Uploaded by martinapoliakova100

4 Deskriptivna geometria

advertisement
Deskriptívna
geometria
Úvod do deskriptívnej geometrie
• V každodennej praxi sa stretávame s potrebou zobraziť
priestorové útvary. Strojár zobrazuje stroje a ich súčasti, stavbár
objekty stavebnej praxe, zememerač a geograf zostrojuje mapy,
zobrazuje zemský povrch, astronóm zas hviezdnu oblohu. Technik
a prírodovedec zostrojujú náčrty prístrojov, na ktorých pracujú.
Ako ťažko by sa staval dom, keby murársky majster nerozumel
výrobným plánom. Ťažko by sa skladali zložité stroje, keby
robotníci nerozumeli náčrtom technikov. Radi si prezrieme pekné
výkresy budúcich nových štvrtí miest, kúpalísk, tovární,
rekreačných stredísk. — výkresy vytvorené architektom. Ak teda
chceme, aby nás škola dobre pripravila pre život, musíme sa
naučiť takéto náčrty zostrojovať, rozumieť im, vedieť ich čítať a
predstaviť si z nich, ako hotový objekt alebo predmet bude
vyzerať. To nás učí deskriptívna geometria, ktorá dala všetkým
doterajším zobrazovacím spôsobom, z ktorých niektoré patria
medzi najstaršie poznatky ľudstva, jednotiacu myšlienku.
História
•
V čase, keď si človek vyrábal pracovné nástroje zo železa, rozkvitá staviteľstvo z
kameňa. Vo svojej bezmocnosti sa človek klania rôznym bôžikom, stavia im
kamenné chrámy, obetné oltáre a ozdobuje ich veľkými sochami z kameňa
•
•
Vo vykopávkach z doby starého Egypta sa našla polvalcová klenba z obdobia
pred 5000 rokmi, z doby starých Babylončanov zasa vodná stoka a zo starého
Grécka pochádza podzemná klenutá chodba na horu Olymp
Rímsky staviteľ M. Vitruvius (31 pr. n. l. - 14 n. 1.) učí, ako zostrojovať obrazy
útvarov. Tento primitívny „kameňorez" nachádza znovu uplatnenie v gotickom
staviteľstve a potom v prvej polovici 18. storočia; Francúz Fréziére túto
disciplinu teoreticky rozpracoval a dnes je základom moderného staviteľstva
kamenných stavieb, ako sú podjazdy, piliere, oporné múry, tunely atd'.
•
•
•
•
•
•
Medzi prvé prejavy ľudskej kultúry •
patria pokusy o ,,mapy" vrývané
spočiatku do kostí zvierat.
•
Prvá známa ,,-mapa" severného
Iraku pochádza od Sumerov z doby
pred 5000 rokmi.
V starom Grécku sa stretávame s
prvými primitívnymi glóbusmi a s
metódami zobrazovania zemského
povrchu.
Podobné metódy použil Ptolemaios
pri zobrazovaní hviezdnej oblohy.
Zvlášť pri vytesávaní kamenných
sôch používali starí Egypťania tri
,,pohľady" na sochu -,,spredu",
„zhora" a ,,zboku"
Maliari v dobe renesancie v 14., 15.,
a 16. storočí maľujú obrazy
pomocou štvorcových,
„perspektívne" zostrojených sietí,
začínajú študovať útvary v
priestore, konštruujú rôzne
„zariadenia", ktoré im pomáhajú
nakresliť obraz tak, aby odrážal
skutočnosť čo najvernejšie
Iniciátorom mnohých takýchto zariadení
bol najmä nemecký maliar Albrecht Dürer
Anglický matematik Taylor položil r. 1715
teoretické základy používaného
zobrazenia - tzv. lineárnej perspektívy,
ktorú dnes používa každý technik, maliar,
sochár
•
Prvým pomocníkom pri navrhovaní stavieb
tovární, rôznych objektov najmä vojenského
rázu, rôznych nových zariadení je model
Takto vznikla nová disciplína, ktorá sa stala
jednou z najužitočnejších pomôcok technika deskriptívna geometria
Túto novú zobrazovaciu metódu objavil
Gaspard Monge
Myšlienka maliarov renesancie, takzvaná,
„rekonštrukcia" obrazov, overenie, či obraz
vyhovuje zásadám perspektívneho
zobrazenia, viedla k fotogrametrii
Rozvoj strojárskej výroby v 19. storočí, zvlášť
štúdium mechanizmov, viedol ku
geometrickým konštrukciám v disciplíne
dôležitej pre strojárov-konštruktérov - ku
kinematike
•
•
•
•
•
Nezostali stranou ani problémy riešenia
striech, úlohy o teréne, zvlášť problematika
ciest, konštrukcie plôch dôležitých pre
technickú prax v rôznych technických
disciplínach,. ako sú statika, dynamika,
mechanika, alebo v takých praktických
aplikáciách, ako je teória nomogramov.
Gaspard Monge
(* 10. Máj 1746 ,† 28. Júl 1818)
•
•
•
Francúzsky architekt, matematik
a fyzik
nekôr známy pod menom comte de
Péluse
Narodil sa vo francúzskom mestečku
Beaune
•
•
Navštevoval Oratoriansku univerzitu
v Beaune
V roku 1762, ako šestnásťročný
prestúpil na Collége de la Trinité
v Lyons
•
Po ukončený štúdia v roku 1764 sa
Monge vrátil do rodného mestečka,
kde nakreslil páln mesta. Práve touto
prácou sa rozbehla Mongeo kariéra
•
•
•
•
•
•
V roku 1780 prijaty na
Akadémiu vied, prevzal
v Paríži post profesora
hydrodynamiky
Roku 1794 založil v Paríži
École Polytechnique, kde
otvoril katedru matematiky.
Napoleon Bonaparte oslovil
Monge aby sa stal členom
expedície do Egyptu, kde
roku 1798 prevzal miesto
riaditeľa Egyptského inštitútu
Okrem mnohých fyzikálnych
objavov sa Monge zaslúžil
o vznik Deskriptívnej geometrie
Taktiež položil teóriu odrazu
vzduchu
V roku 1783 vytvoril vodu zo
vodiku a kysliku
Dňa 28. Júna 1818 v Paríži
Gaspard Monge zomrel
Leonardo da Vinci
(* 15. apríl 1452, † 2. máj 1519)
• Celým menom Leonardo di
ser Piero da Vinci
• taliansky renesančný
architekt, hudobník,
vynálezca, staviteľ, sochár a
maliar
• narodil v dedinke Anchiano,
blízko mesta Vinci v
Taliansku
• vyrastal so svojím otcom vo
Florencii
• bol vegetarián
• V roku 1507 sa stretol s
15-ročným aristokratom,
grófom Francescom
Melzim. Melzi sa stal jeho
žiakom, životným druhom a
dedičom
• Zomrel vo Francúzsku v
meste Cloux roku1519
• Jeho najvýznamnejšie diela
sú Mona Líza a Posledná
večera
Architekt
• Mnoho Leonardových zápiskov sa
týkalo architektúry, hlavne plánov
na výstavbu katedrál. Jeho štúdie z
tejto oblasti začínali dôkladným
preskúmaním rôznych stavebných
nástrojov a pomôcok
• Ako svoju architektonickú prácu
Leonardo prezentoval model
ideálneho mesta pre Ludovica
Sforzu
• V roku 1502 Leonardo da Vinci
vytvoril kresbu visutého mosta s
jediným segmentom s dĺžkou 720
stôp (240 m) ako časť stavebného
projektu pre sultána Bajazida II. z
Konštantínopolu)
Náčrt z Leonardovej architektonickej štúdie
Premietanie
Vlastnosti premietania
Zobrazenie a premietanie
•
•
•
•
•
Premietanie - špecifické zobrazenie
z priestoru E3 do roviny (priemetne),
ktorá je v priestore E3 ľubovoľne,
ale pevne zvolená
Základné požiadavky (nielen v
školskej praxi) pri zobrazovaní
priestorových útvarov do
rovinných - názornosť a
jednoduchosť
Priemetňa  (niekedy ) - pevne
zvolená rovina v priestore, bude to
tzv.
nákresňa (papier, tabuľa,
obrazovka PC a pod.)
Zobrazovacia metóda - bijektívne
zobrazenie z priestoru E3 do roviny
(priemetne )
Základné zobrazovacie metódy sú:
kótované zobrazenie, Mongeovo
zobrazenie,
šikmé zobrazenie (technické),
kolmá a šikmá axonometria,
stredové premietanie
a lineárna perspektíva
•
•
•
•
•
•
•
•
•
Priemet A bodu A - obraz bodu A v priemetni v nejakom
premietaní
Priemet U útvaru U - obraz útvaru U v priemetni v
nejakom premietaní množina priemetov všetkých bodov daného útvaru U
Premietacia priamka pA bodu A - priamka určitých
vlastností, ktorej
priesečník s priemetňou je priemet bodu A
Premietací útvar PU útvaru U - množina všetkých
premietacích priamok
všetkých bodov útvaru U
Premietacím útvarom bodu je jeho premietacia priamka a
každým bodom
priestoru prechádza práve jedna premietacia priamka
Ak premietací útvar útvaru U je rovina, hovoríme o
premietacej rovine U
útvaru U
Priemet útvaru U je prienik jeho premietacieho útvaru s
priemetňou
Ak priamka a [] nie je rovnobežná s priemetňou ,
nazýva sa jej priesečník Pa
[priesečnica p] s priemetňou  stopník priamky a
[stopa roviny ]
Základné druhy premietania - stredové a rovnobežné.
Rovnobežné premietanie
 Daná je ľubovoľná rovina  priestoru E3 a ľubovoľná priamka s v E3, ktorá
nie je rovnobežná s rovinou 
Rovnobežným (paralelným) premietaním priestoru E3 do roviny  zobrazenie f: E3  , ktoré každému bodu AE3 priradí práve jeden
bod A   tak, že bod A je priesečníkom premietacej priamky sA osnovy s,
prechádzajúcej bodom A, s rovinou 
s
sB
=
sC
sA

B
s
A
U
A
C

A
B= C
sA
U
A

 Priemetom útvaru U, ktorý leží v rovine rovnobežnej s priemetňou,
je útvar U s ním zhodný
Vlastnosti rovnobežného premietania
Základné vlastnosti rovnobežného premietania
(v1) Rovnobežným priemetom bodu je bod.
(v2) Priemetom priamky, ktorá nepatrí [patrí] do osnovy premietania, je
priamka [bod].
(v3) Priemetom úsečky AB incidujúcej s priamkou, ktorá nepatrí [patrí]
do osnovy premietania, je úsečka AB [bod A=B].
(v4a) Priemety dvoch rôznych rovnobežných priamok sú buď dve navzájom
rovnobežné priamky (rôzne alebo rovnajúce sa) alebo dva body, t.j.
rovnobežnosť je invariant rovnobežného premietania.
(v4b) Priemety dvoch rôznobežných priamok, z ktorých ani jedna nepatrí
do osnovy premietania, sú buď dve rôznobežky alebo priamky,
ktoré sa rovnajú.
(v5) Priemetom roviny, ktorá nepatrí [patrí] do osnovy premietania, je celá
priemetňa [priamka].
Ilustrácia vlastnosti (v4a)
σb
b
a
b
a
σa
sA=sB
sB
sA
A
B
A
B
A= B
b
A
a= b
a
π
π
b = sB
a = sA
B
A
A= a
s
B= b
π
B
σ a=σb
Osová afinita
• príbuznosť (vzťah) medzi
bodmi dvoch navzájom
rôznych rovín
• vzájomné jednoznačné
zobrazenie
• os afinity – množina
všetkých samodružných
bodov
• samodružné body – po
zobrazení zostanú na tom
istom mieste
• smer afinity – kolmý
alebo šikmý
Vlastnosti afinity
• rovnobežným priamkam
prislúchajú v afinite zase
rovnobežné priamky
• stredu S úsečky AB je
priradený bod S´- stred úsečky
A´B´ , pričom deliaci pomer sa
zachováva
• na rovnobežkách s osou afinity
sa zachováva dĺžka úsečky
• pravému uhlu nezodpovedá
spravidla pravý uhol
Ukážky osovej afinity
Kótované premietanie
pravouhlé (kolmé, ortogonálne) premietanie na jednu priemetňu
Základné pojmy
•
•
•
•
•
•
v trojrozmernom priestore zvolíme
rovinu  - priemetňu
rovina  delí priestor na dva
polpiestory: kladný a záporný
je to vlastne rovnobežné
premietanie, ktorého smer s je
kolmý na priemetňu
každým bodom A priestoru
preložíme premietaciu priamku sA
kolmú na priemetňu
premietajúca priamka sA pretne
priemetňu v bode A1, nazveme ho
pravouhlý alebo kolmý priemet
ak bod A leží v priemetni  tak platí
A=A1
•
•
•
k priemetu bodu pripisujeme reálne
číslo- kótu bodu, ktorá ma nasledujúce
vlastnosti:
a) absolútna hodnota kóty sa rovná
vzdialenosti A od priemetne
b) vnútorné body kladného
polpriestoru majú kladnú kótu,
vnútorné body záporného polpriestoru
majú zápornú kótu, body z priemetne
nulovú kótu
v praxi zavádzame v rovine  sústavu
súradníc, dve navzájom kolmé
priamky x, y (os y orientujeme opačne
ako v matematike)
bod A má priemet A1 (xA, yA) a kótu
zA
Priemet bodu
obraz bodu - obrazom vlastného bodu je bod
- obrazom nevlastný bod je bod alebo vektor (nevlastný bod)
 - priemetňa, s  
z
A
s
y
O
xA
A1(zA)
zA
yA
y
x
●
A1(zA)
x
B1(0)

  s = A1 ,
A
z =|A, |
A
Priemet priamky
Obraz priamky: -je daný priemetmi 2 rôznych bodov
-obrazom priamky je priamka alebo bod
priamka – ak daná priamka kolmá na priemetňu
bod – ak daná priamka je kolmá na priemetňu
B 
a
priesečník priamky p s priemetňou 
(bod na priamke s nulovou kótou)
Stopník priamky: a   = Pa ( zP=0)

A
 A (zA)
1
a1
Pa
1(0)

B1(zB)

Pa
 – uhol priamky s priemetňou
Spád priamky je tangens uhla   90, ktorý zviera priamka s
priemetňou.
Priemet roviny
a.) rovina kolmá na priemetňu – ich priemetom je jedna priamka
b.) rovina rovnobežná s priemetňou – ich priemetom je celá priemetňa
c.) rovina rôznobežná s priemetňou (nie kolmá) - pravouhlým priemetom týchto rovín je celá priemetňa
└►každá takáto rovina pretína priemetňu  v priamke p, nazývanej stopa roviny (je to priamka
obsahujúca všetky stopníky všetkých priamok ktoré táto rovina obsahuje, stopa roviny je priamka ktorej každý bod
má nulovú kótu)
└► hlavné priamky roviny - h - priamky rovnobežné s priemetňou
└► spádové priamky roviny- s - priamky kolmé na hlavné priamky

s
Stopa roviny :    =
p.
●
h

h1   p1
●
Ps
p1  p
Hlavné priamky roviny :
Spádové priamky roviny :
h ||   h1   p1 ,
s  h  s1  p1 .
Mongeovo zobrazenie
•
•
•
•
Mongeovo zobrazenie kolmé
premietanie na dve navzájom
kolmé priemetne.
- vodorovná rovina – 1.
priemetňa - Pôdorysňa
 - zvyslá rovina – 2. priemetňa
– Nárysňa
x – priesečnica rovín  a  Základnica
•
•
•
•
•
•
•
•
Zvoľme bod 0 n osi x – začiatok
(origo-lat.)
Orientácia osi x: vpravo kladná, vľavo
záporná
Vo vodorovnej rovine  zvoľme bodom
0 os y kolmo na os x
Kladná orientácia osi y – smerom
k pozorovateľovi
Vo zvislej rovine  zvoľme bodom 0
os z kolmo na os x
Kladná orientácia osi z – smerom
nahor
Vznikla KARTEZIÁSKA SÚSTAVA
SÚRADNÍC 0xyzAx 1sA 
A´1A1A2yzx
Osi x, y, z sú po dvoch navzájom
kolmé
Priemet bodu
•
•
•
•
•
Každý bod v rovine je jednoznačne zadaný troma súradnicami, ako napríklad A(x,y,z)
Postup zobrazenia bou je na predchádzajúcom obrázku
A1, A2 nazývame ZDRUŽENÝMI OBRAZMI BODU A
Ležia na ORDINÁLE lA, priamke kolmej na základnicu X12
Platí: Každé dva body A1, A2 ležiace na kolmici na os X12 sú združené obrazy toho
istého bodu A.

1 sA 
  2sA = A2 – nárys bodu A

A2
A
2 sA 
x
A´1
A1


z
N2  N
A2
zA
xA
x  2  1
P2
O
N1
yA
A1
y
P1  P
Stopníky
P    P1  P, P2  x12 , zP = 0
N    N1  x12 , N2,  N, yN = 0
Zobrazenie priamky
a   = Pa – pôdorysný stopník priamky a,
Stopníky:
•
•
•
•
Daná je priamka a, ktorá nie je kolmá na priemetne, ani na os X12
V premietaní na dve priemetne priradíme k nej dve premietajúce roviny:
1a – Prvú premietajúcu rovinu priamky a
Na2  Na
2a – Druhú premietajúcu rovinu priamky a
a2

Pa2
Na2  Na
a2
a
Pa2
x12
Na
1
a1
Pa1  Pa
x
Na1
a1
Pa1  Pa

Konštrukcia pôdorysného stopníka:
a2  x12 = Pa2 , P1  a1
Konštrukcia nárysného stopníka:
a1  x12 = Na1 , N2  a2 .
Polohy priamky
•
Združené obrazy a1, a2 ľubovolnej
priamky a, ktorá nie je (priestorovo)
kolmá na os X a nie je kolmá na
niektorú z priemetní sú priamky a1,
a2 (rôzne alebo splývajúce),
z ktorých žiadna nie je kolmá na os
X12. To je PRIAMKA VO
VŠEOBECNEJ POLOHE.
a2
O
x12
a1
a2
•
Ak jedným obrazom priamky je bod,
potom zvyšným obrazom je priamka
kolmá na os X12, pričom združené
obrazy ležia na ordinále. Tieto obrazy
sú združené obrazy PRIAMKY
KOLMEJ NA PRIEMETŇU.
b2
x12
O
a1
b1
•
Ak je PRIAMKA a KOLMÉ NA OS X
a pritom nie je kolmý na žiadnu
priemetňu, potom jej združené
obrazy a1, a2 splývajú, pričom platí
a1=a2X12
a2
O
•
Nárysom priamky a ktorá je
rovnobežná s pôdorysňou , ktorá nie
je premietajúcou priamkou, je priamka
a2 , ktorá je rovnobežná so
základnicou X12. Obráteňe: Ak je a2
rovnobežná so základnicou X12, je a
PRIAMKA ROVNOBEŽNÁ
S PRIEMETŇOU
x12
a1

Na2
a2
a
Na2
a2
x
Na1
Na1
x12
a1
a1

•
PôDORYSOM PRIAMKY b, ktorá je
rovnobežná s nárysňou , ktorá nie
je premietajúcou priamkou, je
priamka b1 rovnobežná so
základnicou X12. Obrátene: Ak je b1
rovnobežná so základnicou X12, je
b PRIAMKA ROVNOBEŽNÁ
S PRIEMETŇOU

b2
x
Pb
2
b1
b2
Pb
Pa2
Pa1
•
b
1

x12
b1
Ak je priamka a ROVNOBEŽNÁ
S OSOU X, potom je a1 rovnobežné
s a2 a aj s X12. Vetá platí aj
obráteňe.
a2
x12
a1
Zobrazenie roviny
•
•
•
•
•
•
•
Obrazom roviny- ak je rovina kolmá na priemetňu- Primaka(obrazok 2.)
-v inom prípade- iná rovina (obrazok 1.)
Rovina pretína priemetňe v priamkach, ktoré nazývame STOPY ROVINY
Každá rovina má aspoň jednu stopu.
   = p – pôdorysná stopa roviny  – prvá stopa roviny
   = n – nárysná stopa roviny  – druhá stopa roviny
Ak priamka leží v rovine a má stopníky,
potom jej pôdorysný stopník leží na pôdorysnej a nárysný na nárysnej stope roviny:
Pa1  p1 , Na2 n2
Na2

n2  n
Na
a2
a
x
X

Pa2
Na1
a1
X
Pa
n2
p1  p
Pa1

p1
x12
Rovina rovnobežná s priemetňou

      2  n2   x12
 2  n2
x
 2  n2


x12
Download