlej chvíle. Kdo na sile nádej vskládá, to dostáva, čo nežáda Užitek jest k bezpečnosti radu pýtať v pochybnosti. Ten nemá vadu, kdo pýtá radu Lépej zlú vúlu zabítí nežli obeti činiti Kdo je v cnosťách malý, neni prítel stálý. Chceš meť prítele stálého? Vyvol sobre cnostlivého Skúposť, rozptýlení nech pri tebe neni Dobré meno šanuj. Od zlosti se hamuj Blázen jest, kdo starých lidí znevažovať se nevstydí Peníze se minú, a kumšty nezhynú Kdo snadno uverí, snado se uderí V jedném kumšte dobre se cvič, z mnohých naraz nechytaj nic Čas budúci nemáš v ruce. Nech tak bude, jako Búh chce Kdo chce nečo dobre vedeť, musí pri učených sedeť. Zlá vec jest slovem učiti. A potem skutkem kaziti Zbytečnejšé pití ukracuje žití Kdo hned chválí, zas hned haní, statečnosť svoju poraní Jak chceš vždycky pokoj míti, musíš s každým v lásce žíti Mnohé umení sobe dostaneš, jak s mrtvými mluviť neprestaneš. S mŕtvymi mluvení vede ku umení Človek v dobrém neni stály, nedávaj mu mnohej chvály. Človek ve všem když se mení, tehdy chvály hoden neni Čo nevíš dobrého, uč se od jiného Bacchus i Venuša ku zlému pokúša Z tichej vody mnoho škody Dobreť´ se nevede, snad si ty na škode Čo je vyše sily nechaj, synu milý Spravedlivých šanuj. Od krivdy se varuj Lepšá chudoba, než bohactví. Bohatí, chudobní neni sú podobní Dluhého živobytí sobe neprislibuj Skrúšené tvé srdce Búh k obeti svej chce Jak upadneš k zlému kedy, hned si daj pokutu vtedy Nepripomínaj obrazení prítelské 23 Dokud budeš živ, bohatým se neprotiv V úrade buď pilný. V pravde neomylný Budeš vesel živý, jak si v škode trpezlivý Zlého tovaristva se varuj K služebníkum buď láskavý Príležitosť ku konaní, nemá býti v odkládání Ne ze smrti, ale z nevinnosti vyhledávaj tvoje večné štestí Zlú manželku znášaj trpezlive. I napravuj ticho, prívetive Z umení tvého nebuď pyšný. Reči druhému nepretrhuj Dítky tvédobrému vyučuj Bohatý má mnoho penez a chudobný detí V prostrédku cnosť stojí Nedostaneš cnosti, jak nenecháš zlosti V čem koho štráfeš, to sám nečiň. Drahšé zlato než olovo. Lepší príklad, nežli slovo Čo nemožné a neslušné, to nepýtaj nikdy od nikoho Jistú vec pro nejistú nezanechávaj Kdo ustúpí, neni hlúpý Každý čas mej v podezrení. Smrť prichádza v okamžení Nóta čtvrtá Iurgium fuit pastorum Gerarae adversus pastores Izac. Gen. c. 26. Duch Svatý se ukázal v spúsobe holubice nad Kristem Darček vdečný bývá užitečný Chtej se vždycky chrániť, prítela poraniť Z hnevu nenávisť se plodí. Mnohokráte zdraví škodí Svornosť lásky matka. Nech ti bude sladká Nechtej v hneve služebníkúv trestať Trpezlivosť je statečná, v mnohých vecách užitečná Človek hnenlivý bývá zvadlivý Čo z práce nadobudeš, to šanuj Hostiny zbytečné není sú statečné Když se štestí zmení, i prítelúv mení Nekdy lepšá známosť než peníze Lepšého prítele dostaneš za lásku, nežli za peníze Na cnosti, ne na umení vyhledávaj tvé spasení. Což osoží mnoho vedeť, a bez cností v hríchoch sedeť Kdo se smrti obává, bláznivý titul dostáva. Bláznivosť jest, to se báti, čo se musí jednúc stati. Seneca Hnev rozum zatmívá: nic dobré nemívá. Kdo pri hneve mlčí, k dobrému se učí Čo musíš dať, to nešanuj. Od skúposti ruku hamuj. Nákladek užiečný vždycky statečný Zbytek v reči nikomu nesvečí. Prostrédek v chování od potupy chrání Nechtej jiných zahanbiti, jak chceš u všech milý býti Tajný hrích není smích. Potajemné zlosti vyndú ku známosti Čo se z hríchu stává? Všecko zlé človek z neho dostává Nebuď opovážlivý, budeš vesel živý. Rozum silnejší než sila 24 Múdré ustúpení je bez pohanení Vexy zbytečné nikomu vdečné Losování o budúcich vecách je daremné Trpezlivý buď, když znášaš krivý súd Závisť temu škodí, u koho se plodí Zvady a zlosti predešlé, a juž uhasené, nepripomínaj Chvála vlastní bláznivá Skrovnosť rozmnožuje statky. Hojnosť vede jich na zmatky Skrovná bláznivosť má svú úctivosť Chlipnosť špatné meno má težké bremeno Skúposť v strachu stojí. Žebrákúv se bojí Kdo mluví bez míry, nedávaj mu víry. Mnohorečnosť nestatečnosť Korhel tri pokuty zasluhuje, když z korhelstva nečo prestupuje Tovaristvo verné v zármutku dúverné Lekárství v nemoci bývá ku pomoci. Lekár mnohý, aneb nový podetne ti k smrti nohy Bezbožný je v svete dedič. Spravedlivý tu nemá nič Štestí je nestále, dnes je velké, zítra malé Prípadek predvedený zbytečne neraní Zúfanlivosť v súžení báva ku obtížení. Bez súžení žáden neni Príležitosť lítá, a pilný ju chytá Pozornosť v každej veci míti prislúcha Zbytek v jídle, v pití nechtej nikdy míti Čo dobrého každý súdí, kdo odpírá, ten poblúdí Šanuj zdraví tvého tela. By v nem duša dobré mela Nesvornosť u lidu činí mnohú bídu Snúm never Hosť častý nemilý. Ver mi, synu milý Jak chceš bytí v lásce: nebuď na prekázce Nemilá všetečnosť pokazí statečnosť Pri cudzém stole hosť má míti statečnosť Človek sám sebe nejvíc škodí Tvé tajnosti drž v skrytosti Zlé veci zakryté neodkrývaj Múdrosť schválená hodna svého mena Na cudzé veci pozor daj, a na své nezapomínaj Jako máš s druhým mluvit, chtej se tuto naučiti Jazyk rozpustilý nikomu nemilý Nóta pátá Ráchel – gregem ipsa pascebat. Gen. cap. 29. Pán Búh všecko rídí. A i všecko vidí Život i smrť sú v prítelství, od prirodzenosti, ale u lidí nemajú jednakej vzácnosti Múdrý radnej mnoho mlčí. A blázen má mnoho rečí Lhárstvo jest plášč pravdy Daremné rozprávky nemajú místa Čas ve svete mnoho platí, nemúdry je kdo ho tratí 25 Nezmlúvaj se o múdrosti s tým, který je v bláznivosti Zrkadlo ku poznaní tvému, nech jest svedomí tvé Neposúď nikoho, vymlúvaj každého Jiným radiť umíš, sebe nerozumíš Zdraví, svedomí, umení. Nad té veci drahších neni Telu mravy, cnosti duši zhromaždzovať vždycky sluší Zisk falešný neni zisk, ale škoda Ctij rodičúv tvojich vždycky. By te ctili tvoje dítky Všecko márnosť v svete: krem Bohu slúžiti v cnostlivém živote Kdo chudým pomáhá, statky své rozmáhá Pre chudých je prikázaní a slobodu mají páni Čo jide z hojnosti, čo z poníženosti? Bohactví a hojnosť potrebuje mírnosť Vúlu tvú premáhaj. Panovať jej nedaj Lépej krivdu odpustiti, nežli se za krivdu mstíti Korhel zdraví, a i rozum tratí Verný prítel utešitel. Máš prítela šanovati, a i verne milovati Dobrých prítelúv sobe činiti s dobrým spúsobem Koho štráfajú, teho nevysmívaj Fortuna nestálá Když máš dobré chování, nedbaj na omlúvání Pán dobrotivý Podobný podobnému se raduje Štestí mnohých klame. V skúselosti máme Lásku vzdaj každému, nozloreč žádnému Nechtej v obyčeji míti s pány zarovno choditi Nemluv o jiných zlé, jak chceš, aby o tebe jiní mluvili dobré Prchlivosť tvoju zlož, žádnému se nehroz Dobrý prítel i v súžení prítelstvo své nepromení Nic neplatí: mrtvých omlúvati Starých lidí šanuj Človek je svet malý, má v cnosti byť stálý Krása nestálá, mnoho škodí. Mnohých nepozorných ku zlému privodí Neosoží v pekných šatách býti a zlý život i svedomí míti V úzkosťách vždy dúfaj a nikdy nezúfaj Dobré svedomí v bídách k potešení Chráň sej ako svečí zbytku v každej veci Trpezlivý je ščaslivý Neprítel domácí a tajný víc škodiť múže, nežli cudzí a zjevný Jak si velký, bývaj malý. Budeš v lásce u všech stálý Varuj se tej chyby, která se ti na jiných nelíbí Když se ti čas stratí, víc se ti nevrátí Té tri veci chválá všeci Nebuď trucovitý, dobrú radu nasleduj a i ty Dnes je tvoje, a ne zítra. Smrť jest k usmrcení chytrá Nehroz se žádnému V pravde buď stálý, nemineš chvály. Stoj ve vernosti, chráň se falešnosti Zlé slibování bez vykonání 26 Kdo nemožné veci pýtá, povetrí do hrsti chytá Buď v práci bedlivý, ne náhly, lenivý Ščedrosť mírná je úprimná. Ščedrosť k marnosti nemá vzánosti Duša má rozkazovati: a telo ju poslúchati Vexování znášaj bez hnevání Chvála vlastná smrdí, nemilá u lidí. Nikdy nemej to v zvyklosti, čo je protu statečnosti Nóta šestá Servivit ergo Iacob pro Rachel septem annis. Gen. 29. Pán Búh je nemalý, hoden všeckej chvály Jestli mluvíš to čo nevíš, bláznivosť tvoju vyjevíš. Hádaní daremné neni je príjemné Jako máš mluviti ráč se naučiti Jazyk rozpustilý ku škode se chýlí Kdo tajnosti své zjevuje, nezamlčí ani tvoje Pán prívetivý, služebný milý. Lepší tvár nežli dar Svet teho miluje, kdo mu ustupuje. Teho nenávidí, koho často vidí Milejšé veci veci neznámé, než které pred sebú máme Čo se dostáva bez práce, to netrvá, len nakrátce A čo s prácu dostávame, na to lepší pozor dáme Opakované reči nenáviďá všeci Ze statečnej společnosti naučíš se statečnosti Ku zlým rečám, k hríchu nepridávaj smíchu Dúvernosť zbytečná neni dluho vdečná Bez potreby nerozprávaj, múdrosti tvej tepredávaj Ani nechvál, ani nehaň do očí žádneho Nedobrá rada velká závada Vinný musí trestán býti. Darmo zaň budeš prositi Mlč daremné reči a mluv čo ti svečí Pohoršení k zatracení Jak nenecháš zlosti, nebudeš meť cnosti Nadobudeš pekné mravy, jestli budeš v cnostech zdravý Od statečných neutíkaj. Každému dobrý príklad daj Mluvení maznavé, neni v mravoch zdravé Bezbožný má trestán býti. By se mohel napraviti Z hnevu netresci hned žádneho. Snad se zlý promení v dobrého Když chceš koho potrestati, nechtej mu to v známosť dáti V slibování buď pozorný Když sú v jedném zmyslu mnozí, protiviť se neosoží Neprotiv se hned zlej reči, potem ju naprav jak svečí Ne hned odporuj, čo pýtá prítel tvúj Proti smelému smele. Proti zlému nevesele Peníze všecko múžú Jako s prítelmi máš zachádzati Múdrosť svetská v zlosti všecká Všecko se mení. Stálosti neni Kdo se od lidí vzdaluje, cnosti sobe zhromažduje 27 Pomaly a stále v dobrém ujdeš dále To chceš jinému činit, čo nechceš od neho míti Dobrodince mej v šanobe, neubližuj tvej osobe Kdo ráno ze sna povstáva, nech Bohu česť, chválu vzdává Jak deň dobre máš tráviti múžeš se tu naučiti Tovaristvo činí podobného. Zlého neb dobrého. Tovariš je jaký, i ty budeš taký V bohactví súžení. Nic v nem jiné neni Bez práce a násilnosti neprijdeš ku žádnej cnosti Je nejvícej smelý človek neumelý Blázen když je sám bez chuti, všeckých ku úzkosti nútí. Nemúdreho štestí siným ku neštestí Literné umení lidem k ozdobení Búh súdí každého. Ty nesúď žádného Pýchu nemej v srdci, neb si na nic súcí Nic v svete stálého neni. Všecko jide k zničemnení Kdo vezne pro sebe práce tvé po tebe Smrť všeckých pojímá, život jim odnímá Blázen múdrosť nenávidí Nic neni v svete nového, tehdy nediv se z ničeho Víno škodí hlave, v zbytku je nezdravé Srdce malé s celým svetem se nenasytí, jak Boha nebude míti Každý skúpý velmi hlúpy Mnoho zlých ve svete Krásy obraz milý ku marnosti cílí Nóta sedmá Ignis Dei cecidit e´ caelo et tactas oves, puerósqve consumpsit. Iob. 1. Ten mnoho rozumí, kdo Boha milovať umí. Darmo v školách se unuješ, jestli Boha nemiluješ Starého brada úctivosť žádá. Na fúzoch a brade nezáleží statečnosť Milosť panská sladká, ale velmi krátká. Na krivdy dlouho pamatujeme. Na dobrodiní hned zapomínáme Voják dobrý Kdo nemocného šanuje, bolesť jemu ulevuje Ne o dítky, než o cnosti staraj se s pilností. Buďto telo zhnije, z cnosti dobré meno žije Dar milý osoží, prítelúv rozmnoží Silné sú tri veci, to Písmo dosvečí. Král, víno a žena hodné svého mena (3. Esdrae cap. 3. Et 4.) Pekne se drž v ceste v dedinách, i v meste. Mravný buď v chodení, v reči, i v hledení Zlého chvála velmi malá Prítel vdečný. I neprítel užitečný Blázen čo ví, to vypoví Skúselnosť nejlepší učitel Spúsob v činení škodlivý neni Kdo vúlu má k jakej zlosti, poznáš ho z príležitosti 28 Predkúv cnosť vychvaluj, od nej se nevzdaluj. Chceš chválu meť, z cnosti ju dostati hleď Lepšá smrť, než život temu, kdo srdce obracá k zlému Chudoba kumšty učí. Ne každý je ku nej súcí Když brater bratra sužuje, rodičúv svých zarmucuje. Zrídka se milujú bratrové, hned se zvaďá pohotove Drahá barva vstydlivosti, znamení jest nevinnosti Nech te to chybí, čo se ti na jiném nelíbí Silnejší dar, nežli sila Pomáhaj i zlému v núdzi potrebnému Mnoho rečí rozsýpať nesvečí Starosť chorosť, potrebuje trpezlivosť Čo bez práce to nakrátce. A čo s prácú dostáváme, to v šanobe lepšej máme Dítkám v cvičení prút, naučení. K čemu zvykne kdo v mladosti, to nenechá i v starosti Cnosť za prácu, ne za plácu. Cnosť se kúpiť nedá, než se s prácú hledá Čím kdo víc bohatý, víc je zaujatý V svete zlosti do sytosti Starého mej v úctivosti. Nerozmlúvaj jeho zlosti Zlosti samé prichádzajú, a zlí lidé jich hledajú. Zlosti nehledaj, na seba pozor daj Trech lekárúv máš k pomoci, bys´ nezúfal v tvej nemoci Trech vecí se varuj. Tvoje zdraví šanuj Ščestí s darmi zaslepuje, potem náhle ustupuje Chudobný štestím oplývá, o škode se mu nesnívá. A bohatý je v starosti, nemúže spať v bezpečnosti Znášaj súžení k tvému spasení Komócia užitečná, jak neni zbytečná Neni ščaslivý, kdo v sláve živý. Než ten: kdo v boskej milosti jide do večnosti V starých rozum, v mladých vláda. U starých je dobrá rada Trpezlivý buď v súžení, tvoja bída težká neni. Mnozí vetšé bídy majú a v tichosti jich znášajú Hroziť se ku mstení: užitečne neni Kdo má nádej dary brati, bude v prítelství trvati. A jak nádej stratí, jinde se obrátí Nechval se z teho, co je neni tvého Zármutek v súžení ku užitku neni Nesúď žádného, čas zjeví každého Človek rozpustilý, neni dluho milý Zdraví v tele ochraňuj cele Vrchních ctíti máš povinnosť mítí Mnoho si uškodí, kdo se s hnenlivým neb s opilým vodí Dokud žijú lidé, zostávajú v bíde Netup žádného zlosti. I ty máš tvoje krehkosti Náchylnosti hamuj. Zdraví tvoje šanuj Jednako se všeci roďá. Ne jednako k smrti choďá Zlého človeka máš se varovati. Že je zlý, z tých vecí múžeš ho poznati Prijmi dar hned, když se dává Jako máš prítela z neprítela učiniti, aby ti nemyslel nazatým škoditi Hlad jaký je v sobe tu oznámím tobe 29 prítomných nerozmlúvaj, a neprítomným pokoj daj. Kdo v mlčaní stojí, ten býva v pokoji Nóta osmá Ioseph – pascebat gregem cum fratribus suis adhuc puer. Gen. 37. Búh ve všen nemalý hoden všeckej chvály Čas se v svete mení. I zármutek večný neni Od každej ženy bývaj vzdálený Když te neprítel sužuje, ku lásce te napravuje Podchlebník jaký, neikd nebuď taký Na obrazení nedbaj nic, jináč si bolesti pridáš víc Neštráfaj nikoho ku zahanbení. Než vymlúvaj, jak múžeš, previnení Tri stavy sú potrebné v krajine. Knezský, vojanský, sedlácký Bys´ nevešel do súžení: to je na tvej vúli neni Dušu tvoju drahú varuj. A od hríchu ju obhajuj Všeckým posluhujú mnozí. I tebe pracovať osoží. Pápež, král, smrť, voják i sedláci, všeci všeckým slúžá v svojej práci Bláznivá vec to dostávať, čo nemúže dluho trvať Tovaristvo zbytečné nebýva užitečné Tak se každý súdí, jakého te vidí Velice pochybíš, jak to zjevíš, čo nelíbiš Nermúť se preto, že nedostávaš to, čo žádaš Musí mnoho prohlídati, kdo chce dluho panovati Potomek nehodný v cnosti nepodobný Cnosti na duši prebývať sluší Pyšný a bláznivý zlé páchajú divy Závisť a politování, jednake sú neni Ze závisti mnohé zlosti Ostrosť užitečná, jak neni zbytečná Žáden v vete zbytek neni na úžitek Pán nedbá na chudobného. Buďto prijme čo od neho Prítel stálý statek nemalý Jaký pán žijíci, tací služebníci Múdré deti hned v mladosti, neprichádzajú k starosti Všetečný nebuď, v komplementoch neblúď Chudobu žáden nikomu nezávidí Bláznovi ščestí velké neštestí Tichosť v štráfání zlosti zaháni Bez reptání čiň trestání Víno pité s vodú neučiní škodu. Víno bez vody vede do škody Deň odporný te vyučí, abys´ byl k dobrému súcí Slepý si sám v sobe, never tvej osobe Nebuď podchlebníkem, než pravým mluvníkem Plač bídy nezhojí Mrtvých dobre, aneb nic Tri veci sú potrebné ku skutku dobrému 30 Žádasť česť svoju dostati, máš ju též jiným vzdávati Chceš úctivosť míti, chtej ju též jiným činiti. Kdo úctivosť jiným dává, též ju nespátek dostává Kdo v zármutku chodí, na zdraví škodí Pracování zlosť odhání Lhárství, zlodejstvo majú prítelstvo Pri pravde stoj, lhárstva se boj Vyznaj chybu tvú dúverne, mineš vexy nepríjemné Nežaluj se z nedostatku K dobrému činení patnáct naučení Z cnosti do hodnosti Ne každému všecko svečí. Pamatuj na této reči Ten pán mnohým pánom slúží, který po marnosťách túží I malej chyby žáden nelíbí Múdré chování statečnosť brání Velmi mnoho platí česť každému dati Nekteré veci pred jinými činiť nesvečí Služebníci pyšní pánom neposlušní. Tri veci nehodné v svete nespúsobné Kterí páni sú v marnosti, oblibujú bláznivosti Posmech velký zasluhuje, když žebrák žebráka sužuje Nóta devátá Fratres tui pascunt greges in Sichimis. Gen. cap. 37. Afekt k bohu Neústupnému jazyku neprotiv Súženého zastávaj. A jak múžeš, pomáhaj Jazyk mnohorečný bývá nestatečný Jednej veci se drž: mnohých se naraz nechytaj V rade máš múdry býti Krivda v dobrém mene nezasluhuje trpezlivosti Zlá náchylnosť vede ku zlosti Trestání náhlé neni dobré Cnosť má byť dobrovolná, ne násilná. Horlivosť zbytečná Pozornosť v činení Nespokojní salamandre podobní Múdré prohlídání od zlosti chrání Nenasleduj v zlosti mnohých Neusiluj se lidem zalíbiti, nebo se oklameš Almužnu vdečne daj: cudzích vecí nežádaj Marné hodnosti nemej v žádosti Neprotiv se mnohým. Kriky s tichosťú se uhasujú Vyslyš, i poteš zarmúceného, když se ti žaluje Vlastný zisk mnohým ku škode Kumšt statečný je užitečný Práca potrebná i užitečná Voják dvúm bohúm na obeť se krmí 31 Muž v mladosti v nestálosti Nezáviď nikomu bohactva Od súdu a od práva se neukrývaj, jak si tam potrebný Kde neni chleba, chvály nepotreba. Lenivý psotne živý Trestání výstupkúv jako má býti Vymlúvání nepotrebné nemá víry Omlúvač i poslucháč sú jednací Bedlivosť v učení: Zostruje vtip zatupený Krivda s krivdú se nenapravuje Opovážlivosť nemilá: vetšá mysel nežli sila Hospodár jako lev, v kterém panuje hnev Hospodár tichý nerobí hríchy Ze žartu zlostí až v zbytečnosti Policia svetská v bezbožnosti včecká Pracování stálé dává užitky nemalé Krása mnohým škodí Múdrý spúsob mení v rozličném činení Zlé svedomí nikdy pokoje nemá Nekdy i trestání rozmáhá zlosti Jazyk mnohorečný: je neužitečný Dobrý človek jaký, a i ty buď taký Človeka pobožného svet drží bláznivého Prečo páni sú denglaví, a sedláci pevní? Dary zlých sudcúv zaslepujú Krátka reč má svú česť Tvoje tajnosti zdržuj v skrytosti. Alterius non sit, qvi suus esse potest Na tvojich omlúvačúv nestežuj se pred jinými Múdré rozkazování služebníka nútú k pracování Bezbožný ze dvúch vecí se raduje Ustavičnosť v pracování slúži k statku rozmnožení V súdoch nebývaj náhlivý, ale múdre pozorlivý Reči lahodné mnohokrát podvodné Smelosť opovážlivá ne vždycky štestí mívá Svedomí tvé ti poradí, čo k dobrému nezavadí Kdo je v jakej trúchlivosti, nenúť ho k trpezlivosti Múdrosť ticho chodí. S behem si neškodí Nóta desátá Hiras opilio gregis Odollamites. Gen. cap. 38. Boha stratiť jest pokuta škody V ničem človek neni dokonalý Zvyklosť druhá prirodzenosť Dary v sladkosti Ústupnosť proti protivenství dobrá Velmi je hlúpý kdo vlasť svú tupí Fortuna nestálá zas bere, čo dala 32 Sladký konec z dobrej práce Hnenlivý nemá mnohých prítelúv Dobrodiní nečiň jednému s ublížením druhého Neprítel skrytý víc raní: telo, kdo se ho nechrání Mnohé reči mluviť nesvečí Žart zbytečný neni statečný Žart ku obražení ku smíchu neni Na prítelské obrazení nedaj na sebe znamení Zahálkazlosti plodí, i mnohým mnoho škodí Lepej pracovati, nežli zahálati Musí meť úzkosti človek, nech je v svete jakýkolvek Starých šanovati sluší Nádej ponúka všech ku pracování Prítelství cnostlivé: bývá dluhšej živé Omlúvačúv neposlúchaj, o jiných zle mluviť nedaj Prítomných, i neprítomných ani nechvál, ani nepotupuj Nepotup nikoho: že nesplnil, čos´ žádal od neho Žádáš jiných dobrých míti a sám nechceš dobrým býti Z dobého cviku prindeš k dobrému zvyku Prvňá robota nebývá bez chyby Kdo je ve velikých vecách silný, obyčejne v malých he omylný Nerozkazuj nemožnosti, abys´ nestratil úctivosti Nezačínaj to konati, čo nemúžeš vykonati Spúsob ku dobrému žití ráč se tuto naučiti Lenivá starosť na dítky, dobré jim plodí úžitky Zbytečná konfidencia potupení plodí K statečnosti prináleží túchto peť vecí Smrť dvojaká, ne jednaká Dve cesty sú do večnosti ščaslivej, nevinnosť a pokání Hospodárské dva peršpektivy Čo máš činiť, to najprv považuj Tovaristvo s mnohými nemívaj Dokud žiješ, úzkosti nemineš Dve práce naraz nezačínaj Od malých hríchúv se varuj, jak nechceš do velkých upadnúti Dve kapsy vezmi na hody, abys´ nemel v ničem škody Reči nepodchytuj, rečníkúm ustupuj Kdo vždycky žartuje, temu i pravda se neverí. Kdo vždy žartuje, bláznem se menuje Víra ku spasení čtyri má znamení Smelosť pri múdrosti premáhá težkosti Núdznym pomoc dávaj, a zlých nezastávaj Pýtať svečí potrebné veci Ku verení rečám tvojim nenúť žádneho Chudobnému pravotení proti bohatému užitečné neni. Prokurátor neni stálý, jak má kliens mešček malý Máš prítele nemilého, pomaly se lúč od neho Povedz pravdu temu, kdo te zvádza k zlému 33 Všech prítelúv ctij jednako: jináč vyndeš ledajako Opatrnosti nezbývá. Múdrý, kdo ju nadobývá Jeden prítel síc osoží, ale víc pomóžú mnozí Pri Fortune pyšný nebuď. Než prítelúv si nadobuď Neprítela se varuj, protivníka miluj Nóta jedenácta Septem filiae (Ietro) adaqvare cupiebant greges patris sui. Exod. 2. Jak chceš dostať nebe, Boha pripoj k sebe Pri dobrém pokoji lenivosť nestojí Neboj se posmechu, když chybíš v prospechu Nemravnosť neni cnosť Mravy i cnosti chcú byť v společnosti Vúla nech nasleduje rozum, ne zlé náchylnosti. Vúla človekovi škodí, jestli s rozumem nechodí Jazyk, oko, i chování tvoju tajnosť nezachrání Jak si pozorlivý, budeš vesel živý Jako žalúdek nezdravý tak kdo nemá dobré mravy Čas príležitý silný temu, kdo v práci pilný Čas mnoho napraví Ne všecko svečí každému, než podobná vec podobnému Dary zbytečné neužitečné S darmi služebník se kazí Malý dar milejší, když je častejší Nenávisť s dobrotú se hojí Pekné slovo: má sily mnoho. Čiň všecko v tichosti, a nic v prchlivosti Drž se ščedrosti, chráň se skúposti Rozptýlení cnosť je neni. Z každého zbytku škoda príbytku Nedobré statky jidú na zmatky Skrze ponížení mena rozmnožení. Kdo se ponižuje, hodnosť upevňuje Prítelé dvojací v cnosti nejednací Když od ruky pomoc neni, bývá slovo k pomóžení Prikázání od zlosti chrání. Dar za cnosti, pokuta za zlosti Pracovitý buď a i ty. Caepisse est dimidium facti Nedbaj na zlé reči, budeš zdráv jak svečí Zlé slovo te neporaní, jak te svedomí od zlého chrání Ten zlosti rád vidí, kdo se za zlosti nevstydí Babka k babce, budú kapce. Adde parum parvo magnum cumulabis acervum S mlčanlivosťú se ukrocujú reči lidské Nežádaj titule vysoké Dobrý obyčej obce i ty zachovávaj Hnenlivého ukrotíš s tichým ustúpením Závisť za cnosťú chodí, ale jej nic neuškodí Po Bohu najprv rodičúv šanuj Dobrý otec, dobrý syn Zlé slovo škodí mnoho 34 Na vrchnosť svečí nemeť mnoho rečí Srdce myslení poznáva se z mluvení Taká boa, jaký švec, jaký človek, taká reč Pekné reči ze skutkami majú spojené býti Jazyk zubatý neni bohatý Každého česť chráň, žádneho s jazykem neraň. Jazyk pichlavý horší od žihlavy Težko k cnosti, snadno k zlosti Chudobnejší k prácám schopnejší Jazyk omlúvačný nebýva statečný Pán skrovne žartovný múdrému podobný Prívetivosť v dome, jako kvet na strome Nevymlúvaj viny, když nemáš príčiny Po obrazení čiň hned zmerení Žarty rozpustilé ne každému milé Čo jest prítelstvo? Rovných tovaristvo Rovný rovnému se raduje, od nerovného uskakuje Chudoba je bez smelosti. Rada bývá v samotnosti Nekdy v malej veci velká sila se nachádza Kdo na zisk hledí, v prítelství nesedí Kdo je od cnosti vzdálený, nebude prítel schválený Nezjevuj všem tvé tajnosti. Mnoho v svete podvodnosti V svetskej marnosti mnoho trpkosti Nóta dvanáctá Moyses autem pascebat oves Ietro Soceri Sui. Exod. cap. 3. Pán Búh všecko vidí. A i všecko rídí Náhlé slibování bez pozorování Múdrosť dobrá bývá, když se časem skrývá Svetské hodnosti stoja v krátkosti Malý kríž vdečne drž Peníz je milý, dodáva sily Zemanstvo z cnosti má nejvíc hodnosti Literné umení chvály svej nezmení Na bohactví starosť činí mnohú žalosť Lepšá zlá matka, nežli dobrá macocha Víno podobné človeku, to se skusuje od vekú Mlčanlivosť spúsobná. Cnosťám bývá podobná Žarty spúsobné soli podobné Prisahání časté málo pravdy mívá Služebníkem je ten, který náchylnosťám slúží Lehké statky jidú na zmatky Z mlčanlivosti prindeš k múdrosti Blázen jako mechúr s vetrem naplnený Chybu na jiném vysmíváš, snad ju i sám na sobe máš Nejtežšá vec poznati samého seba Svedomí čisté potešení jisté 35 Kdo se seba vstydí, ctný býva u lidí Človek hnenlivý je psotne živý Žádosť chudobu rozmáhá, ku bohactvu nepomáhá Víno pité v zbytočnosti múdrých vede k bláznivosti V jídle a i v pití nechtej zbytek míti Nečistých rečí mluvení nečistého srdca jest znamení Prirodzenosť bývá skorvná. A marnosť jej neni rovná Hnev neni v reguli, nečiň mu po vúli Lhárstvo je plášč zlosti ku její skrytosti Marnosti znamení to žádať, čo potrebné neni Pán je nudzným služebníkem, když je stríbru komorníkem Lhárstvo toto troje nech je neni žádné tvoje Žalúdek mnoho stroví, jak si mu slúžiť hotový Kdo zakrývá s lhárstvím zlosti, prichádza k neúctivosti Nečisté mluvení ku užitku neni Proti smrti a starosti nenájdeš lekárstvo v chrasti Chudobný bez prítelúv mesú býti Zdraví tela si žádame. A v šanobe ho nemáme Hrích spáchaný pro tajnosti nezmenšuje svojej zlosti Múdry strpí bláznivého a ne blázen podobného Víno je zrkadlo náchylností. Vyjevuje i tajné skrytosti Víno skrovné k zdraví rovné. Víno zbytečné neužitečné Kdo v hodnosti, ten v starosti. A který nemá nic, ten má pokoje víc Príležitosť k zlému neškodí každému Sluší pracovati, a i na smrť dbati Je ščaslivé žití s malým spokojený býti Tvojej vrchnosti buď v poslušnosti Odpornosti nedrž v zvyklosti Chudoba kumšty učí Čo se komu zlého stali, na nem smém neprestalo Kdo s rozumem chodí, krásu sobe splodí Chléb na práci stojí, vody dost k nápoji Kdo hnevivý, ten bláznivý Mravnosť u cudzého stolu máš držeti Nemravnosť lidem nemilá, zlá, jako drevená píla Chválitebná práca cti svej neutrácá Ach, z chlipnosti mnohé zlosti Kdo slúží, je v núdzi Nóta trináctá Adhuc reliqvus est parvulus (David) et pascit oves. 1. Reg. 16. Ten jiste kraluje, kdo Boha miluje Ze sprostej hlavy jazyk nemá slávy Prípadek neznámý zrídka se oznámi. Kdo s rozumem chodí, štestí sobre plodí V mnohorečnosti neni múdrosti Prečo jazyk mnoho repce? Že múdrosti míti nechce. Že rozumu slyšeť nechce 36 Radu brati mnoho platí Chudobný ščaslivý v pokoji je živý. Když nemá žádného statku, nic nestratí v zlém prípadku Múdrý dobre hledí, kde jaká vec sedí Kdo se práce bojí, neprinde k pokoji Trpezlivosť v kríži k radosti se zblíží Boháč dobre stojí, každý se ho bojí Múdrosti chvála ve všem nemalá Nad literné umení bohactvo je nic neni Večerné spytování svedomí od hríchu brání Kdo nemúže radiť sobe, neporadí ani tobe Když to čo máš nezunuješ, když ho stratíš, obanuješ. Dobrotu neznáme, když ju v hrsti máme Svetské trestání od zlosti brání Bohatý, chudobný v ceste nepodobný Lenivého k práci ruka s násilnosťú se ponúka Kdo nerozumí čemu, nech se neoddává k temu Ze závisti mnohé zlosti Od človeka neni psotnejšé stvorení Boháš skúpý velmi hlúpý Jak chceš dobre žíti, máš rodičúv ctíti Chudoba bedlivá. Z kumštúv chce byť živá Lepší je hlad, nežli sytosť, v jídle, v pití vždy drž skrovnosť Podchlebníci, utrhači sú zverové ledajací Ty si neprítel tvúj, sám seba se varuj Stálosť v dobrém začínání privede te k dokonání Cnosť osží duči, milovať ju sluší Čas trojnásobný. Nebuď v nem nehodný Zlej príležitosti varuj se s pilností. Zlá príležitosť škodí, nedobrú povesť plodí Nevinnosť veselá i k smrti je smelá Nehaň cudzé dílo, byť by jaké bylo Dvojaká cesta vrchnosti bývá mestu ku neštestí Vrchní jak je otec, dobre rídí obec Rozumný učitel lepší než sploditel Lepší príklad nežli slovo. Jako zlato a olovo Chvála ze zlosti je v bezbožnosti Pravda mnohých rečí nelíbí, mnohorečník od pravdy pochybí Ku slíbenej zlosti neni povinnosti Varuj se toho, kdo omlúvá koho Človek místo posvecuje, ne človeka místo Lekárstvo zbytečné neni užitečné Kdo nejide v cnosti, obrátí se k zlosti Od zlej zvyklosti chráň se s pilností Slovo falešné neni prospešné Vlk v ovčej koži psotu namnoží Tak miluj bližního jak seba samého Ustupovať hnenlivému uč se ku užitku tvému 37 Mnozí podvodní, líšče pdobní Rozkoš teho sveta ze smrťú se stretá V častej společnosti málo úctivosti Fortuna klame, v nej dúfať nemáme Teho v svete nenáviďá, koho v pravde chodiť viďá Neprítel nejvetší ty si sám sebe Od zlého človeka varuj se zdaleka Telesné nemoci duši na pomoci Povolaj si v tvej nemoci trpezlivosť ku pomoci Nóta čtrnácta Saul – venit ad caulas ocium, qvae se offerebant vianti. 1. Reg. 24. Boha šanuj, hríchu se varuj. Lépej v pekle býti, nežli v hríchu žíti Múdrosť boská a múdrosť svetská Bázeň boží k spasení osoží V službe boskej živý má byť trpezlivý Trpezlivosť svatá drahšá je od zlata Zlým v svete ščestí, dobrým úzkosti Víra, nádej, láska V úzkosti nezúfaj, ale v Boha dúfaj Beda temu, beda, který zlosti hledá Rodičúv ctíti potrebné a užitečné jest Kdo boha šanuje, hríchu se varuje Otcovské potupení, nech ti k smíchu neni Rodičúv máš ctíti, jak chceš požehnání míti Rodičúv v starosti šanuj z povinnosti Práca pri tichosti, bývá v úctivosti Ponížený Bohu milý Prikázání boží, to plniť osoží. Čo je vyše tebe, to je nic do tebe Srdce jaké, skutky také Almužna mzdy svej netratí Milosrdenství ku bližnímu Súženého nesužuj i na seba pamatuj Kdo chudobným krivdu činí, Boha milovať nemíní Láska núdznym učinená hodna úctivého mena Čas tvúj máš tráviti v dobrém živobytí Zahanbení je dvojaké, jedno dobré, druhé ledajaké Nezakládaj na žádnej veci Nezakládaj na samém milosrdenství boském. Hrích bez pokání nemine trestání Slovo boží slyšet, i plniť Omlúvání lásku raní Prítelé mnozí ve vlčej koži Za prítele svého nikomu nechtej býti neprítelem Srdce jaké, úžitky také Povinnosť otce a matky ku díteťu Jazyk srdce oznamuje. Jaký človek, ukazuje 38 Naučení ku cvičení, ku činení S mocným pravotení ku úžitku neni Každá zvada škodí rada Nad kajícím z hríchu nevyvádzaj smíchu Nad smrťú neprítele nepodskakuj vesele Bláznúv se varuj, a múdrych šanuj Sedlák skrze své roboty pomáhá svetu ze psoty Nechoď do cudzého domu, jak nemáš príčiny tomu K trestání nebuď náhlivý, ale ve všem povážlivý Rozkoš vrchnosti obci je k zlosti Skrovnosť v chování od psoty brání Uč se od mladosti, jak máš žiť v starosti Pro titul nejaký nebuď ledajaký Zmužilosť pekná cnosť. Pro dobré činení nechtej byť chválený Slovo učí, príklad táhne. Skorej príklad k práci nahne Král je k pracování, ne ku zahálání Chromý v pevnosti má sily dosti Kdo se smrti bojí, v bitce neobstojí V svete úzkosti až do sytosti Zachovávať prikázání, to te od zlého zachrání Kde zlosť má své panství, tam cnosť na vyhnanství Chýr dobrý chceš míti. Musíš dobre žíti Týchto peť vecí vrchnímu meť svečí Tam ne dluhé panování, kde poddaných sužování Panské zbytky zúbožá príbytky. Páni když po vúli čiňá, mnohých zúbožiti míňá Nóta patnácta Audivi, qvód tonderent pastores tui greges tuos. 1. Reg. 25. Kdo Boha líbí, nic mu nechybí Privykaj k cnosti hned od mladosti Láska rodičúv veliká nech srdcá dítek proniká Dítek cvičení malý kumšt neni Kdo trpí nevinne, radosť ho nemine Pri cnosti sedaj, chvály nehledaj K peknému mluvení pridaj i činení Peknejšá panna, když je neznámá. Panna v skrytosti má víc milosti Ten v blahoslavenství sedí, kdo na Boha v nebi hledí Nesvečí se bohatému pravotiť proti chudobnému Lekár k svej pomoci víc množí nemoci Kázeň slyšíš proti zlému, sobe pripíš, ne jinému Starých lidí ctíti máš povinnosť míti Ne z bohactva, ale z cnosti, nadobudneš úctivosti Služebník jak krade, nemilý je všade. Vernosť služebnému prislúcha každému Ponížení hore jidú. Pyšní spadajú na bídu Nádej dobrá u dobrého, tá nemá místa u zlého Co sám sobe múžeš spraviť, nechtej v tem jiného baviť 39 Láska matky jak zbytečná: dítkám je neužitečná Panna pri cnosti bohatá je dosti Dobrodiní tvoje nevyhlašuj Tri veci v súžení zadrž k potešení Jistej smrti jarmo, nemineš, jest darmo Prostrédek v chování statečnosť zachrání Opatrne stojí, kdo se seba bojí Chytrá rada chybí rada. V prostrednosti sú všecké cnosti Z hojnosti do úzkosti Richtár ten má býti, který ví súditi Zlý dobrého nenávidí. Dobrý se za to nevstydí Rozkoš psotu plodí, jako Sirén škodí Dva spúsoby, lepších neni k neprítele sužovaní Ten se smrti bojí, kdo v rozkoši stojí Zahálčivý darmo živý Všetečné umení užitečné neni. Čo vyše nás, to nic do nás Nátura v skrovnosti nežádá hojnosti Tu pokoje neni v zemském obydlení V jakem si stave, žij v nem láskave. Úzkosť v samotnosti, v manželství starosti Z všetečnosti neprindeš k múdrosti Ne z oleje, ale z cnosti, nadobývaj spanilosti Jak chceš zvedeť, kdo je jaký, nemisíš byť ledajaký Promena v odeve zbytečná, očám lidským je nevdečná Rozkoš za bídu za sebú jidú. Skusuje stav lidský: nebude tak vždycky Štráfať koho v cudzej prítomnosti nedrž v tvej zvyklosti Zlé svedomí ku trápení: horšej veci v svete neni Konec spaní sny zahání Múdrý se priznává: neví nic má hlava. Pyšný mluví mnoho. A nic neví z toho Pravdu mlčeť nekdy svečí, by nevyšla z nej zlosť vetší Ne rod, ale cnosti zdržuj v úctivosti V samotnosti pekné cnosti Čo se dobré vidí, to čiň i u lidí Mnozí mluvá mnoho. A nic neni z toho. Čo se o uši uderí, nech to srdce tvé neverí Nekdy omlúvaní, nekdy zlé chovaní, dobré meno raní. Varuj se od ženy, jak nechceš promeny Ženská krása škodu prinášá Starého prítele šanuj. A od nového se varuj Činí jazyčný krik ustavičný Kdo poslušnosť líbí, nikdy nepochybí Rozkoš dvojaká a ne jednaká Jazyk mnohorečný nebývá statečný Nóta šesnáctá Factum est – ut tonderentur oves absolon in Balazor. 2. Reg. cap. 13. Kdo Boha ctí v štestí, temu pomáhá Búh z neštestí Majú býti cnosti na každej vrchnosti 40 V podezrení jistoty neni Když sú dva ve zvade, nebuď ty tretí Ne všecko jednému dáno Smelosť opovážlivá bývá ve všem bláznivá Sudcové nájemní v obci daremní Odpýtaj za vinu, nechtej činiť jinú Ukrutnosť v hodnosti nemá svej stálosti Kdo v zlosti privykne, težko z nej odvykne Vstyď se sám seba samého. Budeš se vstydiť jidného Vysoké úrady mravy promeňujú rady. Nevdečnosť velká zlosť Čo se komu zlého stalo: na nem samém neprestalo Mnohé prikázání poslušnosť odhání Cudzá rada posluch žádá. Lépej se raditi, nežli pochybyti Starý ze starosti neprinde k mladosti. Odkládá starý bídy své na máry Netrpezlivý je psotne živý Dajte a bude vám dáno Bez štestí práca čas svúj utrácá Tri starosti ku úzkosti Nechtej nikomu raditi jak ose má oženiti Lépej nečo nepýtati, než čo pýtaš, nedostatí Cnostlivý hosť, čo se mu dá, má na tem dost Lepšá je smrť nevinnému, nežli život bezbožnému Múdrý jazyk, hlúpa hlava v zlém mluvení neustává Pýcha je zlá bohatému. Ješte horšá chudobnému Jiných cnostlivé činení ber ku tvému naučení Štestí stále neni, mej ho v podozrení Ve svete súžení k tvému naučení Z cnosti chvála jide nemalá Čistota i cnosti sú v boskej milosti Literné umení lidem k ozdobení Promena je nebezpečná, mnohým zostala nevdečná Pyšnému chvála škoda nemalá Čo ti Búh chce dati, to te nezatratí Násilné jedení, pití nemúže ku zdraví býti Dom bez porádku kazí čeládku Kdo hnev svúj premáha, k zdraví si pomáhá Chceš úctivosť míti, musíš starších ctíti Každé hrození užitečné neni Pri neprítelském súžení prítel má byť k potešení Mladá starosť v cnosti, stará mladosť v lenivosti Tvoje tajnosti zdržuj v skrytosti Na odporné reči odpovídať nesvečí Lépej škodu míti, nežli ju činiti Na tvúj pohreb se nestaraj, ale na cnosti pozor daj V svete bez krivdy nebudeš nikdy Hle, človek opilý žádnému nemilý Cvik dítkám osoží, cnosti v nich rozmnoží 41 Čo slyšíš v hostine, mlč o tem v dedine Jak pálené žena pije, tam muž pred ňú nic neskryje Štestí se mení, stálé je neni Múdrý mlčí, blázen kričí To nech nic neni do tebe, čo kdo zlé mluví o tebe Manželka v slobode beží k svojej škode Príležitosť učí, ku čemu kdo súcí. Vykonáváj vtedy, čo potreba kedy Cifrování k posmívaní Ne roky než cnosti vedú k úctivosti Jide svet k skazení, neb v nem lásky neni Nóta sedemnáctá Super oves qvoqve (David) Iazim agarenus. 1. Paralip. 27. Pán Búh jest cíl človeka Neučiní habit mnícha, jak ku cnosti nepospíchá Slyš trpezlive reči bláznivé Rada má byť možná, i spolu osožná Skrovné chování statečnosť neraní Dve veci ku štestí chcú obec prívesti Pekné chování žáden nehaní Vlastní chvála smrdí, nemilú u lidí Bohactvo škodí, kdo za nám chodí Kdo poslušnosť má, rozkazovať zná Nálezky panské sužujú ruky sedlácké Meščanúv svornosť je silná pevnosť Cnosť mnoho platí, máš o ňu dbati Pri stole statečnsoť neždádá zbytečnosť Zbytečného kriku nemej v tvojem zvyku Kdo se povyšuje, Búh ho ponižuje Jak máš jakú škodu, vzhlédni na príhodu Pretrhovať reči žádnemu nesvečí Starších poslúchaj, tvé reči nebúchaj Kde sú jaké pletky, uteč odtud hnedky Jak hasíš, čo te nepáli, žáden te za to neschváli To poznáš v súžení, kdo tvúj prítel neni Varuj se od ženy, jak nechceš promeny Neosoží chudobnému pripojiť se bohatému Pánovi chudobný nech neni podobný. Mlčeť pred pánem, sluší jak amen Páni a žebráci neni sú jednací Na panské reči prisvečajú včeci. A chudobného umení na svete je za nic neni Človek skúpý velmi hlúpý Ku poníženosti máš príčiny dosti Z dluhého jazyka škodlivá muzika Pomysli sebe, čo bude z tebe Sedlák dlužník velký núdzniík Nesúď žádného z pohledu samého 42 Dobré štráfání múdrý nezhaní Peníz okrúhlý jide do truhly. A jak tam leží, nic neosoží Tvár učiní tnáme to, čo v srdci máme Blahoslavené je srdce: které v dobrém zetrvať chce Skúpému i to schádzá, čo mu do ruky prichádzá Vúla človeka v slobode, nech se neobracá k škode Neodpovídaj za prítomného Dve pokuty zasluhuje, kdo korhelstvo oblibuje Almužna daná duši obrana Milosrdenství telesné sedem Milosrdenství duchovné sedem Kdo v chlipnosti chodí, mnoho sobe škodí Najprv čo máš činiť, pováž Osmero naučení Tvoje tajné zlosti nezjevuj k známosti Čo slyšíš na koho, nic nezjevuj z toho Boha milovati. Príkaz zachovati Lidé všelijací v skutku nejednací Z trech vecí človeka poznáš hned zďaleka V mnohorečnosti neni statečnosti Mnohorečný blázen všetečnosti vazeň Jak s bláznem chodíš, sebe uškodíš Bláznúm naučení užitečné neni Človek lenivý je psotne živý Kdo dar pripomíná, daru česť ujímá Hrích je jedovitý. Varuj se ho i ty Nóta osemnáctá (Habuit Salomon) magnos ovium greges. Ecclesiastes. 2. Meno boží ctiť osoží. Časté prisahání Meno boské raní Prítela v súžení zanechať cnosť neni Hnenlivý se ukracuje skrze slovo dobrotivé. Je pekné mluvení hnevu ukrocení Život lidský beží, večnosť vždycky leží. Krátký život lidský. Večnosť trvá vždycky V potrebnosti dar v milosti Oddávájú svoje deti Saturnusovi k obeti. Zbytečná láska dítkám prekážka Cudzé tajnosti zdržuj v skrytosti Tri veci v milosti a tro v ošklivosti Ščaslivý by byli všeci, kdyby meli deseť vecí Z hnenlivej manželky kríž mužovi velký Má muž žalosť velkú, jak má zlú manželku Zlé v manželství podezrení je svornosti obrazení Cnostlivá žena, hodna svého mena Dobrej ženy chvála v Písme je nemalá Pokušení k škode neni Kdo komu zlé žádá, sám doňho upadá Za tvoje krivdy nemsti se nikdy 43 Hnev ku zlému nútí. I pokoj pomútí Jazyk treti k škode letí Utrhačný jazyk nemá dobrý svúj zvyk Veselosť k zdraví telo pripraví Z cvičení dítek dobrý užitek Syn zlý vyroste, jak maznavo roste Zdraví v tele, svatosť v duši. Mravný život držeť sluší Skrz všetečné oči smrť na dušu v skočí Jak oči chráníš, dušu obráníš Cyrus král príklad dal. Oči hamovať, svúj stav šanovať Každá prísaha svedkem činí Boha Pri stole jak ose máš držeti Víno pité v zbytku, neni ku užitku Vrchnosť cnostlivá česť nadobývá Jak se komu dáš do vlády, snad potem musíš mreť hlady Čos´ od Boha dostal, s tým buď spokojený Služebnívi trojnásobní neni sú sobe podobní Never snovi, babe a koňovi Teho kdo má zlosti, varuj se s pilností Lepší žebrák púhý, než ten kdo má dluhy Hospodára ponúkať ku jedení hosťovi neprislúchá Na zlostné obeti nechce Búh hledeti. Falešné statky jidú na zmatky Co býbá z náhlosti, nemívá stálosti Chráň se čo nejvíce, co set e netýče V učení noc žákúm na pomoc Nádej svetská marná všecká Pri cudzím stile nechtej se vaditi s tovarišem tvým V ceste postavený nevchádzaj s tovarišem do vadení Lepšé veci dané, nežli slibované Kdo se opije, náchylnosť neskryje Rúhání česť boskú raní V mnohém mluvení statečnosť neni V nevinnosti neni zlosti Z potrebnosti mluv v krátkosti Slepé srdce marnosti chce Dobré je manželstvo, než lepšé panenstvo Brada mý byť v cnosti. Mej ju z povážnosti Zlato se bojí, že každý oň stojí Žáden neni sám sebe dostatečný Mnozí po pokání jidú ku rihání Kdo pozorne chodí, každý mu neškodí. Qvi pavet, cavet Nepotrebné záušnice, sú marnosti služebnice Nóta devatnáctá Amos, qvi fuit in pastoribus Thecuae. Amos. cap. 1. Kristus všeckých žádá spasiť. A diabel chce všech zatratiť 44 Opovážlivosť bez sily ku potupe svej se chýlí Skúpý je v chudobe jako mŕtvy v hrobe Dobrý úmysel i pozornosť majú v dobrém skutku svornosť Chvála schytrelosti, jak se má ku cnosti Nedostane, čo kdo heldá, jak mu Pán Búh štestí nedá Sladké napomenutí je príjemné k dobrej chuti Čo milé komu, daj pokoj tomu Lépej, že po tebe nečo zostane: nežli set obe nedostane Potupení milé neni Od zvyklosti neni násilnosti Spev pobožný je osožný Kdo pro pravdu hyne, nebe ho nemine Poznáš z reči, z očí, čo se v srdci točí Vdova v samotnosti hodna úctivosti Dobré meno, i svedomí držet vždy buď povedomý Sám seba poznati velmi mnoho platí Tovaristvo rovných činí Zlých i dobrých šanuj, od zlostí se varuj Medzi zlými dobre žíti, každý musí pochváliti I dobré činení na zlé se promení, jak spôsobu v nem dobrého neni Pripojíš se jakým, též zostaneš takým Zlý dobrého skazí a k zlému narazí Zlý miluje chyby, dobrého nelíbí. Jak te zlý haní, tvú statečnosť bráni Ne každý zlý jak ose zdá, než ten, kdo v zlosti žiť žádá Žádnému štráfání dobrý se nebrání Srdce duši škodí, jak v marnosti chodí Vícej slúžiť duši nežli telu sluší Richtár když zlých tresce, zlosti trpeť nechce Všetečnosť jide ku svojej bíde Škoda nevdečná než užitečná Ne telu, než duši posluhovať sluší Sédmim pánom sme dlužníci v temto svete putující Drž tri veci v každej práci Zlý zlého haní a sám se od zlého nechrání Šanoba lásku drží v závazku Chýr lítajíc roste, jide k všem posproste Brániť se v potrebe sluší a i tebe Spravedlivosť silná pomoc neomylná Prvné pokušení premóž bez prodlení Lepšá krása v cnosti než tvár v spanilosti Aby byli dobré deti, nemá sej im nic hoveti Drž dítky v ostrosti, a ne v ukrutnosti Jaký omlúvač, taký poslucháč Omlúvač trém škodí, poslucháč to plodí Služebníci žalovníci Slyšíš žalování. Slyš též vymlúvání Sudce slyšeť musí žaloby jak sluší 45 To se nejvíc rodí, čo nejvícej škodí. Mnoho zlostí, málo cností Lepšá pozornosť, nežli dúvernosť Bezpečnejšej stojí, kdo se všeckých bojí Pilnosť zbytečná neni užitečná Dostaneš umení skrz pilné učení Kdo se k zlému učí, nadarmo se mučí Jaký cvik, taký zvyk Nespokojné žití s každým sa vadítí Sedem týchto zlostí Bohu v nemilosti Nemej týchto zlostí Bohu v nemilosti Nemej v tvojem zvyku daremného kriku Kde gazdiná korhelkyňa, tam je i prázná kuchyňa Nóta dvacátá (Ezechias) habetat qvippe greges ovium – innumerabiles. 2. Par. 32. Búh jeden v Trojici naveky žijící Težko odvykneš k čemu privykneš. Neber zlosti ku zvyklosti Zlej príležitosti varuj se s pilností Na neobyčejné veci dívajú se lidé všeci S plačem se rodíme Kam korhelstvo jide? K všelijakej bíde Cirkev stojí stále, nebo je na skale Díte v mladosti pohybuj k cnosti Čo chceš chudým díti, toť Kristus odplatí Sedlák musí vícej jesti, by mel v pracování štestí. A pánom zbytek neni na užitek Dobrá dieta prodlužuje letá Užitek z chyby, kdo ju nelíbí Dluhá v zlých vecách památka. Ale v dobrých velmi krátká Když se slovo vypoví raz, do úst se nenavrátí zas Kdo se v čem jednúc popálí, nech se od teho oddálí Z netrpezlivosti pridáš si bolesti Vúla má slobodu, sama činí škodu Kdo s cudzím menem šafuje, ten své meno utracuje Tu napsáno leží, v čen štestí záleží Sveta velké ščestí predchádzá neščestí Ukrutný zle stojí, vždycky je v rozbroji Vždy Bohu slúž síce. Ve svátek nejvíce Velmi mnoho platí núdzným pomáhati Požičané veci celé vrátiť svečí Krása zbojník, k zlosti chodník Marnosť v spanilosti míňá se v náhlosti Z chlipnosti mnoho neštestí Cnost sila Bohu milá Fortuna se mení, stálosti v nej neni Braterská láska užitečná V podvodnosti mnoho zlosti 46 Zlodej kradne čo popadne Zlosti bremeno kazí dobré meno Kdo krivdu činí, zlodejem byť míní Páni ledajací zbojníci domácí Ženy sú bez brady, ťe rapocú rady Mlčanlivosť je statečná. Mnohorečnosť je nevdečná Radosť z marnosti vede k žalosti Čo ti chuti, to te zrútí Učitel za prácu dostává svú plácu Z cnosti sláva se dostává Vdečnosť je statečná. A i užitečná Dobrý buď jinému, ne sebe samému Príčina ku zlosti neni v statečnosti. Príčina ku zvade má potupu všade Jazyk múdrý, hlúpá hlava potupení si dostává Pokrm zbytečný neužitečný Kuchár panskú vúlu drží za regulu Vždycky pocestného pusť do domu tvého Láska k pocestnému učinená odplatu dostává Pred hosťami se neskrývá. Ale jich často nemívaj V cudzém dome drž se pekne Ponížený človek vzácnejší kdekolvek Ve vetšej hodnosti menej bezpečnosti Pokryctví klamlivé sobe je škodlivé. Pokrytec se zdá byť svatý, a medzitým je proklatý Čistotnosti váha i k zdraví pomáhá Človek bezbožný sobe neosožný. Bezbožnosť uškodí temu, kdo s ňu chodí Marní lidé jidú k bíde Hrích za boha drží, koho Pán Búh mrzí Búh hoden chvály v daroch nemalý Nóta jedna a dvacátá Et pastores erant in regione eadem vigilantes – super gregem. Lucae. 2. Syn Boží i jakžto človek sedí na pravici Otce Nátura krvavá v dobrém zetrvává Cholerická prirodzenosť má v sobe zlého dost Melancholické prirodzení bývá lidem k obtížení Flegmatikus je lenivý, mnoho sprostý, ospanlivý Drž se rozumnosti, a ne náchylností Ten Boha miluje, kdo príkaz šanuje Pri cudzém stole jak ose máš držeti Chválu dobrých lidí zlý do konce nenávidí Ne každému všecko svečí Každého za lepšího od tebe uznávaj Slepá žena, a hluchý muž. To manželstvo dobré je juž Tvárka neni lhárka Bolesť rany mine, ale šrám nezhyne 47 Z tvári známe bývá, čo jazyk zakrývá Nekteré rany britvu potrebujú Nenarodil se ten, žeby se líbil všem Zvyklosť ku zlému Zisk i škoda spolu chodí Zlí ve svete sú milejší. Dobrí opovrženejší Zisk je velmi milý, každý k nemu cílí Úžerník je zbojník Časté veci unujú všeci. Čo se často bere, skoro se podere V mravoch chyba malá škodí znenadála Žarty zbytečné neužitečné Pri cnostech chvála škoda nemalá Kdo ku zlosti se zližuje, stavu svému ubližuje Bláznivé sliby Pán Búh nelíbí Panna spravedlivá krásu nadobývá Každý vícej sobre preje, nežli tebe Vícej rozkoš nežli práca zdraví u lidí utrácá Trpezlivosť v krivde nepochybí nikde Cnosť kvítek vonný, žáden mu podobný Chuť je dobrá v cnosti k všeckej líbežnosti Dobrému milá cnosť. Zlému líbežná zlosť Dobrý dobre žije, od zlého se kryje Práca snadnejšá, když vúla schopnejšá Vdovy utískání, neni bez trestání Všecko se mení, stálosti neni. Čo v svete leží, ku koncu beží Techo který plače, polituj nakrátce Kolik lidí, tolik chutí, čo ten spraví, to ten zrútí Bázeň boží všem osoží Vetší krik než sila nóta je nemilá Svedek nájemný bývá daremný Ne každému svedkovi richtár veriť hotový Zármutek v kríži snadno ublíží Od zármutku oddálený má života prodlužení Chrám boží ctiť osoží Tiché modlení na prekázce neni Mnoho slyšte, málo mluviť Rada opozdilá v súžení nemilá Kdo v peci sedá, tam jiného hledá Zvada o nejistej veci, cigán v roztrhanem vreci Vtedy panuješ, když se od zlostí hamuješ Zdržanlivosť je hlavná cnosť Pýcha psotu množí. V dobrém neosoží Zlému neni k chuti ctné napomenutí Z cudzích vecí chvála potupa nemalá Nech je Bohu chvála až naveky stálá 48 Prídavek Povinnosť pastýre Absolón hyne, že otce nešanuje Nezarmucuj srdce, když nedostáváš to, čo ono chce Kdo žije v zlosti, prinde k úzkosti Čtyri z Plutarchusa veci nech držá králové všeci Never žene, hodine a vode. Tak zostaneš pri slobode Dvanáct vecí pri stole činiti nesvečí Bázeň boťí držet osoží. Kdo nemá bázne snadno uvázgne Dlužník tvár mení, veselý neni. Zle služebníkúm, horjej dlužníkúm Nesloboda zlé činiti, aby dobre bylo Šemrání statečnosť raní Dobrý syn otce potešuje a zlý zarmucuje Policia svetská v marnosti je všecká Nikde neni bezpečnosti, drž se vždycky v pozornosti Tvrdomluvnosť je nemravnosť Reči milé a nohy opilé. Malá vec uškodí, jak dobre nechodí Kdo má trpké mravy, neni v mravoch zdravý V svete veci neni k srdca nasycení. Každé slovo krále má byť svaté, a i stálé Žena mlčanlivá lásku nadobývá. Která často repce, v pokoji byť nechce Strach sily dodává. K fortílúm pomáha. Fortíl neškodí jak v zlém nechodí Kdo svet oblibuje, v dobrém pochybuje Dary podvodné bývajú, neb se darmo nedávajú Žena je klamlivá, dokudkoliv živá Nenájdeš tak v svete zlého, žeby nemel čo dobrého Promena nebezpečná, mnohým neužitečná Málo Fokionúv na svete Vezmi príklad z niti, pozorlivosť míti V tem jazyk tvúj hamuj, cudzí stúl nezhaňuj Cudzú vec haníme a svoju chválíme Láska rodičúv zbytečná dítkám neni užitečná Láska otce zaslepuje. Mnoho dítkám povoluje Hospodár jako se má chovati Muž ze ženú skrz prácu psotu odženú Jedna lenivosť je svatá. A druhá preklatá Slovo prívetivé u všech úctivé Lépej jest krivdu cítiti, nežli ju jiným činiti Zbytečné štráfání škodí krem nadání Žihadlo sršňové Mlaskotání pri jedení nech u tebe zvyku neni Mnohých vecí naraz se nechytaj Ze zahálčivosti prindeš ku chlipnosti Chvála z hríchu hodná smíchu Zázrak z pletky, nerob hnedky Ctij rodičúv z povinnosti, bude k tvojej úctivosti Ne všecko každému sluší Skrze pridávání statku rozmnožení 49 Čím čo vícej kdo miluje, jak ho stratí, víc banuje Zisk ze škody Pri stole tvé reči nech budú jak svečí Dívka žádostivá muže hledá, kdo jej v tem pomúže V slove chybném nepodchytuj nikoho Pri stole se drž pekne. Nech set e kdo neulekne Statečnosť svú hubí, kdo pri stole vymývá své zuby Víno je ku veselosti, ne k opilstvu Zbytečné štestí mej v podezrení. Nebo v ničem stálosti neni, všecko se mení Peť báb na svete Ku cudzému stolu nevolaj nikoho Po radosti ku žalosti Mravy všelijaké, v lidech nejednaké smrti Súde posledném, který jest konec veku Citáty „Valaská škola mravúv stodola. Má v sobe zlosti, mravy i cnosti k nasledování i k utíkání ku statečnosti i k veselosti.“ „Tobe, Kriste Spasiteli, já človek úbohý túto knižečku pastýrskú oddávám pod nohy. Nech bude ku vetšej chvále Človečenství tvému, nebo si zostal človekem k užitku mému.“ „Poslyš tehdy, milý synu, tú pastýrskú nótu, která dobre dopomáha k dobrému životu. Když já ku tvému užitku naučení dávám, skrz mú prácu tvoje štestí jisté vyhledávám.“ „Když ti já túto knižečku podávám srdečne, k veselému čítávání ráč ju prijať vdečne. Nic nechcem od teba za ňu. To doplata moja, když se bude mravne držeť ctná osoba tvoja.“ Poznámky Valašská škola = súbor didakticko-reflexivných básni (múdrosti, skúsenosti) napísaných na salaši v roku 1755 Kniha bola vydaná 12. Marca 1755 Skladba obsahuje celkovo 21 cyklov (nôt) Každá nóta začína výjavom zo Starého zákona, po ktorom nasleduje 59 samostatných básní Básne pozostávajú zo 14-slabičných dvojverší, ktoré vytvárajú 12-veršovú strofu Názov básne vychádza zväčša z ľudovej slovesnosti Niektoré básne na seba nadväzujú V prológu sa nachádzajú myšlienky svetoznámych vzdelancov o dobrých mravoch V básňach sa môžeme, aj keď veľmi zriedkavo, stretnúť s prerozprávanou bájkou alebo príbehom Cieľom autora bolo doviesť čitateľa k mravnej dokonalosti Kniha je venovaná Bohu a čitateľovi Dielo je písané severo-západoslovenským nárečím doplneným o české prvky Dielo bolo publikované v rokoch 1830-1831 v edícii Michala Rešetku 50 Lakomec Autor: Moliére Literárny druh: dráma Žáner: komédia Téma: ľudská chamtivosť Hlavná myšlienka: kritika honby za bohatstvom Prostredie: Paríž – dom pána Harpagóna Vonkajšia kompozícia 5 dejstiev Hlavné postavy Harpagon – otec Élise a Cleanta; zle zaobchádzal so svojimi deťmi (museli si požičiavať peniaze od iných); chamtivý (chcel mať peniaze iba pre seba); lakomý (nedával peniaze ani deťom); podozrievavý (prehľadával Šidlo, lebo si myslel, že mu niečo ukradol); domýšľavý (myslel si, že každému ide iba o jeho peniaze); úžerník (zarábal na podvodných pôžičkách); prefíkaný (oklamal syna, aby sa dozvedel pravdu) Élise – dcéra Harpagona; miluje Valéra; opatrná (nehrnula sa do lásky s Valérom po hlave); Cleant – syn Harpagona; miluje Marianu; čestný; statočný (nebojí sa postaviť otcovi); Valér – (syn neapolského šľachtica Thomas d’Alburcy; ako malý stroskotal s rodinou na mori; myslel si, že jeho rodina zahynula, no keď zistil, že otec žije, vydal sa ho hľadať, ale zazrel Élise a zaľúbil sa do ne)j; pracuje ako sluha u Harpagona (kvôli láske ku Élise); zachránil Élise z rieky; rozumný; podlizoval sa Harpagonovi (kvôli láske ku Élise; nebol taký); obetavý (dal sa do služby k Harpagonovi); Mariana –(dcéra Thomasa d’Alburcy; s matkou si mysleli, že brat a otec zomreli; dostali sa do otroctva a keď sa vyslobodili, usadili sa v Paríži); prisťahovali sa s matkou len nedávno; starostlivá (opatruje svoju chorú matku); nežná (opatruje, poľutuje matku); nie je bohatá; skromná; slušná; krásna; páči sa jej Cleant (nepoznala jeho meno, ani nevedela kto to je); obetavá (chce sa vydať za Harpagona, lebo to chce matka) Vedľajšie postavy Jakub – Harpagonov sluha; kuchár a kočiš v jednej osobe; mal rád kone; úprimný (nebál sa povedať Harpagonovi, čo si o ňom vravia ľudia); mal plné zuby Harpagona; chce sa pomstiť Valérovi (zazlieval mu jeho podlízavosť) Šidlo – Cleantov sluha; verný Cleantovi; mal plné zuby Harpagona; 51 Frozína – dohadzovateľka; prefíkaná (podlizuje sa Harpagonovi); citlivá (chce pomôcť láske Cleanta a Mariany); prešibaná (vymyslí plán ako prekaziť svadbu) Pán Anzelm – pravým menom Thomas d’Alburcy; šľachtic z Neapola, majetný; usadil sa vo Francúzsku, lebo si myslel, že je jeho rodina mŕtva; láskavý (nebráni deťom v láske); veľkorysý (je ochotný zaplatiť za obe svadby) šťastný (že našiel svoje deti a ženu) Trieska – Harpagonov pomocník Ovsík –Harpagonov pomocník Pani Claudia – Harpagonova slúžka Policajný komisár s pisárom Sluhovia Obsah Pán Harpagon je chamtivý človek, ktorému ide iba o peniaze. Za svoj život nahromadil slušný majetok, ale necháva si ho iba pre seba, nedbá o svoje deti, ktoré si tým pádom musia požičiavať peniaze od iných ľudí. Jeho syn Cleant je zaľúbený do chudobnej dievčiny Mariany a jeho dcéra Élise do jeho sluhu Valéra. Deti to pred otcom taja, pretože vedia, že je chamtivý a boja sa jeho názoru. Keď sa konečne odhodlajú mu to povedať, Harpagon ich prekvapí s tým, že Marianu si chce vziať on a Élise prisľúbil pánovi Anzelmovi. Harpagon pripravuje hostinu. Prvá prichádza Frozína s Marianou, ktorá zisťuje, že Harpagonov syn je jej milý. Cleant sa Mariane zalieča a Harpagon začína tušiť, že niečo medzi nimi je. Syna oklame, že mu chce dať Marianu za ženu a on mu povie pravdu, že ju miluje. Otec so synom sa tak pohádajú, pretože Harpagon chce Marianu pre seba. Zvrat nastáva, keď Harpagonovi zmizne truhlička s peniazmi. Je zúfalý, zavolá policajta a každého doma obviňuje. Jeho sluha Jakub hodí všetko na Valéra, ktorý sa, mysliac si, že sa jedná o Élise, priznáva. V tom prichádza pán Anzelm. Valér sa obhajuje, prečo to urobil a rozpráva príbeh o svojom pôvode. Z príbehu vysvitne, že Mariana je Valérova sestra a pán Anzelm je ich otec. Nakoniec pán Anzelm požehnáva obe svadby a všetci sa radujú, len pán Harpagon ide za svojou truhličkou. Obsah po častiach Prvé dejstvo Prvý výstup Valér sa zhovára s Élise; Élise sa obáva, čo si o ich vzťahu budú myslieť ostatní, otec a či ju Valér skutočne miluje; Élise si uvedomuje, že Valérova láska je skutočná; dozvedáme sa, že Valér nepochádza z Paríža a hľadá svojich rodičov; Valér radí Élise, aby o ich láske povedala bratovi Cleantovi Druhý výstup 52 Rozhovor Cleanta a Élise; Cleant prosí Élise, aby mu nedávala poučenia, lebo na to je tu otec; Cleant jej vyznáva svoju lásku ku Mariane; rozhodnú sa, že ak ich lakomý otec im bude brániť v láske, tak od neho odídu Tretí výstup Harpagon vyhadzuje Šidlo, lebo si myslí, že ho špehuje a ide mu po peniazoch; pred odchodom Šidla ho Harpagon prehľadáva, lebo si myslí, že mu niečo ukradol Štvrtý výstup Harpagon sa pre seba vraví, aké je náročné ustrážiť si majetok a že v záhrade zakopal desať tisíc toliarov; prúde Éliza a Cleant a harpagon si myslí, že niečo počuli; zo strachu im nahovára, že on nemá peniaze; Cleant a Élize sa s ním chcú povyprávať o svadbe; Harpagon sa vypytuje Cleanta, že čo si myslí o Mariane; Harpagon im oznámi, že si chce vziať Élise za ženu; Cleant neverí svojim ušiam a odchádza; Harpagon oznamuje Élise, že jej dohodol sobáš s pánom Anzelmom; dcéra mu odporuje, a tak si zavolajú Valéra aby povedal, čo si o tom myslí Piaty výstup K Harpagonovi a Élise prichádza Valér; Harpagon mu predstaví svoj plán vydať dcéru a pýta sa ho na názor; Valér dáva za pravdu Harpagonovi, no priznáva, že treba brať ohľad aj na názor dcéry; Harpagon počuje psa a ide to skontrolovať do záhrady; Valér vysvetľuje Élise, že na otca musí ísť obklukou; Harpagon sa vracia, tak Valér začne hrať, že Élise vysvetľuje, ako má rešpektovať a počúvať svojho otca; Harpagonovi sa to páči a je rád za takého sluhu Druhé dejstvo Prvý výstup Cleant sa zhovára so Šidlom; Šidlo mu vraví, že Harpagon ho hnal preč z domu; Cleant pred tým poprosil Šidla, aby mu vybavil pôžičku a Šidlo ho teraz informuje, že to cez svojho majstra Šimona vybavil; ukazuje mu pôžičku a číta mu úžernícke podmienky; Cleant sa hnevá ale nemá kde inde zohnať peniaze, a tak sa má večer stretnúť s tým, od ktorého si chce požičať Druhý výstup Majster Šimon je u Harpagona a diskutujú o pôžičke a pánovi, čo si chce od neho požičať; prichádzajú Šidlo s Cleantom; Harpagon zistí, že to si jeho syn chce požičať peniaze; Cleant zisťuje, že to jeho otec je úžerník; pohádajú sa Tretí výstup Frozína sa chce s Harpagonom pozhovárať; Harpagon vraví Frozíne aby počkala a ide sa pozrieť na peniaze Štvrtý výstup Frozína sa zhovára so Šidlom; Šidlo jej radí aby dala od neho ruky preč, ale Frozína si myslí, že od neho dokáže dostať peniaze Piaty výstup 53 Harpagon zisťuje od Froziny ako pochodila u Mariany doma; Frozína mu vraví, že matka súhlasila veľmi rada a vychvaľuje Marianu; Harpagonovi ide iba o peniaze a spytuje sa aké bude mať veno; Frozína opisuje Marianu ako skromnú dievčinu a vraví mu, e veno nemá, ale ušetrí na nej kopu peňazí; Harpagonovi sa to nepozdáva; Frozína vychvaľuje ďalej Marianu a vraví Harpagonovi, e je na starších, čo sa mu zapáči; Frozína chce napokon od Harpagona aby jej dal peniaze, lebo ich súrne potrebuje; Harpagon sa vyhovorí a odíde Tretie dejstvo Prvý výstup Harpagon chystá hostinu; prikazuje aby mu sluhovia upratali dom a nalievali iba vtedy, keď hostia o to niekoľkokrát požiadajú; Harpagon žiada Cleanta aby sa správal k hosťom slušne; Cleant chce od Jakuba aby navaril za málo peňazí pre 8 ľudí; Jakub odporuje a Valér podporuje Harpagona; Harpagon chce aby šiel Jakub do mesta na koči, ale ten odmieta; Jakub povie Harpagonovi, čo si o ňom ľudia šepkajú Druhý výstup Jakub sa hnevá na Valéra a zatlačí ho do kúta, kde sa mu vyhráža bitkou palicou; Valér sa Jakubovi ospravedlňuje, ale keď Jakub naňho schytí palicu, odtlačí ho a bije Jakuba palicou; Jakub sa mu chce pomstiť Tretí výstup Prichádza Frozína s Marianou Štvrtý výstup Mariana sa obáva sobášu s Harpagonom a myslí na Cleanta; Frozína jej dohovára, aby sa vydala za Harpagona, ktorý skoro umrie a potom sa môže vydať slobodne z lásky Piaty výstup Harpagon víta Frozínu s Marianou; Mariana neprejavuje žiadnu náklonnosť, čo Harpagona zaráža; Frozína tvrdí, že Mariana je iba prekvapená a že dievčatá sa vždy hanbia dať najavo, čo cítia Šiesty výstup Prichádza sa pozdraviť Élise; Harpagon je Mariane odporný; Mariana zočí Cleanta a vraví Frozíne, že to je jej vyvolený Siedmy výstup Cleant vraví Mariane, že je úžasnou ženou a otec si lepšie nemohol vybrať, no keby bolo na ňom, sobáš by sa nikdy nekonal; Mariana sa priznáva, že keby bolo na nej, tiež by sa sobáš nekonal; Harpagon karhá syna za opovážlivé slová; Cleant vyznáva lásku Mariane, ale akože v otcovom mene; Cleant ponúka Mariane občerstvenie, ktoré nakúpil za otcove peniaze; Cleant stiahne otcovi z ruky prsteň s diamantom a dá ho Mariane; Mariana prsteň odmieta, Harpagon potichu nadáva Cleantovi, ale Cleant sa tvári akoby otec trval na tom, aby si prsteň nechala Ôsmy výstup 54 Ovsík príde oznámiť pánovi Harpagonovi, že niekto za ním prišiel; Harpagon nechce ísť, ale keď počuje, že ide o peniaze, odchádza Deviaty výstup Dobehne Trieska a zrazí sa s Harpagonom, ktorý padne na zem; Trieska oznamuje pánovi, že oba kone stratili podkovy; Cleant sa ponúkne, že zatiaľ, kým kováč podkuje kone, on otca zastúpi ako hostiteľa a odvedie slečnu do záhrady; Harpagon káže Valérovi, aby na to dohliadol Štvrté dejstvo Prvý výstup Mariana prosí Cleanta aby sa zaliečal matke a zapáčil sa jej; žiadajú Frozínu aby im pomohla; Frozína vie, že problém bude Harpagon a nie matka Mariany; vymyslia plán s falošnou šľachtičnou,, ktorej sa páči Harpagon, aby prekazili sobáš Druhý výstup Harpagon si všimne, že Cleant bozkáva Mariane ruku a ona sa ani nebráni; má podozrenie, že je medzi nimi nejaké tajomstvo; pristaví sa koč; Cleant chce ísť s dámami, ale Harpagon ho zastaví, že ho potrebuje doma Tretí výstup Harpagon chce zistiť aké ma jeho syn a Mariana medzi sebou tajomstvo; Harpagon sa spytuje syna čo si myslí o Mariane; Cleant tvrdí, že sa mu veľmi nepáči; Harpagon tvrdí, že si to rozmyslel a chcel mu ju dať za ženu; Cleant zmení reč a vraví, že keď si to otec praje, tak sa s ňou ožení; Harpagon vraví, že to synovi nemôže urobiť, aby sa oženil nasilu; Cleant vyzradí, čo cíti k Mariane, o čo šlo Harpagonovi; Harpagon povie synovi, že Mariana je jeho a nech dá od nej ruky preč; pohádajú sa Štvrtý výstup Prichádza Jakub; harpagon chce aby ich rozsúdil; Jakub pošle Cleanta na jednu stranu a Harpagona na druhú; Najskôr ide za Harpagonom, ktorý mu povie, že miluje dievča a jeho syn sa mu mieša do kapusty; Jakub mu pritakáva, že to nie je správne; Ide za Cleantom; Cleant mu povie, že je zaľúbený do Mariany a otec si vzal do hlavy, že si ju vezme; Jakub potvrdzuje Cleantovi, že to nie je správne; Jakub ide za Harpagonom a povie mu, že Cleant sa podrobí jeho vôli a potom Jakub povie Cleantovi, že otec mu dá Marianu za ženu; otec so synom sú šťastní a Jakub odíde Piaty výstup Harpagon je rád, že sa syn umiernil; Cleant, ďakuje otcovi, že mu dal Marianu; vysvitne najavo, že Harpagon mu nedal Marianu a Jakub klamal; Harpagon si myslel, že sa jej syn zriekol, ale Jakub klamal; pohádajú sa Šiesty výstup Šidlo nesie zo záhrady Harpagonovu truhličku s peniazmi; Šidlo stretne Cleanta a volá ho aby išiel s ním, že mu všetko vysvetlí Siedmy výstup 55 Harpagon upadá do zúfalstva a narieka nad stratenými peniazmi; upodozrieva každého v dome; ide po policajtov Piate dejstvo Prvý výstup Prichádza komisár s Harpagonom vyšetriť krádež; kladie Harpagonov rôzne otázky; Harpagon chce, aby zatkol celé mesto Druhý výstup Prichádza Jakub; harpagon obviní Jakuba, že to mu on zobral peniaze; Jakub, ktorý vidí príležitosť pomstiť sa Valérovi, klame, že to spravil Valér Tretí výstup Prichádza Valér; Harpagon obviňuje Valéra z krádeže; Valér sa priznáva v domnení, že ide o jeho dcéru; Valér svoj čin ospravedlňuje a opisuje ako má rád Élize; Harpagon nechápe prečo Valér opisuje jeho truhličku ako ženu; Valér povie Harpagonovi, že sa s Élise zasnúbili; Harpagon je nešťastný, že mu ukradol truhličku a ešte sa zasnúbil aj s jeho dcérou Štvrté výstup Harpagon karhá Élize a nadáva Valérovi; Élize obhajuje Valéra, no otec to nechce počuť Piate výstup Prichádza pán Anzelm; Valér rozpráva o svojom šľachtickom pôvode a ako sa dostal do Paríža; Mariana zisťuje, že čo hovorí Valér je pravda a tvrdí, že ona je jeho sestra; pán Anzelm spoznáva svoje deti a vyjaví, že on je ich otec; Harpagonovi je všetko jedno, on chce iba svoje peniaze Šieste dejstvo Prichádza Cleant, ktorý vraví otcovi, že sa mu truhlička vráti ak mu dovolí sa oženiť s Marianou; Mariana mu vraví, že Anzelm je jej otec a na svadbu musí privoliť aj on; pán Anzelm nechce stáť v ceste lásky a požehnáva obe svadby; Harpagon tvrdí, že na svadbu nemá; pán Anzelm privoľuje, že zaplatí za všetko; komisár chce zaplatiť za službu, no pán Harpagon vraví, nech si zavrie Jakuba a sú si kvit; Anzelm sa s deťmi odchádza radovať za Marianinou matkou a Harpagon si ide za truhličkou Vnútorná kompozícia Expozícia – rozhovor súrodencov o ich láske Kolízia – oznámenie Harpagona o jeho pláne oženiť sa s Marianou Kríza –hostina u Harpagona; Cleant vyzná lásku Mariane Peripetia – krádež truhličky pána Harpagona Katastrofa – Cleant sa prizná, že vie, kde je truhlička; súhlas s oboma svadbami Citáty 56 „...a prichádzam na to, že najlepším receptom, ako si získať ľudí, je vystatovať sa pred nimi ich vlastnými záľubami, prikyvovať ich zásadám, okiadzať ich slabosti a tlieskať im na všetko, čo robia.“ (Valér) „Kto je podľa teba väčší zlosyn, ten, kto si požičiava peniaze, lebo ich potrebuje, a či ten, kto kradne peniaze, ktoré nepotrebuje?“ (Cleant) „Pochvaly, uznania, pekných slov a vľúdnosti – vďačne a koľko chceš, ale peniaze, o tých ani reči.“ (Šidlo) „Slovom, peniaze sú mu viac ako dobré meno, česť a cnosť.“ (Šidlo) „Moje úbohé peniaze! Drahí moji priatelia! Ozbíjali ma o vás. A keď mi vás vzali, stratil som svoju oporu, svoju útechu, svoje potešenie... Všetkému je koniec. Už nemám čo hľadať na svete. Bez vás mi žiť nemožno!“ (Harpagon) „Povedal som pravdu, ušlo sa mi palicou, a teraz, keď som luhal, chcú ma obesiť.“ (Jakub) Poznámky Dielo patrí do obdobia klasicizmu Autor sa vysmieva z lakomstva, ktoré deformuje charakter človeka Komédia sa odohráva v priebehu 1 dňa, v Paríži v dome pána Harpagona V príbehu sa vyskytuje reálny čas, jednotlivé udalosti sú chronologicky usporiadané V diele sú použité jednoduché vety a dynamické repliky Vlastné meno Moliéra je Jean Baptiste Poquelin Moliér 57 2. ročník Slávy dcéra (Předspěv) Autor: Ján Kollár Literárny druh: lyrika - epika Žáner: lyrická skladba Hlavná myšlienka: Autor vyzýva Slovanov aby sa spojili pod vládou Ruska Téma: strata Lužických Srbov ako slovanského národa (ponemčenie); kritika výbojov iných krajín Vonkajšia kompozícia Předspěv (106 veršov) 5 spevov (Sála; Labe, Rén, Vltava; Dunaj; Léthe; Acheron) Obsah Autor žiali nad osudom Lužických Srbov, ktorí boli ponemčení. Obáva sa, že rovnaký osud postihne aj iné slovanské národy, preto ich vyzýva aby sa spojili pod, v tom čase najsilnejší slovanský štát, Rusko. Autor hovorí, že horšie ako zlé časy, je pre národný život človek bojujúci proti vlastnému národu. Obracia sa nielen na susedov slovanských národov, ale aj na ostatné krajiny, ktoré vedu vojny a siahajú na slobodu iným, menším národom. Posudzuje svet podľa svojho demokratického kréda. Obsah po častiach Předspěv (pozri Obsah) Sála Ústrednou témou tejto časti je láska k žene. Autor prostredníctvom lyrického hrdinu vyjadruje svoju lásku k Míne (Friderike Vilhelmíne Schimdtovej), ktorá je Slávy dcérou. Lásku k žene spája s láskou k národu a skrz Mínu opisuje pôvab a cnosti slovanských žien. Rozpoľuje svoje srdce, aby jednu polku venoval Míne a druhú vlasti. Nakoniec hrdina zanecháva Mínu, sľubuje jej vernosť a odchádza na púť slovanskými krajinami. Labe, Rén, Vltava Autor odchádza od Míny cez Labe. Láska je stále v popredí jeho záujmu, ale je nešťastný, že je ďaleko od svojej milej a svoj smútok spája s utrpením Slovanov. Všíma si českú zem a jej postavenie vo svete. Všíma si, že táto zem má slávnu minulosť, ale teraz musí prijímať rozkazy od iných. Za vinníkov však nepokladá iba u cudzích a kritizuje pasivitu ich národa. 59 Dunaj Hrdina prichádza na Slovensko. Naďalej zobrazuje utrpenie Slovanov, no spomína na šťastnú mladosť, ktorú tu prežil. Vidina zjednotenia Slovanov mu dodáva silu a vidí ich slávnu budúcnosť. Opisuje aj svoju lásku k Míne, ktorá ho naďalej trápi a riešenie vidí v zabudnutí a posmrtnom živote. Léthe Z Míny sa stáva slovanská víla, ktorá sprevádza básnika slovanským nebom Léthe. Tu autor vidí všetkých priateľov, hrdinov a priaznivcov Slovanov. Zároveň zatracuje všetkých nepriateľov a odporcov, a chváli vlastencov. Acheron Autor sa s Mínou dostáva do pekla, kde sa stretáva so všetkými nepriateľmi a neprajníkmi Slovanov. Úryvky „Neb raději k velikému přichyl tomu tam se dubisku, jenž vzdoruje zhoubným až dosaváde časúm.“ (Predspev) „Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou, ten, kdo do pout jímá otroky, sám je otrok.“ (Predspev) „Mučím, váhám: rázem rukou v ňadra sáhnu, serdce vyrvu, na dvé rozlomím: „Na“, řku, „jednu vlasti púlku, druhou Míně““ (Sála; 120) „Nepřipisuj svaté jméno vlasti kraji tomu, v kterém bydlíme, pravou vlast jen v serdci nosíme, tuto nelze bíti ani krásti.“ (Lábe, Rén, Vltava; 253) „Bože! Bože! Který dobře mínil veždy s národy si všechněmi: Ach, už nikdo není na zemi, kdo by Slavúm spravedlivosť činil!“ (Dunaj; 299) Poznámky Ján Kollár vytvoril myšlienku všeslovanskej vzájomnosti Kollár písal biblickou češtinou a tvrdil, že existuje iba národ československý a nie oddelene český a slovenský Autora inšpirovala láska k Friderike Vilhelmíne Schmidtovej, ktorú stretol na štúdiách v Jene Předspěv je napísaný časomerným veršom (strieda sa krátka slabika s dlhou) 60 Jednotlivé spevy sú napísané sylabotonickým veršovým systémom Dvojveršia sa skladajú z hexametra (6 stôp) a pentametra (5 stôp) a spolu vytvárajú elegický distichon (žalospev) Spevy obsahujú 615 sonetov (zneliek), ktoré sa skladajú zo 14 veršovej strofy s usporiadaním veršov 4-4-3-3 Znakmi klasicizmu v diele sú motív cesty, putovania; prítomnosť božstiev; žalospev... 61 Kapitánova dcéra Autor: Alexander Sergejevič Puškin Literárny druh: epika Žáner: historický román Hlavná myšlienka: zobrazenie krutého života v Rusku počas obdobia vlády cisárov Téma: spravodlivý boj ľudu za slobodu v Rusku Prostredie: Rusko v 18. Storočí, väčšina diela sa odohráva na Belogorskej pevnosti, neďaleko Orenburgu Vonkajšia kompozícia 14 kapitol (každá má názov) Hlavné postavy Peter Andrejevič Griňov –mladý vidiecky šľachtic; jeho otec bol vojak; keď dovŕšil 16 rokov, otec ho poslal do armády; verný cárovnej (nikdy sa nepridal k Pugačovovi); miloval Máriu Mironovovu; nerozvážny (nechal sa obrať o peniaze); tvrdohlavý (nepočúval veľmi Saveljiča); ľahkomyseľný (nestaral sa o peniaze a majetok); prefíkaný (vždy povedal Pugačovovi to, čo mu vyhovovalo); odvážny (nebál sa brániť pevnosť); dobrý (odpustil Švabrinovi jeho správanie a poranenie); úprimný (povedal Pugačovovi, to čo si myslel) Jemelian Pugačov – kozák; štyridsiatnik; strednej postavy; vodca sedliackeho povstania; mal s Petrom dobré vzťahy (Peter mu daroval kožuch kedysi); spravodlivý (potrestal Švabrina, že stál v láske Petrovi a Márii); krutý (nechal popravovať ľudí); vyhlasoval sa za cisára; pohostinný (často hodovali) Mária Mironovova – pekné 18 ročné dievča; milovala Petra; plachá (plašila sa pred Petrom); bojazlivá (keď strieľali z diel, museli ju schovať); citlivá; rozumná; uprosila cárovnú, aby dala Petrovi milosť Vedľajšie postavy Alexej Ivanovič Švabrin –mladý dôstojník; mal počernú, škaredú, no živú tvár; Petrov sok o Máriu; podlý (klamal Petrovi o Márii aby ju mal pre seba); takmer zabil Petra pri dueli; zradca (pridá sa k Pugačovovi), nemilosrdný (nútil Máriu aby sa za neho vydala); stal sa pánom Belogorskej pevnosti; pomstychtivý (udal Petra za zradu cárovnej) Ivan Kuzmič Mironov – veliteľ Belogorskej pevnosti; obetavý (pri útoku poslal ženy preč a muži ostali); statočný (nebál sa brániť pevnosť proti presile) Vasilisa Jegorovna – manželka Ivana Kuzmiča; nikdy jej nič neušlo (dozvedela sa aj o Petrovom súboji so Švabrinom); prefíkaná (oklamala Ivana Ignaťjiča, aby zistila, že Pugačov ide zaútočiť); odvážna (pri útoku neopustila pevnosť) 62 Archip Saveljič – Petrov sluha; verný (obetoval by za Petra aj život); dôverný; obetavý (chcel pre Petra dobre, aj keby mali jemu uškodiť); spoľahlivý deduško (nikdy Petra nesklamal); vzdelaný (učil Petra); starostlivý (keď ich vykradli, všetko spísal a chcel to od Pugačova naspäť) Andrej Griňov – Petrov otec; prísny (vyžadoval poslušnosť a vernosť cárovnej); neoblomný (Peter chcel ísť do Petrohradu, ale on ho poslal do Orenburgu) Avďotja Vasilievna – žena Andreja Griňova; matka Petra Ivan Ivanovič Zurin – Petrov priateľ; pijan (tak sa aj stretli s Petrom); rotmajster husárskeho pluku; prefíkaný (opije Petra oberie ho o 100 rubľov); pohostinný (vrúcne prijal Petra aj s Máriou v jeho oddiele) Ivan Ignaťjič – jednooký starec; poručík posádky na Belogorskej pevnosti Palaša – slúžka Márie Mironovovej Cárovná Katarína – milostivá (oslobodí Petra) Maximyč –kozácky poddôstojník Otec Gerasim Akulina Pamfilovna Kozáci Husáci Obyvatelia Belogorskej pevnosti Obsah Na začiatku sa stretávame s Griňovom v rodinnom prostredí, kde ho učí opilec, Francúz Beaupré, ktorého zakrátko prepustia. Po dovŕšení 16 rokov ho otec posiela za vojaka v sprievode Saveľjiča. Peter si myslí, že ho pošle do Petrohradu, na čo sa aj vďaka tamojšiemu veselému životu teší. No otec ho posiela do Orenburgu, kde nie je takmer nič. Peter sa vydá na cestu, najskôr sa na deň zastavia v Simbirsku, kde majú nakúpiť potrebné veci. Tu Peter stretne Ivana Zurina, ktorý využije Petrovu neskúsenosť, opije ho a oberie o 100 rubľov. Na ceste zo Simbirska ich zastihla metelica. Stretli neznámeho človeka, ktorý ich doviedol do hostinca. Z vďaky mu Griňov dal zajačí kožuch. Keď prišli do Orenburgu, dozvedeli sa, že ich prevelili do Belogorskej pevnosti. V pevnosti neprebiehali žiadne bojové akcie a bol tu pokojný život. Zoznámil sa tu s rodinou veliteľa Mironova a zaľúbil sa do Márie. Zoznámil sa s dôstojníkom Švabrinom, s ktorým však mal konflikt, pretože aj Švabrin mal záujem o Máriu. V chlapskom súboji s kordmi, nešťastne bodol Petra do chrbta a Peter bol na 5 dní v bezvedomí. Peter zisťuje, že Švabrín kedysi požiadal Máriu o ruku, ale ona ho odmietla. Petra opatrovala Mária, ktorú požiadal o ruku. Griňov o úmysle oženiť sa napísal otcovi, ale on nesúhlasil so sobášom pre mladícku nerozvážnosť. Obi dvaja boli nešťastní, ale rešpektovali otcove rozhodnutie nedať im požehnanie. V pevnosti sa dozvedajú o vypuknutí sedliackeho povstania, vedeného Pugačovom. Mironov chce aby jeho žena aj s dcérou odišli z pevnosti, ale žena sa rozhodne ostať, pretože 63 pevnosť už odolala iným útokom a Pugačova sa nebojí. Pugačov zaútočil na pevnosť a na jeho stranu sa pridala aj skupina kozákov, ktorá predtým žila v pevnosti. Pevnosť rýchlo dobyl. Mironova a jeho ženu povstalci zabili. Mali popraviť aj Griňova, ale vďaka Saveljičovi v ňom Pugačov spoznal človeka, ktorý mu daroval kožuch a zachránil ho. Mária sa zachránila tiež, lebo ju kňaz vydával za svoju neter, no ochorela. Švabrin sa pridal na stranu Pugačova a ten zveril pevnosť pod jeho kontrolu. Griňov má s Pugačovom priateľský vzťah, Petrovi daruje koňa a kožuch a ten odchádza do Orenburgu, aby tam oznámil, že Pugačov chce zaútočiť aj tam. Peter prezentuje svoje názory a informácie pred radou starších, ale oni s Petrom nesúhlasia, okrem veliteľa pevnosti, ktorí sa však neodváži znevážiť rozhodnutie starších a tak rozhodnú, že na Pugačova nezaútočia, ale budú sa brániť. Orenburg je kvôli tomu obkľúčení a odrezaný od sveta, jeho obyvatelia trpia hladomorom. Griňov pri jednej bitke uvidí skrčeného kozáka, ktorého chce zabiť, je to však starý priateľ z Belogorskej pevnosti, ktorý mu odovzdá list od Márie Mironovovej, v ktorom ho žiada o pomoc, lebo Švabrin, ktorý je teraz veliteľ pevnosti, ju núti vydať sa zaňho. Griňov sa za ňou ponáhľa, ale chytia ho Pugačovovi povstalci, ale opäť ho Pugačov zachráni. Peter predostrie svoje úmysly a presvedčí Pugačova aby spolu išli do Belogorskej pevnosti. Pugačov Švabrina karhá, ale nezabije ho. Peter si môže odviesť Máriu a Pugačov mu dáva slobodu. Peter však stretne v jednej z pevnosti priateľa Ivana Zurina, ktorý tiahne proti Pugačovovi. Rozhodne sa, že Máriu pošle k rodičom a on sa pridá k vojsku. Pugačov nakoniec svoj boj prehrá. Griňova na základe udania Švabrina zatknú. Peter chce ochrániť Máriu, a tak pred súdom nepovie celú pravdu a je odsúdený do vyhnanstva na Sibír. Mária mu však zachráni život, keď nevedomky porozpráva cárovnej , ako to bolo s Griňovom a Pugačovom v skutočnosti. Griňova prepustia a ožení sa s Máriou. Obsah po častiach Kapitola prvá – Gardový seržant Peter opisuje svoj domov a rodinu; otec posiela Petra slúžiť do vojska; Petra na ceste do Orenburgu opije a oberie Ivan Zurin o 100 rubľov Kapitola druhá – Sprievodca Na ceste zastihne koč víchrica; stretnú neznámeho človeka, ktorý ich zavedie do pohostinstva; cestou sa mu sníval zvláštny sen o sedliakovi, ktorý každého zabije sekerou a potom Petra požehná; Peter dá ich sprievodcovi za pomoc svoj kožuch; prichádzajú do Orenburgu, kde ich veliteľ prevelí do Belogorskej pevnosti Kapitola tretia – Pevnosť Peter prichádza do Belogorskej pevnosti; zoznamuje sa s rodinou kapitána Mironova a zvykmi v pevnosti; zoznamuje sa so Švabrinom Kapitola štvrtá – Súboj Ubehne niekoľko týždňov a Peter si zvyká na život v pevnosti; Peter sa poháda so Švabrinom kvôli Márii; Peter so Švabrinom si dohodnú súboj, no stráže im ho prekazia; Mária prezradí Petrovi, že ju vlani požiadal Švabrin o ruku; nakoniec predsa len dôjde k súboju a Švabrin poraní Petra do pŕs 64 Kapitola piata – Láska Peter sa po 5 dňoch preberie z bezvedomia a lieči sa zo zranenia; Peter a Mária si vyznávajú lásku; Peter píše list domov otcovi a prosí o požehnanie; Peter dostáva od otca list, v ktorom mu nielen že nedáva požehnanie, ale chce ho kvôli jeho mladíckym výstupkom dať preložiť; Peter je nešťastný, vyhýba sa spoločnosti a život sa mu stáva neznesiteľným Kapitola šiesta – Pugačov V kraji vypuká povstanie vedené Pugačovom; veliteľ chce udržať zvesti v tajnosti, no jeho žena všetko zistí a správa o Pugačovovi sa rozšíri po pevnosti; Ivan Kuzmič dostáva správu od Pugačova, že chce zaútočiť na pevnosť; do pevnosti prichádzajú zvesti o dobití susednej pevnosti a nastáva nepokoj; na Petrov podnet posielajú Máriu do Orenburgu, aby ju ochránili Kapitola siedma – Útok Na ďalší deň ráno obkľúči Pugačov pevnosť a Mária Ivanovna nestihne odísť; veliteľ sa lúči so svojou rodinou; nastáva útok; Peter s veliteľom prechádzajú do protiútoku no ostatní vojaci sa zľaknú a ostávajú v pevnosti; dôstojníci s veliteľom sú zajatí a predvedení pred Pugačova; Pugačov rozkazuje nepriateľov povešať; Peter si všimol, že Švabrin sa pridal k povstalcom; Petra zachráni Saveľjič, ktorý odprosí Pugačova; zomiera aj Vasilisa Jegorovna Kapitola ôsma – Nezvaný hosť Peter má strach o Máriu a dozvie sa, že žije; Saveľjič vraví Petrovi, že samozvanec je ich sprievodca, ktorému daroval kožuch; Peter sedí u Pugačova na hostine; Pugačov chce aby mu Peter prisahal vernosť, no ten sľúbil vernosť cárovnej; Peter je k Pugačovovi úprimný, čo na neho zapôsobí a nechá o ísť do Orenburgu Kapitola deviata – Rozlúčka Pugačov radí Petrovi aby išiel do Orenburgu a varoval ich pred jeho príchodom; Saveľjič naštve Pugačova, keď mu dá zoznam vecí čo im ukradli a chce ich späť; Peter sa chce rozlúčiť s Máriou, no ona ochorela; Peter má strach o Máriu, pretože Švabrin sa stal veliteľom pevnosti; na odchode, za nimi príde poddôstojník, ktorý im odovzdá dar od Pugačova: koňa a kožuch Kapitola desiata –Obliehanie mesta Peter so Saveľjičom prichádzajú do Orenburgu; Peter sa zúčastňuje bojovej porady; na porade sa všetci zhodnú na obrannej taktike, jedine Peter sa vyslovil za útok; generál súhlasí s Petrom, ale neodváži sa zobrať na seba zodpovednosť, preto ustanoví obrannú taktiku; Orenburg je obliehaný, ľudia trpia a hladujú; pri jednom vojenskom výpade dostáva Peter list od Márie, v ktorom opisuje krutého Švabrina a prosí Petra o pomoc; Peter je rozvášnený, chce ísť oslobodiť Belogorskú pevnosť, ale generál to zamieta a Peter je zúfalý Kapitola jedenásta – Vzbúrenecká osada Peter sa na vlastnú päsť rozhodne vydať do Belogorskej pevnosti, Saveľjič ho sprevádza; na ceste ich hliadka zajme a odvedie za Pugačovom; Peter predostrie svoje zámery ísť do Belogorskej pevnosti; na druhý deň ráno odchádzajú Peter, s Pugačovom aj Saveľjičom do Belogorskej pevnosti; Pugačov po ceste rozpovie Petrovi rozprávku o orlovi a havranovi Kapitola dvanásta – Sirota 65 Pugačov s Petrom prichádzajú za Švagrinom; Pugačov vyslobodzuje Máriu; Peter chce aby mu Pugačov dovolil odísť aj s Máriou a on mu dá zvolenie; Peter sa lúči s obyvateľmi pevnosti a Pugačovom, ku ktorému cíti zvláštnu náklonnosť; Peter s Máriou odchádzajú k jeho rodičom Kapitola trinásta – Väzenie Peter sa na ceste k rodičom opäť stretáva s Ivanom Zurinom; Zurin ho presvedčí, aby ostal v jeho oddiele a poslal Máriu aj so Saveľjičom k rodičom; vojaci rozprášili jednotky Pugačova a zajali ho (nie oddiel Zurina); Peter sa tešil domov, ale dostal list, v ktorom ho povolali pred súd za zradu Kapitola štrnásta – Súd Peter prichádza pred súd do spustošenej Kazane; je obvinený z pridania sa ku Pugačovovi; Petrovi jeho úprimnosť nepomáha, sudcovia jeho výpoveď spochybňujú, a aby nezatiahol do veci aj Máriu Ivanovnu, nič viac už nepovie; Petrovým rodičom príde list, v ktorom sa dozvedia, že cárovná Petra omilostila a posiela ho do celoživotného vyhnanstva na Sibír; Mária má plán ako Petra oslobodiť a odchádza do Sofie; v parku sa stretne Mária s neznámou ženou a rozpovie jej všetko o Petrovi a Pugačovovi; ešte v ten istý deň prichádza po Máriu koč, aby prišla pred cárovnú; Mária sa stretne s cárovnou, v ktorej spozná ženu z parku, a cárovná splní jej prosbu oslobodiť Petra Citáty „...pamätaj, že najlepšie a najtrvácnejšie zmeny sú tie, ktoré pochádzajú zo zlepšenia mravov, bez násilných otrasov.“(Griňov) „Nie, brat havran; ak sa mám tristo rokov živiť mrcinami, radšej sa raz napijem živej krvi, a potom nech sa stane, čo chce!“ (Pugačov) „Keď trestať, tak trestať, keď obdarúvať, tak obdarúvať: taká je moja obyčaj.“ (Pugačov) „Ak sa zapieranie obžalovaného neprijíma ako dôkaz neviny, jeho priznanie tým menej môže byť dôkazom jeho viny.“ Poznámky Celý román je písaný formou zápiskov hlavnej postavy Každá kapitola sa začína ľudovým príslovím, porekadlom, či ľudovou piesňou Dielo je zasadené do obdobia Pugačovovho povstania v Ruska (1773-1775) Autor sa vyjadruje k spravodlivosti a zodpovednosti človeka za osud spoločnosti V diele sa stretávame s fiktívnymi, ale aj historickými postavami (Pugačov, Katarína Veľká) 66 Marína Autor: Andrej Sládkovič Literárny druh: lyrika Žáner: (ľúbostná) básnická skladba Hlavná myšlienka: Sládkovič opisuje svoju lásku k Maríne Téma: mladosť; krása; láska k žene, Bohu a vlasti Vonkajšia kompozícia Venovanie; 291 básni (očíslované, bez názvu) Obsah Andrej Sládkovič v tomto diele oslavuje lásku, krásu a mladosť. Vyjadruje svoju nešťastnú lásku k Maríne, ktorá nebola naplnená. Sládkovič je opojený krásou a jej stelesnenie nachádza práve v Maríne. Uvažuje o kráse, ktorú spája s mravnosťou a pravdou. Spolu s duchovnou krásou si však autor všíma aj krásu dievčaťa. Okrem lásky k žene, sa venuje aj láske k vlasti a národu. Lásku k Maríne spája s láskou k vlasti. Vidí, že jeho láska k milej bola z tohto sveta, preto nebola večná. Ich láska nenašla naplnenie, no básnik ušľachtilo ďakuje Maríne za jej vrúcny cit. Sládkovičova láska k Maríne sa mení na lásku k Slovensku. Miluje prírodu a má vrúcny vzťah k Tatrám a Hronu. Marína sa mu mení na vílu. Ich láska naráža na spoločenské prekážky. Uvedomuje si, že jeho rozchod so ženou neznamená koniec jeho povinnostiam k vlasti. V závere povyšuje lásku k vlasti, domovu, rodnému kraju nad lásku k žene. Hrdina sa po rozchode s Marínou pokúša nájsť trvalejší a hlbší zmysel života. Nachádza ho v mladosti, ktorú však nevníma ako fyzický, ale duševný stav. Odoláva volaniu Maríny, ktorá ho vábi do vĺn večnosti. Premôže nával žiaľu a víťazí v ňom vôľa žiť. Na konci už nemá bolesti ani žiaľu, a spomína na lásku a krásu svojej Maríny. Úryvky „Ja sladké túžby, túžby po kráse spievam peknotou nadšený, a v tomto duše mojej ohlase svet môj je celý zavrený; z výsosti Tatier ona mi svieti, ona mi z ohňov nebeských letí, ona mi svety pohýna; ona mi kýva zo sto životov: 67 No centrom, živlom, nebom, jednotou krás mojich moja Marína.“ (1) „Možno mi tvojich úst sa odrieknuť, možno mi ruku nedostať, možno mi v diaľky žiaľne utieknuť možno mi nemilým ostať, možno mi ústam smädom umierať, možno mi žialiť v samote, možno mi život v púšťach zavierať, možno mi nežiť v živote, možno mi seba samého zhubiť: nemožno mi ťa neľúbiť!“ (41) „Beda, kto v mori vidí len vodu, kto nepočuje nemú prírodu, kto v skalách vidí len skaly!“ (43) „Slovensko mladé, rodisko moje aj mohyla mojich kostí! V tebe mám pekných obrazov dvoje a dvoje veľkých ľúbostí! Ako je krásna tá moja deva, aká k nej ľúbosť vo mne horieva: tak ty a k tebe, otčina! Ako tys´ pekná, krajina moja, ako mladivosť milá mi tvoja: tak pekná, milá Marína!“ (72) „Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine, a obe v jednom objímať!“ (73) „Svety závistné medzi nás stali, roztrhli blahé objemy: Čože mohutné časy získali, rozlúčiac nebo od zemi? Láska na zemo nebo stvorila a nás naveky zväzkom spojila, ktorý sa nedá rozlúčiť: Vytrhnúť srdce môž´ osud divý, blesk očí zhasí hrob závistlivý: ľúbosť nemožno umučiť!“ (99) „A čo je mladosť? Dvadsaťpäť rokov? Ružových tvárí hlaď jará? Či údov sila? Či stŕmosť krokov? 68 Toto všetko sa zastará! Mladosť je túžba živá po kráse, je hlas nebeský v zemskom ohlase, je nepokoj duší svätý, je tá mohutnosť, čo slávu hľadá, je kvetín lásky rajská záhrada, je anjel v prachu zaviaty!“ (185) „A ľúbosť? Ľúbosť k deve umrela, keď umrela moja deva; milenka hlasom človečím pela, Siréna tá divno spieva: žiale poznané za slasť neznámu dať a skutočnosť za tôňu klamu? To osud môj nekáže mi: Víla! Ty zostaň tam v svojom nebi, mňa ešte zemské viažu potreby a vlasť moja je na zemi!“ (222) „Marína moja! Teda tak sme my ako tie božie plamene, ako tie kvety na chladnej zemi, ako tie drahé kamene; padajú hviezdy, aj my padneme, vädnú tie kvety, aj my zvädneme, a klenoty hruda kryje: Ale tie hviezdy predsa svietili, a pekný život tie kvety žili, a diamant v hrude nezhnije!“ (291) Poznámky Marína sa považuje za ústredné dielo slovenského romantizmu Sládkovič sa ako prvý odvážil osláviť lásku, krásu a mladosť, čo však Ľudovít Štúr prijal s nevôľou, pretože tému považoval za málo vlasteneckú V radení jednotlivých tém možno sledovať vývin reálneho ľúbostného citu básnika Skladba má dve časti: lyricko – epickú (zobrazuje nešťastnú lásku k Márií Pišlovej) a reflexívno – symbolickú (láska nadobúda spoločenský charakter) Sládkovič považuje lásku za najväčšiu hodnotu ľudského života Báseň Marína je najdlhšia ľúbostná báseň na svete 69 Smrť Jánošíkova Autor: Ján Botto Literárny druh: lyrika Žáner: balada Hlavná myšlienka: poukázať na stratu slobody slovenského národa Téma: obraz chytenia a popravy Jánošíka Prostredie: Liptov/Orava Vonkajšia kompozícia Predspev + 9 spevov Obsah Básnik opisuje statočný a slobodný život Jánošíka. Jánošíka však lapia, nie vďaka sile, ale vďaka zrade. Vo väzení si predstavuje smrť, uvedomuje je svoje chyby a sníva, že je slobodný. Nastáva deň jeho popravy. Jánošík sa lúči s krajinou a ľudom, a umiera. Krajina za ním smúti a ľud je nešťastný. Čaká na niekoho, kto by ho vyslobodil z útlaku. O Jánošíkovi vznikajú povesti, ľudia nechcú veriť, že zomrel a dúfajú, že sa dostal do krajiny nesmrteľných. Obsah po častiach Predspev Autor sa bojí, že Slovensko je zakliata krajina a jeho verše nenájdu ozvenu; verše sa však stretnú so slobodnými a mladými chlapcami z hôr, ktorí sa o ne postarajú; autor opisuje ich statočnosť a slobodu Prvý spev Opis Jánošíka a jeho družiny; statočný zbojníci oberajú bohatých a rozdávajú chudobným; ľud podporuje zbojníkov; zbojníci sedia pri vatre; vatra slabne a nastáva ráno; Jánošík neprichádza, lebo ho lapili Druhý spev Jánošík má nadprirodzené schopnosti, guľky ani šable ho nedokážu zraniť; drábi chytia Jánošíka len vďaka bábe, ktorá im poradí nasypať mu hrach pod nohy; Jánošík však je mocný a bije lapajov; bába im znova poradí, aby mierili na opasok; všetky streli a šable sa od opasku odrazia, len jedna guľka pretrhne nitku čo mu drží opasok; po lapení sa väzniteľov pýta, koľko rokov oni zdierajú ľud, keď jeho idú súdiť za 7 rokov zbojníčenia; lapaji dávajú Jánošíkovi šancu sa vykúpiť za nakradnuté zlato, ale on odmieta Tretí spev 70 Jánošíka navštívi vo väzení duša ľudu, v podobe jeho milej; duša ľudu sa s ním lúči ako milá s milým Štvrtý spev Mesiac hľadí na Jánošíka v okovách; Jánošík je krvavý, zbičovaný no predsa sa usmieva; sníva sa mu sen, v ktorom je slobodný; nad ránom ho navštívi diabol, ktorý už čaká na jeho dušu Piaty spev Svitá na deň Jánošíkovej popravy; Jánošík sa zamýšľa nad skazenosťou pánov a verí v slobodnú budúcnosť; priznáva svoje viny, ale obhajuje to tým, že to robil oba kvôli slobode svojho ľudu; rád zomrie za slobodu Šiesty spev Krajina smúti nad stratou svojho syna; Jánošíka vedú k šibenici; Jánošík sa modlí nad osudom svojho ľudu a prosí Boha, aby ho oslobodil; ľud je slepý a nevidí stratu svojho vodcu Siedmy spev Kráľovná víl ho volá do nesmrteľného sveta; Jánošík hrdo a nebojácne stojí pri šibenici; myšlienkami sa lúči so svojimi blízkymi; posledný raz hľadí na svoju krajinu; zbojníci zapaľujú oheň na Kráľovej holi a sú ochotní bojovať za slobodu; za Jánošíkom smúti nebo aj zem; Jánošík je popravený; dostáva sa medzi víly; prichádza list s milosťou, ale už je neskoro Ôsmy spev Krajina je pochmúrna; baby si rozprávajú príbehy o Jánošíkových pokladoch; ľudia si myslia, že víly vrátili Jánošíka medzi živých Deviaty spev Jánošík sa žení s kráľovnou víl Úryvky „Neboj sa, mamko! Dobrí to ľudia, bárs sa ich ten svet aj bojí keď aj v zápale časom poblúdia, krajšie to, než hniť v pokoji. Nesúď ich! Čistá duša ich mladá, bárs aj zbroj krvou sfŕkaná. Mladosť každého objíme rada, kremä hada a tyrana. Nehaň ich! To nie rytieri draví krajov, kde slnko zachodí; to nie východu vzteklé ohavy: to voľné deti prírody.“(predspev) 71 „A ten ich kapitán, to je len veľký pán! Perečko beľavé, červený dolomán; keď ide po hore, ako ranné zore, keď ide po lese, celý svet sa trasie!“ (prvý spev) „I bol by už Janík na slobode býval, keby sa na neho zlý duch nebol díval. No, baba, babečka zavreští z prípecka: „Podsypte mu hrachu, budete bez strachu!“ ... A bol by už Janík na slobode býval, keby sa na neho zlý duch nebol díval. No, baba, babečka zavreští z prípecka: „Rúbte mu do pása, tam je jeho spása!““ (druhý spev) „Jánošík, junošík, máš veľké poklady: vymeňže si, vymeň ten svoj život mladý! „Vymeniť? A načo? Vy psohlavci vzteklí! Nie! Teraz ma zjedzte, keď ste ma upiekli!““(druhý spev) „On spí, mladý syn Tatier, zbičovaný zlostne; tu skovaný v okovoch, ale voľný vo sne. Oj, spi, duša mladušká, spi pekný dlhý sen, keď v skutku nie, svoj život skonč trebárs vo sne len! Spí opretý na kláte, odretý zo zlata, ale na ňom nadpozemská ligoce sa šata. Tieň kríža mu na prsiach, na čele blesk žiari, rúčky, nôžky krvavé a úsmev na tvári.“(štrvtý spev) „Ľudia, hej! Ľuďmi radi menujú sa oni, tí, čo ľudské i božské šliapajú zákony. Zákon je len jeden u nich, jeden zákon vlčí; právo v putách a pravda na hraniciach blčí.“ (piaty spev) „„Modlime sa!“ kňaz vraví. Za koho? „Za teba!“ Nie, otče, ja už idem, za mňa sa netreba a tam? Boh dobrý, verím, milostive súdi; no modlime sa radšej za tých biednych ľudí...“ (šiesty spev) „A ľud nemý jak tôňa vlečie sa dokola. A ľud slepý, nevidí za bieleho rána: zabíja otca svojho, čo ho zo sna zháňa!“ (šiesty spev) „...a tu sa jedna stará kdes´ z kúta ohlási, to sa krížom všetkými svätými zaklína: že týmto pľuštiam, lejám, len on, vraj, príčina; 72 bo že on ver´ neumrel, že ho rodné víly čarodejníckym prútom k životu vrátili. A na svoje dve oči, že ho raz videla v búrke na draku letieť sťa by jasná strela.“ (ôsmy spev) Poznámky Botto zobrazuje Jánošíka ako symbol slobody, nechce opísať jeho hrdinské skutky, ale chce vyjadriť svoje city, ťažký osud poddaných a odvahu slovenského národa Dielo načŕta sociálne a politické otázky vtedajšej doby a stratávame sa s kontrastom slobody a bezprávia Autor v diele použil sylabický veršový systém V diele je významná symbolika (Tatry, vatra) Ján Botto netvoril svoje dielo o Jánošíkovi podľa historických dokladov, ale podľa toho, čo sa o ňom dozvedel od ľudu 73 Zakliata panna vo Váhu a divná Janko Autor: Janko Kráľ Literárny druh: lyrika Žáner: balada Hlavná myšlienka: ochota obetovať sa pre druhého Téma: smrť Janka, ktorý chcel zachrániť zakliatu pannu Prostredie: okolie Váhu (možno Liptov) Vonkajšia kompozícia Úvod (4 strofy / 136 veršov) Baladický príbeh ( 29 strof/ 116 veršov) Epilóg (1 strofa / 20 veršov) Obsah V úvode diela Janko Kráľ opisuje pocity svojho vnútra, hovorí o nepokoji, ktorý ho sužuje. Spomína na svoj rodný kraj, na pastierov, na bystrých chlapcov a mamičky, ktoré svojim deťom večer spievajú pesničky a rozprávajú povesti. Autor pokračuje opisom domčeka, v ktorom žije pekne nažívajúci manželský pár. Majú syna, Janka, ktorý je zvláštny. Nadovšetko ho ľúbia, dali by mu všetko, čo mu na očiach vidia, no on je aj tak stále iba smutný, samotársky, nikoho si neváži a nemá kamarátov, ale je hrdý a odvážny. Je Vystúpenie, nedeľa, čas ísť do kostola. Všetci sa ponáhľajú do kostola, len Janko sedí pri Váhu a nie je ani sviatočne oblečený. Chodí po chodníčkoch, priekopách a skalách. Večer prichádza domov na večeru. Nikomu nepovie ani slova, ticho si sadne k stolu a keď po večeri ostatní ďakujú Bohu, on si zoberie klobúk a odíde z domu. Príde k priekope, preskočí ju a zas sa poberá ďalej. Príroda sa trasie v očakávaní niečoho nedobrého. Autor pokračuje legendou o zakliatej panne, ktorá sa na Vystúpenie zjavuje vo Váhu. Vyslobodiť ju vraj môže len mládenec, ktorý si naopak oblečie šaty a skočí do Váhu. Potom mu panna vyplní čokoľvek si bude priať. Ľudia majú z panej strach, lebo ich vraj naháňala a niekoho aj zadusila. Nastáva polnoc a voda sa búri. Vo vode sa zjavuje zakliata panna, na pol človek, na pol ryba. Mesiac pannu osvieti a Janko je rozhodnutý ju zachrániť. Pomodlí sa a skočí do vôd Váhu. Janko si ale neprevrátil oblečenie, a tak zomiera. Ráno prichádza do dediny pastierik oznámiť, že na brehu Váhu našiel „zbitého sokola“, Janka. Úryvky „Často blúdim, táram sa cez celý boží deň, 74 hľadajúc kolenačky aspoň dáky kameň, na ktorý by si oprel boľavú hlavičku a zadriemal zmorený aspoň len trošičku. Ale čo je nemožnô, to ani nehľadaj, pokoja mať nemôžeš, všetko kričí: hybaj!“(prvá strofa) „Či neznáte tie kraje, kde v tichej dolinke po lúčinkách pastierik blúdi s ovčičkami, ... Či neznáte tie kraje, tie radostné kraje, kde dobrí, bystrí chlapci bučky preskakujú, ... Či znáte ten tichý kraj, kde večer mamičku deti prosia o jednu národnú pesničku.“(druhá strofa) „Majú syna jedného, v ňom všetko skladajú, dobreže doňho duše svoje nevlievajú; to, čo sami nemajú, by mu vďačne dali, dobre že ho na rukách nenosia od maly. Nedbali by, čo by bol vždy len chlapček malý, By takého znachora vždy k srdcu tískali. Synček je veľmi divný, nikdy nie veselý, hrdý, ukrutný, divý, hockde ta ísť smelý; nikoho si neváži, nikomu nedvojí, v ľuďoch lásky nehľadá, hnevu sa nebojí; ľudia ho nenávidia, on sa chce vypomstiť, jemu všetko jedno je: dneska či zajtra hniť.“ (druhá strofa) „Vstúpenie je – zvonov hlas na veriacich volá, hrnú sa ako včely z dedín do kostola; starí, mladí pred Božou Matičkou kľakajú, a pátričky, vzdychajúc k Bohu, preberajú. Kto by bol taký planý v tú svätú hodinu, že by nešiel slúžiť svätým, Hospodinu! Sám Janík tam na Váhu chodí zarmútený, ani v nedeľných hábach nie je oblečený, v čiernom dlhom kepeni ako havran vták po chodníčkoch, priekopách stúpa haky-baky.“ (tretia strofa) „Od stola chudobného všetci povstávali, Bohu všemohúcemu všetci ďakovali, on ale strhol klobúk, nevravel nikomu, dverami zahrmotil a odišiel z domu.“ (tretia strofa) „A vraj práve na Vstúpenie, keď odíde preč stríg zhon, a keď tanec držia čerti, 75 tá panna vychádza von. Ktorý šuhaj sa v to vezme šaty naopak si vziať a doprostred Váhu skočiť, že ju môže hneď odkliať.“(šiesta a siedma strofa) „Pomedzi vlasy jej kamsi-tamsi oči dve sivé strihajú, čo je to za chvost na tom konci? Vari ho ryby drmajú! Ľaľa, veď je to len po pás človek, odpoly ryba chlpatá, na hriešnu dušu, ak sa nemýlim: je to tá panna zakliata.“ (dvadsiata šiesta a dvadsiata siedma strofa) „Junák na holé kľakne kolená, zaspieva Bohu pesničku, krížom sa žehná, na nebo pozrie a bozká čiernu zemičku. Ešte sa krížom tri ráz´ prežehná, pobozká krížik, pátričky, v tom „Amen“ povie a z brehov hodí sa do vzbúrenej vodičky. Čľup – voda berie, pred sebou hrnie, mladého Janka zakryje, a do samého bieleho rána vlnami hučí a vyje.“ (tridsiata prvá a tridsiata druhá strofa) „Videl som sokola, videl som zbitého: videl som Janíčka na Váhu mŕtveho. Išiel Janík, išiel paničku odklínať, ale nemal šťastia, musel tam zakapať. Do vodičky skočil, múť si neprevrátil. Janík mladuštičký svoj život utratil.“ (tridsiata štvrtá strofa) Poznámky V postave Janka sa nachádza konflikt: je osamelý, túži po naplnenom živote, no zároveň je hrdým, nebojácnym mladým človekom Autor neopisuje Jankove pocity, preto si o ňom čitateľ len ťažko môže utvoriť svoj vlastný obraz Tragickosť diela spočíva v nepokoji človeka, v jeho zvláštnej psychike, ktorá sa nestotožňuje s okolitým svetom Balada vychádza z ľudovej povesti Janko Kráľ využíva mnoho umeleckých prostriedkov: prirovnania (zaspí ak v oleji; pole ak jedna čierna šatka); metafory (rosa života); personifikácie (rozišli sa mraky); epitetá (tichá dolinka, večný pokoj)... 76 Autor napísal dielo v Štúrovej slovenčine Dielo bolo prvýkrát publikované v Almanachu Nitra v roku 1844 Sám Janko Kráľ sa správal podobne a mal podobné vlastnosti ako Janko z tohto diela, preto mu prischla prezývka divný Janko 77 Mor ho! Autor: Samo Chalupka Literárny druh: lyrika Žáner: lyricko-epická báseň Hlavná myšlienka: každý národ má právo na slobodu a mal by za každú cenu za ňu bojovať Téma: boj Slovanov za slobodu svojho kraja proti rímskemu protivníkovi Prostredie: okolie Devína Vonkajšia kompozícia 9 strof Obsah Na začiatku opisuje Chalupka krásy našej krajiny: vysoké hory, rovné polia a Dunaj. Pokračuje opisom rímskych oddielov, ktoré si pri Dunaji rozložili svoj tábor. Do tábora za cárom prichádza družina statných junákov, ktorý mu nesú tradičný dar, chlieb a soľ. Junáci vravia cárovi, že ak prišiel v mieri, dávajú mu požehnanie a tento dar. Ak však prišiel s mečom, aj oni majú meče a neboja sa bojovať za svoju zem, o čom svedčí fakt, že každý, kto chcel siahnuť na ich zem, stroskotal. Cárovi z tváre sála pýcha a srdečné dary od nich neprijíma. Chce si ich podrobiť a pričleniť k Rímskej ríši. Statoční junáci sa jeho slov nezľaknú, spoločne zarevú Mor ho! a rozpúta sa boj. Cár sa zľakne a skočí medzi svoju stráž. Z tábora sa hrnú zástupy vojakov, rímskych bojovníkov je značne viac, než slovenských chlapov, ale mocných junákov poháňa do boja túžba po slobode a len bijú, a bijú. Je isté, že v tomto boji prehrajú, ale sú ochotní zomrieť za obranu svojej vlasti. Boj utícha a po celom bojisku sú hromady mŕtvych Rimanov, a medzi nimi padlá slovenská družina. Z chrabrých junákov neostal vôbec nikto, preto nemá kto zvestovať o ich statočnom boji. Už umreli, ale z ich bledých tvárí stále srší hrôza a v rukách zvierajú meč. A cár stojí na bojisku a zo svojho víťazstva sa neraduje. Jeho jednotky mali obrovskú prevahu, ale odvaha a túžba Slovákov po slobode sa vyrovnala ich sile. Rimania síce vyhrali bitku, ale morálne víťazstvo patrí Slovákom. Citáty „Zleteli orly z Tatry, tiahnú na podolia, ponad vysoké hory, ponad rovné polia; preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu, sadli tam za pomedzím slovenského rodu.“ (prvá strofa) 78 „Duní Dunaj a luna za lunou sa valí: nad ním svieti pevný hrad na vysokom brali. Pod tým hradom Riman – cár zastal si táborom: belia sa rady šiatrov ďalekým priestorom. Pokraj táboru sedí cár na zlatom stolci; okol neho cárska stráž, tuhí to paholci; a pred cárom družina neveliká stojí: sú to cudzí víťazi, každý v jasnej zbroji. Pobelavé káderie šije im obtáča, modré ich oči bystro v okolo si páča.“(druhá strofa) „Zvyk náš je nie napadať cudzie vlasti zbojom: Slovän na svojom seje, i žne len na svojom, cudzie nežiada. Ale keď na naše dvere zaklope ruka cudzia v úprimnej dôvere: kto je, ten je; či je on zblízka, či zďaleka: Vo dne, v noci na stole dar boží ho čaká. Pravda, bohy vydaná, káže nám Slovänom: pána mať je neprávosť a väčšia byť pánom. A človek nad človeka u nás nemá práva: sväté naše heslo je: Sloboda a sláva!“ (druhá strofa) „Nevzal cár božie dary, z jeho mračnej tvári urazená pýcha ľutným hnevom žiari. A zo stolca zlatého takovým sa heslom ozvali ústa jeho ku slovänským poslom: „Mocný pán, ktorému boh celú zem podnožil a osudy národov v ruku jeho vložil: ten pán velí: Slovänia! pozrite po svete: medzi národy jeho či jeden nájdete, ktorý by putá minul abo nezahynul, akže oproti Rímu prápor svoj rozvinul. Skloníte šije i vy.““ (druhá strofa) „Hoj, rozovrela tá krv slovänská divoko, a junák ti cárovi pozrel okom v oko; a z oka ti mu božia zablysla sa strela, ruka sa napružila a na zbroj udrela; a jedným veľkým citom srdcia im zahrali; a jeden strašný ohlas ústa im vydali: „Mor ho!“ kríkla družina slovänská odrazu a meč zasvietil v pästi každému víťazu: „Mor ho!“ kríkla a razom na cára sa metá: to ti na rímsku pýchu slovänská odveta.“(tretia strofa) „Zúri boj a našina stala si dokola: to vie, že premoc rímsku jej moc nepredolá: lež, brať moja, ak už len padnúť mi máš v boji, 79 to že mi padni, ako víťazom pristojí.“ (piata strofa) „Kde naši? Hojže, Tatro, jasných orlov mati! Nikdy sa ti tá tvoja detva už nevráti. Páč! Nad valným Dunajom krvavô pobrežia: tam ti tvoji synovia povraždení ležia. Neostal, ani kto by tú zvesť niesol bratom: Bratia vám za česť rodu padli v boji svätom. Lež každý na junáckej spočíva posteli, na kope vrahov, zbitých od jeho oceli. Už nežije, a ešte hrozí tá tvár bledá, tá ruka zmeravená meč odjať si nedá.“ (ôsma strofa) „A cár s okom sklopeným na bojišti stojí: A čo? Azda tých padlých Slovänov sa bojí? Nie, lež bezdušné svojich hromady tam vidí a zo svojho víťazstva radovať sa stydí. No zahyň, studom večným zahyň, podlá duša, čo o slobodu dobrý ľud môj mi pokúša. Lež večná meno toho nech ovenčí sláva, kto seba v obeť svätú za svoj národ dáva. A ty mor ho! hoj mor ho detvo môjho rodu, kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu; a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom: Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.“ (deviata strofa) Poznámky Skladba vyzdvihuje jednotu národa a lásku k vlasti Autor používa združený rým a 13 slabičný verš Hrdina v diele je kolektívny – družina junákov Dej diela je ohraničený Dunajom a Tatrami Chalupka použil v diele veľa jazykových prostriedkov: personifikácia (krv zovrela), metafora (svieti pevný hrad); epiteton (šíra voda); symboly (orol)... 80 Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch Autor: Ján Palárik Literárny druh: dráma Žáner: komédia Hlavná myšlienka: vzájomné porozumenie medzi maďarským a slovenským ľudom, šľachtou a obyčajným ľudom Téma: kritika povrchnosti šľachty Prostredie: zámok grófky Hrabovskej Vonkajšia kompozícia 3 dejstvá s 27 výstupmi (5-8-14) Hlavné postavy Grófka Eržika Hrabovská – sirota; od detstva je sľúbená barónovi Kostrovickému; krásna (barón ju videl na obraze a vravel, že krajšiu nevidel); milá (milo sa správala k obyčajnému ľudu); dobrá k ľudu (dovolila im usporiadať obžinkové slávnosti); štedrá (na slávnosti nešetrila, aby bolo pre všetkých dosť); uvedomelá (vďaka Miluši sa hrdo hlási k slovenskému pôvodu); prefíkaná (vymenia si postavy s Milušou); pochabá (hrávali s Milušou biliard; dávali si na hlavu pánske klobúky) Miluša Oriešková – dcéra učiteľa; vlastenec (hrdo sa hlási k slovenskému pôvodu); vzdelaná (pozná iné jazyky (nemecký, francúzsky, uhorský)); spoločníčka grófky (má jej pomáhať s výučbou, ale prebúdza v nej vlastenectvo); láskavá (z lásky ku grófke ju vystríhala pred uponáhľanou láskou); pochabá (vystrájali s Eržikou rôzne veci) Ľudovít Kostrovický –syn baróna Kostrovického; študoval v Budapešti (pomaďarčil sa tam); hlási sa k maďarskej národnosti, aj keď má slovenský pôvod (vyhrážal sa sluhom ,aby sa aj oni naučili po maďarsky. Inak ich vymení); dáva prednosť láske pred majetkom (bolo mu jedno, či je grófka bohatá, hlavne nech sa mu páči); má dohodnutý sobáš s grófkou; prefíkaný (vymenia si postavy s inžinierom) Inžinier Ján Rohon – priateľ Ľudovíta; Slovák, ale počas štúdia sa pomaďarčil; vychovaný (vystríhal Ľudovíta pred, ich žartom, lebo proti pravidlám slušnosti); Miluša uňho prebudí duch vlastenectva Vedľajšie postavy Capková – komorná grófky; nepáči sa jej Milušin vplyv na Eržiku (vkuse spolu vystrájajú); namyslená (obyčajných ľudí považovala za spodinu); podlá (chcela Milušu vytlačiť z domu); tradičná aristokratka Orieška – učiteľ; otec Miluše; vlastenec a národovec 81 Pišta – husár; sluha Kostrovických; jediný vie o situácii v dome Suchay – grófkin sluha Obžinkový sprievod - Tomáš, Jano, Dorka, Katka, ženci a žnice Obsah Na zámok grófky Eržiky Hrabovskej prichádza navštíviť svoju dcéru Milušu, spoločníčku grófky, dedinský učiteľ Orieška. Túto príležitosť chce využiť na prosbu o grófkinu finančnú pomoc pri oprave školy. Grófka súhlasí a keď sa dozvedela, že ju navštívi syn jej tútora, baróna Kostrovického, požiada Oriešku o pomoc pri zostavovaní programu na jeho uvítanie. Mladý Ľudovít Kostrovický je totiž, aj napriek tomu, že sa naposledy videli ako deti, jej budúcim ženíchom. Úradník Suchay prichádza oznámiť koniec žatvy a že ženci a žnice by radi v kaštieli oslávili tradičné obžinky. Keď Orieška grófke osvetlí ich podstatu, skrsne v jej hlave nápad, využiť obžinkovú slávnosť na uvítanie mladého baróna. Zároveň však začína pochybovať, či je správne vydať sa za takmer neznámeho človeka len kvôli rodičovskej dohode. Rozhodne sa svojho nastávajúceho podrobiť skúške. Miluša sa bude vydávať za grófku a grófka bude najkrajšou žnicou, ktorá spolu s najkrajším žencom donesie svojej panej obžinkový veniec. Takto môže baróna lepšie spoznať a zároveň si overiť, či je schopný sa do nej zaľúbiť kvôli nej samej a nemieni si ju brať len vďaka jej postaveniu a kvôli tomu že musí. Tento žartík sa rozhodne využiť grófkina komorná Capková, ktorá neznáša Milušu kvôli jej národnému cíteniu a napíše starému barónovi Kostrovickému list, ktorý ju má pripraviť o miesto po grófkinom boku. Z kaštieľa Kostrovických neskôr prichádza ďalšia novina. Mladý pán barón príde aj so svojim spolužiakom z Pešti, slovenským inžinierom Rohonom. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby si, z podobných pohnútok ako Miluša a barónka, aj títo dvaja nevymenili úlohy. A tak dochádza k dvojnásobnej zámene, o ktorej tuší len barónov sluha Pišta, ktorého mladý gróf – veľký maďarón – nechal hneď otitulovať husárom. Po príchode na zámok čaká Rohona a Ľudovíta úprimné slovenské privítanie z úst domnelej grófky. Aj ďalšie Milušine slová sa nesú v národnom duchu, čím si získava Rohonovu priazeň a postupne i srdce. Ľudovít si však začína byť istý, že zo svadby nič nebude a rozhodne sa odísť. No hneď potom ako pošle Pištu zapriahnuť, zjaví sa vo dverách krásna slovenská žnica - prestrojená grófka. Pán barón je ňou taký očarený, že sa nielen rozhodne zostať, ale sa na ňu po celej dedine vypytuje a hľadá ju. A ani on jej nie je ľahostajný. Rohonove city k Miluši prerástli do takých rozmerov, že ich už ďalej nedokáže skrývať. Rozhodne sa ich „grófke“ vyjaviť a zároveň odhaliť svoju a Ľudovítovu výmenu. Miluša sa však zľakne, že sa do nej zaľúbil mladý barón a aby tomu zabránila, prvá prezradí pravdu o sebe a dedinskej žničke. Nato Rohon uvádza na pravú mieru totožnosť inžiniera a mladého baróna. Ľudovít sa v tých chvíľach práve vracia z dediny, a preto nepozná najnovšie okolnosti. Miluša a Rohon si ho doberajú predstieraním ich blížiacej sa svadby. V tom prichádza obžinkový sprievod a Ľudovít v ňom nachádza žničku, po ktorej celý deň k usilovne pátral. Týchto dvoch nechá celý sprievod osamote, len Miluša a Rohon ich obďaleč pozorujú, a tak je mladý barón prichytený pri bozkávaní ruky sedliackej dievky. Aby jej vrátil česť, musí si ju podľa Miluše zobrať. Keďže grófka hrala svoju sedliacku úlohu statočne a 82 svoje vzdelanie pred ním úspešne ukrývala, Ľudovít si ju zobrať odmieta a vyhlási, že to on je mladý barón Kostrovický a nemôže si to predsa dovoliť. Ľudovít má už druhýkrát namierené domov. Grófku si brať nemieni, a navyše aj ona je urazená. Karty však zamieša Orieška, ktorý sa práve prichádza zhostiť svojej úlohy zbormajstra. Keďže nevie o výmenách, povie Ľudovítovi, že tá žnička v čele obžinkového sprievodu bola jeho dcéra Miluša. Orieška je učiteľ, preto si Ľudovít povie, že ani jeho dcéra nemôže byť nevzdelaná a požiada o Milušinu ruku. Rohon, ktorý už okolnosti pozná a vie do koho sa zaľúbil urobí to isté. Požiada Oriešku o ruku jeho dcéry. Na grófkin zámok medzičasom prichádza Ľudovítov otec, barón Kostrovický, ktorého Capková zavolala aby jej pomohol zbaviť sa Miluše. Myslí si, že keď barón zbadá, že sa jeho syn zaľúbil do Miluše, sám sa postará o jej vyhodenie. Vôbec ale netuší o výmene mladého grófa a inžiniera, takže nakoniec vyzerá ako blázon, keď za barónom privedie ako jeho syna Rohona. Zmätok ale netrvá dlho, Miluša a grófka odhalia svoju pravú totožnosť. A tak oba páry zistia, že sa vlastne každý zaľúbil do toho správneho. Obsah po častiach Prvé dejstvo Prvý výstup Do kaštieľa grófky Hrabovskej prichádza učiteľ Orieška za dcérou Milušou; Miluša mu hovorí, že grófka zafinancuje opravu školy, a že ich príde navštíviť barónov syn Ľudovít Druhý výstup Za Orieškom vstupuje Capková; Capková vyjaví učiteľovi, že z jeho dcérou nie je spokojná Tretí výstup Do miestnosti prichádza grófka s Milušou; Capková sa sťažuje, že sa stále iba po slovensky zhovárajú; Eržika s Milušou si robia srandu z Capkovej; grófka prosí učiteľa, aby jej pomohol uvítať jej mladomanžela; Miluša vystríha Eržiku, aby sa nehrnula do svadby a najskôr Ľudovíta spoznala Štvrtý výstup Suchay prichádza oznámiť, že ľud by rád oslávil v kaštieli obžinky; grófka nevie, čo sú to obžinky a Orieška jej to vysvetlí; grófka zisťuje, prečo sa obžinky doteraz nekonali v kaštieli a vysvitne, že to komorná nedovolila; Capkovej vyčítajú, že sa odklonila od obyčajného ľudu, aj keď ona tiež z neho pochádza; Miluša poradí grófke, aby obžinky oslávili až pri príchode jej budúceho manžela Piaty výstup Za grófkou prichádzajú dedinskí chlapci a dievčatá; grófka im oznamuje, že obžinky sa budú konať o deň, dva, keď prídu jej hostia; rozhodujú sa, kto bude hlavnou pannou; Miluša sa ponúkne, že ona bude hlavnou pannou a všetci súhlasia; Orieška s chlapcami a dievčatami vyberajú a spievajú pesničky; grófka prikáže Suchayovi aby všetko pripravil a z ničím nešetril 83 Druhé dejstvo Prvý výstup Komorná napíše list barónovi do Kostrovíc, aby vyhnala Milušu z domu; dá ho sluhovi a nakáže mu, aby sa ponáhľal Druhý výstup Za komornou prichádza Eržika s Milušou; sluha donesie grófke list od pána baróna, v ktorom sa píše, že jeho syn aj s jeho priateľom inžinierom, ich prídu už na obed navštíviť Tretí výstup Capková privedie na rozkaz grófky posla, ktorý doniesol list; Eržika sa Pištu spytuje na Lajoša; Pišta grófke, prezrádza, že mladý pán sa dosť pomaďarčil; Eržika dostane nápad, ako si preveriť Lajošovu lásku; grófka si vymení postavu s Milušou, ona sa bude vydávať za najkrajšiu pannu v obžinkovom sprievode a Miluša za grófku; so svojím plánom oboznamuje aj Pištu, aj Capkovú, ktorá chce túto zámenu využiť, aby Milušu vyhnala z domu; prichádza koč s Lajošom a jeho priateľom Jánom Rohonom Štvrtý výstup Ľudovít sa nechce oženiť s niekým, koho by neľúbil, preto sa rozhodne podrobiť grófku skúške; Ľudovít si s inžinierom vymenia postavy; o svojom pláne oboznámi mladý pán aj Pištu; Pišta chce Ľudovítovi povedať, že aj grófka sa vymenila s Milušou, ale gróf ho vždy preruší; inžinier Rohon sa obáva následkov, ale nakoniec nedbá a bude hrať baróna Piaty výstup Miluša sa ako grófka stretáva sa s Ľudovítom, ktorý hrá inžiniera a Rohonom, ktorý hrá baróna; Ľudovít prikázal Rohonovi, aby sa s ňou rozprával po maďarsky, no Miluša rozpráva po slovensky; Miluša tvrdí, že na Slovensku sa má vyprávať po slovensky; Miluša vyčíta barónovi, že sa za 6 rokov v Pešti pomaďarčil a zabudol na svoj pôvod; Ľudovíta slová grófky štvú, grófka sa mu nepáči a je rád, že sa vymenili a mohol ju spoznať; Rohon si myslí, že grófka rozpráva veľmi rozumne a zaľúbi sa do nej; Ľudovít Rohona vystríha, aby sa neprezradil a hral svoju rolu, preto musí Rohon povedať, že sa mu grófka nepáči; grófka povie, že ani ona jeho nechce, aj keď sa jej Rohon tajne páči; Rohon chce odísť, ale Miluša ho zastaví a povie, že keď nemôžu byť manželia, budú aspoň susedia; situácia sa upokojí; Miluša musí odísť, tak ukazuje pánom s čím sa môžu zatiaľ zabaviť; páni si prezerajú obrazy a na jednom sa Ľudovítovi zapáči jedno dievča, grófka Eržika Šiesty výstup Ľudovít zostáva sám s Rohonom; Ľudovít je zhrozený z spôsobov grófky a štýlu, akým ho prijala; Rohon je do Miluše zaľúbený až po uši a vraví Ľudovítovi, že mu iba pravdu povedala; Ľudovít vraví inžinierovi, že aj Miluša je doňho zaľúbená, ale on mu neverí; prichádza Pišta a Ľudovít mu nakáže zapriahnuť, aby mohli čo najskôr odísť; Pišta si je istý, že keď uvidí skutočnú grófku, tak nikam nepôjdu; Rohon sa obáva následkov ich výmeny Siedmy výstup 84 Za Ľudovítom a Rohonom prichádza Eržika, prezlečená za žnicu; Ľudovít spoznáva dievča z obrazu a je do nej zaľúbený; Eržika hrá zo seba hlúpu, aby sa neprezradila; Ľudovít sa Eržiky spýta, kto si myslí, že je barón, a aj keď uhádne, Ľudovít tvrdí, že barónom je Rohon a drží sa svojej role inžiniera; Eržike sa barón nepáči, lebo o ňu neprejavil vôbec záujem a všimne si, že sa mu páči Miluša; Ľudovít je do grófky úplne zaľúbený a nechce ju nechať ísť, ale ona sa mu vytrhne Ôsmy výstup Prichádza Pišta, ktorý si všimol ako nechcel barón nechať grófku ísť a je mu jasné, že nikam nepôjdu; Pišta hrá, že sa mu dievča páči čím ešte viac vzbudzuje Ľudovítov záujem o ňu; Pišta chce už ísť domov, ale Ľudovít mu nakáže vypriahnuť kone, lebo nakoniec predsa len zostávajú na obžinky Tretie dejstvo Prvý výstup Grófka je smutná, že sa kvôli svojmu postaveniu nemôže vydať za inžiniera; Miluša ju upokojuje; Miluša vraví Eržike, že to že si ju nevšímal, je dobrým znamením; Eržika vraví Miluši, že ak sa jej barón páči, môže sa za neho pokojne vydať; Miluša sa rozhodne, že barónovi vyjaví ich výmenu Druhý výstup Za Milušou prichádza Rohon, rozhodnutý, že jej povie, kto v skutočnosti je; Miluša sa zľakne, že jej chce vyznať lásku, tak mu rýchlo povie o ich výmene s grófkou; Rohon je nadšený a vyzná jej lásku; vo dverách sa zjaví grófka a Capková, ktorá je rada, že ma dôvod vyhodiť Milušu Tretí výstup Rohon prosí grófku, aby si mohol vziať Milušu za ženu; Miluša vraví, aby ho Eržika nepočúvala, lebo nie je prípustné, aby si aristokrat vzal za ženu obyčajné dievča; Rohon im prezradí, že on nie je barón, ale inžinier; obidve sú nadšené, Miluša, lebo sa môže pokojne vydať za inžiniera a Eržika, lebo po nej túži Ľudovít; Eržika im dá zvolenie na svadbu; všetci sa dohodnú, že baróna ešte potrápia a na obžinkoch sa budú držať svojich rolí Štvrtý výstup Miluša s Rohonom prichádzajú do záhrady za Ľudovítom; Miluša sa spytuje, čo celý čas robil; Miluša s Rohonom si z neho robia srandu, lebo vedia, že chodil po dedine, iba aby našiel svoju pannu; Miluša dá pred Ľudovítom svoju ruku Rohonovi a on jej povie, že ju ľúbi; Ľudovít má toho už dosť a chce Miluši povedať o ich výmene s Rohonom, ale v tom prichádza obžinkový sprievod Piaty výstup Ženci a žničky spievajú pesničky; najkrajšia zo sprievodu, Eržika, dáva grófke veniec zo žita a pšenice; Ľudovít je očarený obžinkami a krásou jeho milej; Miluša odvádza sprievod k stolom, aby ostali grófka s Ľudovítom sami Šiesty výstup Eržika chce ísť za sprievodom, ale Ľudovít ju zastaví, lebo jej chce niečo povedať; Eržika tvrdí, že je sirota a hrá sa na nevzdelanú; Ľudovít ľutuje jej 85 nedostatočnú výchovu; Ľudovít jej vyjavuje svoju lásku; Ľudovít ju chce, bozkať, ale grófka je divoká a kričí; grófka mu dovolí bozkať aspoň jej rúčku Siedmy výstup Prichádza Miluša s Rohonom; Miluša podpichuje Ľudovíta, že pobláznil úbohé dievča a teraz si ju už musí vziať; Ľudovít to už nevydrží a prezradí im, že to on je barón Kostrovický a Rohon je inžinier; Ľudovít tvrdí, že on si ako barón nemôže vziať za ženu sedliacke dievča; Miluša hrá, že ju veľmi urazili, keď ju takto oklamali a odchádza aj s grófkou; Rohon ide za nimi, aby ich odprosil Ôsmy výstup Za Ľudovítom prichádza Orieška s Pištom; Orieška povie barónovi, že to jeho dcéra bola kráľovnou obžinkového sprievodu; Ľudovít mu pohrozí, že s ním bude zle, ak mu klame; učiteľ vraví, že aj Pišta to vie a barón sa na neho oborí prečo mu to nepovedal; Orieška povie Ľudovítovi, že Miluša nie je sirota, že je vzdelaná a hrdá vlastenka; Ľudovít je nadšený a prosí Oriešku o ruku jeho dcéry; Orieška by bol rád, keby sa jeho dcéra za neho vydá, ale kvôli rozličnému postaveniu to považuje za nemožné Deviaty výstup Za Orieškom a Ľudovítom prichádza Rohon; Rohon prosí učiteľa o Milušinu ruku; Ľudovít žiarli a tiež prosí o Milušinu ruku; prichádza Pišta, ktorý oznamuje, že prišiel pán barón a hnevá sa, že si Ľudovít nechce vziať grófku; Rohon vraví, že nech dá Orieška svoju dcéru jemu, lebo barón si musí aj tak vziať grófku; Ľudovít vyzve Rohona na súboj, ale on sa iba zasmeje; Ľudovít ide za svojim otcom; Rohon s učiteľom idú tiež, počas čoho mu Rohon chce objasniť situáciu Desiaty výstup Barón Kostrovický sa zhovára s komornou Capkovou; pán barón je zhrozený, z toho čo sa deje a chce Milušu vyhodiť z kaštieľa; barón prikáže komornej, aby oznámila nemilú správu Miluši a priviedla mu jeho syna Jedenásty výstup Za barónom prichádza Ľudovít; Ľudovít tvrdí, že si grófku nevezme, on ju neľúbi, ani ona jeho; otec chce aby si vzal Eržiku, kvôli vzdelaniu, majetku, postaveniu; Ľudovít sa chce oženiť z lásky a na majetok nehľadí; barón vyčíta synovi, že len prednedávnom, by bol takmer ukrižoval všetkých Slovákov, a teraz si chce brať rechtorovu dievku Dvanásty výstup Capková privedie barónovi Rohona, mysliac si, že on je Ľudovít; všetci ju vysmejú a barón si myslí, že sa zbláznila Trinásty výstup Prichádza Orieška; Orieška sa drží zásad a svoju dcéru nedá Ľudovítovi, ale Rohonovi; Capková nechápe, prečo je barón rád, že je Rohon s Milušou, keď on je jeho syn; Ľudovít zistí, že jeho Miluša je vlastne grófka Eržika; Orieška barónovi vyjaví, že aj dámy aj páni si vymenili role, ale každý sa zaľúbil do toho správneho; barón je pobavený; barón už chápe, prečo sa komorná toľko bláznila; prichádza Pišta, 86 ktorý Ľudovítovi oznamuje, že už ide Miluša; mladý barón vyčíta Pištovi, že mu nepovedal pravdu, ale on mu to aj chcel povedať, len Ľudovít ho vždy prerušil Štrnásty výstup Prichádza grófka aj so žencami a žnicami, aby slávnostne skončili pred barónom obžinky; barón vidí krásnu dievku a už chápe, prečo pobláznila Ľudovíta; Ľudovít si pred ňu kľakne a drží ju za ruku; grófka tvrdí, že ona je Miluša a žiada ho, aby sa postavil; všetci sa smejú; Ľudovít grófke povie, že už o všetkom vie; Eržika s Ľudovítom si vyznajú lásku a objímu sa; barón im dá požehnanie; Orieška zahrá na husliach a všetci spievajú Vnútorná kompozícia Expozícia – Na zámok prichádza správa o barónovom príchode a grófka s Milušou si vymenia postavy Kolízia – Miluša s Rohonom a grófkou si odhalia svoje skutočné totožnosti Kríza – Ľudovít odhalí svoju totožnosť a nemôže si vziať sedliacku pannu kvôli postaveniu Peripetia –Ľudovít aj Rohon prosia učiteľa o ruku jeho dcéry Katastrofa – vysvetlenie situácie na obžinkovej slávnosti, zmierenie Citáty „Nie sme my preto vlasti zradcovia, ani na skazu otčine, že si reč, ktorou naši otcovia radi vraveli, ľúbime.“ (Orieška) „...stará relikvia prevrátenej výchovy a nerozumných predsudkov našej civilizácie.“ (grófka) „S nikým v celom dome sa nechce zhovárať ani po nemecky, ani po slovensky, taký z neho zostal magyar sakramentský!“ (Pišta) „Bo krásna žena je ako politika, pre ktorú sa aj najlepší priatelia často rozkmotria.“ (Rohon) „O darmo sa sebec tým menom honosí, kto nie je priateľ ľudu, ten není vlastenec, lež márny šarlatán alebo streštenec, ktorý len nesvornosť rosieva v krajine!...“ (Miluša) „Ach, apko, či sme my azda dáki iní tvorovia ne zemi nežli ten dobrý ľud? Či ho večne máme len zberbou prezývať a v nemúdrej pýche nad ním sa nadýmať, pretože nám prajný viac nadelil osud?“(Ľudovít) 87 Keď báčik z Chochoľova umrie Autor: Martin Kukučín Literárny druh: epika Žáner: poviedka Hlavná myšlienka: klamstvo sa nevypláca Téma: úpadok zemianstva a nástup buržoázie Prostredie: slovenská dedina (Kameňany, Domanice) Vonkajšia kompozícia 6 kapitol, číslovaných rímskymi číslami Hlavné postavy Ondrej Tráva –gazda, ktorý sa dal na kupčenie; prefíkaný (vedel s čím a kedy obchodovať); vynaliezavý(tváril sa, že pozná každého, lebo poznal vzory krojov); šikovný (vždy sa tváril, že nekúpi, aby kúpil za lacnejšie); odhodlaný (odhodlaný získať peniaze naspäť); pracovitý (najskôr robil a potom oddychoval); prispôsobil sa dobe (predával všetko, čo ľudia potrebujú) Aduš Domanický – chudobný zeman (predstavuje upadajúce zemianstvo); klamár (tvrdil, že je bohatý, aj keď nebol); podvodník (peniaze získaval podvodmi); chválenkár (každému rozprával o tom, čo všetko on má); bezohľadný (nechcel vrátiť Ondrejovi peniaze); vynaliezavý (na každý Ondrejov dotaz si našiel odpoveď); upadol hospodársky aj morálne Vedľajšie postavy Juraj a Katrena – dobrí gazdovia (Juraj obriadil Ondrejovi kone; Katrena mu navarila halušky); neboli dlho zosobášení (stále sa doberali); dobrosrdeční (prichýlili Ondreja) Adam a Eva – sluhovia u Aduša; nešťastní (museli slúžiť u chudobného a neporiadneho gazdu); Adam poradil Ondrejovi, aby od Aduša odkúpil jasene (vďaka čomu ho Aduš poslal do Potočian) Báčik z Chochoľova – priamo nevystupuje (je iba spomínaný); Adušov strýko; bohatý dekan (dával Adušovi rôzne dary); prisľúbil majetok Adušovi; po smrti Adušovi nič neodkázal Obsah 88 Ondrej, gazda v Kameňanoch, zavesil gazdovstvo na klinec a oddal sa kupčeniu. Predáva všetko, podľa potreby ľudí a dopytu. Kvôli obchodovaniu chodieva často po dedinských jarmokoch, nielen v okolí, ale aj do susedných dedín, kde ho pozná skoro každý. Využíva svoju prefíkanosť, aby obalamutil ľudí, že ich pozná. Na jarmoku Podhradí vidí, ako bohatý Aduš Domanický chodí po stánkoch a prezerá si veci. Aduš si však nikdy nič nekúpi a so svojimi druhmi si robí z predajcov žarty. Po jarmoku išiel Ondrej do krčmy, kde opäť uvidel Aduša, obklopeného priateľmi a povzbudeného alkoholom. Aduš vypráva príhodu, ktorej nikto neverí a všetci, vrátane Ondreja sa mu smejú, preto sa oborí na Ondreja, nech si hladí svoje. Postupne sa spoločnosť pri Adušovom stole zmenšuje, až tam ostane úplne sám. Postaví sa a prisadne si k Ondrejovi, ktorý počul všetko, o čom sa pán Aduš pred tým chválil svojim priateľom. Preto sa rozhodne, že túto situáciu využije a pokúsi sa od Aduša niečo odkúpiť. Dohodnú sa, že Ondrej kúpi od Aduša sto mier jačmeňa a príde si po ne na ďalší deň. Zavolajú krčmára, aby bol svedkom dohody a Ondrej dá Adušovi závdavok, desiatku. Na druhý deň však Ondrej nemôže ísť po jačmeň. Ondrej sa rozhodne, že na Tomáša sa vyberie na jarmok do Svätého Tomáša, ktorý je neďaleko Domaníc. Keď tam príde, uvidí Aduša a prepuknú v ňom obavy, pretože vidí pána Aduša nasadať do starého, zničeného koča, ktorý je zapriahnutý za 2 dobité kone a aj chabo oblečený sluha má niečo s nohou. Ondrej prišiel do Domaníc neskoro, no so šťastím sa prichýlil v dome jedného gazdu. Ráno gazdovi povypráva, kvôli akej veci prišiel do Domaníc. Jeho obavy sa ešte väčšmi prehĺbia, keď mu gazda povie pravdu o Adušovi. No Ondrej sa nenechá odradiť a ide do kaštieľa za Adušom. Na ceste do kaštieľa stretne slúžku, ktorá ho tam zavedie. Kaštieľ však nenachádza, len neveliký dom s dvomi izbami, v ktorom býva Aduš so ženou a slúžka so sluhom. Vchádza do jednej z izieb, kde stretne sluhu, ktorý mu prezradí, že jeho pán žiaden jačmeň nemá. Ondrej už nevydrží čakať a vojde do izby, kde spí pán Aduš. Ten nie je prekvapený, ani zhrozený, že vidí Ondreja, ale práve naopak, je veselý a plný elánu. Aduš vodí Ondreja po zanedbanom statku a na každý Ondrejov dotaz odpovie vetou: Keď báčik z Chochoľova umrie... Nakoniec sa už nedokáže vyhnúť sypárni, kde má byť jačmeň uložený. Vojdú dnu a Ondrejove obavy sa naplnili, žiadny jačmeň tu nie je. To však pán Aduš obhajuje tým, že Ondrej prišiel neskoro a on už jačmeň predal. Ondrej sa tak sklamaný, bez jačmeňa či závdavku vracia ku gazdovi. Ondrej povie gazdovi čo sa stalo, zatiaľ čo gazdova žena pripraví hostinu. Po obede príde ku gazdovi sluha Adam z kaštieľa a poradí Ondrejovi, aby žiadal od pána Aduša jasene, ktoré mal za domom. Ondrej ide spolu s Adamom a novou požiadavkou za Adušom, ktorý, keď si ich vypočuje, vyhodí šťastného Adama z kaštieľa. Ondrej s Adušom vojdú do záhrady, kde sú 4 jasene týčiace sa nad 4 hrobmi. Tu je pochovaná Adušova rodina. Zrazu sa v Adušovi niečo zlomí a pochopí, že život v klamstve sa nevypláca. Prisľúbi, že závdavok do týždňa vráti, a ako povedal, tak sa aj stalo. V ten istý rok umrel aj Báčik z Chochoľova. Mal veľkolepý pohreb a bol pochovaný pod jasene. Aduš plakal ako malý chlapec; niektorí tvrdili, že preto lebo mu báčik nič neodkázal, iní zas, že preto, lebo ho museli pochovať na takú pustatinu. Od tej chvíle, už nikto nikdy nepočul vetu: Keď báčik z Chochoľova umrie... Obsah po častiach 89 Prvá kapitola Zoznamujeme sa s Ondrejom Trávom; Ondrej pozoruje pána Aduša na jarmoku; Ondrej ide do krčmy, kde sedí aj Aduš; Ondrej kúpi od pána Aduša jačmeň Druhá kapitola Ondrej ide na jarmok do Svätého Tomáša; Ondrej sa obáva, že ho Aduš podviedol, lebo ho vidí, ako nasadá do starého voza s dobitými koňmi a otrhaným kočišom; Ondrej hľadá večer v Domaniciach ubytovanie; Ondrej sa so šťastím ubytuje u Katreny a Juraja Tretia kapitola Je ráno a gazda omylom zobudí Ondreja, keď o neho zakopne; gazda ide na dvor a vráti sa s jahňaťom; Ondrej znova zaspí a sníva ako by využil svoje peniaze; keď sa Ondrej zobudí, spytuje sa gazdu na Aduša; gazda prezrádza Ondrejovi, že Aduš nie je dobrý gazda a je chudobný; Ondrej je roztrpčený, že ho Aduš oklamal, ale Katrena navarila misu plnú švábky, vďaka čomu aspoň na chvíľu zabudol na Aduša; po obede sa vyberá do kaštieľa Štvrtá kapitola Ondrej na ceste do kaštieľa stretáva ženu, slúžku z kaštieľa, ktorá ho tam zavedie; kaštieľ nie je kaštieľom, ale sú do dva domy so zanedbanými, spustošenými statkami; Ondreja opäť dobieha obava zo zlej kúpy; Ondrej sa stretáva so sluhom Adamom, ktorý si ho doberá, že čo kúpil od Aduša; Ondrej mu povie o kúpe jačmeňa a Adam mu radí, nech na jeho závdavok zabudne, lebo pán nič nemá; Ondrej sa nehodlá vzdať a ide zobudiť Aduša do izby; pán Aduš je veselý, prívetivý, jarý, čo Ondrej nečakal a jeho obavy trochu ustúpili; Ondrej náhly Aduša, no on len vypráva a vypráva Piata kapitola Ondrej sa s Adušom prechádzajú po statkoch; Ondrej vidí zanedbaní statok; pán Aduš rozpráva, ako postaví nový kaštieľ aj so statkom, keď umrie báčik z Chochoľova; Aduš ukazuje Ondrejovi každý kút svojho statku; Ondreja Adušove reči nezaujímajú a má obavy keď vidí, že všetko je spustošené; Aduš sa s Ondrejom poháda, lebo Aduš chce ísť do krčmy a Ondrej chce dokončiť po čo prišiel; po hádke idú pozrieť ešte ďalšie statky; potom, čo už prezreli všetko, sa vrátili k chalupe, odkiaľ idú konečne do sypárne; keď Ondrej vstúpi dnu, žiadny jačmeň nenachádza; Ondrej chce od Aduša svoj závdavok, no ten mu ho chce dať až keď báčik z Chochoľova umrie; Ondrej skúša na Aduša rôzne finty, ale Aduš sa vždy nejako vynájde; nakoniec Ondrej pohrozí Adušovi, že pôjde za báčikom a všetko mu povie, no ani to mu nevyjde, pretože Aduša to poteší a chce aby tam Ondrej išiel, aby mu báčik dal peniaze a oni si ich potom rozdelia; Ondrej stráca nádej, že niekedy uvidí svoj závdavok Šiesta kapitola Ondrej sa vracia k Jurajovi a Katrene; Ondrej im vyrozpráva, čo sa stalo; Katrena pripraví halušky, Ondrej kúpi fľašu a radujú sa pri stole; Ondrej vypustí desiatku z hlavy; Ondrej sa pýta, ako by im poďakoval; Katrena ho poprosí o novú kúdeľ; Juraj s Katrenou sa pri stole doberajú a Ondrej sa znova cíti mladý; z ničoho nič prichádza za Ondrejom Adam, ktorý mu poradí, aby od Aduša pýtal jasene; Ondrej ide s Adamom naspäť do kaštieľa a chce aby Ondrej pánovi povedal, že to on mu to poradil; Ondrej chce od Aduša kúpiť jasene, Aduš sa ho pýta, kto mu to poradil, Ondrej povie, že Adam a pán Aduš šťastného Adama vyhodí späť do Potočian; Aduš vedie Ondreja do záhrady k jaseňom; Aduš nechce jasene predať, pretože zdobia hroby jeho starých rodičov a rodičov; Ondrej je neodbytný; v Adušovi sa niečo zlomí, prizná sa, že Ondreja oklamal a sľúbi mu, že mu závdavok budúci týždeň vráti; Ondrej 90 mu povie, že to neponáhľa a stačí, keď mu ho vráti na Pavla na jarmoku v Zámostí; Ondrej odchádza a ako sa otočí, vidí pod jaseňmi schýleného Aduša s tvárou ukrytou v dlaniach; na Pavla v Zámostí vráti pán Aduš Ondrejovi desiatku; Ondrej kúpi Katrene olovom vyliatu kúdeľ; o Turiciach, v tom istom roku, zomiera báčik z Chochoľova; báčika pochovali v Domaniciach pod jasene; Aduš plakal ako malé dieťa, možno preto, lebo mu báčik nič nenechal, a možno, lebo ho museli pochovať na takú pustatinu; od vtedy už od Aduša nikto nepočul vetu: Keď báčik z Chochoľova umrie... Vnútorná kompozícia Úvod – Ondrej kupuje od Aduša jačmeň Zápletka – Ondrej prichádza po jačmeň do Domaníc Vyvrcholenie – Ondrej zisťuje, že Aduš jačmeň nemá Obrat – Ondrej pýta od Aduša jasene Záver – umiera báčik z Chochoľova Citáty „Ale nemám ešte groši, viete takých zbytočných. Ale i tie budú, keď báčika Pán Boh k sebe povolá...“ (Aduš) „Čo vycigániš, na tom nemáš požehnania.“ (Katrena) „Keď môžte živých – mŕtvych môžte tobôž.“(Ondrej) 91 Maco mlieč Autor: Jozef Gregor Tajovský Literárny druh: epika Žáner: poviedka Hlavná myšlienka: nezáleží na tom, ako človek vyzerá, ale na tom, aký v skutočnosti je Téma: kritika zdierania pracovitého, podriadeného človeka Prostredie: slovenská dedina Hlavné postavy Maco Mlieč – mocný (maco); pracovitý (staral sa o kone, potom voly a kravy); škaredý (tvár mal prepadnutú dovnútra, ústa na 3 prsty oduté, nemal takmer čelo, oči ako myš); mal strapaté ryšavé vlasy; mrzák (nahluchlý, zlomil si nohu); osprostený (myslel si, že je dlžný gazdovi); špinavý (spával medzi zvieratami); zanedbaný (prestal sa o seba starať keď mal 30); 40 rokov prezývaný mliečnikom (podobal sa na hrniec na mlieko); umreli mu rodičia Gazda – mal okolo 60 rokov; mal guľatú tvár, brucho ako súdok; lenivý (nechal sa voziť na pole); bohatý; lakomý (Macovi dával iba pálenku, tabak a zápalky); vypočítavý (ušetril na Macovi) Vedľajšie postavy Paholci Sluhovia Notár Obsah Rozprávač sa stretáva s Macom, ktorý pásol kravy. Rozprávajú sa o Macovej robote, o tom ako dlho už pracuje u gazdu, koľko má rokov, akú má plácu. Starý Mliečnik je so svojou robotou spokojný, je rád, že má kde bývať, že dostane jedlo, šaty a kúsok tabaku do fajky. Maco Mlieč ako osemnásťročný prišiel k majetnému gazdovi za paholka ku koňom. Keď mu pomreli rodičia, chcel sa oženiť, ale za takého mrzáka nechcela ísť ani jedna dievka. Ako mládenec si holil celú tvár, vlasy začesával a dával podstrihovať. Ale ako prešlo niekoľko rokov, čím ďalej, tým viac sa zanedbával. Tak vyše dvadsať rokov Maco bol pri koňoch. Rád ich opatroval, ako svoje vlastné. Vozieval gazdu aj gazdinú do poľa, na lúky. Maco sa tak stal panským kočišom a sedliackym paholkom. Raz podvečer šiel po gazdu do mesta na nových, mladých koňoch, kone sa mu 92 však splašili a Maco si zlomil nohu. Keďže na nohu kríval, začal robiť pri voloch. No o pár rokov nevládal už ani pri voloch, a tak ho gazda dal ku kravám. Na jeseň spával na poli i doma. Nikomu sa neponosoval, že mu dych počalo stavať a v nohe ho štiepalo. Počas Vianoc už nevládal okolo statku robiť a aj zima mu v telínci bola. Vedel, že už nebude dlho žiť, a preto sa chcel s gazdom vyrovnať. Chcel gazdovi splatiť to, že posledné dni len ležal a svoju robotu neporobil. No sám gazda mal voči Macovi dlh. On však žiadne peniaze nechcel. Jediné, čo chcel, bolo, aby mu vystrojil poriadny pohreb a pochoval na cintoríne. Maco gazdovi poďakoval za všetko, čo pre neho urobil a pobozkal mu ruku. Maco na ďalší deň umrie. Gazda vystrojí Macovi veľkolepý pohreb, a ľudia si hovoria, že ho mal začo pochovať, keď mu veľa neplatil. Vnútorná kompozícia Úvod –zoznámenie sa rozprávača s Macom Zápletka – Maco si poraní nohu Vyvrcholenie – Maco nemôže pracovať Obrat – Maco sa ide vyrovnať s gazdom Záver – gazda pochová Maca Mlieča Citáty „A čože viacej človek zgazduje za mladi, ako keď ťa na starosť má kto opatriť a po smrti zahrabať? To je ja väčšia pláca, čo ja mám sľúbené od môjho gazdu, pánboh mu daj zdravia.“ (Maco) „A čo koho doň? Ani gazdu nič, keď si svoju robotu spraví.“ „Na dvore ticho, všetko zaspáva, iba v Macovej duši akoby sa dnilo. „S gazdom však na čom som? Mne sa len vari predsa bude treba porátať, ako mi aj ten -“pomyslel na mňa.“ (rozprávač) „„Ale nie, gazda môj, neustávajte sa. Mi to bude vari dosť na pohreb. Len ma,“ a pristúpil ku gazdovi a chytil ho za ruku, „nie ako koťuhu, dakde pod plot. Veď kým som vládal, robil som ako druhí...““ „Gazda vystrojil mu krásny pohreb... len sluhovia v obci povrávali si, že však ho mal za čo pochovať.“ (rozprávač) Poznámky Autor v diele zachytáva ťažké životné podmienky biedneho človeka Tajovský vyjadril myšlienku, že nielen spoločnosť, ale aj sám človek si je zodpovedný za svoje utrpenie V diele sú použité archaizmy (dohán, švíbalka), historizmy (cieňa) a zastarané slová (fruštik, huňa) Poviedka je založená na kontraste, v podobe bohatého gazdu a chudobného sluhu 93 Rozprávač je v úvode v 1. os. sg., potom v 3. os. sg. Dielo bolo napísané v roku 1903 Postava Maca má podobné znaky s Kukučínovým Ondrášom Machuľom z diela Neprebudený 94 Statky – zmätky Autor: Jozef Gregor Tajovský Literárny druh: dráma Žáner: divadelná hra Hlavná myšlienka: peniaze sú jablkom sváru Téma: Láska ľudí kvôli peniazom Prostredie: slovenská dedina (dom Palčíkovcov) Vonkajšia kompozícia 4 dejstvá s 55 výstupmi (19-21-8-7) Hlavné postavy Ďuro Ľavko – syn Jana a Žofi, mladý; pekný (dievčaťa sa oňho bili); ľahkomyseľný (bolo mu jedno koho si vezme); egoista (bil sa, aby si dokazoval prevahu); celý čas trávi v krčme; sukničkár (vystriedal veľa dievčat); páči sa mu Beta; tvári sa nevinne (všetko dáva za vinu Zuzke); nedočkavý (nechce čakať na majetok do smrti Palčíkovcov) Zuzka Kamenská – dcéra Tomáša a Kata; mladá; pracovitá (rodičia ju poslali slúžiť); tichá (s nikým sa u Palčíkov nevyprávala); smutná, pochmúrna (nikto ju u Palčíkov neľutoval, iba ju karhali); sklamaná (Ďuro chodil za inými); dávali jej za vinu, situáciu v dome Ondrej Palčík – gazda; brat Katy; bezdetný; chce získať lacnú pracovnú silu; naivný (myslí si, že Ďuro so Zuzkou sa budú mať radi a starať sa o nich až do smrti); zaslepený (myslel si, že Zuzka len nakladá na Ďura, a pritom je sama na vine); neohľaduplný (nebránil Ďurovi doviesť si Betu a vzdať za Zuzky); opatrný (nechcel prepísať majetok na Ďura); veľkorysý (Ďurovi a Bete dali všetko, čo potrebovali) Mara Palčíková – Ondrejova žena; sestra Žofi; chorá (lakomá (hľadali s mužom niekoho, kto by sa o nich postaral a veľa nepýtal); zaslepená (myslela si, ako Ondrej, že Zuzka preháňa); veľkorysá (pred Betou a Ďurkom nič nezamykali a všetko im dovolí užívať) Vedľajšie postavy Jano Ľavko – vozkár; pracovitý (býval prvým v robote), ale chudobný; šikovný (gazda chcel iba jeho); ide mu o peniaze (chce syna oženiť s bohatou nevestou); falošný (príde zavinšovať Palčíkovi na meniny, len aby si od neho požičal); chce aby sa mal syn lepšie, ale nezabudol potom na nich; chamtivý (využíval Palčíkovcov skrz syna) 95 Žofa Ľavková – Janova žena; sestra Mary; vypočítavá (chce z ponuky Palčíkovcov vyťažiť peniaze); falošná (k Palčíkovcom sa správala milo, pritom ich za chrbtom ohovárala); neúprimná; chamtivá; všetkých volá moje meno Tomáš Kamenský – tesár; pracovitý nadovšetko miluje svoju dcéru (nesúhlasí so svadbou); ide mu o šťastie dcéry a nie o peniaze; vyčítal žene, že aj kvôli nej sa Zuzka nemá dobre; nedôveryhodný (neveril Palčíkovcom ani Ľavkovcom ich ospravedlnenie) Kata Kamenská – Tomášova žena; Ondrejova sestra; súhlasí s ponukou Palčíkovcov; chamtivá (uprednostnila majetok pred dcérou); naivná (myslí si, že sa bude mať Zuzka u Palčíkovcov dobre); zaslepená (nechcela počuť o dcérinom trápení; nechcela ju Ondriš Kamenský – syn Kamenských; milujúci brat (chcel ochrániť Zuzku, lebo poznal Ďura); úprimný (povedal Zuzke pred všetkými, čo si myslí o Ďurovi); statočný (nebál sa dať najavo, že je proti tomu, aby išla Zuzka za Ďura (ako aj otec)); bol tým, kto vytiahol Zuzku od Palčíkovcov; stal sa vojakom Beta – suseda Ľavkovcov; rozvedená; dedinská parádnica; chamtivá (išlo jej iba o majetok); falošná (ľúbila Ďura iba kvôli peniazom); prefíkaná (zalieča sa Ďurkovi, aby ho presvedčila požiadať o prepis majetku) Mišo Kaňúrik –išiel so Zuzkou k Palčíkovcom po veci; rozumný (vedel, čo je Ďuro zač); nedôverčivý (neveril Palčíkovcom a Ľavkovcom ich ospravedlnenie) Eva Kamenská/Kaňúriková – dcéra Kamenských; Mišova žena Obsah Je obdobie Vianoc. Manželia Ľavkovci sa rozhodli, že už je čas oženiť ich syna Ďura. Chceli by, aby si našiel bohatú nevestu, aby sa nemal dobre iba on, ale aj oni. Počas toho, ako Ďuro ide na pytačky, sa u Ľavkovcov zastavia Palčíkovci. Palčíkovci im povedia, žeby chceli oženiť Ďura so Zuzkou Kamenskou a prijať ich u nich doma ako svoje deti. Ľavkovci vedia, že Palčíkovci sú o niečo majetnejší a s vidinou zisku so svadbou súhlasia. Palčíkovci odídu po Kamenských, aby sa aj oni vyjadrili. Všetci so svadbou súhlasia, okrem otca Zuzky, ktorý chce, aby bola jeho dcéra šťastná a nehľadí na majetok. Ďurka, ktorý na pytačkách neuspel, pošlú do krčmy, aby si so Zuzkou zatancoval. Zuzka medzitým príde k Ľavkovcom aj s bratom, ktorý so svadbou nesúhlasí. Nakoniec Palčíkovci, Ľavkovci a Kata presvedčia Zuzku, aby išla za Ďura. Vráti sa Ďurko, ktorý vraví, že mu Zuzka ušla, ale nájde ju tu a je šťastný, že budú spolu žiť u Palčíkovcov. Prejde pol roka a Palčíkovci sú nespokojní so situáciou v dome. Zuzka je tichá, odmeraná, smutná a Ďurko vysedáva v krčme, zabáva sa s inými ženami a statok je neobriadený. Všetci Zuzke vyčítajú, ako sa správa a nikto nechce vidieť, ako sa správa Ďurko. Palčík však vyčíta Ďurkovi, že chce jeho majetok, ale pri tom sa nespráva, ako si to so ženou predstavovali. Zuzka sa nakoniec rozhodne, že už má toho dosť a z domu odíde. Ďurkovi to je jedno a vraví Palčíkovcom, že ak mu dovolia doniesť si Betu, všetko bude inak. Keď ju potom Ďuro dovedie, Beta sa zalieča Palčíkovcom a tí uveria, že možno sa naozaj budú mať lepšie. Na Ondreja chystajú Beta a Ďuro hostinu, pretože prídu Ľavkovci zavinšovať Palčíkovi k meninám. Beta popudzuje Ďura, aby si už vypýtal od Palčíka prepis majetku. Ďuro to ale chce nechať na inokedy. Domov sa vrátia Palčíkovci. Beta s Ďurom im vyčítajú, 96 že im sľúbili majetok a zatiaľ nič nedali. No Palčíkovci sa bránia, že im všetko kupujú a nič im nezakazujú. V tom prídu Ľavkovci. Palčíkovci sa pred nimi tvária, že je všetko v poriadku. Ľavko sa spýta Palčíka, či mu požičia peniaze, no ten mu ich nechce požičať a poškriepia sa. Potom ,čo Ľavkovci odídu, sa v dome strhne hádka. Palčíkovci vykričia Bete, že je neporiadna gazdiná a iba míňa. Ďurko sa jej nezastane, čo ju nahnevá ešte väčšmi. Palčík nakričí na Ďura, že mu ide iba o majetok. V tom príde Zuzka s Kaňúrikom po jej veci. Ďurko sa Bety znova nezastane, tak Beta poberie, čo unesie a odíde. Ďurko sa pýta Zuzky, či by nechcela ostať, ale ona nechce a Ďurko sa na ňu nahnevá. Keď odíde Zuzka s Kaňúrikom, Palčík s Ďurom pokračujú v hádke. Palčík má toho dosť a posiela Ďura kade ľahšie. Ďuro však chce, aby ho najskôr vyplatil. Nakoniec ma toho Palčík už naozaj plné zuby a ako Ďuro odchádza, zoberie revolver a strelí po ňom. Našťastie ho netrafí. Všetko sa skončí na Vianoce. Kamenský si spokojne doma užívajú sviatky. Príde k nim Žofa, ktorá sa im ospravedlní a chce, aby umožnili Ďurkovi vidieť syna. Zuzka mu už dávno odpustila, len jej otec to nechce dovoliť, aby sa Ľavkovci o jej syna starali. Po Žofe sa ku Kamenským prídu ospravedlniť Palčíkovci. Uvedomujú si svoju chybu, ale za pôvodcu všetkého označujú Ďura. Kamenský s Kaňúrikom však Žofe ani Palčíkovcom už neveria. Posledný sa príde ospravedlniť Ďuro. Bol by rád, keby sa k nemu Zuzka vrátila. Tá však nechce a odoprie mu aj právo na syna. Obsah po častiach Prvé dejstvo Prvý výstup Ľavkovci chcú, aby sa ich syn Ďuro dobre oženil; vychvaľujú ho, aký je mocný, pekný, rozumný chlap; rodičia radia Ďurovi, aby išiel za Judku Bielu; rodičia radia Ďurovi, ako sa má u nej správať, no on to vie a odchádza Druhý výstup Žofa má obavy, že Judka nepôjde za Ďura; Ľavko ženu upokojuje, lebo on vie, ako ho dievky v krčme volajú do tanca; Ľavko si povzdychne, že keby sa len Ďuro nebol nedávno pobil v krčme, no vraví, že aj on býval taký; Žofa jeho slová potvrdí a povie, že aj ju raz udrel; Ľavko vraví aby sa nesťažovala, lebo ostatné ženy sú inak bité a nesťažujú sa Tretí výstup Za Ľavkovcami prichádzajú Palčíkovci; Palčíkovci dajú Ľavkovcom ponuku, že ak si Ďuro vezme Zuzku Kamenskú a budú sa o nich starať až do smrti, nechajú im svoj majetok; Ľavko ani Žofa nedbajú, lebo Palčíkovci sú bohatí; aby im plány vyšli, vypijú si Štvrtý výstup Ďuro sa vracia z pytačky; Palčíkovci sa pýtajú Ďurka ako obchodil na pytačkách; Ďurko povie, že Biely by Judku dali, ale ona nechce ísť; Palčíkovci povedia Ďurkovi o ich pláne oženiť ho so Zuzkou; Ďuro súhlasí; Palčíkovci odchádzajú po Kamenských Piaty výstup 97 Ďurko si zapáli cigaretu a teší sa, že bude gazdom Šiesty výstup Ďurko dovedie domov Betu; Ďurko oznámi Bete, že už nemôžu byť spolu, lebo sa ide ženiť; Beta sa hnevá, že ju už nechce a chce odísť, no Ďurko ju zadrží; Beta mu vyčíta, že kvôli nemu opustila muža, ale povie Ďurkovi nech sa len ožení, aj tak potom príde za ňou; prichádzajú Ľavkovci; Ľavkovci povedia Bete, že už je medzi ňou a Ďurkom koniec, lebo ho idú vydávať; Beta nahnevaná vybehne preč Siedmy výstup Ľavkovci sa tešia, že sa im Palčíkovci ponúkli; rodičia vravia Ďurkovi, ako sa bude mať dobre; Ľavkovci chcú od Ďurka, aby na nich potom nezabudol, keď bude pri majetku; predstavujú si ako sa im bude na starobu radostne žiť; Ďurko sa chystá do krčmy na tanec so Zuzkou Ôsmy výstup Prichádzajú koledníci; Žofa ich nechce pustiť, ale podľa Ľavka je to kresťanská povinnosť; Ďurko odchádza do krčmy; koledníci hrajú, no v tom niekto zaklope; Ľavkovci rýchlo odmenia koledníkov, ktorí sú radi, že rýchlo zarobili Deviaty výstup Prichádzajú Palčíkovci s Kamenskými; všetci sedia a rozprávajú sa spolu (poväčšine sa sťažujú); Palčík im povie o tom, že by chceli zosobášiť Ďurka so Zuzkou; Kata by aj pristúpila, len nevie, či by Ďurko chcel Zuzku; Žofa uistí Katu, že Ďurko ju chce; všetci s tým súhlasia, okrem Tomáša, ktorý by chcel, aby si Zuzka, podľa srdca, sama vybrala Desiaty výstup Prichádza Zuzka; Zuzku posielajú, nech ide na tanec; Zuzke sa spytuje, prečo ju zrazu, tak hrnú do tanca, veď aj tak s ňou nebude nikto tancovať; ženy ju povzbudzujú, že určite sa niekto nájde; ženy odprevadia Zuzku von Jedenásty výstup Palčík, Ľavko a Kamenský sa zhovárajú; Kamenskému sa nepáči Ďuro; Palčík verí, že on ho zmení; pre Kamenského je dôležitá láska Dvanásty výstup Vrátia sa manželky; Kata neodporuje, len Tomáš, chce počkať, čo povedia deti; Palčíkovci odchádzajú a Ľavkovci ich odprevádzajú Trinásty výstup Tomáš karhá ženu, že jej ide o majetok a nemyslí na dcéru; Tomáš vie, že sa jeho dcéra nebude mať dobre u Palčíkovcov; naivná Kata obhajuje Palčíkovcov a svoj postoj Štrnásty výstup Prichádza Ondriš; Ondriš súhlasí s otcom a Ďuro sa mu nepáči; Ondriš chce, aby Zuzu rodičia nedali; Ondriš odchádza po sestru; Kaňúrik ide domov, aby nebolo na nich so synom, že sú proti 98 Pätnásty výstup Kata ostala sama; Kata si myslí, že Ďurko sa pri dobrej žene napraví Šestnásty výstup Vojde Žofa; Žofa s Katou sa zhodujú a súhlasia s výdajom; Kata vraví, že Tomáš a Ondrej sú proti; Žofa tvrdí, že Ďurko ľúbi Zuzku Sedemnásty výstup Príde Tomáš a Ľavko; Ľavko vychvaľuje svojho syna; Ľavko tlačí na Tomáša, či už sa rozhodol; Tomáš je opatrný a chce si to dobre rozmyslieť; čakajú na Ďura a Zuzku; Tomáš nemyslí na majetok, ale na šťastie dcéry Osemnásty výstup Prichádza Ondriš so Zuzkou a Palčíkovci; Ondriš vystríha Zuzku od Jura, no ona ho má už plné zuby a nechce, aby sa do nej staral; Ondriš odíde; Ľavkovcom a Kate sa nepáči, ako Ondriš nakladá na Ďura; všetci okrem otca radia Zuzke, aby súhlasila s ich plánom; Zuzka je nerozhodná, nevie, čo si o tom myslia jej rodičia a neprijme od Palčíka peniaz; Kate je to jedno; Tomášovi tiež, len jej radí, aby sa tak rozhodla, aby potom neľutovala; ostatní presviedčajú Zuzku, aby pristala na ich ponuku; Zuzka nakoniec príjme od Palčíka peniaz; ženy sa radujú a muži sa s nevôľou pozerajú po sebe Devätnásty výstup Pribehne Ďurko, že mu Zuzka ušla; rodičia ho upokoja, že už je jeho; Ďuro ďakuje za Zuzku a Zuzka im bozká ruky Druhé dejstvo Prvý výstup Prešlo pol roka; Palčíkovci nie sú spokojní s Ďurom a Zuzkou; Zuzka neriadi, neperie nevarí; Ďuro je celý čas v krčme a vláči sa za dievčatami; Palčíkovci ľutujú, že si ich zobrali do domu; Mara vraví, že poslala Zuzu po Ďura Druhý výstup Prichádza Zuzka; Zuzka vraví, že Ďuro je v krčme; Palčíkovci jej vyčítajú, že sú s Ďurom neporiadni gazdovia a nemajú sa veľmi k sebe; Zuzka vraví, že ona by bola k Ďurovi aj láskavejšia, milšia, len on chodí za inými; Palčíkovci jej neveria; Zuzka sa rozplače; Palčík vraví, že aj ona ma toho dosť na rováši, ale chybu si neprizná; Zuzka vraví, že Palčíkovci mu nevidia zlé veci; Palčíkovci je jedno, ako to je, on len chce, aby robili a starali sa o nich; Palčík odíde Tretí výstup Zuzka vraví Mare, že Ďuro ju len okrikuje; Mara vraví, že keby sa k nemu lepšie správala, nesprával by sa tak a nechodil by za inými; Zuzka jej vyčíta, že Ďurkovi nič nepovedia; Mara vraví, že keď prišli bolí veselí a od polroka sa to zmenilo; Zuzka tvrdí, že ona sa snaží rovnako; Mara vyčíta Zuzke jej tichú povahu; Mara sa obáva, že ona sama bude musieť ísť zas robiť, keď Zuzka porodí Štvrtý výstup 99 Prichádza Ďurko; Ďurko hovorí Zuzke, že nevie tancovať; Zuzka vyčíta Ďurkovi, že stále tancuje iba s Betou; Zuzka vraví, že Ďurko má rád Betu a nie ju; Ďurko provokuje Zuzku popevkami; Mara karhá Ďura, nech jej už aj pekného slova povie; Ďurovi vadí, že Zuzka mu neustále vyčíta, že chodí za Betou a po zábavách; Zuzka povie Ďurkovi, že pred ňou uteká, a preto spáva aj v komore; Zuzka odíde Piaty výstup Ďurko vraví Mare, že on Zuzku neľúbi, lebo je tichá, pochmúrna, nezabáva sa... Šiesty výstup Prichádza Palčík; Palčík vyčíta Ďurovi, že iba po krčme vysedáva a nič nerobí; Ďuro sa sťažuje, že naňho neprepísali majetok; Ďurovi je Zuzky jedno, nech si ide, kde chce; Palčík a Mara sú sklamaní a nahnevaní, že sa nemajú tak, ako to plánovali; Ďuro im vyčíta, že si nemohol vybrať ženu sám, a teraz by sa aj on býval inak správal; Ďuro odíde Siedmy výstup Palčík s Marou sa zhovárajú, či prepísať majetok; obidvaja sú názoru, že za takýchto okolností sa majetok prepisovať nebude; Palčíkovci sa obávajú, že by Ďuro minul majetok a Zuzka by im ostala na príťaž; Palčík sa pohráva s myšlienkou, že by bolo lepšie, keby Zuzka odíde Ôsmy výstup Prichádza Kata aj so Zuzkou; Kata sa pýta, čo sa to u nich deje; Palčíkovci sa sťažujú na Ďura aj Zuzku; Palčíkovci vravia, že Zuzka sa k Ďurovi nechová, ako by sa mala; Zuzka mame predostrie situáciu a radšej chce ísť do služby, ako byť u Palčíkov; všetci Zuzke dohovárajú, nech to len pretrpí, že sa nemá tak, zle ako niektoré iné; Kata vraví Zuzke, že ona ju domov nepustí; Zuzka nechce ostať u Palčíkov; ženy opäť dohovárajú Zuzke, že si musia na seba s Ďurom len zvyknúť; Kata, Mara a Zuzka odídu Deviaty výstup Palčík si vraví, že keby je on Zuzkinou mamou, tak jej dohovorí ešte viac; Palčíkovi je už jasné, že sa mu plán nevydaril a ľutuje, že si radšej nezobrali do domu robotníkov Desiaty výstup Prichádza Ďurko, ktorý sa skryl v stajni, kým tu bola Zuzka s mamou; Palčík sa ho pýta, ako to vidí ďalej; Ďuro vraví Palčíkovi, že on by sa aj staral o nich, len keby sa mohol oženiť s tou, s ktorou chce on; Palčík vyčíta Ďurkovi, že zanedbávajú statok; Ďurko mu vraví, že dokým on niečo neurobia, neurobí nič ani on; Zuzka sa Ďurkovi protiví; Ďurko vraví Palčíkovi, že by bolo lepšie keby Zuzka odišla a on sa oženil s Betou Jedenásty výstup Prichádza Žofa a Mara; Žofa sa vypytuje, čo sa deje; Žofa chce od Ďura vedieť, čo mu vadí, že sa tak zmenil; Ďuro vraví, že oni sú im na vine, lebo ich dali 100 nasilu dokopy; Ďurko vraví, že sa mu Zuzka nikdy nepáčila, len rodičia ho pomýlili; Žofa pošle Ďura po Zuzku, lebo chce aj ju počuť, čo má na srdci; Ďuro odíde Dvanásty výstup Mara vraví Žofe, že každý chcel niekoho iného, a preto sa nemajú k sebe; Palčík vraví, že Ďurovi sa páči Beta, čo Žofu neprekvapuje Trinásty výstup Príde Zuzka; Žofa sa jej pýta, čo sa deje; Zuzka jej predostrie, že ona sa k Ďurovi správa rovnako ako predtým, len on ju nechce; Žofa radí Zuzke, nech len vydrží; Zuzka s plačom vybehne von Štrnásty výstup Zuzka je smutná, že každý jej vraví, aby len trpela; Zuzka má toho už dosť Pätnásty výstup Zuzka prichádza za Ďurkom; Zuzka sa Ďurovi milo prihovorí, on jej odpovedá hrubo; Zuzka vraví, že chce od neho odísť; Ďurko jej nebráni; Ďurko vraví, že ak bude buď jeden, alebo druhý chcieť, vrátia sa k sebe; Zuzka sa však nechce k Ďurkovi nikdy vrátiť; Zuzke je jedno, či si dovedie druhú a praje mu, aby sa mal dobre Šestnásty výstup Prichádzajú Palčíkovci; Palčíkovci sa pýtajú Zuzy, prečo sa balí; Palčíkovci prehovárajú Zuzu, aby si to dobre rozmyslela, no Zuza je už rozhodnutá Sedemnásty výstup Po sestru prichádza Ondriš; Ondriš povie Palčíkovcom a Ďurovi, čo si o nich myslí; Ďuro mu vraví, nech sa nestará do nich, lebo nevie, čo je medzi nimi; Ondriš však nie je slepý a dobre vie, aký je Ďuro; Ondriš odíde Osemnásty výstup Zuzka sa rozlúči s Palčíkovcami a Ďurkom, a odíde Devätnásty výstup Mara si myslí, že Ďuro po čase pôjde po Zuzku; Ďurovi sa však Zuzka zhnusila a chce si doviesť Betu; Mara nechce nové trápenie; Ďurko ich presviedča, že bude dobre, že bude dobrým gazdom; Palčík vystríha Ďura pre Betou; Ďurovi sa, ale Beta páči; Palčík Ďurovi privolí doviesť si Betu; Ďuro odíde Dvadsiaty výstup Mara sa bojí, čo na nich povedia u kamenských; Palčíkovci majú obavy, aká bude Beta, lebo už všeličo o nej počuli Dvadsiaty prvý výstup Prichádza Ďuro s Betou; Palčíkovci chcú od Bety, aby sa o nich dobre starala; Beta sľubuje, že bude dobrou nevestou; Palčíkovcom sa Beta páči Tretie dejstvo 101 Prvý výstup U Palčíkov na Ondreja; Beta s Ďurkom prestierajú stôl; Beta tlačí na Ďurka, aby už naňho Palčíkovci prepísali majetok; Ďurko povie, že dnes to nebude riešiť; Beta mu vyčíta, že to odkladá od kedy prišla; Beta si sťažuje koľko sa narobí a nič z toho nemá; Ďurko jej vraví, že dosť dostala a aj oni sami, bez vedomia Palčíkovcov, si toho už dosť zobrali; Beta vyčíta Ďurovi, že ju necháva doma samú s Palčíkovcami, že sa musí o všetko starať a on si chodí ryby chytať, na poľovačku a do krčmy; Ďurko povie Bete, že veď aj on chce aby na nich prepísali majetok, len treba počkať; Beta sa Ďurkovi zalieča a podpichuje ho, aby sa predsa len spýtal na prepis Druhý výstup Prichádza Palčíkovci; Ďurko podpichne Palčíka, že je skúpy; Palčík vraví Ďurovi, že zase o ňom niečo počul v krčme; Ďuro sa sťažuje, že mu sľúbili majetky a zatiaľ nič nespravili; Beta sa sťažuje, ako sa dosiaľ narobila; Palčík im vraví, že takto sa majú lepšie, lebo všetko, čo od nich chcú im kúpia a dajú, a starajú sa o nich ako o svoje deti; Mara sa sťažuje, že Beta nie je dobrá gazdiná, lebo veľa míňa; Palčík vraví, že do smrti majetok neprepíše; Ďuro však, chce majetok teraz, aby si ho mohol užiť teraz kým žije; Mara ich tíši, lebo už idú Ľavkovci Tretie dejstvo Prichádzajú Ľavkovci; Beta ich veselo obsluhuje; chlapi si pripijú na Ondreja; ženy donesú večeru; Ľavkovci vychvaľujú Betu; Palčíkovci sa tvária, že sú s Betou spokojní; Žofa vychvaľuje Ďurka a vraví im, že to dobre vymysleli; Palčíkovci vravia, že by ešte chceli naučiť Betu a Ďura narábať s peniazmi; Žofa vychvaľuje Betu, lebo sa jej vidí lepšia ako Zuzka; Ľavko si zavinšuje Palčíkovi a chce aby aj Ďurko zavinšoval, ale on mlčí; Ľavko sa pýta Palčíka či by mu nepožičal peniaze, aby kúpil deťom kusom pozemku; Palčík, mu nepožičia, lebo na Ďura a Betu minul dosť peňazí a teraz mu ich veľa neostalo; Ľavkovci s deťmi prehovárajú Palčíka, no on dá až po smrti; Ľavkovcom sa nepáči, že Palčíkovci deťom nedôverujú a nechcú prepísať majetok; Ďuro s Betou sa začnú sťažovať, no Palčík nemieni prepisovať majetok; Ľavko sa nasrdí a povie Palčíkovi, že je držgroš; Ľavko sa poháda s Palčíkom; Ľavkovci aj Palčíkovci odídu Štvrtý výstup Ďuro karhá Betu, nech neprovokuje; Beta vyčíta Ďurkovi, že už mu nie je dobrá Piaty výstup Palčík sa pýta Ďura, čo sa stále na majetky pýta len zo svojej hlavy, alebo ho k tomu postrkujú rodičia; Ďuro vraví, že všetci si mysli, že by im mali dať to, čo im sľúbili; Palčík je nahnevaný, lebo si ho Ďuro neváži a povedal, že on ho naučí; Mara sa pustí do Bety, že je neporiadna gazdiná; Palčík tiež karhá Betu; Ďuro sa Bety zastane; Palčík vraví, že on vie, že Ďuro s Betou potajomky predávajú ich majetok; Beta sa sťažuje, že jej Ďuro sľúbil polovicu majetku a že ak nedostane, tak odíde; Mara jej vraví, že aj tak nič iné nerobí, iba vyvára; Beta vyčíta Ďurkovi, že sa jej nezastane; Ďurko vraví, že to on si ušil bič na seba a nie ona; Beta chce odísť, ale chce aby jej Ďurko zaplatil Šiesty výstup 102 Prichádza Zuzka s Kaňúrikom po Zuzkine veci; Kaňúrik povie Zuzke. Nech si berie svoje veci; Zuzka začne vyberať veci z truhly; Beta sa vrhne k Zuzke, lebo tie veci považuje za svoje; Zuzka sa s Betou naťahujú o šaty; Ďurko vytrhne šaty Bete a hodí ich Zuzke; Kaňúrik chce pomôcť, ale Beta sa hodí na šaty; Ďuro sa pýta Palčíka, či im toto bolo treba, ale on tvrdí, že to všetko kvôli nemu; Mara vyčíta Kaňúrikovi so Zuzkou, že prišli; Beta vykričí Ďurovi, aký je jej muž a vynesie si veci von; Ďuro sa smeje; Kaňúrik pomáha Zuzke s vecami, no majú ich veľa a neunesú to všetko; Palčík ponúkne, že im to dá odviesť, ale Kaňúrik vraví, že Kamenský už nechcú viac čakať; Palčíkovci dávajú všetko za vinu Ďurovi a Bete; Kaňúrik sa obuje do Ďura za to, aký je človek; Kaňúrik a Palčíkovci odchádzajú Siedmy výstup Ďurko sa pýta Zuzky na dieťa; Ďurko vraví Zuzke, že ak chce, môže ostať; Zuzka nechce ostať, lebo má už druhú; Ďurko vraví, že všetko zariadi a chce ju objať; Zuzka sa ho pýta či ju má zrazu rád a neverí mu; Ďurko sa nahnevá a povie jej, že takú ženu nechce; Zuzka odchádza Ôsmy výstup Palčík je nahnevaný a vyhadzuje Ďura z domu; Ďuro vraví, že pôjdu, len nech im zaplatia za robotu; Palčík vykričí Ďurovi, že je zbojník; Ďurko vykričí Palčíkovi, že je klamár a lakomec; Mara plače; Palčík vykričí Ďurovi, že by ho pripravil o všetko a ľutuje, že ho pustil do domu; Palčík povie, že jablko nepadá ďaleko od stromu; Ďurko sa nahnevá, že sa mu naváža do otca; Palčíkovci vykričia Ďurkovi, že jeho otec ho chce využíva a berie si od neho, a že Ďurko s Betou im rozhadzujú majetok; Ďurko povie, že keď mu neprepísal majetok, tak si bral sám; Ďurko povie, že si majetok prepíše, ak mu nezaplatia; Mara vraví Ďurkovi, nech už ide niekam v peklo; Ďurko pohrozí Palčíkovi, že ho skazí; Palčík zoberie revolver; Ďurko pobehne von; Palčík za ním vystrelí a kričí, že aj Beta nech ide preč Štvrté dejstvo Prvý výstup Na Vianoce u Kamenských; Kamenský, Zuzka s dieťaťom, Eva a Kaňúrik si čítajú list od Ondriša; Kaňúrik vyčíta Zuzke, že šla za Ďura; ženy Zuzku obhajujú Druhý výstup Prichádza Žofa; Kaňúrik Žofe vyčíta, že dovolili Ďurovi oženiť sa s druhou; Žofa tvrdí, že to nie je jej vina; Žofa si chce pochovať dieťa v náručí a starať sa oň; Tomáš vraví Žofe, že to nie je jej vnúča, lebo sa oňho nikdy nestarali a nezaujímali; Žofa plače a vraví, že ona nevedela o situácii u Palčíkov, ale keď sa to dozvedela chcela to napraviť; Tomáš odíde Tretí výstup Všetci karhajú Ďura a dávajú mu nešťastnú situáciu za vinu; Žofa obhajuje svojho syna a vinu dáva Palčíkovcom, Bete a Ďurovej mladíckej nerozvážnosti; Žofa vraví, že Ďuro by chcel vidieť syna; Zuzka na Ďura nič zlé nevraví, ale priznáva sa, že si všimla, že ju postupne prestal mať rád Štvrtý výstup 103 Prichádza Tomáš; Žofa prosí Zuzku a ostatných, aby sa už nehnevali; Zuzka vraví, že ona sa už nehnevá; Žofa je rada a chce sa tiež nejako postarať o dieťa; Tomáš nechce, aby sa o dieťa starala, kým je živý; Žofa prosí, aby Zuza aspoň ukázala dieťa Ďurkovi; Zuzka povie, že ak pôjde okolo, tak mu ho ukáže; Žofa prosí, nech mu už prepáčia, lebo aj Ďurko sa trápi; Žofa odchádza a ženy s deťmi ju vyprevádzajú Piaty výstup Tomáš s Kaňúrikom sa rozprávajú o Žofe, ako sa im s mužom pol roka vyhýbala a zrazu len tak príde; vedia, že je falošná Šiesty výstup Prichádzajú Palčíkovci a Zuza s Katou; Palčíkovci sa sťažujú, ako pri Ďurovi trpeli; Palčík vraví Tomášovi, že sa nemajú hnevať za to, čo sa stalo; Tomáš s Kaňúrikom im vyčítajú, že to nechali takto dopadnúť; Palčíkovci si priznávajú podiel na vine; Palčíkovci vravia, nech sa už na nich nehnevajú, lebo všetko sa stalo kvôli Ďurovi; Palčík si myslí, že sa Ďuro zmenil, ale Tomáš a Kaňúrik tomu neveria; Palčíkovci vravia, nech sa už na nich nehnevajú, lebo chceli pre nich dobre; Palčíkovci a Kaňúrik odchádzajú Siedmy výstup Prichádza Ďurko; Ďurko sa ospravedlňuje, ale Tomáš to nechce počuť a odíde; Ďurko vraví, že Bety mal už dávno dosť; Ďuro sa zhnusil sám sebe a prosí Zuzku o odpustenie; Zuzka už dávno na všetko zabudla; Ďurko je prekvapený; Zuzka ľutuje, že si lepšie nerozmyslela, keď išla zaňho; Kata vraví, že im išlo o majetok, ale Zuzka iba chcela zbaviť rodičov starostí; Ďurko sa priblíži k Zuzke a bol by rád, keby so Zuzkou znovu začali žiť; Zuzka mu nedôveruje a vraví mu, nech si žije s inou; Ďurka sa pýta Zuzky, čo povie dieťaťu; Zuzka odpovie, že mu otca zatají; Ďuro odíde Vnútorná kompozícia Expozícia – Palčíkovci, Kamenskí a Ľavkovci sa dohodnú na svadbe Ďura a Zuzky Kolízia – Ďuro a Zuzka si nerozumejú a Palčíkovci nie sú spokojní s ich prácou Kríza – Zuzka opúšťa Ďura, ktorý si donesie do domu Betu; Palčík odmieta prepísať majetok Peripetia – Ďuro s Betou sa pohádajú s Palčíkovcami, Beta odchádza a Palčík vyženie Ďura Katastrofa – všetci sa udobria, aj Ďuro so Zuzkou, no Zuzka sa k nemu nevráti Citáty „To, to: láska a zdravie sú najväčšie bohatstvá.“ (Tomáš) „Čože, majetky boli, a minuli sa – ale láska a statočnosť na večnosť...“ (Tomáš) „Vy ste mali povedať: „Vezmi si tú, alebo tú, ktorá sa ti páči“; ale nie chytiť nás na udicu majetkov a nám život poviazať.“ (Ďurko) „Mne nikto neuzná, každý mi len – len trp a trp. Ale ja to nevydržím. Ja mám trpieť a on na mňa ani nepomyslí? Trpieť od muža, ktorý ma klame“ (Zuzka) 104 „Keď ma ty na žobrotu chceš doniesť, radšej ťa ja budem žobrákom chovať! I tá fľandra von! A viac nevkročí do môjho domu! – Bolo na čase chliev očistiť.“ (Palčík) „Vzal si druhú, nemôžeš mať mňa.“ (Zuzka) „Čo povieš tomu dieťaťu?“ „Nikdy ťa mu nespomeniem, ak ho bude pánboh živiť.“ „Čo keď narastie?“ „Že si – že si umrel.“ „A keď mu druhý povedia, že žijem?“ „Nech potom sám súdi nad tebou.“ (Ďuro – Zuzka) Poznámky Dej sa odohráva v priebehu jedného roka (od Vianoc po Vianoce) Motívom deja je vplyv majetku na rodinné vzťahy Auto ukazuje, ako sú ľudia ochotní pre peniaze urobiť všetko 105 Ťapákovci Autor: Božena Slančíková Timrava Literárny druh: epika Žáner: novela Hlavná myšlienka: kritika pridŕžania sa odvekého spôsobu života v nových spoločenských pomeroch Téma: rozpory v rodine založené na odlišných pohľadoch na život Prostredie: slovenská dedina (dom Ťapákovcov) Vonkajšia kompozícia 5 kapitol bez názvu a čísla Hlavné postavy Iľa Ťapáková – Paľova žena; prezývaná kráľovná (mala hlavné slovo v dome); namyslená (vyvyšuje sa nad všetky ženy); odlišná (Ťapákovci sú leniví, ona by stále niečo robila); pracovitá (chcela ísť skorej na pole ako bolo zvykom); rozumná (chodila sa zhovárať s rechtorom); uvedomelá (chce zmeniť staré obyčaje); nespokojná (stále chce niečo meniť); je dedinskou babou (vyučila sa v Rimavskej Sobote; v dedine má dobré postavenie); škodoradostná (tešila sa, keď sa Paľo vráti a zistí, že od neho odišla) Anča Ťapáková – prezývaná zmija/mrzáčka (nemôže chodiť); od pása hore je pekná; stará dievka (nik ju nechcel); vyšíva pre celú dedinu (nič iné robiť nemohla); v detstve ju postihla lámka (preto má chromé nohy); protivná (vždy chce to, čo nechce Iľa); lakomá (zárobok si nechávala pre seba); zatrpknutá (každému znepríjemňuje život); nestále sa púšťa do hádok s Iľou; páči sa jej Jano Fúzikovie; škodoradostná (keď odišla Iľa, dobiedzala do Paľa, že mu hanbu spravila) Vedľajšie postavy Paľo Ťapák –manžel Ili; vysokej, trochu nahnutej postavy; mal okrúhle, pokojné oči; typický Ťapákovec (držal sa tradícií); rád žartoval; nezaujatý (platí pre všetkých; Iľa sa furt sťažovala (odôvodnene) a ich to netrápilo); lenivý (keď chcela Iľa nový dom nepohol ani prstom); málovravný (platí pre všetkých; na Iline hrozby neodpovedal); dbá na rodinné tradície (Iľa chcela už siať, ale on chcel začať v ten istý deň, ako vždy); nedbanlivý (keď odišla Iľa do služby, jeho to netrápilo) Mišo Ťapák – najmladší z bratov; hnevá sa na Anču (stála v ceste jeho lásky s Katou); odišiel na 3 roky na vojnu Čakaj – jeden z bratov; muž Zuzy Zuza Ťapáková – žena Čakaja 106 Ďuro Ťapák – muž najmladšej nevesty; doviezol 3 vozy skál na dom; Kata– slúžka u židov Jano Fúzikovie – bratranec Ťapákovcov; manžel Mary; vysoký; mal čierne, pekné oči; milý (hladieva Anču po hlave); Anča ho najskôr nemala rada, ale potom sa do neho zamilovala (lebo jeho otec ju chcel dať pribiť na kríž) Mara Fúzikovie – Janova žena; vysoká; chudá; škaredá (trčia jej kosti na lícach; oči má drobné; ústa osinuté); nenávidela Anču (vedela, že Anči sa Jano páči) Obsah Ťapákovci sú odjakživa pasívnou rodinou. Žijú šestnásti v dreveniciam zhovárajú sa len veľmi málo, nič naokolo ich nezaujíma. Jedna z nich, Iľa, sa snaží tento staromódny spôsob života zmeniť a vyčíta celej rodine ako nezdravo žijú. Ako najstaršia nevesta je akousi paňou domu. Bola sa učiť u pánov v Rimavskej Sobote za babu. Znamená to síce, že má najviac povinností, ale aj najväčšie slovo. Dostane sa jej za to prezývka kráľovná. Niekedy sa poháda s Ančou mrzáčkou. Anča je žena peknej tváre, ale ešte v detstve dostala lámku nôh a odvtedy nemôže chodiť, iba sedí doma vyšíva oblečenie pre dedinu a žiali nad svojím životným údelom. Nemôže sa s tým zmieriť, preto táto vo vnútri citlivá žena je navonok prchká, zádrapčivá a zlá. Má preto prezývku zmija. Iľa, pyšná a vzdelaná žena, už nemôže ďalej žiť v takejto spoločnosti, preto nástojčivo žiada svojho muža Paľa, aby postavil nový murovaný dom. Argumentuje tým, že takto sa žiť nedá, že aj z tohto nezdravého prostredia je Hagarcovkino malé dieťa choré (Hagarcovka je jednou z priženených žien). Aj keď Paľo s bratmi navozia na dom tri vozy skál, stavba ďalej nepokračuje. Ťapákovci nechápu, načo treba Ile nový dom, veď ich žilo pod jednou strechou už aj 24 a nič sa nestalo. Iľu považujú za kráľovnú, ktorá by chcela žiť v kaštieli. Nakoniec však dá Iľa Paľovi poslednú možnosť, buď ona alebo Ťapákovci. Paľo Iľu ignoruje a keď odíde do Ardieľa na ovce Iľa opustí dom a odíde slúžiť do školy. Postupne ju však neprestajná práca unavuje a nové pomery ju aj trocha sklamali. Myslela si, že sa bude môcť aspoň niekedy porozprávať s rechtorom a naučiť sa niečo múdre, pozdvihnúť svoje vzdelanie. Namiesto toho, tam však bez prestania pracuje. Čaká, kedy sa Paľo vráti a príde ju prosiť, aby sa vrátila. Keď sa však Paľo po štyroch týždňoch vráti s ovcami, nenamieri si to hneď za svojou ženou. Ako natruc, Paľo nepríde ani na ďalší deň a ešte má aj čistú košeľu, čo značí, že sa zaobíde aj bez nej. Až na Ančino neprestajné provokovanie ide Paľo po Iľu. Žiada, aby išla s ním domov, no to Iľa hrdo odmietne a ostáva (aj keď nerada) slúžiť. Iľa stojí pred problémom: ťažko je jej slúžiť, no do Ťapákovcov sa určite nevráti. Celý konflikt vyrieši notár. Ten Ile oznámi, že nemôže naraz vykonávať službu dedinskej baby aj slúžky. Tu sa už Iľa ľahko rozhodne. Zanechá zamestnanie slúžky a nasťahuje sa do murovanej komory, ktorá patrí jej otcovi. Vtedy sa rozhodol aj Paľo a nasťahoval sa k nej. Na jeseň už pri komore stál krásny žltý murovaný dom. Po ich odchode zostalo Ťapákovcov v dome 14, a nakoniec sa aj Hagarcovkino dieťa uzdravilo. Obsah po častiach 107 Prvá kapitola Zoznamujeme sa s Ťapákovcami; Iľa ženie chlapov do oračky; Ťapákovci sú lenivý, tichý, nezaujatý; Anča sa škriepi s Iľou; Iľa sa sťažuje, že je chyža malá a chce, aby sa postavil nový dom; Iľa sa sťažuje na spôsoby Ťapákovcov; Anča protirečí Ile a doberá si ju; prichádza Jano Fúzikovie; Jano sa pýta na Oračku; Paľo odpovedá, že by chcel orať v piatok; Iľa vraví, že ak nebudú zajtra orať, tak budú voziť skaly na dom; Ťapákovci to ignorujú; keď odíde Jano Iľa ide za Paľom a hrozí mu, že od neho odíde; Paľo vtipkuje a neberie Iline reči vážne; Iľa nemôže zaspať a je rozhodnutá odísť slúžiť do školy; Anča zúfa nad svojím osudom Druhá kapitola Ťapákovci dojedajú večeru; Iľa nie je doma; Mišo rozmýšľa nad Katou; Ťapákovci sa sťažujú, že Iľa je preč; Anča vyšíva ako besná, lebo si k nej dala ušiť čepiec Janova žena; Anča si potrebuje rypnúť a vyberie si Paľa; Anča chce, aby bol gazdinou niekto iný; jedna z neviest prizná, že väčší dom by nebol na škodu; Anča zamĺkne, pretože dosiaľ nedal nikto Ili za pravdu; Anča znova nakladá na Iľu, že prečo chce stavať nový dom, keď už aj horšie prežili; Anča vyšíva a opäť sa zlostí nad svojím osudom; prichádza žena Jana Fúzikovie; Mara sa pýta na čepiec a vyčíta Anči, že nešije ten jej, ale niekoho iného; Mara posedí u Ťapákovcov dlhšie a neskôr príde aj Jano, ktorý sa tiež neponáhľa; keď Fúzikovci odídu, Anča je rozpálená a posiela všetkých spať; Do domu vtrhne Zuza so smiechom, že už sa zbavili Ili; Zuza všetkým povie, že Iľa sa dala do služby do školy a všetci, okrem Paľa a Anči, sa smejú; Anča kričí po Paľovi, že Iľa mu hanbu robí; Paľo si ráta peniaze a nič iné ho nezaujíma; príde Iľa; Anča sa pustí do Ili; Iľa sa len smeje; Iľa vykričí Ťapákovcom, že neobriadili stôl; Iľu nahnevá, že Paľo na jej slová o odchode nereaguje a hrozí mu, že veď mu len bude chýbať žena Tretia kapitola Iľa odišla do služby do školy a je šťastná a veselá; Paľo odišiel na ovce do Ardieľa; Anča vyčkáva Paľa, aby spravil s Iľou poriadok; Iľa sa teší na moment, keď sa dozvie Paľo, že odišla od Ťapákovcov a myslí si, že hneď príde po ňu; Iľa operie a zanesie oblečenie rechtorkiných detí do domu; Iľa počuje ovce, tak sa pyšne, vystretá postaví pred bránu školy, aby ju videl Paľo; No Paľo neprichádza a Iľu zavolá paní rechtorka, aby išla robiť; Iľa sa nemá ako u Ťapákovcov, kde ona dávala rozkazy, v škole je podriadená ona; Paľo príde o 4 dni neskôr; keď Iľa započuje ovce, vyjde z brány a ide k potoku namočiť metlu; učiteľ vidí ako Iľa rezko vybehne a podpichne ju, že už sa ho dočkala; Iľa ide oproti chlapom a posmešne kričí na Paľa, že už nie je jeho ženou; zo dvora vyšiel učiteľ a upozornil Iľu, že ju čaká robota; Paľo s chlapmi zavedú ovce do dvora ide domov; Anča vysmeje Paľa, že mu žena odišla; Paľo je unavený a na Anču nereaguje; Paľo si ide podeliť ovce k susedom; keď sa Paľo večer vráti, Anča ho hneď podpichuje; Paľo nepočúva Anču a zmorený okamžite zaspí; Anča v duchu hromží nad Paľovou bezstarostnosťou; Anča znova zúri nad jej osudom Štvrtá kapitola Iľa si na ďalší deň myslí, že príde Paľo po ňu; prejde však celý deň a noc, a Paľo neprichádza; Iľa nedá na sebe poznať rozhorčenie a od rána sa smeje; keď vyjde Paľo do poľa, Iľa vidí, že má čistú košeľu a poradí si aj bez nej; Paľo sa popoludní vracia z poľa a v školu sa ani neobzrie; Iľa sa hnevá, že Paľo po ňu ani dnes nepríde; služba začína byť Ile ťažká; Anča hucká Ďura, aby išiel žalovať Iľu notárovi a vraví mu, že Iľa povedal, že už nie je Paľova žena; Paľo povie, že pôjde po ňu do školy; po jedle sa Paľo nenáhli, oprie sa a posedí si; v Anči to horí a okríkne brata, prečo si nejde po Iľu; Miško podá Anči pohár vody 108 a zašomre, že bodaj by sa zadusila; Anča je zdrvená zo slov svojho milovaného brata a bije päsťami do steny; Anča sa upokojí a ide za Mišom do stajne, ale ten jej neotvorí a pošle ju preč; príde starý Fúzik s Janom; Jano chce Anču zdvihnúť, ale ona sa bráni; Jano ju nechá tak a odíde do izby; Anča sa znova hádže na zemi kvôli jej krutému osudu; chlapi sa rozveselia pri pálenke; Jano vraví Paľovi, nech si ide po ženu; Paľo vraví, že ona začala trucovať, tak nech si trucuje; Jano povie Paľovi, že videl Ďura Ovodovie chodiť okolo školy; Paľo sa nahnevá, že Iľa sa stýka s iným a ide po ňu; Jano ide s ním a v záhrade uvidí plakať Anču; Jano sa pýta Anči, prečo plače; Anča vraví, že navždy bude plakať kvôli jej osudu; Jano ju pohladí a chce ju upokojiť, že aj tak inak nebude Piata kapitola Iľa opäť „zabudla“ zamknúť dvierka na dvore školy; Iľa už stráca nádej, že Paľo príde po ňu, lebo vie, akí sú Ťapákovci; Iľa má už plné zuby služby; Iľa plače; zrazu zavŕzgajú dvierka na dvore; do včelína príde Paľo a budí Iľu; Iľa sa tvári, že spí; Paľo sa rozohní a znova ju volá; Iľa sa preberie a tvári sa prekvapene, že vidí Paľa; Paľo ju volá domov, ale Iľa vraví, že už nie je jeho ženou; Paľo sa pýta, či je ženou Ďura Ovodovie; Iľa povie, že možno aj toho, ale Paľovou určite nie a vraví, že do Ťapákov sa nevráti; Ďuro jej vraví, že sa postavia dom a oddelia sa; Iľa mu neverí, lebo je Ťapák a oni sú leniví, a radšej chce slúžiť; Paľo už dať Ile zaucho, no Iľa ho poškriabe na nose a Paľo sa zatočí a prevrhne úľ so včelami; Paľo odíde; Iľa s hnevom volá za Paľom a zobudí aj ostatných; Iľa je urazená, že ju nasilu neodvliekol; prebudený učiteľ vraví z okna, že on vedel, že to takto bude; Iľa mu vraví, že ona neodíde, lebo sa sľúbila na rok; Paľo po Iľu už neprišiel, ale prišiel list od notára, aby prišla Iľa k nemu do druhej dediny; Iľa sa sviatočne oblečie a ide za notárom; notár oznámi Ile, že nemôže zároveň slúžiť a byť dedinskou babou; Iľa je nadšená; notár dáva Ile 2 dni na rozmyslenie, ktorú prácu si vyberie, no ona mu hneď odpovie; od notára ide správu oznámiť do školy; rechtorka vraví, že to vedela a vyčíta Ile, že od nej odchádza; Iľa vraví, že by bola zostala, ale proti zákonu nič nezmôže; pán rechtor však prekukol, že Iľa chcela iba muža vytrucovať; Iľa vraví, že sa k Ťapákovcom nevráti a pôjde bývať do komory v rodičovskom dome; na tretí večer si Iľa odniesla všetky svoje veci; pani rechtorka si našla inú slúžku; Iľa si na druhý týždeň dala komoru upratať; Iľa sedí v čistej komore a rozmýšľa nad Paľom; Paľo k nej príde o týždeň; pod panovaním Ili postavil Paľo na jeseň pri komore nový dom; Iľa je šťastná; Ťapákovci sú šťastní, lebo nikto nerobí rozbroje, len Anča zavše spína ruky a stále zúri nad svojím osudom Vnútorná kompozícia Úvod – Oboznámenie sa s Ťapákovcami Zápletka – Iľa chce, aby jej muž postavil nový dom Vyvrcholenie – Iľa odchádza do služby v škole Obrat – Iľa sa sťahuje k otcovi Záver – Jano postaví dom a žijú v ňom spolu s Iľou Citáty „...jej pozostalí sú ako ovce bez pastiera.“ (rozprávač) „Nezamoč sa, kráľovná!“ (Paľo) 109 „Mohla si sa vydať za kráľa. Lebo si ty len za kráľa súca – ty kráľovná. Keď sa ti tu nevidí – môžeš ísť.“ (Anča ) „Voľ si, alebo ja, alebo Ťapákovci!“ (Iľa) „...nemajú ani krvi v sebe, iba cmar...“ (rozprávač) „Naveky budem plakať za tento kríž!“ (Anča) Poznámky Ťapákovci patria k najlenivejším postavám slovenskej literatúry Dielo je kritikou zastaraných spôsobov v modernom svete Autorka v diele použila konflikt medzi prítomnosťou (Iľa) a minulosťou (Ťapákovci) 110 3. ročník Na západe nič nové Autor: Erich Mária Remarque Literárny druh: epika Žáner: psychologický román Hlavná myšlienka: zobrazenie zbytočnosti, krutosti a dopadu vojny Téma: život mladých chlapcov vo vojne Vonkajšia kompozícia 12 kapitol označených číslom Hlavné postavy Paul Bäumer – jeden zo spolužiakov; pochádzal z chudobnej rodiny; zavrhoval vojnu (niekoľkokrát sa nad jej zmyslom zamýšľal); zničený (nevedel viesť normálny život); cítil veľkú súdržnosť s priateľmi; statočný (niesol raneného Kata cez front k lekárom); citlivý (ťažko niesol smrť francúzskeho vojaka); starostlivý (pomáhal nováčikom); vydržal najdlhšie (ostal posledný zo spolužiakov) Vedľajšie postavy Müller – jeden zo spolužiakov; mal konské zuby; stále sa učil (sníval o vojnovej maturite); hašterivý (podpichol v lazarete ležiaceho Kemmericha, keď mu ukradli hodinky); trafila ho svetlica do žalúdka Albert Kropp – jeden zo spolužiakov; malý; najmúdrejší (preto bol iba slobodníkom); je ranený spolu s Paulom; bez života (amputujú mu nohu) Leer – jeden zo spolužiakov; nechával si rásť bradu (vyzeral na 40); zasnení (sníva o dievčatách z bordelov); prvý to spolužiakov, ktorý mal sex; črepina mu roztrhne bok Franz Kemmerich – jeden so spolužiakov; leží v lazarete (amputovali mu nohu; zomrie tam); vyzerá hrozne (bledý, až žltý; v tvári má cudzie črty); vyzeral ako dieťa (pred vojnou; bolo v ňom čosi dievčenské); mal hodvábne vlasy; bol slabý (keď nosil vak, dostal ploché nohy); do školy chodil v hnedom obleku; jediný vedel urobiť veľtoč na hrazde; neznášal cigarety; Paul od neho odpisoval úlohy Tjaden – zámočník; chudý (aj keď bol najväčší žráč); pomočieval sa do postele; najviac neznášal Himmelstossa (v kasárňach si ho zobral Himmelstoss na mušku) Hale Westhus – kopáč rašeliny; mocný (mal obrovské ruky; udrel Himmelstossa až odletel); dostane zásah do chrbta Deterich – sedliak; myslel iba na svoje hospodárstvo a ženu; miloval zvieratá (keď počul revať kone, trpel aj on); dezertoval (chytili ho a už o ňom nikto nepočul) 112 Stanislasus Katzinsky – obuvník; hlava Paulovej skupiny; prezývaný Kat; modrooký štyridsiatnik; húževnatý; prefíkaný (vymenil s kuchárom hodváb za kopu fazule a hovädziny); mal úžasný nos (vedel vycítiť, že sa nie čo deje, kde sa dá prísť k dobrému jedlu, alebo sa uliať); zasiahla ho črepina zozadu do hlavy (pritom, čo ho niesol Paul k sanitárom) Himmelstoss – poštár; odslúžil na vojne 12 rokov; malý; mal ryšavé, vykrútené fúzy; najkrutejší veliteľ v kasárňach (bol na to pyšný); Paul s priateľmi ho nemali radi (nútil ich plaziť sa, stáť v mraze, šikanoval ich, nadával im...; pomstili sa mu bitkou pred odchodom) Kantorek – učiteľ Bäuhmerovej triedy; malý; demagóg (klamal o vojne a postrkoval chlapcov aby do nej šli); narukuje ako domobranec Mittelstaedt – jeden so spolužiakov; bol pridelený do kasární (potom, čo sa vrátil z lazaretu); pomstil sa Kantorekovi (preháňal ho; dával mu najhoršie úlohy; dal mu starú, doplátanú uniformu) Paulova matka – mala (asi) rakovinu Erna – Paulova staršia sestra; keď prišiel domov varila jeho obľúbené jedlo (zemiakové placky) Obsah Zoznamujeme sa s vojenskou skupinou Paula Bäumera – rozprávača príbehu. Paul opisuje, ako ich triedny profesor Kantorek národnými rečami zlákal na vojnu. Všetci spolužiaci si prešli tvrdým výcvikom. V kasárňach im dal zabrať vojak Himmelstoss, ktorého všetci nenávideli. Následne ide Paul s priateľmi navštíviť raneného spolužiaka Kemmericha do poľnej nemocnice. Kemmerich je však na tom veľmi zle, no stihne kamarátovi Müllerovi darovať čižmy a nakoniec umiera. Na vojnu prichádza skupina neskúsených vojakov. Paula skupina ich oboznamuje s tým, ako to chodí na vojne. Priatelia majú voľno a tak ležia pri kasárňach a pozorujú letecké súboje na oblohe. Prichádza za nimi kamarát Tjaden, ktorý im prezradí, že Himmelstoss je na ceste na front. Pred jeho príchodom sú však vojaci jedného dňa v noci poslaní stavať opevnenia. Front duní, všade dopadajú granáty a vojaci sa musia ukryť. Hľadajú útočisko na cintoríne, nepriateľ však používa bojový plyn a kopa neskúsených nováčikov umiera. Ráno, keď sa rozvidnie, pozbierajú vojaci ranených a zničení sa vracajú naspäť. Jedného dňa sa priatelia zhovárajú o svete po vojne. V tom však prichádza nenávidený Himmelstoss. Vojaci mu neprejavujú očakávaný rešpekt, pretože na vojne si sú všetci rovní. Tajden Himmelstossovi vynadá, čo Himmelstossa naštve a ide sa sťažovať. Keď sa vráti, vynadá mu aj Kropp. Nakoniec sú Tajden aj Kropp uväznení v chlieve. Večer za nimi prídu ostatní kamaráti a hrajú spolu karty. Keď sa rozlúčia, Paul s Katom idú chytiť hus, upečú ju a jej časti zanesú aj uväzneným priateľom. Jedného dňa sú vojaci opäť poslaní na front. Okrem nepriateľa im robia starosti aj nováčikovia, ktorí bláznia a nevedia uniesť hrôzy vojny. Po niekoľkých pokojnejších dňoch prichádza útok, vojaci besnia, bojujú o svoj život. Paul v úkryte vidí Himmelstossa, ktorý sa trasie a bojí sa o život. Po skončení besnenia je front pokrytý mŕtvolami a počet vojakov sa značne znížil. Himmelstoss pomáha s ranenými, čo zlomí Paulovu nenávisť a priatelia sa s ním udobria. 113 Skupina má pár dni pokoja. Čas zabíjajú hlúposťami, radi sa kúpu vo vodnom kanály. Raz uvidia 3 dievčatá, ktoré ich pozvú k sebe. Chlapi v noci preplávajú kanál a užijú si s dievčatami. Paul dostane dovolenku a odchádza domov. Myšlienkami je však stále s priateľmi na fronte a nevie sa začleniť do normálneho života. Po dovolenke je poslaný do tábora, kde väznia Rusov. Paul vidí, že sa od seba veľmi nelíšia, všetci sú ľudia ako on a s niektorými sa spriatelí. Paul po príchode nevie nájsť svojich priateľov. Onedlho sa však vracajú všetci v poriadku z frontu. Dostávajú čisté veci, lebo má prísť cisár, no po jeho odchode im ich zase zoberú. Paul sa prihlási do prieskumnej skupiny. V noci je vyslaný preskúmať front, vypukne však paľba, zostane dezorientovaný a nevie nájsť cestu späť. Dostane sa do kráteru, kde zabije francúzskeho vojaka. Paul je z toho zničený, vidí vojaka umierať a rozhodne sa po vojne napísať jeho žene. Po pár dňoch sa mu podarí dostať sa z kráteru a nájsť svoju skupinu. Paulova skupina dostáva ďalšiu úlohu, strážiť vysťahovanú dedinu. Všetko prebieha pokojne, vojaci si zútulnia svoj úkryt a nažívajú si ako páni. Z idylky ich ale jedného dňa vytrhne nepriateľská paľba. Paul s Kroppom sú ranení a sú na niekoľko týždňov poslaný do nemocnice. Kropp je na tom zle a musia mu amputovať nohu. Paul si pri pohľade na vojakov v nemocnici uvedomuje zbytočnosť vojny. Po prepustení ho posielajú naspäť na front. Boje na fronte neutíchajú, no nemecká armáda postupne stráca na sile, zatiaľ čo spojenci posilňujú svoje jednotky. Väčšina spolužiakov je už mŕtva, ostal iba Paul. Ten je raz na fronte, raz v barakoch. Jedného dňa sa ocitajú spolu s Katom v boji. Kat je ranený a Paul ho na chrbte odnesie do poľnej nemocnice. Avšak po príchode zisťuje, že Kata zasiahla črepina do hlavy a umrel. Celá kniha sa končí rozprávaním v 3. osobe, kedy sa dozvedáme, že Paul padol v októbri 1918, jedného dňa, čo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že sa správa z bojiska obmedzila iba na vetu: Na západe nič nového.... Obsah po častiach Prvá kapitola Zoznámenie sa s Paulovou Bäumerovou skupinou; vojaci majú „šťastie“ (minulú noc ich 70 zo 150 zomrelo alebo boli ranení) a dostavajú dvojitú dávku jedla a tabaku; Paul ma s priateľmi pokojný a príjemný deň (hrajú karty; prišli im listy); Paul opisuje svojho učiteľa Kantorka, ktorý ich zlákal na vojnu; priatelia idú navštíviť Kemmericha, ktorý leží v lazarete; Müllerovi sa zapáčia Kemmerichove čižmy; Kemmerich pomaly, ale isto umiera Druhá kapitola Paul sa zamýšľa, že s ich života im už nič neostalo; Bäumer spomína na výcvik v kasárňach a krutého desiatnika Himmelstossa; Paul si uvedomuje, že sa vďaka ťažkému výcviku vo vojne nezrútili a kamarátstvo považuje za to najlepšie, čo vojna priniesla; Paul navštevuje Kemmericha, ktorý vie, že jeho koniec je už blízko a daruje čižmy Müllerovi; Paul sa snaží upokojiť Franza peknými rečami, ale on začne plakať; Kemmerich zomiera Tretia kapitola Na vojnu prichádzajú nováčikovia; Paul opisuje Katove výnimočné schopnosti obstarať jedlo aj tam, kde žiadne nie je; Krop, Kat a Paul ležia pri barakoch, pozorujú letecký súboj nad sebou a zhovárajú sa o vojne; príde Tjaden, ktorý im oznámi, že Himmelstoss je na ceste tam; Paul rozpráva o Tjadenovej nenávisti k Himmelstossovi a ako ho pred odchodom v noci prepadli a zbili 114 Štvrtá kapitola Vojaci sú poslaní stavať opevnenia; Paul opisuje ako sa po príchode na front vo vojakoch prebúdzajú beštie a inštinkty; vojaci vystupujú, berú veci a predierajú sa k ženijnému skladu; Paul opisuje streľbu na fronte; vojaci postavia opevnenie, zaspia, no keď sa zobudia nastane paľba a musia sa odplaziť preč; paľba neutícha, je zasiahnutá kolóna, kone revú a Deterich je rozhorčený; vojaci sa pred ďalšou paľbou krčia na cintoríne; na cintorín dopadajú ťažké rany a vojaci musia použiť plynové masky, lebo nepriateľ použil plyn; keď svitá a paľba utíchne, cintorín je rozmetaný, všade ležia mŕtvoly kusy rakiev; Paul s priateľmi pomáhajú raneným; vojaci sa konečne dostanú k svojím vozom a zničení odchádzajú Piata kapitola Priatelia majú vši; vyprávajú sa o tom, čo by robili, keby nastane mier; prichádza Himmelstoss; Tjaden vynadá Himmelstossovi, ktorý mu pohrozí súdom a odíde; spolužiaci si robia srandu zo školských čias; chlapci si uvedomujú, že po skončení vojny nemajú kam ísť a čo robiť; Himmelstoss vychádza z kancelárie aj s nadriadeným a hľadajú Tjadena; keď príde Himmelstoss za nimi znova, vynadá mu aj Kropp; pri večernom nástupe sa vec vyšetruje; Paul aj Kropp vysvetľujú, že Tjaden tak konal, kvôli tomu, ako sa k nemu správal Himmelstoss v kasárňach; Tjaden dostáva 3 dni basy, Kropp a Himmelstoss je pokarhaný; keď sú Tjaden a Kropp v base (chlievci), prídu za nimi aj ostatní a do noci hrajú karty; po odchode z basy chytia Paul s Katom hus, upečú ju a najedia sa nie len oni, ale zanesú ju aj kamarátom v base Šiesta kapitola Vojaci sú poslaní na front, kde vidia, že nepriateľ sa posilnil; Bäumerova partia bojuje s potkanmi; chlapci trčia v zákopoch, ale žiadny útok neprichádza; vojaci sa prebúdzajú uprostred noci a sú obstreľovaní; po niekoľkých dňoch už vojaci nemajú náladu, sú hladní a nováčikovia začínajú blázniť; konečne paľba delostrelectva slabne, ale nastáva útok; prebieha bezohľadný boj, všade počuť výstrely, vojaci sa raz bránia, potom hneď zas útočia; z vojakov sa stali beštie túžiace zabíjať, ale hlavne prežiť; Paulova skupina, sa prebije až k nepriateľom, dostane však rozkaz stiahnuť sa, ale pred tým ešte zoberú všetko jedlo, čo nájdu; je po boji a Paul opisuje svoje pocity; dni plynú a front je posiaty mŕtvolami a ranenými, ktorí kričia o pomoc; jednotky, sú doplnené o neskúsených nováčikov, s ktorými je viac roboty, ako úžitku; v jednom z úkrytov sa trasie Himmelstoss a Paul ho bije, aby išiel bojovať; Paul opisuje krutosť a hrôzu ktorú vidia na fronte (bezhlavých ľudí; vojakov čo nemajú nohy, a predsa utekajú...); kompánia je stiahnutá z frontu a zo 150 mužov ich ostalo 32 Siedma kapitola Vojakov stiahnu hlbšie, ako obvykle; Himmelstoss sa s partiou udobrí a pomáha im; Bäumer premýšľa, že musia robiť hlúposti a zabávať sa, inak by ich hrozivé zážitky položili; Paul s Kroppom obdivujú plagát so ženou; chlapci sa kúpu v kanáli pri domoch a uvidia dievky, ktoré ich pozvú k sebe; v noci sa Paul s priateľmi preplávajú kanál a idú si užiť za dievčatami; cestou naspäť uvidia bežať za dievčatami aj Tjadena, ktorého predtým opili, aby sa ho zbavili; Paul dostáva dovolenku a sužuje ho neistota, či nájde svojich priateľov, keď sa vráti ; Paul príde domov, ale je nešťastný, bezmocný, v strašnom kŕči proti svojej vôli; Paulova matka je chorá (asi rakovina); Paul má plné zuby otázok na vojnu; Paul sa stretne so svojím nemčinárom, ktorý tvrdí, že vonku sa majú lepšie a zavedie ho do krčmy; jeden z chlapov v krčme vysvetľuje Paulovi, čo majú vojaci robiť; Paul sa nevie stotožniť s obyčajnými ľuďmi a stále myslí na svojich priateľov; Paul túži potom, aby ho prijal jeho 115 starý život, ale uvedomuje si, že to je už minulosť; Paul ide do kasární, kde velí jeho spolužiak Mittelstaedt; v kasárňach je aj Kantorek, ktorému je Mittelstaedt nadriadeným a pomstí sa mu za všetko, čo s ním zažili v škole; Paul má obavy pred rozlúčkou; Paul ide Kemmerichovej matke oznámiť, že Franz padol; noc pred odchodom sa Paul rozpráva s matkou a vraví si, že nikdy nemal prísť na dovolenku Ôsma kapitola Paul je poslaný do barakového tábora; Paul popisuje zničených Rusov zo zajateckého tábora; Rusi v tábore sú vysilení, bez života a predávajú všetko čo sa dá, len aby získali niečo do úst; Paul sa s niektorými Rusmi spriatelí; poslednú nedeľu v tábore prichádzajú Paula navštíviť otec so sestrou; Paul sa nemá s ocom a sestrou o čom zhovárať, tak sa vyprávajú o matkinej chorobe Deviata kapitola Paul sa vracia na front; Paul hľadá svojich, ale nikto o nich nič nevie; po pár dňoch sa kompánia vráti z frontu a sú tam všetci, Tjaden, Müller, Kropp aj Kat a ostatní; vojaci dostávajú čisté veci, pretože príde cisár a bude sa konať prehliadka; priatelia sa vyprávajú o tom, ako vzniká vojna a kto za ňu môže; vojaci musia vrátiť nove veci a dostanú späť staré; Paul s ostatnými sú znova poslaný na front; Paul sa dobrovoľne prihlási do prieskumnej skupiny; Paul leží v priehlbine a po dovolenke sa cíti nesvoj; Paul pri návrate stratí orientáciu a počas neutíchajúcej paľby sa kryje v kráteri s vodou; na Paula dopadne nejaké telo a on ho bez váhania začne zúrivo bodať; nepriateľ stále chrčí, nie je mŕtvy, ale umiera; vojak nestrháva z Paula oči, preto sa v Paulovi prebudí ľútosť a chce mu pomôcť (pohladí ho po čele; dáva mu vodu cez servítku); Paul obviaže vojakovi rany, no nepomôže to a vojak na ďalší deň umiera; Paul nedokáže ovládať svoje myšlienky a prihovára sa mŕtvemu; Paul chce napísať jeho žene, neskôr sa rozhodne posielať im iba peniaze; večer sa Paul upokojí a má triezvu myseľ; v noci sa Paul vyplazí z kráteru, narazí na Kroppa a Kata, ktorí ho hľadali a je zachránený Desiata kapitola Paulove mužstvo dostáva službu strážiť vysťahovanú dedinu; vojaci si zveľaďujú úkryt a pripravia si bohatú hostinu; vojaci si cez tri týždne užívajú život v obstreľovanej dedine; Bäumer s priateľmi sú poslaní vyprázdniť jednu z obcí; vojaci si myslia, že obec nebude obstreľovaná, lebo z nej ešte odchádzajú obyvatelia; Paul s Albertom sú ranení a prevezení do lazaretu, kde ich ošetria; priateľov majú odviesť domov a Paul zariadi, aby zostali spolu; po dlhom čakaní uložia Bäumera a Kroppa do poschodovej postele vo vlaku a vlak odchádza; vojaci sa len ťažko vyjadrujú pred, čistými, mladými, nepokazenými sestrami; Kroppa chcú na jednej stanici vyložiť, tak Paul hrá bolesti, aby zostal s ním; Paula s Albertom umiestnili do katolíckej nemocnice; na izbe ležia ôsmy; ráno sa sestry modlia, čo chlapom vadí, tak Paul po nich hodí fľašu; inšpektor sa vypytuje na vinníka, na čo sa prihlási vojak, ktorého považujú za nepríčetného a žiadny problém z toho nemajú; medzi chlapmi je skúsený Jozef, ktorý informuje chlapov, ako to tam chodí; starý lekár využíva niektorých vojakov na svoje experimenty a operuje im nohy; Kropp je na tom zle a amputujú mu celú nohu; dni sa míňajú, pacienti zomierajú a vkuse privážajú nových; Paul pri pohľade na ranených rozmýšľa o nezmyselnosti vojny; za jedným z vojakov na Paulovej izbe príde žena vojaci mu pomôžu, aby sa s ňou pomiloval; Paul musí chodiť na rehabilitácia, je poslaný na dovolenku a z nej ho povolajú naspäť do boja Jedenásta kapitola 116 Paul je opäť na fronte; striedajú sa obdobia na fronte a v barakoch; Paul opisuje bezduchosť vojakov a ich zničené, stratené duše; Paul premýšľa o Deteringovi, ktorý dezertoval, no chytili ho; Paul vypráva o tom, ako vojaci už z vojny bláznia; Paul opisuje smrť Müllera; Nemci sú vyčerpaní, zatiaľ čo Angličania, Francúzi a Američania posilňujú jednotky, stroje a zásoby; Paul opisuje smrť veliteľa Bertincka a Leera; Paul opisuje krvavé leto 1918; Kat je ranený, Paul ho nesie cez front k sanitárom, musia si spraviť pauzu a zhovárajú sa, že sa musia stretnúť; Paul donesie Kata k sanitárom, no Kat je už mŕtvy Dvanásta kapitola Je jeseň 1918; Paul ostal posledný zo spolužiakov; povráva sa o mieri; Paul dostal dovolenku a rozmýšľa, že keď sa po vojne vrátia, nebudú sa vedieť vrátiť do života; Paul padne v októbri 1918 a na tvári má pokojný výraz, ako by bol spokojný, že sa to tak skončilo Citáty „Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním. Chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú zničili vojna – i keď unikla jej granátom.“ (motto knihy) „Sme vlastne mladí? Mladosť? Tá už dávno pominula. Sme starci.“ (Bäumer) „Vojna nás pokazila pre všetko.“ (Kropp) „Stali sa z nás nebezpečné zvery. Nebojujeme, bránime sa pred zničením. Granáty nehádžeme do ľudí, na to vôbec nemyslíme, to sa s rukami a prilbami ženie za nami smrť, po troch dňoch sa môžeme proti nej brániť; máme šialenú zlosť, už neležíme bezmocne, vyčkávajúc na popravišti, môžeme ničiť a zabíjať, aby sme sa zachránili a pomstili.“(Bäumer) „Sme opustení ako deti a skúsení ako starí ľudia, sme suroví a smutní a povrchní – myslím, že sme stratení.“ (Bäumer) „... ale máme humor, lebo ináč by sme skapali.“ (Bäumer) „Vezmi si mojich dvadsať rokov, kamarát, a vstaň – zober si viac, lebo neviem, lebo neviem, čo si s nimi počnem.“ (Bäumer) „Padol v októbri 1918, jedného dňa, čo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že sa správa z bojiska obmedzila iba na vetu: Na západe nič nového...“ (rozprávač) Poznámky Všetci spolužiaci mali 19 rokov Mŕtvy Francúz sa volal Gerárd Duval a bol kníhtlačiarom Celé kniha je písaná v 1. os. sg., ale časť o Paulovej smrti je písaná 3. os. sg Jazyk diela je hovorový, časté sú expresívne výrazy (žrať, šmariť) Autor v diele zobrazuje neuveriteľnú súdržnosť chlapov, ktorí spolu bojovali 117 Živý bič Autor: Milo Urban Literárny druh: epika Žáner: sociálny román Hlavná myšlienka: zobrazenie vplyvu vojny na obyčajný, pospolitý ľud Téma: životy a osudy obyvateľov slovenskej obce Ráztoky, ktoré aj napriek tomu, že neboli súčasťou frontu, boli zasiahnuté vojnou Prostredie: slovenská dedina Ráztoky Vonkajšia kompozícia Stratené ruky – 25 kapitol označených rímskymi číslami Adam Hlavaj – 24 kapitol označených rímskymi číslami Hlavné postavy Adam Hlavaj – manžel Evy, s ktorou mal syna Adama; odvážny (utiekol z vojny); musel sa skrývať (kvôli tomu, že dezertoval); prefíkaný (nevedeli ho chytiť); odhodlaný (ukrytý prežil aj v mrazoch); spolu s Ilčíčkou najväčší burič (vodca povstania);priniesol do Ráztok novú silu; rozvážny (vedel, ako polapať vojakov); pravý chlap (postavil sa zoči-voči Okolickému) Eva Hlavajová – žena Adama; milá; pracovitá žena (sama sa starala o majetok); zneužil ju notár Okolický (mala s ním syna); obetavá (chcela dostať Adama z frontu); prešla si súdom Ráztok (nik jej nepomáhal; ženy si z nej uťahovali a ohovárali ju; musela si svoje bremeno niesť sama); utopila sa (pošmykla sa) Ilčíčka – matka Štefana; veľká (duchom) a silná žena; burička (podpichovala dedinčanov ostrými poznámkami); žena činu (ak s niečím nesúhlasila, postavila sa tomu); po smrti Evy sa starala o Adama; zakladá si na dobrom mene (nesúhlasila, aby sa Štefan ukryl v horách a nešiel na vojnu); jej osud je podobný osudu antickej hrdinky (tragický); nakoniec sa zblázni (kvôli smrti Štefana); zomrie pri povstaní (bodnú ju bajonetom do rebier) Štefan Ilčík – syn Ilčíčky; mladé ucho (mal 19 rokov); povolaním na vojnu sa cítil dôležitý (dovtedy bol nevýrazný); dievky ho obchádzali (bol mladý a mal chlapčenskú postavu); prefíkaný (so spolužiakmi sa chcel ukryť v lesoch); odmeraný (po smrti Pánčaťa); zhnusený (mal plné zuby krutého zaobchádzania); bolo mu všetko jedno (provokoval nadriadených neplnením rozkazov); burič (vzbúril sa pri kopaní zákopov); odvážny/nerozvážny (zabil čatára Rónu); mali ho obesiť, ale sa „zľutovali“ a zastrelili ho Notár Okolický – pochádzal z veľkomožnej rodiny; morálne skazený (využíval situáciu v dedine); žil si nad pomery v dome; namyslený (keď spal, nikto ho nemohol rušiť a museli čakať, kým sa zobudí); manipulátor (využíval richtára, Kúrňavu...); krutý (zneužil Evu); bez srdca (o syna sa nezaujímal a chcel otcovstvo utajiť); bál sa odhalenia (myslel si, že Kúrňava niečo vie); bál sa Adama (dal ho chytiť a chcel ho uväzniť); ochorel (dostal šľak); zbabelec (chcel ujsť, ale odhalili ho); utopil sa (na rovnakom mieste ako Eva) 118 Ján Kúrňava – tvár mal posunutú doľava; nedržal s dedinčanmi (robil pomocníka a zveda Okolickému; pri sčítaní dobytka ho Kramár hodil do hnojovky); nemali ho radi (poničili mu statok); kmotor s Komárom (najskôr sa pohádali, potom sa udobrili); pijan (u Árona si prepil dom); prefíkaný (tváril sa pred Okolickým, že nič nevie); zradca (pomohol chytiť Adama); spamätá sa (pomôže Hlavajovi utiecť a povie mu, kto zneužil Evu) Vedľajšie postavy Ondrej Koreň – zmorený vojnou (prišiel o pravú ruku; od pravého oka až po bradu mal jazvu; onemel); ako prvý sa vrátil do Ráztok; odstrčený (pred vojnou sa chcel oženiť s Kristou, no ona ho potom už nechcela); dobrosrdečný (pomáhal Eve); odhodlaný (dostal od Árona, čo potreboval na halušky); splnil mame posledné prianie (uvaril bryndzové halušky) Matej Kramár – najmocnejší, najsilnejší chlap (všetci mali pred ním rešpekt); burič (vzoprel sa pri sčítaní dobytka); správny chlap (pomáhal Adamovi, keď sa skrýval); bol na čas uväznený vo Vranove (chytili ho aj s Adamom; nepodarilo sa mu utiecť) Krista Dominová – zasnená (snívala o živote v meste); naivná (uverila vojakovi Lányimu, ktorý si s ňou iba užil) Kaplán Létay – skazený (ako Okolický); namyslený (myslel si, že je niečo viac ako ostatní ľudia); kázal ľuďom vlastenectva; zaslepený (nevedel pochopiť správanie ľudí); opak dekana Mrvu Dekan Mrva – podporoval ľud, dobrosrdečný (pomáhal Eve); dával ľuďom kázeň; rozumný (usmerňoval ľud) Trnčík – brat Evy; švagor Adama; býval vysoko na kopcoch; pomáhal a ukrýval Adama Áron – krčmár; morálne skazený (využíval situáciu v dedine); zbohatol (na utrpení ľudí); ľudia mu jeho správanie nakoniec zúčtovali Richtár Vorčiak – nepomáhal ľuďom (nedržal s dedinou); pomáhal Okolickému (chcel mu pomôcť ujsť) Slúžka Marka – slúžila u Okolického Zvon Ondrej – skončil zle roztavený Žandári - Angyal Vojaci - Lányi; Györi; Grünberg Iní obyvatelia dediny - Komár; Domin a jeho žena; Hanka Belanovie; Dolnička; MatajkaHorná; Rončiačka, Sivonka... Obsah Stratené ruky Vo svete panuje vojna, ktorá ovplyvňuje nie len ľudí na fronte, ale aj tých, ktorý žijú ďaleko v ústraní. Platí to aj pre obec Ráztoky. Vojna sem prichádza s návratom Ondreja Koreňa. Ondrej nemá ruku, je dokaličený a nemý. Ako ide ulicou, stretne ho Ilčíčka, ktorá je zhrozená z výjavu čo vidí a podpichovaním Ondrejových rodičov sa ich snaží pobúriť. 119 Koniec vojny je v nedohľadne a v Ráztokách regrutujú všetkých mladých mužov, medzi ktorými je aj Ilčíčkin syn, Štefan. Ilčíčka sa pokúša vyslobodiť syna u dekana a aj notára Okolického, no nepochodí. Okolický je skazený človek, vojnu využíva vo svoj prospech a žije si nad pomery so slúžkou. Život mu však strpčuje informácia, že Eva Hlavajová zostala tehotná potom, čo ju znásilnil. Eva chcela dostať svojho muža Adama z vojny a Okolický to využil, aby si užil. Teraz má však pred Adamom strach, lebo Adam je prchký a pred ničím za nezastaví, preto nemôže za žiadnych okolností dovoliť, aby sa vrátil. Štefan Ilčík bol vždy tichým chlapcom, ale povolávací rozkaz to zmenil. Konečne sa cíti, ako niekto. No na vojnu nechce ísť, a preto sa aj s priateľmi dohodne, že sa ukryjú v lesoch Piľska. Štefan nechce dať na sebe nič poznať, a preto plní poctivo všetky rozkazy a neutápa sa v smútku a rozhorčení ako ostatní, za čo si ho velitelia vychvaľujú. Nakoniec o svojom pláne povie matke, ktorá ho však nepodporí, a tak Štefan odchádza na vojnu. V dedine sú zatiaľ napäté vzťahy. Okolický využíva ľudí, aby robili zaňho špinavú robotu, zatiaľ čo on je v pohodlí domova. Jedným z ľudí, ktorý je pod vplyvom Okolického je aj Kúrňava, ktorý má zariadiť sčítanie dobytka. No stretáva sa s odporom dediny, je hodený do hnoja, a aby mu nebolo málo, dedinčania mu rozbijú chalupu. Avšak dedina nič proti moci Okolického nezmôže. Ten zriadi vyšetrovanie a vinu hodí na nevinnú a bezmocnú Ilčíčku. Navyše povolá žandárov, aby sa situácia v Ráztokách upokojila. Nakoniec je dobytok aj tak odvedení a nikto s tým nemôže nič urobiť. Podmienky Štefana na vojne sú strašné. O vojakov sa starajú ako o dobytok a musia žiť v nehostinných podmienkach. K celkovej atmosfére neprispieva ani veliteľ Róna, ktorý je veľmi krutý a bezohľadný. Vojaci už majú toho dosť, ale len ticho mlčia. Na odpor sa však stavia Štefan ktorý provokuje svojím odmeraným správaním. Vrchol všetkého však prichádza pro kopaní zákopov. Štefan neplní rozkazy a Róna ho chce potrestať. Štefan však už má toho dosť a zabije ho rýľom. Uväznia ho a je odsúdený na smrť obesením, no „zľutujú“ sa nad ním a popravia ho zastrelením. Eva Hlavajová sa má ťažko. Ostala s dieťaťom sama, bez muža a navyše teraz čaká ďalšie. Musí sa sama postarať o statok, no nevládze a potrebovala by pomôcť. Dedinčania ju však odsudzujú za to, že podviedla Adama, a uštedrujú jej nepekné poznámky a posmešky. Eva tak namiesto pomoci, našla len opovrhnutie. Jediný, ktorý Eve pomôže je Ondrej a dekan Mrva, ktorý dáva dedinčanom nádej v ťažkých časoch. Nakoniec sa Eva vyberie aj za Okolickým, no ten sa odmieta priznať k dieťaťu a pomôcť Eve. Zhodou okolností je práve za dverami Kúrňava, ktorý započuje, že Okolický je otcom, ale nechá si to pre seba. Nastáva obdobie chudoby a v dedine nepanuje dobrá atmosféra. Znechutenie obyvateľov je navyše umocnené oznámením, že im bude odobratý kostolný zvon Ondrej. Dedinčania sú rozhorčení, ale rozhodnutie mocných nemôžu ovplyvniť a len sa ticho prizerajú, ako Ondreja zhadzujú z kostolnej veže. Zavŕšením tragických udalostí je smrť Evy, ktorá sa nešťastnou náhodou utopí, ale predtým ešte stihla porodiť. Obsah Adam Hlavaj Do dediny sa vracia Adam Hlavaj, ktorý už nevydržal krutosti vojny a stal sa zbehom. Adam o ničom, čo sa stalo nevie, preto je prekvapený, že nenájde Evu doma. Až návšteva u Koreňovcov ho zasvätí do situácie. Avšak kto je otcom Evinho dieťaťa sa nedozvie. Medzi tým sa ku Okolickému dostane informácia, že sa Hlavaj vrátil. Zo strachu vyhlási naňho 120 pátranie, a tak sa Hlavaj musí ukrývať. Okolického hryzie svedomie a dobieha ho pocit, že Kúrňava niečo vie. No ten nič neprezradí a hrá sa s Okolickým. Problém nastáva, keď sa Kúrňava s Komárom opijú a Kúrňavovi hrozí, že príde o chalupu. To však využije Okolický a presvedčí Kúrňavu, aby striehol na Hlavaja. Raz, keď je Hlavaj u Kramára, príde tam aj Kúrňava. Kramár si myslí, že Kúrňava nevidel Adama, ktorý sa rýchlo skryl, no opak je pravdou. Onedlho už Hlavaj s Kramárom sedia pod zámkom. Okolický Kúrňavu za jeho služby odmení, a ten šťastný, že nepríde o chalupu pozve Komára na pohárik. Tu mu Kúrňava prezradí, čo urobil. Komár odíde, ale vráti sa so značnou skupinou ľudí, ktorý zavrhujú Kúrňavu, za to, čo urobil. V Kúrňavovi sa pohne svedomie a ešte v tú noc oslobodí Hlavaja a povie mu, kto je otcom Evinho dieťaťa. Hlavaj sa kvôli neustálemu pátraniu po jeho osobe, utiahne vysoko do kopcov, k jeho švagrovi Trnčiakovi. Informácia, ktorú mu povedal Kúrňava, ho nenechá na pokoji a rozhodne sa Okolickému pomstiť. Adam zíde do dediny a konfrontuje Okolického, ktorý sa svojím rozpačitým správaním prizná. Ich stretnutie vidia aj iní Ráztočania a majú už Okolického dosť. Na ďalší deň zoberú jeho dieťa a idú mu ho zaniesť. Okolický ich s použitím zbrane odoženie a povolá vojsko, aby zabezpečilo poriadok v dedine. Ráztoky sú zmietanie hladom, nastane obdobie dažďov a vypukne epidémia červienky, ktorá zoberie život veľkej časti detí. Ženy sú zo straty svojich synov a dcér nešťastné a útechu nachádzajú v alkohole. Vojaci, čo prišli do dediny, túžia po ženách a viacerí sa bijú o Kristu Dominovú. Krista podlieha blaženým rečiam Grünberga, ktorý sú takmer znásilní. Situáciu však zachráni Hlavaj, ktorý má už všetkého plné zuby a burcuje aj ostatných, aby niečo spravili. Zvrat nastáva, keď na frontoch vypukne povstanie a vojaci sa vracajú domov. Ráztočania nachádzajú stratené ruky, ktoré sa okamžite chytia činu. Chlapi sa nahrnú do krčmy a pomstia sa Áronovi, ktorý na ich utrpení zbohatol. Adam Hlavaj cíti príležitosť oslobodiť sa a prichádza s plánom pochytať vojakov. Chlapi večer pochytajú vojakov a na druhý deň celá dedina na čele s Ilčíčkou, ktorá sa zbláznila zo smrti Štefana, tiahne k strážnici. Povstanie dopadne úspešným pochytaním žandárov a vojakov, no po bodnutí jedného zo žandárov, pri ňom umiera Ilčíčka. Okolický vie, že je zle a s pomocou richtára Vorčiaka sa pokúsi o útek. Útek sa mu však nepodarí a chlapi ho položia na rovnaké miesto, kde sa utopila Eva a nakoniec tam zomrie aj on. Dedina ďalej besní, rabuje Áronov majetok a všetko sa končí, keď Adam Hlavaj podpáli krčmu. Obsah po častiach Stratené ruky Prvá kapitola príchod vojny do dediny a jej zásah do života ľudí (návrat Ondreja Koreňa) Druhá kapitola povolanie Štefana Ilčíka na vojnu Tretia kapitola prehliadka chlapov; regrutácia; vzrušenie, strach a beznádej Štvrtá kapitola Ondrejove zoznámenie s realitou; Ilčíčkin hnev, dobiedzanie a nenávisť 121 Piata kapitola Okolický sa od richtára Vorčiaka dozvedá o tehotenstve Evy; rozhovor Okolického s Evou Šiesta kapitola Ilčíčka sa snaží vyslobodiť syna, najprv u dekana, potom u Okolického no nepochodí Siedma kapitola Ilčík sa s priateľmi chystá na únik do Piľska Ôsma kapitola Ondrej chce Kristu, ale tá aj napriek klebetám a nesúhlasu rodičov ide za žandárom Deviata kapitola sčítanie dobytka; Kramár hodí Kúrňavu do hnoja Desiata kapitola vyšetrovanie incidentu pri sčítaní dobytka; Okolický zatiahne do incidentu aj Ilčíčku Jedenásta kapitola kasárne; nenávisť a ničenie mladých duší Dvanásta kapitola Ilčíkove kruté podmienky v kasárňach; okrádanie ľudských duší – vojna prirovnaná k diablovi Trinásta kapitola dekan Mrva navštevuje kaplána Létaya; ľudia sa pomstia Kúrňavovi; odvedenie dobytka Štrnásta kapitola Kristine stretnutie so žandárom; odmietnutie Ondreja Pätnásta kapitola výčitky Okolického; bieda a útrapy vojny Šestnásta kapitola trápenie Evy Hlavajovej; jej priateľstvo s Ondrejom Sedemnásta kapitola Eva Hlavajová prichádza k dekanovi Mrvovi; bieda a hlad Osemnásta kapitola Eva sa stretáva s Okolickým a tlačí naňho; Kúrňava za dverami počuje, že Okolický je otcom dieťaťa; Eva porodí syna Devätnásta kapitola 122 Ilčíčka sa bojí o Štefana, lebo jej neposiela listy; oznámenie o odobratí zvona Ondreja Dvadsiata kapitola koniec Ondreja Dvadsiata prvá kapitola Kúrňava a Kramár sa udobria a oddávajú sa alkoholizmu Dvadsiata druhá kapitola Ilčík sa vzbúri proti útlaku a nič nerešpektuje; Ilčík napadne rýľom čatára Rónu a zabije ho Dvadsiata tretia kapitola uväznenie a poprava Ilčíka Dvadsiata štvrtá kapitola Koreň a Sivonka sa stanú krstnými rodičmi Evinmu dieťaťu; krst dieťaťa je zakázaný; Eva Hlavajová sa utopí Dvadsiata piata kapitola rozruch okolo Evinej smrti; pohreb Evy Obsah po častiach Adam Hlavaj Prvá kapitola Adam spomína na hrôzy vojny; Adam sa vracia domov; ale Evu tam nenájde Druhá kapitola Okolického výčitky a strach, že Kúrňava niečo vie Tretia kapitola Hlavaj sa dozvedá o dieťati a smrti Evy; Adam je nešťastný a začína búriť ľudí Štvrtá kapitola Hlavajov útek a úkryt v horách Piata kapitola Kúrňava s Komárom sa oddávajú alkoholu a nadávajú na vojnu; Okolický nahovára Kúrňavu, aby bol zvedom Šiesta kapitola Kúrňava prichytí Hlavaja u Kramára; Adamove a Kramár sú uväznení žandármi Siedma kapitola Ľudia odcudzujú Kúrňavu za to, čo spravil; Kúrňava pomáha Hlavajovi a Kramárovi utiecť, no ujde iba Adam; Kúrňava prezradí Hlavajovi, kto zneužil Evu 123 Ôsma kapitola Hlavaj sa uchýli u švagra Trnčiaka; Adam sa chce pomstiť Okolickému Deviata kapitola Hlavajov stret s Okolickým; Okolický sa prezradí; pohoršenie ľudí a pochod s dieťaťom k Okolickému Desiata kapitola Príchod vojska do Ráztok, aby upokojilo situáciu; túžba vojakov po ženách; boj o Kristu Dominovú Jedenásta kapitola Smrť Koreňovej; veľká bieda; obdobie dažďov Dvanásta kapitola Príchod jari; stretnutie Hlavaja s Okolickým v chatrči v lese; Okolického triafa šľak Trinásta kapitola Hon vojakov na Adama Hlavaja; Krista je takmer zneužitá Grünbergom, no zachráni ju Hlavaj Štrnásta kapitola Epidémie červienky sužuje kraj; smrť Okolického dieťaťa a iných detí Pätnásta kapitola Ilčíčka sa stará o malého Adama; rozmáha sa alkoholizmus, najmä u žien, ktoré prišli o deti Šestnásta kapitola Sklamanie Kristy, ktorú Lányi oklamal Sedemnásta kapitola Povstanie na frontoch; blížiaci sa koniec vojny; túžba po odplate Osemnásta kapitola Príchod vojakov, stratených synov domov; napadnutie krčmy Devätnásta kapitola Strach pánov o život; Ilčíčkina beznádej zo straty syna Dvadsiata kapitola Burcovanie dedinčanov; čas odplaty; Hlavajov plán; odzbrojenie vojakov Dvadsiata prvá kapitola Povstanie dedinčanov; napadnutie a potrestanie vojakov a žandárov; smrť Ilčíčky Dvadsiata druhá kapitola 124 Pocity po bitke; dohady, čo ďalej; cesta do krčmy Dvadsiata tretia kapitola Okolického nevydarený útek; pomsta Ráztočanov Dvadsiata štvrtá kapitola Smrť Okolického; besnenie dedinčanov; ničenie a rabovanie Áronovho majetku; Hlavaj podpáli krčmu Citáty „Keď sa páni chcú biť, nech sa bijú, ale nám nech dajú pokoj. My máme inú robotu. Ale oni, beštie...“ (Ilčíčka) „Diabol, diabol, diabol... šepkalo čosi v nich. Lež vtedy to nepatrilo Rónovi. Vtedy to slovo malo svetový význam, skrývalo v sebe svetovú bolesť. Bolo ono ako vlna, vrhnutá zosilňovačom do priestoru. Duše ako rádiové prijímače ju zachytávali a opakovali: Diabol, diabol, diabol...“ (rozprávač) „I ožili vtedy náramne, vystreli sa po toľko ročnom hrbení. Vedomie, že majú ruky a ony, že sú strašné nástroje, ktorými sa dá biť, zabíjať, udrelo im do hlavy.“ (rozprávač) Poznámky Román s kolektívnym hrdinom – ľud Ráztok vystupuje ako jedná bytosť Postavy konajú pudovo, živelne; dlho neuvažujú, radšej konajú Autor pri opise postáv využíva monumentálnosť, ktorú dosahuje pomocou kontrastov V románe je mnoho davových scén, ktoré tvoria dôležitú súčasť diela Autor zvolil techniku krátkych kapitoliek, čím dramatizuje svoje rozprávanie „Zdvojujúc obrys udalostí, podávajúc ich raz lyricky, raz epicky a často tak, i onak; monumentalizuje Urban nie len svoje postavy; ale i to, čo je medzi nimi a čo sa zvyčajne nazýva ovzduším.“ (kritika knihy) 125 Jozef Mak Autor: Jozef Cíger Hronský Literárny druh: epika Žáner: sociálny román Hlavná myšlienka: zobrazenie života a útrap obyčajných ľudí Téma: životný príbeh a ťažký osud Jozefa Maka Prostredie: slovenská dedina (Stredné Slovensko) Vonkajšia kompozícia 75 kapitol označených číslom, niektoré začínajú opisom prírody Hlavné postavy Jozef Mak – syn Evy Makovky a Gregora Biaľoša (nemanželské dieťa); jednoduchý človek; už od narodenia má ťažký život (brat ho bije (ako malý mal Jozef brata rád); musí sa prebíjať životom); pasívny (svoj osud prijíma pasívne a nesnaží sa ho zmeniť k lepšiemu); jeho život je poznačený tragédiami (zhorela im chalupa; zomrela mu matka; Jano mu prebral ženu); pracovitý (pásal kravy na holiach; pracoval ako drevorubač; sám si postavil chalupu); bol regrutovaný na vojnu (poslali ho do Hercegoviny); miloval Marušu (neskôr sa mu však zhnusila); odmeraný (na Julu nekričal; neprejavoval Jule lásku); mal dve deti s Julou; nebol krutý (Julu nebil, iba raz); bol Marušin milenec; bál sa Maruše (preto stále chodil za ňou); Maruša sa mu po čase zhnusila; nesmelý (bál sa že Jula mu bude vyčítať, že chodí k Meľošovcom a zbytočne sa hneval na Julu, keď išla aj ona) Ján Mak – syn Jána a Evy Makovky; Jozefov starší brat; Jozefa nemal rád (musel Jozefa všade nosiť so sebou; stále ho bil); pracoval ako drevorubač (mocný a veľký chlap); bezohľadný (nasťahoval sa Jozefovi do chalupy (neskôr mu ju predal); prebral Jozefovi Marušu); alkoholik (často sa opíjal); nakoniec odišiel a chodil po svete Maruša Meľošová – dcéra Jozefovej kmotry Hany Meľošovej; milá, veselá, krásna žena; dobrá gazdiná; starostlivá (keď Jozef rúbal drevo, prichystala mu jedlo a dala mu čistú košeľu); zradila Jozefa a vydala sa za Jana (mali spolu 2 deti, no 1 umrelo, ale potom mali ešte jedno); bezohľadná (keď bol Jozef s Juľou, znova ho začala zvádzať a pokúšať); zmenila sa (kvôli manželstvu s Janom; stala sa z nej škaredá, otupená, bezcitná žena); prepadla alkoholizmu (kvôli chorobe a ťažkému životu); stále milovala Jozefa; bola Jozefova milenka; nakoniec sa utopí Jula Petrisková – objavuje sa ako pestúnka Marušinho dieťaťa; nikto ju nechcel (mala od pleca až po lakeť chorú ruku); nikto nerátal s tým, že by sa mohla vydať (preto jej chceli zanechať aspoň chalupu); bol jej určený osud starej dievky; starostlivá (starala sa o deti aj o Jozefa); milá; tichá (svoje pocity držala v sebe); utrápená (vedela, že Maruša chce Jozefa); mocná (vydržala, že Jozef chodí za Marušou a dokázala, aby sa pokoril); zomrela pri pôrode druhého dieťaťa 126 Vedľajšie postavy Makovka – Janova a Jozefova matka; milujúca obetavá žena (starala sa o synoch sama; radila Jozefovi odísť, aby netrpel) Gregor Biaľoš – Jozefov otec; drevorubač; škaredý (mal ošarpanú tvár); zavalil ho strom Hana Meľošová – ľahkomyseľná žena (o nič nemala starosť; o deti sa netrápila); obetavá (išla k Makovke, keď nikto iný nešiel a stala sa krstnou mamou Jozefovi); nebola dobrou gazdinou (dom poriadne neriadila); dobrosrdečná (potom, čo v dedine vyhoreli chalupy, dala vystavať novú a prichýlila tam aj Makovku) Meľoš –manžel Hany; starý chlap; pijan (v kuse bol opitý); krutý (bil ženu; nadával, osočoval, urážal Makovku); nemal rád Jozefa (lebo vyrezal krátku truhlu pre Hanu); lenivý (celý deň iba ležal na peci); Makovka sa ho bála Joťko Hiriačok – mocný chlap (keď chytil Ďumbiera, už mu neušiel); koktal; nebol múdry; škaredo sa smial (Jula sa ho aj preto najskôr bála); chcel získať Julu (sľúbila mu ju Maruša) Baniar – zmenil si meno na Bánócí; podvodník (kedysi pripravil chlapov o peniaze, keď išli do Banátu po ovce); šikovný (od predávania chleba sa vypracoval a predával všetko); majetný (zbohatol ako obchodník); čestný (neodkúpil Jozefovu chalupu, aj keď mohol) Obsah Jozef Mak, je človek milión, ničím sa neodlišuje od ostatných. Už pri narodení mu bol určený ťažký život, pretože bol nemanželským dieťaťom. Má staršieho brata, ktorý je krutý, nemá Jozefa rád a v mladosti ho bije. Jozefova matka, je však obetavá a chce pre syna dobre. Preto ho posiela pásť ovce. Tu sa však preukáže Jozefov osud. Vznikne požiar ,pri ktorom zhorí veľká časť dediny a aj chalupa Makovcov. To však nie je jediným nešťastím, ktoré Jozefa počas jeho života postihne. Pri rúbaní dreva v susednej dedine, zavalí jeho otca, Gregora Biaľoša, strom. Jozef sa len nedávno dovtípil, že je jeho otec, ale drží si od neho odstup apo jeho smrti ani len nepociťuje smútok. Jozefovi sa páči dcéra jeho krstnej mamy, Maruša Meľošová. Postaví chalupu a už by sa boli do nej nasťahovali, ale regrutujú ho na vojnu. Po vojne sa vráti domov a ostáva prekvapený. Maruša sa vydala za jeho brata Jana a bývajú v chalupe, ktorú Jozef postavil. Jozef sa necíti ako doma, preto odchádza kopať zem pri Hron. V jeden deň, keď sa vracal domov, stretol pred chalupou Julu. Jula nebola pekná, malá ochrnutú ruku a Jozefovi sa nepáčila, ale stalo sa, čo sa stalo a Jozef si aj napriek nevôli jej sestier vzal Julu za ženu. Prejde niekoľko rokov a situácia v chalupe nie je dobrá. Jozef sa k Jule nedokáže správať ako jej muž. Medzi Jozefom a Marušou je napätie, pretože stále niečo jeden k druhému cítia. Jozef si zároveň uvedomuje, že jeho život nie je ničím výnimočným a každý sa borí so svojimi vlastnými problémami. Jozefa opäť povolajú do kasární, no neprávom ho na niekoľko mesiacov odsúdia. Potom, čo sa vráti Jozef z väzenia, stretne Julu, ktorá mu porodila syna. Avšak ani syn nepomôže láske Jozefa a July. Jozef nevie ľúbiť Julu a tajne sa stretáva s Marušou, ktorej 127 Jano odišiel do sveta. Jula vie o Jozefovom a Marušinom pomere, ale s využitím svojej vnútornej sily, len ticho trpí. Nakoniec sa Jozefovi Maruša zhnusí. Sľúbila totiž Hiriačkovi, že keď získa Jozefa, bude Jula jeho. Maruša je nevrlá, až šialená a nedokáže takto žiť, tak sa oddáva alkoholu. Keď sa raz Jula vráti z návštevy, nájde Marušu utopenú. Onedlho ich zasiahne ďalšia zlá správa, keď príde pán Bánóczi a oznámi im, že Jano mu predal polovicu chalupy. Bánóczi však chce, aby Jozef od neho chalupu odkúpil a ponúka mu aj prácu. Jozef prácu príjme a stane sa jeho kočišom. Jozef pracuje u Bánóczího pár mesiacov. Vozieva tovar po svete a pri jednej príležitosti sa dokonca stretne aj s Janom, ktorý chodí po svete. Jedného dňa, keď je Jozef u Bánócziho na statku, mu dá pán dary a posiela ho domov, lebo mu Jula porodila syna. Jozef príde domov a nájde tam bezvládnu Julu, ktorá už nevydržala neľúbená viac žiť a pri pôrode zomrela. Jozef ostal sám s 2 synmi a je odkázaný celý život trpieť. Obsah po častiach Prvá kapitola Pôrod Jozefa Maka Druhá kapitola Anjel nemá pre Jozefa žiadne dary, iba ukrižované ruky Tretia kapitola Hana Meľošová zanesie Makovke misu s krúpami a stane sa krstnou mamou Štvrtá kapitola Chlapci si medzi sebou vyberajú Jánošíka, ktorému Jano položí na brucho žeravý kameň; voľba padne na Hiriačka; Hiriačka zbije Jozefa, ale Jano mu to oplatí Piata kapitola Jano chodí rúbať drevo; Jozef chodieva do kostola, kde vidí obraz svojej matky v Panne Márii Šiesta kapitola Jozef odchádza do vrchov pásať kravy s Augustom Kubandom Siedma kapitola Z vatry na holiach vzniká požiar Ôsma kapitola V dedine vyhoreli chalupy – aj Makovcom Deviata kapitola Cigáň Imro odchádza od pasenia a ide sa venovať hre na husle; Hana dá vystavať novú chalupu a prichýli v nej aj Makovku Desiata kapitola 128 Jozef odchádza od pastiera Kubandu Jedenásta kapitola Jozef sa stretáva s Marušou Dvanásta kapitola Jozef prichádza tajne k Meľošovcom do chalupy po jedlo; vzplanutie lásky medzi Jozefom a Marušou Trinásta kapitola Jozef odchádza do Nihova stínať drevo Štrnásta kapitola Jozef začína rúbať drevo s chlapmi, medzi ktorými je aj Gregor Biaľoš, jeho otec; Jozef si poraní členok; smrť Hany Meľošovej Pätnásta kapitola Jozef s Meľošom robia truhlu pre Hanu; Hiriačka chváli Jozefovi robotu Šestnásta kapitola Vkladanie Hany Meľošovej do truhly; hnev Meľoša, lebo truhla je prikrátka Sedemnásta kapitola Jozefova mať mu dá pozdraviť Biaľoša; Jozef nemôže s poranením členkom stínať drevo, tak chlapom varí Osemnásta kapitola Jozef sníva o chalupe; Gregor prejavuje starosť o Jozefa (či má chleba, vodu...) Devätnásta kapitola Jozef ostáva v hore sám strážiť veci; stretáva sa s Marušou, ktorá mu dáva novú košeľu Dvadsiata kapitola Biaľoš sa vracia, chce sa s Jozefom rozprávať a zblížiť, ale Jozef si chce udržať odstup Dvadsiata prvá kapitola Gregora Biaľoša zavalí strom Dvadsiata druhá kapitola Chlapi znášajú z hory telo Gregora; Jozef netrúchli; Jozef sa zastavuje doma po nové veci a oznamuje matke, čo sa stalo; Jozef sa po dlhom čase zhovára s opitým Meľošom Dvadsiata tretia kapitola Jozef odchádza z chalupy a ide po hore Dvadsiata štvrtá kapitola 129 Maruša premýšľa o otcovi, o jeho alkoholizme a ako sa správa k Eve aj k nej (kričal, nadával, urážal, podpichoval...) Dvadsiata piata kapitola Maruša sa vzchopí a prikazuje otcovi robiť Dvadsiata šiesta kapitola Maruša je znechutená z Makovky a otca, potom čo sa spolu vyspali Dvadsiata siedma kapitola Jozef sťahuje z hory drevo Dvadsiata ôsma kapitola Jozef sa dočká a v zime stavia chalupu; na jar, pred dokončením chalupy, je Jozef povolaný na vojnu Dvadsiata deviata kapitola Jozef nadáva na život v kasárňach; Jozef je poslaný do Hercegoviny; Jozefovi nechodí žiadny list, preto si myslí, že matka umrela Tridsiata kapitola Jozef sa dostane do Brezna, kde sa stretne s Imrom; Imro povie Jozefovi, že je hlavným muzikantom a hráva pre pánov; Imro prezradí Jozefovi, že sa Maruša vydala za Jana Tridsiata prvá kapitola Jozef prichádza domov a zisťuje, že do chalupy sa mu nasťahovali Jano s Marušou; Jozef nespoznáva Marušu, ktorá sa zmenila (choroby, alkohol) Tridsiata druhá kapitola Jano oboznámi Jozefa so situáciou a prenechá mu polovicu chalupy Tridsiata tretia kapitola Maruša je po príchode Jozefa iná a začne riadiť chalupu Tridsiata štvrtá kapitola Jozef ide s Janom do kŕčmi, opijú sa a pobijú Tridsiata piata kapitola Jozef sa prebudí doma zbitý; Jozef drží Marušu za ruku, ale nikto nič nepovie a všade je ticho Tridsiata šiesta kapitola Jozef spoznáva pri rúbaní dreva Janovu lepšiu, nežnú stránku Tridsiata siedma kapitola Jozef má plné zuby Jana a odchádza kopať zem k Hronu; Jozef pozoruje ľudí a dáva im všetkým za pravdu; Jozef ide domov, kde sa stretne s Julou Tridsiata ôsma kapitola 130 Maruša nie je doma; Jula sa stará o Jozefa; Jozef si priznáva, že prišiel iba kvôli Maruši; Jozef nájde pri šope ležať chorú Marušu a priľahne si k nej Tridsiata deviata kapitola Jozefovi sa nepáči Juline podriadené/opatrné správanie; Jozef sa vyspí s Julou Štyridsiata kapitola Jozef je zhnusený; Jozef klame Juline sestre, že u nich už nie je; Jozef sa dovtípi, že sa páči Jule Štyridsiata prvá kapitola Maruša vie čo sa stalo a pokojne Jozefovi vraví, že Jula bude dobrou ženou; Jozef „uteká “ naspäť k Hronu; Jozef rozmýšľa, že si vezme Julu za ženu Štyridsiata druhá kapitola Julina sestra karhá Jozefa, za to, že chce Julu; Maruša dá Jozefovi požehnanie oženiť sa s Julou Štyridsiata tretia kapitola Jozef si ide po Julu; Jula na lúčke povie Jozefovi, že aj keď vie, že on ľúbi Marušu, chce ísť k nemu; rozprávajú sa o tom, ako bude Štyridsiata štvrtá kapitola Ženy sa pohoršujú nad Julinou svadbou; Jozef sa ožení s Julou, aj keď miluje Marušu Štyridsiata piata kapitola Prešlo 7 zím; Jano chce od Jozefa peniaze; ale on nemá; Jozefovi zmizne spod postele batôžtek s peniazmi; Maruša „nájde“ batôžtek a dá ho Jozefovi; Jozef nedokáže žiť s Julou Štyridsiata šiesta kapitola Jozefa zavolali do kasárni v Komárne; Jozef je poslušný a teší sa domov; Jozefa zavrú do väzenia za to, že kedysi podnapitý vynadal Bánóczimu Štyridsiata siedma kapitola Súd v Prešporku Jozefa oslobodí; Jozef je prevezený do Brezna a prepustený; Jozef Mak nepozná cestu domov, ale zrazu ho poťahá a osloví Jula Štyridsiata ôsma kapitola Jula nesie v rukách dieťa; Jozefovi príde Jula neobyčajne krásna; v Jozefovi sa prebudia city k Jule Štyridsiata deviata kapitola Jula povie Jožovi, že v dedine vedia, že bol vo väzení; Jula je presvedčená, že Jozef nič nespravil; v krčme sa stretnú s Adušom, ktorý ide tiež k nim, za chorým Janom Päťdesiata kapitola 131 Jozef s Julou prídu do chalupy, kde už je Aduš; Jozef vidí chorého, slabého Jana; Maruša je ľahostajná k mužovi; Maruša vraví, že s liečbou čakali na Jozefa; Maruša sa pri prehrabávaní výžinkov dotkne Jozefa, ktorému začne vrieť krv Päťdesiata prvá kapitola Maruša vraví Jozefovi; že teraz im bude horšie; Jozef obdivuje Marušinu silu žiť; Jozef nasilu karhá Julu Päťdesiata druhá kapitola Jula chodí po dedine a hľadá Jozefovi robotu; Maruša sa pri Hiriačkovej návšteve prezradí, že bola za otcom; Maruša poprosí Jozefa, aby opravil u Meľošov válov; na Julu príde pomyseľný krč na srdci Päťdesiata tretia kapitola Jozef otáľa ísť do kostola; Jozef nakoniec ide do kostola a konečne cíti, že je doma; Jozef sa zamýšľa nad tým, že všetci prežili biedu a majú rovnaké životy; Jozef si uvedomuje, že má dobrú ženu a po odchode z kostola je zhovorčivý, plný energie a správa sa ako Julin manžel Päťdesiata štvrtá kapitola Aduš sa nevrátil do chalupy; k Makovcom prichádza Bošeľa a Ďumbier, ktorí im povedia o silnejúcej maďarizácií; Maruša je znova opitá Päťdesiata piata kapitola Makovcom hodia roztopašní mládenci kameň do okna; Maruša zázrakom upokojí Hiriačku; zmiznutie Aduša Päťdesiata šiesta kapitola Ľudia nemajú prácu; Jozef odchádza do hôr na Liptov Päťdesiata siedma kapitola Nastalo obdobie biedy; Jano verbuje ľudí do Ameriky; Jula je znechutená z ľudí, ktorí sa živia z biedy druhých; Jano tvrdí, že aj on pôjde do Ameriky Päťdesiata ôsma kapitola Zomrel farár; nový farár nie je ako starý; v dedine sa ide stavať štátna škola, ktorú nechceli; chlapi sa búria a ničia stavbu, ktorú dosiaľ stavali; Ďumbier vidí, že tam nie sú všetci, a tak kričí na chlapov aby prestali; ďalší deň odvážajú buričov žandári Päťdesiata deviata kapitola Jula pracuje u horára; Jula sa vráti aj so synom domov a nájde tam cigáňov rozoberať chalupu; Jozef je už doma; v chalupe je už zase aj Maruša, ktorá pred tým išla bývať k otcovi; Jula sa pred Marušou zvíta s Jozefom a vidí Marušin úškrn Šesťdesiata kapitola Jozef Mak ide potajomky za Meľošom; Jozef, sa bojí, že ho tu nájde Maruša, ale potom mu to už je jedno; príde Maruša a objíme Jozefa tak, že ju nedokáže strhnúť; Jozef odíde a na ulici uvidí Julu; Jula uvidí Jozefa, rýchlo ide pred ním domov a celý deň nepovie ani slova 132 Šesťdesiata prvá kapitola Z chalupy zmizla Adušova truhlička; Jozef s Marušou sa u Meľošov znova k sebe pritúlili Šesťdesiata druhá kapitola Hiriačka vidí ako sa Jozef s Marušou túlia; Hiriačka sa stále smeje; Jozef chce Joťka udrieť, ale Maruša ho zastáva; Maruša sa prihovorí Joťkovi, ten ju počúvne a smejúc sa odíde; Maruša vyzná Jozefovi lásku a chce, aby prišiel za ňou; vráti sa Hiriačka Šesťdesiata tretia kapitola Opis inovati; Jožo sa zhovára s rubárom; Jožo vraví, že Jano odišiel týždeň po ostatných, čo išli do Ameriky; rubár vraví, že novú školu má zaplatiť obec, a že Ďumbier musí zaplatiť škodu; Jozef počúva rubára len najedno ucho; Jozef sa zamýšľa, prečo mu Jula nepovie ani slova a iba hľadí, a prirovnáva ju k inovati Šesťdesiata štvrtá kapitola Jula sa bojí Hiriačka; Jula chce raz poprosiť Jozefa, aby nechodil do Meľošových domu Šesťdesiata piata kapitola Jula ide do Meľošových domu; Jula sa pýta Meľoša či tam chodí aj Jozef; Meľoš zahovára a začne sa modliť Šesťdesiata šiesta kapitola Sú Vianoce; Jula plače, lebo Jožko spravil prvé kroky; Jula sa pohráva s myšlienkami, že by mohla odísť od Jozefa a nič strašné by sa nestalo; Jula spomenie Marušu, čo nahnevá Jozefa; Jula nie je ustráchaná, nič ju netrápi a prejavuje sa jej vnútorná sila Šesťdesiata siedma kapitola Jula ide na druhú deň k Maruši po radu; Jozef prvý krát zbije Julu; Maruša sa Jozefovi zhnusila; Jozef sa pred Julou pokoril, pookrial a snaží sa byť lepším mužom Šesťdesiata ôsma kapitola Joťko prizná Jozefovi, že mu Maruša sľúbila Julu, keď ona získa Jozefa; Jozef sa ide prejsť; Jozef stretne cigánku Terezu, Imrovu ženu; Jozef ide domov, vyhýba sa Hiriačkovi, ale stretne Marušu; Jozef vojde do chalupy a kričí, aby Jula vyhodila Marušu; Julu nič netrápi a ide so synom do Kláčov; Maruša je opitá a prehne sa cez okraj nádrže s vodou; Jula sa vráti a nájde Marušu v rovnakej polohe; Maruša sa utopila Šesťdesiata deviata kapitola Jozef pomáha vytiahnuť Marušu; Jozef sa bojí Maruše; Marušu pochovali Sedemdesiata kapitola Chlapi kosia lúku; medzi chlapov príde Agáta, ktorá vyzradí, že u Makov budú krstiny; Jula je mocná, nič ju netrápi, nič neprezradí a už sa nebojí ani Hiriačka; Jozef už nevydrží a pýta sa July na dieťa; Jula priznáva, že je tehotná, len sa bojí o svoje zdravie; Jozef je po dlhom čase odhodlaný a plný energie postarať sa o všetko Sedemdesiata prvá kapitola 133 Do chalupy príde Baniar; Baniar oznamuje Jozefovi, že kúpil polovicu chaty od Jana; Baniar vysvetľuje, že to Jano ho donútil kúpiť, a že keby chcel, kúpil by celý dom, ale nechcel; Jozef sa hnevá, postupne sa však jeho hnev mení na ľútosť; Baniar ponúkne Jozefovi, že mu predá chalupu; Baniar dáva Jozefovi ponuku, aby mu robil kočiša a odíde Sedemdesiata druhá kapitola Jožo sa v Brezne na trhu zhovára s Ďumbierom, že robí Baniarovi kočiša; Jozef raz v Tekovskom sv. Kríži uvidí Adušovu truhličku; Jozef sa stretáva s Janom; Jano vraví, že sa dal na Adušovo remeslo, a že Aduša pochovali v Ľupči; Jano vysvetľuje, prečo odišiel Sedemdesiata tretia kapitola Je utorok; Jula sa zdá Jozefovi milšia, zhovorčivejšia; Jula si prisadne k mužovi a položí mu na líce ruku, v ktorej má veľké odpustenie; Jozef s Julou, si vravia že bude dobre a uživia sa; Sedemdesiata štvrtá kapitola Vo štvrtok dáva Baniar Jozefovi dary a posiela ho domov, lebo sa mu narodil syn; Jozef bezvládne stojí nad ležiacou Julou a chce sa mu plakať; Jozef túži, aby Jula vedela, že aj on má srdce, v ktorom je teplo, nežnosť a láska; keby Jula mohla, povedala by mu všetko, čo má na srdci; Jula umrela Sedemdesiata piata kapitola Jozefovi neostáva nič iné, iba trpieť Citáty „Jozef Mak: milión. Čo sa spomína len ako ľudstvo, a nikdy nie ako človek.“ „Trp, Jozef Mak. Človek-milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“ Poznámky V románe sa často vyskytujú opisy prírody V diele môžeme nájsť viacero kontrastov: Jozef – Jano, Jula – Maruša... Autor využíva mnoho umeleckých prostriedkov: epitetá, metafory, prirovnania... V diele sa vyskytujú archaizmy (dohán, móres), nemecké (feršter, werk) a maďarské slová (honvéd, tartalékos) 134 Drak sa vracia Autor: Dobroslav Chrobák Literárny druh: epika Žáner: novela Hlavná myšlienka: predsudky ľudí sa líšia od reality Téma: hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí Prostredie: slovenská dedina (okolie Tatier) Vonkajšia kompozícia 12 kapitol označených číslom + epilóg Hlavné postavy Martin Lepiš Madľušovie – volali ho Drak (žil mimo všetkých; pôvodca nešťastí); žil vo vyžihárni; vysoký (vypĺňal celé dvere); cez ľavé oko mal čiernu pásku; odoka až po líce mal jazvu; zmenil sa (bol ešte vyšším, chudším; chodil mierne zohnutý; v jeho pevnom výraze bolo bádať znaky pokory); pracovitý (bol hrnčiarom a nikdy ho to neprestalo baviť); trpezlivý (vedel sa hodiny hrať s ornamentmi na krčahoch); dobrosrdečný (staral sa o lastovičky; doniesol Šimovi jeho kúdeľ pre Evu); samotár (ostatných obchádzal a nevyprával sa s nimi); opovrhnutý (hádzali po ňom kamene; otrávili mu psa); pripisovali mu nadprirodzené schopnosti (premenil múku na prach) a nešťastia (hlad, potopa); pokojný (aj keď mu ľudia vtrhli do chalupy, pokojne stál); chodil celý v čiernom (po návrate); skúsený (prechádzal tmavým lesom popamäti; poznal cesty, končiare, plesá...; vedel, ako pomôcť volom); obratný (rýchlo v stodole urobil oheň; hneď ráno chystal prúty na cestu; rýchlo pripravil baranca na pečenie); citlivý (pri pozorovaní slnečného kríža mal v kútiku oka slzu); odvážny (pustil sa dolu skalnatým zrázom); mal kontakty (bača mu dal jedlo; Poliaci mu pomohli prejsť cez Poľsko); tichý (Šimovi vravel iba to, čo bolo treba); rozvážny (keď ho Šimo udrel bičom, ostal pokojne stáť); Šimon Jariabek –tesár; mocný (v ruke rozmliaždil pohárik); mal všetkého dosť (chcel odísť); odmeraný (žene nepovedal ani slova); pijan (často pil; opitý sa prespal s Evou); nedôverčivý (myslel si, že richtár s chlapmi čakajú od neho viac, ako len dať pozor na Draka); mal kontrastné oblečenie k Drakovmu (biele/svetlé, ľahké veci); hĺbavý (po ceste premýšľal nad Drakom); opatrný (držal si od Draka odstup); ohromený (ako Drak poznal prostredie; zo slnečného kríža; z podoby Kriváňa); pokúšaný (cítil šancu skoncovať s Drakom); rozumný (varoval Draka pred padajúcim balvanom, aj keď s ním mohol skoncovať; uvedomuje si, že v hre nejde o Evu, ale o česť a stratenú dôveru ľudí); hravý (užíval si jazdu dolu zrázom); rozpoltený (dôverovať Drakovi alebo nie?); podozrievavý (bolo mu zvláštne, že Drak stále niekam odchádza z koliby); nerozvážny (napadol Draka pri stretnutí s Poliakmi; podpálil Drakovi chalupu); domýšľavý (myslel si, že Drak všetko od prvého momentu plánoval; myslel si, že Drak prekabáti aj Poliakov); zahanbený (vrátil sa s prázdnymi rukami; prehral 135 pomyselný boj s Drakom); nechápavý (nerozumel, prečo sa richtár na Šimovom príbehu bavil); zničený (keď si uvedomil, čo urobil); Vedľajšie postavy Lepiš Madľušovie – starý, slepý hrnčiar; našiel Draka a vychoval si ho; zomrel po páde do jamy na hlinu Eva Hajnákovie – žena Šima; ľúbila Draka (mala s ním syna); trpezlivá (roky čakala na Draka); starostlivá (starala sa o raneného Draka); tichá (s mužom sa takmer nerozprávali); nevedela si nájsť k Šimovi cestu (až po rokoch, keď sa vrátil s čriedou volov) Richtár – mal veľké brucho; pohostinný (na porade nalieval chlapom); rozumný (uvedomil si, že Drak sa chce usadiť); rozhodný (rozhodol sa že s Drakom pôjde Šimo a hneď mu to šiel aj oznámiť); bezradný (keď Šimo podpálil Drakovi chalupu); rozvážny (išiel so Šimom Drakovi naproti); Obsah Eva cíti, že sa niečo deje, niečo je inak. Jej pocit sa naplní, keď jej manžel Šimon oznámi, že sa vrátil Drak. Eva spomína na svoju lásku Draka. Drak sa do dediny Lieštiny dostal vďaka starému hrnčiarovi Lepišovi, ktorý ho našiel pri ceste. Drak žil s Lepišom, ktorý si z neho vychoval nástupcu. Ľudia po Drakovi vykrikovali a vyhýbali sa mu, lebo bol zvláštny. Keď dospel, začali mu pripisovať všetky nešťastia v dedine, dokonca aj samotnú smrť Lepiša. Spojili sa proti Drakovi a zbili ho. Eva sa potom o neho starala, ale Drak sa jedného dňa vytratil. Celá dedina je z návratu Draka nepokojná. Chlapi plánujú čo robiť, ženy nechcú púšťať deti von. Všetci sa zhodnú, že s Drakom by sa mal porátať Šimo, lebo Drak mal s Evou syna. Šimo však necíti potrebu vyrovnávať si s ním účty, no dobre vie, že Eva Draka stále miluje. Nasledujúci deň sa Eva vytratí z domu, čo Šima núti k myšlienke, že išla sa Drakom. Chce odísť na cesty, ale Evin návrat domov ho prinúti ísť skoncovať s Drakom. Nájde ho však starať sa o lastovičky a od svojho plánu upustí. Do deja však zasahuje nečakaná udalosť. Za richtárom prichádza pastier, oznamujúc, že v okolitých vrchoch vypukli požiare a uviazla im tam črieda volov. Chlapi nevedia, čo robiť, nikto neprichádza s riešením, až sa u richtára zjaví Drak, ktorý pozná cestu, kade previesť voly. Richtár privolí, no dáva mu na to týždeň, inak mu podpália vyžiháreň. Drak si vypýta na cestu jedného chlapa a odíde. Chlapi sa s richtárom poradia a voľba padne na Šima, čím mu dávajú šancu, aby sa s Drakom porátal. Šimo sa aj napriek nedôvere v richtárove úmysly vydáva s Drakom na cestu. Drží si od neho odstup a ustavične nad ním premýšľa. Šimo je uchvátený, ako Drak aj napriek tme ľahko nachádza horské chodníčky. Na noc sa utáboria v stodole/zrube. Tu Drak pripraví oheň a podá Šimovi napiť. Šimo sa dostáva do rozporu, či veriť Drakovi alebo nie. Na ďalší deň ráno sa vydávajú cez končiare za čriedou. Dvojica vyjde do sedla odkiaľ sa Drak spustí strmým kamenistým svahom do doliny. Za Drakom sa začne valiť balvan, poskytujúc Šimovi príležitosť skoncovať s ním. Šimo však Draka varuje a následne si aj on užíva cestu dole svahom. 136 Chlapi dorazia k volom. Stádo je vyčerpané, pochudnuté. Porátajú voly a prevedú ich cez sedlo do doliny, kde je lepšia tráva. Drak rozhodne, že tu nechajú voly niekoľko dní napásť a usadia sa v kolibe. Potom, čo Šimo pripraví kolibu na nocľah, uzrie Draka vracať sa s barancom, syrom a žinčicou. Opäť sa dostáva do rozporu, či mu môže dôverovať. Cíti však, že sú akosi prepojení a Drakovi ani nejde tak o Evu, ako o česť a dôveru ľudí. Na ďalšie ráno Draka v kolibe niet. Šimo sa rozhodne vyrezať pre Evu novú kúdeľ. Podvečer sa Drak vráti a rozpovie Šimovi, aká je situácia. Prichádza aj paholok, ktorému Drak prikáže, aby išiel za richtárom a oznámil mu, že sa do týždňa vrátiť nestihnú. Drak každý deň niekam odchádza, no ani to nevykoľají Šima z idylických dní na vrchoch. Vyrezáva kúdeľ pre Evu, po večeroch sedáva s bačom v údolí. Snaží sa od neho zistiť niečo o Drakových úmysloch, no bača sa tejto téme vyhýba. Jedného dňa zobudí Drak Šima a vydajú sa na cestu. Drak sa správa podozrivo, stále niekoho vyzerá a niečomu načúva. Odrazu sa pridá do kroku a stratí sa Šimovi. Ten ho sleduje a vidí, ako sa stretá a podáva si ruky s Poliakmi. V domnení, že Drak predal čriedu, ho napadne bičom. Následne sa pasuje aj s Poliakmi, ktorých premôže. Drak celý čas pokojne stojí. Šimo sa naňho vrhne, no zaváha a potom, ako ho Drak kopne do brucha, stráca vedomie Šimo sa prebúdza v kolibe. Počuje spev a hudbu, a nevie či sa jedná o spev, alebo o realitu. Nakoniec sa spamätá a uvedomuje si kde je. Cez špáru v kolibe sleduje postavy pri vatre, medzi ktorými je aj Drak, ako hodujú a zabávajú sa. Šimo nedôveruje Drakovi, a myslí si, že Drak je vypočítavý a zradí aj ich. Zrazu sa ku kolibe vydá dievka, ktorá už na začiatku uchvátila svojím spevom a výzorom Šima. Šimo sa tvári, že spí, aj keď sa na ňu chce veľmi pozrieť. Keď dievka odíde, nechá pootvorené dvere, čo Šimo využije a vydáva sa cez vrchy domov do Lieštin. Šimo sa nadránom dostáva domov a hneď podpaľuje Drakovi chalupu. Myslel si, že sa mu uľaví, no zaplaví ho pocit ničomnosti. Ide za richtárom, ktorému rozpovie, čo sa stalo. Richtár sa na príhodách dobre zabáva, čo Šimo nedokáže pochopiť. Richtár ho posiela spať, ale on chce ísť ratovať čriedu. Richtár ho ale upokojuje, že črieda už je na ceste. Šimo stuhne a začne si prehrávať, čo sa stalo. Zrazu sa zvonku ozve krik ženy, že horí. Richtár si uvedomí, že to Šimo podpálil Drakovi chalupu. Oblečie sa a spolu so Šimom sa vydá na proti Drakovi a volom. Ich cestu pozorujú ľudia, ktorí vedeli, že ich Drak oklame. Richtár ukazuje z kopca Šimovi črtajúcu sa čriedu. Šimo nemôže ísť ďalej, od ťažoby zaspí, a richtár sa rozhodne počkať na Draka tu. Šimo sa prebudí na richtárove štuchnutie palicou. Vedľa neho stojí už aj Drak, so svojou ženou Žoškou. Drak podáva Šimovi kúdeľ, ktorá mu pri bitke vypadla. Richtár chce, aby Šimo Drakovi povedal, čo urobil, no musí to urobiť sám. Drak však nechce počuť kto to urobil. Nakoniec Šimo naberie odvahu a prizná sa, Drak však chápe jeho počínanie a odpúšťa mu. V epilógu sa dozvedáme, že rozprávačom je Eva, ktorá vypráva príbeh svojmu vnukovi. Milovala Draka, no nakoniec si našla cestu k Šimovi, potom ako jej pri návrate s volmi, doniesol novú vyrezávanú kúdeľ. Obsah po častiach Prvá kapitola Stretávame sa so ženou Šima Jariabka; žena cíti nesúlad v každodennom slede udalostí; žena pradie vlnu; žena spomína na muža, ktorého ľúbila; z myšlienok ženu vytrhne návrat jej muža; Šimon svojej žene Eve oznámi, že sa jej vrátil Drak Druhá kapitola 137 Eva spomína, ako ju raz Drak stretol a bozkal na vrchu Peklo; opis Drakovej roboty; opis ako slepý Lepiš našiel Draka pri ceste a vychoval si z neho pomocníka; spomienky ako ľudia ubližovali Drakovi a pripisovali mu všetky nešťastia (potopa, hlad, smrť Lepiša); ľudia si mysleli, že drak má pšenicu, a keď zistili, že to je prah, obviňovali ho z čarov; Draka zbili a Eva sa o neho starala; Eva sa zo spomienok vracia do reality; Evy vyjde z chalupy a presvedčí sa, že sa vo vyžihárni svieti Tretia kapitola Dedina je z návratu Draka znepokojená; chlapi sedia v krčme a zhodujú sa, že Šimo je ten, kto by mal niečo vykonať; Drak príde do krčmy, zaje si, napije sa a pokojne odíde; do krčmy príde Šimon a chlapi doňho rýpu, že prišiel neskoro Štvrtá kapitola Šimon sedí v krčme a necíti, že by sa ho Drakov návrat týkal viac ako ostatných; ľudia však prisúdili Šimovi úlohu porátať sa s Drakom; Šimon sa zobudí na druhý deň na lavičke pred krčmou a po ceste domov sa rozhodne, že odíde preč; Šimon má obavy, že Evin pohľad môže zvrátiť jeho rozhodnutie; Šimon v noci vidí Evin tieň mihnúť sa popod oblok a uľaví sa mu; Šimon sa chystá na cestu, no v tom sa Eva vráti; Šimon počká kým Eva zaspí, potom zoberie sekeru a ide k vyžihárni; Šimon vyčkáva za krom na Draka; Drak sa stará o lastovičky a Šimon nemá silu, aby sa na neho vrhol Piata kapitola S Drakovým príchodom nastalo znova sucho a objavujú sa lesné požiare; z hôr s vracia ubitý a doráňaný pastier; u richtára sa zíde chlapi, aby sa poradili; pastier vraví chlapom, že im uviazli medzi požiarmi voly; chlapi nevedia, ako situáciu s volmi vyriešiť a radšej sa napijú; prichádza Drak, ktorý vie, ako čriedu previesť; Drak, na richtárovu otázku, že čo chce za túto službu odpovie, že nič, iba aby mohol znova kopať hlinu a vrátiť sa domov; po porade dá richtár Drakovi zvolenie, ale pod podmienkou, že sa do týždňa vráti, inak mu podpália chalupu; Drak oznámi, že nech sa ten, kto má ísť s ním, ohlási za súmraku a odíde Šiesta kapitola Chlapi si myslia, že Drak ich chce okabátiť; chlapi chcú niekoho poslať na druhý deň za Drakom, že nemusí ísť nikam, lebo ide niekto iní, ale nikto to nedokáže; richtár uvažuje prečo sa Drak vrátil a myslí si, že sa mu zunovalo osamelosti, chce sa vrátiť a svoj plán myslí úprimne; chlapi idú fajčiť a Richtárove slova si musia nechať uležať v hlave; chlapi navrhujú, aby s Drakom išiel Šimo; richtár rozhodne, že s Drakom pôjde Šimo a ide mu to oznámiť; Šimo richtárovi sprvu nedôveruje, ale nakoniec privolí Siedma kapitola Drak so Šimom sa vydávajú na cestu; porovnanie výzoru Šima a Draka; opis okolia; Šimo premýšľa nad Drakom; chlapi kráčajú mlčky, lebo si nemajú čo povedať; dvojica večer vchádza do lesa; Drak so Šimom prichádzajú k stodole, kde prenocujú; Drak spraví oheň; chlapi si opekajú slaninu; Drak dá napiť Šimovi z čutory; Šimo ide spať; Drak ostáva pri ohni; Šimo zo stodoly pozoruje Draka pri ohni; Šimo sa prebudí a Drak už pripravuje prúty na cestu; Drak sa ide umyť do potoka; Šimo vyjde zo stodoly; Šimo si spomína, prečo sem išiel; Šimo naberá novú silu do života; Drak sa umyje a Šimo to spraví tiež; Drak zavelí hore svahom Ôsma kapitola 138 Chlapi pokračujú v ceste; opis okolia; Šimovi sa zdá, že Drak si píska; les zredne a pomedzi stromy svieti veľký rovnoramenný slnečný kríž; Drak so Šimom pozorujú tento div; Šimo vidí, že Drak má v kútiku oka slzu; chlapi pokračujú v ceste; Drak so Šimom prichádzajú ku Kriváňu; Drak aj Šimo sa dostali do sedla; dvojica pozoruje Zelené pleso; Drak sa púšťa dolu skalným zrázom; Šimo cíti šancu skoncovať s Drakom; Šimo varuje Draka pred rútiacim sa balvanom; Drak sa skale vyhne; po Drakovi sa odhodlá spustiť sa aj Šimo; Šimo si užíva jazdu a nadobúda dôveru k Drakovi; Šimo volá na hory; Drak ukazuje cestu; Šimo sa vydáva za Drakom; Chlapi prechádzajú cez vrchy nad plesami; Drak ukazuje Šimovi oheň v údolí; na poludnie prichádzajú k čriede volov; voly sú zničené, utrápené; Drak prezrie čriedu; dvojica poráta voly; Drak so Šimom zvolávajú bičmi a pískaním stádo; k chlapom pribehnú dva strážne psy; Drak pozdraví psov a vydá sa hore svahom Deviata kapitola Stádo s chlapmi sa dostáva do vedľajšej doliny; Drak rozhoduje, že nechajú volov pár dní popásť; chlapi sa usídlia v kolibe; Šimo pripraví nocľah; Šimo je hladný; Šimo uvidí vracať sa Draka s barancom, syrom a žinčicou; Drak zareže baranca; v Šimovi opäť vzrastie nenávisť k Drakovi, no rýchlo ju logikou zaženie; Drak pripravuje baranca; Drak sa rozhovorí; Šimo pomáha pripraviť oheň a ražne; stmieva sa; chlapi sa v pokoji najedia a napijú; Drak sa opäť odmlčí; Šimo sa utiahne; Šimo si uvedomuje, že v hre nejde ani tak o Evu, ako o stratenú šesť a dôveru ľudí; Šimo cíti, že sú s Drakom akosi prepojení; Šimo nad všetkým uvažuje; Šimo ide spať; ráno Draka v kolibe niet; Šimo hľadá vhodný strom na kúdeľ pre Evu; Šimo sa pustí do vyrezávania kúdele s obrazom hada; Drak sa nenápadne vráti; Drak sa v kolibe prezlieka; Šimo uvidí Drakovu jazvu, ktorá mu pripomína hada na kúdeli; Šimo schová kúdeľ; Šimo zháňa bičom na večer voly; Drak rozpovie Šimovi, že dolina je plná statku; prichádza paholok zo salaša so žinčicou; Drak poverí chlapca odkázať richtárovi, že to do týždňa nestihnú; Šimovi je podozrivé, že Drak každý deň niekam odchádza; Šimo po večeroch chodí za bačom na salaš; bača sa vyhýba rozhovorom o Drakovi; voly sa zotavujú a silnejú; dni sú pokojné a ani Drakova neprítomnosť nenarúša pokojnú idylu, všetko sa raz vysvetlí Desiata kapitola Drak zobudí ráno Šima, že pôjdu; Šimo sa pripravuje na cestu; Drak vedie čriedu; Šimo zoberie z koliby dokončenú kúdeľ; opis prostredia; chlapi prechádzajú cez sedlo do údolia; Drak stále niečo počúva a hľadá; skupina vojde do lesa; Drak pridá do kroku a stratí sa Šimovi; Šimo vidí Draka podávať si ruky s Poliakmi; Šima dobieha podozrenie; Šimo si myslí, že Drak predal čriedu; Šima popadne zlosť; Šimo švihne Drakovi 2-krát bičom cez líce; Poliaci hodia po Šimovi valašky; Šimo sa vyhne; Šimo sa vrhne na Poliakov; Šimo sa vrhá na Draka; Šimo zaváha; Drak kopne Šima do brucha; Šimo stráca vedomie; Drak povie Poliakom, že Šima vezmú do doliny; Drak pozbiera Šimove veci Jedenásta kapitola Šimo sa preberá; Šimo počuje hudbu a spev; Šimo nevie či sníva alebo nie; Šimovi sa zjavuje Drakova tvár; Šimo sa preberá a zisťuje, že je v kolibe; Šimo nazerá cez škáru a opäť nevie, či sa mu sníva alebo nie; Šimo vidí vonku pri vatre sedieť postavy; Šimo zazrie spievajúcu devu túliť sa k Drakovi; Šimo spomína na udalosti predchádzajúceho dňa; družina hoduje a zabáva sa; Šimo si myslí, že Drak ho prekabátil; Šimo sa rozhoduje dostať Draka; Šimo si myslí, že Drak prekabáti aj Poliakov; zrazu sa dievka vydá do koliby; Šimo sa snaží tváriť, že spí; Šimo sa chce pozrieť na dievku, ale vydrží to; Šimo zisťuje, že dvere tu pootvorené; Šimo vykĺza z koliby; Šimo vylezie hore svahom; Šimo zastane a premieta si krásnu dievku; Šimo sa vydáva do Lieštin; Šimo prichádza nad ránom do Leštín; Šimo 139 podpaľuje Drakovi vyžiháreň; Šimo necíti uspokojenie, ale ničomnosť svojho činu; Šimo premýšľa, či sa všetko stalo tak, ako to videl on; Šimo s hanbou prechádza dedinou Dvanásta kapitola Šimo prichádza ráno za richtárom; richtár privíta Šima s úsmevom; richtár počúva Šimove rozprávanie; Šimo nechápe, prečo sa richtár na príbehu zabáva; richtár posiela Šima vyspať sa; Šimo chce ísť ratovať čriedu; richtár vraví Šimovi, že môžu ísť Drakovi naproti; Šimo si zhrozený začne premietať všetky udalosti; ženský hlas kričí, že horí; richtár vyskočí zo stoličky, následne si však niečo uvedomí; Šimo skleslo uhýba richtárovmu pohľadu; richtár bezradne sedí; richtár rozhodne, že musia ísť Drakovi naproti; richtár sa vychystá a Šimo ho nasleduje; dedinčania pozorujú richtára so Šimom; richtár so Šimom vyjdú na kopec; richtár ukazuje Šimovi blížiacu sa čriedu volov; Šimovi sa otočí hlava a musí si sadnúť; richtár počká so Šimom; na Šima doľahne ťažoba; Šimo zaspí; Šimovi sa sníva o Eve; richtár preberá Šima; Šimo vidí richtára, Draka s dievkou z predošlého dňa a čriedu volov; Drak podáva Šimovi kúdeľ pre Evu; Drak šepká niečo richtárovi; richtár vraví Šimovi, že mu chce Martin Lepiš Madľušovie niečo povedať; Šimo nevie kto je Martin Lepiš; Drak vraví Šimovi, že on je Lepiš; Drak predstavuje Šimovi jeho ženu Žošku; Šimo zahanbený sedí na zemi; richtár sa Drakovi odhodlá povedať o vyžihárni; Drak nechce počuť, kto mu podpálil chalupu; Šimo je zaskočený z Drakovho pokoja; Šimo sa prizná, že to on podpálil Drakovi vyžiháreň; Drak má pre Šima pochopenie Epilóg Chlapec sa pýta starej matky, čo bolo ďalej; stará mať neodpovedá; všetko už spí; chlapec znova volá na starú mať; starká si chlapca nevšíma; dozvedáme sa, že rozprávačom je Eva; Eva spomína na staré časy; Eva spomína ako zbierala ľan na lúke a stretla Draka; Drak začul jej ľúbostnú pieseň a bozkal ju; dozvedáme sa, že Eva sa vydala za druhého; Eva si k nemu nevedela nájsť cestu; Eva pookriala k mužovi, až keď sa vrátil s čriedou volov; Drak prešiel okolo Evy, no pozeral sa na Žošku; Šimo ide za čriedou s pohľadom upretým do zeme; Šimo sa osmelí a dá Eve vyrezávanú kúdeľ; chlapec sa pýta starej mati, čo bolo potom; starká vraví, že žili spolu až dokým nepomreli Citáty „Drakovi sa zunovalo túlať po svete samému ako prst, bez domova. Či sa var nazdáte, že je to slasť nejaká nemať pri sebe nikoho...“ (richtár) „Čím ďalej je totiž zrejmejšie, že v hre, do ktorej sa s Drakom pustil, nie je v stávke už len Eva, ale ešte aj čosi iné, väčšie a významnejšie a zďaleka nie také určité, ako sú Evine pohľady a jej úsmevom poodhalené zuby. Je to hádam jeho alebo Drakova česť. A je to, hádam aj stratená dôvera ľudí, ktorá sa donedávna zdala daromná a nepotrebná, no časom nadobudla takú dôležitosť, že stojí zato pustiť sa teraz o ňu za pasy a dobývať ju nazad hoci s nasadením vlastného života.“ (rozprávač) Poznámky Dej sa odohráva v 1. polovici 20 storočia Autor využíva reálne miesta (Liptov, Kriváň...) Rozprávačom príbehu je Eva 140 Šimo vyrezal pre Evu kúdeľ s výjavom hada Autor dielom kritizuje predsudky ľudí 141 O dvoch bratoch, z ktorých jeden druhého nepoznal Autor: Peter Jilemnický Literárny druh: epika Literárny žáner: poviedka Hlavná myšlienka: peniaze sú jablkom sváru Téma: spor dvoch bratov o rodičovský majetok Prostredie: slovenská dedina Vonkajšia kompozícia 12 častí oddelených 3 pomlčkami (- - -) (nie kapitol) Hlavné postavy Jozef Haviar – starší syn Haviarovcov (o 8 rokov); bojoval vo svetovej vojne; vyučil sa za murára (po vojne, v meste); odišiel do sveta (hneď po vojne; roky sa neukázal); poslušný (čo mu nakázali to robil); nedočkavý (hnal sa domov); rozhľadený (vedel, ako to chodí vo svete); rozvážny (nenechal sa vyprovokovať bratom); pracovitý (kde sa len dalo, tam sa núkal do roboty; ruky sa mu triasli do novej roboty); zachovával si hrdosť (nemienil hrdlačiť na železnici za minimum); dobrosrdečný (požičal Vendelovi ich poslednú stovku; chcel nechať bratovi celý majetok); vedel sa ovládať (potom, čo Vendel prepil peniaze, tváril sa pokojný, ale vo vnútri zúril); naivný (veril, že situácia doma sa postupne upokojí); uvedomelý (ľutoval, že sa nevzdelával ako dieťa; pochopil, že je ťažké ľuďom nanútiť niečo lepšie, ak to sami nechcú; videl bratovo zaslepenie chamtivosťou; pochopil, že brat je skazený prostredím); nespoznával brata (nerozumel, prečo je taký zaslepený); zhnusený (z bratových slov a zaslepenia; z lenivosti ľudí); ohľaduplný (donútil brata ísť po lekára k Bertine); citlivý (zostal s rodinou pri Bertinom hrobe najdlhšie); priateľský (sedával a zhováral sa so susedmi); zručný (vyrezal poličku na poháriky); statočný (uhasil požiar chalupy) Vendel Haviar – mladší syn Haviarovcov (o 8 rokov); manžel Terezy; chamtivý (bažil po peniazoch; keď sa dalo chodil do sveta za zárobkom); bezohľadný (chodil za zárobkom, aj keď potom museli robiť na poli jeho rodičia); pracovitý (chcel orať sám; keď obdržal listy, 3 dni oral ako blázon); otca považoval za prežitého (nechcel, aby išiel s ním orať na pole); ustráchaný (z obsahu listu); vzdorovitý (všetko robil po svojom); sebecký (chcel majetok iba pre seba a Terezu); naivný (zbytočne poistil chalupu); ustráchaný (bál sa o majetok); nedôverčivý (myslel si, že Jozef sa vrátil kvôli majetku); ľutoval sa (že sa ma zle); nevedel si priznať chybu (svoje rozhodnutia si ospravedlňoval náhodou); zaslepený (mal mylné názory o svete); pijan (opil sa v meste z bratových peňazí); zaslepený (za bratovým návratom videl túžbu po majetku); obmedzený dedinou (hrabal iba pre seba); bezohľadný (nechal umrieť Bertinu, len aby neplatil za doktora); poverčivý (veril, že keď učiteľ strelí do studne, Bertina vyzdravie); nerozumný (miesto doktora zašiel s Bertinou k liečiteľke); necitlivý (hneď po Bertinom pohrebe premýšľal nad majetkom); protivný (neustále protirečil bratovi); bezcharakterný (podpálil chalupu; chcel zabiť Jozefa sekerou) 142 Vedľajšie postavy Hana Haviarovie – žena Jozefa; mestské dievča (vyrastala v tehelni; nikdy nebola na dedine); starostlivá (donútila Jozefa spraviť prestávku, aby dala najesť deťom; pri hádke zakrývala Jurkovi uši a oči); obetavá (išla s Jozefom domov); všímavá (vedela, že Vendel s Terezou ich doma nechcú); utrápená (nebola zvyknutá na dedinské spôsoby; trápila sa nad situáciou v chalupe); trpela (lebo neboli s Jozefom vítaní); rozumná (keď žili s Jozefom v meste, odkladala na horšie časy; neodišla z roboty v tehelni; nedovolila Jozefovi postaviť nový dom); pracovitá (pracovala v tehelni; obriadila humno; pomáhala siať zemiaky); zhrozená (Bertinke rodičia nezavolali lekára; zo starých spôsobov); ohľaduplná (dohovárala Jozefovi, aby donútil ísť Vendela po doktora k Bertine); citlivá (zostala s Jozefom pri Bertinom hrobe najdlhšie) Tereza Haviarove – žena Vendela; tehotná (nemohla ísť preto do sveta); chamtivá (išlo jej iba o majetok); pracovitá (robila aj keď bola tehotná); nasrdená (vyhýbala sa Jozefovej rodine; nedala si pomôcť); ustarostená (bála sa o majetok); mala uštipačne poznámky k Jozefovej rodine (na ich spôsoby; že nič nerobili a teraz chcú majetok); nerozumná (nenechala si pomôcť, len aby neprišla o právo na majetok); obmedzená dedinou (neprijímala nič nové); bezohľadná (nechala umrieť Bertinu, len aby nemuseli volať doktora); nerozumná (s Bertinou išli miesto doktora k liečiteľke); zatrpknutá (nedovolili jej robiť po pôrode; bála sa, že jej hana preberie miesto gazdinej); domýšľavá (myslela si, že sa Hana hostinou zalieča rodičom); skúpa (zúrila, že Hana minula 5 vajec) Jurko Haviar – syn Jozefa a Evy; smelý (sebavedomo pozeral na husiarky; podal ruku Bertine); iný (vedel sa inak hrať, inak hovoril, inak sa správal ako dedinské deti); bol zaujímavý pre Bertinu (lebo bol z mesta); rozhľadený (žil v inom svete ako Bertina); povýšenecký (vedel viac ako Bertina a trochu ňou opovrhoval); urážlivý (urazil sa, že sa mu Bertina smiala, keď mu kázala podsypať kuru a on nevedel, čo to znamená); hrýzlo ho svedomie (že sa pohádal s Bertinou) Bertina Haviarove – dcéra Terezy a Vendela; chcela byť husiarka (nevedela sa dočkať, kedy sa husi vyliahnu); mala veľké oči (bola na všetko zvedavá); maličká (ani do školy ešte nechodila; najmenšia z husiarok); plná energie (bol jej celý dom); odvrhnutá (deti si z nej robili srandu); ukecaná (všetko chcela vedieť; do všetkého sa zapájala); nevinná (prezradila nechtiac Jozefovi, že Vendel povedal, že budú spať na povale); zaujatá Jurkom (bol iní; mal iné spôsoby); obmedzená dedinou (nepoznala svet, iba dedinu a jej spôsoby); hanbila sa pred Jurkom (za jej spôsoby, dedinskú obmedzenosť); ochorela (na zápal pľúc); umrela (na zápal pľúc; rodičia jej nezavolali doktora) Elenka Haviarovie – dcéra Jozefa a Evy; maličké bábätko Starý Martin Haviar – otec Vendela a Jozefa; starý (nevládal už tak robiť); choval sa detinsky (nechcel priznať pred Vendelom, že nevládze robiť); uvedomelý (vedel, že Vendel prahne za majetkom; poznal, že mu sused dohováral kvôli Vendelovi); opatrný (nechcel prepísať majetok na Vendela); očarený z Jozefovej rodiny (mali mestské spôsoby); nedával vzdelaniu veľkú váhu (kritizoval deti, že chodia do školy, ale nič dobré z nich nebude); obmedzený dedinou (pridŕžal sa zaužívaného) Stará Haviarka – matka Jozefa a Vendela; láskavá (upokojovala Hanu, že si zvykne); očarená z Jozefovej rodiny (mali mestské spôsoby); obmedzená dedinou (vravela, že ak dá Boh, Bertina vyzdravie) 143 Mackovci – rodina murára; priatelia Jozefa a Hany; dobrosrdeční (prichýlili Jozefa s Hanou; nepýtali si od Jozefa nájom); zmorení (z roboty); sklamaní (že Jozef s Hanou odišli); láskaví (sami nemali čo do úst, ale zavolali Jozefa s Hanou naspäť) Ondrej – blázon (vyprával sa sám so sebou; potuloval sa s kufrom po kraji žil vo svojej fantázii); nevzdelaný (v škole strávil iba 2 zimy) Gašpar – sused; prefíkaný (dohováral Martinovi, aby prepísal majetok na Vendela); uvedomelý (pochopil, že je lepšie mať spoločnú zem a na nej si niečo pestovať, ako mať každý vlastné pole) Učiteľ – uvedomelý (dohováral Vendelovi, aby išli s Bertinou k doktorovi) Obsah V dedine pod Havraniskom si nažívajú starí Haviarovci so synom Vendelom, jeho nevestou Terezou a dcérou Bertinou. Vendel a Tereza sa snažia ako len môžu, aby sa rodičom zapáčili a prepísali na nich majetok. Zem sa prebúdza po tuhej zime a všetci sa púšťajú do oračky. Vendel chce orať bez otca, pretože ho považuje už za prežitého. Otec však nestrpí synove pohŕdanie a ide orať spolu s ním. Po oračke je otec zmorený a niekoľko dní preleží v posteli. Do Haviarovcov prichádza syn od staršieho syna Jozefa, ktorý sa aj s jeho rodinou vracia domov. Haviarovci sú šťastní, že uvidia po rokoch svojho syna, ale Vendel s Terezou sa boja, že si budú robiť nároky na majetok. Vendel tri dni orie ako blázon, je nevrlý a nasrdený, rovnako ako Tereza. Po niekoľkých dňoch sa objaví nad dedinou Jozef aj s rodinou. Prvé ho privítajú mladé husiarky medzi ktorými je aj Bertina Haviarovie, ktorá ich zavedie do chalupy. Jozef so ženou Hanou sa ubytujú v pitvore. Do domu prinášajú závan mestského života, čo Tereza a Vendel nedokážu pretrpieť. Hana si je vedomá, že nie sú s Jozefom nie sú vítaní, ale rozhodne sa pre Jozefovo šťastie trpieť. Tereza a Vendel sa vyhýbajú bratovej rodine a matka zakazuje Bertine sa hrať so synom Jozefa Jurkom. Bertina je však uchvátená z Jurkových mestských spôsobov a aj napriek zakážu sa sním hrá. Raz sa však pohádajú pri potoku, na čo Bertina ochorie na zápal pľúc. Jozef rozpráva chlapom ako je to vo svete. Chlapi majú na život však iný pohľad, dedinský. Najväčšmi Jozefovi odporuje jeho brat Vendel. Nevie sa zmieriť s bratovým návratom a myslí si, že prišiel len kvôli majetku. Raz si Vendel od Jozefa požičia ich posledné peniaze, ktoré ale prepije. Jozefa ostáva navonok pokojný, aj keď vo vnútri zúri. Hana svoje emócie nedokáže udržať a niekoľko krát sa vytratí a poplače si. Jozef pomáha otcovi orať. Tereza budí opitého Vendela, aby to tak nenechal no márne. Jozef z poľa pozoruje nezmenenú dedinu a uvedomuje si, že zaostalý spôsob života jej obyvateľov. Po oračke konfrontuje Jozefa Vendel, ktorý mu vyčíta, že sa vrátil. Vendel neverí Jozefovým úmyslom a Jozef v ňom nespoznáva svojho brata. Jozef ide do sadu a premýšľa, prečo a kam sa vlastne vrátil. Za Jozefom prichádza Hana, ktorá mu oznámi, že s Bertinou je to zle. Chodia však za ňou babky, ktoré odporúčajú rôzne ľudové recepty. Jozef s Hanou nevedia pochopiť, prečo nezavolajú k Hane doktora. Keď Jozef po troch dňoch prehovorí Vendela ísť s Bertinkou k doktorovi, Vendel s Terezou sa nechajú zlákať a zájdu radšej k liečiteľke. Nič Bertine nepomáha, tak ide Vendel za učiteľom, aby strelil do studne a vykúpal v jej Bertine, že to pomôže. Učiteľ sa zhrozí z Vendelovej naivity 144 a odmieta mu pomôcť. Vendel sa tak vydá k horárovi. Keď je nad mestom, zazvoní umieračik. Rozbehne sa naspäť domov, kde mu mama povie, že to umrela stará Mičková. Bertina umrela až na druhé zazvonenie. Koná sa pohreb Bertiny a Mičkovej. Tereza s Haviarkou nariekajú za Bertinou. Tereza chce ísť so sprievodom ale musí ostať doma, lebo je tehotná. Pohreb odbavia rýchlo. Vendel následne pozýva ľudí na kar, zatiaľ čo Jozef s Hanou odchádzajú od hrobu Bertiny ako poslední. Po príchode domov zisťujú, že Tereza porodila syna. Tereza musí ležať a Hana sa ujme gazdovstva. Hana pripraví bohatú hostinu, čo sa páči Haviarovcom, ale nie Tereza a strhne sa hádka. Vendel s Terezou chcú, aby ich pomerili a rozdelili majetok, Jozefovi však o majetok nejde. Nastáva obdobie pokoja, roboty na poliach niet. Jozef opäť sedí a zhovára sa s chlapmi. Čo chlapi vidia ako zlé, Jozef považuje za krok dopredu. Vendel ma na brata narážky a tak si na neho Jozef počká v sade. Snaží sa mu vysvetliť, že mu naozaj nejde o majetok, ale Vendel mu odmieta veriť. Jozefa to nasrdí a vykričí bratovi, že keď sa tak správa, tak sa majetku nevzdá. Dedinčania idú na jarmok do mesta. Hana ide do hory narúbať drevo. Vendel je v dome sám, Jozef vyrába poličku na hrnčeky. Za Jozefom prichádza Hana s listom od Mackovcov. V liste Mackovci pozívajú Jozefa s Hanou, aby sa k ním vrátili. Hanino nadšenie pokazí Jozef, ktorý chce ešte ostať a pomôcť. Jozef pripravuje poličku a premýšľa nad minulosťou. Nevie si spomenúť, kde dal svoju modlitebnú knižku. Jozef odloží robotu bokom a ide do pitvora. Spomenul si totiž, že ju schoval na povale za trám. Ako vylezie rebríkom, uvidí Vendela podpaľovať seno. Jozef vie, že Vendel poistil dom a teraz chce ľahko prísť k peniazom. Bratia sa pasujú, víťazom je Jozef, ktorý následne uháša oheň. Vendel počká, kým brat zlieza dole a napadne ho sekerou. Jozef sa však stihne otočiť a zastaviť jeho útok. Jozef je zhrozený z počínania svojho brata a rozhodne sa vrátiť k Mackovcom. Hana ho nájde ako balí veci do kufra a je šťastná, že konečne odídu preč. Jozef nikomu o incidente s bratom nepovie, a tak sú rodičia prekvapení, že sa tak narýchlo pobrali. Nad dedinou sa Jozef otočí a ľutuje sebeckosť, chamtivosť a zastaranosť názorov dedinských ľudí. Obsah po častiach Prvá kapitola Opis dediny pod Havraniskom; opis rodiny Haviarovcov; bola tuhá zima; Vendel s Terezou chceli ísť robiť do sveta; Tereza bola tehotná a aj Vendel musel ostať doma; prichádza jar; dedinčania vychádzajú na pole orať; Vendel prezerá pluh; Bertina chce ísť tiež orať, no Vendel jej nedovolí; z domu vyjde starý Haviar; Vendel chce, aby otec ostal doma, čo ho urazí; otec so synom potichu dorazia na pole; Vendel chce, aby otec poháňal; starý Haviar sa mocne chopí pľuhu a vrhne sa na orbu Druhá kapitola Zem sa prebúdza; deti sa hrajú na lúke pri potoku; medzi deťmi je aj Bertina Haviarovie; dievčatá si robia srandu z Bertiny; Bertina sa urazí a sadne si pri potok; Bertina ide horu potokom; Bertina stretá blázna Ondreja; Ondrej jej ukazuje veci vo svojom kufre; Ondrej sa ďalej brodí potokom; Bertina za obzerá za deťmi; spomedzi skál vyjde vietor a hmla zakryje polia; starý Haviar znova padol za pluhom; otec klame Vendela, že vládze robiť; Vendel poznal pravdu, ale držal sa; otec s Vendelom idú z poľa; na Vendela zakričí 145 poštár, že má pre neho list; Vendela prepadne strach z obsahu listu; poštár dáva Vendelovi 2 listy; Vendel spomína ako poistil chalupu; richtár nahováral v krčme Vendela, aby si dal poistiť úrodu; Vendel vyšiel von; Vendel si vypočul rozhovor 2 chlapov o poistení; Vendel nechá zvýšiť poistenie proti požiaru z 3 na 10 tisíc; Vendelovi prišiel list z poisťovne, aby platil; po obdržaní listov Vendel 3 dni orie ako blázon; starý Haviar je zrobený; otec sa spytuje Vendela, kedy príde jeho druhý syn; Vendel je nasrdený z príchodu brata; za starým Haviarom prichádza sused, aby mu dohovoril; Haviar vraví susedovi, že Jozef sa vráti; sused Gašpar odíde; starý Haviar spomína a sníva o minulosti; do izby vojde Haviarova žena; Martin so ženou sa zhovárajú o Jozefovi; Vendel s Terezou sa vracajú z poľa; Vendel premýšľa nad Jozefom; Vendel sa rozhodne predať tela; Tereza mu to vyčíta, lebo ho chcel chovať; Vendel vraví, že potrebuje peniaze; Tereza mu povie, že nemal zvyšovať poistku Tretia kapitola Pomedzi skaly prechádza Jozef s rodinou; rodina Jozefa vychádza na lúku; Jozef pozoruje dolinu; Jozef spomína na detstvo; Hana pozoruje dedinu; Hana má zmiešané pocity, ale tají ich pred Jozefom; k rodine prichádza skupina husiarok; Jozef dáva dievčatám hádanky; medi husiarkami je aj Bertina; Bertina sa s Jozefovou rodinou vydáva domov Štvrtá kapitola Hana nie je zvyknutá na dedinské prostredie; Tereza vidí v Hane sokyňu; Hana cíti, že prišla do iného sveta; Tereza odmieta nové spôsoby; rodina Jozefa sa usadí v humne; starí Haviarovci sú očarení Jozefovou rodinou a ich spôsobmi; Vendel s Terezou sú odmeraní, škriepia sa aj medzi sebou; Hana sa necíti u Haviarovcov dobre, no nemôže odísť; za Jozefom prichádzajú chlapi z dediny zvítať sa; všetci sa rozprávajú o tom, ako je vo svete; Jozef má iné názory na život ako ostatní; Vendel odporuje bratovi s otcom; v chalupe je dusná atmosféra; Jozef spomína ako sa pretĺkal svetom; Jozef sa po vojne vyučil za murára; Jozef spomína, ako sa mali murári dobre; Jozef spomína, ako sa zoznámil s Hanou; Hana bola skúsená a zostala v práci v tehelni; Hana odkladala peniaze na horšie časy; Hana usmerňovala Jozefa, ktorý chcel postaviť dom; hane zomrel otec a minula sa robota; Jozefa s Hanou prichýlili Mackovci; Hana s Jozefom sa núkali do práce, kde len mohli; prišli zvesti o železnici a všetci sa tešili na robotu; Jozef vysvetľuje Vendelovi, ako chceli robiť, ale nemienili hrdlačiť; Jozef opisuje chlapom situáciu vo svete; Jozef spomína na rozlúčku s Mackovcami; Macko povedal Jozefovi, aby sa k ním vrátili, ak bude zle Piata kapitola Jurko je zaujímavý pre Bertinu; Bertina sa hrá s Jurkom pri potoku; Bertina je zahanbená z Jurkovej rozhľadenosti; Jurko používa slová, ktorým Bertina nerozumie; Bertina sa chce zapáčiť Jurkovi, no Jurko je stále nad ňou; Bertina vysmeje Jurka, lebo teraz nerozumie on jej; Jurko sa urazí; Jurko ide horu potokom; Bertina zostáva nehybne stáť; Bertina sa rozbehne domov; Tereza vraví Bertine, že bude husiarka; Vendel je v meste; Bertina ochorela; Vendel sa večer vracia opitý; Jozef je navonok pokojný; Hana vie, že Jozefa z vnútra zožiera hnev; Hana spomína, ako ráno požičali Vendelovi do mesta ich poslednú stovku; Hana cíti zo všetkého bolesť; v posteli sa Hana snaží zdôveriť Jozefovi; Jozef upokojuje Hanu; Hana sa rozplače Šiesta kapitola Jozef sa na ďalší deň vydáva s otcom zaorávať na pole; Tereza sa snaží prebudiť Vendela, no neúspešne; Tereza sa bojí o majetok a kričí, že s Vendelom všetko spravia; starí Haviarovci jej radia ostať doma oddýchnuť si a odchádzajú s Jozefovou rodinou orať; Haviarovci prichádzajú na pole; Jozef sa rozhliada po dedine; Jozef vidí, že dedina sa nijak 146 nezmenila, okrem novej budovy školy; Jozef premýšľa, či sa dedina niekedy zmení; starí haviar si sťažuje na novú školu; Jozef sa radšej pustí do orania; Jozef si spomína ako chcela Hana deň pred tým umyť okná, no Tereza to brala ako urážku; Jozef si uvedomuje neochotu ľudí zmeniť zaužívané; Hana pomáha Haviarke siať zemiaky; Haviarka chváli Hanu; všetci sú naplnení radosťou; Jozef spomína na šťastné murárske časy; na poludnie sa Haviarovci vracajú domov; z izby vychádza Vendel; Vendel si počká na Jozefa; Vendel sa spytuje Jozefa, kde bol, keď potrebovali pomoc; Jozef pokojne odpovedá na bratove nevrlé reči; Vendel vyčíta bratovi, že nikdy a nich nemyslel a teraz sa len tak vráti; Jozef je zhrozený zo zaslepeného brata; Jozef vraví bratovi, že ani on naňho nemyslel a bál sa, aby sa nevrátil domov; Jozef v bratovi vidí všetkých sebeckých, chamtivých ľudí; Vendel hovorí bratovi, že o celý majetok sa staral on s Terezou; Vendel sa pýta brata, akým právom si robí nárok na majetok; Jozef chápe, že brata ovládla chamtivosť; Jozef dohovára bratovi, že mu o majetok nejde; Jozef vysvetľuje bratovi, že on z majetku nebral ani doň nedával, zatiaľ čo Vendel z neho bral, aj doň dával; Vendel si stále myslí, že bratovi ide o majetok; Jozef odsotí brata; Jozef ide do humna; Hana cíti, že Jozefa niečo trápi; Jozef nespoznáva svojho brata; Jozef premýšľa prečo a kde sa to vrátil Siedma kapitola Jozef si prezerá sad; sad je zanedbaný; Jozef radšej necháva sad taký, aký je; za Jozefom prichádza Hana; Hana vraví Jozefovi, že Bertina je na tom zle; Hana je zhrozená, že Bertinke nijak nepomáhajú; Jozef sa pýta, či volali Bertine doktora; Hana vraví, že ráno boli u nich staré baby radiac rôzne babské recepty; Tereza vraví, že Vendel s Terezou tvrdia, že nemajú na doktora peniaze; prišiel večer; z chalupy vybehol Jurko; Jurko sa pýta Hany, či Bertina umrie; Jurkovi je ľúto, že sa s Bertinou pohádal; Hana upokojuje Jurka, že Bertina bude v poriadku; Hana sa vyhýba ďalším Jurkovým otázkam; večer Hana dohovára Jozefovi, aby donútil Vendela ísť po lekára; po 3 dňoch donúti Jozef Vendela zobrať Bertinu do mesta; po návrate sa Vendel s Terezou s nikým nevyprávajú; Bertina je na tom zle; Tereza si myslí, že má Bertina epilepsiu; Vendel sa vydá za učiteľom do školy; Vendel prosí učiteľa, aby strelil do studne; učiteľ dohovára Vendelovi, že streľba nepomôže; Vendela štve, že každý sa iba na doktora pýta; Vendel vraví učiteľovi, že boli u liečiteľky; učiteľ sa zhrozí; Vendel si myslí, že pre Bertinu spravil všetko, čo mohol; učiteľ karhá Vendela; Vendel trvá na svojej prosbe; Vendel sa rozbehne za horárom; Vendel cíti ťažobu; z dediny sa ozýva umieračik; Vendel sa vydá naspäť do dediny; Vendel prichádza domov; mama Haviarka mu vraví, že umrela Mičková; Vendel skočí k Bertine; Vendel verí, že Bertina vyzdravie; podvečer zaznie nová umieračik; Bertina zomrela Ôsma kapitola Koná sa pohreb Mičkovej a Bertiny; opis pohrebu Mičkovej; ľudia sa schádzajú u Haviarovcov; Tereza a Haviarka trúchlia za Bertinou; Jurko s Hanou celú situáciu pozorujú; Tereza chce ísť so sprievodom; Tereza nevládze a padá; Tereza je pred pôrodom a ostáva doma; farár vykonáva potrebné obradné veci; ľútosť doľahne aj na Vendela; sprievod postupuje dedinou; pohreb odbavili na cintoríne veľmi krátko; po pohrebe Vendel pozýva susedov na kar; Jozef s rodinou ostali pri hrobe ako poslední; Vendel premýšľa, či Jozefovi naozaj nejde o majetok; Vendel chce majetok iba pre seba; Jozef s rodinou prichádzajú domov; v chalupe počuť hlasy podnapitých susedov; Haviarka oznamuje, že Tereze sa narodil syn Deviata kapitola Terezu škrie, že jej nedovolia robiť; Hana prevezme pozíciu gazdinej; Tereza sa obáva, že sa Hana rodičom zapáči; Hana pripraví obed; Vendel odišiel od stola za Terezou; 147 Vendel s Terezou si myslia, že sa Hana zalieča rodičom; Hana prinesie Tereze kura na smotane; Terezu popadne z hostiny hnev; Hana odchádza do kuchyne; Haviarovcom sa páči, čo Hana pripravila; Tereza zúri, že Hana minula 5 vajec; Vendel vraví Tereze, že za chvíľu so všetkým skoncujú; Hana sa ide do sadu vyplakať; za Hanou ide Haviarka; Hana sa vracia do kuchyne; Haviar vraví, že im bude dobre, keď bude Hana vyvárať; Tereza všetkým vykričí, aby ich podelili; Jozef upokojuje situáciu; Haviar sa nasrdí; Haviar kričí, že gazdovstvo je jeho; Jozef otca upokojuje; Jozef nechce, aby si brat myslel, že sa rodičom zaliečajú; Haviar Jozefovi vraví, že Vendel s Terezou si to myslia aj tak; Vendel vykričí otcovi, že mu nechce prepustiť gazdovstvo; Haviar opätuje, že Vendel chce statok iba pre seba; Tereza podporuje muža so slovami, že oni tu hrdlačili; Vendel obhajuje ženu, že čo všetko spravili a aj tak im nechcú prenechať statok; Haviar vraví, že Vendela s Terezou vyhodí; Vendel mu oponuje rovnakými slovami; Hana celý čas čupí v kúte s Jurkom; Haviarka sa rozplače Desiata kapitola Nastala doba pokoja; Jozef s chlapmi spomína na dobré časy; hlásnik rozpráva chlapom ako je v Rusku dobre; Vendel vraví, že statkárom v Rusku odobrali zem; Jozef vysvetľuje, že v Rusku vytvorili spoločné družstvá; Vendel opäť nesúhlasí s bratom; starý Gašpar súhlasí, že zem netreba vlastniť, iba si v nej niečo vypestovať; Vendel by chcel mať vlastniť zem; Jozefovi sa protivia bratove slová; Jozef si uvedomuje, že brat by sa nezmenil, ale zhoršil, keby bol bohatší; Jozef má pocit, že dedina je ďaleko zaostalá; z Jozefa vybehne nahlas jeho myšlienka; nikto Jozefovým slovám nechápe; Vendel znova rýpe do brata; chlapi sa poberajú domov; Vendel sa chce vyhnúť bratovi; Jozef čaká na Vendela v sade; Vendel sa oprie o strom a čaká; Jozef vyčíta bratovi, že mu pred všetkými vykrikuje, že mu berie zo statku; Vedel vraví, že mu netreba kázeň; Jozef sa pýta Vendela, či mu verí, že mu nejde o majetok; Vendel odpovedá, že neverí; Vendel vysvetľuje bratovi, že neverí ani otcovi, a môže sa niečo stať a Jozef aj s rodinou ostanú u rodičov; Vendel vraví, že sa obetovali s Terezou a nič z toho nemajú; Jozefovi je ľúto, že Vendel nevidí ďalej, ako za okraj dediny; Jozef dohovára Vendelovi, že iba narieka ako sa má zle a pri tom ani o statok sa nestará; Jozef vyčíta bratovi, na čo si len spomenie; Jozef si uvedomuje, že na vine je spoločnosť a nie jeho brat; Jozef vyčíta bratovi, že aj keď mal peniaze, nepomohol Bertinke; ostane ticho; Jozef sa nakoniec pýta brata, čosi mu stále neverí; Vendel si stojí za tým, čo povedal; v Jozefovi už okrem citu nič neostalo; Jozef rozpráva Vendelovi príhodu z detstva; Vendela začal unášať potok; Jozef skočil do potoka za bratom a zachránil ho; Vendel len sucho odvrkne a nepochopí, čo mu chcel brat povedať; Jozef si predstavuje ako by vyzeral jeho život, keby nezachránil Vendela; Vendel rýpe do Jozefa otázkou, či čakal niečo iní; Jozef vraví Vendelovi, že iba od neho čakal, že mu bude bratom a nie vlkom; Jozef vraví, že by sám rád už odišiel; Jozef sa poberá domov; Vendel sa pýta brata, prečo teda neodíde; Jozefa zachváti hnev; Jozef povie Vendelovi, že sa svojho podielu nevzdá Jedenásta kapitola Dedinčania sa vybrali do mesta na jarmok; Haviarovci s Terezou idú na jarmok; Hana sa s deťmi vybrala na drevo; Vendel ostal doma sedieť sám; Hana sa vráti a ide za Jozefom; Hana dáva Jozefovi list od poštára; list je od Mackov; Mackovci píšu Jozefovi, aby sa s hanou vrátili; Jozefa aj Hanu list poteší; Hana s mužom si predstavujú život u Mackov; Jozef porovnáva život u otca a u Mackov; Hana je zasnená; Hana sa pýta Jozefa, či pôjdu; Jozef chce ešte ostať a pomôcť rodičom; Hana sa rozplače a odíde; Jozef si začína uvedomovať rozdiel medzi ním a rodičmi; Jozef chce spraviť poličku na hrnčeky; Jozef premýšľa, že im všetci vyčítajú, že nechodia do kostola; Jozef spomína na svoju modlitebnú knižku; Jozef spomína, ako sa na vojne nemohol pri bojoch modliť; Jozef pokračuje v hobľovaní; Jozef neustále premýšľa; Jozef rozmýšľa, kde dal modlitebnú knižku; Jozef nedokončuje poličku; 148 Jozefa niečo ťahá do pitvora; Jozef si spomína, že modlitebnú knižku ukryl na povale pod krov; Jozef zočí na povale Vendela, podpaľovať strechu; Jozef sa pasuje s Vendelom; Jozef hasí oheň vrecom; Jozef kričí po Vendelovi, že ho to už úplne zaslepilo; Jozef kričí po bratovi, že je podpaľač; Jozef vykričí bratovi, že je podpaľač; Vendelovi zo všetkého treští hlava; Jozef zlieza po rebríku; Vendel sa zaženie na brata sekerou; Jozef sa stihol obrátiť a zastaviť bratove ruky; Jozef odhodí sekeru; Jozef s tvárou v dlaniach vychádza z pitvora Dvanásta kapitola Hana sa vracia z hory; Jozef balí veci do kufra; Jozef oznamuje Hane, že pôjdu; Hana je šťastná z manželových slov; večer sa ľudia vracajú z jarmoku; Hana s Jozefom oznamujú, že odchádzajú; Haviarovci sú zaskočení; rodičia prehovárajú Jozefa; Jozef je pevne rozhodnutý; ďalšie ráno je pochmúrne; Jozef s rodinou sa lúči a odchádza; Jozef nikomu o udalostiach nehovoril; Hana je šťastná; Hana sa pýta Jozefa, prečo sa rozhodol odísť; Jozef klame, že nič sa nestalo; Jozef spomína na predchádzajúcu noc, keď nemohol zaspať; Jozef nemohol prestať myslieť na hrôzu, čo zažil; rodina zastala pri cintoríne; Hana s Jozefom sa pozerajú na Bertin hrob; Hana ticho stojí pri Jozefovi; Hana spomína, ako stáli na rovnakom mieste, keď sem pred pár týždňami prišli; v Jozefovom pohľade už nie je toľko tepla, ako keď sa vrátili; Jozef vraví, že ľudia by boli iní, keby boli zabezpečení; Jozef si uvedomuje, akí sú ľudia nešťastní; Jozef vie, že ľudí požiera chamtivosť; Jozef ubezpečuje Hanu, že už bude dobre, lebo budú medzi ľuďmi; Hana a Jozef vykročia z dediny; Hana a Jozef cítia úľavu Citáty „Hana v sebe cíti kus líšky, kus jazvice, sliedi po najbližšom okolí a nič nepustí okolo seba bez toho, žeby to nezvážila, neprenikla srdcom matky. Ale ach!... je na tom oveľa horšie: líška pozná hluchý revír a odíde, jazvica pozná miesto málo bezpečné a hľadá inde. Hana poznala to i ono, a jednako odísť nemá kam.“ (rozprávač) „Svet letí v ústrety najúžasnejším objavom, nozdry ľudí sajú pach budúcich udalostí – no táto dedina objavy nenávidí a hľadí do minulosti ako nehybná, kamenná socha. Jozef sa díva: je to tak, mohol by načrtnúť jej plán, platný pre desaťročia...“ (rozprávač) „...prišlo mu na um začudovanie nad tým, ako ťažko je ľuďom nanútiť ich vlastné, dokonalejšie dobro a privyknúť na to, čo slúži práve im.“ (rozprávač) „Dočkaj, ešte toto ti poviem: že si vkladal do gazdovstva, to ti verím. Ale si z neho aj žil, čuješ ma? Žil si z neho, užíval si ho, hoci je ešte vždy rodičovské. A ja som doň nenosil, ale som ani neodnášal. A keď som dnes tu, teda takým právom, ako aj ty: dokiaľ otec chcú.“ (Jozef) „Hľa, aký je to čierny kút, aké strašné miesto, kam zašli! Do každej radosti, bárs by bola ako omrvinka, musí ti kvapnúť jed. A nie zvonku, stadiaľ, čo človek neovláda a proti čomu býva bezmocný, ale z ľudských sŕdc, preplnených nešťastím, tmou, závisťou, skupánstvom... a ako sa to všetko volá.“ (rozprávač) „Jozef si rad-radom predstavoval týchto gazdíčkov. Každý z nich narieka, že má málo, no oni ani to málo, čo majú, nevedia rozumne využiť! Ach, ako hriešne, vedome i nevdojak mrhajú všetkými možnosťami, ktoré sa im doma naskytujú! Zdá sa, ako keby sa celý kraj odtrhol, odštiepil od sveta pred pár sto rokmi, svet letel ďalej vpred a oni tu zostali v akejsi jame zabudnutí.“ (rozprávač) „V tej malej hŕbke bolo pochované dievčatko, pre ktoré sa nenašlo kus čistej ľudskej obety a lásky. No oni jej nenašli ani v celej tej dolinke.“ (rozprávač) 149 Poznámky Autor chce dielom kriticky poukázať na zaostalosť dedinského života V diele môžeme vidieť kontrast medzi rozhľadeným bratom Jozefom a dedinou obmedzeným Vendelom Jozef predstavuje nové myšlienky, zatiaľ čo Vendel zašlé spôsoby V texte sa stretávame aj s pár básničkami Autor nevidí šťastie v peniazoch, ale v láske a cite Novela je súčasťou knihy Kompas v nás, kde sa celkovo nachádzajú 3 poviedky (O tom, ako sa platilo za ovce ľudskou krvou; O láske, ktorá bola ťažkým bremenom v časoch, keď sa spievala ľúbostná pieseň Sahaesa; O Interhelpe a o krajanoch, ktorí museli stratiť domov, lebo hľadali šťastie v práci) a 3 novely (O dvoch bratoch, z ktorých jeden toho druhého nepoznal; Prípad Evy Burdovej, ktorej chceli zahatať cestu k láske; + ešte 1) Kniha kompas v nás nám má ukázať, že až po sociálnom a majetnom oslobodení dosiahneme skutočné šťastie 150 Nox et solitudo Autor: Ivan Krasko Literárny druh: lyrika Literárny žáner: básnická zbierka Hlavná myšlienka: zobraziť svoje vnútorné prežívanie Téma: prírodné javy (báseň Chladný dáždik...; Prší, prší... Zmráka sa); spomienky na matku a domov (Vesper dominicae); ľúbostný cit (báseň Plachý akord; Už je pozde; Aminke); národ (báseň Jehovah) Vonkajšia kompozícia 27 básni Obsah básne topole Básnik využíva vysoké, ošarpané topole ako symbol utrpenia a bolesti. Topole majú predstavovať jeho život bez šťastia a radosti („Hej, topole, tie topole bez lístia!“/Hej, topole, tie topole bez žitia!“). No napriek všetkým nástrahám a problémom (...hrdo stoja ošarpané, v mraze, vetre nahé, holé topole.“), stoja hrdo, čo predstavuje autorovu nezlomnú vôľu bojovať a nevzdať sa. Postupom času sa však utápa v beznádeji a nevidí z problémov východisko („...pozerajú prázdno dole topole.“). Nakoniec ho opúšťajú aj posledné sily niečo zmeniť a vzdáva svoj boj („Ako vzhľad ich duch môj mizne...“/ Ako havran ošarpaný do noci...“). Pozn. báseň môže zobrazovať aj slovenský národ a jeho pasivitu Obsah po častiach (celá zbierka) Solitudo Moje piesne Balada Balada o jednej milej Romaneto Plachý akord Chladný dáždik... Už je pozde... Aminke To dravé kúzlo časov zašlých Prší, prší... Hľa, luna bledá... Na cmiteri Na nový rok 151 Pieseň Pieseň Balada Stará romanca Balada Srdce moje Šesť hodín je Topole Quia pulvis sum Vesper dominicae Poznanie Jehovah Zmráka sa... Báseň topole Hej, topole, tie topole vysoké! Okolo nich šíre pole -Čnejú k nebu veľké, čierne - zrovnaj ako čiesi bôle – topole. Hej, topole, tie topole bez lístia! Duch jak čísi špatnej vôle Hrdo stoja ošarpané, V mraze, vetre nahé, holé topole. Hej, topole, tie topole bez žitia! Nemo stoja v úzkom kole f- prízraky sťa z nirvány vy – pozerajú v prázdno dole topole. Hej, tie hrdé, vysočizné topole! Ako vzhľad ich duch môj mizne... Hore...? Dolu...? Do nirvány...? - Ako havran ošarpaný do noci... Poznámky Zbierka intímnej, osobnej lyriky Autor vyjadruje svoje pocity smútku, samoty, sklamania a beznádeje Básnik využíva obrazy z prírody na vyjadrenie svojich pocitov Všetky básne sú poznačené autorovým osobným životom Celá zbierka sa nesie v pochmúrnej atmosfére 152 Cválajúce dni Autor: Ján Smrek Literárny druh: lyrika Literárny žáner: básnická zbierka Hlavná myšlienka: vyjadriť pocity po novom, lepšom, krajšom živote povojnovej generácie Téma: mladosť, láska, krása Vonkajšia kompozícia 30 básni Obsah básne Cválajúce dni Autor opisuje prostredníctvom žrebcov mladú generáciu, ktorá sa je plná energie, je aktívna a chce zmeniť svet k lepšiemu aj napriek prekážkam, ktoré sa im stavajú do cesty („Bujní žrebci, neosedlaní – nezasiahne ich blesk – ženú sa vpred...“). Nespútaní jazdci nechávajú za sebou staré spôsoby a ženú sa vpred novým objavom (pozri 2. strofu básne). Na ceste sa stretávajú s problémami, no vďaka mladosti a odhodlaniu si idú za svojimi cieľmi (...nič nevadí, že niektorý pri skoku ponad piliere oceľového mosta drží sa už len chvosta.“). Sami nevedia, čo ich čaká, ale radšej sa vydávajú do neznáma ako by mali zostať uväznení v starom svete (pozri 5. strofu). Obsah po častiach (celá zbierka) Cválajúce dni December Narodeniny Zima Vilage and City Malé dievča kaviarenské Dievča v rozkvete Balada noci májovej Jarná pieseň Mne dedinčanka stepilá Balada o cynickom milovaní Pieseň Oblak Pleso Tahiti Pieseň Triumf Babské leto 153 Pieseň Október Salome Babička Báseň o stavaní domu Báseň o krásnej matke Vývoj Dievča od tlačiarenského stroja Miss Ellén Fabrika v noci Ešte raz kebych na svet prišiel V prístavnej krčme Báseň cválajúce dni Bujní žrebci, neosedlaní - nezasiahne ich blesk – ženú sa vpred, ženú sa vpred, kopyty rozbíjajú lebky a nechávajú za sebou dokaličené ľudské mŕtvoly. Stepilí cowboyi nad konské hlavy skolení sedia na pariacich sa chrbtoch a stískajú ich koleny kŕčovite. Hurrá, hurrá! Z cesty nám!! Pádime! Nevidíte? Krasojazdcov sú stá, divákov milióny. Tie stá však jazdia ponad dómy, ponad parížsku Notre Dame a preskakujú Oceán, ženú sa krkolomným cvalom, že nestihne ich ani Parom, chcú prelietať zo stálic na stálice, presedlať na Lucifera šiju, vôbec: utopiť sa v dáky fenomén, možno: vo večnú energiu. My mladí, jarí šarvanci, ktorí sme život – svoju milú – objali prvom pri tanci, 154 sme celým dúškom živí – my sme tí jazdci diví! Sedíme na paripách: uháňajúcich dňoch, a pevne držíme sa hrivy – nič nevadí, že niektorý pri skoku ponad piliere oceľového mosta drží sa už len chvosta. Nemôžeme znať, či nespadneme A nezlomíme väz – lež nechceme sa predsa utopiť v to driemajúce ľudské plemä, v zakliaty živý les. Poznámky Zbierka srší radosťou zo života, životnou energiou, sviežosťou, aktivitou... Autor opisuje pocity povojnovej generácie Celá zbierka dýcha optimizmom a pozitivizmom Vďaka tejto zbierke sa stal Smrek hlavným predstaviteľom vitalizmu Autor chce poukázať, že vždy sa nám budú do cesty stavať prekážky, preto by sme sa nemali nad tým utápať, ale radovať sa z toho, čo je dobré a krásne, zo života 155 Mladý svobodník Autor: Rudolf Dilong Literárny druh: lyrika Literárny žáner: básnická zbierka Téma: náboženstvo Vonkajšia kompozícia 9 básni Obsah básne Rota Rudolf Dilong bol katolíckym kňazom, a tému náboženstva preniesol aj do tejto básne. V úvode vyjadruje svoje postrehy k dianiu v cirkvi a sleduje príchod nových prúdov a myslenia (...prepáčte pôjdeme dopredu z doby mochu, na rúnku stavajú novému storočiu sochu...). Rovnako má strach o svoje náboženstvo a stavia sa pesimisticky k budúcemu vývoju (...Mesiáš vstúpte na javisko, zažne sa svetlo, na svete z povrchu svetlo sa tratí, argument starý modernu nezvráti...). Ďalej zobrazuje autor svoje vízie o novom svete, je veľmi negatívny a bojí sa toho, čo príde (2., 3., 4. a 5. strofa). Celá báseň sa nesie v znamení strachu o vieru, autor čaká, že sa ľudia budú odvracať od Boha (...och, nevieš, nevieš, kto bol Ježiš, videl si lagové auto, máš z toho mrákoty, ten, čo v ňom sedel, má vieru ako ty, hrozíš mu pomstou a v tieni gotickom, skončil si pod tramvaj v živote mladickom.)a varuje ich, že na to doplatia (Bol si tak bolestný, spadol si z nôh, s Bohom si bojoval, zboril ťa Boh.). Obsah po častiach (celá zbierka) Mladý svadobník Básnikovi Hviezdam Márii kajúcej Národu Bohu Kláštorské zátišie Kňazovi Rota Báseň Rota Na svete z povrchu, zajali ste stráž prednú, videl si v kostole lampadu poslednú jednu. Na svete z povrchu čas sa tratí, ruža sa tratí, hangáry a akrobati 156 prepáčte pôjdeme dopredu z doby mochu, na rýnku stavajú novému storočiu sochu. Ktosi si spomenul na časy jarma, žurnály, plakáty, vstupenky zdarma. Zrána ťa nevinné dievčatko stretlo, Mesiáš vstúpte na havisko, zažne sa svetlo. Na svete z povrchu svetlo sa tratí, argument starý Modernu nezvráti. Posolstvo prinesie z mesta nová Sibyla, že Krista doba zas na kríž pribila. Podobné cmiterom sú mestá na Dunaji, hráš šach a klesáš po márnom turnaji. Nevidíš dom mŕtvych, nevidíš príbytky, brožúry, pozvánky, obálky, vizitky. Sám si a počuť vás mnoho jak z podsvetia, nám slnko nesvieti, nám hviezdy nesvietia. Modliť sa nevieme, na spoveď nejdeme, kostol zavrite, oči zavrite, podobné námestia sú bielej Tavride. Najmladší samovrah uteká pred trestom, pohľad má dlhý jak vlaky nad mestom a je to s posolstvom nová Sibyla, že Krista dobra zas na kríž pribila. Po kraji Dunaja držíš ho v žltom pazúre, ten druhý Dunaj, čierny Dunaj tečie v azúre, alebo v ulici do obchodu šiel si, k výkladu neprídu ťažkí delostrelci. Páči sa? Slečna za pultom riekla mi, päsťou si večer rozbíjal zelené reklamy. Ružové reklamy, svetlé reklamy, po noci plávali dolu riekami, zatiaľ, čo strážnik obchádza skaly, prídu sem zločinci bledí a mladí. Veľmi, ach, veľmi zďaleka pieseň znie, dneska sa začalo prosté väzenie a je to s posolstvom nová Sibyla, že Krista doba zas na kríž pribila. Si snár, máš peknú podobu zo sklárne, aj tento nový šláger zostarne. Spievaš o láske a hľadíš na púte karaván, ach, celý svet je teraz ďaleko a ty si sám. Miluješ život, miluješ mladú ženu, dnes je výplata, ale stroje málo peňazí ženú. Na túto ženu spomínaš a to ťa mrazí, ale peniaze majú lesk a stroje sú dielo skazy. Štrajk! Na brigády! Bože zmiluj sa nad nami, 157 stroje stoja, stroje sa musia pohnať puškami. A stroje zas idú, mašina, mašina, mašina, staručká mati je bez chleba a prosí za syna a je to s posolstvom nová Sibyla, že Krista doba zas na kríž pribila. Ako sa zotmelo, náhliš do biografu, v biografe sa točí kolo ráfu, aj život sa točí, hlava sa točí, Zem sa točí, dnes horí v peci a kuriča štípu oči. Preto po biografe navštíviš v noci lokály a celkom neznámy kelner ti radosť pokalí. Večer je oldomáš v chráme Minervy, ktorási lacná ženská ti ide na nervy. Tam hore v prvej klase šumí šampanské, ty ideš do práce, ráno na panské. Ale do rána spať ti to nijako nedá, tvoje bledé ruky, tvoja tvár bledá a je to s posolstvom nová Sibyla, že Krista doba zas na kríž pribila. A popri Dunaji vidíš veže a myslíš kanibali, tá pieseň pútnikov, oko ti kalí. Je to chrám gotický, tvoj klam ho popiera, naivne myslíš, si parížska opera. Staneš si na asfalt a v tôni ležíš, och, nevieš, nevieš, kto bol Ježiš. Videl si lagové auto, máš z toho mrákoty, ten, čo v ňom sedel má vieru ako ty. Hrozíš mu pomstou a v tieni gotickom, skočil si pod tramvaj v živote mladíckom, zatiaľ, čo posolstvo nové má Sibyla, že Krista doba zas na kríž pribila. Bol si tak bolestný, spadol si z nôh, s Bohom si bojoval, zboril ťa Boh. Poznámky Básne sú poznačené nadrealizmom Zbierka je považovaná za jednu z najsurrealistickejších v slovenskej literatúre Dilongova tvorba sa vyznačuje senzuálnymi, nadpozemskými prvkami V diele nachádzame množstvo náboženskej tematiky 158 4. ročník Kto chytá v žite Autor: Jerome D. Salinger Literárny druh: epika Žáner: román Hlavná myšlienka: zostať čistý, spontánny, úprimný ako deti Téma: 3 dni Hauldena Cauffielda v New Yorku po vyhodení zo školy Prostredie: 50. roky v New Yorku Vonkajšia kompozícia 26 kapitol Hlavné postavy Haulden Caulfield - 17 ročný chlapec (v čase príbehu mal 16); býval v New Yorku (prežil tam celý svoj život; poznal Central Park ako svoje topánky); bol vedúci šermiarskeho družstva; meral 189cm; na pravej strane hlavy mal šedivé vlasy (už od detstva); nenávidel film (preto o bratovi, ktorý pracoval v Hollywoode, vravel, že sa predáva za peniaze); nenávidel školu (4 krát z nej vyletel); fajčiar (nevydržal dlho s dychom); mal rád profesora Spencera (po podaní rúk mu ostalo smutno); prepadol zo 4 predmetov (angličtinu jedinú prešiel); nemal rád ľudí (Stradlatera a ostatných študentov); nad všetkým za zamýšľal (nad Spencerom; nad svojím chovaním; nad študentmi; nad všetkými ľuďmi...); o všetkom klamal (Spencerovi povedal, že ide do telocvične po veci, aj keď ich tam nemal); miloval knihy (najviac od svojho brata D. B.); sarkastický (); robil hlúposti (keď sa nudil; pri Ackleym sa hral, že zomiera; pred Stradlaterom začal stepovať); bol slabý (Stradlater sa z jeho chvatu okamžite dostal); vedel veľa o Jane (bývali vedľa seba); estét (nehodil snehovú guľu na auto ani hydrant, lebo vyzerali pekne, celí bieli); provokatér (naschvál si na izbe zapálil, aby naštval Stradlatera); nemal rád Stradlatera (samoľúby, sukničkár...); citlivý (plakal pri odchode z Pencey; rozplakal sa, keď prišli Maurice so Sunny po 5 dolárov); opatrný (nešiel hneď domov, aby nezažil rodičov, keď dostanú správu, že vyletel); zvrátená myseľ (niekedy myslí na rôzne prasačiny, čo by robil so ženami); nežný (myslel si, že dievča treba mať skutočne rád a nerobiť jej vylomeniny (ako striekať vodu na tvár)); rozumný (nezazlieval čašníkovi, že mu nemohol doniesť whisky, lebo nemal 21); občas rád tancuje (chcelo sa mu tancovať v bare Lavender; tancoval doma s Phoebe); gentleman (v Lavender bare zobral každú slečnu od vedľajšieho stola tancovať; kúpil slečnám drinky; snažil sa s nimi inteligentne konverzovať); výborne hral golf (dostal ponuku na film, no odmietol); otrávený (z dievčat v Lavender bare; z Lillian u Ernieho; z vystupovania z taxíka); posera (nikdy sa nebil; keby zistil, kto mu ukradol rukavice, neudrel by ho, iba by tam stál); keď niečo stratil, nerozhádzalo ho to (jeho maminu to doháňalo k šialenstvu); vydržal veľa piť (mohol piť celú noc bez toho, aby to bolo na ňom poznať); panic (mal niekoľko príležitostí, ale nikdy k tomu nedošlo); jemný (keď mu baba povie, aby ju prestal muchlovať a rajcovať, tak prestane); bolo mu ľúto ľudí (hlúpych dievčat; otravných ľudí; prostitútky Sunny); z časti ateista (Ježiša mal rád, ale ostatné veci z Biblie nie; nechodieval do kostola; rodičia boli odlišného 160 vierovyznania); tvrdohlavý (odmietal zaplatiť Mauricovi viac, než 5 dolárov); šialenec (potom, čo dostal od Maurica do brucha, sa hral, že ho postrelili); márnotratník (za 4 dní utratil takmer všetky svoje peniaze); dobrosrdečný (daroval mníškam peniaze; kúpil sestre platňu; pomohol zapnúť dievčaťu korčule); blázon (nemal veľmi rád Sally, ale keď ju videl, zdalo sa mu, že ju miluje a chce sa s ňou oženiť; z ničoho nič dostal nápad odísť spolu so Sally niekam preč); odlišný (netúžil po peniazoch, po učení sa, po ľuďoch); nerozumný (chcel len tak odísť preč); namyslený (všetci boli zlý, nechápavý, ale on mal všetko „premyslené“ a vedel ako bude); netaktný (keď Sally plakala, začal sa smiať); triasol sa vždy, keď bol na mol Vedľajšie postavy D. B. Caulfield – Holdenov starší brat; pracuje v Hollywoode (scenárista); spisovateľ (napísal pár kníh); bohatý (kúpil si nového jaguára); bol v armáde (zúčastnil sa vylodenia v Normandii) Phoebe Caulfieldová – Holdenova mladšia sestra (10 ročná); Holden ju mal najradšej zo všetkých; ryšavé má vlasy; je chudá (ale sluší jej to); múdra (mala samé jednotky); bystrá (vedela, čo je dobré a čo je blbosť; od mala počúvala rozhovory Holdena a Allieho); príliš nežná (veľmi citovo založená); talentovaná (píše romány (ale nikdy ich nedopíše; všetky sú o jednej postave – Hazel Weatherfieldovej)); chodila do rovnakej školy ako kedysi Holden (); poriadna (všetko mala v izbe upratané); dobre oblečená (mamina jej kupovala parádne oblečenie); ukecaná (keď uvidela Holdena, o všetkom mu začala rozprávať); mala rada slony (mala pyžamo so sloníkmi); tvrdohlavá (odula sa a nechcela dať vankúš preč z hlavy); vedela dobre tancovať (Holden mohol robiť všelijaké figúry, ale ona sa presne nasledovala); dobrosrdečná (dala Holdenovi svoje peniaze na Vianoce) Allie Caulfield – Holdenov mladší brat (o 2 roky); bol ľavák; zomrel na leukémiu (18.07.1946); mal ryšavé vlasy; extrémne inteligentný (učitelia ho stále vychvaľovali; najinteligentnejší člen rodiny); najmilší člen rodiny (nikdy sa na nikoho neurazil); pokojný (keď ho Holden nezobral s kamarátom k jazeru, nenahnevalo ho to) Profesor Spencer – učiteľ dejepisu (bol úplne doňho zažraný; mal okolo 70 rokov; mal príšernú figúru (celý bol ohnutý); vždy kričal (mimo triedy); neustále pokyvoval hlavou (nikto nevedel, prečo); starostlivý (chcel dohovoriť Holdenovi); dobrosrdečný (ponúkal chlapcov horúcou čokoládou) Ward Stradlater – Holdenov spolubývajúci; chodil do vyššieho ročníka (4.); meral rovnako ako Holden; mal 2 krát takú váhu ako Holden; mal hrozne široké ramená; značne mu rástli fúzy; mal super postavu (vždy chodil po izbe do pol tela holý); prívetivý (vždy sa Ackleymu pozdravil); pískaval si (prenikavo, ale falošne); staral sa o seba (dobre vyzeral navonok, ale žiletku si nikdy nečistil); samoľúby (bol do seba zaľúbený); vyzeral dobre (typ, ktorého si prvému všimnete v ročenke); bol hrozne silný; chlipník (zaujímali ho iba veci so sexuálnym námetom); nevďačný (nepáčilo sa mu, že Holden napísal úlohu o baseballovej rukavici); poslušný (nemal rád, keď niekto porušoval pravidlá); miláčik trénera basketbalu (lebo bol stredným útočníkom tímu ;tréner mu požičal auto na rande); falošný (dievčatá si získaval hrou na milého a úprimného) Robert Ackley – býval vo vedľajšej izbe; nikdy nikam nechodil; zvláštny chlapec (nikto mi inak ako Ackley nehovoril); meral aspoň 190 cm; nestaral sa o seba (mal hrozné zuby (Holden ani raz nevidel, že by si ich čistil); špinavé uši); vždy si čistil nechty (jediné, o čo sa 161 staral); mal kopec uhrov (po celej tvári); protivný (prechádzal sa Holdenovi po izbe a prezeral si jeho veci); ľahostajný (vždy si robil po svojom, aj keď ho upozornili); mal takmer každého plné zuby (nikdy neprišiel do Holdenovej izby ak tam bol Stradlater); neznášal, keď ho volali Acklínko; nemal rád Stradlatera (lebo mu povedal, že by si mal čistiť zuby); zjedol všetko (aj jablkový koláč, čo nikto nejedol); blázon do kanasty (Holden si s ním chcel zahrať potom, čo sa pobil so Stradlaterom); katolík (musel sa vyspať, lebo ráno išiel na omšu; pohrozil Holdenovi, nech si nestrieľa z jeho náboženstva) Jane Gallagherová – chodila na balet (trénovala vždy aspoň 2 hodiny denne); nebola vyložene krásna (ale Holden z nej bol úplne vedľa); mala našpúlenú pusu (keď horlivo vyprávala, išla jej pusa na všetky strany; keď niečo robila, nechávala ju trochu pootvorenú); hrávala s Holdenom dámu (keď bývali vedľa seba); mala rada šport (doobeda hrávali s Holdenom tenis a popoludní golf); veľa čítala (hlavne poéziu); bola jediná, ktorej Holden ukázal Allieho baseballovú rukavicu (okrem členov rodiny); Holdenova matka ju nemusela (lebo sa jej s matkou nezdravili; neprišla jej ani pekná); v kuse sa držali s Holdenom za ruky (aj keď ich mali spotené, studené...); nikdy spolu s Holdenom netancovali (Holden ju iba raz videl tancovať) Sally Hayesová – Holdenova priateľka (zvykli sa spolu maznať); vedela veľa o divadle a hrách (kedysi si Holden preto myslel, že je inteligentná); pozvala Holdena zdobiť k nim stromček; výrečná (nepustila Holdena k slovu); vždy chodila neskoro (aj na stretnutie s Holdenom meškala 10 minút); keď sa s ňou niekto stretol, tak hovorila nahlas (Holdena to štvalo); rada sa pretŕčala (v krátkej sukni korčuľovala pred Holdenom, aby videl jej zadok); rozumná (s Holdenovým nápadom chcela počkať, a nie bezhlavo odísť) Lillian Simmonsová – bývalá frajerka D.B.-ho; všetkým liezla krkom (čašníkovi, lebo zatarasila uličku; námorníkovi, ktorý bol u Ernieho s ňou) Maurice – pikolík (obsluhoval výťah); klamár (povedal Holdenovi, že číslo bude stáť 5 dolárov, no stálo 10); neoblomný (trval na tom, aby Holden zaplatil zvyšných 5 dolárov); zákerný (keď Holden plakal, šťuchol ho cez župan); zlý (vyprovokoval Holdena, aby mu potom mohol vraziť) Sunny – prostitútka; približne v Holdenovom veku (odhadoval Holden); nervózna (neustále hojdala s nohou; prechádzala sa po izbe); čestná (z náprsnej tašky zobrala Holdenovi iba 5 dolárov, ktoré dlžil) Carl Luce – Holdenov bývalý spolužiak; o 3 roky starší než Holden; Holden ho nemal nejako rád (ale dalo sa od neho dosť naučiť); veľmi inteligentný (pri testoch na škole mal najvyšší kvocient inteligencie); odborník na sex (keď mali na izbe veľa spolužiakov, viedol reči o sexe); vede povedať, kto je homosexuál (vedel to odhadnúť pri hocikom); Holden si o ňom myslel, že sám je homosexuál (robil veci, ktoré Holden videl u homosexuáloch); mal rád zrelé ženy (chodil so sochárkou, ktorá mala cez 30 rokov); dominant (keď dokončil prednášku o sexe, požadoval, aby všetci išli na svoje izby); mal otca psychoanalytika (radil Holdenovi, aby za jedným zašiel); mal rozsiahlu slovnú zásobu (robili na to test) Pán Antoliny – profesor angličtiny (učil Holdena v Elkton Hills); mladý (o trochu starší než D.B.); Holdenov obľúbený profesor (dali sa s ním robiť hlúposti bez toho, aby stratil rešpekt); milý (pozval Holdena k sebe, aj keď bola noc); intelektuál (skôr vtipný); mal staršiu ženu (veľmi starú); rád pil (v jednom kuse); dobrosrdečný (nechal Holdena u nich prespať); starostlivý (bál sa o Holdena, tak mu dával kázeň do života); zvrhlík (hladil Holdena v noci po hlave) 162 Obsah Holden je 16 ročný chlapec, ktorý nemá rád ľudí a školu. Chodí už na 4. strednú školu do Pencey, no prepadol zo štyroch predmetov, okrem angličtiny, a tak ho znova vyhodili. Je sobota a akurát sa vrátili zo šermiarskeho turnaja v New Yorku, ktorého sa ale nezúčastnili, lebo stratil výbavu v metre. Kúpil si tam však aspoň červenú loveckú čapicu. Domov má prísť až v stredu, ale už to nevydrží. Ide sa rozlúčiť za svojím obľúbeným profesorom dejepisu, ktorý ho varuje, aby ho jeho postoj k životu neuväznil v priepasti, odkiaľ už niet návratu. Holden sa vracia späť na internát. Býval s narcistickým sukničkárom Stradlaterom. Dozvedá sa, že Stradlater má dnes rande s jeho priateľkou Jane. Holden spomína na jeho dávnu lásku a trochu sa desí toho, že ide na rande práve s jeho spolubývajúcim. Stradlater pred odchodom poprosí Holdena, aby mu napísal sloh na angličtinu. Po jeho odchode nemá Holden, čo robiť tak ide s kamarátom odvedľa, Ackleym a ešte jedným spolužiakom do kina a na hamburger. Po návrate sa dá do písania slohu pre Stradlatera. Holden sa pri písaní trošku opije. Po príchode si číta Stradlater sloh a naštve sa, že je o nejakej baseballovej rukavici. Holdena to naštve, pretože tá rukavica patrila jeho zosnulému bratovi Alliemu a sloh roztrhá. Následne Holden nadáva Stradlaterovi, najmä kvôli jeho rande s Jane. Ich potýčku ukončí Stradlater, ktorý Holdenovi vrazí. Ten odíde na izbu za Ackleym, ktorý však už spí, ale Holden ho aj tak zobudí. Nakoniec sa rozhodne, že už tu nemá, čo robiť a zo školy odíde. Na schodoch sa ešte otočí a zakričí: Spite sladko, debili!“ Holden nasadne na vlak a vydá sa do New Yorku. Aj keď je vlak prázdny, prisadne si k nemu žena. Dajú sa do rozhovoru a Holden zistí, že je matkou jedného s jeho spolužiakov. Nahovorí jej aký je jej syn dokonalý, čo ženu poteší. Po vystúpení v New Yorku sa ubytuje v hoteli Edmont. Z okná vidí do iných izieb a je zarazený, čo niektorí ľudia robia. Zíde do baru, kde si objedná alkoholický drink, ale čašník mu ho nemôže doniesť, tak skončí s nealkom. Hádže očkom po 3 dievčatách, s ktorými napokon aj tancuje. Dievčatá však stále vyzerajú slávnych hercov a Holden viac trpí ako sa zabáva. Holden sa vyberie do podniku k Edymu. Objedná si drink a pozoruje ako Edy hrá na klavír. Príde za ním kamarátka jeho staršieho brata, ktorý píše scenáre v Hollywoode. Holden sa jej chce zbaviť, tak sa vyhovorí na schôdzku a odíde. Nechce míňať peniaze, a tak sa do hotela vracia pešo. Vo výťahu ho výťahár nahovorí, aby u neho objednal prostitútku. Holden súhlasí, je však na izbe z toho nervózny. Po jej príchode nemá na sex chuť, ale chce sa vyprávať. Prostitútka si od neho pýta 10 dolárov, ale jemu výťahár povedal, že to bude 5, tak jej ich nechce dať. Prostitútka sa vráti aj s výťahárom, ktorý Holdenovi vrazí do brucha a zoberú si od neho zvyšných 5 dolárov. Holden si ráno dohodne stretnutie s kamarátkou Sally. Zatiaľ sa odvezie na stanicu Grand Central, kde nechá kufre a ide sa najesť. V kaviarni sa zhovára s 2 mníškami, ktorým daruje nejaké peniaze na charitu. Holden má do stretnutia so Sally ešte čas, tak ide kúpiť pre sestru Phoebe gramofónovú platňu. Keď ju kúpi, odvezie sa na miesto stretnutia. So Sally idú najskôr do divadla a potom sa zájdu korčuľovať. Po korčuľovaní sedia v kaviarni, kde Holden volá Sally, aby s ním ušla na západ, kde sa utiahnu do chaty a budú spoločne žiť. Sally má však iní priority a takéto veci chce robiť, až po škole. Nakoniec Holden Sally urazí a tá ho pošle preč. Holden ide na každoročné vianočné predstavenie. Následne volá Jane, tá ale nedvíha, tak si dohodne stretnutie s bývalým spolužiakom Carlom. Keď Carl odíde z baru Holden ostáva a popíja. Keď je už dostatočne opitý, odchádza. Vydáva sa do Central parku. Chce zistiť, či a kde odlietajú kačice z tamojšieho jazierka. Nechtiac rozbije platňu pre sestru a bojí 163 sa, že zomrie na zápal pľúc, lebo má mokrú hlavu a vonku mrzne. Rozhodne sa, že pôjde domov pozrieť sestru. Má šťastie, rodičia nie sú doma. Phoebe je nadšená, že ho vidí a o všetkom mu rozpráva. Následne však zistí, že Holdena opäť vyrazili a urazí sa. Vyčíta Holdenovi, že nikoho nemá rád. Holden rozpráva Phoebe ako by chcel odísť na západ a chytať v žite deti, aby nespadli do priepasti. V tom sa vrátia domov rodičia. Holden sa potichu vytratí z bytu a ide k jeho bývalému profesorovi Antolinymu, ktorému predtým volal. Antoliny so ženou Holdena privítajú a pohostia. Antoliny popíja whisky a snaží sa Holdenovi dohovoriť do života. Holden je už unavený, a tak ide spať. Zrazu sa prebudí a zisťuje, že pán Antoliny sedí pri ňom a hladká h po hlave. Holden sa zľakne, vyhovorí sa a odíde. Ide na stanicu, kde sa snaží si pospať. Následne ide na prechádzku, pričom sa mu zdá, že pri okraji chodníka je priepasť, do ktorej pomaly padá. Jedinou vecou, čo mu pomáha na to nemyslieť, je myšlienka na jeho zosnulého brata Allyho. Holden sa rozhodne, že odíde. Chce sa ešte rozlúčiť so sestrou, a tak ide do školy, kde jej nechá odkaz, aby sa stretli. Keď na Phoebe potom čaká pred múzeum, uvidí ju aj s veľkým kufrom. Phoebe chce ísť s ním, ale Holden jej to nechce dovoliť. Následne sa Phoebe urazí a nechce ísť naspäť do školy. Holden volá Phoebe na prechádzku, tá však prejde na druhú stranu ulice, odkiaľ ho nasleduje. Holden sa vydá do zoo. Tu prichádza až ku kolotoču, na ktorý kúpi Phoebe lístok. Keď sa jazda končí, sľubuje Holden sestre, že nikam neodíde a kúpi jej ďalší lístok. Spustí sa dážď, rodičia sa schovajú pod strechu, len Holden pozoruje Phoebe na kolotoči. Na konci sa Holden prihovára čitateľovi zo sanatória. Každý sa ho tu pýta, či sa po prepustení už bude snažiť, čo mu lezie na nervy. Navštevuje ho aj starší brat D. B. z Hollywoodu. Holden mu od jeho odchodu do Hollywoodu vyčítal, že zahodil svoj talent na písane len kvôli peniazom. Holden nevie, čo si má o svojom počínaní počas Vianoc myslieť. Z ničoho nič mu však začne byť za všetkými akosi smutno. Obsah po častiach Prvá kapitola Holden nebude vyprávať o svojom živote; Holden nám rozpovie príbeh o tom, čo sa stalo pred minulými Vianocami; Holden hovorí o svojom bratovi D. B.; Holden začína príbeh, ako ho vyhodili z Pencey; Holden pozoruje futbalový zápas (americký) z Thompsonovho vŕšku; Haulden sa práve vrátil zo šermiarskeho zápasu v New Yorku; Holden zabudol v metre výstroj a k duelu nedošlo; Holden sa chce ísť rozlúčiť s profesorom Spencerom; Haulden prezrádza, že ho z Pencey vyrazili; Haulden sa chce so všetkým rozlúčiť; Haulden beží za profesorom Spencerom; Holdena privíta Spencerova manželka Druhá kapitola Holden rozpráva o Spencerovi; Holden ľutoval, že prišiel; profesor sa vypytuje Holdena, čo mu povedal riaditeľ; profesor sa pýta, ako príjmu správu Holdenovi rodičia; Holden premýšľa, že niekedy sa nechová, ako sa na jeho vek patrí; profesor dáva Holdenovi kázanie; profesor číta Holdenovi, čo napísal do svojej písomky z dejepisu; profesor sa pýta Holdena, či mu vadí že ho nechal prepadnúť; Holden vraví profesorovi o sebe, že je imbecil; Holden premýšľa, kde sa podejú kačice z jazierka v New Yorku, keď zamrzne; profesor sa 164 pýta Holdena, ako sa cíti; Holden spomína na profesora Haasa z Elkton Hills; profesor sa snaží Holdenovi dohovoriť; Holden to u profesora nemôže vydržať a odíde Tretia kapitola Holden opisuje kde býva; Holden opisuje pána Ossenburga; Holden sa vrátil na izbu; Holden opisuje svoju záľubu v knihách; Holden sa posadí a začne si čítať; do izby príde Robert Ackley; Holden opisuje Ackleyho; Ackley sa prechádza po izbe, berie a prezerá si veci; Ackley je otravný a má zbytočné otázky; Ackley sa znova prechádza po izbe; Holden sa nudí a začne vymýšľať hlúposti; Ackley sa posadí a začne si čistiť nechty; Ackley požiada Holdena o nožnice; Holdenovi padne pri vyberaní nožníc na hlavu tenisová raketa; Ackley si strihá nechty na zem; Ackley sa vypytuje sa Stradlatera; Ackley vraví, že nemôže Stradlatera vystáť; Holden obhajuje Stradlatera; do izby vojde Stradlater; Stradlater si od Holdena požičia sako; Ackley odíde; Stradlater sa ide oholiť Štvrtá kapitola Stradlater sa holí; Holden sedí vedľa neho; Holden opisuje Stradlatera; Stradlater poprosí Holdena, aby mu napísal úlohu na angličtinu; Holden začne zoskočí z umývadla a začne stepovať; Holden sa pýta Stradlatera s kým má rande; Holden začne len tak škrtiť Stradlatera; Stradlater sa rýchlo vyslobodí a pokračuje v holení; Stradlater vraví, že dievča, s ktorým má rande, pozná Holdena; Holden je bez seba, keď zistí, že dievčaťom je Jane Gallagherová; Holden sa začne vypytovať na Jane; Holden rozpráva o Jane, no Stradlater ho takmer vôbec nepočúva; Stradlater sa konečne do skrášľoval; Holden chodí po umývarni a myslí na Jane; Stradlater odíde na rande; Holden ostal hodinu sedieť v kresle a premýšľal nad Jane a Stradlaterom; k Holdenovi do izby príde Ackley a privedie ho na iné myšlienky Piata kapitola Je sobota po večeri; napadol sneh; Holden sa s Malom Brossardom rozhodne ísť do Agerstownu na hamburger a do kina; Holden pozve aj Ackleyho; Holden si spravil snehovú guľu, no nehodil ju; Holden, Robert a Male si dali hamburger, zahrali forbesa a vrátili sa naspäť; Ackley zakotvil u Holdena a vypráva mu o dievčati, s ktorým sa vyspal; Holden je presvedčený, že Ackley je panic; Holden pošle Ackleyho preč; Holden sa dá do písania úlohy pre Stradlatera; Holden opisuje svojho brata Allieho; Holden spomína ako rozmlátil okná v garáži, keď zomrel Ackley; Holdenovi zabrala úloha hodinu Šiesta kapitola Stradlater sa vrátil z rande; Stradlaterovi sa nepáči úloha, ktorú mu Holden napísal; Holden vytrhne úlohu zo Stradlaterových rúk a roztrhá ju; spolubývajúci ostanú ticho a Holden si provokatívne zapáli cigaretu; Holden sa začne vypytovať Stradlatera na rande s Jane; Holden sa pýta Stradlatera, či sa s Jane miloval; Stradlater mu to nechce prezradiť; Holden sa vrhne po Stradlaterovi; Stradlater si kľakol Holdenovi na prsia a chytil mu zápästia; Holden nadáva Stradlaterovi; Stradlater pustí Holdena pod podmienkou, že prestane; Holden neprestal; Stradlater vrazil Holdenovi; Stradlater vraví sa pýta Holdena, prečo nedržal jazyk za zubami; Holden pokračuje v nadávaní; Holden sa pozerá na seba v zrkadle; Holden ide za Ackleym do jeho izby Siedma kapitola Ackley sa pýta Holdena, prečo sa pobili; Holden zapáli svetlo a Ackley je prekvapený z krvi na jeho tvári; Holden nechce vyprávať o tom, prečo sa so Stradlaterom pobili; Holden sa chce vyspať v posteli Ackleyho spolubývajúceho, ale Ackley to nechce dovoliť; Holden 165 prejde k oknu a cíti sa opustený; Holden si robí srandu, povediac Ackleymu, že sa pobili kvôli nemu; Holden si ľahne na posteľ; Holden premýšľa nad Jane; Holden poprosí Ackleyho, aby mu vyprával o jeho živote; Ackley sa pýta Holdena, či naozaj bude spať v tej posteli; Holden spomína na jedno spoločné rande so Stradlaterom; Holden zobudí spiaceho Ackleyho; Ackley sa posadí na posteli mysliac si, že Holden si strieľa z jeho náboženstva; Holden vyjde na chodbu; Holden sa rozhodne, že odíde z Pencey už túto noc; Holden ide do izby a zbalí sa; Holdenovi je smutno, keď vidí korčule, ktoré mu nedávno poslala mamina; Holden si preráta peniaze; Holden ide za spolužiakom Woodruffom a predá mu písací stroj; Holden zastal pri schodoch a zakričal: „Spite sladko, vy debilovia!“ Ôsma kapitola Holden ide na vlakovú stanicu; pred príchodom vlaku si Frank snehom očistí tvár; na ďalšej stanici si k Holdenovi prisadne nejaká žena, i keď je vlak úplne prázdny; paní sa Holdena spýta, či chodí do Pencey (mal nálepku na kufri); žena sa pýta Holdena, či pozná jej syna Ernesta Morrowa; Holden klame o Ernestovi, aký je úžasný; Holdenovi sa paní veľmi páči; Holden pozýva ženu sa pohárik, ale ona slušne odmieta; paní sa pýta, prečo ide Holden domov, keď prázdniny začínajú až v stredu; Holden klame, že musí ísť na operáciu, lebo ma malinký nádor na mozgu; žena pozve Holdena, aby ich prišiel v lete pozrieť; Holden klame, že pôjde s babkou do Južnej Ameriky; paní vystúpi v Newarku Deviata kapitola Holden vystúpil na Pensylvánskej stanici; Holden chce niekomu zavolať z telefónnej búdky, ale nemá komu; Holden si zobral taxík do hotela; Holden dal taxikárovi nechtiac svoju vlastnú adresu; Holden sa pýta taxikára, či nevie, kde v zime miznú kačice z jazierka v Central Parku; Holden sa zapíše v hoteli Edmont; Holden dostal izbu, z ktorej mal výhľad do okien iných; Holden chvíľu pozoruje dianie v ostatných oknách; Holden vidí, ako sa chlap oblieka do ženských šiat a ako po sebe jeden pár pľuje vodu; Holden spomína na dievča, ktorá robila väčšie bláznovstvá než on; Holden sa pohráva s myšlienkou, že zavolá Jane; Holden si spomenie, že kamarát mu dal číslo na jednu povoľnejšiu ženu; Holden zavolá Faith Cavendishovej; Holden sa odvolal na svojho priateľa a Faith začala byť prívetivejšia; Holden zve Faith na pohárik; Faith by sa s Holdenom rada stretla, ale je príliš neskoro; Holden vraví, že má čas iba tento večer; Faith vraví, že to je škoda a rozlúčia sa Desiata kapitola Holdenovi sa ešte nechce ísť spať; Holden opisuje svoju sestru Phoebe; Holden sa obliekol a zišiel do baru Lavender; Holden si chce objednať whisky, ale bez dokladu mu to nemôže čašník doniesť; Holden hádže očkom na stôl s 3 slečnami vedľa neho; Holdena zaujala blondína; Holden pozve slečny na tanec; blondína ide s Holdenom prvá; Holden chváli tanec blondíny, ale ta nepočúva a rozhliada sa po bare; Holden sa odmlčí; blondína vraví, že včera videli známeho herca; Holden jej chce dať pusu na temeno, ale blondína sa zháči; Holden sa pýta, odkiaľ podchádzajú; blondína vôbec nepočúva; blondína je otrávená a nemá náladu na Holdenove reči; kapela zrýchli tempo a Holden je unesený z tanca s blondínou; Holden si prisadne k 3 slečnám; Holden sa snaží inteligentne konverzovať, ale nebolo to s nimi možné; slečny sa stále obzerajú po bare; Holden postupne tancuje so všetkými; Holden si pri tanci z jednej vystrelí, že práve zahliadol známeho herca; Holden pred zatvorením baru objednal dvakrát slečnám drinky; dievčatá sa takmer vôbec nevyprávali, ale stále sa obzerali navôkol; Holden bol znechutený, lebo jedna hovorila hlúposti, druhá si z neho stále robila srandu a blondína ho vôbec nepočúvala; ženy dopili a odišli; Holde zaplatí za všetko a odíde krátko po slečnách 166 Jedenásta kapitola Holden ide do vestibuly a nevie prestať myslieť na Jane; Holden opisuje, ako sa zoznámil s Jane; rodina Jane mala dobermana, ktorý sa chodil vyvenčiť k Cauffieldovcom na trávnik, na čo spravila Holdena mama cirkus; Holden opisuje Jane; Holden spomína na jedno odpoludnie; Holden s Jane hrali dámu; domov sa vrátil muž Janinej matky; muž sa pýtal Jane, ši majú doma cigarety, Jane ale neodpovedala; muž odišiel; Jane kvapla slza na stôl; Holden si k nej prisadol; Jane sa rozplakala a Holden ju znenazdajky začal všade bozkávať; Holden s Jane vošli dnu; Holden sa spýtal Jane, či si jej otčim k nej niečo dovolil, ale neodpovedala; Holden spomína, ako mu Jane v kine ovinula ruku okolo krku; Holdena myšlienka na Jane a Stradlatera doháňa k šialenstvu; Holdenovi sa zachcelo odísť z hotela; Holden sa taxíkom vyberie k Edymu Dvanásta kapitola Holden zohnal zatuchnutý taxík; Holden sa dal do reči s taxikárom; Holden sa pýta taxikára, či nevie, kde sa podejú kačice z jazierka v Central Parku; taxikára otázka o kačiciach nahnevá, preto sa Holden odmlčí; taxikár sa otočí a vraví, že ryby v jazierku ostávajú; Holden sa po chvíli spýta, čo tam v zime robia ryby; taxikára Holdenove otázky rozčuľujú; Holden pozve taxikára na drink, ale on nemá čas; keď Holden vystúpil, taxikár ešte posledný krát spomenul niečo o rybách; v bare u Ernieho je plno; všetci ľudia hltajú Ernieho hru na klavír; Holdena deprimuje, ako sú ľudia z Ernieho hrania unesení; Holden dostal stôl pri stene, za stĺpom; Holden si objednal whisky so sódou; Holden pozoruje ľudí pri vedľajších stoloch; Holden požiada čašníka, aby sa spýtal Ernieho, či si s ním nepríde vypiť; za Holdenom príde bývalá frajerka jeho brata, Lillian; Lillian sa pýta na D.B.-ho; Lillian zatarasila celú uličku; Lillian chce, aby si k ním Holden prisadol; Holden sa vyhovorí, že má schôdzku; Holden odíde od Edieho Trinásta kapitola Holden ide do hotela pešo; vonku je zima, tak si Holden nasadí svoju loveckú čiapku; Holden opisuje aký je posera; Holden sa rozhodne, že zájde niekam na drink; pri vstupe do baru stretne Holden 2 chlapov, po čom už nemá chuť tam vkročiť; Holden sa vráti späť do hotelu; vo výťahu sa Holdena pikolík pýta, či si nechce trošku užiť; deprimovaný Holden sa dohodne na jednom čísle; Holden sa na izbe upravuje; Holden opisuje, ako už mal pár krát takmer sex; Holden si v duchu vraví, že pri prostitútke získa aspoň prax; niekto zaklope na dvere; ako ide Holden otvoriť, prepadne cez kufor; prostitútka nie je stará, ale približne v Holdenovom veku; obidvaja si sadnú so kresiel; prostitútka sa pýta Holdena, či má hodinky; prostitútka si zrazu prevlečie šaty cez hlavu; Holden nie je vzrušený, ale deprimovaný; prostitútka chce ísť na vec, ale Holden sa chce rozprávať; prostitútka Sunny je nervózna a Holdenovi len odvrkuje; Holden sa snaží udržiavať konverzáciu; Sunny sa pýta, či idú na to, lebo nemá celú noc; Holden vraví, že nie je dnes vo forme; Sunny sa posadí Holdenovi do lona; Holden sa začne vyhovárať, že mal operáciu a nie je vo forme; prostitútka sa pýta, prečo potom chcel spoločnosť; Holden si vymýšľa, že si myslel, že bude na tom lepšie, ale nie je; Holden tvrdí, že jej za všetko zaplatí; Holden dá Sunny 5 dolárov, no ona tvrdí, že to stojí 10; Holden vraví, že Maurice vo výťahu povedal, že to bude za 5; Holden podá Sunny šaty a rozlúčia sa Štrnásta kapitola Vonku sa začalo rozvidnievať; Holden sa začal rozprávať s Alliem; Holden spomína, ako Allieho raz s kamarátom nezobral k jazeru, lebo nechcel; Holden sa prezlečie a ľahne si; Holden by sa chcel pomodliť, ale nedá sa mu; Holden opisuje svoj postoj k Biblií; Holden 167 spomína ako sa s jedným spolužiakom hádaval o Biblií; Holden leží v posteli, keď niekto znenazdajky zaklope; Holden otvorí a uvidí Sunny s Mauricom; Maurice vraví, že číslo stálo 10 dolárov; Holden nechce otvoriť; Maurice strčí do Holdena a už sú aj so Sunny v izbe; Maurice chce od Holdena ešte 5 dolárov; Holden odmieta zaplatiť; Maurice pritlačí Holdena o dvere; Holden stále trvá, že nezaplatí; Sunny si zoberie s Holdenovej náprsnej tašky 5 dolárov; Holden sa z ničoho nič rozplače; Sunny vraví Mauricovi, aby už išli a nechal ho tak; Maurice šťuchne Holdena; Holden nadáva Mauricovi; Maurice vrazí Holdenovi do brucha; Holden leží na dlážke; Holden sa dotacká do kúpeľne; Holden hrá, že ho postrelili; Holden si predstavuje, ako zíde po schodoch dole, privolá výťah, zastrelí Maurica a zavolá Jane, aby mu prišla obviazať ranu; Holden sa okúpe; Holdenovi sa napriek nevôli podarí zaspať Pätnásta kapitola Holden sa zobudí a je hladný; Holden premýšľa, žeby zavolal Jane; Holden zavolá Sally; Holden pozve Sally do divadla; Sally nepustí Holdena k slovu; Holden si dohodne so Sally stretnutie a pobalí si kufre; Holden sa taxíkom odvezie na stanicu Grand Central; Holden krátko opisuje rodičov; Holden sa ide najesť; k Holdenovi si prisadnú 2 mníšky; Holden opisuje, ako neznáša, keď má niekto lacné kufre; Holden vysvetľuje, prečo nemá rád ľudí s lacnými kuframi; Holden opisuje jedného spolužiaka, ktorý si z neho robil kvôli kufrom srandu; Holden sa dal do reči s jednou z mníšok; Holden chce prispieť mníške; Holden sa dozvie, že mníšky sú učiteľky; Holdena zaujíma, ako sa jedna mníška stavia ku čítaniu kníh, kde sú milenci a pod.; mníška sa pýta Holdena, aké knihy čítal; Holden rozpráva mníške o svojom názore na Rómea a Júliu; Holden chce zaplatiť za mníšky, ale tie to rozhodne odmietajú; Holdenovi pripomína mníška ženu z vlaku z predchádzajúceho večera; Holden aj mníšky vravia, že sa dobre porozprávali; Holden premýšľa, žeby sa počas rozhovoru cítil istejšie, keby sa nebál, že sa ho spýtajú, či je katolík; Holden spomína na jedného spolužiaka, ktorý sa ho pri rozhovore o tenise spýtal, či nevie, kde je katolícky kostol; Holden pri lúčení fúkne na mníšky cigaretoví dym; mníšky odídu a Holdenovi je ľúto, že im dal iba 5 dolárov Šestnásta kapitola Holden ma do stretnutia so Sally ešte čas, tak sa vydá na prechádzku; Holden porovnáva mníšky s maminou, tetou a matkou Sally; Holden chce kúpiť Phoebe platňu; Holden vidí chlapca idúce po chodníku spievať si pesničku a je mu hneď lepšie; Holdena deprimuje, keď vidí dav ľudí pred kinom; Holden v prvom obchode dostane platňu pre sestru; Holden sa rozhodne zavolať Jane, no zdvihne jej mamina, tak položí; Holden kúpi lístky do divadla; Holde opisuje, ako nemá rád divadelné hry a hercov; Holden spomína ako ho a sestru zobral D.B. na hru o Hamletovi; Holden ide do parku, aby tam stretol sestru; Phoebe v parku nie je; Holden si prisadne k dievčaťu a spýta sa ho, či nevie, kde je Phoebe; dievča mu poradí, že asi v múzeu; Holden vie, že je nedeľa a vtedy školy do múzea nechodia; Holden ide do múzea; Holden spomína, ako chodievali s triedou do múzea; Holden myslí na Phoebe, ako chodí do múzea a vidí to isté, čo videl on; Holden príde k múzeu; Holdena prejde chuť ísť do múzea, a tak sa odvezie taxíkom na stretnutie so Sally Sedemnásta kapitola Holden prišiel do Biltmoru skoro; Holden pozoruje dievčatá a zamýšľa sa nad ich budúcnosťou; Holden spomína na jedného spolužiaka zo školy, ktorý úžasne vedel pískať; príde Sally; keď Holden uvidí Sally, má chuť sa s ňou oženiť; Holden so Sally sa poberú do divadla; Holden sa so Sally mazná v taxíku a povie jej, že ju miluje; Holden opisuje predstavenie; po prvom dejstve idú všetci na prestávku von; Holdenovi je na nič zo všetkých tajtrlíkov, ktorí stoja vonku; Sally uvidí medzi chlapcami známeho; Sally sa vypráva 168 s kamarátom a Holdenovi je z toho zle; po druhom dejstve nechutná (pre Holdena) konverzácia pokračuje; po predstavení Sally navrhne Holdenovi, aby sa išli korčuľovať; Sally dostane krátku sukňu a naschvál korčuľuje popred Holdena; Holden a Sally korčuľujú najhoršie zo všetkých, tak si idú sadnúť na drink; Sally sa pýta Holdena, či k nej teda príde zdobiť stromček; Holden začne Sally vykladať ako má všetkého plné zuby; Holden povie Sally, že je jediným dôvodom, prečo je stále New Yorku; Holden rozpráva, aká je škola hrozná; Sally nevidí všetko tak pesimisticky; Holden dostane nápad, či by spolu so Sally neodišli niekam preč; Sally sa snaží Holdenovi vysvetliť, že na to bude čas neskôr; Holden tvrdí, že potom sa všetko zmení a už to nebude ono; Holden Sally v návale rozhorčenia urazí; Holden sa ospravedlňuje Sally, no ona začne plakať; Holden ponúkne Sally, že ju odvezie domov, ale ona odmietne; Holdenovi príde situácia vtipná a začne sa smiať; Sally vraví Holdenovi, aby išiel preč, čo nakoniec aj urobí Osemnásta kapitola Holden premýšľa, že zavolá Jane; Holden opisuje ako vidia dievčatá chlapcov; Jane Holdenovi nedvíha; Holden zavolá spolužiakovi zo školy, aby sa stretli; Holden má do stretnutia čas, tak ide na vianočné predstavenie; Holden opisuje predstavenie; Holden spomína na bubeníka, na ktorého sa chodil rád pozrieť; Holden opisuje film, ktorý nasledoval po predstavení; Holden opisuje paní, ktorá počas filmu plakala, ale nechcela odviesť vnuka na záchod; Holden sa poberie na stretnutie s Carlom; Holden po ceste premýšľa nad armádou; Holden opisuje D.B.-ho skúsenosti s armádou Devätnásta kapitola Holden opisuje bar Wicker, kde má stretnutie s Carlom; Holden si sadne k baru a objedná si whisky so sódou; Holden pozoruje ľudí v bare; príde Carl Luce; Holden opisuje Luceho; Holden začne vyrývať do Luceho; Luce nemá náladu na Holdenove vtipy; Holden sa spytuje Luceho na jeho milostný život; Luce prezradí, že chodí so sochárkou z Číny; Holdena téma zaujíma a má kopu otázok; Luce sa nechce baviť o ňom a jeho vzťahu; Holden rozpráva, že jeho pohlavný život stojí za nič; Luce vie, čo by Holden potreboval; Holden sa pýta, ako by to u psychoanalytika prebiehalo; Luce vraví, že mu nebude o tom teraz dávať prednášku; Luce sa postaví, že už musí ísť; Holden sa spýta Luceho, či robil jeho otec analýzu jemu; Luce vraví, že nebolo treba; Holden chce, aby Luce ešte ostal na pohárik, ale on odíde Dvadsiata kapitola Holden ďalej popíja v bare; Holden hádže očkom na speváčku; Holden sa opije, ale dáva si pozor, aby nevyvádzal; Holden sa rozhodne zavolať Jane; Holden v stave opitosti zavolá Sally; Holden stále Sally hovorí, že jej príde ozdobiť stromček; Sally vraví Holdenovi, aby si išiel domov ľahnúť; Holden ide na záchody a ponorí si hlavu do umývadla; Holden nemá, čo robiť, tak sedí na radiátore na záchode; na záchod si príde pianista učesať vlasy; Holden vraví pianistovi, aby odkázal speváčke jeho poklonu; Holden si uťahuje z pianistu, no ten bez slova odíde; Holden ide do šatne a plače; Holdenovi sa páči prívetivá žena v šatni; žena v šatni donúti Holdena, aby si nasadil svoju čiapku; Holden nevie kam má ísť, tak sa vyberie do parku; pri vstupe do parku upustí Holden platňu pre Phoebe, načo sa rozbije; Holden sa ide pozrieť na jazierko s kačicami; Holden nenájde žiadne kačice; Holden si sadne lavičku, kde nie je až taká tma; Holdenovi je zima, lebo má ešte stále mokré vlasy; Holden si predstavuje, že dostane zápal pľúc, zomrie a na jeho pohreb prídu všetci, ktorých nemá rád; Holdenovi je ľúto maminy a otca, že zomrie; Holden opisuje, ako sa mu nepáči, že je Allie na cintoríne; Holden si preráta peniaze; Holden ide jazierku a s drobákmi hádže žabky; Holden sa nevie zbaviť myšlienok, že dostane zápal pľúc; Holden sa rozhodne, že pôjde domov pozrieť Phoebe 169 Dvadsiata prvá kapitola Holden príde domov; Holden oklame nového výťahára, že ide k susedom; Holden potichu vojde do bytu; Holden príde k Phoebe do izby, ale ona spí v izbe D. B. – ho; Holden pozoruje sestru a prechádza sa po izbe; opis Phoebe; Holden prebudí sestru; Phoebe je nadšená, že vidí Holdena a nepustí ho k slovu; Holden sa o všeličom rozpráva so sestrou; Phoebe sa spýta Holdena, prečo neprišiel a v stredu; Phoebe vyzistí, že Holdena znovu vyrazili; Phoebe sa oduje a ľahne si na posteľ; Holden sa snaží Phoebe dohovoriť, ale nedarí sa mu to; Holden odíde do obývačky po cigarety Dvadsiata druhá kapitola Keď sa Holden vráti do D. B. – ho izby, Phoebe už nemá vankúš na hlave; Holden sa snaží s Phoebe rozprávať, ale ona mu vyčíta, že ho vyrazili; Phoebe sa pýta brata, prečo to zase urobil; Holden rozpráva, aká to bola strašná škola; Phoebe vraví Holdenovi, že nemá nič rád; Holden nesúhlasí s Phoebe; Phoebe chce, aby povedal jednu vec, čo má skutočne rád; Holden nevie, čo má povedať; Holden spomína, ako jeden jeho spolužiak vyskočil z okna a zabil sa; Phoebe vraví Holdenovi, že nevie vymenovať ani jednu vec; Holden povie, že má rád Allieho a momenty, keď sa s ňou takto rozpráva; Phoebe vraví, že to nie je nič ozajstné; Phoebe chce, aby povedal, čo by chcel robiť; Holden rozpráva, ako nemôže byť advokátom ako otec; Holden zrazu prezradí Phoebe, že by chcel chytať deti v žite, aby nespadli do priepasti; Phoebe neustále opakuje, že ho otec zabije; Holden ide do obývačky zavolať profesorovi angličtiny Antolinymu Dvadsiata tretia kapitola Holden volá profesorovi Antolinymu; profesor pozve Holdena k nemu; opis Antolinyho; Holden sa vráti do izby, kde Phoebe už počúva rádio; Holden vyzve Phoebe do tanca; Holden opisuje, ako vie Phoebe tancovať; súrodenci zatancujú na pesničky a sadnú si na posteľ; Phoebe zrazu spozornie, lebo počula buchnúť hlavné dvere; Holden zhasne svetlo, cigaretu, snaží sa rozohnať dym a schová sa do skrine; mamina sa pýta Phoebe, prečo nespí; Phoebe vraví, že nemohla zaspať; mamina sa pýta Phoebe prečo fajčila; Phoebe sa snaží rýchlo zbaviť maminy; mamina odíde; Holden vyjde zo skrine a v tme sa zrazí s Phoebe; Holden vraví, že musí odísť; Phoebe dá Holdenovi svoje peniaze; Holden sa z ničoho nič rozplače; Phoebe ponúkne Holdenovi, aby spal u nej v posteli; Holden vraví, že už na neho čaká Antoliny; Holden odíde; Holden nejde výťahom, ale po schodoch Dvadsiata štvrtá kapitola Opis Antolinyho; Antoliny sa s Holdenom usadia a zhovárajú sa o škole; Holden rozpráva z čoho a prečo prepadol; Holden opisuje jedného spolužiaka, ktorý tiež prepadol z rečníckych cvičení, lebo sa nedržal témy; Antoliny sa pýta Holdena, či si nemyslí, že všetko má svoj čas a miesto; Holden nechce odpovedať, lebo ho bolí hlava, ale povie svoj názor; Pani Antolinyova donesie kávu; pani Antolinyova je unavená a ide spať; Antoliny Holdenovi prezradí, že nedávno obedoval s jeho otcom; Antoliny vraví, že Holdenov otec dostal list od riaditeľa, že sa Holden vôbec nesnaží; Holden sa obhajuje; Antoliny dáva Holdenovi kázanie; Holden vraví, že aj keď niekoho nenávidí, tak po dlhšom čase, čo s ním nie je, tak mu začne tá osoba chýbať (Stradlater, Ackley); Antoliny hovorí, že Holden smeruje k vlastnému pádu; profesor napíše jeden citát na papier a podá ho Holdenovi; Antoliny dáva Holdenovi kázanie o vzdelaní; Holden je strašne unavený a zívne sa mu; Antoliny preruší reč a ide Holdenovi ustlať; pán Antoliny vraví, že bude ešte chvíľu v kuchyni; Holden si ľahne na gauč a do niekoľkých sekúnd zaspí; Holden zrazu niečo cíti na hlave; pán Antoliny sedí na zemi vedľa gauča a hladí Holdena po hlave; Holden sa vydesí a vraví, že musí ísť; Antoliny prehovára 170 Holdena, aby ostal, ale ten tam už nechce zostať ani minútu; Holden nevie nájsť kravatu, tak sa na ňu vykašle; Holden čaká na výťah a Antoliny stojí na prahu; Holdenovi príde čakanie nekonečné Dvadsiata piata kapitola Holden ide na stanicu, kde má kufre; Holden spí na stanici; Holden uvažuje nad incidentom s Antolinym; Holden si uvedomuje Antolinyho láskavosť; Holden číta časopis a je deprimovaný z jeho článkov; Holden ide na prechádzku; Holden sa ide najesť, ale nedokáže prehltnúť jedlo; Holden vníma Vianočnú atmosféru na uliciach; Holde spomína, ako si s Phoebe vystrelili s predavača; Holden začne mať strach, že keď zíde z chodníku, bude klesať a nikto ho už nenájde; Holden sa začne prosiť Allieho, aby ho nenechal zmiznúť; Holden si sadne na lavičku; Holden sa rozhodne, že odíde; Holden chce ísť na západ, pracovať na pumpe a vydávať sa za hluchého; Holden sa chce pred odchodom rozlúčiť s Phoebe; Holden kúpi papier a ceruzku a ide do školy za Phoebe; Holden cíti nostalgiu, pri návrate do starej školy; Holden napíše Phoebe lístok; Holden ide do riaditeľne odovzdať lístok; Holdenovi príde zle a sadne si; Holden je rozhorčený z vulgárneho nápisu na stene; Holden zmaže nápis; Holden dá staršej pani lístok pre Phoebe; Holden odíde zo školy; Holden ide smerom k múzeu; Holden sa pred múzeom stretne s dvomi chlapcami; chlapci chcú, aby ich Holden zaviedol do oddelenia s múmiami; Holden rozpráva chlapcom o múmiách; chlapci dostanú strach a utečú; Holden ostane sám; Holden uzrie ďalší vulgárny nápis na stene; Holden ide na záchod; Holden vyjde zo záchodu a odpadne; Holden sa postaví pri dvere a čaká na Phoebe; Holden si predstavuje situáciu, keď sa po niekoľkých rokoch vráti domov; Holden má strach, že Phoebe neodovzdali odkaz; Holden konečne uvidí Phoebe; Holden je prekvapený, že Phoebe vlečie jeho starý kufor; Phoebe vraví Holdenovi, že ide s ním; Holden vysvetľuje Phoebe, že ide sám; Phoebe trvá na tom, že ide s ním; Holden sa nahnevá a je nevrlý k sestre; Holden ide odložiť kufor do šatne; Phoebe je urazená; Holden vraví Phoebe, že si to rozmyslel; Holden chce zobrať sestru do školy; Phoebe povie, že späť do školy už nejde; Phoebe opakuje svoje slová a povie Holdenovi, aby držal hubu; Holden volá Phoebe na prechádzku; Phoebe prebehne na druhú stranu ulice; Holden sa vydá k zoo; Phoebe nasleduje Holdena po druhej strane ulice; Holden príde do zoo a Phoebe ide za ním; Phoebe pozoruje kŕmenie tuleňov; Holden s Phoebe prídu až ku kolotoču; Phoebe už nie je nahnevaná; Holden kúpi Phoebe lístok; Holden si sadne na lavičku a Phoebe ide na kolotoč; Phoebe po jazde volá Holdena, aby išiel aj on; Holden vraví, že sa bude iba pozerať a dá Phoebe jej peniaze; začne pršať a Phoebe nasadí Holdenovi jeho červenú čapicu; Phoebe ide na ďalšiu jazdu; všetci sa schovajú pod strechu, okrem Holdena; Holden je pri pohľade na Phoebe šťastný Dvadsiata šiesta kapitola Holden ukončuje svoje rozprávanie zo sanatória; Holden už nechce rozprávať, ako to skončilo; Holdena nebaví, že sa ho každý pýta, či sa bude v škole snažiť; D. B. tiež navštevuje Holdena; D. B. má rovnako veľa otázok; Holden nevie, čo si má o svojom počínaní myslieť; Holdenovi z ničoho nič začne Holdenovi každý chýbať Citáty „Život je zápas, chlapče. Život je zápas, ktorý sa má hrať podľa pravidiel.“ (profesor Spencer) „Bohatstvo, ako ja školu nenávidím! A nielen školu. Všetko.“ (Holden) 171 „Proste ja si v jednom kuse predstavujem, ako sa davy malých deciek hrajú na takom velikánskom žitnom poli. Tisíce malých deciek, a široko-ďaleko ani jediného dospelého, myslím teda okrem mňa. A ja ti stojím na kraji nejakej strašnej priepasti. A vieš, čo musím urobiť? Musím chytiť každého, kto sa priblíži k tej priepasti. Rozumieš, ak uteká a nedáva pozor, kam uteká, ja musím odniekiaľ vyliezť a chytiť ho. Toto by som robil od rána do večera. Chytal by som tie decká v žite. Viem, že je to bláznovstvo, ale je to jediná vec, ktorú by som fakt rád robil.“ (Holden) Poznámky Rozprávačom je Holden Caulfield Dej sa odohráva počas 3 dní v období Vianoc Autor využíva v diele hovorovú reč a nebráni sa ani expresívnym výrazom (vulgarizmy) Salinger dielom vyjadruje skazenosť sveta dospelých Román sa považuje za jedno z najvýznamnejších diel americkej povojnovej literatúry 172 Kolíska Autor: Alfonz Bednár Literárny druh: epika Žáner: poviedka Hlavná myšlienka: človek má ostať človekom Téma: súdny proces s partizánom; ukrývanie sa partizána v dedine; spomienky na minulosť Prostredie: slovenská dedina Lieskov Vonkajšia kompozícia Súdny proces (úvod) Ukrývanie sa Majerského u Zity + spomienky Zity a Majerského na minulosť Súdny proces (záver) Hlavné postavy Jozef Majerský – partizán (zúčastnil sa SNP); pochádzal z Temešian; vysoký, štíhly chlap; mal ženu a 2 deti (Mária; František a Ján); utrápený (špinavý, zmrznutý, mokrý); boleli ho oči (z čerstvo napadnutého snehu); hanbil sa (že ostal u Zity a neušiel); mal toho plné zuby (nevydržal už v bunkri; chlapi v bunkri mu liezli na nervy); býval robotným gazdom v Čechách (zoznámil sa tam so Zitou); chcel si vziať Zitu za ženu (v Čechách v Radotíne; požiadal jej matku o ruku Zity); krutý (zažaloval Zitu aj s matkou); trápili ho výčitky (že ho Zita nevyhnala; za to, čo urobil Zite s jej matkou a Ragalovi v Čechách); bál sa o Zitu pri Nemcoch (počul jej plač a výkriky); sebecký (v Čechách uberal z potravy pre robotníkov); prefíkaný (nahovoril Ragalu, aby sa vyspal so Zitou); dunelo mu v hlave (zo zapálených očí; z hluku v kuchyni); odvážny (ušiel od Zity; zastrelil Moellera); zastrelil 4 Nemcov a 2 poranil; odsúdený (na 12 rokov; konfiškácia majetku; vysťahovanie ženy a synov z okresu) Zita Černeková – žena Miša Černeka; za slobodna bola Furková; druhý krát vydaná (prvý muž bol Ján Ragala (hneď po svadbe sa rozišli)); nepochádzala z Lieskova (doviedol si ju tam Černek); mala kučeravé hnedé vlasy, hnedé oči, hladkú tvár, širokú v lícach a širšiu v čele; mala haditú postavu (hadité ramená; dlhý, hladký krk); ustráchaná (chcela, aby Majerský odišiel); dobrosrdečná (ukryla Majerského); starostlivá (uvarila Majerskému praženicu); utrápená (nevedela, kde má muža; Nemci vypálili 17 chalúp v dedine); chodila s matkou na práce do Čiech (zoznámila sa tam s Majerským); mala sa vydávať za Majerského (Majerský mal ale ženu a 2 deti); obetavá (trpela nemeckých vojakov, aby neprezradila Majerského; nasilu jedla praženicu); prefíkaná (tvrdila, že muža má v bani v Nemecku); pohostinná (dala Nemcom peceň chleba a chcela im navariť niečo); silná na duchu (znášala otázky a poznámky Nemcov); odhodlaná (aj napriek nevôli a strachu počúvala Nemcov, aby sa nič zlé nestalo); láskavá (odpustila Majerskému); vyčerpaná (psychicky aj fyzicky; z kolísania, z Nemcov, z Majerského, zo strachu...) búril sa v nej hnev (z Nemcov); sklamaná (keď zistila, že Majerský ušiel) 173 Vedľajšie postavy Michal Černek – Zitin muž; sezónny robotník (kedysi; spoznal sa tam so Zitou); partizán (v jednotke s Majerským); pôdohospodársky referent (na okrese; po vojne); starý mládenec (keď spoznal Zitu); silnej postavy (ramená ako bukové konáre); belavý v tvári a vo vlasoch; pracovitý (postavil si pred vojnou chalupu); ohľaduplný (nechcel ísť do Lieskov, aby nespôsobil Zite problémy); neúprosný (keď sa Majerský vrátil zo stráže do bunkra, lebo ho boleli oči, tak mu vynadal); zodpovedný (išlo mu o prežitie jednotky; musel plniť výnosy družstva); neúprosný (Majerského neľutoval, považoval ho za rozvracača družstva (roľníckeho)); čestný (o Majerskom povedal pravdu); láskavý (svedčil, aby ochránil Zitu so synom) Černeková jednotka Ján Baďo – nízky, čierny, hrbatý; robil si z Majerského stavu srandu („Veru, viac vysíkaš očami ako...!“) Štefan Cipko a Michal Martinec – mladí študenti; prišli z Bratislavy; debatovali o politike Jean Panais – Francúz; malý, mladý; ušiel z dubnickej zbrojovky Ernest a Július Waagmann – vyše 30 roční židia; bratia; vysokí; komerčný inžinier a doktor práv Juraj Haško – poručík; štíhly, chudý Ernst Obmann – veliteľ jednotky (oberscharführer); mal hladkú, bledú, chudú tvár; mal orlí nos; zlý (nazval Moellera všivavým psom); spomínal na detstvo (zvuk kolísky mu pripomínal zvuk motora v ich mlyne v Ahlene); podlý (nechal Zite rozkazovať, čo má robiť); bol v rovnakej jednotke, ktorý vypálila Lieskov; krutý (s jednotkou vystrieľali 3 bunkre a vypálili jeden so židovskou rodinou); dôverčivý (veril Zite, že má muža v Nemecku); zodpovedný (odhováral vojakov od Zity, aby sa sústredili na dennú); zasnený (premýšľal nad Ahlenom); surový (chcel s vojakmi pokrstiť Zitinho chlapca močom); poranil ho Majerský Obmannova jednotka Otto Drossel – pod pravým lícom mal dva leukoplasty; prekladal medzi Zitou a Obmannom; podozrievavý (stále sa Zity niečo vypytoval); krutý (stále prikazoval hojdať rýchlejšie; nadával Zite) Kniewald – scharführer; mal dopredu vysunutú spodnú čeľusť; ich „filozof“ (Obmann chcel od neho nejakú múdrosť); poranil ho Majerský + ďalší Paul Hals – oberleutnant; veliteľ lieskovskej posádky; nenávidel Obmanna (túžil ho zabiť); nenávidel vojnu (želal si, aby skončila); rozumný (videl, že nemecká ideológia nenaučila národ pracovať, ale vraždiť); nebál sa partizánov (okolo Lieskova chodievali nemeckí, maďarskí a slovenskí vojaci); ľudský (prikázal netýrať Majerského) Hans Moeller – nemecký vojak; umrela mu matka (keď ho porodila); bol na stráži (medzi Hankovou a Černekovou chalupou); rozhorčený (Obmann ho nazval všivavý pes); nenávidel vojakov/nadriadených; zabil ho Majerský 174 Otto Schwind – nemecký major; štíhly elegán (nosil biele rukavičky); krutý (vydal rozkaz vypáliť 17 chalúp); bezohľadný (dal strieľať po ženách a deťoch; deti nechal hádzať do ohňa); ľahostajný (keby bolo 18., dal by vypáliť 18 chalúp, ale bolo 17.) Furková – Zitina matka; muž jej umrel; najradšej mala Zitu (lebo zaťov ostatných 5 dcér nemusela); ostražitá (vystríhala Zitu pred Majerským, lebo mal ženu a 2 deti); nebojácna (keď ju obvinil Majerský z kradnutia, vykričala mu, že on kradne prvý); chcela pre Zitu, aby sa mala dobre (preto ju dala Majerskému; nahovárala ju na Ragalu) Ján Ragala – červený, urastený mládenec (v Čechách); vyspal sa so Zitou (kvôli stávke s Majerským); hlúpy (neveril chlapom, že Zita spáva s Majerským); mal Zitu naozaj rád (tým viac, čím sa mu chlapi posmievali); opíjal sa (kvôli Zite a posmeškom); pomstychtivý (zbil s 3 mládencami Majerského); oženil sa so Zitou (v 1940 na statku pri Kolíne; hneď po svadbe sa rozišli); krutý (bil a kričal po Zite); dal sa k zlodejom (okrádali bohatých cestujúcich); zomrel v plzenskej nemocnici (po prestrelke s četníkmi) Obsah Po vojne sa koná súdny proces s obžalovaným Jozefom Majerským. Zita sedí doma a počúva súd cez rádio. Jej muž, Mišo, doma nie je, lebo bol vypovedať na súde. Dejom sa presúvame do obdobia vojny. Zita Černeková je sama doma. Vo svete panuje vojna a výnimkou nie je ani dedina Lieskov. Nachádza sa tu nemecká posádka, ktorá dedinu stráži. Zite preruší pokojný večer nečakaný príchod partizána Jána Majerského. Obidvaja sú prekvapení, že sa vidia. Zita ukryje Majerského vo vedľajšej izbe pod periny. Zita sa s Majerským pozná odkedy chodila s matkou do Čiech na práce. Majerský bol robotným gazdom na statku v Radotíne. Zita sa mu zapáčila a dosadil ju s jej matkou do kuchyne. Všetko bolo v poriadku, až dokým Jano nepožiadal Zitu o ruku. Najskôr sa všetci tešili, no po čase zistila Zitina mama, že Majerský má ženu a 2 deti. Majerský sa so Zitinou matkou pohádal a zažaloval ich na súde, ktorý vyhral. Zitu s matkou s kuchyne vyhodil a postupne im začali znižovať plácu. Majerský dokonca nahovoril Jana Ragalu, aby sa vyspal so Zitou. Zitu s matkou neskôr vyhodil úplne, za čo si vyslúžil od Ragalu bitku. Zita pripravuje pre Majerského praženicu a kolíše chorého syna. Nemá tušenia, že do dediny prišla jednotka Ernsta Obmanna. Tá sa po krátkej návšteve na dedinskom veliteľstve u Paula Halsa vydá na obchôdzku po dedine. Na konci dediny, pri Černekovej chalupe, je na stráži Hans Moeller, ktorého Obmann nazve všivavým psom. Pred Černekovou chalupou jednotka zastane a načúva zvuku, ktorý pripomína Obmannovi dieselový motor v mlyne v rodnom Ahlene. Rozhodnú sa to preveriť a vstúpia dnu. Zita sa príchodu vojakov zľakne, ale nechce za žiadnu cenu prezradiť Majerského. Nasilu je praženicu, ktorú pripravila Janovi. Rada by sa obliekla, ale Obmann, prostredníctvom tlmočiaceho vojaka, jej to nedovoľuje. Vojaci si robia zo Zity posmešky a zabávajú sa. Obmann sa oddáva spomienkam na rodný Ahlen, preto musí Zita stále kolísať chlapca. Zita má plné zuby vojakov, ale je odhodlaná vydržať. Vo vedľajšej miestnosti za zatiaľ potí a spytuje si svedomie Majerský. So svojou rozbitou jednotkou, v ktorej je aj Zitin muž Mišo, sa ukrýval v horách nad Lieskovom. Bola však zima a čerstvo napadnutý sneh odrážal svetlo, z čoho sa mu zapálili oči. Jeho 8 kamaráti si z neho robili srandu a Mišo nemal pre neho pochopenie. Preto sa Jano rozhodol, že ujde. Mišo všetkých vystríhal pred tým, aby sa opovážili ísť do Lieskova, lebo tu mal ženu a dieťa. 175 Jano ľutoval že od nich odišiel, no rovnako mu bolo ľúto toho, čo spôsobil Zite. Nemal ich s matkou vyhodiť a nahovoriť Ragalu, aby sa s ňou prespal. Ragala sa nakoniec so Zitou oženil, ale rozišli sa takmer hneď po svadbe. Vojaci sa stávajú čoraz neznesiteľnejšími. Robia si zo Zity srandu, nedovolia jej obliecť a zmyslia si, že jej syna pokrstia močom. Počkajú kým sa každému chce močiť a jeden z nich vypýta od Zity hrniec. Keď sa jeden z vojakov začne rozopínať, Zita sa zhrozí, skočí ku kolíske a zakričí na Majerského, aby ratoval. Zvonku sa však ozve výstrel. Vojaci rýchlo vybehnú von. Zita vojde do izby a zistí, že Majerský ušiel cez okno. Nemci postupne prinesú svojich 2 ranených a 3 zabitých priateľov do chalupy. Zita sa utiahne s chlapcom do kúta. Prichádza Paul Hals, aby vyšetril čo sa stalo. Halsova jednotka dovedie dnu mokrého a zablateného Majerského. Hals nemá rád Obmannovu jednotku a prikáže im, aby odišli a situáciu prešetrí sám. Zita sa bojí, že to zle dopadne a tvári sa, že Halsovi nerozumie, no napokon tvrdí, že Majerský je jej muž. Vraciame sa do súčasnosti. Zita počúva v rádiu rozsudok nad Majerským a sleduje svojho muža Miša, ktorý sa už vrátil. Mišo Majerského neľutuje, a tvrdí že bol rozvracač družstva. Majerský dostane 12 rokov a jeho rodina musí opustiť okres. Z rádia sa začne ozývať hlas, hlásajúci dobré výnosy pri žatve. Mišo sa pred Zitou obhajuje, že musel svedčiť, lebo on, ako pôdohospodársky referent okresu, musí dbať, aby družstvo šliapalo ako hodinky. Zita stále mlčí a nehybne sedí. Mišo to už nevydrží, a pýta sa Zity, prečo sa ho nespýta, prečo svedčil. Zita vraví, že je jedno prečo to urobil, ale hlavné je, že to urobil, a to nemal. Mišo tvrdí, že musel, lebo inak by musela ísť vypovedať Zita, a on ju chcel pred tým ochrániť. Zita hovorí, že by nevypovedala. Mišo však vie, že by musela. Aj on musel. Ale zachoval sa statočne a o Majerskom povedal pravdu, napriek tomu, aké veci Majerský Zite a jej matke spôsobil. Zita mu to neverí, lebo v rádiu to neodvysielali a vyjde von. Premýšľa, či sa Mišo Majerskému pomstil, alebo hovorí pravdu. Zite zbehnú po lícach slzy. Obsah po častiach Súdny proces (úvod) Zita je s deťmi sama doma; Zita počúva rádio, ktoré vysiela súdny proces s Janom Majerským; prokurátor v rádiu tvrdí, že podľa výpovedí svedkov je Majerský sabotér a zradca; Majerský sa snaží obhájiť; na súde prečítajú výpoveď Miša Černeka; Zita sa hnevá, že jej muž svedčil proti Majerskému a ľutuje ho Ukrývanie sa Majerského u Zity + spomienky Zity a Majerského na minulosť Spomienky na minulosť; vojak Moeller je na stráži medzi Hankovou a Černekovou chalupou; Zita sa v chalupe stará o svojho chorého syna; Zita sa chystá spať; do chalupy vojde Majerský; Majerský je prekvapený, že vidí Zitu; Zita chce, aby odišiel; Zita ukryje Majerského pod periny do vedľajšej izby; Zita sa vráti do kuchyne a oblečie sa späť do normálnych vecí; Zita je nepokojná a chodí po kuchyni; Zita ľutuje, že nevyhnala Majerského; Zita spomína na príchod Nemcov do Lieskova; Nemci vypálili 17 chalúp; Za veliteľom lieskovskej posádky prichádza oberscharführer Obmann; Obmann nazve veliteľa Halsa idiotom; Hals v duchu nadáva na vojnu; Hals prikázal unteroffizierovi Köhlovi zostaviť hliadku; Majerský stále pociťuje pod perinami chlad; Zitin chlapec sa rozplakal; kolíska s chlapcom búcha o podlahu; Majerský spomína, ako napadol pri ich bunkri sneh a začali ho bolieť oči; Majerský rozmýšľal, že by z bunkra ušiel; v bunkri bol s Majerským aj Mišo Černek; Majerskému sa 7 chlapi sprotivili; Majerský to už nedokázal vydržať; Majerský 176 počuje, ako Zita v kuchyni niečo pripravuje; Majerský spomína, ako gazdoval v Čechách na veľkostatku; Zite s jej matkou nakázal variť pre robotníkov; Po Lieskove sa prechádza Obmann s 8 chlapmi; pred každým domom na chvíľu zastanú a počúvajú; Hans Moeller je na stráži pred Hankovou chalupou; Zita praží 5 vajec a kolísa chlapca; Zita mala strach, že môžu prísť Nemci; Zita sa zamýšľa nad svojím mužom; Zita spomína ako pracovala u Majerského na statku v Radotíne v Čechách; Majerský si chcel Zitu vziať za ženu; Zita, jej matka aj Majerský sa 3 týždne tešili; Furková zakázala Zite vídať sa s Majerským, lebo má ženu a 2 deti; Majerský sa Furkovej a Zite vyhýbal; po 3 dňoch okríkol Furkovú, že málo varí a odnáša si jedlo; Furková mu vykričala, že on je ten kto kradne; na ďalší deň ich Majerský zažaloval; Zitin chlapec stále plače; Obmann sa s chlapmi dostal pri Hankovú chalupu; Obmann okríkol Moellera, aby nespal; Obmann s chlapmi zastali pred Černekovou chalupou a počúvali, čo to tam búcha; Obmann s chlapmi vojdú Zite do chalupy a usadia sa tam; Zita sa zhrozila; Zita sa chce obliecť, ale Obmann jej to zakazuje; Zita sa premáha a je praženicu pre Majerského; Zita sa zhrozí, keď uvidí na Obmannovi plechovú lebku; nemeckí vojaci sa rozprávajú o vojne; Obmann bol spokojný so svojou jednotkou; Zita bojuje so strachom a hanbou; Obmann si očami prezerá chalupu; Obmann sa pýta, kto býva vo vedľajšej miestnosti; Zita tvrdí, že nikto; Obmann sa pýta, kde má muža; Zita vraví, že muž pracuje v bani v Nemecku; Obmann sa vypytuje na partizánov, či je pokoj v dedine, prečo Zita nespí...; Zita sa chce obliecť, ale Nemci jej nedovolia; Majerský všetko počúva z postele; Nemci jedia chlieb od Zity; Zita si všimne mláčky vody pred dverami izby; Drossel sa Zity pýta, prečo je tak pomaly; Zita klame vojakov a tvrdí, že je rada, že prišli; Zita sa rozplače; Majerský sa potí pod perinami; Majerský si vyčíta, čo vykonal Zite v Radotíne; Majerský postupne uberal z potravín, ktoré dával Zite a Furkovej na varenie; robil tak, ako mu radili gazdovia; Majerský vyhral súd a vyhnal Zitu s matkou z kuchyne; Zite s matkou znižovali mzdu, a tak nemohli zaplatiť za súd; Majerský opil Ragalu a nahovoril ho, aby sa vyspal so Zitou; Ragala sa s Majerským pred strojníkom Levým stavil o 100 korún, že sa so Zitou vyspí do 3 dní; Ragala stávku vyhral; Majerský si vyčíta, že to urobil; Zita plače v kuchyni; Zita spomína, ako dala na matku a chodila s Ragalom; Zita s Majerským, ale na seba nemohli zabudnúť; Nemci sa dohadujú, ktorí si užije so Zitou; kuchyňa sa plní zápachom s cigariet a vojakov; Obmann prikáže Drosselovi, aby nakázal Zite kolísať chlapca; Zita nechce, ale Drossel je neúprosný; Obmann spomína na detstvo; Zita sa bojí, že si vojaci všimnú mláčky vody a stopy za dverami; Majerský si vyčíta, že neostal v bunkri; Majerský spomína na boje jeho roty proti Nemcom; premýšľa nad jeho priateľmi v bunkri; partizáni si od horára doviedli tela a kravu; Majerský spomína na Radotín; Ragalovi sa chlapi posmievali, že Zita spáva s Majerským; Ragala neveril chlapom, ale potom počul Zitu u Majerského; Majerský spomína, ako vylieval vodu z bunkra a hovoril chlapom o Zite; Černek sa ho spýtal, či nepozná Jána Ragalu; Majerský tvrdil, že nie; Černek mu neveril a vyhrážal sa mu, aby bol radšej ticho; do bunkra prišli na koňoch sovietski partizáni s rozkazom prebiť sa k sovietskym vojakom; Majerský plánuje odchod z bunkra; Hitler prehrával na všetkých frontoch; po odchode partizánov na koňoch, ušiel Majerský do Lieskova, Zita kolíše chlapca; Obmann spomína na detstvo; Drossel prikazuje Zite, aby hojdala rýchlejšie; Obmann je zasnený; Paul Hals nervózne chodí po kúrií; Halsa napadlo chytiť Obmanna a dať ho partizánom; Moeller sa prechádzal medzi Hankovou a Černekovou chalupu; Moeller sa snaží zabudnúť na urážku Obmanna; Zita kolíše kolísku; Zita sa rozosmeje, že Nemci ešte nevideli kolísku; Obmann chce od Kniewalda počuť nejakú múdrosť; Zita ľutovala svojho muža Miša; Zitou otriasol strach z pomyslenia, čo by Nemci vykonali partizánom; Zita odpúšťa Majerskému; Majerský sa potí pod perinami; Majerský si vyčíta, čo spravil Zite s Furkovou a Ragalovi; Majerský Zitu s mamou vyhnal zo statku; Ragala si na Majerského počkal s 3 mládencami a zbili ho; Zita spomína ako ich Majerský vyhnal; Zita s mamou uprosili šafára Juřenu, aby ich prichýlil na jeho statku; Zita sa o rok neskôr vydala za Jana Ragalu; Zite sa s Ragalom žilo zle a takmer hneď po svadbe sa 177 rozišli; Ragala sa dal k zlodejom, pri prestrelke ho postrelili a umrel v nemocnici; Zita znova išla do Čiech s matkou na roboty; Zita sa vydala za Miša Černeka; nemeckí vojaci čakali na rozkazy od zasneného Obmanna; Obmann spomína na domov, výcvik, akcie v Rusku a nakoniec na Slovensku; Zitin chlapec sa posadí a Zita spomalí hojdanie; Drossel prikazuje hojdať rýchlejšie na prianie Obmanna; chlapi si robia posmešky; Zita premýšľa nad vecami po mužovi, ukrytými v sene; Obmann rozmýšľa, čo zostane z jeho Ahlenu; v Zite rastie hnev a váži si všetkých, ktorí sa postavili Nemcom; Majerský sa pomaličky posúva k okraju postele; Majerský chce odísť, ale nevie kam pôjde; Majerský spomína, ako odišiel od ženy a detí na vojnu; každý mal Majerského rád; Nemci im rozbili rotu a oni sa ukryli v horách; z kuchyne sa ozýva rehot vojakov; Majerský sa pomaly presúva k oknu; ženú ho nemeckí vojaci, kamaráti z bunkra a najviac Zita; Majerskému sa zdala byť k oknu strašná diaľka; Majerský myslí na Francúza z bunkru; počuje niekoľko krát vykríknuť Zitu; Majerský upustí pušku, lebo so pomyslí, či nie je Zita Černeková žena; Obmann sa pokojne zhovára s Kniewaldom; Nemci majú sprosté reči a zabávajú sa na nich; Obmann navrhuje, že by mali pokrstiť chlapca; Zita túžila, aby Majerský zabil nemeckých vojakov; Lieskov bol v pohrúžený do ticha; vojaci stáli na stráži na viacerých miestach; Majerský roztrasenou rukou otvára okno; Majerský vychádza von a počúva Moellera rátať si kroky; Majerský zišiel do potoka; Zita kolíše kolísku; Zita spomína na časy, keď bol Mišo doma; vojaci už majú dosť moču a chcú krstiť chlapca; vyžiadajú si od Zity hrniec; Majerský počuje blížiaceho sa Moellera; Kniewald už nevydrží a začne sa rozopínať; Zita skočí ku kolíske a zreve na Majerského, aby ratoval; vonku sa ozve výstrel; vojaci vybehnú von; Zita sa z izby vráti za výstrelov pušiek do kuchyne; Zita plače a je jej všetkého ľúto; vojaci doniesli dnu raneného Kniewalda a Obmanna; vojaci donesú ešte 3 mŕtvych; Zita si myslí, že ju nič dobré nečaká; vonku zastalo auto a do chalupy vošlo niekoľko vojakov; prišiel Paul Hals; Hals nechce Drosselovu pomoc a nariaďuje mu, aby sa postaral o svoju jednotku; auto s Obmannovou jednotkou odíde; Köhlova hliadka dovedie Majerského; Hals sa pýta Zity, či je Majerský jej muž; Zita pokrútila hlavou; Hals s vojakmi a Majerským odídu; Zita očakáva strašné budúce dni a noci Súdny proces (záver) Zita počúva rádio a díva sa na muža; predseda súdu vysloví rozsudok o Majerskom; Mišo sa trpko usmieva; Zite sa začína búriť krv; Mišo tvrdí, že by Majerského odsúdili, aj keby nesvedčil; Černek považuje Majerského za rozvracača družstva; skončil sa prenos zo súdu; z rádia sa začne ozývať hlas vyzdvihujúci výkony družstiev; Černek povie Zite, že svedčil presne preto, lebo musí dbať, aby družstvá šliapali ako hodinky; Mišo sa pýta ženy, prečo sa ho nespýta, prečo svedčil; Zita vraví, že nie je podstatné prečo, ale že svedčil; Černek vraví, že chceli aby svedčila Zita, tak radšej svedčil on; Zita vypne rádio hlásajúce o žatve; Zita tvrdí, že ona by nesvedčila; Mišo jej vysvetľuje, že aj ona by svedčila; Mišo sa obhajuje, že oni všetko vedia, a aby ju ochránil, musel svedčiť a podpísať; Majerský tvrdí Zite, že má dosť statočnosti a o Majerskom povedal pravdu; Zita tvrdí, že v rádiu nič také nepočula; Zita vyjde von a premýšľa, či sa Mišo pomstil Majerskému, alebo hovorí pravdu Citáty „Bože môj, veď ho nemožno vyhnať – človeka nemožno vyhnať ako psa...“ (Zita) „...ty myslíš, Zita, Zitka, ty myslíš, že by si bola ináč svedčila ako ja? Nebola – nebola by si – nebola veru... vzali ma, povedali mi, Podpíš!“ (Černek) 178 Poznámky V diele sa nachádzajú 3 dejové línie: súdny proces (súčasnosť, 50. roky), obdobie vojny (40. roky) a obdobie pred vojnou (spomienky Zity a majerského na Radotín, Čechy) Autor nám prináša pohľad na vykonštruované súdne procesy Dielo zobrazuje prechod z jednej ideológie do druhej (fašizmus – komunizmus) Nemeckí vojaci sú rozdelení na zástancov režimu (fanatikov) a odporcov (uvedomelých) Vedľa rádia bola nikdy nekvitnúca kvetina, ktorú nazývali „stará dievka“ 179 Ako chutí moc Autor: Ladislav Mňačko Literárny druh: epika Žáner: politický román/pamflet Hlavná myšlienka: moc nie je všetko Téma: pohreb a spomienky na mŕtveho štátnika Vonkajšia kompozícia 18 kapitol (označených číslom na čiernom podklade) Hlavné postavy Frank – fotoreportér (celý život; dlho ten najprominentnejší); priateľ zosnulého (takmer celý život); hĺbavý (nad všetkým premýšľal); mal bohatú hudobnú zbierku (gramofónových platní); netúžil po sláve (bol rád za anonymitu); skúsený (vedel čo a kedy fotiť); neviditeľný (ľudia si ho nevšímali); nechápavý (nechápal, prečo sa ľudia túžia dať vyfotiť); vyvolený (pohyboval sa medzi mocnými; všade mal dvere otvorené); realista (vedel, čo si o ňom ľudia myslia); potrebný (robili si z neho srandu, ale potrebovali ho na zvečnenie); znalý (vedel odhadnúť, kam to ľudia dotiahnu; vedel, čo si ľudia myslia); zmenil sa (kedysi vášnivo fotografoval, teraz to bola iba práca); skromný (vysoký honorár za portrét poslal späť); poznal druhú tvár ľudí (bol pri všetkom; videl, ako sa chovali mocní a slávni mimo zrakov verejnosti); mal tajnú zbierku (fotky odvrátenej strany ľudí; nesmel ju nikto vidieť (ani jeho žena)); nedôveroval vdove (myslel si, že ju podstrčil Galovič; vinil ju z úpadku nebohého); bolo mu ľúto Margity (bola to dobrá žena); dôverník zosnulého (nebohý ho zasvecoval do všetkého, radil sa s ním); prajný (priateľovi nič nezazlieval (mladá sekretárku); citlivý (neodfotil plačúceho Martina nad rakvou); chápavý (nezazlieval Martinovi jeho reči na vdovu); nezávidel život zosnulému (celý deň iba pracoval; musel byť stále pripravený); rád sa túlal nočným mestom; páčila sa mu vdova (od prvého stretnutia; chcel ju; obdivoval ju; bolo v nej viac, než tušil); rozhorčený (vykričal zaslúženému umelcovi jeho podlízavosť k mŕtvemu; kričal na umelca, aby na zosnulého nekydal); chcel Margitu (ako mladý; pobili sa kvôli nej so zosnulým); škodoradostný (naschvál fotil Muklíka z každej strany, aby mu znepríjemnil čas pri rakve); opatrný (nechcel prijať ponuku šéfa tlačovej kancelárie zosnulého); morálny (odmietol vyfotiť pár pri súloži); zanedbával ženu (vedel o tom; stále mal povinnosti; niekedy aj z vlastnej vôle); neospravedlňoval zosnulého (snažil sa ho pochopiť a vysvetliť); Zosnulý – prvý muž v zemi (prezident?); priateľ Franka (bývalí spolužiaci; takmer celý život); veliteľ partizánskeho oddielu (jedného z najlepších; počas povstania); sfalšovaná príčiny smrti (uvedená leukémia, v skutočnosti urémia); zostarol (neurčitý, nezreteľný výraz; tuctové oči; plná, odutá tvár); povesť najlepšie oblečeného muža v zemi (kravata; oblek; snehobiela košeľa); miloval vyznamenania (rád sa ukazoval s 3 radmi farebných stužiek na hrudi); ustráchaný (v poslednej dobe; bál sa Franka, iných, tieňov); ľahostajný (pre ľudí; nevedeli o ňom nič; rýchlo sa na neho zabudne); ostal sám (v skutočnosti nemal už nikoho); 180 sukničkár (stále mával „dobrodružstvá“); pracovitý (bol činný vo dne i v noci; jazdil po celom kraji); neúprosný (dal do poriadku situáciu v kraji); muž na svojom mieste (v revolučných dobách; všetko zariadil; presviedčal, prosil, hrozil...); veril Frankovi (so všetkým sa mu zdôveroval); bál sa (keď zaspal pištoľník v aute; keď prešla cez klubovňu divadla žena muža s protištátnymi machináciami); rozvážny (za povstania; z každej situácie našiel východisko); krutý (na mieste zastrelil chlapca, ktorý zaspal na stráži); chladnokrvný (pri strete partizánov s Nemcami čakal, kým začnú Nemci strieľať prví; miloval sa s Juditou na hrebeni počas krytia sa pred Nemcami); tvrdý (prinútil richtára postarať sa o raneného priateľa (vrazil mu)); vytrvalý (znášal podmienky s ruskou skupinou Ivanova, no potom prebral velenie); líder (veliteľ partizánskej skupiny; prebral velenie nad skupinou Ivanova; všetci ho rešpektovali a išli za ním); chcel o všetkom rozhodovať sám (preto sa miesto riadenia zeme zabýval zbytočnosťami); bez sebareflexie (za jeho chyby pykali iní); rád pil (buď do nemoty, alebo ostal agresívny); sukničkár (striedal sekretárky); vždy chcel byť prvý (ľudia mu to umožňovali; túžil po moci); nenávideli ho (pred revolúciou; chceli si ho kúpiť, zdiskreditovať, umlčať); čistič (robil poriadky v strane, v úradoch, v krajine...); nenávidel ľudí, čo vedeli viac než on (profesor Fonda; mal komplexy); podlý (nechal uväzniť doktora Polonca, ktorý ho kedysi ukrýval doma, s Judkou a jej mužom); roztopašný (tváril sa, že nerozumie, čo chcú dedinčania, aj keď to dobre vedel); muž na svojom mieste (bol tvrdý, flexibilný, krutý, prefíkaný; čistil, riadil, zakročoval...); rád chodil na lov (v posledných rokoch života už nič iné nerobil); nenávidel Galoviča (Frank zažil niekoľko jeho výbuchov zúfalstva z Galoviča); bál sa Galoviča Vedľajšie postavy Galovič – v čele bezpečnosti (strážca mravov); mocný muž (každý sa ho bál); hranatý (mal hranatú postavu, tvár, aj myšlienky a aj prejav); mal oceľové, šedé oči; bol v pozadí (on bol ten, kto všetko riadil);išlo mu o záujmy spoločnosti (výnimočný muž; svoje záujmy potlačoval); nepil (bola to pre neho samozrejmosť); pokojný (podráždená reakcia lekára ho nevyviedla z miery); informovaný (vedel o všetkom, čo sa dialo a o každom všetko); Frank mu hovoril Vitman (niekoľko krát povedal Vitmanská ľudová republika); taktik (vedel, kedy mal čo urobiť; nechal odhlasovať napomenutie pre zosnulého, aby mohol vydať zákaz zverejňovať jeho meno a fotografie); nemal rád aféry (naštrbovali autoritu funkcionárov); bezchybný (za celé úradovanie sa nedopustil chyby); monštrum (bez slabostí, bez vášne, bez túžby); čestný (nikdy neurobil žiadny krok z osobných záujmov, ale z povinnosti); netúžil po moci (moc bola jeho prostriedkom, nie cieľom); nebál sa (nikoho a ničoho); nepociťoval osobnú nenávisť k zosnulému (uznával iba triednu nenávisť); pozorný (sústreďoval informácia o každom (mohli sa raz hodiť)); skromný (býval v 3-izbovom byte; odmietol vilu; do úradu chodil pešo; na dovolenku chodil vlakom a za svoje peniaze); nemal rád publicitu (nerád vystupoval; v spoločnosti bol nesvoj); nereprezentatívny (nevedel sa chovať; nevedel jesť; vždy mal zle uviazanú kravatu); neukazoval sa so ženou (mal tlstú, neforemnú, nie veľmi bystrú ženu; Frank ju za celú dobu videl asi 5 krát; nikoho nezaujímala); nezaujímavý (jeho život bol nezaujímavý, nedôležitý, neznámy); zásadový (potlačoval svoje slabosti; nerobil nič, čo bolo v rozpore s princípmi, ktoré zastával); nepovoľný (nenechal sa obalamutiť ženami); bystrý (poznal ľudské slabosti a vedel ich využiť); samotár (v tom bola jeho sila; nikto o ňom nič nevedel; nedával sa do reči; sedával sám; nemal priateľov); nekompromisný (nikdy neváhal); výnimočný (stroj, mašina; vždy bol v službe); ničil ľudí (išlo mu o odhalenie, usvedčenie a zneškodnenie nepohodlných); pozostatok starej éry (ostal sám) Vdova – sekretárka zosnulého (bývalá); mala žiadostivé telo (vysoká, perfektné krivky), zlaté vlasy; krásna (ženy si ju prezerali; aj podľa Franka); nepretvarovala sa (nehrala komédiu; 181 nepredstierala žiadne city); oslobodená (od rečí, intríg; povinností); nenávidela Martina (lebo ho mal zosnulý rád a venoval sa mu); perfektná (sekretárka; v písaní na stroji; v jednaní s ľuďmi); chcela nebohého iba pre seba (dosiahla to; odstránila Franka); chodí za inými chlapmi (Frank vídaval jej auto zaparkované v rôznych uličkách); vedela to na muža (vravela aby nepil, čom pil ešte viac (obrátená psychológia)); sklamala sa (chcela mať muža iba pre seba, ale pri jeho postavení to nešlo); milovala muža (na takého muža vždy čakala); nešlo jej o mužovu kariéru (aj keď si to všetci mysleli; Frank jej to najskôr neveril); prefíkaná (vedela, že všetky jej zálety mohla zhodiť na mužov); všímavá (smiala sa na tom, ako to na ňu Frank skúšal; vedela, že Frank sliedi za jej mužom); bolo jej ľúto muža (niekedy; že je sám; nenávidela ho, keď pil) Martin – syn zosnulého a Margity (jediný); nevlastný syn vdovy; asfaltér (asfaltoval hlavnú cestu kvôli smútočnému sprievodu); nebohý ho miloval (nechcel sa ho pri rozchode vzdať; vysúdil si ho do opatery); otec sa ho zriekol (po afére na moskovskej univerzite; asi to nebolo z jeho hlavy); nenávidel vdovu (dával jej za vinu otcov pád; nadával na ňu); vtrhol do siene (rozlúčiť sa; špinavý, neupravený, v pracovnom oblečení) Margita – prvá žena zosnulého; matka Martina; pekná, odvážna (za mlada); pokojná, zhovievavá (muž mával často aféry); zaostala (pribrala; nebola dosť reprezentatívna pre zosnulého); skvelá žena (vytvorila zázemie istoty a pokoja pre nebohého); silná (držala sa pri večeri s Frankom a nebohým; nedala sa sebe nič poznať); Frank ju chcel (ako mladý; Frank sa kvôli nej so zosnulým pobili); nezmenila sa (stále bola spoľahlivá, pevná, prostá); nemohla myslieť na zosnulého v dobrom (lebo vyhnal Martina); skromná (nemohla žiť v prepychu, keď ostatní živorili); poddajná (vždy sa mužovi podvolila a počúvala ho); nič neľutovala (bola šťastná a to bolo pre ňu najviac) Pavla – Frankova žena; vyčítavá (vyčítala Frankovi, že nefotí niečo iné, výnosnejšie); dobromyseľná (chcela, aby sa mali lepšie; chcela, aby sa Frank nepohyboval medzi mocnými); nemala to s Frankom ľahké (z platu len tak-tak vyžili; Frank bol stále preč); láskavá (vždy čakala na Franka) Judita – členka partizánskeho oddielu; doktorka (vyštudovala v Prahe; nebola ňou dlho, lebo skončila vo väzení); chovateľka psov (v lese v chate; dobre jej to vynášalo); rozvedená (muž sa s ňou rozviedol, keď ešte sedela); vyspala sa s nebohým (za povstania na hrebeni, počas ukrývania sa pred Nemcami); bojazlivá (nechcela, aby ju nechávali samú s rusmi); zmenila sa (opálená; mala špicatá nos, prešedivené vlasy; trochu schudla); chodila na medzinárodné výstavy psov (úspešná; mala 1 zlatú a 2 strieborné medaily); naivná (dôverovala zosnulému; nechcela pomyslieť, že za ich uväznením bol nebohý); ľutovala zosnulého (mala ho rada) Tajomník – osobný tajomník zosnulého; mal na starosti čestnú stráž (trénovali nástup); horlivý (poskakoval, dirigoval, riadil; chcel sa zapáčiť nástupcovi zosnulého) Tajný muž – mal na starosti pohreb (organizátor štátnych pohrebov/náčelník pohrebného štábu (Frankove dohady)); skúsený (vedel odhadnúť, koľko ľudí prejde cez miestnosť); zodpovedný (všetko muselo prebiehať bezchybne); dobrý organizátor (navrhoval poradie rečníkov, výber piesní, výzdobu haly...); detailista (musel sa riešiť, kedy a kto príde do sály) Pani Horňáková – osobná sekretárka zosnulého (bývalá (stala sa jeho ženou)); postaršia, nenápadná žena; mali veľmi dobrý vzťah (volali ju pani Horňáková a nie súdružka); Frank ju mal veľmi rád (vždy ho privítala s úsmevom a postavila na kávu) Rus Ivan – veliteľ partizánskej skupiny Ivanova (banditi; rabovali dediny); chlap ako hora; nedôverčivý (neveril, že Frank, nebohý a ostatní 3 utiekli z Kľaku pred Nemcami); 182 pohostinný (nechal priniesť mäso, alkohol a ponúkol ich cigaretami); páčila sa mu Judita (zvláštne sa na ňu pozeral); nemilosrdný (chcel od Franka, aby zastrelil nevinného človeka) Zaslúžilý umelec – Frankov známy; podlízavý (k zosnulému; dostal titul zaslúženého umelca; každoročne dostával ceny); zaskočený (z Frankového čistenia žalúdka) Muklík – skutočným menom Miklík; Frankov a zosnulého spolužiak; majiteľ novín (za revolúcie; fašistické; nadával a osočoval; útočil na komunistov); člen čestnej stráže (Frank ho vyfotil); šéf tlačovej kancelárie zosnulého (lebo Frank toto miesto odmietol); jeho výzor naznačoval jeho charakter (myšie oči, veľké uši); udavač (už v škole; všetko žaloval); nikto ho nemal rád (prischlo mu posmešné Muklík; bili ho); nedalo sa ho zbaviť (vždy zmenil orientáciu; prežil tri režimy (etabloval sa aj v štvrtom)); prefíkaný (svoju podporu Sovietom skrýval za štvavé články); mŕtvy ho poslal pracovať do kameňolomu (nemali ho radi); chvastavý (vyťahoval sa, že píše zosnulému prejavy) Licka – pracovala vo vinárni; bývala žena Stadlera (komunista; ušiel do zahraničia); exkluzívna (za mlada; oblé boky; havranie vlasy; veľké prsia); zmenila sa (tvár sa jej potiahla šedou farbou; objavili sa jej tukové vaky pod bradou; boky sa jej zdeformovali; na nohách mala kŕčové žily (psia a vlasy sa jej nezmenili); bývala atrakciou nočného mesta (mala „čerta“ v tele; muži po nej túžili (aj Frank)); rozumná (vedela, že chlapi s ňou strávia iba jednu noc a potom ich túžba opadne); túžila po skutočnej láske (nechcela striedať každý večer chlapov); milovala jedného chlapa (zosnulého; bol pre ňu nedosiahnuteľný); jej práca ju nenudila (rada počúvala príbehy ľudí; ani jeden večer nie je rovnaký); skromná (netúžila po peniazoch) Profesor Fonda – syn advokáta; Frankov známy; vždy bol podivín (nikto o ňom nič nevedel); vzdelaný (bývalý dekan na právnickej fakulte; pracoval v archíve; ovládal filozofiu); mŕtvy mu znepríjemňoval život (vyhnal ho zo strany; z vysokoškolského kresla; prenasledoval ho; poslal ho robiť do dolov); mal protézu miesto nohy (nešťastie v doloch); komunista (aj keď ho zosnulý vyhodil zo strany, cítil sa komunistom); nezazlieval nič zosnulému (aj keď mal veľký podiel na jeho problémoch a zranení); rozumný (vedel, že za zranenie si mohol sám); objavil sám seba (bolo mu dobre, tam kde bol); slobodný (nikto sa o neho nestaral); páčila sa mu Margita (z tade plynula averzia zosnulého voči nemu); neoblomný (nevzdal sa, keď ho neprijali mocní medzi seba); študenti ho zbožňovali (po jeho prepustení zorganizovali petíciu) Jančuška – pravá ruka Galoviča; vštepoval do ľudí nedôveru (poučoval podriadených, aby nikomu neverili a všetko skúmali); skončil na psychiatrii (trpel paranojou) Vojtech Polonec – Judkin otec; doktor; emigroval do Kanady (po prepustení z väzenia); dobrosrdečný (kedysi vo vile ukrýval štátnika; pohostinný (doniesol pre hostí vzácne víno); rozumný (štátnikove výtržníctvo bral s nadhľadom); chápavý (vedel, že štátnikove správanie vychádzalo z traumy); neopatrný (otvorene si dopisoval s priateľom s Izraelu) Obsah Frank je fotoreportér a je ako jediný zvolený zachytiť poslednú rozlúčku s jeho priateľom, významným štátnikom, ktorá sa bude odohrávať počas 3 dní. Frank býval so zosnulým dobrý priateľ, lenže štátnika pokazila moc, zmenil svoje správanie, začal sa každého báť a postupne upadal, až stratil úplne každého. Frank v prvý deň pohrebu pozoruje, ako sa dokončujú prípravy a do miestnosti sa ženú prví ľudia. To poskytuje Frankovi priestor, aby uvažoval nad tým, čo štátnik pre týchto ľudí 183 znamenal, že sa rozhodli sa sem prísť s ním rozlúčiť. Prichádza sa s ním rozlúčiť aj vdova, ktorá bola príčinou rozpadu Frankovho vzťahu so zosnulým. Frank ju dôkladne pozoruje, robí pár záberov a premýšľa, o čo vdove išlo a odhaľuje čitateľovi, ako sa Franka zbavila. Následne Frank spomína na staré časy, bojoval s nebohým v povstaní. Nebohý býval nebojácny, rázny veliteľ a Franka mrzí, ako sa zmenil. Na pohrebe je zrazu rušno, pretože prišiel chlap v montérkach a plače nad rakvou. Frank vie, že je to Martin a vyjde sa s ním pozhovárať na ulicu. Keď sa rozlúčia, Frankovi sa nechce ísť späť do sály. Prechádza sa mestom a vidí ho tak, ako ho jeho priateľ nikdy nemohol vidieť. Frank opäť premýšľa nad životom, spomína ako sa jeho priateľ začal vzďaľovať a meniť, ako ani vdova s ním nebola spokojná, lebo ho chcela mať iba pre seba. V sále robí vždy iba pár dobre cielených fotiek, lebo vie, čo zaujme. Mimo sály stretáva ľudí, ktorí ho prekvapujú, pretože tiež myslia a spomínajú na zosnulého. Jedným pomohol, iným ublížil, ale aj tak si na neho spomenuli. Frank mal tajnú zbierku fotiek štátnikov, o ktorej nikto nevedel, ani jeho žena. Spomína na šťastné chvíle s priateľom, keď bol ešte správny chlap a ľudia sa ho báli. Zosnulý býval predstaviteľom kraja, ktorý mal množstvo problémov, ale vďaka tomu, že bol neoblomný, plný energie a charizmy, sa mu všetko darilo. Potom sa však pokazil, začal sa báť o moc a prišiel o všetko. V závere Frank uvažuje, na čo bola zosnulému všetka tá moc, či mu priniesla šťastie, lásku, radosť, alebo čokoľvek iné. Frank si uvedomuje, že jeho priateľ už ku sklonku života nič nemal. O moc prišiel sám, keď vycítil jeho úpadok Galovič a zabezpečil jeho vytratenie z verejného života. Galovič zabezpečil aj to, aby sa správa o tom, že štátnik zomrel na urémiu, zmenila na leukémiu. Na záver sa Frank rozhodne urobiť posledný obrázok do svojej zbierky a so svojou kariérou skoncovať. Obsah po častiach Prvá kapitola Zosnulý je uložený do truhly; Frank sa zamýšľa nad významom truhly; Frank premýšľa, prečo mŕtvy nevrátil hviezdu (vyznamenanie); robotníci dokončujú prípravy na pohreb; Frank si uvedomuje, že aj keď bol všade, verejnosť ho nepozná; čestná stráž si nacvičuje nástup; Frank sa zamýšľa, ako sa každý snaží, aby si udržali miesta; Frank minie celý film na čestnú stráž Druhá kapitola Frank sa zamýšľa nad úlohami organizátora pohrebu; tajný muž určil na pohreb iba jedného fotografa – Franka; Frank nechápe dychtivosti ľudí vyfotografovať sa; opis Frankovej práce; Frank vie, že bez fotoaparátu si ho ľudia ani nevšimnú; Frank sa zamýšľa nad pominuteľnosťou slávy; Frank nevidí rozdiel medzi slávnym a obyčajným človekom; Frank kedysi vášnivo fotografoval; opis, ako Frank nikdy nestál o zvečnenie a slávu; Frank sa pozerá na portrét zosnulého; Frank spomína ako 2 mesiace robil mŕtvemu portrét; Frank býval vášnivý reportér, no potom sa zmenil režim (cenzúra, retuš); Frank sa zamýšľa, koľkokrát odfotil zosnulého; opis Frankovej záľuby fotiť odvrátenú tvár ľudí Tretia kapitola 184 Prvá čestná stráž sa už na ostro postavila pri rakvu; opis neistoty členov kabinetu; Frank si je istý, že členovia kabinetu sa nestratia; opis úpadku výrazu zosnulého; Frank pristúpil k mŕtvemu, ale nič necítil; o 8:00 začne hrať hudba a vstupujú prvý ľudia; lúčenie je príliš organizované a nie prirodzené; opis, ako choroba zachránila mŕtveho pred úpadkom; Frank sa zamýšľa nad dievčaťom s kvetmi; Frank skúma odchádzajúcich ľudí; prichádza vdova; vdova chvíľu postojí pred mŕtvym; Frank a vdova sa zadívali na seba; Frank odfotil vdovu; Frank sa zarazil, kde je Martin; opis Martina; opis Margity; opis Frankových úvah nad Margitou a vdovou; opis zosnulého, ako muža na správnom mieste; opis priateľstva Franka a nebohého; opis, ako nebohý vymenil starú sekretárku za mladú (vdovu); Frank sa vypytoval na Horňákovú; nebohý bol zaskočený a neistý; Frankovi bolo všetko jasné; prvý krát niečo nebohý zatajil Frankovi; Frank radil zosnulému, aby si dával pozor; Frank vycítil, že sa všetko začína meniť; Frank navštevoval priateľa menej často; Frank druhovi nič nezazlieval; Frankove predstavy, ako k tomu došlo medzi šéfom a sekretárkou; Frank spomína na pohľad vdovy, keď ho odvolali do ústrednej redakcie; Frank a mŕtvy sa strojene rozlúčili; Frank sa stretol na ulici s Margitou, ktorá ho pozvala na večeru; pri večeri viselo vo vzduchu niečo nevysloveného; nebohý vytiahol Franka na terasu; zosnulý oznámil Frankovi, že sa rozvedie a Martina sa nevzdá; Frank mlčí; Frank na terase spomína, ako tam raz zosnulého vyfotil ako pána mesta; Frank mal zmiešané pocity z vety jeho priateľa; Frank si vybavuje spomienku, keď si uvedomil strach jeho priateľa; Frank spomína, ako ho poslali na premiéru do divadla; jeho, už bývalý, priateľ o cez prestávku zobral do klubovne; cez klubovňu prešla žena v čiernom (režisérka), čo vydesilo zosnulého; nebohý ostal podozrievavý a prikázal vypláchnuť svoj pohár s vínom; Frank pozoruje postupujúci zástup ľudí v čiernom; Frank sa zamýšľa nad premenou jeho priateľa Štvrtá kapitola Frank sedí na svojom mieste a naslúcha poznámkam prichádzajúcich ľudí; Frank sa po nemiestnej poznámke zamýšľa aký bol jeho priateľ v minulosti; Frank spomína na časy za povstania; Frank si vybavuje, ako jeho priateľ zastrelil chlapca na stráži, lebo zaspal; Frank si priznáva, že aj on na stráži zaspal; Nemci prepadli a rozbili v noci na Kľaku ich legendárny oddiel; piatim sa podarilo uniknúť; museli niesť raneného do kopca; ranený chcel, aby ho nechali zastreliť sa; partizáni sa držali hrebeňa; nebohý rozkázal ľahnúť si, lebo ich uvideli Nemci; nastalo ticho; zosnulý sa miloval s Juditou; ráno zniesli raneného priateľa k richtárovi do dediny; zvyšný 4 partizáni sa stretli so skupinou s názvom Ivanova; veliteľ skupiny im neveril, že unikli pred Nemcami; Frank sa ráno zobudil odzbrojení; zosnulý upokojoval rozzúreného Franka; Rusi sa večer vrátili s novými vecami; partizáni si uvedomili, že sú to banditi; nebohý dal ruskému veliteľovi prečítať list; zosnulý rozhodol, že ostanú s ruskou skupinou; skupina zosnulého nebola vítaná a bola pod neustálym dozorom; počas vychádzky chcel rus, aby Frank zabil neškodného starca; nebohý udrel rusa po väzoch a prebral vedenie nad skupinou; Frank mal chuť si v smútočnej sále nad nemiestnou poznámkou odpľuvnúť Piata kapitola Ľudia sa v pravidelnom rytme prichádzajú rozlúčiť so zosnulým; pokojný priebeh naruší vtrhnutie špinavého mladíka do siene; Frank mladíka pozná; mladík si pri truhle poplače a vybehne von; Frank sa vydá za narušiteľom; Martin nadáva na vdovu; Frank má pre Martinove reči pochopenie; Martin vraví Frankovi, aby ich s matkou niekedy prišiel pozrieť; Martin sa rozbehol naspäť do roboty; Frank spomína, ako bol Martin ešte pred 6 rokmi namysleným usmrkancom Šiesta kapitola 185 Frankovi sa nechce späť do siene; opis špinavého mesta; opis, ako zosnulý nikdy takto mesto nevidel; Frank život nebohému nezávidel; opis života mŕtveho; opis práce zosnulého; opis, ako mŕtvy prišiel o všetkých; zosnulý si toho na seba veľa nakopil; zodpovednosť za všetko niesli iní ľudia; Frank sa zamýšľa, či nebohý zabudol, že stavbu cementárne, ktorú museli zavrieť, odobril on; opis, ako si zosnulý sústreďoval do rúk všetku dostupnú moc; mŕtvy sa bál Galoviča; Frank sa zamýšľal, či nemá mŕtvemu povedať, čo si myslí; Frankovi na tom prestalo záležať Siedma kapitola Frank spomína na banket, kde nebohý urazil diplomata; opitý mŕtvy pozval Franka ku nemu domov, lebo chcel piť; Frank si robil z nebohého srandu; Frank sa vyhováral, že má povinnosti; prišla štátnikova žena (vdova); všetci 3 vyšli a sadli si do auta; Frank premýšľal, či má blondína to, čo chcela; Frank sa zamýšľa nad životom blondíny; Frank si uvedomuje, že nebohý bol zajatcom vlastnej moci; auto s Frankom, zosnulým a vdovou zastalo pred vilou; Frank si pohľadom prezerá priestrannú halu s knižnicou a obrazmi; Frank sa usadil do kresla a začali piť; zosnulý sa chcel zbaviť ženy; Franka trápne mlčanie ničilo; Frank si prezerá knižnicu a obrazy; Frank zosmiešňoval polo opitého štátnika; Frank bol prekvapený, že vdova s jeho posmeškami súhlasila; Frank s nebohým ostali sami; Frank premýšľal, ako chcela vdova zosnulého iba pre seba; žena sa vrátila; vdova upozornila štátnika, aby toľko nepil, preto pil ešte viac; zosnulý upadol do stavu polo vedomia; žena odviedla muža na záchod; Frank chcel odísť, ale vycítil, že vdova chcela, aby ostal; žena odviedla muža do spálne a vrátila sa; vdova zobrala Franka k sebe do izby; vdova, sa spýtala Franka, čo proti nej má; Frank kontroval tou istou otázkou; vdova sa priznala, že mala zásluhu na Frankovom odvolaní z kraja; blondína povedala, že štátnika strašne milovala; Frank sa spýtal na Galoviča a z reakcie pochopil, že s ňou nemá nič spoločné; vdova sa vyznala, že jej na mužovej kariére nezáležalo; Frank povedal narážku na vdovine záletníctvo; vdova sa mu posmievala, že sa poľakal; Frankovi sa vdova páčila a nevedel, čo má robiť; Frank sa rozhodol, že to na vdovu skúsi; vdova sa na Frankovom balení zabávala; Frank chcel odísť, ale vdova ho ešte zadržala; blondína sa spýtala Franka, prečo sliedi za zosnulým; vdova vyslovila ľútosť nad jej mužom; Frank a vdova sa rozlúčili; Frank šiel domov plný zmätku Ôsma kapitola Frank sedí v kaviarni; Frank si uvedomuje, že štátnik verejne zomrel už dávno; Frank premýšľa, či si nebohý v posledných týždňoch všimol, že sa ľudia k nemu chovajú inak; Frank vie, že rozruch utíchne a nebohý upadne do zabudnutia; Frank premýšľa, či je jediný, kto na zosnulého myslí; Frank chcel odísť, keď ho po zátylku buchol jeho priateľ, zaslúžilý umelec; priateľ sa Frankovi vrelo prihovoril; Frank umelcovi vykričí jeho podlízavosť mŕtvemu; umelec chce odísť, ale Frank ho rýchlo vráti naspäť; umelec sa chabo snaží brániť; Frank nazýva „priateľa“ hovnivalom a čistí mu žalúdok, aby nekydal na mŕtveho; Frank pošle umelca kadeľahšie a sám odíde; za Frankom vyšli dva muži, no on sa im iba vysmial; Frank sa vracia do smútočnej siene; Frank premýšľa, prečo tak vyletel; Frank si uvedomuje, že sa všetko preňho môže zmeniť; Frank sa zamýšľa nad sebou a zosnulým; Frank spomína, ako sa s priateľom pobili; Frankovi sa páčilo jedno dievča; Frank, zosnulý a dievča sa kúpavali v jazere; zosnulý raz s Frankom čakali na dievča; nebohý oznámil Frankovi, že Margita v ten deň nepríde; Frank ostal zmetený; zosnulý priznal, že sa majú s Margitou radi; Frank v návale hnevu skočil po priateľovi; Frank dobil priateľa a vydal sa za Margitou; nevládny priateľ sa doniesol za Frankom a padol na zem; Frank sa dotackal do nemocnice; Frank odpovedal na všetky otázky mlčaním; četník sa vyhrážal Frankovi, ale ten sa mu posmieval; za Frankom prišla do nemocnice Margita a neodišla, dokým sa na ňu znova neusmieval; onedlho sa ich bolo znova vidieť prechádzať sa pri rieke, ale už sa spolu nekúpali 186 Deviata kapitola Frank sa nechce vrátiť do smútočnej siene; Frank nechá v redakcií vyvolať fotky; Frank ide domov; Frankova žena mu vyčíta jeho robotu; Frank sa zavrie do tmavej komory; Frank si prezerá svoju tajnú zbierku; na obrázku je muž, ktorý schválil výstavbu bane; na ďalšom je ten istý muž, ako fára do bane ako väzeň; na nasledujúcom snímku muž vychádza z väzenia no nikto naňho nečaká; na poslednom zábere je čerstvo vykopaná jama na cintoríne pre toho istého muža, ktorý páchal samovraždu; Frank dnes nemá náladu; žena sa Franka pýta, či príde na večeru; Frank vraví, aby nič nechystala; žena vie, že zase nepríde; Frank objal ženu a dal jej pusu; Frank je rád, že má takú ženu, akú má Desiata kapitola Franka zelektrizovala poznámka; Frank odfotil mužov, od ktorých poznámka prišla; Frank vie, na akú chorobu zomrel nebohý; traja lekári sfalšovali príčinu smrti; opis urémie; opis ako aj mocní, sú len ľudia; opis propagandy v priebehu dejín; opis ako sa traja lekári starali o zosnulého; Galovič si nechal lekárov zavolať; Galovič, nariadil, že urémia, nemôže byť príčinou smrti štátnika; Galovičova požiadavka bola v rozpore s lekárskou prísahou; lekári myslia na kariéru a spíšu nový dokument; opis troch lekárov; Frank sa zamýšľa, čo by spravil on na mieste lekárov; Frank pohrúžený do myšlienok nevníma okolie; Frank postrehol, že pri rakve stojí Muklík; Frank naschvál fotografuje Muklíka z každého uhla; Muklíkovi po vystriedaní vybehnú slzy; opis Muklíka; Muklík počas revolúcie štval ľudí proti zosnulému a Frankovi; Muklík menil orientácie, podľa potreby; Muklík prežil 3 režimy; keď sa dostal zosnulý k moci, Muklíka poslal do kameňolomu; Frank spomína, ako zosnulý vymenoval Muklíka za šéfa tlačovej kancelárie; zosnulý pozval Franka na banket; nebohý ponúkol Frankovi miesto šéfa tlačovej kancelárie; Frank bol zdržanlivý a radšej už neprišiel; Frank ostal šokovaný, keď zosnulý za šéfa tlačovej kancelárie vymenoval Muklíka; po Muklíkovom vymení sa štátnikove prejavy zmenili; bola vydaná kniha so štátnikovými prejavmi; Galovič knihu stiahol; Frank mal knihu doma a vedel, že to je len zlátanina; zosnulý obvinil z nepresností Muklíka; Muklík dobre vie, prečo ho Frank fotografuje Jedenásta kapitola Frank spravil počas doobedia len pár záberov; Frank sa zastavil v redakcií; Frank nechápe, prečo majú ľudia túžbu vidieť svoju zvečnenú podobu; za Frankom chodia ľudia s rôznymi požiadavkami na zvečnenie; Frank spomína, ako od neho chcel jeden chlap obrovskú zväčšeninu fotografie so zosnulým dvíhajúcim mužovho syna; muž si dal fotografiu nad posteľ; muž po mesiaci zavolal Franka, aby sa šiel pozrieť; Frankovi to pripadalo smiešne; Frank sa pozerá na tváre ľudí postupujúcich popri rakve; Frank premýšľa, či je niekomu ľúto za zosnulým; Frank vie, že mŕtvy ostal načisto sám; Frank sa zamýšľa nad premenou jeho priateľa; Frank si uvedomuje, že mu išlo iba o moc; Frank spomína na mŕtveho večeru so zahraničnými hosťami; štátnik vyzeral unavený; zosnulý povedal Frankovi, že nikto nikomu neverí a každý je sám; Frank ho na večeri videl naposledy; raz Frank stretol osobného strážcu nebohého; strážca povedal, že všetci štátnika zradili; Frank povedal, že štátnik zradil sám seba; Frank bol prekvapený, že strážca súhlasil Dvanásta kapitola Frankova žena kúpila lístky do divadla; Frank ešte musí niečo vykonať; Frank ide za Margitou; Margitin byt je starý; Margita sa vôbec nezmenila; Frank s Martinom a Margitou prebrali všetky témy; pri odchode spomenula Margita mŕtveho; Margita už dávno zosnulému odpustila; Margita sa pýta, čo sa s nimi stalo; Frank vraví, že ich zmenila moc; Margita vraví, že sa jej nepáčil okázalý život, keď ostatní živorili; Margita vraví, že k zosnulému nepôjde; 187 opis zosnulého pred nástupom k moci; opis začiatkov kariéry nebohého; Frank sa zamýšľa nad pádom zosnulého; Margita vraví Frankovi, že nič neľutovala Trinásta kapitola Frank zašiel od Margity do vinárne, kde dlho nebol; vináreň spustla; Frank sa rozhliada po bare; Licka sa zmenila; Frank a Licka sa doťahujú (flirtujú); Frank túžil po Licke; Frank sa raz urazil, keď sa mu Licka z jeho túžby po nej vysmievala; Frank vydržal pokušenie a nešiel za Lickou; Licka raz Frankovi zavolala, aby za ňou prišiel; Licka povedala Frankovi, že ho má rada; Licka vysvetlila, že jej ide o skutočnú lásku a nie len o jednu noc; Licka povedala, že veľa mužov jej prisala, že sa o ňu postará; Licka prezradila, že jej Frank chýbal, tak mu zavolala; Frank pocítil vrúcnosť k Licke; Licka prezradila Frankovi, že sa jej páči jeden chlap; Frank chodieval za Lickou a nakoniec sa spolu vyspali; Frank postupne prestal vídavať Licku; k Frankovi si prisadne profesor Fonda; Fonda si chce pripiť na pamiatku zosnulého; Fonda vraví, že štátnik zomrel včas; Frank je prekvapený z toho, čo povedal profesor; Fonda vraví, že zosnulého je škoda; Frank nedôveruje Fondovym slovám; profesor vraví, že pracuje v archíve; Frank je podráždený; Frank sa pýta profesora, prečo neostal v doloch, keď sa mu tam páčilo; Fonda ukáže Frankovi protézu miesto nohy; Frank stále neverí rečiam Fondu; Fonda vysvetľuje Frankovi, že je nebohému v podstate vďačný; Fonda vysvetľuje Frankovi, že našiel sám seba; Fonda vraví, že bolo dané, aby na seba s nebohým narazili; Fonda prezrádza Frankovi, že chcel Margitu; Fonda vraví, že raz keď sa prechádzal s Margitou pri rieke, prišiel mŕtvy, sfackoval Margitu a profesor nič neurobil; Frank vraví, že zosnulý ho štval, lebo vedel viac než on; profesor tvrdí, že bez mužov, akým bol mŕtvy, by komunisti nevyhrali; profesor odchádza; Frank sa zamýšľa nad vzťahom profesora a zosnulého; Licka prezradí Frankovi, že mala rada nebohého; Licka vraví, že jej mŕtvy raz pomohol; Licka vraví, že nechcela utiecť s mužom do zahraničia; Licka vysvetľuje Frankovi, prečo neutiekla s mužom; Licka vraví, že ju jej práca baví; Licka vysvetľuje, ako sa zoznámili s nebohým; Frank odchádza domov so zmiešanými pocitmi; Frank si uvedomuje, že mŕtvy nakoniec nie je úplne sám Štrnásta kapitola Frankovi je ráno zle; Frank ide do smútočnej siene so sebazaprením; Frank premýšľa, ako dopadli ľudia, ktorí okúsili moc; Frank vyfotil starenku; Frank poznal starenku; Frank spomína, na praktiky Jančušku, Galovičovej pravej ruky; opis, ako Jančuška skončil na psychiatrii; Frank spomína na boj medzi zosnulým a Galovičom, kvôli starenke; raz vo vlaku povedal Frankovi priateľ z bezpečnosti, že už má tej roboty po krk; priateľ vravel, že ho Jančuška poveril preveriť starenku, lebo 3 krát zamávala bielym obrusom smerom k hraniciam ; priateľ povedal, že o starenke vedia všetko; Frank sa pýtal, prečo neskončil; priateľ vysvetlil, že odchod zo služby by bol považovaný za zradu; priateľ sa rozhodol ísť za nebohým; o 14 dní priateľ Frankovi oznámil, že vďaka zosnulému musel Jančuška rozpustiť špeciálnu skupinu; Frank premýšľa, či si starenka niečo všimla Pätnásta kapitola Do siene prišla Judka; Frank zve Juditu na kávu; Frank sa pýta, prečo prišla a ako žije; Judka opisuje svoju prácu; Judita vysvetľuje, ako sa k práci dostala; Judka vraví, že sa od nej veľa ľudí odvrátilo; Frank sa ospravedlňuje Judke; Frank spomína sa príhodu s Judkou a zosnulým; nebohý slávnostne odštartoval stavbu továrne poklepaním na kameň; po slávnosti bola veselica; zosnulý zobral Franka do reštaurácie, kde slávnosť pokračovala; Frank s nebohým vnímali vzájomné odcudzenie; Frank chcel odísť; Frank nezávidel mŕtvemu, že tam musí vždy sedieť a počúvať hlúposti; Frank už odchádzal, no štátnik ho zastavil, nech ide s ním; zosnulý zobral Franka k vile Judkiného otca; zosnulý vysvetľuje Frankovi, že v tej vile 188 sa kedysi skrýval; doktorova žena pozvala Franka so zosnulým na večeru; všetci popíjali a spomínali na staré časy; štátnik sa zrazu postavil a vošiel do Judkinej izby; Judka vybehla do svojej izby; Judka zvrieskla; Frank našiel nahého štátnika ležať cez Judku; nebohý naháňal Judku dole schodmi; do zosnulého naliali koňak a upokojil sa; Frank pomáhal nebohému obliecť sa; Vojtech vysvetľoval, že nebohý mal traumu; Frank odvliekol nebohého do auta; Frank sa lekárovi ospravedlňoval za večer; Frank v aute nad všetkým premýšľal; po 2 rokoch išiel Frank cez to isté mesto; Frank chcel navštíviť Judku, ale vo vile boli jasle; vychovávateľka prezradila Frankovi, že doktorova rodina je vo väzení; Frank sa pýtal ľudí, ale tí sa mu báli povedať, čo sa stalo s doktorom Poloncom; Frankov priateľ právnik mu, na jeho naliehanie, všetko prezradí; právnik vravel, že Judka s mužom a otcom boli zatknutí týždeň po slávnosti; právnik nechápal, že to ich mocný priateľ dopustil; Frank vedel svoje; Frank po váhaní prezradil advokátovi, čo vedel; advokát priznal, že aj keby to zverejnili, doktorovi Poloncovi by to nepomohlo; priateľ advokát sa Franka spýtal, prečo sa jemu nič nestalo; Frank ostal zaskočený; advokát rozmýšľal, či nemohlo byť za uväznením niečo iného; Frank si to nemyslel; Frank sa v kaviarne vypytuje Judity na rodinu; Judka dôveruje zosnulému; Frank je zarazený, že Judka je taká naivná; Judka sa rozčúli, že ako môže práve Frank niečo také povedať na mŕtveho; Frank sa zamýšľa, prečo na zosnulého myslia ľudia, ktorým ublížil; Frank si utvrdzuje názor, že za svoj pád si zosnulý môže sám; Frank vypráva Judke ich priateľovi, ranenom partizánovi z Kľaku, ktorému tiež nebohý nepomohol; Frank vie, že udrel na strunu; Judka sa odmlčala; Judka zve Franka, aby sa k nej zašiel pozrieť Šestnásta kapitola Frank večer vyvolal niekoľko fotografií; Frankovi sa páči fotografia s Muklíkom; Frank si prezerá staré fotografie; Frank spomína na časy, keď bol zosnulý v čele kraja; zosnulý musel riešiť nespočetne veľa problémov v kraji; nebohý raz dostal správu, že dedinčania zabarikádovali cestu; mŕtvy si okamžite vyžiadal 100 mužov; Frank bol pri všetkom; chlapi zastali pred barikádou; za barikádou bola skupina dedinčaniek; jedna baba na zosnulého vytrčila holý zadok; nebohý zobral palicu a bil ňou babu po zadku; ženy sa rozpŕchli; nebohý prikázal vytiahnuť mužov z chalúp; mŕtvy zvolal národní výbor a rozhodol, že v dedine budú nové voľby; Frank sa nad spomienkou usmieva; Frank si prezerá ďalšiu fotografiu; za nebohým prišla skupina dedinčanov; z dedinčanov to ide ako z chlpatej deky; nebohý vedel, prečo prišli, ale nechal ich potrápiť sa a tváril sa, že nerozumie; dedinčania, vysvetlia, že nemajú elektrinu; zosnulý vysvetlil, že dedinčanom nemôže pomôcť; nebohý vedel, že dedinčania nesplnili dodávky mäsa; mŕtvy povedal dedinčanom, že keď splnia dodávky mäsa, možno sa bude dať niečo robiť; raz dostal nebohý list od podhorskej dediny, že dodávky plniť nebudú; mŕtvy sa nad listom len zasmial; zosnulý odstavil elektrinu, telefón, poštu a autobusy do dediny; nebohý išiel s Frankom a milíciami do dediny odseknúť stĺp označujúci zastávku; mŕtvy povedal, že za týždeň prídu dedinčania prosiť; dedinčania prišli za 3 dni; nebohý povedal, že má za ním prísť niekto, kto nepodpísal list, ktorí mu poslali; o týždeň prišiel farár, učiteľ, predseda výboru (ten ale podpísal) a 4 roľníci; zosnulý prikázal zvolať na ďalší deň schôdzu a odovzdať všetky zbrane; na schôdzi rečnil iba nebohý; nebohý povedal, že si majú rozmyslieť, ako budú jednať; o týždeň prišla dedinská delegácia, s ktorou s potešením uzavrel novú zmluvu a všetko obnovil; Frank si uvedomuje, že inak to nešlo v tej dobe; Frank pozerá na ďalší snímok, na ktorom je 17 kráv priviazaných pred úradom; nebohý zobral Franka na obecnú schôdzu do dediny Hanovce; keď nebohý prišiel na schôdzu, všetci stíchli; zosnulý sa dozvedal, prečo plnia dodávky mäsa, ale mlieko, vajcia a chlieb nie; predseda sa to pokúsil vysvetliť; nebohý sa spýtal, ako je možné plniť dodávky a neodovzdať žiadne mäso; všetci sa zhrozili, že o tom vie; mŕtvy povedal, že na ďalší deň chce mať 17 kráv pred úradom; Frank na ďalší deň mohol zachytiť 17 kráv pred úradom; Frank spomína na staré časy; Frank pozerá na fotografiu, kde sú jeho starí priatelia; Frank premýšľa, že dnes sa 189 prišla rozlúčiť s nebohým delegácia z rodného mesta, no ich priatelia medzi nimi neboli; Frank pozerá na snímok, kde mŕtvy reční na tribúne; priatelia na prejav zosnulého neprišli; Frank vedel, že sedeli v krčme; priatelia sa Frankovi vysmiali; Frank vyšiel von a už sa nevrátil; priatelia si mysleli, že zosnulý na nich bude myslieť, ale sklamali sa; Frank vedel, že niečo od štátnika pochytil aj on; Frank sa zadíval na ďalší snímok; za zosnulým prišla oficiálna návšteva zo Švédska; štátnik nevedel, čo robiť v sobotu, tak Muklík vymyslel, že pôjdu na ryby; muž a žena sa na chytanie pstruhov tešili; 6 limuzín prišlo k oplotenému priestranstvu s 3 jazierkami; všetkých prepadla rybárska horúčka, len Švédi ostali zarazení; muž to nevydržal a vykričal, že on nie je vrah, ale športový rybár; Frank odloží album, rozhodnutý, že zajtra doň vloží posledný obrázok Sedemnásta kapitola Frank nemôže zaspať; Frank si uvedomuje, že nebohého nemôže len tak vymazať zo života; Frank premýšľa, či si niekedy zosnulý uvedomil, že zradil sám seba; Frank sa zamýšľa, kedy prišiel mŕtvy na to, že môže všetko; Frank rozmýšľa, aký bol nebohý ku všetkým krutý; Frank sa v duchu pýta zosnulého, čo urobil sám sebe; Frank premýšľa, či sa mŕtvy bál; Frank sa zamýšľa, k čomu bola nebohému všetka moc; Frank rozmýšľa, či mŕtvy cítil vďaka moci nejaké šťastie; Frank sa pýta, či išlo zosnulému o slávu; Frank sa zamýšľa nad mocou; Frank premýšľa, či to nebohému za to stálo; Frank vysvetľuje v duchu mŕtvemu, že na sa naňho rýchlo zabudne; Frank hľadá odpoveď, čo sa stalo s jeho priateľom; Frank nachádza neuspokojivú odpoveď, že moc korumpuje; Pavlína zastoná; Frank premýšľa, či je medzi ním a jeho ženou ešte láska; Frank premýšľa, čo má on; Pavlína sa prebudí; Frank povie žene, že má iba ju Osemnásta kapitola Začal sa smútočný sprievod; Frank v dave zahliadol Margitu; Frank si premieta v hlave program; hudba dohrala a k truhle pristúpil Galovič; Galovič reční nezáživný prejav; Frank myslí na to, ako mal nebohý možnosť zbaviť sa Galoviča; kedysi bola Galovičova pozícia otrasená; všetci čakali, že sa zosnulý s Galovičom vysporiada; mŕtvy nič neurobil, lebo sa bál o seba; Galovič reční; Frank sa rozhliada po miestnosti; Frank si uvedomuje, že Galovič sa pred ničím a nikým nezastaví; Galovič ďalej reční; Frank v duchu komentuje Galovičov prejav; Frank premýšľa, ako zosnulý v posledných rokoch nič nerobil, iba chodil na lov; Galovič predsedal pravidelnej porade; Galovič prečítal list od štátnika, ospravedlňujúceho jeho neúčasť; Galovič prezradil, že štátnik pred 2 hodinami zastrelil srnu; medzi prítomnými odznelo rozhorčenie; všetci očakávali, čo urobí Galovič; na návrh Galoviča odhlasovali na porade napomenutie pre štátnika; na druhý deň musela tlačová kancelária vydať zákaz publikovať meno a fotografie štátnika; Frank si je vedomý, že vtedy verejne zomrel štátnik; Frank vie, že mŕtvy mal z funkcie odísť už dávno; Galovič končí s prejavom; Frankovi predsa len prišlo priateľa ľúto; opis Galoviča; vyobrazenie rozdielov v narábaní s mocou medzi zosnulým a Galovičom; opis Galoviča; Frank si uvedomuje, že Galovič a mŕtvy sa navzájom potrebovali; Frank vie, že generácia sa mení a pod Galovič ostal sám; Frank si uvedomuje, že Galovič bude prekážať; Frank si odfotografoval Galoviča; fotka Galoviča je posledným obrázkom do Frankovej zbierky; 6 generálov odnáša truhlu so zosnulým štátnikom; Frank nevychádza za truhlou; robotníci za polhodinu zložili výzdobu haly; na ulici stretne Frank Margitu; Margita nadáva na Galoviča; Margita sa nezmenila Citáty „Našiel iba sám seba. Jeho otec sa nenašiel nikdy.“ (rozprávač) 190 „Viem, kedy ste ho zavrhli, a približne tiež tuším prečo. Ale on už je ako mŕtvy. Ešte o tom nevie, ale je mŕtvy.“ (vdova) „Nemal mu ani kto oči zatlačiť. Všetkých od seba odohnal.“ (Margita) „Človek je ešte stále vo svojej podstate lovcom mamutov. Mamuty už dávno neexistujú, ale človek sa dodnes ženie za čo najväčším kusom mäsa.“ (profesor Fonda) „K čomu ti bola všetka tá moc, ktorú si získal? Ako ti chutila?“ (Frank) „To, čo je viac než láska, je totiž mlčanie plné porozumenia...“ (rozprávač) Poznámky Hlavná postava retrospektívne opisuje svojho priateľa Autor pomocou Franka a zosnulého zobrazuje rozdiely medzi slávou a bežným životom (anonymitou) Ladislav Mňačko prostredníctvom rozprávania a myšlienok hlavnej postavy, Franka, vyjadruje, ako moc a sláva kazia charakter človeka Autor zobrazuje praktiky socialistického režimu - cenzúra, vykonštruované veci, dosadzovanie si svojich ľudí, čistky v strane, sfalšovanie príčiny smrti štátnika (uvedená leukémia, v skutočnosti urémia) Dej je zasadený do obdobia 50 rokov 191 Kufor na sny Autor: Dušan Dušek Literárny druh: epika Literárny žáner: zbierka poviedok Hlavná myšlienka: ozvláštniť bežné Téma: všedné udalosti života podané nevšednou formou Vonkajšia kompozícia 33 poviedok Obsah Autor v Kufre na sny prináša čitateľovi sériu 33 jednoduchých, obsahovo a myšlienkovo oddelených poviedok. Ako už samotný názov naznačuje (kufor = niečo, kde nájdeme pokope rôzne veci alebo niečo, čo sme odložili/ sen = spomienky na minulosť alebo oddávanie sa fantázií), diele sa stretávame s pestrosťou tém. V niektorých poviedkach autor vychádza zo svojich spomienok na minulosť a je mu smutno za detstvom, v iných dáva voľnú ruku svoju fantázií. Jednotlivé poviedky majú veľmi jednoduchý priebeh a zmysel, pretože autor nekladie dôraz na dej, ale do popredia dáva jazyk. Využíva hravosť, prvky ľahkej erotiky a humor. Okrem jazyka však poviedky oplývajú neobyčajným pohľadom na bežné situácie. Autor v nich hľadá niečo originálne, výnimočné a zázračné. Obsah po častiach Pes Sused má psa, ktorý nevie, že je blázon; pes s pánom chodia spolu na pivo; rozprávaš sa im vždy vyhýba; pes sa volá Ukulele; pes je prítulný (oblizuje susedovi ruky, obtiera sa mu o kolená); sused nie je v poriadku (po pive vylezie na plot a pľuje na ľudí); pes zamilovane pozerá na pána; sused zvykne pred jasľami fúkať do fľaše, čo znie ako lodná siréna; pes sa k pánovi vždy pridá a zavíja; sused so psom sa zabávajú, keď ich niekto okríkne; deti im spoza jasieľ mávajú; sused so psom sa ponáhľajú na zmrzlinu; rozprávač sa im vyhýba; sused so psom si zvyknú kúpiť v stánku známky; sused so psom zvyknú lepiť známky po výkladoch; niekedy leží pes s pánom v tráve a číta noviny; sused vraj učí psa abecedu, písanie a veľkú násobilku, lebo malú už vie; v cukrárni lížu pes s pánom zmrzlinu na striedačku; z cukrárne ich vyženú, lebo smrdia; sused so psom sa idú okúpať; spravia si z novín papierové čiapky; pán so psom sa zdravia ako vojaci; sused so psom vojdú rozprávačovi do cesty; rozprávač sa im vyhne; sused volá, aby sa im rozprávač toľko nevyhýbal; pes oňuchá rozprávača a odskočí; rozprávač vie, že pre psa je blázon on 192 Pozn. možná interpretácia myšlienky tejto poviedky je, že to, čo nepoznáme považujeme za zvláštne, bláznivé, čudné – ako pes rozprávača, a to, na čo sme naučení za normálne – ako pes pána Výhoda Rozprávač si uvedomil, že sa dlho neholil; ide do kúpeľne; rozprávačova brada bola hladká, ako práve po holení; rozprávačovi príde zvláštne, že mu prestala rásť brada; rozprávač je rád, že sa už nemusí holiť; rozprávačovi sa zdá, že má väčšie uši; na druhý deň, má rozprávač ešte väčšie uši; rozprávač začal nosiť dlhé vlasy; neholí sa, nestrihá sa, prestal si strihať nechty, lebo mu tiež nerastú; rozprávač je spokojný, no zrazu mu príde, že má väčšie zuby Pozn. možná interpretácia myšlienky tieto poviedky je, že nikto nie sme dokonalý, každý máme chyby, a preto by sme mali žiť spokojný s tým, akí sme Opis dňa: 5. XI. 85 Rozprávač hovorí, ž sú lepšie a horšie dni; rozprávač má rád dni, kroky a prsia; pondelky sú zvyčajne lepšie ako utorky; lepší deň pre rozprávača je, keď nemusí čakať na autobus, alebo stretne ženu s veľkými prsiami; rozprávač stíha autobus načas; rozprávač číta v autobuse noviny; rozprávačovi sa všetko darí; utorok nie je taký dobrý ako pondelok; stánok s novinami je zavretý; rozprávač musí čakať na autobus; rozprávač napísal básničku kým čakal na autobus (ktorú v texte uvádza); na zástavke nie je ani jedna žena s prsiami; rozprávač nastupuje do autobusu; do autobusu nastupuje rozprávačov priateľ, ale obidvaja sa tvária, že sa nepoznajú; rozprávač si v autobuse prezerá ženu; žena je dokonalá, ale nemá prsia; na konečnej zastávke rozprávač vystupuje; zlý deň pokračuje; novinový stánok je zavretý; na ulici stretáva rozprávaš priateľku; priateľka má obrovské prsia; priateľka je ukecaná a afektovaná; rozprávač sa s ňou nechce zhovárať; rozprávač potrebuje ísť na nákup, ale priateľka stále rozpráva; nakoniec jej rozprávač utečie; rozprávač ide do vydavateľstva za priateľom, ale ten tam nie je; iný priateľ zoberie rozprávača do kníhkupectva; rozprávač v kníhkupectve nevidí predavačku, s ktorou mal erotický sen; rozprávač ide hore korzom; rozprávač si kupuje v obchode knižky; rozprávač si predstavuje, ako stolár na pošte opravuje trámy; rozprávač sa vracia do obchodu s novinami, kde mu dajú peniaze, lebo bol porotcom v literárnej súťaži; rozprávač stretáva krstného otca Jabúčka; Jabúčko je hypochonder; rozprávačovi sa podarilo kúpiť 2 športové časopisy; rozprávač si myslí, že sa deň obrátil k lepšiemu; rozprávača bolí hlava; rozprávač ide do nemocnice; v nemocnici ale nenachádza priateľa neurológa; rozprávač sa ide najesť; rozprávač si prisadne k cudziemu pánovi; servírka ho varuje, aby si pri ňom dával pozor; cudzí chlap rozpráva o spisovateľoch; cudzí chlap je podpitý policajt, ktorý o rozprávačovi všetko vie; rozprávač počúvne ďalšie varovanie servírky a odchádza; rozprávač ide do tržnice za priateľmi, ale je zavreté, lebo je horší deň Možnosti Pri dome je miesto, kde nerastie tráva; bývala tam jama, lebo opravovali potrubie; rozprávač jamu zasypal, aby do nej nespadli deti; v lete tam rástla burina; rozprávač si myslí, že sa v nej ukrýval jež; prešlo leto, jeseň a zima; trávnik sa zelená, len miesto ostalo nezmenené; v jemnej burine sú stopy po ježovi; rozprávač chce striehnuť, kedy tam vyrastie burina; rozprávač chce kúpiť semená, aby tam nebolo opäť prázdne miesto; stmieva sa; rozprávač šomre a pozoruje z okna prázdne miesto; z orechu popadajú na prázdne miesto vtáky; vtáky zobú v zemi; pokazilo sa potrubie; trávnik museli znova rozkopať; v zemi našli mŕtvolu muža a ježa; niečo zvoní; zvoní budík Školníčka 193 Za prvými dverami je chodba; za ďalšími dverami je šatňa, kde sú montérky, baganče a papierové čiapky; rozprávač s priateľmi sa tu stretával každý utorok; za tretími dverami je telocvičňa, kde hrávajú futbal; dvere sú zamknuté; priatelia volajú školníčku; školníčka nemôže nikoho pustiť, lebo v šatni majú maliari veci; chlapci prehovárajú školníčku; školníčku trápi, že sú chlapci v šatni, kde ich nemala pustiť; chlapci sa ešte raz pokúsia školníčku presvedčiť; školníčka začne kričať a plakať; chlapci odišli, no možno tam nikdy ani neboli 1. Máj 1977 Rozprávač so spolužiakmi vystupujú z električky; všade hrá hudba; pionieri prestúpia na trolejbus; jeden z chlapcov stupí niekomu na topánku a dostane facku; trolejbus zastane a všetci vystupujú; žiaci dostali portréty Marxa, Engelsa, Lenina a Gottwalda; pionieri usporiadaní do sprievodu sa pohybujú k námestiu; z ampliónov znejú hlasy komentátorov; sprievod mohutnie a posúva sa; sprievod zastane; z ampliónov znie hymna; štátnici prednášajú svoje prejavy; pionieri sa opierajú o portréty Marxa, Engelsa, Lenina a Gottwalda; nikto prejavy nepočúva; chlapci sa bavia o futbale; ten, čo držal Engelsa sa na turnaji zranil a striedali ho; chlapec s Engelsom sa išiel osprchovať; v sprche stretol tenistku a milovali sa tam; prejavy štátnikov sa miešajú s prejavom chlapca s Engelsom; oba prejavy sa končia búrlivým potleskom; sprievod sa pohne na Námestie SNP v Bratislave; sprievod prechádza okolo tribúny; z tribúny ich ľudia mávajú; sprievod prechádza za tribúnu; v uličke čaká na chlapcov nákladné auto; chlapci nahádzali portréty štátnikov, transparenty, zástavy... do auta; všetci sa zasmiali, že to bol opäť pekný 1. Máj Vianoce Vrahovia predávajú ryby; rozprávač čaká v rade na svojho kapra; všade je voda; vrahovia presýpajú ryby zo suda do suda; všetko je mokré; je večer; vrahovia sú už unavení; ľudia stále čakajú v rade; vrahovia balia a vykrikujú váhy rýb; ryby sa v sudoch mrvia; vrahovia pracujú, potia sa; rozprávač si kupuje kapra; vrah vraví, že za 2 koruny kapra zabije; rozprávač s vrahom sa zhodnú, že mu bude lepšie; vrah hovorí, že za 10 korún zabije aj rozprávača, veď bude mu lepšie Zlodeji V sobotu pošle žena muža do pivnice po zemiaky; rozprávač sa moce po izbe; rozprávač pozoruje cez okno prírodu; rozprávač zhodí a rozbije svoju obľúbenú šálku; žena ho súri do pivnice; rozprávač zoberie kapsu a kľúče, a ide do pivnice; podľa rozprávača zemiaky do polievky nepatria; opis dokonalej polievky; žena vždy muža okabáti a dá zemiaky do polievky; žena vraví, že muž sa do varenia nerozumie; žena rada varí polievky; rozprávač sa zastavil pri schránke a našiel v nej list od priateľa; muž kráča dole schodmi a číta list; muž si vymýšľa pomsty za to, že žena dáva do polievky zemiaky; rozprávač polepil steny mapami; rozprávač si vďaka nim predstavoval ako chodí po svete; v obývačke visí mapa Južnej Ameriky; rozprávač sa oddáva predstavám o krásnej indiánke; muž ide do kuchyne; žena posiela rozprávača po zemiaky; rozprávač ide po schodoch do pivnice; na pivnici sú vylomené dvere; z pivnice zmizol bicykel; rozprávač volá na Verejnú bezpečnosť; rozprávač ide na Verejnú bezpečnosť; pri hoteli Bratislava bolo pekné miestečko, kde sa dalo uľaviť si; rozprávača tam zatkli; policajti berú rozprávača na stanicu; rozprávača zavreli do cely; rozprávač premýšľa, či niečo neurobil; rozprávač spomína na hriechy zo života (ako zabil a hodil osu do popolníka; ako sa lajdácky miloval so ženou; ako neotvoril bratovi, ktorý sa potom opil a zmlátil ženu s dieťaťom); rozprávač si pospal; rozprávač čakal kedy mu otvoria a on sa môže ku všetkým skutkom priznať; dvere cely sa otvoria; rozprávač je vypočúvaný; rozprávač nevie na žiadnu z otázok odpovedať; rozprávač vraví, že jemu iba ukradli bicykel, 194 no neveria mu; vyšetrovateľ naďalej vypočúva rozprávača; rozprávač stále tvrdí, že mu iba ukradli bicykel; vyšetrovateľ vraví, že to tam nepatrí; rozprávač vraví, že rovnako ako zemiaky do polievky; zrazu do miestnosti vstúpi major; major vraví, že došlo k nedorozumeniu; rozprávač sa dal na odchod; vyšetrovateľ ho upozornil, že už žiadne cesty do džungle, Afriky či Ameriky; rozprávača pichol do krku na košeli ukrytý špendlík (mikrofón - odpočúvali ho) Pozn. poviedka môže byť cielená ako výsmech Verejnej bezpečnosti a celého režimu Tam a tam K rozprávačovi prišiel starší pán; pán bez pozdravu vošiel dnu; pán bol špinavý a zanedbaný; rozprávač kúpil pred nedávnom od pána posteľ; pán chcel aby mu poslal peniaze tam a tam; rozprávač nevedel kam, tak mu dal pán adresu; teraz pán prišiel po peniaze; rozprávač vraví, že ich poslal na adresu, ktorú mu pán dal; pán vraví, že tam nikdy nebýval; rozprávač doobedia všetko vybavoval, lebo sa išli so ženou sťahovať; teraz prišiel pán a nechcelo sa mus ním naťahovať; rozhodli sa, že spíšu zmluvu o kúpe a predaji aj s adresami; pán mal adresu pripravenú; žena podala rozprávačovi 2 čisté papiere; rozprávač začal spisovať zmluvu; pán zmizol; žena s rozprávačom našli pána v ich posteli; rozprávač si uvedomil, že pán prišiel zomrieť do svojej postele; pán mal v ruke lístok s ich adresou Vlnenie vody Rozprávač so skupinou prichádza do mesta K, medzi mestami B a Y; spia v starom hoteli nad mestom; autom prechádzajú cez hory; rozprávačovi pripomína prostredie Piešťany; skupina ide na prehliadku mesta; nad mestom preletí lietadlo; rozprávačovi pripomína lietadlo žiletky, ktorými sa ako deti rezali; K je tiež kúpeľné miesto ako Piešťany; zotmelo sa; vo výklade pekárstva je chlieb s básnikovým portrétom; skupina sa vracia na hotel; rozprávač sa osprchuje; skupina je na večere; na večeru pozvali aj sprievodkyňu F, ktorá tiež píše básne; rozhovory o jedle a spisovateľoch; skupina hoduje a popíja víno; ostatní hostia tancujú; F berie rozprávača na parket; z rozprávača sa lejú všetky telesné tekutiny; F nesie rozprávača k sebe dolu do mesta; vchádzajú do lesa; rozprávač ide na potrebu; F zmizla; rozprávač sa vracia do hotela podľa hudby kapely; pri prestávke kapely sa mu zdá, že sa okolo neho niečo hýbe; v tme sa črtá chodník, ploty, zalomené strechy; rozprávač počuje šuchot peria, prežúvanie, zafučanie...; v polovici ďalšej skladby prichádza k hotelu; na druhý deň sa koná odchod; pred odchodom si rozprávač na hlave nájde plešinu; rozprávač zájde do lesa; pri hoteli je väčší zverinec; rozprávač spomína na pávy v piešťanských parkoch; rozprávač spomína, ako v ich očiach videl sám seba; rozprávač vyjadruje myšlienku, že otázkou je, či sa odráža svet v nás, alebo my v okolitom svete Alfabet D. D. Krátke úryvky, príbehy, príhody, myšlienky k slovám Dýchanie, Dušička, Dni, Definícia, Dúha, Dvojníci, Dali, Dozadu, Drevo, Dar, Dnes, Dvojice, Dedičia, Duch, Drahokamy, Dĺžka, Dážď, Dino, Detský (pes), Didi, Dydy, Didy, Dubák, Dedo Nedele Rozprávačka hovorí, že otec býval v 46. ešte iný chlap; v nedeľu nechával doma ženu s 2 deťmi a chodil na futbal; mama sa starala o deti, chodila hore dolu po kuchyni, udržiavala oheň...; otec sa vždy vracal veselý; mama sedávala oproti otcovi a pozorne ho počúvala; keď deti vyrástli, chodili s otcom; raz brat Maťo vyrazil rozprávačke zmrzlinu z ruky na zem; Maťo ju zodvihol a začal olizovať; rozprávačka ho potiahla za šticu a rozbehla sa k otcovi; Maťo bežal za ňou; po tejto príhode už rozprávačka nikdy nebola na domácom ihrisku; celý 195 ďalší týždeň otec rozprával o dôležitom zápase; rozprávačka chcela ísť s bratom a otcom, nakoniec ju vzali; 32 chlapov a 2 deti sa vezú na vlečke na zápas; otec rozpráva ako každú nedeľu; rozprávačka si pospala; rozprávačka stúpa bratovi na päty; s otcom sa všetci poznali; každý dáva rozprávačke sladkosti; brat s otcom prežívajú hru; otcov tím vyhral; chlapi zapíjajú víťazstvo pivom; domov sa opäť vezú na vlečke; všetci sú veselí; traktorista zíde z cesty; vlečka sa prevráti; otec odhodí rozprávačku, aby ju neprivalilo; rozprávačka si udrela koleno a bradu, a roztrhla si sukničku; otec mal privalenú nohu; odvtedy zostáva rozprávačka v nedeľu doma; rozprávačka sa učí hrať na klavír; čo robievala v nedeľu jej mama, rozprávačka nevie Poklad v nohaviciach Rozprávač spomína, ako každé leto niekto spadol do potoka; poštár padal najčastejšie, lebo mladomanželia mu vždy dali vypiť; rozprávač mal strýka Dominika medzinárodného krajčíra a tuláka; strýko precestoval celú Európu; strýko popri šití cvičil psov; strýko pred smrťou ušil nohavice, ktorých sa už potom nezbavili, ako poštár potoka; v strede ulice býval Krišpin Dolina; Krišpin mal v králikárni najlepších samcov; všetci chodili so samičkami ku Krišpinovi; muži bránili ženám chodiť ku Krišpinovi; muži boli radi za samice, ale boli neistí z úsmevov svojich žien; muži sa Krišpina nezbavili, ako rozprávač nohavíc po strýkovi; tatko nosí nohavice do záhrady, na hríby, na drevo...; nohavice si v dedine posúvajú; nohavice mal aj sused Palino; sused Palino mal frajerku, ktorej sa nevedel zbaviť; nohavice ostali visieť v šope; rozprávačova žena sa rozhodla nohavice oprať a rozpárať; pri praní našla žena v nohaviciach 300 dolárov; rozprávač mal susedu Pickovú; Picková sa bála lietadiel; raz jej do záhrady spadol vetroň s Dodom Kolobežkom; Picková s Kolobežkom sa zobrali; poštár znovu padol do potoka Zberateľ Rozprávač mal strýka Vendela; strýko mal ženu Karolínu; Vendel bol najmúdrejší z rodiny; tetka Karolína bola ešte múdrejšia; strýko liezol múdrosťami rodine na nervy; tetka volala strýka Šalamúnova riť; strýko volal tetku Šalamúnka; Vendel vravel, že tetka má riť ako letisko; Katarína sa s Vendelom doberali; Vendel zbieral všetko možné; strýko získal do zbierky nové peniaze; Vendel v kuchyni ukazuje peniaze rozprávačovi; tetka varí a všetko komentuje; strýko ukazuje peniaze z rôznych krajín; Karolína sem-tam utrúsi uštipačnú poznámku; Vendel ukazuje starožitné mince z Grécka, Ríma a Panónie; hodiny odbíjajú poludnie; tetka ponúka strýkovi a rozprávačovi polievku; Vendel má chuť na cigaretu; strýko s rozprávačom idú do záhrady; dostali sa ku skleníku; Vendel ukazuje rozprávačovi plodiny v skleníku; strýko z vrecka vesty vytiahne hodinky; hodinky boli prvý kúsok v zbierke; strýko vraví rozprávačovi, že sa musel hodinu milovať s barónkou, aby mu ich dala; barónka mu hodinky dala za pol hodiny; rozprávač sa pýta na ostatné strýkove hodinky; strýko vraví, že sú od tetky Karolíny a znamenite idú Bradavice Rodičia píšu list deťom, že umrela kmotra Pecháčková; keď sa o tom dozvedela starká, ochorela; rodičia píšu, nech sa deti pripravia, že starká za chvíľu zomrie; rozprávač vraví, že pestovanie sa v ich rodine nepestovalo; jediný písal starý otec; starý otec nahováral otca, aby sa stal pisárom; rozprávač vraví, že jedna z 3 verzii listu od rodičov je určená otcovi; rozprávač opisuje písanie; rozprávač opisuje, že bradavice zrazu narastú, ale čo sa stalo pred tým nevieme; rozprávač vraví, že ani on nevie, čo ho viedlo k písaniu; rozprávač vraví, že nemôžeme odpovedať na otázku, ktorá neexistuje; rozprávač vraví, že jeho by nikdy nenapadlo prečo píše, takže nemôže na to odpovedať; rozprávač uvádza druhú verziu listu; rodičia Alojz a Mária píšu deťom, že umrela kmotra Pecháčková, matka Andreja; keď sa 196 o tom dozvedela starká, ochorela; rodičia píšu, aby sa deti pripravili, že starká už dlho nevydrží; list je adresovaný Melke, tete rozprávača; rovnaký list dostali aj Milan, strýko rozprávača a Anton, otec rozprávača; Alojz a Mária boli rozprávačovi starí rodičia; starký mal bradavicu na líci; rozprávač má bradavicu nose; 3 verzia listu od rodičov deťom; list je určený otcovi rozprávača Antonovi; rodičia píšu, že zomrela kmotra Pecháčková; keď to počula starká, ochorela; rodičia oznamujú, že starká za chvíľu zomrie Dvaja v jednej osobe Fero a Dodo boli najväčší kamoši; obidvaja sa tým chválili; nikto nevedel, prečo sú takí kamoši; Fero s Dodom sa rozhodli, že budú rodina; Fero bol, ženatý, ale chcel sa rozviesť; Dodo sľúbil Ferovi, že si vezme jeho ženu za manželku; Dodo bol vdovec, ale mal dcéru; Dodova dcéra sa páčila Ferovi; Dodo si vzal Ferovu ženu; Fero si vzal Dodovu dcéru; ľuďom sa zdalo čudné, čo priatelia spravili; kamoši si z rečí ľudí nič nerobili; Ferova bývala žena sa po svadbe Fera s Dodovou dcérou stala jeho svokrou; Ferova žena sa stala nevlastnou matkou Ferových detí a nevlastnou dcérou Dodovej ženy; Fero sa stal zaťom Doda a otcom jeho vnúčat; Ferova bývala žena bola matkou a starou matkou Ferových detí; Dodo s Ferom sa stali väčšími priateľmi Taktika Opis futbalového zápasu; spomienky na niektorých hráčov; niektorí hráči sa nikdy na ihrisko nedostali; keď mal niekto konečne ísť hrať, dostali stres, báli sa a tak nikdy nenastúpili; kritika mladých futbalistov Prímerie V priehľade ďalekohľadu vidieť poľnú cestu; po ceste ide cigáň v obleku s husľami; priehľad sa nehýbe; niekto zvolá: Héééééj; cigáň sa zľakne; hlas kričí: Stoj!; cigáň sa dá do behu; hlas kričí: Stoj, lebo strelím!; cigáň stojí 30 metrov od priehľadu; cigáň sa trasie a kričí: nestrieľaj!; hlas chce od cigáňa, aby zahral na husle tango; cigáň začne profesionálne hrať; cigáň prestane hrať; priehľad je zamierený presne na jeho čelo; cigáň prosí, aby nestrieľali, lebo je prímerie; hlas káže cigáňovi hrať ďalej; hlas sa pýta cigáňa, kde sa ženie; cigáň vraví, že ide hrať na svadbu do dediny; 2 vojaci v modrých uniformách prikročia k cigáňovi od chrbta; nižší vojak Bendžo, chce aby cigáň ešte zahral; cigáň ukazuje na priehľad, že nemôže, keď hrať, keď na neho mieria; vojaci sa hodia na zem; Bendžo strhne cigáňa na zem; vojak Lino 4 strieľa po priehľade; všetkých troch vidieť cez priehľad plaziť sa po ceste; Lino strelí ešte raz; vojaci sa doplazili až k priehľadu; vojak je v sivej uniforme je mŕtvy; Bendžo vyberá vojakovi z kabátu veci s listom; vojaci zisťujú, že vojak je mŕtvy už pár hodín; Bendžo si číta list; vojaci s cigáňom idú cez les; vojaci si čítajú list; v liste si mŕtvy vojak užíval v dedine so ženami; žena kričala: ich liebe harte Birne; chlapi vychádzajú z lesa; cigáň vojakov súri, aby si švihli; vojaci sa popravia; v dedine sa koná svadba; za vrchom stola sedí ženích s nevestou; v kúte hrajú cigáni; ženíchova matka kričí na Jelu, aby priniesla rizoto; Jela je pekná žena; starci Jelu oblapkávajú; cigáni prestanú hrať; nastane zhon; svadobčania začnú odnášať veci; ženích ich zastaví a upokojuje situáciu; ženích sa zohne pod stôl; muzikanti pokračujú v hraní; cigáň s vojakmi prechádzajú dedinou; dedina je prázdna; v diaľke počuť vyhrávanie; chlapi pokračujú a blížia sa k hudbe; svadobčania čakajú na príchod cigáňa s vojakmi; vojaci zastanú na prahu; cigáň prechádza za ostatnými dvoma; spod stola sa ozve kašlanie; Jela sa usmeje na vojakov; Lino sa pýta, či je tu celá dedina; Lino schytí Jelu, no tá sa mu vytrhne; Bendžo prejde do stredu miestnosti; Bendžo vraví Linovi, nech kašle na to, veď je prímerie; muzikanti začnú hrať tango; Bendžo tancuje s Jelou; ženích popíja s Linom; Lino sa s prípitkom obracia na nevestu; spod stola vylieza vojak v sivej uniforme; nevesta so ženíchovou matkou zatláčajú opitého vojaka pod stôl; ženích opäť nalieva; Lino ide 197 s pohárom za Bendžom; Lino vystrieda Bendža v tanci s Jelou; Bendžo ide ku stolu, aby mu znova naliali; nevesta udrie prázdnou fľašou vojaka pod stolom; Lino čoraz pevnejšie pritíska k sebe Jelu; ženích si pripíja s Bendžom; Lino sa zhovára s Jelou; okolo Bendža sa hrajú deti; deti chcú odmontovať z jeho pušky ďalekohľad; Jela sa privinie k Linovi; Lino pobozká Jela; Jela s Linom vykĺznu von dverami; cigáni si vravia, že je to v suchu; cigáň Dežo prestane hrať; Harmonikár ho zahriakne nech neprestáva, lebo pod stolom je ženíchov brat; deti odtrhnú vojakovi pod stolom výložku; Bendžo je značne opitý; Bendžo si všimne sivú výložku; Bendžo sa neudrží na nohách a padá pod stôl; všetci stŕpnu; každý má oči upreté na stôl; deti behajú po izbe s ďalekohľadom z pušky; ženích im ho väzme; chlapi nadvihnú stôl; vojak v sivej uniforme aj Bendžo spokojne spia; Lino sa láska s Jelou v šope; dedinčania zdvíhajú vojakov zo zeme; chlapi zoberú vojakom zbrane a odnesú ich do vedľajšej izby; Lino sa miluje s Jelou; Jela kričí: Ich liebe harte Birne; Lino odstrčí Jelu a sadne si; Jela sa pýta, čo sa deje; Bendžo sa ráno prebúdza; Bendžo si sadne na posteľ a oproti nemu tiež sedí druhý vojak na posteli; chlapi na seba nechápavo pozerajú; vojaci hľadajú zrakom svoje zbrane; spoza okna všetko sledujú dvaja starci; vojaci stoja oproti sebe, každý v inom rohu; vojaci sa začnú smiať; Lino sa pýta Jely, čo kričala; Jela mu povie, že: Milujem tvrdé hrušky; Lino začne Jelu fackovať; Lino sa začne obliekať; Bendžo s vojakom si v izbe pripaľujú cigaretu; dedinčania sa za oknom smejú na dianí v izbe; Lino vyjde zo šopy; na dvore stojí voz s naloženým nábytkom; nevesta so ženíchovou matkou uvidia Lina a smiech ustane; Lino pozrie na hodiny a volá na Bendža; dedinčania posadajú na voz; z izby počuť údery a rinčanie skla; Lino volá na Bendža; Lino vytiahne revolver; cigáni sa rozbehnú dolu dvorom; voz s dedinčanmi sa pomaly pohýna; Lino vstupuje dnu; izby sú prázdne; pod rozbitým oknom leží Bendžo; Lino mu pomôže na nohy; cez dedinu odchádzajú posledné vozy; Jela vraví, že znova to za 15 minút začne; ženích popoženie koňa do cvalu; Lino s Bendžom kráčajú po poľnej ceste; Bendžo sa vyzvedá Lina na noc s Jelou; vojaci sa doberajú; ozve sa výstrel; Bendžo padá; Lino sa vrhá na zem; Lino odtiahne raneného Bendža do jarku; Bendžovi už nie je pomoci a umiera; Lino beží lesom; kaprál robí dochádzku; Lino sa plazí hore kopcom; kaprálovi sa nehlásia Gavan a Puter; Lino z diaľky hlási príchod vojaka Putera; Lino oznamuje, že Gavan padol; Lino skáče do potoka; kaprál vraví, že už je pol dňa zbeh; z diaľky sa ozýva streľba; Lino sa zavesí na hrušku; hrušky na zemi sú červivé; Lino zoskočí a dupe po nich; nakoniec Lino vysilený padá Zboku, zvonku, zďaleka Je tu chlap, jeho sestra, rodičia, ježibaba a dom; je tu aj miesto; je tu aj príbeh; sú tu živly, najmä oheň; sú tu dve cesty; chlap je vysoký, štíhly, čierny; sú tu zmienky o mužových cestách do Grécka a Talianska; je tu pocit, že muž veľa cestoval; je tu dojem, že muž je zručný; je tu dvakrát ten istý úkaz prvého snehu; ježibaba sa cez sestru dostáva k chlapovi; začína sa príbeh; muž musel na lavici v kuchyni súložiť s ježibabou; ježibaba vyhnala sestru a rodičov do stajne; muž si všetko v dome spravil sám; ježibaba vyhodila muža do stajne; muž na staré kolená išiel do roboty; muž sa začal opíjať; sused vždy našiel muža na hradskej a zobral ho domov; napadol prvý sneh; sused šiel skratkou; muž na hradskej zamrzol; po roku, keď opäť napadol prvý sneh, zhorel dom Román na pokračovanie Rozprávač prezrádza, že muž narukoval v 1916; po návrate z vojny nemal robotu; v rokoch 1919 a 1920 sa vyučil za obuvníka; v 1921 sa zoznámil s manželkou; manželka robila u fabrikanta Schrödera; manželka sa volala Gizela; nechcela s mužom nič mať; oddala sa mu, až keď bola tehotná; mal si ho odrezať, bol by na tom lepšie; 1921 bola mobilizácia; Gizela plakala, aby si ju muž vzal; zľutoval sa; na druhý deň sa zosobášili; chcel ju pobozkať, ale odvracala sa; sám si to zavinil; medové týždne prežila s mladými; chovala sa k nemu ako 198 k cudziemu; muž narukoval; písal žene listy, ale neodpovedala; Gizela utiekla s fabrikantovými synmi do Nemecka; muž málo zarábal; obuvník, ktorý ho vyučil, im ponúkol, aby boli uňho; manželka sa s ním odmietla milovať, tak ju skopol z postele; narodilo sa im dievčatko; žili bez rozprávania; niekedy žena povedala, že skočí do Dunaja a odišla; obuvníkova žena ho poslala za ňou; žena sa prechádzala po nábreží; rozmyslela si to; opakovalo sa to každý deň; muž nevedel zohnať byt; vydali sa ku Gizelinej matke, tá ich ale odmietla uchýliť; muž ide za holičom, ktorý im dá izbu za holičstvom; manželka si našla izbu na druhom konci dediny; muž v nedeľu nosil žene peniaze; žena si dáva do postele dieťa, aby s mužom nemusela súložiť; začiatkom roka oznámila žena mužovi, že je tehotná; holič prehovoril Gizelu, aby šla do Bratislavy na potrat; muž zohnal byt aj robotu; za ženou začal chodiť akýsi Nemec; onedlho bola žena opäť tehotná; muž musel počas celého manželstva platiť za 6-7 potratov; muž sa pohádal s holubmi; špinili mu na hlavu; muž dostal TBC; manželka mu vyčítala, že nie je farár; pre ženu bol človek len Nemec; muž mal stopy po truse na saku a topánkach; žena muža nikdy nevolala menom; žena sa vyhýbala milovaniu; muža opäť trafil holub do čela; žene sa narodil syn; muž si kúpil atlas vtákov; muž prestal fajčiť; manželka si sťažovala, že robí z domu; muž išiel robiť do fabriky; manželka chodila za Nemcom; žena videla iba Nemca; muž chcel, aby išla robiť, ako Nemcová žena; žena však odmietla; muž znova ochorel; muž išiel 3-krát do Tatier; žena sa zamestnala v továrni; žena si peniaze odkladala iba pre seba; žena začala šetriť aj jedlom; nakoniec podala mužovi jed; muž zomieral; dcéra plakala, že zomrie; žena si spievala; muž nezomrel; po nejakom čase začal mať zdravotné problémy; muž vypil kávu a na spodku hrnčeka našiel jed; žena zmenila taktiku a chcela sa rozviesť; žena si chcela nechať iba dcéru, syna nikdy nemala rada; muž sa opil a nadával jej; žena sa Nemcom dohodli, že muža pošlú do blázinca; plán im však nevyšiel; dcéra na ďalší deň povedala otcovi, čo si naňho pripravili; muž sa so ženou rozviedol a odsťahoval; muž pravidelne dával na deti; muž bral deti na zmrzlinu alebo do kina; mal sa lepšie; prestával piť; za mužom prišla žena a spravila cirkus aby sa vrátil; muž prišiel o všetkých zákazníkov; muž bol znova na nule; muž pozoroval lastovičky; lastovičky odleteli do Afriky; muž by najradšej odletel s nimi; muž nemal peniaze; nakoniec ho so ženou po 8 rokoch rozviedli; muž sa zatiaľ 2-krát presťahoval; kúpil si rádio a kanárika; muž opäť platil na deti; muž mohol konečne robiť, čo chcel Na vine je víno Drevorubač prišiel do hory; oprel pílu o strom; vytiahol fľašu vína; bolo po práci; drevorubač volá do hory; potom sa zašiel za strom vyčúrať; pozoroval svoj moč; ľutoval sa, že ak si nedá 2-3 deci, zakalí sa mu moč; muž by mal už ísť domov; drevorubač si spieva; vyšiel z hory, ale blúdil; zotmelo sa; blúdil až stretol susedu; drevorubač sa spýtal susedy, či nevie, kde býva drevorubač Tŕň; suseda ho okríkla, že veď on je drevorubač Tŕň; muž povedal, že to vie, ale nevie, kde býva; drevorubač sa rozplakal Tiger Pani Hollá si zabudla kľúče od bytu; vrátila sa do výťahu; zabudla si odpľuť na zlé znamenie; výťah nepremáva; musela ísť 2 poschodia hore a 2 dole peši; bála sa, či jej vydrží koleno; koleno držalo; pani Hollá zacítila mačacie šťanky; niekedy sa neštítila požiť škaredé slovo, ako napríklad šťanky; do bytu na prízemí sa pred pol rokom nasťahovala rodina kuriča s mačkami; dom odvtedy smrdel; pani Hollá sa bála a vyhýbala kuričovi; raz mu zaklopala na dvere, aby utreli mláčku pred výťahom; kurič ju za to neznášal a odvtedy sa ho Hollá bála; blíži sa k jeho bytu; pach silnie; chvejú sa jej ruky; z dverí vyjde kurič a za ním kocúr; kocúr zablýskal očami; Hollá pozbierala posledné sily; koleno ju znova bolelo; z kuriča sa parilo; zastal a zanadával; kocúr sa zmenil na tigra a skočil na Hollú; zrazu však bol tiger v pani Hollej; kuričovi to vyrazilo dych; začal sa strácať; splynul so stenou, alebo vošiel do bytu; za 199 dverami sa ozvalo zamňaukanie; pani Hollá prešla posledné dva schody ako baletka; vonku sa všetko lesklo; zodvihla ruku aby si zaclonila oči; ruka sa jej už nechvela; pani zistila, že sa spotila; rozhliadla sa; všade naokolo sa párili usmievavé tigre Mapka neznámeho pobrežia Piťo robil plavčíka na plavárni; Piťo sníval o mori; na motorovom člne by chodil po mori; nakoniec by zakotvil; skočil by sa potápať do vody; plával by s rybami; vyhol by sa medúze; v najtmavšej diere by naňho čakala chobotnica; vysoko nad ním by svietilo slnko; slnko však svieti aj na plavárni; každý deň musel spraviť to isté; sedával pod slnečníkom, alebo na okraji bazéna s nohou vo vode; do bazéna nechodil, lebo tam bola tlačenica; sadol si pod slnečník a opäť sníval; sníval o Nadine; videl ju predvčerom; čakal, že mu zavolá; ona nevolala a nevolala; hrávala basketbal; pri behu ladne vystierala kolená; Piťovi sa z toho robili kruhy pred očami; občas sa na neho letmo usmiala; tento sen bol ako ten o mori; v tme pod gaštanom sa jej dotýkal; hladkal ju po pleciach, po chrbte po lopatkách; na prsia ho pustila iba občas; na niektoré miesta ho púšťala, na niektoré nie, aj keď mal cengáš, ktorým zvonil; Piťo si robil z jej tela mapu; postupne ho púšťala nižšie a nižšie až dobil ľavou rukou južný pól; na svojich výpravách však ostával na pobreží; Piťo by rád prenikol do vnútrozemia a poriadne zazvonil; Piťovi sa už zdalo, že to musia urobiť, ale pre Nadinu bolo času dosť; Nadina vravela, že ešte nie je jej; Piťo sa zvykol naštvať a odísť a potom čakať, že mu zavolá; Piťo by ocenil, keby prišla na plaváreň; obaja by sa dostali do šance; pri poslednej obchôdzke spojil sen o mori a o Nadine; zobral by ju na svoj motorový čln; pri západe slnka by sa šli milovať, ale on by miesto toho zachránil neďaleko sa potápajúci rybársky čln; na brehu by sa konečne pomilovali; deň sa pomaly minul; na plavárni už nikto nie je; Piťo zbiera zabudnuté veci; zočí prichádzať Nadinu; Piťovi stuhli všetky svaly; Piťo cíti, že prišla jeho šanca; zrazu Piťo zočil malú kôpku oblečenia, topánok a iných vecí starostlivo odloženú pri kríku; Nadina sa usmiala a zakýval mu; Piťo beží k bazénu; Piťo dúfa, že po skoku do vody sa prebudí zo sna Predĺženie Usporiadatelia nedovolili priame vysielanie hokejového zápasu; nakoniec sa dohodli, že zápas odvysielajú zo záznamu; brankárovi Edovi Mastnému to bolo jedno; tým potreboval vyhrať, inak by vypadli; tím začal dobre, no po 10 prehrával 0:2; Edo a začiatku 3. Tretiny prihral na gól na 1:3; Edo odvtedy chytil všetky strely; minútu pred koncom vyrovnali na 3:3; hneď na začiatku predĺženia strelili víťazný gól; Eda začala pohlcovať akási únava; spoluhráči vyniesli Eda na rukách do kabíny; prepukli oslavy; Edo sedel na lavičke a strácal silu; k Edovi si sadol novinár a pýtal sa ho na zápas; Edo zavrel oči a po chvíli sa rozhovoril; Edo v hluku nepočul svoj hlas; Edo vravel, že nikto nevidí ako brankár prežíva zápas alebo neprežíva zápas; hovoril, že na hráčoch je všetko vidieť, ale brankár je ukrytý za maskou; novinár dodal, že brankár najlepšie vidí hru na ihrisku; Edo s ním nesúhlasil; Edo hovoril, že brankár vníma iba puk a nie hru; zrazu sa Edovi zdalo, že v miestnosti nastalo ticho; novinár zmizol; Edo počul niekoho volať, aby doniesli nosidlá; predtým však prišli ľudia z televízie, že zápas musia odorať znovu, lebo sa im pokazil záznam; televízia sľúbila, že to zaplatí; Edovi sa zakrútila hlava; Edo sa konečne dočkal, že si vychutná hru, lebo výsledok bude dopredu jasný; ozvala sa rozhodcova píšťalka Spolužiaci V pondelok ráno bežal do školy; v sobotu a nedeľu tade nechodil; cesta do školy mala 421 krokov; všetko, čo po ceste videl, bolo spomienkou na to, ako to videl včera; stretol pár známych; pozdravil sa susedovi so psom; spolužiakov nestretol; do triedy prišiel prvý; začali prichádzať spolužiaci; každý mal iné meno, no predsa ich poznal; aj oni poznali jeho; mával 200 vtip, že nakukol dvermi a rozbehol sa na miesto, aby si mysleli, že ide učiteľ; dnes to skúšal opäť; cez okno opäť videl suseda so psom; zazvonil zvonček; obrátil sa vo dverách a odkašlal si; žiaci vstali; povedal: Sadnúť Postava so zelenými krídlami Doktorka sa pýta ženy, či je vydatá; doktorka má unavený hlas; žena vraví, že je, ale odišiel od nej; doktorka povedala žene, nech si sadne; doktorka vraví, že si myslela, že žena je vdova; žena si sadne; žena vraví, že bola, ale potom sa znova vydala; žena mala sestru, vdovu od 20 rokov; žena vraví, že jej všetci radili sa znova vydať; doktorka sa pýta, kedy sa vydala; kvetináč v kúte sa mení na postavu so zelenými krídlami; žena sa zamyslela; žena vraví, že sa vydávala v 50; po 7 týždňoch od nej muž odišiel; doktorka sa pýta, čím bol ženin muž; doktorka sa potrebovala vyspať; žena vraví, že lesníkom; žena vraví, že ho doktor s farárom nezvali medzi seba na poľovačky; doktorku bolela hlava; doktorka vraví, že to až tak nevadí, že ženu opustil muž; žena sa rozplakala; žena vraví, že o mužovi 18 rokov nič nevie; doktorka podala žene papierovú vreckovku Sandále Náhlili sa hore námestím; Eja si chcela kúpiť sandále; bol piatok a obchod bol otvorený o hodinu dlhšie; potom sa ponáhľal zase Kiko; Kika dráždili priliehavé trička na ženách; Eja nikdy nenosila podprsenku; keby Kiko kráčal za Ejou a chytil by ju za prsia, nebránila by sa; nahí sa mihli vo výklade predajne; výklady boli plné oblečenia; Kiko sa usmieval; Kiko sa objavil vo výklade predajne s autami; tieto autá chodieval obdivovať; jas z karosérií áut zatienilo svetlo z Ejineho ohanbia; mihli sa v ďalších výkladoch; Eju priťahovali sandále a zrýchlila; Eja zmizla v dverách obchodu s obuvou; Kiko počkal vonku; Kiko dúfal, že rovnakú nedočkavosť bude mať aj doma; Eja sa vrátila z obchodu bez sandálov a nálady; Eva nadávala, že si ich nedala odložiť; opäť sa ženú do ďalšieho obchodu s obuvou; Kika postupne prepadá únava; doma Kika napadlo, že možno sa ľudia odrážajú v zrkadlách, aj keď už od nich odišli; Kiko s Ejou sa išli osprchovať; Kiko objal Eju zozadu za prsia; Eja sa nebránila; Eji sa páčilo, ako sa na ňu Kiko v meste pozeral; Kika napadlo, že ak ostali vo výklade, nemôžu sa odrážať v ich zrkadle; Kiko si pomyslel, že možno sa cez zrkadlo na nich pozerajú oblečení ľudia; Kiko sa na chvíľu prestal milovať s Ejou; vyšli z kúpeľne; Kiko v zrkadle zazrel Ejine bosé nohy; Eja mala v skutočnosti na nohách sandále Odpoveď na otázku Muža poprosili o príspevok do ankety; muž písal celé dopoludnie; napísal, že na otázku môže odpovedať iba čiastočne ale pravdivo; muž napísal, že ak sa im nebude páčiť, kľudne môžu jeho odpoveď spáliť; muž sa rozhodol odpovedať príbehom; pred týždňom boli u nich na návšteve švagor so ženou a synom; posedeli, povyprávali sa; večer ich išiel so ženou odprevadiť na zástavku trolejbusu; dlho nič nešlo; postupne pribúdali ľudia; švagrov syn Jakub bol v kočíku; zrazu prišli autobusy a trolejbus; rozbehli sa k trolejbusu; švagor naložil ich kočík, potom pomohol s kočíkom druhej rodine; švagrova rodina si cvakli lístky a sadli si; trolejbus sa nepohýnal; zrazu za ozve vodič, že kto mu hlásil nástup s kočiarom; švagor povedal vodičovi, že ich videl a trolejbus je okrem 3 ľudí prázdny; vodič trval na tom, že 2 kočiare neberie; švagor vybral Jakuba z kočíka a ten potom zložil; vodič vravel, že buď vystúpia, alebo ďalej nejde; muž, čo píše príspevok, sa snažil s vodičom dohodnúť; muž z druhej rodiny vravel, že už si cvakli lístky; vodič vystúpil a dal dole trolejbusové palice z vedenia; žena z predného sedadla zarevala, nech vystúpia; si to bola vodičová žena; autor príspevku namietal, že žena má zmrzlinu, čo je proti predpisom; vodič si stále trval na svojom; prišiel ďalší trolejbus; švagrova rodina si presadla a odišli; trolejbus sa stále nehýbal; autor príspevku poprosil autora príspevku o pomoc; spolu vyložili kočík; mladý otec prešiel 201 k predným dverám a spýtal sa, či môžu nastúpiť s kočíkom; kým naložil kočík, šofér pripojil trolejbus na vedenie; trolejbus odišiel; autor príspevku opisuje, ako sa zrazu niečo zmenilo; muž vošiel do autobusu; muž mlátil sekerou šoféra po hlave; zrazu ho žena zaťahala za rukáv, že je červená; obaja prešli cez cestu; večer si uvaril čaj a nad všetkým premýšľal; muž s hovoril, že skutočnosť je neskutočná a naopak; hádka sa nemusela stať a to, čo si predstavoval, sa mohlo stať; muž píše, že takto akosi to je aj s písaním; jedna vec prechádza do druhej a niekedy sa jasná vec ukáže úplne inak; pripustil, že tára, no dodal, že len takto sa dá písať; treba veriť, že všetko je možné a len viera v nemožné vedie ku skutočnosti Volavka Igor na 3. deň objavil kostolík; do vtedy sa potápal pri pláži; pretrel si okuliare a vydal sa na dno; zo skál vytŕčali ježovky; v pásoch piesku nachádzal ich schránky; vyhrabával ich prstami; odkladal ich do plaviek a na brehu vytriasal; prebehol k ležadlám, kde bola žena Uršula; žena dostala v prvý deň dovolenky menštruáciu; Igora to štvalo, ale mlčal; keď sem prvý deň prišli, chcel sa milovať, ale kvôli žene nemohol; rozhorčenie zo ženinej menštruácie sa pridalo k celkovej nevôli z domova; ľudia ich varovali, aby nešli k Jadranu, keď v krajine zúri vojna; Uršuľa sa raz v noci bála; pritúlila sa k mužovi a urobila mu dobre; pod vodou stretával Igor húfy rýb; Igor našiel kraba; Igor rozbil lastúry na skale a mäso podával krabovi; Igor sa musel vynoriť a pretrieť si okuliare; krab sa zatiaľ schoval; Igor sa opäť vydal za húfom rýb; z Igora sa stal delfín; vynoril sa ďaleko od brehu; Igor váhal či ísť ešte ďalej, ale príliv ho vrátil; Uršuľa mu mávala z pláže; za Uršuľou bol kopec; Igor na výbežku kopca uvidel kostolík; Igor s Uršuľou sa rozhodli ísť sa pozrieť do kostolíka; museli počkať, kým Uršuľu prejde menštruácia; Igor z mora objavil skratku po pláži; Igor si všimol, že sa Uršuli zmenšil zadok; rozhodol sa, že to večer preskúma; stúpali po chodníku nad morom; Igor pod sebou pozoruje more a naháčov opaľovať sa na pláži; bol prekvapený, že tak blízko je nudistická pláž; pri bránke sedelo dievča; Igor vedel, že je to siréna; Uršuľa si ju nevšimla; Igor na chvíľu zastal; také dievča nikdy ešte nevidel; dievča pískalo na schránke ježovky a šialene sa usmievalo; dievča s dívalo na more; Igor mal na výber, či ísť za Uršuľou alebo dievčaťom; Igor sa rozbehol za Uršuľou; kostolík bol zavretý, lebo ho opravovali; cestou naspäť už dievča nevidel; zmizli aj nudisti; Igor s Uršuľou sa zastavili na nudistickej pláži; Igor stupil v mori na ježovku; Uršuľa mu na hoteli vyberala ostne; 2 dni sa nemohol kúpať; Uršuľa si v mori vynahradila zameškané; milovali sa iba v noci; Igora na pláži spálilo slnko; celé telo ho svrbelo; Igor nevedel, či je to trest za to, že chcel odísť, alebo že neodišla; Uršuľa sa len usmievala Rýchlik Na stanicu prileteli holuby; starý Taraba ich videl v zrkadle na stene; stanica spala; možno aj Taraba ešte spal; po holuboch prišiel chlapec s albumom; Taraba počul kikiríkanie kohúta; chlapec zobudil deda Tarabu; chlapec vraví, že to kikiríkal on; Taraba prešiel ku kachliam, kde bola kanvica; Taraba ho vyzýva, aby zakikiríkal; Taraba vyhrabáva z popola uhlíky; chlapec zakikiríka; dedo sa pýta koľko je hodín; chlapec vraví, že štvrť na päť; Taraba priložil do kachieľ; dnes má starec nahlásené iba 4 osobné vlaky; chlapec ukazuje starcovi, ako vie napodobniť kravu; Taraba vzal kanvicu s kávou prelial ju do termosky; Taraba ponúkol chlapca kávou; chlapec si sadol a otvoril svoj album so známkami; chlapec vraví, že mu musí niečo povedať; Taraba vytiahol vreckovku a zatrúbil nejakú melódiu; Taraba zaspieval a chlapec sa k nemu pridal; starec vraví, že hrával na trúbke; Taraba si prezerá chlapcov album a vraví, že aj on zbieral známky; chlapec vraví starcovi, že sa mu v záhrade najedol hrušiek; vytiahne hrušku a podá Tarabovi; zazvonil telefón; Tarabovi sa nikto neozýva; chlapec si viaže šnúrku na kopačke; Taraba vraví chlapcovi, že aj on chodieval na hrušky; chodieval aj Vavrom; chlapec hovorí, že s Vavrom chodil do školy; Taraba vraví, že 202 aj on chodil s Vavrom do školy; Taraba hovorí, že Vavro vedel napodobniť všetky zvuky; chlapec vraví, že aj on sa učil od Vavra; Taraba si prešiel rukou po plešine; starec vraví, že pred týždňom bol rovnako kučeravý ako chlapec; chlapec vraví, že si všetko pamätá; chlapec spomína Toninu; znovu raz zazvoní telefón; dedo sa pýta, či ho Tonina nechce; chlapec hovorí, že jeho chcú všetky, Taraba vraví, že ani jeho Tonina nechcela; Taraba sa videl, ak stojí pri zrkadle; pozrel na chlapca a hneď na zrkadlo, no už tam nik nebol; chlapec vraví, že Tonina chce Vavra; Taraba prešiel k zrkadlu a pozrel doň; Dedo vraví, nech chlapec v škole Vavrovi stiahne gate; chlapec vraví, že ho za to zbije; starec hovorí, nech mu zahrá na trúbku; chlapec nevie hrať na trúbku; Taraba chce, aby mu chlapec podal trúbku zo steny; trúbka však na stene nebola; Taraba zatrúbil na lievik; chlapec vraví dedovi, že vravel, že už nevládze hrať; Taraba hovorí, že ako kedy; z diaľky sa ozval vlak; Taraba vraví, že musí prestaviť výhybku; chlapec vraví, že keď sa vráti, tak už tu nebude, lebo ide na vlak; chlapec si nasadil na hlavu čiapku; Taraba mu vraví, nech pozdraví Vavra a Toninu; Taraba hovorí, že naposledy videl Vavra keď narukovali; chlapec otvoril dvere; do stanice vchádza vlak; Taraba býval trubkár; od malička chcel byť hodinárom, ale skončil na stanici; občas sa mu snívalo, že je v krajine kde ide čas pozadu; Taraba si v sne predstavoval, že je holič, záhradník, poľovník, kominár, mäsiar; Taraba býval železničiar; z depa odišiel s posledným parným rušňom; skončil ako výpravca na stanici; Taraba stojí pri ráme s cestovným poriadkom; do miestnosti vojde 19 ročný mladík; mladík vraví, že si prišiel po odkaz; mladík hovorí, že či majú zápas; mladík vraví, že hráva krídlo; Taraba sa pýta, akým štýlom hrá; mladík hovorí, že si hodí loptu k čiare a centruje; mladík sa pýta, či tu bol malý chlapec; Taraba hovorí, že za nich hrával Vavro; mladík hovorí, že aj oni majú Vavra; Taraba vraví, že nevie čo je s Vavrom; Taraba hovorí, že pri čiare ich vidia dievky; mladík hovorí, že jedna by mu stačila, no Vavro ho vždy predbehne; Taraba vraví mladíkovi, nech si poplače; Taraba hovorí, že aj on plakal, keď ho nevideli; Taraba vraví, že Vavro mu vždy prebral dievča; Vavro sa mal ženiť s Cilkou; Taraba s Vavrom narukovali a bolo po svadbe; po vojne sa Vavro stratil a Taraba si vzal Cilku; Taraba dovolí mladíkovi si zapáliť; mladík vraví, že je nervózny, lebo sa mu páči jedna servírka; Taraba vraví, že aj on bol rovnaký somár ako mladík; Taraba hovorí, že sa učil, čo povie, naspamäť a potom to poplietol; Taraba radí mladíkovi, že musí naučiť svojho vtáka hovoriť; mladík oponuje, že jemu sa to ľahko povie; mladík si znova zapálil; Taraba nalial mladíkovi kávy; mladík vraví, že si počká Vavra a zbije ho; Taraba hovorí, že to mu nepomôže; mladík hovorí, že dievča je malé, šikovné; Taraba hovorí, že na vojne mal tiež také; chlapec vraví, že aj jeho čaká vojna; Taraba sa ho pýta, či už má po škole; mladík hovorí, že robí zámočníka v depe; mladík hovorí, že chcel byť holičom; Taraba vraví, že aj on chcel byť holičom; Taraba počuje zapískanie rušňa; mladík nič nepočuje; vlak znovu zapískal; mladík hovorí, že je iba šesť; zrazu mladík začuje vlak, ale Taraba nie; Taraba sa pýta, či ide mladík na vlak; mladík sa učesal pred zrkadlom; mladík sa pýta, či tu teda bol malý chlapec; Taraba hovorí, že áno, majú zápas; mladík sa pýta starca, či sa príde pozrieť; Taraba sa ho pýta, či dá gól; Taraba hovorí, že bude pri čiare vedľa chlapcovho dievčaťa; popoludní Taraba zadriemal; zotmelo sa; Taraba priložil do kachieľ; Taraba uvidel na stenách všetky hodiny, ktoré kedy opravil; starec uvidel aj pušku prevesenú cez stoličku, potom kominársku štetku a mäsiarky nôž; pri zrkadle stál 40 ročný muž; muž sa spýtal starca, či si pamätá na Gejzu; Taraba nevie, kto je Gejza; muž si oprášil holiaci strojček; muž sa pýta Tarabu, či sa tiež nechce oholiť; kým stihne odpovedať, muž ho už holí; muž sa pýta Tarabu, či si nepamätá Imriška Vajco; Taraba hovorí, že si pamätá na Patróna; muž vraví, že ten už zomrel; muž sa pýta starca, či si pamätá na Cecila; muž vraví, že aj on už zomrel; muž hovorí Tarabovi, že už skoro všetci zomreli; Taraba hovorí, že čo nie je, akoby ani nebolo; Taraba hovorí, že chceli postaviť pílu a rýchlikovú stanicu; muž vraví Tarabovi, že doma našiel starú fotku futbalistov; muž sa pýta starca, či mu nepomôže s zistiť, kto je kto, lebo mu nepovedali ich mená; Taraba sa pýta, či tam je Vavro; muž hovorí, že aj on ako mladý, vedel 203 napodobňovať zvieratá; Taraba chce, aby mu muž niečo predviedol; muž napokon zaerdží, zamúka a zakikiríka; Taraba sa rozosmeje; smiech sa mu premení na plač; vonku zapíska vlak; Taraba vzal zo stola trubku a vyšiel von; na lavičke pri dverách uvidel chlapa v sivých šatách; muž sa ho pýta, či si ho Taraba nepamätá; Taraba hovorí, že nie, ale muž si je istý, že si ho pamätá; Taraba vraví, že možno si pamätá a možno nie; muž vraví, že on je Vavro; Taraba sa hanbil, že ho nespoznal; Taraba si vybavil spomienky; vrátil sa z vojny a Vavro zmizol; všade sa na neho vypytoval, ale márne; Taraba spomína, ako spolu narukovali; Vavro má rovnaké šaty, ako keď narukovali; Taraba sa ho pýta, kedy prišiel; Vavro hovorí, že o siedmej vlakom; Vavro sa usmial; Taraba sa ho pýta, či ide domov; Vavro hovorí, že čaká na vlak; Taraba hovorí, že žiadny už nepôjde; Vavrinec hovorí, že o desiatej ide rýchlik; Taraba sa zľakol, že na nejaký vlak zabudol; Taraba hovorí, že tade rýchlik nikdy nešiel; Vavro sa len usmieva; Taraba hovorí, že je zima a musia ísť do tepla; Vavro sa iba usmeje; Taraba mu chce zahrať aspoň na trúbke; Taraba sa nadýchne k hre; zvukom sa ozval hvizd rušňa; Taraba sa chvel a radoval zároveň; Vavro sa usmial a povedal, že už im ide Chybička Prvý sa pomýlil hlásateľ ranných správ v slove delegácia; podľa informácií rokovanie trvalo dlhšie, ako malo; ostatné správy boli bez chyby; v ďalších správach sa hlásateľka pár krát zajachtala, odmlčala a stratila rytmus; delegácie sa znova stretli; počas prvých správ na niekoľko sekúnd vypadol elektrický prúd a z reproduktoru rádia sa ozval ostrý zvuk; nasledoval hodinový predpoludňajší koncert; hudba zrazu prestala hrať; hlásateľ sa teraz pomýlil dvakrát; delegácie mali len zanedbateľné rozdiely v názoroch; z prijímača sa ozývala hudba; ďalšie vysielanie správ sa oneskorilo; do vysielania zaradili hudbu od neznámeho skladateľa; hudbu prerušil oznam, že onedlho zaznie najnovšie spravodajstvo; hudba postupne tíchla; všetci čakali na správy Pukance a zmrzlina Tatino má nový počítač; tatino Marián je spisovateľ; rozprávač chce byť tiež spisovateľ; bratia sa volajú Ivo a Brko; mama robí korektúry; tatino vlečie plný kufor kníh; v kuchyni sa mu vysypú; tatino nie je doma; syn Ivy sa pýta mami, kde je tatino; vo dverách zašuchotia kľúče; tatino hovorí, že na dnes dopísal; rozprávačova sestra má pekné náušnice; volá sa Bea; rozprávačovi sa nepáči sestrine meno; Ivy je tiež spisovateľ; Ivy si píše do zošita a potom to prepisuje do počítača; Brko básni o mamičke; predslov diela o hrdinovi FBI Jeanovi de Mauselovi a zločincovi Pierem Masekym z Marseille; Brko hovorí rozprávačovi, že si v škôlke potykal zo spolužiakom; brko si prezerá encyklopédiu; večer si prosí stavebnicu, aby sa s ňou hral; Ivy píše na počítači; dnes Ivy zjedol 3 zmrzliny; Ivy á angínu; Brko vychádza zo záchoda a vraví, že mu nejde kakať; Bea nosí náušničky; Bea je mamina; rozprávač je otcov; keď sa mama s otcom hádajú, Bea s mamou odídu do izby; rozprávač ostane s otcom; Brko sa zamýšľa, že fikus má nový list; pozerá oknom a premýšľa o šoférovaní; večer sedí vo vani a smeje sa; Ivy zatiaľ píše; (začiatok príbehu o Jeanovi de Mauselovi) v 1941 v Marseille zabil Pierre Maseky Amicce Christazovú; FBI vyslala do Marseille svojich ľudí a Pierra zatkli; Pierra z väzenie vyslobodili jeho ľudia; FBI nasadila na Pierra Jeana de Mauseliho; Pierre páchal zločiny; Jean sa spojil s marseillskou FBI; Jean dostal 2 silných ľudí; noviny písali iba o Pierrovi; správy sa dostali až do Paríža; Pier o Jeanovi nevedel; Jean s 2 chlapmi išli na prvú výpravu; Jean vnikol do domu oknom, chlapi cez pivnicu; chlapi našli v pivnici mŕtvolu Amicce Christazovej; zločinci chlapov v pivnici zabili; Jean ušiel cez terasu do hotela; Jean v tú noc nezaspal (koniec príbehu); vonku napadol sneh; rozprávač nemá rád Brkové reči; Brko potom otravuje babku; niekedy sa nudí a pozerá von oknom; niekedy Brko len tak tára; mama nedá na nič, okrem šiat dcéry; mama vraví, že raz s Beou utečú; Brko chystá prekvapenie pre mamu; Ivy píše nový román; (začiatok nového 204 príbehu) keď bol rozprávač malý, mali doma jedno rádio; otec robieval vo fabrike; mama bývala doma; mama dobre varila; otec bol pôvodom arab; rodina žila v San Franciscu; dedko s babkou predávali koberce; rozprávač má brata Mohameda; majú 25 obrazov, ktoré namaľoval otec; mama vravievala, že sa rozprávač podobá na otca; Mohamed je odcestovaný v Saudskej Arábii; Mohamed posiela rozprávačovi list (koniec príbehu); Brko ma sprosté otázky; rodičia sa strašne hádajú; niekedy rozprávač niečo Bei hlasno hovorí, aby nepočula hádku; Bea občas plače len tak; rozprávač jej niečo nahlas vraví, až dokým sa nezačne smiať; Bea má rada, keď rozprávač robí mŕtvu sojku; Brko sa chváli Ivymu, koľko váži; rozprávač predbehol Ivyho pri počítači; Brko sa chváli rozprávačovi, že upratal kuchyňu; rozprávač vyhadzuje Brka do izby; večer sa Brko hrá na husára; Ivy predbehol rozprávača pri počítači; prichádza tatino; (pokračovanie príbehu o arabskej rodine) na druhý deň prišiel list c červenej obálke; Mohamed sa dopustil trestného činu; rodinu pozývajú na súd; rozprávačovi nebolo najlepšie; šiel sa okúpať a potom zaspal; rozprávačovi sa sníva, že sa prechádza s Mohamedom po parku; ráno sa zobudí a bolí ho hlava; rozprávač si kúpi noviny Time; rozprávač odcestuje do Saudskej Arábie; rozprávač trochu ovládal jazyk; zavolal si taxi; rozprávač prišiel na súd (koniec príbehu); Ivy sa zlepšil v písaní; rozprávač dal Ivymu na zmrzlinu; rozprávač môže písať, koľko chce; Bea sa vie pekne smiať; Bea je o 2 roky mladšia než rozprávač; niekedy rozprávač vlezie Bei do postele a rozprávajú sa; keby ho tam rodičia našli, tak by ho zbili; vždy sa má so sestrou o čom porozprávať; keď počujú zašuchotať kľúče, tak rozprávač skočí do svojej postele; rodičia sa stále a hocikde hádajú; Bea už neplače, ani sa nehrá s bábikami; včera sa rodičia pohádali na ulici; bol večer; otec nechodil; mama zobrala Beu a rozprávača, že idú za ním; otca stretli pri parku; strašne sa pohádali; mama otcovi vykrikovala, že je opilec; mama posielala rozprávača za otcom a na to ho hneď volala späť; rozprávač chodil medzi nimi; okolo postávali ľudia a povzbudzovali ich; nakoniec prišli domov; rodičia sa hádali ďalej; Brko vraví, že Ivy už nepíše, lebo sa dal na futbal; Brko opäť tára nezmysly; iný deň išla mama s deťmi znova hľadať otca; našli ho na rovnakom mieste; rodičia sa hádali; pri jame sa rozprávač oprel do otca a zhodil ho do jamy; rozprávač sa rozbehol domov; rozprávač čaká na Beušku, lebo vie, že urobila to isté; vonku sneží; Brko má mumps; Brko si v škole vymýšľal na mamu; Brko pozoruje autá na ceste; odprevádza rozprávača k dverám; Brko chce, aby mu rozprávač kúpil na Ježiška pukance; rozprávač sa vracia zo školy; vidí Brka vykrikovať z balkóna Sci-fi Zápletka a dej budú o návrate vesmírnej lode na Zem; rozprávač si to predstavuje ako sled obrázkov alebo zábleskov; v hlavných úlohách by bol on sám a jeho žena; veliteľom lode by bol Nicholson alebo Delon; žena by bola lekárkou výpravy; aj v skutočnosti je lekárkou; práve by sa v diele pohádali; muž by chcel dvojnásobnú dávku práškov na spanie; správy zo Zeme t vojne, atentátoch, bitkách by muža znechutili; podobná nálada by bola aj na palube lode; rozprávač si predstavuje, že v príbehu by bola vždy scéna, ktorá by ukázala, ako si lezú na nervy; pre pobavenie by kamera ukázala názov lode Znak pokoja; veliteľ by mužovej žene prikázal dať každému sedatíva; žena by muža odhováralo od jeho porcie sedatív; ich hádku by nikto nepočul, lebo všetci by spali; veliteľ by pracoval vo svojej kajute; zrazu by sa im na obrazovke zjavil veliteľ; vypočul si cez plošticu ich hádku; veliteľ by ich musel potrestať za nesplnenie rozkazu, ale našťastie by boli v blízkosti neznámej planéty, ktorú by bolo treba preveriť; muž by si spomenul na filmy o votrelcoch; v celom vesmíre sa však zabíjalo iba na Zemi; na prieskum by musel ísť muž so ženou; muž by sa hneval, že musel ísť, keď chcel ísť spať; žena by sa usmievala; muž so ženou by sa v pristávacom module nechtiac dotkli; muž by si spomenul na lásku k žene; muž by sa usmial na ženu; na planéte by žiadne živé bytosti nenašli; žena by však vedela, že sa s niečím živým stretli; dala by si dole skafander, roztiahla ruky a čakala, kým muž urobí to isté; muž by vypol spojenie s veliteľom; muž by sa prestal 205 cítiť unavení; o chvíľu by videli odlietať vesmírnu loď; okolo muža a ženy by začala rásť tráva, kríky a stromy; napadal by sneh; počuli by vodu; cítili by, ako ich víta pôda; celá planéta by bola živou bytosťou; možno by ju nazvali Harmónia; možno by začali komunikovať bez použitia slov; po čase by určite našli porozumenie; muž so ženou by si podali ruky na znak pokoja a dali by si pozor, aby ich už nijaký anjel s horiacim mečom nevyhnal Poznámky Kufor = niečo, čo sme odložili; miesto, kde nájdeme množstvo vecí Sen = snívanie o minulosti; oddávanie sa fantázii V diele sa nachádza množstvo rôznych jednoduchých poviedok Niektoré poviedky nám prinášajú ponaučenie Príbehy sú krátke, ale výstižné Autor používa nespočetne množstvo slangových slov, stretávame sa s erotickými motívmi Jazyk diela je postavený pred dej Vo väčšine príbehov je rozprávač v 1. osobe singuláru Do každodenných vecí autor vkladá fantáziu a zázračnosť Dielo vyšlo v roku 1993 206 Kým kohút nezaspieva Autor: Ivan Bukovčan Literárny druh: dráma Literárny žáner: divadelná hra Hlavná myšlienka: aj v ťažkých časoch, musíme zostať ľuďmi Téma: uväznenie 10 obyvateľov kvôli vražde nemeckého vojaka Vonkajšia kompozícia 2 dejstvá – 21 výstupov (8-13) Hlavné postavy Ondrej – mladý študent; Fankyn priateľ; zatkli ho s Fankou pred parkom; vážny (nevenoval pozornosť Fankynym rečiam, ale premýšľal, prečo ich zavreli); zodpovední (chcel Fanku s parku priviesť do 7 domov); rozvážny (do milovania sa s Fankou sa nehrnul); podozrievavý (vyzvedal od učiteľa, prečo má rozbité okuliare a dotrhaný kabát); neúprosný (stále dobŕdzal do učiteľa kvôli kabátu a okuliarom); naivný (Fanku nerátal medzi uväznených, aj keď to bola hlúposť); mal charakter (odmietal prijať ponuku, aby si zvolili jedného koho popravia); statočný (prihlásil sa na smrť, aby ochránil Fanku); zachoval si ľudskosť (chcel zachrániť všetkých, nie len seba); zhnusený (z neľudskosti ostatných) Fanka – 15 ročné dievča; Ondrejova priateľka; zatkli ju s Ondrejom pred parkom; pobláznená (neuvedomovala si vážnosť situácie; nasadila si plynovú masku; chcela si ísť ľahnúť do postele; chcela aby ju Ondrej pomiloval); zasnená (predstavovala si život s Ondrejom); zbrklá (obvinila Terezčáka, že ich počúval); bála sa (diania v pivnici) Terezčák – starec; zatkli ho pred cintorínom; nemal rád Babjakovú (stále sa vadili); zostal hrdý (dozvedel sa, že syn nespolupracoval s Nemcami); odvolával sa na Bibliu (spomínal judášovu zradu); musel pomstiť syna (preto nemohol zomrieť); znechutený (že Uhrík zabil tuláka); vyhrážal sa Uhríkovi (že keď sa z tade dostanú, tak ho odstrelí) Babjaková – babica (pôrodná baba); zatkli ju na ceste z potratu; rozhorčená (vyhrážala, čo všetko urobí vojakom); nemala rada Terezčáka (stále sa vadili); chamtivá (chcela získať v dražbe veci z pivnice); naivná (verila, že im Fischl pomôže); ospravedlnila sa Terezčákovi (lebo zistili, že jeho syn nespolupracoval s Nemcami); zhrozená (že Uhrík tak ľahko zabil človeka) Doktor Šustek – zverolekár; zatkli ho na ceste zo zabíjačky na stanicu; fajčiar; rozhorčený (vyzýval Babjakovú, že treba protestovať); naivní (veril, že im Fischl pomôže); nervózny (lebo nemal cigarety); opustí sa (keď mu Fischl povedal, že nedokázal vybaviť jeho prepustenie); bezcharakterný (chcel prijať majorovu ponuku); stratil ľudskosť (chcel vybrať jeden „kus“ pre majora podľa rôznych kritérií; snažil sa presvedčiť Terezčáka, aby sa dobrovoľne prihlásil) 207 Tulák – mladý, zarastený muž; pôsobil ako tulák (krátky, ošúchaný kabát; starý, sivý sveter; špinavé baganče; vyzerá zanedbano a ustate); povstalecký vojak (ušiel z transportu do koncentračného táboru); fajčil; sarkastický (keď niektorí hovorili, že sa im Nemci musia ospravedlniť); záhadný (nikto ho nepoznal); realista (poukázal na to, že sú 10; povedal o zvyku 10 za 1); nedôverčivý (neveril Fischlovi, že im nejako pomôže); chladnokrvný (nevybuchol, keď ho Uhrík obvinil z vraždy); uvedomelý (vedel, že major ich novou podmienkou iba rozhnevá); mal charakter (nechcel prijať ponuku na zabitie jedného); zachoval si ľudskosť (nesúhlasil so Šustekovými návrhmi, podľa čoho, by mali vybrať vyvoleného; chcel odmietnuť majorov návrh); statočný (chcel odmietnuť návrh a zachovať si ľudskosť); zomrel (Uhrík mu sekol britvou do krčnej tepny) Samo Uhrík – holič (najlepší v meste); chválenkár (vychvaľoval sa, že k nemu chodia prominentní zákazníci); stále spomínal, že strihá pána Severínyiho; výbušný (vyhrážal sa tulákovi britvou); naivný (veril, že im Fischl pomôže); nervózny (lebo Šustek hľadal cigarety); začne blázniť (obviňuje tuláka, že zabil vojaka, lebo si krája chlieb loveckým nožom); opustí sa (keď mu Fischl povie, že pán Severínyi sa na neho vykašľal); bezcharakterný (usvedčil Fischlovi tuláka z vraždy, lebo mal lovecký nôž); stratil ľudskosť (snažil sa presvedčiť Terezčáka, aby sa dobrovoľne prihlásil; zabil tuláka); tvrdil Fischlovi, že tulák sa zabil sám; pomätie sa (začne sa bláznivo smiať a navrhne, aby dali majorovi hocijaké meno obyvateľa mesta; snaží sa ospravedlniť svoj čin a vymýšľa si, že tulák bol žid a nie vojak); nakoniec sa zachová ako chlap (príjme kľúč a zomrie) Učiteľ Tomko – pokojný (vravel, že všetko sa vysvetlí); podozrivý (mal rozbité okuliare; dotrhaný kabát); optimista (veril, že vojna sa skončí a všetko bude dobré); uvedomelý (upokojoval rozbroje medzi uväznenými; tajil o zvyku 10 za 1, aby nepanikárili); pacifista (chcel, aby sa v meste nažívalo pokojne, ako do vojny); nesebecký (prihovoril sa za Terezčáka a Babjakovú); spravodlivý (tulákovi dal veľký kus chleba, lebo 2 dni nejedol a doktorovi tenký, lebo bol na zabíjačke); rozumný (dohováral Uhríkovi, nech netvrdí o tulákovi, že zabil vojaka; vypýtal si od Fischla hodinu na premyslenie); mal charakter (odmietal ponuku, aby si zvolili jedného, ktorého popravia); zachoval si ľudskosť (chcel zachrániť všetkých, nie len seba) Pani lekárnikova – žena lekárnika; chytila ju ako vychádzala z pošty; nevedela nič o mužovi (už 2 mesiace); opovrhovala Marikou (lebo bola prostitútka); naivná (myslela, že im Fischl pomôže); poverčivá (vykladala si karty); sebecká (chcela zachrániť hlavne seba) Marika – mladá žena; prostitútka; zdvorilá (každému sa pozdravila); snaživá (chodila na kurzy šitia; učila sa po nemecky); čestná (zastala sa tuláka; udala Fischlovi Uhríka) Pán Fischl – pôvodom Nemec; obchodník s drevom (mal pílu a drevosklad); vojaka zabili pred jeho domom; robil spojku medzi Nemcami a uväznenými (lebo bol u neho ubytovaný nemecký major); názorovo bol na strane Nemcov (slabší sa mali poddať silnejším); cítil zášť voči obyvateľom mesta (počas povstania ho tiež uväznili a musel sa skrývať); populista (tvrdil, že sa pokúsi uväzneným pomôcť, ale veľmi im nepomohol); bol zaviazaný Terezčákovi (lebo ho jeho syn ukrýval doma); nervózny (keď mal povedať o novej podmienke majora); zhrozený (zo zabitia tuláka; z neľudskosti v pivnici) Obsah Ondrej s Fankou sú uväznení do pivnice domu Petrášovcov, kde sa po chvíli stretávajú s pánom Terezčákom. Následne sú do pivnice uväznení babica Babjaková, doktor Šustek 208 a neznámy človek – tulák. Onedlho sa dvere do pivnice opäť otvoria, počuť krik muža, úder a muž padá po schodoch. Babjaková spoznáva v mužovi pána holiča Uhríka a pomáha mu postaviť sa. Po Uhríkovi sú do pivnice poslaní učiteľ Tomko s pani lekárnikovou. Ondrej si na učiteľovi všíma, že má rozbité okuliare a dotrhaný kabát. Konečné zoskupenie v pivnici za krátko doplní prostitútka Marika. Tá prítomným oznámi, že ktosi zabil nemeckého vojaka. V pivnici panuje neistota, nikto nevie, prečo ich vojaci odchytili. Ondrík si uvedomuje, že s Fankou pravdepodobne porušili zákaz vychádzania po 7 hodine, ktorí platil v meste, ale našli sa aj takí, ako pán Terezčák, ktorých chytili ešte pred 7.00. Nakoniec dôjdu k záveru, že každého chytili za niečo iné (pozri charakteristiku postáv). Babica Babjaková, pani lekárnikova, Šustek a Uhrík sú obzvlášť pobúrení a dožadujú sa vysvetlenia. Učiteľ Tomko si zachováva chladnú hlavu a s pomocou Ondreja upokojuje ostatných, že sa všetko určite vysvetlí. Po čase sa dvere do pivnice otvoria a medzi väzňov vstúpi pán Fischl. Ten ich oboznamuje zo situáciou. Niekto loveckým nožom zabil nemeckého vojaka, ktorý bol členom stráže nemeckého majora prebývajúceho v dome pána Fischla. Ak sa do rána nenájde vinník, tak ich desiatich popravia. Fischlové slová pobúria Uhríka, Šusteka, Babjakovú..., ktorí sa začnú obhajovať, že sú nevinní. Fischl im však sľubuje, že za nich u majora prihovorí. Tulák mu však neverí, pretože Fischl má nemecké korene. Situácia sa kvôli tulákovi vyostrí, no Tomko všetkých upokojuje a Fischl odchádza. Čas v pivnici plynie a väzni sa postupne zabývajú. Na to sa otvoria dvere, ale nikto nevstúpi. Ondrej sa rozbehne pozrieť k dverám a vráti sa s vedrom vody a chlebom. Zatiaľ, čo Tomko spravodlivo rozdelí chlieb Šustekovi a tulákovi, Uhrík sa škriepi s Marikou. Zrazu však jeho pozornosť zaujme tulák, ktorý si krája chlieb s loveckým nožom. Uhrík obviní tuláka, že on je vrahom vojaka. To zaujme aj ostatných, ktorý chcú od tuláka vedieť, kto vlastne je. Situáciu sa opäť snaží upokojiť Tomko s Ondrejom. Do pivnice sa vracia Fischl. Ten oznamuje babici, že môže odísť, ak povie meno rodičky, ktorej pomáhala. Babica však klamala, nebola pri pôrode, ale potrate a nič nepovie. Pánovi Terezčákovi, Šustekovi ani Uhríkovi, Fischl pomôcť nedokázal. Uhrík s doktorom sa opustia, ale Terezčák je šťastný, pretože sa dozvedel, že jeho syn nesympatizoval s Nemcami. Fischl, ale prezradí, že nemecký vojak bol opitý. Preto im major dáva ponuku, aby si zvolili iba jedného, ktorý si zoberie kľúč, vyjde z pivnice a bude utekať. Väzni sa nevedia dohodnúť, či ponuku prijať. Uhrík následne zoberie všetko do vlastných rúk a Fischlovi povie, že tulák je vrah. Fischl si pozrie tulákov nôž a vraví, že sa zhoduje s vražednou zbraňou, ale nôž, ktorým zabili vojaka, ostal v jeho tele. Tulák si zoberie nôž, vynadá Uhríkovi a Fischl odchádza. Situácia v pivnici sa vyostruje, uväznení sa nevedia dohodnúť, kto by mal prijať kľúč a zomrieť. Prihlási sa Ondrej, ktorému je zle zo sebeckosti ostatných. Tomko s tulákom však Ondrejovi dohovárajú, aby nebláznil. Uhrík so Šustekom skúšajú prehovoriť Terezčáka, ale ten sa rozhodol, že pomstí svojho syna. Tomko s tulákom sú zhnusení z Uhríkovho a Šustekovho správania. Tulák navrhuje, aby ponuku odmietli, čo sa Uhríkovi so Šustekom nepáči. Tulák ukazuje popálené dlane a prezrádza, že utiekol z prevozu do koncentračného tábora. Uhrík so Šustekom si stále stoja za svojím a je im jedno, že 1 zomrie a ostatní sa zachránia. Tulák však argumentuje, že 9 sa stanú vrahmi a budú s tým žiť po celý život. Medzi Uhríkom a tulákom sa strhne hádka. Uhrík v zápale hnevu vytiahne britvu a sekne ňou tuláka do krku, ktorý umrie. Všetci sú zhrození, čo sa stalo. Uhríka to tiež rozhodí, ale začne sa obhajovať, že tuláka aj tak nikto nepoznal a iba robil napriek. Na to sa otvoria dvere a do miestnosti prichádza Fischl. Ten oboznamuje ostatných, že vraha ešte nenašli a priniesol kľúč pre vyvoleného. Tomko ale vraví, že ponuku. V tom sa ozve Uhrík, 209 tvrdiac, že už ich je iba deväť, pretože tulák sa zabil. Fischl im vraví, že to mení situáciu. Ozve sa ale Marika, ktorá hovorí, že tuláka zabil Uhrík. Šustek chce vedieť pravdu, ale nikto nechce nič povedať. Nakoniec sa pozrie na učiteľa, z jeho mlčania pochopí, že je to pravda, zhrozí sa a uteká preč. Po Fischlovom odchode sa ostatní pustia do Uhríka. Ten sa snaží prekričať svoje svedomie a obhájiť svoj čin, ale nestretáva sa s pochopením. Terezčák ho chce po vojne odstreliť a Šustek sa mu vyhráža súdom. Uhrík im však vraví, že ak sa z pivnice dostanú, nesmú o jeho ohavnom čine nikomu povedať. Vymýšľa si, že tulák bol žid a stále sa snaží svoj čin ospravedlniť. Na to podíde k tulákovi, aby svoje tvrdenie dokázal, no učiteľ Tomko sa už neudrží a jednu mu vrazí. Z rohu vyjde Terezčák, ktorý hovorí Uhríkovi, že kľúč patrí jemu. Uhrík sa pýta ostatných, či si to tiež myslia, čo učiteľ vyvracia. . Uhrík nechápe, prečo sa k nemu tak správajú, keď ich vlastne zachránil a začne sa ľutovať. Nakoniec príjme kľúč, ale žiada, aby mu ho niekto podal. Terezčák vykročí ku stolu, ale Tomko ho zastaví. Uhrík si tak kľúč zoberie sám a rozbehne sa ku dverám. Tomko sa ho snaží zastaviť, ale márne. Dvere zaškripocú, Uhríka počuť utekať, až sa ozve dávka zo samopalu a nastane ticho. Terezčák ľutuje iba Tuláka, ale pre učiteľa to boli obaja rovnocenní ľudia. Obsah po častiach Prvé dejstvo Prvý výstup Ondrej s Fankou sú uväznení v neznámej miestnosti; Fanka spoznáva Petrašovský salón; Fanka si prezerá veci; Fanka si neuvedomuje vážnosť situácie; Ondrej ju zahriakne; Fanka pripisuje vinu za ich uväznenie Ondrejovi; Ondrej tvrdí, že len chcel aby bola z parku do 7 doma; Fanka opisuje Ondrejovi aký budú mať dom; Ondrej poľaví z vážnosti; Franka nadáva na vojnu; Ondrej jej vraví, aby nekričala; Franka sa odmlčí a nasadí si plynovú masku; Franka vyčíta Ondrejovi, že sa k nej správa ako k dieťaťu; Fanka si chce ísť ľahnúť do postele; Fanka vyčíta Ondrejovi, že ju nechce pomilovať; Franka s Ondrejom sa rozprávajú o svadbe; Franka hovorí, že sa bojí; Franka presvedčí Ondreja, aby sa šli pritúliť do postele; z kresla za posteľou za dvihne muž Druhý výstup Fanka s Ondrejom spoznávajú Terezčáka; Fanka obviní Terezčáka, že počúval; Terezčák hovorí, že ho zatkli pred cintorínom; Ondrej hovorí starcovi, že po siedmej sa nesmie chodiť po meste; Terezčák vraví, že neexistuje zákon, aby si nemohol uctiť mŕtvych; hore v temnote zazvoní zvonček; počuť ženský hlas; niekto kráča po schodoch Tretí výstup Prichádza staršia žena, podnapitý doktor a neznámy človek; žena sa vyhráža, že toto len tak nenechá; žena vykrikuje, že bola pri pôrode; Terezčák s Babjakovou sa začnú doťahovať; doktor Šustek sa zoznamuje s Babjakovou; Šustek vraví, že bol u švagra na zabíjačke; Šustek sa rozčúli a chce protestovať; z temnoty schodov ho zahriakne tulák; Babjaková, zisťuje kto to je; hore v temnote sa ozve zvonček; počuť muža vykrikovať; dvere sa otvoria; počuť úder; muž padá po schodoch 210 Štvrtý výstup Babica pomáha Uhríkovi na nohy; Babjaková a Šustek prezerajú Uhríkovi ranenú nohu; Uhrík sa vychvaľuje, že je najlepší holič v meste; babica napraví Uhríkovi vytknutý členok; z temnoty sa ozve zvonček; počuť hlas ženy a muža Piaty výstup Dolu schodmi zídu učiteľ Tomko a žena; ostatní sa zdravia s učiteľom; Ondrej sa pýta, prečo má rozbité okuliare; učiteľ trošku zaváha; učiteľ upokojuje ostatných, že všetko sa vysvetlí; žena hovorí, že ju chytila ako vychádzala z pošty; Tomko vraví, že sa musia za to ospravedlniť; tulák je sarkastický; babica sa začne zhovárať s pani lekárnikovou; Fanka nájde vypínač a zapáli svetlo; babica sa s Uhríkom rozpráva o dražbe vecí v pivnici; Uhrík ohovára pána majiteľa domu; babica si prezerá veci, ktoré pôjdu do dražby; Tomko ich pokarhá; Babjaková sa vadí s Terezčákom; Tomko upokojuje situáciu; Terezčák hovorí, že jeho chytili pred 7; Ondrej hovorí, že každý je tu kvôli niečomu inému; Babjaková sa háda s Terezčákom; Tomko všetko upokojuje; Ondrej od učiteľa vyzvedá, prečo má rozbité okuliare; učiteľ je neistý; Ondrej podozrieva učiteľa, že má za uchom krv; v temnote zazvoní zvonček; ozve sa ženský smiech Šiesty výstup Po schodoch zíde Marika; Marika sa všetkým pozdraví; nikto sa jej neodzdraví; Marika prichádza k Uhríkovi a pani lekárnikovej; Tomko ju zahriakne, nech sa krotí; Marika hovorí, že sa učí po nemecky; Marika prezradí, že ktosi zabil pred domom pána Fischla nemeckého vojaka; vojaka prepichli loveckým nožom; tulák s ňou trasie, aby mlčala; Marika sa pýta pani lekárnikovej a Tomka, či nič nepočuli, lebo bývajú pri Fischlovi; Ondrej trvá na tom, aby učiteľ povedal, čo sa mu stalo; Tomko sa nakoniec akože prizná; učiteľ chce, aby všetci ostali pokojní; uväznení sú rozhorčení, lebo učiteľ povedal, že ich budú možno vypočúvať; všetci sa obhajujú, že im nič nemôžu; tulák prehovorí; tulák upozorní na to, že ich je 10; učiteľ chce, aby tulák mlčal; tulák im povie o zvyku 10 civilisti za 1 mŕtveho vojaka; Fanku prepadne panika; Ondrej tvrdí, že ich je 9 a neráta Fanku; v temnote sa ozve zvonček; niekto schádza po schodoch Siedmy výstup Do miestnosti zostupuje Fischl; Fischl sa s každým víta; Fischl prezrádza, že ho poslali za nimi Nemci; pán Fischl sa stal prostredníkom medzi nimi a Nemcami; Fischl hovorí o vražde; Fischl hovorí, že mŕtvy vojak patril do stráže majora, ktorý je u neho ubytovaný; tulák má narážky na Fischla; Tomko s Uhríkom okríknu tuláka; Fischl prezrádza, že Nemci ich 10 zadržali práve kvôli smrti vojaka; Fischl dodáva, že ak nenájdu vinníka do rána, tak ich popravia; Terezčák hovorí, že v evanjeliu je napísané, že prvej než kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš; niektorí sa začnú obhajovať; Fischl hovorí, že vojna nerobí rozdiely; Tomko odporuje Fischlovi, že sú nevinní; Fischl s Tomkom si vymenia rozdielne názory; Fischl hovorí, ako aj jeho počas povstania uväznili; Tomko mu oponuje, že mnohí mu aj pomohli; Fischl hovorí, že im prišiel pomôcť; značí si, že Terezčáka zaistili pred 7 a Babjakovú pri pôrode; pani lekárnikova a Šustek tiež chcú, aby sa za nich prihovoril; Fischl hovorí, že im netreba sa obhajovať, lebo sú iba zaistení a nie obžalovaní; Fischl hovorí, že major musí zabezpečiť bezpečnosť; tulák vybuchne, že nech si obsadzujú svoje mestá; učiteľ sa snaží upokojiť situáciu; Fischl upozorňuje tuláka, nech neprovokuje; Fischl vraví, 211 že musí ísť; tulák vraví, že za neho sa prihovoriť nemusí; babica, Uhrík a Šustek pripomínajú Fischlovi svoje prosby; Fischl odchádza Ôsmy výstup Uhrík, Šustek a babica slovne napadnú tuláka; Uhrík sa vyhráža tulákovi britvou; učiteľ berie britvu a upokojuje situáciu; Tulák vraví, že neverí Fischlovi; ostatní Fischla obhajujú a veria, že major odvolá rozkaz; tulák ich presviedča, že nikto im nepomôže; Ondrej tvrdí, že keby zabil vojaka on, prihlásil by sa; Terezčák sa ozve, že tulák má pravdu; Uhrík šepká, že možno vojaka zabili Nemci sami; tulák vraví, že táto noc je možno ich posledná; ženy zostanú rozrušené; Ondrej obhajuje Fanku, že je ešte dieťa; tulák sa ospravedlňuje, ale nechce im klamať; tulák vraví, že poslednou nádejou je modlitba; skoro všetci sa dajú do modlitby Druhé dejstvo Prvý výstup Každý si našiel svoje malé útočisko; Šustek nervózne hľadá cigarety; pani lekárnikova si vykladá karty; zazvoní zvonček; dvere zarachotia; nikto neprichádza; Ondrej vybehne po schodoch; Ondrej sa vráti s chlebom a vedrom vody; Tomko spravodlivo odkrojí tulákovi a doktorovi; Terezčák sa chce napiť vody; Babjaková sa doňho pustí, že je to nechutné; Tomko ich upokojuje; Ondrej s Tomkom neveria, že Fischl ešte príde; tulák sedí na schode a krája si chlieb; Marika sa škriepi s Uhríkom; Uhrík zrazu podíde ku tulákovi; Uhrík upozorňuje, že si tulák krája chlieb loveckým nožom; všetci okrem pani lekárnikovej spozornejú; Tomko hovorí, že to nie je jediný lovecký nôž na svete; Uhrík obviňuje tuláka, že to on zabil vojaka; uväznení chcú od tuláka vedieť, kto je; pani lekárnikova vykríkne, že jej vychádza karta, značiaca smrť; v temnote sa ozve zvonček; počuť kroky; v pivnici sa zjaví pán Fischl Druhý výstup Fischl vraví, že má dobré správy; Fischl hovorí, že Babjaková môže odísť; pre pána Šusteka však má zlú správu; babica sa pýta, či môže teda odísť; Fischl hovorí, že musí iba povedať meno rodičky; Babjaková zmeravie; Tomko s Fischlom chcú od babice počuť meno; Babjaková vraví, že nepovie; nakoniec sa prizná, že bola pomáhať pri potrate; Šustek sa po zlých správach opustí; Uhrík sa tiež opustí; Fischl vraví Terezčákovi, že major najskôr dovolil jeho prepustenie, ale potom si dal všetko preveriť; Terezčák sa dozvedá, že jeho syn sa iba tváril, že spolupracuje s Nemcami, ale nebolo tomu tak; Terezčák je hrdý na svojho syna; babica žiada Terezčáka, aby jej odpustil; Šustek sa oborí na Fischla, že nikomu nepomohol; Fischl vraví, že by im nikto nepomohol, nebyť jednej náhody; Fischl prezradí, že zabitý vojak bol opitý; Fischl vraví, že major zmenil podmienky a bude trvať iba na poprave 1 človeka; Tomko s Ondrejom chcú vedieť, kto je ten jeden; Fischl hovorí, že si ho musia zvoliť sami; Tomko s Ondrejom sú z toho rozhorčení; Uhrík hrdinsky vraví Fischlovi, vrah je medzi nimi; Tulák vytiahne svoj nôž z vrecka; Fischl si prezerá nôž a potvrdzuje, že to bol presne taký istý, ale nie tento; Uhrík ostane zaskočený; Fischl, vraví, že nôž ostal v tele vojaka; tulák si zoberie nôž a nadáva Uhríkovi; chlapi sa nevedia dohodnúť, či prijať ponuku; Tomko prosí Fischla, aby im dal ešte hodinu na uváženie; tulák nadáva na Nemcov; Fischl sa premáha, aby nevybuchol; Fischl vraví, že sa pokúsi majora ešte presvedčiť, aby upustil aj od zabitia toho jedného; Fischl odchádza Tretí výstup 212 Tomko vybuchne na Uhríka; Uhrík sa bráni; Šustek chce, aby vybrali jedného, ktorého popravia; uväznení sa začnú škriepiť medzi sebou; Ondrej s učiteľom sa snažia upokojiť vášne; hádka medzu ľuďmi pokračuje; Ondrej sa prihlási dobrovoľne, aby ochránil Fanku; učiteľ s tulákom mu to hneď zatrhnú; Šustek si prezerá Terezčáka; Terezčák by si rád už oddýchol, ale ešte musí pomstiť syna; Babjaková sa opäť škriepi s Terezčákom; Uhrík a Šustek sa snažia presvedčiť Terezčáka, aby sa prihlásil; Ondrej s učiteľom sú zhrození; Ondrej sa rozbehne po schodoch; tulák ho zastaví; Ondreja chytí záchvat hnevu; Tomko vyčíta Šustekovi s Uhríkom ich správanie; Uhrík vraví, že učiteľ iba rozpráva, ale nič nerobí; na rozhodnutie majú už iba 25 minút; tulák chce, aby návrh odmietli; Šustek oponuje, že 9 sa zachránia; tulák argumentuje, že 9 sa stanú vrahmi; tulák ukazuje popálené dlane, o ktoré mu Nemci zahasovali cigarety; tulák sa snaží odradiť Ondreja od hrdinských rečí; Šustek sa pýta, čo budú robiť ďalej; tulák vraví, že je treba si zachovať ľudskú tvár; Šustek s Uhríkom si stále stoja za svojím; tulák prezrádza, že je vojak; Šustek ho nazve zbehom; tulák vraví, že ušiel z transportu do koncentračného tábora; tulákovi ide o zachovanie si ľudskosti; Šustekovi s Uhríkom ide o zachovanie si života; Uhrík sa háda s tulákom; Uhrík navrhne, aby dali majorovi hocijaké meno obyvateľa mesta; nikto nie je z nápadu nadšený; Uhrík obhajuje svoj nápad; Uhrík a tulák sa hádajú; Uhrík vytiahne britvu a sekne tuláka do tepny; všetci sú zhrození; muži odnesú tulákove telo na posteľ; Terezčák počuje zaspievať kohúta; Terezčák hovorí Uhríkovi, že sa stalo, ako bolo napísané a pred tým, ako zaspieval kohút, zaprel v sebe Uhrík človeka; Uhrík dáva zúfale gestá; zazvoní zvonček; prichádza pán Fischl Štvrtý výstup Fischl vraví, že páchateľa stále nenašli; Tomko hovorí, že návrh majora odmietajú; Fischl prináša kľúč pre vyvoleného; Fischl vraví, že vyvolený má odomknúť dvere a utekať; Uhrík vraví, že kľúč je zbytočný, lebo už nie sú 10; Fischl podíde k posteli a zhrozí sa; nikto mu nechce povedať, čo sa stalo; Uhrík sa chopí šance a tvrdí, že sa zabil sám; Fischl vraví, že to mení situáciu a onedlho budú všetci voľní; Uhrík prezrádza Fischlovi, že tulák ušiel z transportu; Marika vybuchne a povie Fischlovi, že tuláka zabil Uhrík; Fischl sa pýta učiteľa, či je to pravda; učiteľ mlčí; Fischl pochopí a zhorí sa; Fischl už nechce počuť, čo sa stalo; učiteľ povie pravdu; Fischl kričí, desí sa situácie v pivnici a uteká preč Piaty výstup starec hrozí Uhríkovi, že ak sa dostanú von, tak ho odstrelí; Uhrík sa snaží prekričať svoje svedomie; Uhrík sa nestretáva s pochopením; pani lekárnikova a Šustek vravia učiteľovi, že mŕtveho už nevzkriesia; Šustek hovorí, že Uhrík bude po vojne potrestaný; Uhrík vraví, že má podmienku, aby všetci tvrdili, že tulák sa zabil sám; Uhrík sa postupne snaží ospravedlniť svoj čin; Uhrík si vymýšľa, že tulák bol žid a nie vojak; Tomko sa pýta, že čo by sa zmenilo keby bol aj žid; Tomko sa už neovládne a kričí; Uhrík sa obhajuje, že nechcel zabiť; Uhrík podíde k mŕtvemu, aby dokázal, že bol žid; Tomko sa neudrží a vrazí Uhríkovi; z kúta sa vynorí Terezčák; starec vraví Uhríkovi, že kľúč je jeho; Uhrík sa pýta ostatných, či si to tiež myslia; Tomko vraví, že si to nikdy nemyslí; Uhrík sa začne samoľúbo ľutovať; Tomko mu vraví, nech sa spamätá; Uhrík prijíma kľúč, ale niekto mu ho musí podať; Terezčák vykročí ku stolu, ale Tomko ho okríkne; Uhrík si sám zoberie kľúč a náhli sa hore schodmi; Tomko sa snaží zastaviť Uhríka, lež márne; zámka zaškripoce; otvoria sa dvere; zvonček posledný krát zazvoní; počuť utekajúce kroky; na ulici sa ozve krátka 213 dávka zo samopalu; Terezčák hovorí, že ľúto mu je iba tuláka; všetko končí vetou učiteľa: Boli to naši... bratia... Naši nešťastní ľudskí bratia Vnútorná kompozícia Expozícia – uväznenie 10 obyvateľov mesta Kolízia – väzni sa musia rozhodnúť, kto sa obetuje Kríza – Uhrík zabije tuláka Peripetia – Uhrík prijíma kľúč na smrť Rozuzlenie – obyvatelia môžu odísť Citáty „Je napísané v evanjeliu: Prv než kohút zaspieva, 3 razy ma zaprieš...“ (Terezčák) „Človek nežije podľa fyzikálnych, ale podľa ľudských... podľa zákonov svojho svedomia...!“ (Tomko) „Cítiš, že sa sem blíži smrť! A chceš jej podstrčiť mňa, ty všivák...!“ (tulák) „Zlé semeno už klíči... naše srdcia sa plnia strachom a nenávisťou... Len o jedno vás prosím... Keby sa hocičo stalo, držme sa... ako ľudia!“ (Tomko) „Zrádzame jeden druhého. Sami seba... človečenskú podobu...“ (Tomko) „Ja... ja chcem byť človek... a nie... nie handra!“ (Ondrej) „Počujete...? Kohút spieva... Stalo sa, ako bolo napísané... Prvej, než kohút zaspieval, si zaprel... Zaprel si v sebe človeka...“ (Terezčák) Poznámky Hra je situovaná do roku 1944 v období po potlačení povstania Autor chce poukázať na to, ako sa vo vypätých situáciách odhaľujú skutočné ľudské tváre Autor v diele proti sebe stavia 2 tábory ľudí, tých, čo si chcú zachovať ľudskosť a tých, čo život Hra je založená na existencializme – skúma ľudské správanie v hraničných situáciách 214 Soirée Autor: Milan Lasica, Július Satinský Literárny druh: dráma Literárny žáner: televízna hra Téma: bežný rozhovor, paródia režimu, paródia Hamleta Vonkajšia kompozícia Rozhovor hercov Paródia Hamleta Pozn. Dielo je rozdelené na 4 výstupy, tvrdiť, že ja jedná o 2 dejstvá neodporúčam (odporúčam spýtať sa učiteľa) Hlavné postavy Milan Lasica Július Satinský Zora Kolínska Orchester Petra Smékala Obsah Hra sa začína uvedením sláčikového kvarteta Zorou Kolínskou. Kvarteto však nemôže hrať, pretože jeden z umelcov (Satinský) má problém s čkaním. To naštve ďalšieho člena (Lasicu), ktorý vraví, že takto sa hrať nedá. Následne na javisku ostanú iba Satinský a Lasica, a začína sa ich rozhovor. Lasica najskôr predvádza Satinskému ako sa má tváriť, následne sa dvojica zhovára o ich detstve. Satinský rozpráva o mamičke, že bola jemná žena, pri tom ho bila a hádzala po ňom veci. Na konci výstupu zaspieva Satinský pesničku, čo mu spievala mamička. V nasledujúcom výstupe, chce Satinský od Lasicu, aby mu dal lekcie v pretvarovaní. Lasica však hovorí, že to nie je len tak, on sa učil pretvarovať od malička. Tým plynule prechádzajú opäť na rozhovor o detstve. Satinský mal pestré detstvo, precestoval takmer celý svet, ale tvrdí, že jeho detstvo bolo nudné a jednotvárne. Naopak sa mu páči, že detstvo Lasicu bolo zaujímavé a pestré, no pri tom žil v stereotype 28 rokov. V tomto prípade využívajú herci iróniu, aby pobavili. Herci sa vracajú na javisko a rozhovor o práci ich privedie k paródii vyšetrovania. Satinský sa tvári ako vyšetrovateľ, zatiaľ čo mu Lasica rozpráva o divadelnej hre, na ktorej naposledy bol. Satinský si neustále niečo namýšľa, všetko podozrieva, dokončuje Lasicove vety. Vraví zapisovateľke (imaginárnej), aby si zapisovala Lasicovu výpoveď. Nakoniec si uvedomí, že Lasica opisuje divadelné predstavenie a aj on porozpráva o jednom, ktoré pred 215 nedávnom videl. Obidvaja herci sa zhodnú, že milujú divadlo, tak sa rozhodnú zahrať nejakú hru a Satinský oboznámi divákov, že zahrajú Hamleta. (Tento výstup, najmä stvárnenie vyšetrovania, môžeme označiť za paródiu socialistických praktík) Satinský prichádza na javisko ako Rosencratz a Lasica ako Guildenstern. Satinský straší Hamleta (imaginárny za oponou) a prichádza za ním Lasica. Lasica mu rozpráva ako v noci videl Hamleta dvíhať dýku na Claudia a snažil sa mu dohovoriť. Následne bol Hamlet zavolaný k matke Gertrúde, Lasica ako Guildestern ho tajnou cestou predbehol a schoval sa za záves. Tam sa dostal do sporu s Polóniom, ktorý sa tam skryl po ňom a zabil ho. Satinský aj Lasica si však neuvedomujú, že ho zabil Lasica a premýšľajú kto to urobil. Ďalej Lasica hovorí Satinskému, že on vedie vyšetrovanie vraždy a že Ofélia sa utopila, pri tom z jeho rozprávania poznať, že ju on utopil. Hra sa končí, keď Satinský hovorí, že musel ísť kúpiť Hamletovi cigarety. Lasica sa nahnevá, že vtedy cigarety ešte neboli, a že Satinský tým kazí hru. Satinský však hovorí, že on dlhé roky hrával Hamleta v SND. Na to napodobnia scénu z nejakej hry, kde Lasica predvedie, čo je herecké umenie. Všetko sa končí, keď majstri herci zahrajú útržky z hier Smrť Cézara, Rómeo a Júlia, a Smrť Jánošíková. Na záver herci len dodajú, že milujú divadlo a celá hra sa končí. Obsah po častiach Pozn. Dielo je rozdelené na 4 výstupy, tvrdiť, že ja jedná o 2 dejstvá neodporúčam (odporúčam spýtať sa učiteľa) Prvé dejstvo Prvý výstup Na javisko vystúpi Zora Kolínska; pozdraví obecenstvo a uvedie sláčikové kvarteto, ktoré má zahrať Mozzarta; na scénu prichádza kvarteto; kvarteto sa rozcvičuje; kvarteto nemôže hrať, pretože Satinskému sa čká; Kolínska ospravedlňuje kvarteto; Lasica sa postaví a povie, že takto sa hrať nedá; Satinský sa ospravedlňuje, že to sa mu ešte nestalo; Lasica mu hovorí, že sa musí pred obecenstvom ovládať; Satinský skúša podľa tváre uhádnuť náhodnú osobu z obecenstva; Satinský hovorí, že to nejde; Lasica mu to má predviesť; Lasica vraví Satinskému, že už podľa jeho tváre vie, že je chudák a nechápe tento svet; Satinský rozpráva, že mamina ho odmalička učila chápať svet; Satinský rozpráva ako im maliar v hypnóze vymaľoval byt; Satinský hovorí, že mamina vyšívala gobelíny; Satinský prezradí, že otec sa mu zastrelil v kuchyni; Lasica mu vyjadrí úprimnú sústrasť; Lasica hovorí, že je chudák; Satinský rozpráva, že nie je chudák; Satinský sa pýta Lasicu, či má nejaké životné krédo; Satinský vraví, že Lasica vyzerá ako mechanik; Lasica hovorí, že sa iba tvári ako mechanik; Lasica ukazuje ako sa vie tváriť ako mechanik, umývač okien, úžerník a rušňovodič; Lasica sa tvári a Satinský má hádať ako; Satinský sa pýta Lasicu, kto ho naučil tváriť sa; Lasica začína rozprávať o svojom živote; Lasica hovorí, že sa narodil vo Francúzsku, no presťahoval sa na Slovensko; Satinský ho ľutuje, že musel mať zlý život chodiť vo fraku, jesť kraby, spávať v pyžame...; Lasica rozpráva o matke o otcovi; Lasica hovorí, že otec bol optimista, ale tváril sa ako nihilista; Satinský mu vraví, že jeho otec si vybral tu najťažšiu pretvárku; Lasica vraví, že existujú ľudia, ktorí do dokážu; Satinský vraví, že on si vybral tváriť sa celý život blbo; Satinský 216 hovorí, že tváriť sa blbo sa vždy zíde, ale nevýhodou je, že ho majú ľudia veľmi radi; Lasica mu navrhuje, či by sa nezačal tváriť normálne; Satinský rozpráva o mamine; mama ho bila od rána do večera; Satinský pokračuje, že po ňom hádzala stoličku, kredenc...; Satinský vraví, že to bola veľmi jemná žena; Satinský vraví, že mamička vyšívala a spievala pri tom; Lasica hrá na husle a Satinský spieva; Lasica sa postaví a vyberá peniaze od publika; Lasica si dá peniaze do vrecka a Satinský beží za ním dole z javiska Druhý výstup Zora Kolínska zaspieva báseň od Tomáša Janovica; Kolínska ďakuje ľuďom, že prišli na predstavenie; Kolínska rozpráva ako to vyzerá v iných divadlách vo svete; Zora zaspieva; Lasica so Satinským sa vracajú na javisko; Satinský hovorí, že sa zlepšil v tvárení sa; Lasica hovorí, že stále vyzerá ako chudák; Satinský chce aby mu Lasica dal lekcie v pretvarovaní sa; Lasica nechce, no potom mu dá Satinský peniaze; Lasica vraví, že urobia pokus; Lasica chce dať Satinskému za ucho a on sa má tváriť ako nič; Satinský hovorí, že sa môžu aj vymeniť; Lasica hovorí, že už ani nie je taký chudák ako vyzerá; Satinský si chce nacvičiť ďalšie tváre; Lasica hovorí, že to nie je také jednoduché; Lasica vraví, že mu zabralo celý život, aby sa naučil pretvarovať; Lasica rozpráva aké mal detstvo; Lasica išiel ráno na záchod, potom do kúpeľne, následne po noviny; Lasica vraví, že chodil aj do školy; Lasica pokračuje, že po škole zjedol obed, išiel sa hrať na ulicu, vrátil sa na večeru, išiel na záchod, do kúpeľne a spať; Lasica hovorí, že takto žil 28 rokov; Satinský hovorí, že Lasica mal super detstvo; Satinský hovoril, že on mal o ničom, jednotvárne detstvo; Satinský hovorí, že žil v Londýne, Paríži, Kalkate, Kapskom meste...; Satinský vraví, že púšť Gobi prešli pešo, lebo im umrela krava; Satinský hovorí, že sa nudil v detstve; Satinský rozpráva o príhodách v Hong Kongu, pri Ženevskom jazere a Grónsku; (Satinský mal zaujímavý život, precestoval celý svet, ale hovorí, že sa nudil a nemal dobré detstvo); Satinský hovorí, že jeho mamina sa chcela zabiť skokom z lietadla, ktoré bolo na zemi; Satinský chce hovoriť o Lasicovom detstve (aj keď mal úplne o ničom, jednotvárny život); Lasica hovorí, ako sa naučil doma na záchode pretvarovať; Lasica hovorí, že chcel skonštruovať lietadlo; Lasica so Satinským sa tvária, že letia nad Himalájami; Lasica hovorí, že doma nespal, iba sa tváril; Lasica hovorí, že vytvoril kozmický výťah; Satinskému sa páči nápad; Satinský s Lasicom sa tvária, že cestujú vesmírnym výťahom; Lasica hovorí, že potom sa presťahoval do stredu mesta; Lasica hovorí, že zostrojil lietajúcu stoličku; Satinský robí rozhovor s Lasicom o jeho vynáleze; Satinský rozpráva v niekoľkých jazykoch; Lasica vysvetľuje ako zostrojil lietajúcu stoličku; Satinský a Lasica rozprávajú po rusky; Satinský uvedie po rusky Lasicu a kapelu; Satinský zíde z javiska; Lasica spieva po rusky; Satinský niekoľko krát vyjde na javisko a pridá sa do spevu; Lasica zatiahne oponu Tretí výstup Zora Kolínska prichádza na javisko; Zora spieva báseň od Tomáša Janovica; Zora rozpráva príbeh, ako postavili múr plaču; Zora spieva; na scénu sa vracajú Satinský s Lasicom; Satinský sa pýta Lasicu, či je pravda, že utiekol z domu; Satinský vedie Lasicu do akože jeho kancelárie; Satinský hovorí, že ako mladý dostal československé občianstvo; Lasica sa pýta Satinského kde je zamestnaný; Satinský hovorí, že dostal miesto kapitána na polícii; Satinský sa pýta Lasicu, kde robí (vypočúva ho); Satinský sa pýta Lasicu, či chodí do kina; Lasica hovorí, že chodí; Satinský vraví Marte (vymyslená), aby začala zapisovať; Lasica hovorí, že videl Pikovú dámu; Satinský mu ukazuje (nič v skutočnosti nedrží) fotky nejakých žien, či 217 je to ona; Lasica si nevie spomenúť, kde ju videl; Lasica vraví, že ju videl za oponou; Satinský sa ho pýta, či za železnou; Lasica hovorí, že opona sa otvorila a nikto tam nebol; Lasica hovorí, že tam bola diera a všetci sa tam schovávali; Satinský vykrikuje, že tam boli imperialisti a vyhráža sa im, že ich pochytajú; Lasica vraví, že do tej diery cez dvere vošiel muž; Satinský hovorí, že tak tam boli žiaci a muž bol učiteľ; Lasica hovorí, že všetci si sadli okrem toho pána; Lasica hovorí, že muž vytiahol z puzdra paličku; Satinský mu skáče do reči, že ich začal biť; Lasica hovorí, že hovorí, že muž spravil paličkou pohyb a ostatní začali vyhrávať (dirigent a orchester); Lasica vraví, že všetci mali husle; Satinský vraví, že to mu zatajil; Lasica vraví, že jeden mal čelo (hudobný nástroj); Satinský sa urazí, že Lasica tára, veď ako mohol mať iba jeden čelo (na hlave); Lasica vysvetľuje, že všetci mali čelo (na hlave), len muž mal 2; Satinský nedokáže pochopiť, čo to bolo za čelo; Lasica vraví, že zistil, že muž s paličkou hádal, kto práve hrá; Satinský vraví, že to bola súťaž; Lasica hovorí, že muž vždy uhádol; Satinský sa rozčertí, že tak to všetko mali dohodnuté; Lasica hovorí, že raz muž neuhádol; Lasica hovorí, zrazu prišla žena a mužovi niečo spievala; Satinský hovorí, že to musela byť jeho žena; Lasica hovorí, že k pani prišiel muž a tiež spieval na muža dole; Lasica hovorí, že muž zrazu spravil pohyb, ako by mal dosť a všetci prestali; Lasica hovorí, že spadla opona a všetci sa uklonili; Satinský hovorí, že to museli byť moslimovia; Satinský sa pýta Lasicu, kde sedel celý čas on; Lasica hovorí, že sedel vzadu a jedol tam; Lasica hovorí, že keď všetci odchádzali, tak aj on vstal a odišiel z divadla; Satinský až teraz uvedomí, že Lasica opisoval predstavenie; Satinský hovorí, že má divadlo rád; Lasica sa pýta na čom bol Satinský naposledy; Satinský si nevie spomenúť; Satinský hovorí, že bol v bustistickej galérii; Satinský opisuje ako to vyzeralo v galérii; Satinský hovorí, že sa pozeral na bustu, ktorá plakala; Satinský hovorí, že busta ho pinkla; Satinský hovorí, že visel cez zábradlie, busta ho držala za nohy a on v priepasti pod ním pozoroval hru na javisku; Satinský opisuje hru na javisku; Lasica hovorí, že miluje divadlo; Satinský navrhuje, aby zahrali nejakú hru od Shakespeara; Satinský oznamuje divákom, že zahrajú Hamleta Druhé dejstvo Prvý výstup Zora Kolínska zaspieva báseň od Tomáša Janovica; Na javisko prichádza Satinský ako Rosencratz; Rosencratz volá na Hamleta, vydávajúc sa za jeho otca, aby ho pomstil; na javisko prichádza Lasica ako Guildenstern; Rosencratz sa vydáva za Hamletovho otca, a vraví mu (niekomu za oponu), aby ho pomstil; prichádza Guildenstern; Rosencratz hovorí Guildensternovi, že sa vydával za Hamletovho otca; Guildestern hovorí, že je unavený, lebo ho niekto v noci objal; Guildenstern hovorí, že dotyčný si myslel, že je to Gertrúda; obidvaja premýšľajú, kto je Gertrúda; Rosencratz hovorí, že veď to je kráľovná; Guildenstern hovorí, že sa vydal z dotyčným a na konci chodby uvidel kráľa; Guildestern hovorí, že zrazu sa ku Claudiovi blížila dýka a držal ju Hamlet; Rosencratz hovorí, že Hamlet veľa číta; Rosencratz hovorí, že minule stretol na hradbách prelud Anny Kareniny, lebo tiež veľa číta; Guildenstern hovorí, že si zavolal Hamleta a dohováral mu; Hamlet povedal, že je nervózny a najradšej by každého pozabíjal; Guildenstern hovorí, že Hamleta zavolala Gertrúda; Guildenstern hovorí, že tajnou skratkou predbehol Hamleta a dostal sa ku kráľovnej do izby; Guildenstern hovorí, že sledoval kráľovnú spoza závesu chodiť nervózne po izbe; zrazu sa za záves cez tajné dvere dostal aj Polónius; Polónius nahováral kráľovnú, aby dohovorila Hamletovi; Guildestern vraví, že povedal Gertrúde básničku; Guildestern vraví, že v tom prišiel do izby Hamlet; Hamlet sa s matkou hádali, kto pôjde po pivo; Guildestern hovorí, že sa pohádal s Polóniom o tom, kto má ísť preč; Guildestern 218 vrazil Polóniovi; Guildestern sa porezal, lebo Polónius mal v bruchu jeho dýku (Guildestern ho pred tým bodol); Rosencratz hovorí, že to je drzosť, že chodil s jeho dýkou v bruchu; Guildestern hovorí, že Polónia niekto prepichol cez záves (pritom to bol on, ale neuvedomujú si to); Rosencratz premýšľa, kto to mohol byť; Guildestern hovorí Rosencratzovi, že keby sa niekto pýtal, tak dnes v noci boli spolu; Guildestern hovorí, že vedie vyšetrovanie vraždy Polónia; Rosencratz hovorí, že keby sa niekto pýtal, tak bol dnes v noci s ním; Guildenstern hovorí, že aj Ofélia sa utopila; Rosencratz sa ho pýta, či bol pritom; Guildestern hovorí, že áno, že nikdy nezabudne na ten pohľad, keď ju musel trikrát ponoriť (Guildestern udusil Oféliu, ale zase si to neuvedomuje); Ofélia spievala do re mi fa so la si do; Rosencratz hovorí, že počul iba do re mi, lebo ho Hamlet poslal po cigarety; Lasica hovorí, že Satinský kazí celú hru, lebo cigarety vtedy ešte neexistovali; Satinský hovorí, že každý večer hrával v SND Hamleta; Satinský hovorí, že hrával 4 chlapov, ktorý niesli Hamletovu truhlu; Satinský hovorí, že truhlu zaniesol k Hamletovcom domov; Satinský hovorí, že Hamletova mama mu vynadala, že mu tam stále nosí truhly; Satinský s Lasicom sa hádajú o tom, ako prebiehala nejaká hra; Lasica so Satinským sa vyprávajú o nejakej herečke; Lasica so Satinským idú zahrať scénu z hry; Satinský hrá vraha a Lasica pomstiteľa; Lasica sa v žije do postavy, ale Satinský nechápe a myslí si, že sa zbláznil; Lasica sa pýta, či na ňom niečo vidno; Satinský hovorí, že nie; Lasica hovorí, že „A to je to herecké umenie“; Lasica hovorí, aby teraz hral on vraha a Satinský pomstiteľa; Lasica a Satinský zahrajú ukážku zo Smrti Cézarovej, Rómea a Júlie a Smrti Jánošíkovej; Lasica a Satinský hovoria, že divadlo milujú; potlesk publika; na javisko príde Zora Kolínska; Zora poďakuje divákom, že prišli; všetci herci sa uklonia a diváci tlieskajú Citáty „Keď už vystupujete pred obecenstvom, tak sa musíte ovládať, predovšetkým si musíte ovládať svoju tvár, pretože podľa tváre možno spoznať človeka...“ (Lasica) „Ja divadlo milujem. To je totiž jediné miesto, kde to pretvarovanie sa, má aký-taký zmysel.“ Poznámky Zora Kolínska pred každým výstupom recituje básne od Tomáša Janovica V treťom výstupe hrajú Lasica so Satinským vyšetrovateľa (Satinský) s vyšetrovaným (Lasica), čo môžeme považovať za kritiku a paródiu režimu Humor diela je založený na irónii a paródii (Hamlet) Dielo je založené na dialógu medzi hercami Soirée v preklade znamená spoločenský večierok Dielo viedlo k zákazu ich činnosti pretože sa nepáčilo režimu 219 Dotyky Autor: Miroslav Válek Literárny druh: lyrika Literárny žáner: básnická zbierka Téma: láska, život, človek Vonkajšia kompozícia 24 básni Obsah básne jablko Jablko sa v tejto básni stáva symbolom vzťahu muža a ženy. Ich vzťah sa však blíži ku koncu (Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem). Muž už ženu neľúbi a posiela ju preč (Tak si zbaľ svoje veci a môžeš ísť). Žena však stále k nemu niečo cíti a nechce odísť (Oprela sa chrbtom o dvere...). Muž zdvíha zo zeme zelené, zaprášené jablko (symbol nezrelého, zanedbaného vzťahu) a pokladá ho na stôl. Žena sa snaží ich vzťah ešte zachrániť (Pozerala na mňa, utierala jablko, plakala.). Muž ale už nemá o vzťah záujem. (Polož to jablko a choď!). Následne žena odchádza a muž si začne uvedomovať, že nechce o ňu prísť (Otvorila dvere, zbledol som a povedal som: Zostaň!). Ich vzťahu už ale nie je pomoci (Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem). Obsah po častiach (celá zbierka) Nite Prehliadka S hlavou v ohni Večer Dážď Myší sonet Nepochopiteľné veci Jablko Po písmenku Smutná ranná električka Starnutie Minútu pred usnutím Nite Citliví Strom Ohýbači železa Sluch Osudy 220 Počasie Estetika Rovina Dotyky Zem pod nohami Krídla Báseň Jablko Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem. Tak si zbaľ svoje veci a môžeš ísť. Oprela sa chrbtom o dvere a vykríkla očami: Preboha ťa prosím, nie! Ale ja som vedel, že mám toho dosť; vstal som, zdvihol som jablko zaprášené a ešte zelené, a položil som ho na stôl. Neprestávala prosiť, prišla ku stolu, plakala. Pozerala na mňa, utierala jablko, plakala. Až som jej povedal: Polož to jablko a choď! Udalosti sa zbehli, ako som predpokladal. Čo na tom záleží, že v inom poradí! Otvorila dvere, zbledol som a povedal som: Zostaň! Ale ona si zbalila svoje veci a odišla. Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem. Poznámky Pre poéziu Miroslava Válka je typický voľný verš Autor v básňach približuje podstatu človeka a jeho vnútorný svet Válek využíva hru zo slovami, čím núti čitateľa premýšľať Auto sa zameriava na dramatické vnútorné prežívanie človeka a hľadanie šťastia Väčšina básní je melancholických Zbierka zožala množstvo kritiky V básňach sa stretávame z množstvom úvah Autor nič neskrýva a zobrazuje skutočný život 221 Modlitbičky Autor: Milan Rúfus Literárny druh: lyrika Literárny žáner: básnická zbierka Téma: láska, Boh, deti Vonkajšia kompozícia 26 básni Obsah básne Modlitba za starkú Autor sa prihovára Bohu (Matička Božia. Ty deťom dvakrát milá! Počúvaj, čo Ti teraz rozpoviem.). Žiada od neho, aby mu ešte na svete nechal starkú (Nechaj nám starkú. Aby mi dlho žila. Starká má pre mňa času, koľko chcem.). Opisuje starkú, že je veľmi pokojná, nikdy sa nehnevá a svoje vnúčatá zahrňuje všetkou svojou láskou (Starká je vľúdna. Má boží pokoj na duši. Starká sa o nás s nikým nedelí. Má čas ľúbiť nás. A nič ju nevyruší. Pri nej má týždeň sedem nedelí.). Chce s ňou ešte veľa prežiť, a preto opäť prosí Boha, aby mu ju nebral (posledné dve strofy). Obsah po častiach (celá zbierka) Báseň a modlitba Básnik sa modlí za deti Deti sa modlia za básnika Modlitba za rodičov Ranná modlitba Modlitba za nového bračeka Modlitba za staršiu sestru Večerná modlitba Modlitba za starkú Zimná modlitbička Vianočná koleda Jarná modlitba Modlitba so zajačikom Večerné rozjímanie pred cestou do školy Tri smutné modlitbičky Modlitba za osamelé deti Modlitba za mier Modlitba za osamelé deti Modlitba za mier Modlitba za hladné deti 222 Modlitba modlitieb Detský Otčenáš Chlieb náš každodenný A odpusť nám naše viny Neuveď nás do pokušenia Ako bolo na počiatku Básnik hovorí deťom o Otčenáši Deti a modlitbička Báseň Modlitba za starkú Matička Božia Ty deťom dvakrát milá! Počúvaj, čo Ti teraz rozpoviem. Nechaj nám starkú. Aby mi dlho žila. Starká má pre mňa času, koľko chcem. Starká je vľúdna. Má boží pokoj v duši. Starká sa o nás s nikým nedelí. Má čas ľúbiť nás. A nič ju nevyruší. Pri nej má týždeň sedem nedelí. Matička Božia, Ty, ktorú nepoznáme, no vieme o Tebe, ozvi sa na môj hlas. Nechaj nám starkú. My spolu niečo máme. To nikto viac už nemá okrem nás. Poznámky Zbierka vychádzajúca z kresťanských hodnôt Dielo srší pokojom, mierom a láskou Autor dielo venoval najmä deťom V diele sa môžeme stretnúť aj s vážnymi svetovými problémami (Modlitba za osamelé deti; Modlitba za mier; Modlitba za hladné deti), ich vážnosť je však prekonaná peknotou, ktorou Rúfus napísal toto dielo 223 Malý zúrivý Robinson Autor: Jozef Urban Literárny druh: lyrika Literárny žáner: básnická zbierka Téma: svet; život; láska Vonkajšia kompozícia 47 básni v 4 cykloch Obsah básne Predstavte si Autor sníva o krásnom, dokonalom svete. Najskôr opisuje svoju túžbu po svete bez závisti (Predstavte si, že by človek mohol byť slávny a z očí by mu netrčal strach). V nasledujúcich veršoch vyjadruje svoju túžbu po pokoji (Predstavte si, že neexistuje Dallas, Rím, New York, Belfast). Pokračuje opisom svetu, kde ľudia nemajú problémy a môžu sa sústrediť na iné veci (Predstavte si, že naša energia pulzuje v gitarách, celí šťastní hromžíme na decibeli...). Autor vyjadruje svoju túžbu po mieri, po svete bez vojny, ktorému vládne mier a pokrok(...a vymieňame revolvery za Double fantasy, za tehly, za superfosfát, za reaktory). Básnik chce zbaviť svet ľudských predsudkov (Predstavte si, že by ste mohli žiť aj keď nedáte autogram) a strachu (Predstavte si kabriolety namiesto nepriestrelných rolls-royceov, snežienky namiesto obesencov). Ďalej dúfa, že sa ľudia nebudú trápiť s tým, ako vyzerajú (Predstavte si, že vkĺznete do zrkadla bez jaziev, s oboma očami). Nakoniec vyjadruje svoju túžbu, že môžeme vrátiť čas (Predstavte si, že vám John (Lennon) vraví Imagine) a žiť vo svete, kde nie je treba ľudí usmerňovať, poúčať a vychovávať (...a táto báseň, že vôbec neexistuje). Obsah po častiach (celá zbierka) Všetko je inak Ráno poskladaných slnečníkov Košice Prvý vážny záchvat sentimentality Váhanie Kosenie Balada o odstávajúcich ušiach Škriatkovia Búranie Na klzisku Guľka Na Dušičky I Na Dušičky II 224 Smutný koniec priateľovho švagra Predstavte si Nabudúce Schizofrenické blues Pláž pri jazere Všetko je inak Moja zdravá drzosť U Flekú Václavské námestie Rubín I Rubín II Dlabačov Malá Strana Staré Mesto Biela hora Ideme z PKO Karlov most Moja poetická bilancia Moja študijná bilancia Moja ľúbostná bilancia Moja energetická bilancia Hodina opíc Anti-Dürer Neesteticky smrkám Najviac nahá báseň môjho života Moja zdravá drzosť Blues pre sivé oči Opava I Bolo to také zbohom Hodina nočného pokoja Cesty zabudnutých adries Pavlínke Dejiny jednej postele Rany túlavých psov S melanchóliou koňa Opava II Malý zúrivý Robinson Báseň Predstavte si Predstavte si že by človek mohol byť slávny a z očí by mu netrčal strach 225 Predstavte si že neexistuje Dallas Rím New York Belfast Predstavte si že naša energia pulzuje v gitarách celí šťastní hromžíme na decibely a vymieňame revolvery za Double Fantasy za tehly za superfosfát za reaktory Predstavte si že by ste mohli žiť aj keď nedáte autogram Predstavte si kabriolety namiesto nepriestrelných rolls-royceov snežienky namiesto obesencov Predstavte si že vkĺznete do zrkadla bez jaziev s oboma očami ako ľudia Predstavte si že môžete pokojne čakať na stanici a pod nohami vám netiká smrť Predstavte si že priamky leteckých ciest sa nelámu Predstavte si to ticho v bankách Predstavte si že vám John vraví Imagine a táto báseň že vôbec neexistuje Poznámky 226 Autor využíva voľný verš Debutová zbierka autora, ktorou sa prihlásil k mladej, provokujúcej, rebelujúcej generácii so vzormi v americkej literatúre (vplyv Beatnikov) V básňach sa stretávame s iróniou a sarkazmom Dielo je písané živým, hovorovým, bežným jazykom vtedajšej generácie Autor zobrazuje svet s jeho krásami, ale aj nedostatkami Jozef Urban je autorom textu piesne Voda, čo ma drží nad vodou Za túto zbierku bola Urbanovi udelená cena Ivana Krasku 227 Prílohy Odkazy V kapitole Odkazy ponúkam internetové zdroje na stránky poskytujúce ďalšie spracovania jednotlivých diel. Slúžia čisto na doplnenie a rozšírenie vašich vedomostí o uvedených dielach, a informácie v nich obsiahnuté neboli v žiadnom rozsahu použité pri tvrobe tejto práce. Ich autor (alebo osoba, ktorá ich zverejnila) je uvedený na danej internetovej adrese. Autorstvo prináleží len a len ich autorovi, diela zo zdrojov si nijakým spôsobom neprivlastňujem, uvádzam ich čisto pre informačné účely. Antigona https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5MUN0SFI2MGthZXc/view https://referaty.aktuality.sk/antigona-sofokles/referat-20924 https://referaty.aktuality.sk/antigona/referat-3244 https://referaty.aktuality.sk/antigona/referat-25970 https://referaty.aktuality.sk/sofokles-antigona/referat-1011 https://www.youtube.com/watch?v=msY7uLLNoWU&lc=UgjXdpJpujc6DXgCoAEC Hamlet https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5WUQ1cnlUeWRSMDQ/view https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4812-hamlet-william-shakespeare/ https://referaty.aktuality.sk/hamlet/referat-434 https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/6969-rozbor-hamlet-shakespeare/ https://www.youtube.com/watch?v=t0CqUTmwKiM (po anglicky) Valaská škola mravúv stodola https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5NVZ5SF9oZ1k0cEE/view https://referaty.centrum.sk/slovencina-a-cestina/citatelsky-dennik/515/hugolin-gavlovicvalaska-skola-mravuv-stodola https://referaty.aktuality.sk/hugolin-gavlovic-valasska-skola-mravuv-stodola-sylabickyversovy-system/referat-30772 https://referaty.centrum.sk/slovencina-a-cestina/literatura/40087/hugolin-gavlovic:-valaskaskola-mravuv-stodola https://oskole.detiamy.sk/clanok/hugolin-gavlovic-valaska-skola-mravuv-stodola-13271 https://www.youtube.com/watch?v=-w6rjV8sQjw 229 Lakomec https://referaty.aktuality.sk/moli-re-lakomec/referat-30627 https://referaty.aktuality.sk/jean-baptiste-poquelin-moliere-lakomec/referat-25777 https://referaty.centrum.sk/slovencina-a-cestina/citatelsky-dennik/29967/?page=3 https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/6970-moliere-lakomec/ https://www.youtube.com/watch?v=veF1I3lCagw Slávy dcéra https://zlatyfond.sme.sk/dielo/142/Kollar_Slavy-dcera/1 https://referaty.aktuality.sk/jan-kollar-slavy-dcera/referat-2411 https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/6966-slavy-dcera-jan-kollar/ https://referaty.centrum.sk/slovencina-a-cestina/citatelsky-dennik/9046/jan-kollar-slavy-dcera https://oskole.detiamy.sk/clanok/jan-kollar-slavy-dcera-8291 Kapitánova dcéra https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5UGh6SklBNGxIM0U/view https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/5360-kapitanova-dcera-alexandersergejevic-puskin/ https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/6965-kapitanova-dcera-puskin/ https://referaty.aktuality.sk/alexander-sergejevic-puskin-kapitanova-dcera/referat-20864 https://referaty.aktuality.sk/alexander-sergejevic-puskin-kapitanova-dcera/referat-29489 https://oskole.detiamy.sk/clanok/alexander-sergejevic-puskin-kapitanova-dcera-obsah Marína https://zlatyfond.sme.sk/dielo/17/Sladkovic_Marina/1 http://antiskola.eu/sk/referaty/6597-andrej-sladkovic-marina#page.1 https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/9480-marina-obsah-andrejsladkovic/ https://referaty.aktuality.sk/andrej-sladkovic-marina/referat-921 https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/3647-marina-andrej-sladkovic/ 230 Smrť Jánošíková https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5aFFURklCM1hqNTg/view https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4810-smrt-janosikova-jan-botto/ https://referaty.aktuality.sk/jan-botto-smrt-janosikova-rozbor-diela/referat-31074 https://referaty.aktuality.sk/jan-botto-smrt-janosikova/referat-20121 Zakliata panna vo Váhu a divný Janko https://zlatyfond.sme.sk/dielo/171/Kral_Zakliata-panna-vo-Vahu-a-divny-Janko/1 https://referaty.aktuality.sk/zakliata-panna-vo-vahu-a-divny-janko/referat-20926 https://referaty.centrum.sk/slovencina-a-cestina/literatura/19086/janko-kral:-zakliata-pannavo-vahu-a-divny-janko https://referaty.centrum.sk/slovencina-a-cestina/literatura/37107/janko-kral---zakliata-pannavo-vahu-a-divny-janko https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4809-zakliata-panna-vo-vahu-adivny-janko/ Mor ho! https://zlatyfond.sme.sk/dielo/83/Chalupka_Mor-ho/1 https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4808-mor-ho-samo-chalupka/ https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/14917-mor-ho-rozbor/ https://referaty.aktuality.sk/samo-chalupka-mor-ho/referat-20119 https://referaty.centrum.sk/slovencina-a-cestina/citatelsky-dennik/38553/samo-chalupka:mor-ho! Zmierenie, alebo dobrodružstvo pri obžinkoch https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5OUdXZVNEYm9JcjQ/view https://referaty.aktuality.sk/jan-palarik-zmierenie-alebo-dobrodruzstvo-pri-obzinkoch/referat20416 https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/6971-zmierenie-alebodobrodruzstvo-pri-obzinkoch/ Keď báčik z Chochoľova umrie https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5MzlrcERaVEZnM3M/view 231 https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4814-ked-bacik-z-chocholovaumrie/ https://referaty.aktuality.sk/martin-kukucin-ked-bacik-z-chocholova-umrie/referat-16927 https://referaty.centrum.sk/slovencina-a-cestina/literatura/45521/?page=0 Maco Mlieč https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5TEk3RkxuaTE5RHM/view https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/8820-maco-mliec-obsah-tajovsky/ https://referaty.aktuality.sk/jozef-gregor-tajovsky-maco-mliec/referat-9177 Statky – zmätky https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5d3JId0YtQmpBcXc/view https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4816-statky-zmatky-jozef-gregortajovsky/ https://referaty.centrum.sk/slovencina-a-cestina/citatelsky-dennik/11241/?page=0 https://referaty.aktuality.sk/drama-dielo-statky-zmatky/referat-30800 Ťapákovci https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5TTdKMXFVMDBPeTg/view https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/3664-tapakovci-bozena-slancikovatimrava/ https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4815-tapakovci-bozena-slancikovatimrava/ https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/15619-tapakovci-rozbor-postavy/ https://referaty.aktuality.sk/bozena-slancikova-timrava-tapakovci/referat-8577 Na západe nič nové https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5QTJseGJmV2xoSE0/view https://referaty.aktuality.sk/erich-maria-remarque-na-zapade-nic-noveho/referat-8708 https://referaty.aktuality.sk/erich-maria-remaque-na-zapade-nic-nove/referat-246 https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4821-na-zapade-nic-novehoremarque/ https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/14732-na-zapade-nic-nove-e-mremarque-obsah/ 232 Živý bič https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/11646-zivy-bic-milo-urban-strucnyobsah/ https://referaty.aktuality.sk/milo-urban-zivy-bic/referat-21210 https://referaty.aktuality.sk/milo-urban-zivy-bic/referat-3174 https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/6934-zivy-bic-milo-urban/ https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/11646-zivy-bic-milo-urban-strucnyobsah/ https://oskole.detiamy.sk/clanok/milo-urban-zivy-bic-13857 Jozef Mak https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5S2Y0VkpoRndxUjQ/view https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4820-jozef-mak-jozef-cigerhronsky/ https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/14754-jozef-mak-obsah/ https://referaty.aktuality.sk/jozef-ciger-hronsky-jozef-mak/referat-29965 https://referaty.centrum.sk/slovencina-a-cestina/citatelsky-dennik/22523/jozef-ciger%E2%80%93-hronsky:-jozef-mak Drak sa vracia https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5UUR4TkpMRUxBSTg/view https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/14733-drak-sa-vracia-d-chrobakpodrobny-obsah/ https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/359-drak-sa-vracia-dobroslavchrobak/ https://referaty.aktuality.sk/dobroslav-chrobak-drak-sa-vracia/referat-6517 https://referaty.aktuality.sk/dobroslav-chrobak-drak-sa-vracia/referat-18484 https://oskole.detiamy.sk/clanok/dobroslav-chrobak-drak-sa-vracia-11668 O dvoch bratoch https://stanislavjochman.github.io/SJL_maturita/PDF/O_dvoch_bratoch.pdf http://ulaher.fannet.sk/jilemnic.htm 233 https://referaty.centrum.sk/slovencina-a-cestina/citatelsky-dennik/9102/peter-jilemnicky-odvoch-bratoch-z-ktorych-prvy-druheho-vobec-nepoznal https://referaty.centrum.sk/slovencina-a-cestina/citatelsky-dennik/13779/peter-jilemnicky-odvoch-bratoch https://referaty.aktuality.sk/peter-jilemnicky-o-dvoch-bratoch-z-ktorych-prvy-druheho-vobecnepoznal/referat-136 Nox et solitudo https://drive.google.com/file/d/1IcGB7M-7JkQRVpbZlO5aeFTuIVpEEUJu/view https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4817-nox-et-solitudo-noc-a-samotakrasko/ https://referaty.aktuality.sk/ivan-krasko/referat-3810 https://referaty.centrum.sk/slovencina-a-cestina/citatelsky-dennik/40/ivan-krasko-nox-etsolitudo-(noc-a-samota) https://oskole.detiamy.sk/clanok/ivan-krasko-nox-et-solitudo-noc-a-samota Cválajúce dni https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5bFlrcFpadXc3TGc/view https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/8694-cvalajuce-dni-obsah-smrek/ https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4818-cvalajuce-dni-jan-smrek/ http://povinnaliteratura.blog.cz/1206/cvalajuce-dni Mladý svobodník https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1011/Dilong_Mlady-svadobnik/1 https://www.zadania-seminarky.sk/analyza/meditativno-spiritualna-poezia-rudolfa-dilonga-vbasnickej-zbierke-mlady-svadobnik/41594 https://referaty.aktuality.sk/slovenska-medzivojnova-literatura-maturitna-otazka/referat-19246 Kto chytá v žite https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5NjZzMjJ3a2ViNGc/view https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4823-kto-chyta-v-zite-jerome-davidsalinger/ https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4744-kto-chyta-v-zite-salinger/ https://referaty.aktuality.sk/jerome-david-salinger-kto-chyta-v-zite/referat-1012 234 https://studijnysvet.sk/kto-chyta-v-zite-citatelsky-dennik-rozbor/ https://oskole.detiamy.sk/clanok/kto-chyta-v-zite Kolíska https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5cTkxVW05Y1prMU0/view https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/3701-koliska-alfonz-bednar/ https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/7799-koliska-obsah/ https://referaty.aktuality.sk/alfonz-bednar-koliska/referat-503 http://povinnaliteratura.blog.cz/1301/a-bednar-koliska Ako chutí moc https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5ZmcxV1o5Y3loZUU/view https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/3709-ako-chuti-moc-ladislavmnacko/ https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4822-ako-chuti-moc-ladislavmnacko/ https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/7794-ako-chuti-moc-obsah/ https://referaty.aktuality.sk/ladislav-mnacko-ako-chuti-moc/referat-8594 Kufor na sny https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5cjNtOU4yX0xjd28/view https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/6722-dusan-dusek/ https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/10943-kufor-na-sny-obsah-dusandusek-soc/ https://ssag.sk/studovna/files/43---Dusan-Dusek---Kufor-na-sny.pdf https://oskole.detiamy.sk/clanok/dusan-dusek-kufor-na-sny Kým kohút nezaspieva https://www.youtube.com/watch?v=eoLAtr7lyWM https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4827-kym-kohut-nezaspieva-ivanbukovcan/ https://referaty.centrum.sk/slovencina-a-cestina/literatura/30515/ivan-bukovcan:-kym-kohutnezaspieva 235 https://referaty.aktuality.sk/ivan-bukovcan-kym-kohut-nezaspieva/referat-29168 Soirée https://www.youtube.com/watch?v=wPoGJpAkTCA https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/5338-milan-lasica-julius-satinskysoiree/ http://povinnaliteratura.blog.cz/1301/m-lasica-j-satinsky-soir-e https://oskole.detiamy.sk/clanok/milan-lasica-a-julius-satinsky Dotyky https://drive.google.com/file/d/1W_jBiQe2X204l1_B1MuaZGuQ2cso6AB4/view https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4825-dotyky-miroslav-valek/ https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/3727-dotyky-miroslav-valek/ https://referaty.aktuality.sk/miroslav-valek-dotyky/referat-332 https://referaty.centrum.sk/slovencina-a-cestina/citatelsky-dennik/3420/miroslav-valekdotyky Modlitbičky https://referaty.aktuality.sk/poezia-milana-rufusa/referat-6629 https://referaty.aktuality.sk/milan-rufus/referat-25494 https://oskole.detiamy.sk/clanok/milan-rufus-10587 Malý zúrivý Robinson https://ulozto.sk/file/YfsxsZHL/jozef-urban-maly-zurivy-robinson-pdf https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/6723-jozef-urban/ https://referaty.aktuality.sk/jozef-urban-zivotopis-dielo/referat-17969 236 Zoznam použitej literatúry Sofokles, Antigona, s. 80, vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1982, 6129082 W. Shakespeare, Hamlet, s. 225, vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1977, 6176377 Hugolín Gávlovič, Valaská škola mravúv stodola, s. 994, vydavateľstvo VEDA, Bratislava 1989, ISBN 8022400459 Moliére, Mizantrop, Lakomec, s. 220, vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1975, 6157175 Kollár, Slávy dcéra, s. 130, vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1974, 6147074 Puškin, Kapitánova dcéra, s. 109, vydavateľstvo Mladé letá, Bratislava 1987, 06624487 Sládkovič, Marína, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Martin 1953 Botto, Smrť Jánošíková, vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1984, 6155184 Kráľ, Jarná pieseň, s. 180, vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1983, 6146783 Chalupka, Mor ho! a iné, s. 130, vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1974, 6150974 Palárik, Dobrodružstvo pri obžinkoch, vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1972, 6127172 Kukučín, Keď báčik z Chochoľova umrie, vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1983, 6145683 Tajovský, Výber z diela, s. 335, Slovenské nakladateľstvo dobrej knihy, Bratislava 1953 Tajovský, Statky-zmätky, s. 136, vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1985, 6166885 Timrava, Ťapákovci a iné poviedky, s. 251, vydavateľstvo Mladé léta, Bratislava 1960 Remarque, Na západe nič nového, vydavateľstvo Smena, Bratislava 1966 Urban, Živý bič, s. 380, vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1984, 6159384 Hronský, Jozef Mak, s. 240, vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1966, 6157966 Chrobák, Kamarát Jašek ·Drak sa vracia, Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin 2006, ISBN 8089208398 Jilemnický, Kompas v nás, s. 375, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava 1960 Krasko, Básnické dielo, s. 336, vydavateľstvo Kalligram, Bratislava 2005, ISBN 8071497975 Smrek, Ako pole žitné, s. 463, vydavateľstvo Elán, Bratislava 2001, ISBN 8096764683 Dilong, Mladý svobodník, s. 82, vydavateľstvo Praha – Bratislava, Bratislava 1936 Salinger, Kto chytá v žite, s. 168, vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, Bratislava 2000, ISBN 8022010340 Bednár, Sklený vrch, s. 632, vydavateľstvo Kalligram, Bratislava 2008, ISBN 9788081011351 Mňačko, Ako chutí moc, s. 208, vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, Bratislava 1990, ISBN 8022001716 237 Dušek, Kufor na sny, s. 150, vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, Bratislava 1993, ISBN 802200507X Bukovčan, Kým kohút nezaspieva, s. 208, vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1971 Soirée, Lasica, Satinský, Slovenská televízia Bratislava, Bratislava 1968 Válek, Básnické dielo, s. 568, vydavateľstvo Kalligram, Bratislava 2005, ISBN 8071497959 Rúfus, Modlitbičky, s. 47, vydavateľstvo Mladé léta, Bratislava 2014, ISBN 8006004900 Urban, Malý zúrivý Robinson, s. 94, vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, Bratislava 2002, ISBN 8022011371 238