HYDROSFÉRA -vodný obal Zeme -zahŕňa vodu: morskú na pevninách viazanú v ľadovcoch podzemnú pôdnu atmosferickú HYDROLÓGIA: veda, ktorá sa zaoberá štúdiom zákonov obehu vody v krajine, fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlastnosťami vody HYDROGEOGRAFIA: veda, ktorá študuje zákonitosťami vody a jej vzťahy s ostatnými zložkami krajiny OBEH VODY NA ZEMI: zapríčenený slnečnou energiou a pôsobením gravitačnej sily Procesy: 1.VÝPAR 2.PRENOS VODNÝCH PÁR V ATMOSFÉRE 3.ICH KONDENZÁCIA A VZNIK ZRÁŽOK 4.POVRCHOVÝ A PODPOVRCHOVÝ ODTOK Veľký kolobeh vody sa uskutočňuje medzi oceánom a pevninou Malý kolobeh vody vzniká nad oceánmi, nad pevninou, obehom vody prebieha aj proces látkovej a energickej výmeny hodnôt – bilančné vzťahy SVETOVÝ OCEÁN -tvorí ho všetka voda v oceánoch a moriach -tvoria ho 4 océany a moria, ktoré delíme na: okrajové medziostrovné vnútrozemské Oceány: Atlantický, Tichý, Indický, Severný ľadový oceán RELIÉF DNA OCEÁNOV – HYPSOGRAFICKÁ KRIVKA 3 základné typy: podmorské okraje pevnín – šelf, pevnínsky svah, oceánske priekopy, prechodne oblasti(hlobokomorké priekopy), vlastné oceánske dno(oceánske panvy) ŠELF - posmorským pokračovaním pevniny - zasahuje do hĺbky cca 200m -má mierny sklon a zaberá 8% oceánskeho dna -nachádzajú sa tam veľké zásoby nerastných surovín a bohaté loviská rýb PEVNINSKÝ SVAH -lemuje šelf - jeho spodná časť prechádza do pevninového upätia OCEÁNSKE PRIEKOPY - úzke zníženiny morského dna - MARIANSKÁ PRIEKOPA cca 11km OCEÁNSKE PANVY -zaberajú 50% dna, 3000-6000m - z nich podmorské hory, stredooceánske chrbty SEDIMENTY: vytvárajú dno sv. oceánu pevninské- prinášané do oceánov riekami, ľadovcammi a vetrom hlboko-morské – tvorené zvyškami odumretých morských mikroorganizmov a materiálmi sopečnej činnosti a kozmického pôvodu Hypsografická krivka- krivka, ktorá vyjadruje zastúpenie jednotlivých výškových úrovní pevného zemského povrchu termohalinná cirkulácia hustota vody rastie keď klesá jej teplota alebo stúpa jej salinita VLASTNOSTI MORSKEJ VODY a) Fyzikálne TEPLOTA- pásmovité usporiadanie teplota vody s hĺbkou klesá vo veľkých hĺbkach je teplota rovnaká b) Chemické Salinita – celkové množstvo rozpustených látok v 1kg morskej vody najviac zastupené -chloridy, sirány, uhličitany a organické látky priemerná slanosť 35% Salinitu ovplyvňuje: -výpar hladiny -zrážky -prítok riečnej vody -zamŕzanie a rozmŕzanie PÁSMOVITÉ USPORIADANIE -v oblasti rovníka je pásmo zníženej slanosti veľa zrážok, znížený výpar najväčšia slanosť v subtropickom pásme – výpar prevyšuje zrážky od subtrópov smerom k pólom klesá, menšie vyparovanie Najvyššia salinita- červené more najnižsia salinita- baltské more POHYBY MORSKEJ VODY 3 druhy vplyvov -kozmické vplyvy- príťažlivosť Slnka a Mesiaca, príliv odliv - fyzikálno-mechanické- slnečné žiarenie, cirkulácia vzduchu -geodynamické- tektonické pohyby Základné druhy pohybov: prúdenie – povrchové, hlbinné, vzostupné, zostupné vlnenie- vetrové, zemetrasné príliv a odliv M. prúdy podľa teploty: teplé- pohyby od rovníka do vyšších zem. Šírok studené- od pólov k rovníkom, chladnejšia voda, ovplyvňuje podnebie pevnín, rozloženie slanosti POHYBY MORSKEJ VODY: Vodstvo súše- voda, ktorá prichádza na súš vo forme zrážok a je obsiahnutá v povrchových tokoch POVRCHOVÉ TOKY patria tu rieky a potoky RIEKA: masa vody, ktorá tečie zvážajúcim sa korytom obvykle smerom k océanu. Rieky zaisťujú odtok vody zo súše do oceánov a tvoria základnú súčasť pbehu vody na Zemi 3 úseky: Horný tok: tečie rieka rýchlo dolu po príkrom svahu a vymieľa roklinu v tvare písmena V Stredný tok: spád rieky miernejší a prúd pomalší. Rieka obteká prekážky a vytvára meandre (zákruty) Dolný tok: rieka nemá žiadny spád, tečie pomaly a hromadí usadeniny. Môže vytvárať meandre prameň- miesto vyvierania podzemnej vody ústie- miesto, kde rieka vytek=a do inej dlzka rieky- vzdialenost pramena od ustia Povodie- uzemie z kt hl tok s pritokmi odvadza povrchivu a podpovrchivu vodu Riecne piratstvo, jav ked rieka ukradne inej rieke jej toky Rozvodie hranica medzi dvoma povodiami Umorie uzemie z kt tok odvadza vodu do prisl.