Svetozár Hurban Vajanský:
Listy z Uhorska
Svetozár Hurban Vajanský
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Listy z Uhorska
Svetozár Hurban Vajanský
Digitalizátor: Viera Studeničová, Erik Bartoš, Katarína Tínesová, Eva Lužáková, Zuzana Šištíková, Zuzana
Babjaková, Daniel Winter, Bohumil Kosa, Robert Zvonár, Ivana Černecká, Mária Hulvejová
Copyright © 2011 Zlatý fond denníka SME
Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License\'. Viac
informácii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
Pôvodná publikácia ......................................
List č. 1 .........................................................
List č. 2 .........................................................
List č. 3 .........................................................
List č. 4 .........................................................
List č. 5 .........................................................
List č. 6 .........................................................
List č. 7 .........................................................
List č. 8 .........................................................
List č. 9 .........................................................
List č. 10 .......................................................
List č. 11 .......................................................
List č. 12 .......................................................
List č. 13 .......................................................
List č. 14 .......................................................
List č. 15 .......................................................
List č. 16 .......................................................
List č. 17 .......................................................
List č. 18 .......................................................
List č. 19 .......................................................
List č. 20 .......................................................
List č. 21 .......................................................
List č. 22 .......................................................
List č. 23 .......................................................
List č. 24 .......................................................
List č. 25 .......................................................
List č. 26 .......................................................
List č. 27 .......................................................
List č. 28 .......................................................
List č. 29 .......................................................
List č. 30 .......................................................
List č. 31 .......................................................
List č. 32 .......................................................
List č. 33 .......................................................
List č. 34 .......................................................
List č. 35 .......................................................
List č. 36 .......................................................
List č. 37 .......................................................
List č. 38 .......................................................
List č. 39 .......................................................
List č. 40 .......................................................
1
4
6
8
10
12
14
16
18
20
22
24
26
28
30
32
35
37
40
42
44
47
50
52
54
56
58
60
62
64
66
69
71
73
75
77
80
83
85
87
89
iii
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
Pôvodná publikácia
Svetozár Hurban Vajanský. Listy z Uhorska. Matica slovenská. Martin. 1977. 148. . Ľ. P..
Laptevová. zostavila a napísala úvod, poznámky a vysvetlivky. . Viktória.
Slobodníková. preložila. . Dr. Ivan. Kusý, DrSc.. napísal doslov a bibliografické
poznámky, doplnil poznámky a vysvetlivky. . Anna. Sakáčová. šéfredaktorka. . Anna.
Maruniaková. zodpovedná a výkonná redaktorka. . Elena. Stehlíková. technická
redaktorka. . Doc. dr. Pavol. Petrus, CSc.. lektoroval. . PhDr. Juraj. Chovan. lektoroval.
.
Bibliografické poznámky
Listy z Uhorska
40 listov uverejnených v ruských novinách „Moskovskije vedomosti“ v priebehu roku 1908
List 1. Uverejnený 7. (20.) februára v č. 31. Rukopis prekladu prepisoval Budilovič. Na
rukopise je poznámka napísaná jeho rukou: „Hurban, 8 kop.“ To značilo, že Vajanskému
vyplácali 8 kopejok za novinový riadok, čiže najvyšší honorár (iní dostávali 5 kopejok, ako
vidieť z honorárovej knihy). Pôvodne sa v rukopise uvádzal Turčiansky Sv. Martin. Vyčiarkol
ho A. S. Budilovič.
List 2. Uverejnený 16. (29.) februára v č. 39. Rukopis sa v archíve nenachádza. V honorárovej
knihe je uvedený „Hurban“.
List 3. Uverejnený 24. februára (8. marca) v č. 46. Rukopis je písaný Budilovičovým písmom
takmer bez prečiarkovania. V honorárovej knihe je uvedený „Hurban“.
List 4. Uverejnený 29. februára (13. marca) v č. 50. Budilovičov rukopis s malými opravami.
Na rukopise a v honorárovej knihe je poznámka „Hurban“.
List 5. Uverejnený 13. (26.) marca v č. 61. Zo 4 rukopisných stránok pol druha je písaných
rukou Budiloviča, ostatné písal niekto zo stálych spolupracovníkov redakcie, možno Noľde.
(Ďalej toto písmo označujeme ako „N“). V honorárovej knihe je uvedený „Hurban“.
List 6. Uverejnený 21. marca (3. apríla) v č. 68. Rukopis písal A. S. Budilovič takmer bez
zásahov. V honorárovej knihe je uvedený „Hurban“.
List 7. Uverejnený 23. marca (5. apríla) v č. 70. Písmo v rukopise a zápis v honorárovej knihe
sú tie isté.
List 8. Uverejnený 29. marca (11. apríla) v č. 74. Písmo v rukopise a záznam v honorárovej
knihe sú rovnaké.
List 9. Uverejnený 10. (23.) apríla v č. 84. Ostatné údaje sú rovnaké.
List 10. Uverejnený 16. (29). apríla v č. 87. Rukopis je napísaný písmom „N“ bez
prečiarkovania. V honorárovej knihe je uvedený „Hurban“.
List 11. Uverejnený 29. apríla (12. mája) v č. 98. Písmo „N“ bez prečiarkovania. V
honorárovej knihe je uvedený „Hurban“.
1
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
List 12. Uverejnený 6. (19.) mája v č. 104. Ostatné údaje ako v predchádzajúcom liste, písmo
„N“ bez prečiarkovania, zápis v honorárovej knihe „Hurban“.
List 13. Uverejnený 9. (22.) mája v č. 107. Ostatné údaje ako v liste 12.
List 14. Uverejnený 17. (30.) mája v č. 114. Ostatné údaje sú rovnaké.
List 15. Uverejnený 24. mája (6. júna) v č. 119. Ostatné údaje sú bez zmeny.
List 16. Uverejnený 30. mája (12. júna] v č. 124. Ostatné údaje sú bez zmeny.
List 17. Uverejnený 10. (23.) júna v č. 133. Rukopis A. S. Budiloviča, text je prečiarkovaný. V
honorárovej knihe ju uvedený „Hurban“.
List 18. Uverejnený 15. (28.) júna v č. 138. Ostatné údaje ako v liste 17.
List 19. Uverejnený 20. júna (3. júla) v č. 142. Ostatné údaje ako v liste 17.
List 20. Uverejnený 29. júna (12. júla) v č. 150. Ostatné údaje ako v liste 17.
List 21. Uverejnený 17. (30.) júla v č. 165. Rukopis sa nezachoval. V honorárovej knihe sa
prvýkrát zjavuje Jindrichovo meno: „Hurban/Jindrich 259 riadkov.“
List 22. Uverejnený 24. júla (6. augusta) v č. 171. V honorárovej knihe: Hurban — 195,
Jindrich — 195. Výpočet ukázal, že článok naozaj obsahuje 390 riadkov, a honorár zrejme
vyplatili Hurbanovi-Vajanskému a Jindrichovi na polovicu. Rukopis sa nezachoval.
List 23. Uverejnený 30. júla (12. augusta) v č. 176. V honorárovej knihe je uvedený len
Hurban. Rukopis sa nezachoval.
List 24. Uverejnený 13. (26.) augusta v č. 187. V honorárovej knihe: Hurban — 118, Jindrich
— 118. Rukopis sa nezachoval.
List 25. Uverejnený 19. augusta (1. septembra) v č. 191. V honorárovej knihe: Jindrich — 156,
Hurban — 156. Rukopis sa nezachoval.
List 26. Uverejnený 24. augusta (6. septembra) v č. 196. Jindrich — 167, Hurban — 167.
Rukopis sa nezachoval.
List 27. Uverejnený 29. augusta (11. septembra) v č. 200. Rukopis je písaný rukou A. S.
Budiloviča s opravami. Pôvodne sa do honorárovej knihy zapísalo: Jindrich — 194, Hurban —
194. Potom sa však vyčiarklo „Jindrich — 194“ a kvačka (poznámka o vyplatení) stojí len pri
mene „Hurban“.
List 28. Uverejnený 6. (19.) septembra v č. 207. Rukopis A. S. Budiloviča, s opravami. V
honorárovej knihe je uvedený len Hurban.
List 29. Uverejnený 16. (29.) septembra v č. 214. Ostatné ako v liste 28.
List 30. Uverejnený 21. septembra (4. októbra) v č. 219. Ostatné údaje ako v liste č. 28.
List 31. Uverejnený 28. septembra (11. októbra) v č. 225. Rukopis je písaný neznámym
písmom. Podobá sa Budilovičovmu, ale je oveľa čitateľnejší. V honorárovej knihe sa uvádza
Hurban.
2
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
List 32. Uverejnený 5. (18.) októbra v č. 231. Písmo „N“ bez opráv, v honorárovej knihe je
uvedený Hurban.
List 33. Uverejnený 10. (23. októbra) v č. 235. Písmo v rukopise je neznáme, bez opráv. V
honorárovej knihe je uvedený „Hurban.“
List 34. Uverejnený 17. (30.) októbra v č. 241. Rukopis sa nezachoval, v honorárovej knihe je
uvedený „Hurban“.
List 35. Uverejnený 25. októbra (7. novembra) v č. 248. Rukopis je písaný písmom „N“, bez
opráv. V honorárovej knihe je uvedený „Hurban“.
List 36. Uverejnený 1. (14.) novembra v č. 254. Rukopis Borisa Budiloviča, syna A. S.
Budiloviča, v texte je mnoho opráv. Honorár je vypísaný na Hurbana.
List 37. Uverejnený 7. (20.) novembra v č. 259. Rukopis B. Budiloviča, ale bez prečiarkovania
(je zrejme prepísaný na čisto). Honorár na meno Hurbana.
List 38. Uverejnený 14. (27.) novembra v č. 265. Rukopis sa nezachoval, v honorárovej knihe
je uvedený „Hurban“.
List 39. Uverejnený 23. novembra (6. decembra) v č. 272. Ostatné údaje ako v liste č. 38.
List 40. Uverejnený 30. decembra (2. januára) 1909 v č. 295. Ostatné údaje ako v liste č. 38.
3
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 1
„M. V.“, 1908, č. 31, 7. (20.) februára, s. 4.
(Od nášho dopisovateľa)
Rakúsko-uhorská zahraničná a vnútorná politika hlboko uviazla. V Rakúsku —
česko-nemecké rozpory spolu s inými rozpormi klerikálnymi, protiklerikálnymi,
socialistickými; v Uhorsku — hrozné, smrteľné podlomenie vládnúcej nezávislej strany spolu
s konfliktmi národnostnými, stavovskými, hospodárskymi a veľmi skomplikovanou
chorvátskou otázkou.
V zahraničí — Aehrenthalov debut1 so sandžackou železnicou. Odpor Rusov a Francúzov
narobil veľa starostí rakúskym diplomatom pri tomto odvážnom výpade, prišiel na psa mráz.
Nie sú to ani zďaleka Cavouri ani Bismarckovia, aby dokázali uskutočniť takýto agresívny ťah.
Už teraz sa naľakali kompenzácie v podobe železnice od Dunaja po Čiernu Horu. A to by bol
naozaj smrteľný úder pre rakúsko-uhorskú balkánsku politiku! Dunajsko-jadranská železnica
by podrezala hlavnú žilu rakúsko-balkánskej tovarovej výmene. Prečo Aehrenthal nebol
schopný dostať sa do Londýna? Jedine Anglicko by ho mohlo vytiahnuť zo šlamastiky. „Ale
anglická politika sa teraz orientuje na Rusko,“ — nariekajú rakúske oficiózne noviny,
obviňujúc pritom ruského vyslanca v Haagu pána Čarykova (teraz — námestník ministra
zahraničia), že vyvolal francúzsko-ruskú kampaň proti sandžackej železnici. Ja som sa len
nedávno vrátil z Viedne s presvedčením, že Rakúsko ustúpi. Jeho veličenstvo František Jozef v
pokročilom veku už nemá náladu na silné zahraničné emócie, hoci ešte aj teraz je v politike —
hlavne v zahraničnej — samostatný a energický.
V Čechách sa chystajú na voľby do snemu: sedem českých strán a frakcií si stavia svojich
kandidátov. Hlboký rozvrat, akého ešte v Čechách nebolo, využívajú samozrejme mocní
Nemci, ktorý uchmatli nejednotným Čechom niekoľko mandátov.
Na povrchu českého politického života teraz navierajú jedovaté pľuzgiere: veľmi ničí a
otravuje sily českého národa rozpor klerikálov a antiklerikálov. Veď v Čechách tvoria klerikáli
podstatnú časť národa v spoločnom boji proti nemeckému Drangu.2 Keď ide o bytie či nebytie
národa, jazyka, národnosti, vtedy otázky vierovyznania a sociálne problémy treba riešiť tíško
medzi sebou. Mne sa však zdá, že tento problém vyvolali v národe umele, — je to akoby
ponorka, ktorá má vyhodiť do vzduchu celý národ. Prinajmenej to spútava sily národa. V
Čechách niet človeka, ktorý by sa rozhodným slovom postavil proti tomuto nešťastiu. Palacký
bol evanjelik, jeho portrét visí v každej českej chalupe a biskupa Strossmayera si vysoko vážia
aj v evanjelických domoch. Ale teraz sú „liberáli“, „realisti“, „agrárnici“ a „radikáli“ na nože s
„klerikálmi“, a zatiaľ Nemec pomaličky podkopáva západný ostrov, či vlastne zatiaľ
poloostrov Slovanstva. V Čechách vládne nesporný politický úpadok; o literárnom úpadku
budeme hovoriť inokedy.
Vládnúca koalícia v Uhorsku sa trasie od strachu pred volebnou reformou a všemožne ju
odďaľuje. Ide o vládu najmenej 1500 rodín. Cisár súri. Maďari by chceli podmieniť volebné
právo ovládaním maďarčiny slovom aj písmom. Ale to by znamenalo odňať volebné právo 12
Aerenthalov debut so sandžackou železnicou — išlo o budovanie trate z Uvacu v Bosne cez novobazarský sandžak do Soluna. Aerenthal vo
svojom expozé o zahraničnej politike v uhorskom sneme zdôraznil, že je znamením času miesto vojenského prenikania na Balkán uplatňovať
predovšetkým cieľavedomú hospodársku aktivitu: „Rozumiem pod tým ďalekosiahlu premávkovú politiku. Vystavením východných železníc
po tureckú a srbskú hranicu položili sme základ ďalšiemu rozvoju.“ (Národnie noviny 39, č. 13 z 30. 1. 1908).
2
Nemeckému Drangu — nemeckému tlaku (proti Slovanstvu v rámci jeho východne] politiky)
1
4
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
miliónom uhorských občanov. Koruna to nepripustí. Gróf Andrássy dostal na túto otázku z
Viedne rozhodnú odpoveď. Zostáva im už len využiť tzv. volebnú geometriu, t. j. rozdeliť
volebné obvody tak, aby získali čo najviac maďarských a maďarónskych poslancov zriadením
rozsiahlych nemaďarských a malých maďarských obvodov. Ale ani v tomto prípade sa
nevyhnú tomu, že sa zvolí určitý počet nemaďarských a socialistických poslancov, čo si
Maďari tak veľmi neželajú. Veď teraz aj uhorskí Nemci, doposiaľ takí pokorní pred Maďarmi,
začínajú sa národne prebúdzať a stavajú sa na odpor pomaďarčeniu. Ale zatiaľ v Uhorsku
vládnu Maďari a neslýchane utláčajú národnosti. Maďarizmus je pre nich svätejší než cisárske
veličenstvo. A každý krok na ceste k vlastnému jazyku a národnosti, aj keby človek pritom ani
nepomyslel na Maďarstvo, sa pokladá za atentát na svätyňu Maďarstva! Mnoho slovenských a
rumunských vlastencov sedí vo väzniciach za „urážku“ tejto novozjavenej svätyne.
Ale Slováci a ich inteligencia sú neúnavní. Ľud sa pomaly prebúdza; len keby boli prostriedky,
aby vydržali nápor. Keď si človek pomyslí, aký silný je tento nápor a aké kruté je
prenasledovanie, zdalo by sa, že ďalej už ani rásť nemôže. Musí nastať obrat.
V-skij
5
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 2
„M. V.“, 1908, č. 39, 16. (19. februára), s. 4.
(Od nášho dopisovateľa)
Uhorský snem už zasa stojí pred obštrukciou. Na programe dňa je revízia rokovacieho
poriadku. Keďže sa dá očakávať zvýšenie počtu nemaďarských poslancov v sneme, jej cieľom
je dať do rúk predsedovi takú moc, ktorá by mu umožnila úplne ich umlčať. Bude to teda
poriadok, aby sa národnosti udržali na uzde. Ale aj medzi Maďarmi v členstve strany
nezávislých1 je frakcia, ktorá sa bojí prísnych rokovacích pravidiel: sú to tzv. disidenti, ktorí už
začali obštrukciu dlhými rečami. Nie je ich mnoho, ale očakávajú pomoc od poslancov
národností — Rumunov a Slovákov, a možno aj od Chorvátov. Lenže my nedôverujeme
obštrukcii disidentov. Je to manéver z vypočítavosti, aby voliči získali dôveru k radikalizmu
kossuthovcov, ktorí sú v skutočnosti veľmi ústupčiví voči Viedni a vojenským kruhom.
V snemových stranách vládne všeobecný chaos, hoci vláda skúpila polovicu maďarských
novín, aby vytrubovali na jej slávu. Spoločnosť vidí hroznú chamtivosť koaličných vodcov,
začínajúc Kossuthom. Kossuth2 prišiel do krajiny ako úbohý dobrodruh, a odrazu je z neho
veľmož, ktorého ročné príjmy dosahujú 300 000 korún! Aký je učiteľ, takí sú aj žiaci! Teraz ho
čaká veľká hanba — jeho intímny priateľ Arpád Kardoss (olim Abrahám Kohn), ktorého
Kossuth osobne kortešoval za poslanca do snemu proti rumunskému vlastencovi Lukácsovi, sa
ukázal ako podlý defraudant, takže ani vplyvný ochranca Kossuth ho nezachránil pred
trestným stíhaním.
Vo vládnúcej strane teraz vo všeobecnosti prevláda také úplatkárstvo a honba za sinekúrami,
ako ešte nikdy. A aby odpútali od seba pozornosť, do krvi utláčajú národnosti. Slovenská a
rumunská periodická tlač doslova padá pod bremenom súdnych procesov. Napríklad vedúci
orgán Slovákov „Národné noviny“ mal v týchto dňoch znovu dva súdne procesy len preto, že
písal o hroznej masakre v Černovej, kde žandári bez príčiny zastrelili 15 slovenských
obyvateľov. Už im nestačí vyvražďovať náš národ: Ak sa preto ponosuješ, máš na krku proces.
Hrozné je byť synom pokoreného národa! Nikto si nevie predstaviť, aké hrozné muky
prežívajú slovenskí vlastenci, verní svojmu národu.
18. decembra sme pochovali v Turčianskom Sv. Martine predsedu Muzeálnej slovenskej
spoločnosti Andreja Kmeťa, archeológa a botanika, ktorý obetoval celý život a celý majetok na
slovenské kultúrne účely. Zomrel ako 68-ročný. Múzeum ešte nie je dokončené, a Slováci už
stoja nad hrobom neúnavného pracovníka. Každú stratu pociťujeme oveľa citeľnejšie, lebo pod
maďarským útlakom nás veľa nezostalo. Byť verným Slovákom u nás znamená byť
mučeníkom; a na mučeníctvo sa neodhodlávajú mnohí. Keď píšem tieto riadky, prichádza
chýr, že v Čertežnom (v Zemplínskej župe) zomrel veľký úprimný priaznivec Slovákov
Kornelij Ivanovič Dobrjanskij, brat nesmrteľného ruského vlastenca Adolfa. Kornelij
Dobrjanskij už pred 60 rokmi prilipol k nám Slovákom úprimnou láskou, podporoval naše
úsilie, našu literatúru, naše noviny. Ešte nedávno nám poslal 100 korún na siroty zastrelených
Černovčanov. V sprievodnom liste, napísanom chvejúcou sa rukou 85-ročného starca, Kornelij
Ivanovič plakal nad trpkým osudom prenasledovaných Slovákov, väznených a zastrelených.
V členstve strany nezávislých — nacionalistická protidualistická maďarská politická strana vedená Ferencom Kossuthom, ktorá v rokoch
1906 — 1910 bola vládnúcou stranou po dlhom období moci liberálov
2
Kossuth prišiel do krajiny ako úbohý dobrodruh — Ferenc Kossuth, syn vodcu maďarskej revolúcie 1848 — 1849 Lajosa Kossutha, vrátil sa
do Uhorska roku 1894 po vyše štyridsaťročnej emigrácii, počas ktorej prešiel rozličnými krajinami sveta. Hneď po návrate zastával významné
politické a hospodárske miesta.
1
6
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
Česť jeho pamiatke!
Uhorskí Slováci majú pred sebou hlavnú úlohu udržať svoju periodickú tlač, čo je pre nich
teraz životne dôležitá otázka. Slovenskí vlastenci sebaobetavo slúžia tejto veci: trpia,
nechávajú sa vláčiť po súdoch, sedia vo väzení. Zdalo by sa, že každý čestný Slovan by ich mal
materiálne podporovať, veď procesy pohlcujú veľa peňazí — na pokuty, cesty, súdne trovy,
poplatok za žalár atď. Ak sa našim protivníkom podarí týmto spôsobom zničiť naše noviny,
slovenský národ začne duchovne vymierať.
V Čechách voľby do zemského snemu opäť zoslabili stranu mladočechov. Víťazia „agrárnici“
— väčšmi materialistická, utilitaristická a oportunistická strana. Zdá sa mi, že česká politika
teraz zabŕdla do dekadentstva. V budúcom liste podrobne porozprávam o týchto smutných
pomeroch.
V-skij
7
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 3
„M. V.“, 1908, č. 46, 24. februára (8. marca), s. 3
(Od nášho dopisovateľa)
Zo strachu pred všeobecným volebným právom, ktoré by časom mohlo podkopať vládu
maďarskej kliky v Uhorsku, vláda zaviedla v sneme „revíziu rokovacieho poriadku“ v tom
smere, aby predseda snemu mal v ňom takmer zvrchované práva. V diskusiách k tomuto
návrhu zákona sa gróf Andrássy a gróf Apponyi otvorene priznali, že nový rokovací poriadok
je nevyhnutný pre zachovanie maďarskej hegemónie nad uhorskými národnosťami a pre
skrotenie národnostných poslancov, keby sa ich veľa dostalo do snemu. Maďarskú opozíciu
proti tejto revízii, ktorá vyšla z radov tzv. disidentov v strane nezávislých (Holló a iní), netreba
brať vážne: Stačilo, aby im gróf Andrássy a gróf Apponyi pohrozili demisiou, a opozícia sa
hneď dala na ústup, takže ostali len poslanci nemaďarských národností, ktorí sú sami osebe
slabí na to, aby zabránili rozhodnutiu snemu. Nový rokovací poriadok obmedzujúci slobodu
prejavu bude uzákonený, a pod jeho záštitou aj volebná reforma bude taká, akou ju chcú vidieť
členovia vládnúcej kliky. V dôsledku toho vláda spodiny, útlak nemaďarských národov, teror a
kruté prenasledovanie duchovného hnutia Slovákov, Rumunov a Srbov budú pokračovať.
Našich ochlokiatických tyranov1 neprivedú k rozumu ani chorvátske voľby do snemu, pri
ktorých bývalá maďarská národná strana utrpela skoro úplný krach, takže barón Rauch uviedol
do snemu len troch svojich mamelukov — unionistov. Celé Chorvátsko sa ako jeden muž
pustilo do boja proti maďarstvu; peštianske noviny už apelujú na vládu, aby vtrhla s vojskom
do Chorvátska, zrušila ústavu, rozpustila snem a pomaďarčila všetky ustanovizne a školy.
Procesy proti slovenským a rumunským novinám bez prestávky pokračujú; hlavný orgán
Slovákov „Národné noviny“ mal pred týždňom dva ďalšie súdne procesy (celkove ich je už
10!).
A predsa veríme, že Wekerle, Kossuth a Apponyi stoja na vratkých nohách a hocikedy môžu
spadnúť. Možno aj preto tak štípu, ako muchy pred mrazom.
V Pešti aj v iných uhorských mestách je veľká demoralizácia. Odhalili sa podvody
Kardossovej rodiny (olim Kohn), ktorá v Pešti vlastnila banky, založené na podfuku — mal v
tom ruky aj Kossuth, ktorý odporúčal Arpáda Kardossa za kandidáta vo voľbách do snemu v
Belue ako protikandidáta rumunského vlastenca Ladislava Lukácsa. Bol z toho veľký škandál,
ale veď ho voľajako ututlajú. V Subotici (Bácska) takéto podvody robil Jakub Füredi (olim
Schlesinger), za pomoci veľkých pánov. Nastal bankrot, pri ktorom mnoho chudobných ľudí
stratilo svoje posledné úspory. Ale to nie sú výnimočné javy: jeden bankový úradník v Pešti mi
povedal, že takých ustanovizní, ako je banka Kardossa a Fürediho, sú v Maďarsku celé stovky.
Ak doteraz neskrachovali, môžu za to ďakovať len podpore zo strany vysokých štátnych
úradníkov, ktorí v nich uložili svoje zmenky, t. j. dostali úplatok.
Voľby do českého snemu sa už skoro skončili. Vo vidieckej kúrii zvíťazili agrárnici, v mestách
sa mladočesi spomedzi českých strán držali veľmi dobre a získali 21 mandátov. Keď Nemci
zbadali rozkol medzi českými voličmi, postavili svojich kandidátov v samej Prahe a získali
toľko hlasov, že aj v pražskom Starom aj v Novom Meste bude nové hlasovanie. Takzvaní
realisti2 utrpeli úplnú porážku: uškodili, pravda, národným stranám, ale aj sami sa zosmiešnili
Ochlokratických tyranov — tyrania luzy demagógov
Takzvaní realisti — myslí sa buržoázne spoločensko-politické hnutie, ktorého vedúcim predstaviteľom bol Tomáš G. Masaryk. Realisti
zoskupujúci sa najmä okolo denníka Čas a časopisu Naše doba boli jadrom strany radikálne pokrokovej, založenej roku 1897, s ktorou prešli
1
2
8
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
(získali celkove len niekoľko hlasov).
Dr. Karel Kramář zvíťazil vo vidieckej kúrii.3 A to je dobre, lebo je to čestný politik, vzdelaný
človek, horlivý vlastenec, ktorý sa pozerá na udalosti nielen zo stavovského ale aj z vyššieho
hľadiska, ako to vidíme u neveľmi známych agrárnikov.
Česi teraz oplakávajú svojho najmilšieho básnika Svatopluka Čecha, ktorý zomrel 25. februára
ako 62-ročný. Bola to čestná a úprimná duša, dobrý Slovan a naozajstný Čech (nomen-omen).4
Prikláňal sa k západoeurópskej dekadencii. Niekedy na jeho jasných, celkove prekrásnych
dielach badať ľahký nádych plytkého nemeckého liberalizmu a bezobsažného humanizmu. Ale
on sa tohto nádychu usiloval zbaviť v oblasti dejín (Václav z Michalovic, Dagmar, Adamiti
atď.), alebo krotkej satiry a fantázie (Výlety pána Broučka na měsíc atď). Jeho najväčšia
poéma „Slávia“ vyjadruje skutočne celoslovanské úsilie tohto českého básnika. Svatopluk
Čech neraz cestoval po Rusku a vrelo ho ospieval, ako sa to na dobrého Slovana patrí.
V-skij
roku 1906 do Českej strany pokrokovej.
3
Vo vidieckej kúrii — poslanci zvolení mimo miest
4
Nomen-omen — meno-znamenie. (Vonkajšia podobnosť mena je znamením vnútornej súvislosti).
9
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 4
„M. V.“, č. 50, 29. februára (13. marca), s. 3 — 4
(Od nášho dopisovateľa)
Pozornosť Rakúsko-Uhorska sa sústredila 2. marca (podľa ruského kalendára) a nasledujúce
dni na malú dedinku Černovú, ktorá leží v Liptovskej župe pri Ružomberku na železničnej trati
z Bohumína (Oderberg) do Košíc (Kassa). V tejto dedinke 27. októbra 1907 zastrelili 15
Slovákov a 2. marca sa začal súdny proces s ďalšími Černovčanmi — ad majorem Magyariae
gloriam.
O udalostiach v Černovej sa písalo vo všetkých európskych novinách. Keďže sa však ozvali v
nich aj falošné tóny, v krátkosti vysvetlím, o čo vlastne išlo. Černová, ktorá patrí k
ružomberskej katolíckej farnosti, si postavila na svoje náklady kostol — pomocou rodáka tejto
dediny, kňaza Andreja Hlinku. Ale spišský biskup Párvy, zarytý maďarón, dočasne odvolal
kňaza Hlinku z ružombersko-černovskej farnosti za jeho aktívnu účasť pri voľbách
slovenského kandidáta do snemu. Černovčania chceli počkať s vysvätením kostola, kým sa
Hlinka nevráti. Ale biskup, bez ohľadu na ich prosby, poslal proti vôli občanov svojich kňazov
pod ochranou 25 žandárov na čele s Pereszlényim, aby násilne vysvätili kostol. Ľud sa
zhromaždil pred dedinou a prosil kňazov, aby to nerobili. Kone s kočiarom, na ktorom sedela
deputácia vyslaná na vysvätenie, vrazili do davu; nastal zmätok, žandári bez výstrahy vystrelili
do davu: 15 ľudí zomrelo na mieste, a doteraz sa nevie, koľko sa ich zranilo.
Bolo to hrozné, ale proces proti 55 Černovčanom za „vzburu proti vrchnosti“ je z mravného i
právneho hľadiska ešte hroznejší: to je už uvedomelé kynoženie národa, a vyhlásenie, že
slovenský národ ako taký nemá právo na existenciu, a ak sa pohne z miesta, čaká ho guľka, súd,
väzenie a zbedačenie. Predseda ružomberského Okresného súdu Géza Chudovszký zastrašuje
svedkov, ktorí svedčia o nevine Černovčanov, dáva im stokorunové pokuty, vyhlasuje za
klamárov atď. Dôsledkom toho bude prísny rozsudok, väzenie a zbedačenie celej dediny.
Toto sa teda odohráva na severe nešťastného Slovenska. A na juhu, vo veľkej slovenskej osade
Kovačica1 (Antalfalva) v Torontoľskej župe, kde žije 4500 čisto slovenských evanjelikov,
chceli násilne zaviesť do chrámu maďarské bohoslužby, maďarské kázne a maďarský spev —
tiež pod ochranou žandárov a okresného policajného veliteľa. Autonómna cirkevná obec
právoplatne protestovala na konvente (a táto obec si sama vybudovala a udržiava chrám, faru a
školy). Keď napriek protestu prinútili farára, aby kázal v maďarčine, všetci veriaci opustili
kostol. Toto sa pokladalo za vzburu, povstanie proti maďarskému národu; farára (Čaploviča)
vyhnali z farnosti a 2. marca sa začal súd proti 97 obyvateľom dediny! Justíciu ešte nikdy
natoľko nevyužívali na národnostný útlak a vyhubenie celého národa, ktorý má 100 miliónov
súkmeňovcov na troch svetadieloch!
V Budapešti ešte vládne politický chaos. Chorvátske voľby, na ktorých na celej čiare zvíťazilo
chorvátske štátne právo a unionistické úsilie utrpelo nenapraviteľnú porážku, sú ranou na tele
maďarskej koalície. Ale aj vo vnútri tejto koalície vznikajú každodenné spory. Všetci členovia
sa zhodujú iba v jednom: kým sú pri moci, chcú si získať výnosné miesta a zlepšiť svoje
financie. „Aprés nous le déluge“2 — ešte nikdy tak neprekvitalo ako teraz v kossuthovskom
Uhorsku.
1
2
Kovačica… v Torontálskej župe — ide o Kovačicu, ktorá je v súčasnosti kultúrne rozkvitajúcou obcou v juhoslovanskom Banáte
Aprés nous le déluge — Po nás potopa!
10
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
Volebnú reformu pripravujú takto: 1. plurálne volebné právo, 2. verejné hlasovanie, 3.
hlasovanie podľa majetkových pomerov, 4. hlasovanie nie podľa obcí, ale v strediskách
volebných obvodov.
Ale veď je to fraška, komédia, karikatúra, satira na všeobecné, rovné a tajné hlasovacie právo!
Je len otázne, či s tým Viedeň súhlasí? Tam majú teraz v rukách moc, len o tom nevedia. Ešte
vždy sa boja kossuthizmu — dokonca aj takého úbohého, aký je v súčasnosti. Vo Viedni ešte
ani teraz nedôverujú národnostiam, hoci sa správajú korektne. Nechcú dôverovať
nemaďarským národom, preto sa musia báť maďarskej hrozby. Lenže pozícia Viedne závisí
jedine od nemaďarských národov! Keby sa tieto národy, porobené Maďarmi, pripojili k ich
separatistickej politike, Uhorsko by sa muselo stať nezávislou, možno aj personálnou úniou
pripojenou k Rakúsku. Ale Maďari sa nechcú pomeriť s národnosťami. Len takto sa ešte
udržuje dualizmus.
V-skij
Telegram z Rozsahegyu, t. j. Ružomberka oznamuje, že v tomto procese maďarský súd odsúdil
4 Slovákov na 2 až 3 roky väzenia, 37 na 6 až 18 mesiacov väzenia a šiestich oslobodili. Či
azda nie je tento Rozsahegy niekde v Macedónii?3
Red.
Či azda nie je tento Rozsahegy niekde v Macedónii? — narážka jednak na pomaďarčenie miestneho mena Ružomberok a jednak na
bezohľadné turecké represálie proti macedónskemu národno-oslobodeneckému boju na začiatku dvadsiateho storočia. Prenasledovanie
slovenského národného hnutia sa stotožňuje s tureckým útlakom.
3
11
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 5
„M. V.“, 1908, č. 61, 13. (26.) marca, s. 4.
(Od nášho dopisovateľa)
Súd proti 55 obyvateľom Černovej bol od 2. do 10. marca v Ružomberku a skončil sa hrozne.
40 ľudí odsúdili spolu na 37 rokov a 4 mesiace väzenia. Akí nevinní boli títo ľudia, čo sa iba
náhodou zachránili pred výstrelmi žandárov za pokojnú demonštráciu, kde na násilie nik ani
nepomyslel, iba prosili, aby im nasilu nevysvätili kostol. Kto videl brutálne správanie sa
predsedu súdu, zastrašujúceho svedkov, nemôže sa nezhroziť nad týmto rozsudkom, ktorý nie
je nič iné ako politický a justičný zločin na potlačenie národných snáh, ktoré sa pomaly
začínajú prebúdzať. Tu nejde o ochranu porušeného zákona, o sebaobranu štátu proti akejsi
vzbure — veď všade naokolo je ticho, nik sa ani nehne; ide o preventívnu politiku, orientovanú
na umlčanie národa, aby sa ani neopovážil pomyslieť na materinskú reč a svoj slovanský
pôvod! Je to pomaďarčovanie pomocou guliek, bodákov a väzenia. Malá dedinka Černová sa
stala pre celú Európu symbolom maďarského gazdovania v krásnom, bohom i prírodou
požehnanom Uhorsku.
Maďarskí šovinisti by chceli teraz premeniť na Černovú celé Chorvátsko. Je známe, že
zasadanie nového chorvátskeho snemu začal 12. marca jeho predseda Barčic ostrým
vystúpením proti vláde, maďarskému zneužívaniu a proti bánovi Rauchovi, ktorého nanútila
Chorvátom peštianska vrchnosť. Maďarská tlač teraz doslova žiada, aby sa v Chorvátsku
zaviedlo stanné právo, a Raucha vymenovali za cisárskeho komisára s právom na život a na
smrť, aby chorvátske mestá obsadili maďarské vojská, aby sa prelievala krv na uliciach
Záhrebu, aby sa za úradnú a vyučovaciu reč násilne zaviedla maďarčina. „Chorváti, — píše
Pesti Hirlap,1 — vôbec nie sú národ; ani Chorvátsko nie je provincia. Už 800 rokov neboli ani
národom, ani provinciou; nebudú ani odteraz. Ich snem má oporu v maďarskej almužne od
gentlemanského Deáka a Andrássyho.“ Tomu sa hovorí úprimné priznanie! Takto je naladená
celá vládnúca klika — vládnúca akoby v mene maďarského národa, ale v skutočnosti v mene
nemilosrdného stavovského sebectva a čudnej nenávisti voči uhorským Slovanom.
Procesy proti nemaďarským novinám jednostaj pokračujú. 12. marca odsúdili v Pešti sadzača
Slovenského týždenníka (populárny peštiansky týždenník) na rok väzenia a 1200 korún pokuty.
Veľmi sú prenasledované Národné noviny, proti ktorým sa konalo už 10 procesov. Rumunské
noviny Lupta,2 vydávané v čisto národnom duchu v Pešti, súdili za pol druha roka ich
existencie 11-krát, zakaždým vraj za poburovanie proti maďarskému národu.
Ale pre Slovákov má toto prenasledovanie aj dobré následky: národ sa začína prebúdzať. V
Trenčíne prvýkrát vystúpil ako kandidát do snemu dr. Karol Štúr (synovec slávneho Ľudovíta
Štúra, prvého národného buditeľa Slovákov) a získal 684 hlasov, čo bola síce menšina, ale aj
veľké mravné víťazstvo vo volebnom obvode, kde za posledných 40 rokov ani raz nevystúpil
slovenský kandidát. Keďže v tomto volebnom obvode zostavili zoznam voličov tak, aby
väčšina hlasov pripadla židom, úradníkom, krčmárom, služobníctvu a iným závislým
elementom, nedalo sa ani pomyslieť na to, že by tam zvíťazil národný kandidát. Ale podľa
iného zoznamu voličov, ktorý nakoniec musí prísť, v trenčianskom obvode, slovenská národná
strana bezpodmienečne získa mandát. Teraz sú zo zoznamu voličov vyškrtnuté už celé dediny.
1
2
Pesti Hirlap — orgán liberálnej strany založený v roku 1866
Lupta — oficiálny tlačový orgán uhorských Rumunov
12
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
Česi znova stoja nad čerstvým hrobom: Ich veľký mecenáš Josef Hlávka zomrel ako 72-ročný.
Založil Českú akadémiu vied a mnohé iné kultúrne ustanovizne a v závete odkázal 7 a pol
milióna korún na národné účely. Hlávka bol vynikajúci architekt: vo Viedni vystaval votívny
kostol, veľkú operu a v Černoviciach sídlo pravoslávneho metropolitu.
Naše Národné noviny uverejnili niekoľko pôvodných listov3 zo Sofie od slávneho slovenského
rodáka Samuela Zacheja: svedčia o veľkom zmobilizovaní slovanského ducha v Bulharsku. V
pravý čas! Teraz treba zvolať „Hands off“!4 na zlodejské ruky čiahajúce po Balkáne.
Vďačnosť, ktorú bulharský národ prejavuje voči svojmu veľkému slávnemu osloboditeľovi —
Rusku — je príznakom a symbolom zmeny v duchovnom živote Bulharska. Táto zmena sa
musí prejaviť aj v ruskej vysokej politike víťazstvom jednoty slovanského plemena.
V-skij
Národnie noviny uverejnili niekoľko listov… od… Zacheja — Samuel Jaroslav Zachej uverejnil v Národných novinách sériu „listov“ zo Sofie
pod pseudonymom De profundis. Prvý a druhý (č. 11 z 25. 1. a č. 13 z 30. 1.) boli o bulharskej vládnej kríze; tretí (č. 20 z 15. 2.) charakterizuje
program vlády A. Malinova a atentát proti portugalskému kráľovi Donovi Carlosovi využíva na to, aby zdôraznil, že utlačovateľa zahubí to,
„že hrešil proti ústave, týral ľud a hmotne koristil pre seba“. Ďalšie sa týkajú bezprostredne slavianofilského hnutia. V štvrtom liste (č. 24 z 25.
2.) opisuje oficiálne oslavy tridsiateho výročia san-stefanského mieru, ktorým sa skončila víťazná vojna Ruska proti Turecku. Piaty a šiesty list
(č. 31 — 32 z 12. a 14. 3.) sú venované národným oslavám bulharského oslobodenia v Sofii. Na záver konštatuje: „Skoro by som povedal, že
títo bodrí, hodní, bez falše a bez pretvárky selskí šuhaji, poslúchajúci len svoje vnuknutie boli najcennejšou perlou v celom grandióznom
pochode.“ Názory generačného druha boli Vajanskému blízke.
4
„Hands off!“ — Hore ruky!
3
13
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 6
„M. V.“, 1908, č. 68, 21. marca (3. apríla), s. 4.
(Od nášho dopisovateľa)
Obštrukcia proti novému rokovaciemu poriadku, ako som už písal v týchto skromných listoch,
nebola úspešná. Chorvátski vlastenci neprišli na pomoc, majú dosť práce doma. Chorvátsky
snem rozpustili skôr, než sa stačil zorganizovať. Peštianski politici by veľmi radi vyvolali v
Chorvátsku povstanie, aby mohli vyhlásiť stanné právo a obsadiť krajinu vojskom. Ale
vodcovia chorvátskej opozície vyzývajú národ, aby zachoval pokoj. Najsmutnejšia je u
Chorvátov nenávisť Starčevičovej strany1 voči vlastným Srbom. Riadia sa dogmou: V
Chorvátsku nežijú Srbi, len Chorváti. Ale veď to nie je pravda! V Chorvátsku tvoria asi tretinu
obyvateľstva pravoslávni Srbi. A v Dalmácii, hlavne v Dubrovníku (Raguza), bývajú samé
staré a bohaté rodiny — katolícki Srbi. Takže už ani vierovyznanie nie je neomylným kritériom
chorvátskej a srbskej národnej príslušnosti. Členovia Starčevičovej strany sú v tomto smere
takí istí šovinisti ako Maďari, ktorí tiež tvrdia, že všetci obyvatelia Uhorska sú Maďari. Je
pozoruhodné, že chorvátska vláda vo voľbách do snemu podporovala Starčevičovu stranu proti
chorvátsko-srbskej koalícii. V Starčevičovej politike znie falošný tón: či nie preto, že ich vodca
Frank je pôvodom Žid?
O rozsudku proti Slovákom v Černovej máte už telegrafickú správu: 44 ľudí odsúdili na 37
rokov a 4 mesiace väzenia! Odsúdili nevinných, aby mohli zbaviť zodpovednosti úrady,
žandárov a kňazov, ktorí majú na svedomí túto krutú vraždu.
Na uhorskom sneme sa dvaja rečníci mužne postavili na ochranu utláčaných nemaďarských
národností: Slovák — dr. Milan Ivanka zo Sv. Martina a slávny Srb — dr. Michajlo Polit.
Ivanka je mladý muž, advokát v Trnave (v Prešporskej župe); Slováci dúfajú, že sa vypracuje
na veľkého bojovníka za národ. Na dr. Polita si zaiste spomínajú aj v Rusku z čias Moskovskej
národopisnej výstavy v r. 1867. Obaja rečníci vynikajúco a hrdinsky obhajovali nemaďarské
národy, a to je medzi zúrivými šovinistami veľká zásluha.
V Uhorsku sa čoraz väčšmi roznecuje nenávisť voči nemaďarským národnostiam, hlavne v
novinách. Ale medzi Maďarmi počuť aj hlasy vyzývajúce k zmiereniu národov pre spoločný
boj proti Viedni. Napríklad poslanec Molnár vo svojej reči proti zmene rokovacieho poriadku
vyjadril dávnu myšlienku ušľachtilého Maďara Lajosa Mocsáriho, že vojna na dvoch frontoch
— proti Viedni a proti národnostiam nemá zmysel, preto treba dať národom určité práva. Podľa
Michajla Polita by to mali byť tieto práva: Zaokrúhlenie volebných obvodov podľa národností;
v nemaďarských župách uznať materinskú reč za úradnú a vyučovaciu. Národy by sa s tým
naozaj uspokojili. Vytvoril by sa akýsi modus vivendi2 namiesto terajšieho pekla, v ktorom
Maďari siahajú na život národov, obcí, cirkví, rodín i jednotlivcov.
Zatiaľ sú to, pravda, len pia desideria;3 nechajú sa unášať šovinizmom a Uhorsko je dejiskom
násilia vo všetkých oblastiach verejného života.
Starčevičovej strany — Strana práva, založená roku 1861 Ante Starčevičom, hlásala chorvátske štátne právo a v dôsledku toho bola proti
juhoslovanskej (ilýrskej) koncepcii, ktorá sa zakladala na dorozumení so Srbmi i ostatnými juhoslovanskými národmi; spoločné malo byť aj
štátne usporiadanie. Práve roku 1908 došlo v strane k rozkolu: vznikla Frankova Čistá strana práva (uhorsky oportunistická) a Starčevičova
chorvátska strana práva. Jej vodca Mile Starčevič (syn Ante Starčeviča) zostal v opozícii proti uhorskej vládnej moci a postupne upúšťal od
protisrbského kurzu.
2
Modus vivendi — spôsob spolunažívania
3
Pia desideria — zbožné želania
1
14
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
V Predlitavsku vznikol malý Kulturkampf.4 Profesor kanonického práva na Univerzite v
Innsbrucku, pokrstený žid Warmund, vo svojich prejavoch, prednáškach a knihách útočil na
hlavné katolícke a niektoré kresťanské (spoločné) dogmy (napr. učenie o sv. Trojici, o
nesmrteľnosti duše) a urazil tým pápeža, ktorý bojuje proti takzvaným modernistom. Toto
pobúrilo rakúskych katolíkov a stranu kresťanských socialistov (dr. Luegera). Zato Warmunda
sa zastávajú všetky noviny sympatizujúce so Židmi; česká liberálna tlač nie je výnimkou. Táto
vec by sa dala urovnať. Ale zamiešal sa do nej pápežský nuncius na cisárskom dvore knieža
Granito di Belmonte, ktorý žiada baróna Aehrenthala, aby odvolal Warmunda z katedry
rímskeho kanonického práva. Vyvolalo to rozruch: Rím vraj zasahuje do vnútorných
záležitostí Rakúsko-Uhorska! Proti nunciovi vystúpil dokonca aj konzervatívny klerikál knieža
A. Lichtenstein, hoci zároveň priznával, že Warmund, ktorý si dovolil rúhať sa bohu, nemôže
byť naďalej profesorom katolíckeho kanonického práva.
Neviem, ako sa táto vec urovná, je však poburujúce, že sa do nej najviac miešajú Židia. Veď
kresťanský svet sa nemieša do sporov rabína Maimonidesa s rabínom Ben Akibom o tom, čo je
pre Leviatana chutnejšie: pečienka z filé, alebo zo stehna? Keď sa medzi sebou hádajú dvaja
kresťania, Židia sú hneď pritom, aby všetko otrávili jedom svojho zvráteného bohorúhačstva!
Že sa do tejto čisto nemeckej záležitosti zamiešali aj českí realisti a liberáli, je podmienené ich
duševným otroctvom voči všetkému, čo je nemecké. Oni aj cítia a myslia po nemecky a
nevedia odolať pokušeniu prikýchnuť na každé nemecké kýchnutie. Našťastie český ľud toto
nezaujíma. Je to zdravý slovanský národ, ktorý sa tak ľahko neponemčí pre radosť svojich
novinárov. Mrzutosti rímskych klerikálov nás, samozrejme, netešia, ale nikdy nebudeme
pomáhať Židom demoralizovať masy a ponižovať kresťanstvo.
V-skij
4
Kulturkampf — doslova kultúrny boj; narážka na spor katolíckej cirkvi s bismarckovským Nemeckom
15
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 7
„M. V.“, 1908, č. 70, 23. marca (5. apríla), s. 4.
(Od nášho dopisovateľa)
Šovinistická politika v Uhorsku sa nazdáva, že založenie osobitnej emisnej banky v krajine je
vážny krok k samostatnosti Maďarov. Aby dieťa neplakalo, dovolili mu pohrať sa s bábikou —
bankovou komisiou v parlamente, ktorá má 21 členov. Je to číra komédia, lebo kým existuje
Rakúsko, dve veci sa v Uhorsku nevyriešia: armáda a banka. Armáda je zárukou habsburského
vladárenia, banka — svetového úveru pre monarchiu. Banková komisia sa zabáva rečami,
utvára subkomisie, prizýva expertov, ale k skutkom nedochádza. Sú veci, ktoré sa nedajú
dosiahnuť hlasovaním, lebo ani väčšina parlamentu nedokáže na jar privolať na krajinu dážď.
Strašné čo len pomyslieť, koľké milióny sa vydávajú na politické zábavky. Napríklad revízia
rokovacieho poriadku nie je nič iné ako zábavka, a zatiaľ sa už mesiac preťahuje, a ešte sa pol
mesiaca pretiahne, takže náklady na snem za ten čas narastú do troch miliónov korún. Ale to sú
len kvietky, jahody sú inde: Politické súdy požierajú ešte väčšie sumy a komuže prinášajú
úžitok? A tomuto sa hovorí konštitučná politika, konštitučný život!
Knieža Bülow cestuje do Viedne riešiť balkánsku otázku. Ide o ruský návrh riešenia
macedónskych reformných opatrení. U nás sa tohto návrhu boja, lebo vraj ohrozuje prioritu
Rakúska na Balkánskom poloostrove. Napäto sledujeme, ako sa u nás vyvinie slovanská
myšlienka. Celé roky sa nám srdce zalievalo krvou, keď sme počúvali správy zo slovanského
severovýchodu a juhovýchodu. Konečne prišiel teplý lúč a dcéra Jairova1 sa prebúdza, nebola
mŕtva, iba spala. Odkiaľ sa vzali takí ľudia ako Alexander Bašmakov, ktorý tak skvele vyvrátil
tvrdenie generála Volodimerova,2 tohto úbohého adepta českých protislovanských realistov?
Zapôsobil ako balzam na naše duše. Bašmakov v starých slavianofiloch obhájil celú slovanskú
vec, celý náš život, našu budúcnosť. Nech je prekliaty ten, kto sa opováži nepriateľskou nohou
pristúpiť k pamiatke Aksakova, Pogodina, Chomjakova, Dostojevského (v jeho výslednom
mysliteľskom prejave), k činnosti slovanských výborov,3 ktoré vysoko dvíhajú zástavu
slovanskej pravdy, k spomienkam na Moskovský národopisný zjazd4 v r. 1867.
V týchto bodoch nesmie nastať nová reforma, pravdu nemožno reformovať, je večná a
Dcéra Jairova — podľa legendy Kristus ju vzkriesil z mŕtvych; Vajanský však naráža aj na vlastnú báseň Jairus datovanú 17. 4. 1906, v ktorej
k Jairovej dcére pripodobnil slovenčinu.
2
Tvrdenie generála Volodimerova — profesor vojenskej právnickej akadémie V. M. Volodimerov bol jedným z teoretikov neoslavizmu,
buržoáznej koncepcie pokúšajúcej sa vypracovať nový názor na vzťah Ruska k zahraničným Slovanom, odlišný od slavianofilského. Jednou
zo zásad neoslavizmu bola myšlienka o nevyhnutnosti dohody s prívržencami poľskej národnej idey — kompromisného riešenia
rusko-poľskej otázky. V článku Všeslovanský zjazd V. M. Volodimerov ostro kritizoval činnosť slovanských spolkov v Rusku (článok vyšiel
na jar 1908 v novinách Birževyje vedomosti).
1
Konštatoval, že ruská verejnosť nemá dôveru k rozličným slovanským organizáciám v Rusku. Za hlavnú príčinu tohto postoja považoval
„polooficiálny charakter spolkov“ a za ďalšiu „ich orientáciu, ráz“. Podľa Volodimerova „vyvolalo ich slavianofilské hnutie a doposiaľ mu
zostali v mnohom verné. Táto okolnosť je príčinou nielen ľahostajnosti zo strany verejnosti, ale aj istej dávky nesympatií. Slavianofilské heslo
,pravoslávie, samoderžavie a národnosť‘ nikdy nemalo dostatočnú odozvu medzi verejnosťou a ako program sa ukázalo nevhodné aj pre
vnútorné použitie; pre oblasť vzťahov so zahraničnými Slovanmi jeho záporný význam je sám osebe jasný“.
Proti neoslavizmu i samotnému Volodimerovi viedli vášnivú polemiku práve Moskovskije vedomosti, v ktorých boli uverejnené články A. S.
Budiloviča Slavizm staryj i novyj (29. 3. 1908), Raznovidnosti slavizma (30. 3. 1908) a Neoslavizm (1. 4. 1908). O neoslavizme pozri L. P.
Laptevová: Vývoj ideje slovanství v Rusku v 19. a na počátku 20. století, Slovanský přehled 1968, č. 4, s. 308. (L)
3
K činnosti Slovanských výborov — Slovanské výbory v Rusku boli organizácie, ktoré udržiavali spojenia so zahraničnými Slovanmi,
poskytovali im hmotnú podporu pri kultúrnych podujatiach a pod. Prvý výbor — moskovský — vznikol roku 1858, za ním nasledovali
petrohradský, kyjevský a odeský. Výbory, ktoré vznikli neskôr, zmenili sa na slovanské dobročinné spolky. Podrobnejšie S. A. Nikitin:
Slavjanskije komitety v Rossii, Moskva 1960. (L)
4
Moskovského etnografického zjazdu — zjazd je podrobne opísaný v literatúre: N. A. Popov — Vserossijskaja etnografičeskaja vystavka i
slavjanskij sjezd 1867; K. Kazbunda — Pouť Čechů do Moskvy a rakouská diplomacie, Praha 1924; M. Prelog — Pouť Slovanů do Moskvy
roku 1867, Praha 1931; S. A. Nikitin — Slavjanskije komitety v Rossii, Moskva 1960, s. 156 — 259. (L)
16
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
neotrasiteľná ako Elbrus. Noví stúpenci celoslovanskej jednoty môžu kráčať nielen po stopách
starých prorokov a hrdinov slovanskej myšlienky. Nový zjazd5 musí mať pevné praktické
vzťahy k všetkému, čo sa v minulosti urobilo. Druhý zjazd ani nepotrebujeme. Bojíme sa
nových myšlienok. Či môže niekto v teórii objaviť niečo hlbšie ako to, čo objavil už predtým
Pavol Šafárik, Adolf I. Dobrjanskij, Ľudovít Štúr, Danilevskij, Čerkasskij (Bulharsko)! Nech
sa sústredia na prax, tam sa dajú získať zásluhy, to je aréna pre novátorov! Neškodilo by
postarať sa o literárnu vzájomnosť, o spoluprácu v predaji kníh. My sa napríklad ani za ťažké
peniaze nemôžeme dostať k ruskej knihe, ani len k Puškinovi, Turgenevovi, Gogoľovi. A naše
publikácie si nezískajú v Rusku ani troch predplatiteľov.
U nás na Slovensku je nové to, že sa zvyšuje počet Maďarov, ktorí sa osmeľujú uznávať
nemaďarské národnosti. Doteraz to bol iba Lajos Mocsary. Ach, bože, keby sa len naša
politická situácia trocha zlepšila! Hneď by sa u nás objavil život, plný sily, ducha a nádeje.
V-skij
Nový zjazd — myšlienka zvolania slovanského zjazdu vznikla v Rusku roku 1907, keď magister občianskeho práva A. A. Borzenko z Odesy
navrhol venovať 100 000 rubľov na periodické slovanské zjazdy. V ruskej tlači v súvislosti s tým vypukli búrlivé spory. Vysvitlo, že idea
zjazdu má prívržencov len v centre. Ľavicové strany sa o ňom vyjadrovali ako o zastierajúcom manévri, ktorý môže len skomplikovať riešenie
vnútorných problémov Ruska. Pravicové strany ho pokladali za želanie niektorých vládnych kruhov upevniť upravený vládny systém
pomocou styku so Slovanmi. Rakúski Slovania prijali myšlienku zvolať zjazd kladnejšie. Za jeho základné zásady postulovali neoficiálnosť,
nestraníckosť, neposudzovanie politických otázok, účasť zástupcov všetkých slovanských národov — vrátane Poliakov. Zjazd začal
organizovať petrohradský Klub obščestvennych dejatelej; pre tento účel sa utvoril aj spolok Slavjanskaja vzaimnosť.
5
Ľavicová tlač sa správala k zásadám zvolania zjazdu nedôverčivo. Noviny Ranneje utro 12. 3. 1908 napísali: „Hovorí sa, že zvolanie zjazdu
pre riešenie úloh v oblasti kultúry je možné. Je to však len sebaklam a nedorozumenie. Situácia je taká, že v súčasnosti sa nijaký slovanský
zjazd nemôže odvrátiť od politiky… Zamýšľaný zjazd nielen že nemôže, ale sa ani nesmie uhýbať pred politikou. Nastal čas, aby sa vysvetlilo,
či majú Slovania spoločné politické ciele, alebo sú to len sny slavianofilov.“ Mnohé tlačové orgány hodnotili myšlienku zjazdu ako ďalšie
vzplanutie panslavizmu. (L)
17
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 8
„M. V.“, 1908, č. 74, 29. marca (14. apríla), s. 4.
(Od nášho dopisovateľa)
Audiencia uhorského ministra obchodu Františka Kossutha u cisára v Schönbrunne veľmi
potešila maďarskú šovinistickú tlač. Vôbec to neprekvapuje. V otcovi Ferenca Kossutha —
Lajosovi — vidia Maďari stelesnenie vlády maďarskej rasy na území od Karpát až po Jadran a
Egejské more (tak ďaleko siaha fantázia Maďarov), a jeho syn získal vysoké rakúske
vyznamenanie — Rad Leopolda. Už sa zabudlo na to, že Kossuth — otec vyhlásil v
debrecínskom kalvínskom kostole zvrhnutie habsburskej dynastie na večné časy a 35 rokov
vyhnanstva v Turíne strávil zosnovaním sprisahaní proti Františkovi Jozefovi I. Zúčastnil sa na
každom revolučnom podujatí (medziiným na expedícii1 maďarských dezertérov pod vedením
generála Klapku, ktorá r. 1866 chcela udrieť do tyla vtedy už porazenej rakúskej armády).
Kossuth — syn tiež hlásal odtrhnutie Uhorska od monarchie, tvrdil, že medzi nimi sú len slabé
zväzky personálnej únie, aj to len dočasne; lebo — ako syn gubernátora, on sám má zálusk, ak
nie na Uhorský trón, aspoň na funkciu prezidenta veľkomaďarskej republiky, ktorá je ideálom
strany nezávislých.
A teraz sa stal radcom v Schönbrunne, sám cisár sa s ním radí o najdôležitejších veciach celej
monarchie!
Radosť Maďarov kalí len jedno: Kossuth v Schönbrunne a Kossuth v Debrecíne sú dve
rozličné osoby nielen fyzicky, ako otec a syn, ale aj ako predstavitelia maďarstva. Lajos chcel
zvrhnúť z trónu Františka Jozefa, kým Ferenc v Schönbrunne zavrhol všetky zásady strany
nezávislých, a na hrudi s Radom Leopolda, ktorý kedysi skrotil maďarských oligarchov a
separatistov, zvyšuje platy dôstojníkov a nižších hodností, zrieka sa akýchkoľvek „národných“
požiadaviek, a stáva sa človekom dvora, úslužným, ochotným plniť vysoké požiadavky
vojakov, zvyšuje počet novobrancov atď.
Je to, pravda, krutá porážka intransigentného ultramaďarizmu, ale nám, nemaďarským
národom — Slovákom, Srbom, Rumunom — sa preto ešte nežije ľahšie. My, verní cisárovi aj
vtedy, keď nás kvôli tomu väznili, strieľali do nás, vešali nás, verní vtedy, keď sa habsburský
trón zakolísal — sme odsúdení na to, aby nás zhltli nepriatelia národa. Všetky maďarské
ústupky Viedni nestoja za takú zradu voči verným národom. Nemožno si predstaviť, že takáto
politika nevďačnosti časom nevyvolá pomstu.
Ale my, nemaďarské národy, radi zabudneme aj to, že nás obetovali najkrutejšiemu
odnárodneniu (lebo to, čo robia Nemci v Poznani2 je len žart v porovnaní s maďarskou
propagandou vyhubenia), ak koruna nedopustí falšovanie volebnej reformy a postará sa o to,
aby naše národy mohli vyslať do snemu svojich predstaviteľov na základe všeobecneho
volebného práva bez ohľadu na majetkové pomery. Nechceme prijímať dary, nechceme nič
okrem možnosti oznámiť urbi et orbi,3 ako surovo, do krvi nás urážajú.
Expedícia… ktorá roku 1866 chcela udrieť do tyla vtedy už porazenej rakúskej armády — išlo o rakúsko-pruskú vojnu a Klapkova maďarská
légia sa organizovala v pruskom Sliezsku
2
Čo robia Nemci v Poznani — narážka na germanizáciu poľského obyvateľstva, vo Vajanského názore sa prejavuje jeho chladnejší postoj k
poľskému národnému hnutiu, ktoré nemalo ruskú orientáciu
3
Urbi et orbi — mestu (Rímu) a svetu, to jest každému
1
18
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
V uhorskom sneme v dosť slabej slovenskej delegácii4 vyniká silou ducha, charakteru a
rečníckym talentom dr. Milan Ivanka, rodák z Turčianskeho Sv. Martina. V týchto dňoch
narobil starosti väčšine snemu — 400 členom aj predsedovi Istvánovi Rakovskému — takým
silným úderom, že ešte aj Pester Lloyd,5 židovské a Slovákom nepriateľské noviny pri tejto
príležitosti napísali: „István Rakovský bol prinútený zmĺknuť, keď mu Ivanka vyhodil na oči,
že si nezaslúži takú vysokú funkciu.“ Národní poslanci aj napriek neveľkému počtu (16 proti
425} si vydobili veľké morálne víťazstvo.
Politické procesy pokračujú. V Kovačici už tri týždne súdia 96 Slovákov za to, že nechceli
počúvať vo svojom slovenskom kostole maďarskú kázeň. V Hochštetne6 (Bratislavská župa) a
v susedných okresoch dva týždne vypočúvajú ľudí za to, že hudba v Hochštetne hrala pieseň
„Hej Slováci“, keď sa z politickej väzby vracal tamojší rodák Ign. Poliak, odsúdený na 4
mesiace vo Váci (Weizen) za malý článoček, uverejnený v prostonárodnom „Ľudovom
hlásniku“, vydávanom v T. Sv. Martine. Žandári chodia po dedinách, zatvárajú ľudí, urážajú
ženy, bijú ich a mučia, lebo sa previnili oslavovaním zločinca, keď počúvali hudbu na počesť
odsúdeného Ign. Poliaka.
Revíziu rokovacieho poriadku uskutočnili v sneme per fas et nefas7 — násilím, porušením
zákona o právach snemu. Predsedovia formálne vzali slovo slovenským a rumunským
poslancom — urobili to svojvoľne a despoticky. Podpredseda István Rakovský povedal medzi
iným rumunskému poslancovi Ladislavovi Lukáčovi: „Mlč, nehanebník, lebo ti strelím
zaucho.“ A pritom Lukáč je kňaz, ktorý nesmie vyzvať za to Rakovského na súboj, čo je
posledný liek národných poslancov proti urážkam, ktoré sa na nich sypú ako hrach! Hrozná
situácia!
Na Morave urobil Slovanom strašný škandál predseda takzvaných ľavicových poslancov.
Zorganizoval odchod zo snemu, na ktorom Slovania — po 60-ročnom boji — konečne získali
väčšinu. Tento vodca sa volá dr. Adolf Stránsky, ale je to Žid; takto vyšla nazmar práca snemu,
lebo po jeho odchode snem nemal právo rozhodovať. Je vôbec smutné, že slovanskí
predstavitelia moravského ľudu sa dajú nachytať na udicu Židovi len preto, že je „antiklerikál“.
Stránsky to urobil preto, lebo krajská správa mu neponúkla nijaké výnosné miesto. Slovania tu
dokázali svoju nezrelosť a neschopnosť sami si vládnuť. Že sa medzi ľud vniesli spory o
vierovyznaní, to je zásluha takzvaných pokrokárov — realistov. Ale ani „klerikáli“ nie sú bez
viny. Prospech z boja liberálov proti klerikálom majú iba Nemci, ktorí tým silnejú a
hospodársky ovládajú Moravu.
V-skij
V dosť slabej slovenskej delegácii — Slováci mali v tomto čase v uhorskom sneme šesť slovenských poslancov: Bella, Blaho, Hodža, Juriga a
Skyčák; v iných volebných obdobiach býval ich počet ešte menší.
5
Pester Lloyd — po nemecky písané noviny maďarskej liberálnej buržoázie; noviny vznikli roku 1854 a často tlmočili mienku uhorských
vládnych kruhov pre zahraničie
6
V Hochštetne — teraz Vysoká pri Morave, o udalostiach informujú Národnie noviny v článku Surovosť v Hochštene č. 105 z 5. 9.
7
Per fas et nefas — dovolene i nedovolene
4
19
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 9
„M. V.“, 1908, č. 84, 10. (23.) apríla, s. 4.
(Od nášho dopisovateľa)
Maďarská žurnalistika alias verejná mienka, vláda (hlavne Ferenc Kossuth) a celá vnútroštátna
politika vládnucich klík sa znova zaoberali obľúbeným športom — poľovačkou na panslávov.
Dôvodom bola myšlienka slovanského zjazdu, ktorá vznikla v Rusku a stala sa témou
akademických sporov v slovanskej i neslovanskej periodickej tlači. Maďarská tlač sa chopila
zjazdu ako spasenia, aby odviedla pozornosť Maďarov od veľkých neúspechov koaličnej
politiky, hlavne politiky „nezávislých“ (rok 1848).
Maďarská tlač v každom čísle vykresľuje hrôzy panslavizmu, podáva správy o tajných
schôdzach Slovákov, Rumunov, amerických Slovákov, Čechov, Bosniakov, Srbov a — ach,
bože! — Rusov. Hovoria o falšovaných listoch z Moskvy, Charkova, Odesy, Petrohradu, v
ktorých sa hemžia reči o roztrhaní Uhorska na franforce, o zrade, revolúcii, o zmietnutí
Maďarov z tváre zeme. Dokonca aj relatívne slušnejší „Pester Lloyd“ uverejnil veľký úvodník
o tom, že sa Slováci spolčili s nebom i peklom na záhubu Maďarov, na zničenie Uhorského
kráľovstva. Vierolomnosť, ako Maďari kŕmia týmito nezmyslami verejnosť, nemá hraníc: to je
jednoducho otravovanie studní, umelé vzbudzovanie a rozširovanie nenávisti voči
nemaďarským národnostiam, ktoré sa teraz správajú tak pokojne ako ešte nikdy. Kossuth pri
jednom prípitku zvolal: „Nie Viedeň nás ohrozuje (práve dostal odtiaľ Rad Leopolda), ale naši
cudzorečoví spoluobčania — to sú naši ničitelia“! Len si predstavte: minister, člen vlády
vyhlasuje, že polovica obyvateľov krajiny sú ničitelia! Či to nie je hrozné štvanie jedného
plemena proti druhému? Pritom ich cieľom je dosiahnuť, aby maďarská verejná mienka
nekritizovala skutočné vzťahy, chcú utajiť vlastnú slabosť voči Viedni, udržať si v rukách moc.
Ale tieto ruky sú väčšinou zašpinené aférami. Jediný gróf Andrássy je medzi nimi
predstaviteľom kladných tradícií minulosti, charakterný, zásadový, hoci veľký šovinista, ale
predsa nie egoista. Celá jeho ctižiadosť pozostáva z udržania dualizmu v rakúsko-uhorskom
vyrovnaní, ktoré sa vytvorilo za účasti jeho otca, grófa Gyula Andrássyho. O Wekerlem
môžeme povedať, že je „self-made man“, z jednoduchého pisára na ministerstve financií sa
vypracoval až na ministra, predsedu vlády, predsedu najvyššieho súdu a milionára, je to človek
veľkého umu na intrigy, majster kolosálnej lži. Gróf Apponyi je vo všetkých stranách s
jediným cieľom, aby sa stal ministrom, je to frázista, deklamátor, chladný fanatik s jezuitským
vzdelaním a slobodomurárskymi zväzkami, chameleón! Kossuth je, dá sa povedať, kondotiér,
ktorý má jedinú kvalifikáciu, je synom Lajosa Kossutha. Tento tovar je v Maďarsku ešte v
obehu, prináša úžernícke úroky, i keď ho vo Viedni utajujú. Tento syn debrecínskeho
detronizátora Habsburgov nedávno prisahal Františkovi Jozefovi I., že do smrti bude jeho
verným prívržencom a sluhom. Ostatní ministri sú bezvýznamní: slúžili by akémukoľvek
režimu. Takže panslavizmus má zabezpečiť vládu tohto škandalózneho ministra, zakryť jeho
rany a neduhy. Možno ho využiť na šermovanie s Viedňou aj v boji proti národnostiam.
„Mlčte, Maďari, držte sa nás: veď my energicky utláčame národnosti a tým chránime váš život,
vaše panstvo.“ Veľmi sa im páčilo, že pán Stolypin vyslovil vdove V. V. Komarova sústrasť v
rusko-slovanskom duchu! Pozrite, vravia, panslavizmus je už na dennom programe: úradná
osoba, prvý poradca cára sa otvorene priznáva k slovanstvu. Utláčajte, bite slovanské
národnosti!
A je tu ešte prípitok cára na počesť černohorského kniežaťa Nikolaja. Tu ju máte, tú ruskú
20
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
politiku: odrazená Cusimou1 od Ďalekého Východu vrhá sa na Západ, na Blízky Východ!
Spievajte národnosti, rýchle, živo! Hydra panslavizmu dvíha všetkých dvanásť chobotov!
Najzúrivejšie sa však vrhá na Slovákov, ktorí dali Slovanom Šafárika, Kollára, Štúra a iných.
Takto Slováci, ktorým sa nedostáva nijakej podpory zo strany hlásateľov myšlienky
slovanského kultúrneho a historického typu,2 dokonca sa na nich zabudlo, musia zároveň
znášať odium prenasledovania, moc blízkeho nepriateľa, ohováračky, slobodomurárskych a
židovských intrigánov až po martýrstvo a záhubu.
V uhorskom sneme už zaviedli nový rokovací poriadok a rozišli sa na veľkonočné sviatky.
Skončenie diskusie o tejto otázke, ktorú zapríčinila obštrukcia národných poslancov a
disidentov, bol veľký akt násilia, aký sa kedy vyskytol za existencie parlamentov. Predsedovia
jednoducho zobrali slovo jednému za druhým — 50 rečníkom — pre absurdné zámienky. Bolo
to akési Herodesovo vraždenie detí, lebo nedovolili ľuďom hovoriť. Najväčší Herodes bol
podpredseda snemovne István Rakovský, človek, ktorý sa skutočne nachádza mimo dobra a
zla, ako sa vyjadril Nietzsche.3
Je rodom Slovák z Liptovskej župy, na polhodinu cesty zo smutne preslávenej Černovej,
bývalý rakúsky poručík, zúrivý katolík a ultramontán,4 vodca maďarskej ľudovej strany, verný
poddaný svojho kráľa, bez prostriedkov, ale nie úplatkár, jediný človek na sneme, ktorý sa
nebojí povedať pravdu ani Židovi (Židia sú u nás veľká moc a nedotknuteľní), ale zároveň je to
maďarský šovinista nie presvedčením, ale z politickej vypočítavosti, najväčší prenasledovateľ
svojho vlastného duchovného, kňaza Hlinku. Odovzdal ho súdu, ktorý ho odsúdil na 2 roky
väzenia. Ak sa Faust ponosoval, že v jeho hrudi žijú dve duše, v Rakovského hrudi ich žije
najmenej desať, a každá z nich sa usiluje odtrhnúť od ostatných. Na jednej strane vychválil v
sneme slovenského spisovateľa Svetozára Hurbana ako vzor človeka vzdelaného a geniálneho,
ktorému by sa vraj chcel rovnať sám Rakovský,5 ale na druhej strane by bol ochotný odovzdať
katovi každého slovenského národovca.
Tretie zasadanie uhorského snemu sa začne 29. apríla, na programe bude schválenie rozpočtu,
potom by mal byť návrh zákona grófa Andrássyho o volebnej reforme. Bude to skok do
neznáma, možno aj veľký škandál, ak volebné právo bude podmienené ovládaním maďarčiny.
Hovorí sa, že cisár nepripustí takéto obmedzenie, ale my už máme svoje skúsenosti aj z tejto
strany. Od reformy nemožno veľa očakávať, ak sa nezmení administrácia. Ale nejaká zmena
predsa len musí nastať. Horšie už nemôže byť.
V-skij
Odrazená Cusimou od Ďalekého Východu — rozhodujúca prehratá námorná bitka cárskeho Ruska vo vojne s Japonskom; bitka pri Cusime
bola 27. — 28. 5. 1904
2
Hlásateľom myšlienky slovanského kultúrneho a historického typu — ide o teóriu, ktorú vypracoval N. J. Danilevskij (1882 — 1885), podľa
ktorej každý národ patrí k určitému kultúrnemu a historickému typu, ktorý je pre neho jedine možný a dopredu určený. Danilevského kniha
Rossija i Jevropa bola dosť známa v Rakúsko-Uhorsku, kde priniesla autorovi slávu ako „apoštolovi Slovanstva“. Vyslovuje názor o
nevyhnutnosti historického procesu, v dôsledku ktorého Slovania zaujmú vedúce miesto v civilizovanom svete. Táto koncepcia sa stala
základom pre ideológiu časti predstaviteľov neskorého slavianofilstva. Keď Vajanský hovorí o tom, že hlásatelia teórie kultúrnych a
historických typov sú nevšímaví voči zahraničným Slovanom, má na mysli ľahostajnosť k mimoruským Slovanom, dokonca aj zo strany
veľkej časti slavianofilov. (L)
3
Mimo dobra a zla, ako sa vyjadril Nietzche — narážka prekladom názvu diela Jenseits von Gut und Böse (1886)
4
Ultramontán — v ponímaní Vajanského klerikál prehnane uprednostňujúci cirkevné záujmy pred národnými, reakcionár
5
Rakovský vychválil v sneme slovenského spisovateľa Svetozára Hurbana-Vajanského — bližšie údaje sa nepodarilo zistiť
1
21
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 10
„N. V.“, 16. (29.) apríla 1908, č. 87, s. 4.
(Od nášho dopisovateľa)
Už poznáte listy1 maďarského spisovateľa dr. Pavla Farkasa vlastne Welfnera z Ríma,
uverejnené v novinách Pester Loyd o jeho besede s Björnsonom. V tejto besede úctyhodný
skald2 Nórska vyslovil svoje náhľady na Slovanov, na ich veľké poslanie v budúcnosti, na
nevyhnutnosť, aby sa s ním germánstvo zblížilo vo vzájomných záujmoch, a na
nebezpečenstvo, ktoré hrozí Maďarom, ak aj naďalej budú klásť odpor prirodzenému úsiliu
slovanských národností, ktoré ich obklopujú zo všetkých strán.
List Welfnera sa končí slovami: „Toto veľké srdce bije za blaho a záchranu celého ľudstva.“ Je
pozoruhodné, že noviny ako Pester Loyd uverejnili takýto článok, a to nie prvý raz. Nedávno
uverejnili, tiež na poprednom mieste, článok sedmohradského poslanca, rodom Sasa, dr.
Rudolfa Schullera, ktorý protestuje proti násilnému pomaďarčovaniu, hoci ako Sas veľmi
opatrne (lebo je to circumspecta natio).3 Saskí poslanci (12) uhorského snemu nie sú zajedno s
národnosťami, stali sa členmi vládneho klubu. Sasom sa žije relatívne dobre, majú svoje
gymnáziá, autonómnu saskú evanjelickú cirkev, banky, úrady atď. Za túto misu šošovice
predali Maďarom svoju národnú samobytnosť a zradili národnosti! Ale Schullerov článok je
znamením doby.
Zatiaľ tie isté noviny uverejnili aj článok dr. Mihajla Polita, v ktorom je už celkom otvorene
vyjadrená požiadavka autonómie národov a slobody reči.
Toto doteraz nebolo. Neuverejnil sa ani riadok na obranu národností. Máme v tom vidieť obrat
k lepšiemu? Lloyd sú najdôležitejšie maďarské noviny, lebo ich čítajú aj v zahraničí. Vznikajú
obavy, že ak kossuthovský snem uskutoční rozšírenie kontingentu vojenských brancov, zvýši
platy dôstojníkov a nižších hodností, ak sa uspokojí len prísľubom samostatnej banky atď.,
cisár nebude trvať na všeobecnom volebnom práve, alebo ho dovolí uskutočniť tak, aby z
reformy mali úžitok len Maďari a maďaróni. Či nie preto vystupuje teraz Kossuth tak smelo,
sľubuje každému hory-doly a vyhráža sa nemaďarským národom, ako nepriateľom a zradcom?
Nie, predsa si nemyslíme, že by koruna spáchala taký hrozný zločin proti národnostiam,
ktorým sľúbila volebnú reformu, ktorá sa už v Predlitavsku uskutočnila. Doteraz, pravda, cisár
dáva Maďarom úplne voľnú ruku vo vzťahu k národnostiam, ale napriek tomu neveríme, že
toto peklo bude trvať dlho. Samotné udalosti poháňajú dopredu, ústup nie je možný. Terajšie
utláčanie národov nie je nič iné ako represálie upadajúceho zriadenia.
Váš článok o neoslavizme4 urobil veľký dojem v Uhorsku a v Čechách. V Prahe pričinením
Už poznáte list… Pavla Farkasa… o jeho besede s Björnsonom — záznam o rozhovore bol uverejnený aj v Národných novinách 39, č. 48 z
23. 4. 1908, ktoré ho prevzali z Pester Lloydu 1908, č. 94
2
Skald — staroškandinávsky (9. — 13. storočie) názov pre básnika
3
Circumspecta natio — opatrný národ
4
Váš článok o neoslavizme — ide o článok A. S. Budiloviča Neoslavizm uverejnený v novinách Moskovskije vedomosti, č. 76 z 1. (14) 4. 1908,
s. 1. Autor v ňom kritizuje článok V. M. Volodimerova Vseslavjanskij sjezd i vseslavjanskaja liga v novinách Birževije vedomosti, ako aj jeho
reč prednesenú 21. 3. 1908 v Prahe a uverejnenú v pražských, no nemecky písaných novinách Union, č. 94 zo 4. 4. Volodimerove názory na
všeslovanský zjazd a ligu podľa novej koncepcie (nie podľa zásad, ktoré hlásali slovanské spolky) považuje A. S. Budilovič za táraniny. Cituje
tu Vajanského slová (Listy z Uhorska, list 7) o starom slavianofilstve a o novom smere, ktorý sa nazýva neoslavizmus, potom Budilovič
pokračuje: „Záverom si dovolím poznamenať, že pod značkou V-ij je utajený jeden z najvýznamnejších mysliteľov súčasného zahraničného
slovanstva, veľký básnik a publicista. Volodimerov so svojím naivným neoslavizmom, ktorý sa u neho objavil len minulého leta a prejavil sa
v dvoch-troch úpadkových rečiach a článočkoch, samozrejme, nie je mu hoden rozviazať ani šnúrku na topánkach.“ (L)
1
Výťah z Budilovičovho článku uverejnili aj Národnie noviny 39, č. 46 — 47 zo 16. a 18. 4. 1908.
22
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
realistov a pre nesprávnu orientovanosť dr. Scheinera, ináč úprimného Slovana, zaviedli akési
modloslužobníctvo vášmu čudnému Volodimerovi. Zo strany profanum vulgus5 to
neprekvapuje: videli v ňom Rusa, a to je všetko. Ale páni vodcovia by mali vidieť ďalej od
svojho nosa a od Hradčan. V dobe prebudenia čistého slovanského uvedomenia nie sú natoľko
nebezpečné ohovárania a intrigy nepriateľov ako chmúrne myšlienky, vnútorné odtrhnutie od
ortodoxného Slovanstva, prekonania slavizmu slavizmom, opľúvanie našich veľkých
prorokov, výsmech nespočetných hrdinstiev mučeníkov. Ubezpečujem vás, že tieto bludy
nevznikajú samy od seba, nie bona fide,6 nie v dôsledku neoboznámenosti so slovanskou
kultúrou. Nie, to sú intrigy zvonka, je to geniálne vymyslený spôsob boja proti nášmu plemenu,
ktorý už narobil toľko zla v Čechách a čiastočne aj u Slovincov a Chorvátov. Divide et impera.7
Nepriateľa treba duchovne vyklieštiť, hlavne mládež: potom je vítazstvo isté. Takáto kastrácia
spôsobila v českom národe veľkú duševnú chudobu, v politike, žurnalistike, literatúre a inde.
U nás vypukol nedávno neveľký, ale zato charakteristický škandál v oblasti umenia. V Pešti
chcú postaviť pamätník Ľudovítovi Kossuthovi, ako sa patrí v kossuthovskej ére. Uhorskí a
zahraniční experti (medzi inými nemeckí, francúzski a belgickí) vybrali návrh akéhosi Ropu.
Ale minister Kossuth prinútil posudzovateľov, laikov, prijať iný návrh, ale veľmi čudný,
komediantský. Medzi maďarskými umelcami vznikla hotová revolúcia: protestovalo sa na
všetky strany.8 Táto vec má veľmi špinavé pozadie, treba minúť celých 900 000 korún
zozbieraných na pamätník, kým návrh, ktorý prijali experti, by si vyžiadal iba 200 000 korún.
České Národné divadlo, ktoré sa chystalo hosťovať do Viedne pri príležitosti
šesťdesiatročného výročia panovania Jeho Veličenstva, nepocestuje: Nemci tam pripravili
demonštrácie proti českým predstaveniam! To by už mohlo konečne presvedčiť Čechov, že
nemôžu zaimponovať svojim protivníkom modernizmom ani cudzopasnou dekadenciou.
Predtým sa to nikdy nestalo — kým mali Česi jednu mocnú stranu, staročeskú, potom
mladočeskú, ale v každom prípade čisto slovanskú.
V-skij
Profanum vulgus — obyčajný dav
Bona fide — v dobrom úmysle
7
Divide et impera — Rozdeľuj a panuj!
8
Protestovalo sa na všetky strany — správy o udalostiach týkajúcich sa súťaže podali Národnie noviny 39, 1908 v č. 47 — 48 z 18. a 23. 4.
5
6
23
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 11
„M. V.“, 1908, č. 98, 29. apríla (12. mája), s. 5.
(Od nášho dopisovateľa)
Celé Uhorsko žije pod dojmom tlačového procesu. Bývalý minister spravodlivosti Géza
Polónyi obviňuje poslanca Sultána Lengyela za novinové články,1 v ktorých Lengyel pripisuje
bývalému ministrovi celú fúru špinavostí, ktorých sa dopustil ako advokát a predstaviteľ mesta
Budapešti. V prvom rade ho obviňuje, že svoje vplyvné postavenie využíval v štátnej správe na
osobné obohacovanie (Polónyi sa z chudobného advokáta stal milionárom), bol ochrancom
nevestincov, za peniaze získal policajné povolenie pre prostitútky, v mene milenky grófa
Nacco, akejsi Becky vytĺkol peniaze z grófových príbuzných, hlavne z jeho vnuka, terajšieho
gubernátora Fiume (Rieka) atď. Členovia poroty budú musieť rozhodnúť, či Lengyel ohováral
alebo písal pravdu. Na súde sa bojuje na život a na smrť. Ale nech sa proces skončí akokoľvek,
v každom prípade sa odhalila nezvyčajná demoralizácia správy mesta; Polónyi aj v prípade
priaznivého rozsudku zostane hanbou pre koaličné ministerstvá. Časť strany nezávislých
agituje v novinách a v kuloároch snemu v prospech Polónyiho a napadá predsedu súdu dr. Lea
Zsitvayho, že je veľmi prísny k žalobcovi; ale Zsitvay, ktorý prísne súdi aj nás, novinárov
iných národov, je vynikajúci a nezaujatý muž, maďarská právnická kapacita, pravda, zúrivý
Maďar, ale čestný a nezávislý človek. My si myslíme, že proces sa skončí akýmsi
kompromisom alebo riešením, ktoré bude vyhovovať obom stranám. Nedávno sa skončil
podobný proces aj v Prešporku: aj tu obvinili bývalého ministra Istvána Tiszu, syna
dlhoročného ministerského predsedu Kolomana Tiszu. Aj jemu vyčítali, že vraj zbohatol na
úkor štátnej pokladne, menovite pri vysušovaní Ečetských močiarov2 na štátne trovy.
Socialistické noviny písali, že Tisza, ktorý vedel o tomto projekte, za smiešnu cenu kúpil časť
močiarov, ktorá potom nadobudla miliónovú hodnotu. Na základe Tiszovej obžaloby redaktora
odsúdili na mesiac väzenia.
V Baji spreneverili asi milión korún s falšovaným žrebom; bol z toho súdny proces, na ktorom
sa odhalilo neprístojné hospodárenie kás a bánk. Zistilo sa, že dvadsať rokov manipulovali bez
akejkoľvek kontroly, na účet chudobných vkladateľov a majiteľov účastín. Procesy a bankrot,
bankrot a procesy!
V tejto Baji sa kedysi narodil (10. augusta 1824) generál Türr, ktorý nedávno umrel v
Budapešti. Bol to protislovanský večný Žid. Kdekoľvek sa niečo dialo v prospech Slovanov,
hneď sa tam zjavil Türr a agitoval proti nim ako kondotiér a revolucionár. V hodnosti
rakúskeho poručíka dezertoval 19. januára 1849 z Radeckého armády do Piemontu a vytvoril
tam maďarskú légiu proti Rakúsku, ktorá sa však pri Navarre rozutekala ako stádo baranov.
Türr utiekol do Švajčiarska a po Világoši do Londýna. V krymskej vojne slúžil v
anglicko-tureckej armáde; v r. 1855 chcel vzbúriť Rumunsko proti Rakúsku, ale chytili ho a vo
Viedni odsúdili na smrť. Na intervenciu Francúzska a Anglicka rozsudok smrti zrušili. V r.
1856 bojoval na Kaukaze v Šamilových bandách proti Rusku, a po ich porážke sa zachránil
útekom. V rakúsko-talianskej vojne bojoval proti Rakúsku. Slúžil neúspešne u Garibaldiho. V
r. 1861 sa oženil s neterou Napoleona III. V r. 1866 po dohovore s Prusmi chcel napadnúť
Bývalý minister spravodlivosti Géza Polónyi obviňuje poslanca Zoltána Lengyela za novinové články — proces pred tlačovým súdom pod
predsedníctvom Lea Zsitvaya sa začal v Budapešti 27. 4. 1908. Národnie noviny o ňom priebežne informovali a vracali sa k nemu aj
komentármi. Proces sa skončil 3. 5. 1908 a rozsudkom bol Lengyel oslobodený, že by ohováral Polónyiho, no bol odsúdený na tri mesiace
väzenia pre urážku na cti.
2
Pri vysušovaní Ecsedských močiarov — Ecsedi láp ležali v severovýchodnom Uhorsku, v szathmárskej župe. Odvodnili sa regulovaním rieky
Somos.
1
24
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
Rakúsko z juhu ako Klapka zo severu, ale to sa mu nepodarilo. Mal pohnutý osud, celý život
slúžil veľkému svetovému slobodomurárskemu a židovskému sprisahaniu. Jeho smrťou sa
stratil zo scény posledný hrdina roku 1849. Žije už len Artur Gergely, ktorý sa pri Világoši
vzdal Paskievičovi.
V Prahe poriadajú cyklus slovanských divadelných predstavení; vystupujú tam herci srbských
divadiel z Belehradu a Nového Sadu, poľských z Krakova a Ľvova, maloruského z Černoviec,
slovinského z Ľubľany, slovenského z Turčianskeho Sv. Martina a ruský operný súbor. V
záujme týchto predstavení z príležitosti pražskej priemyselnej výstavy cestuje teraz po
slovanských krajinách dramaturg pražského Narodního divadla Jaroslav Kvapil.
Keď píšem tieto riadky, v Pešti prebieha proces proti Národným novinám za článok Hesslerov
klobúk.3 Na lavici obžalovaných sedí autor, Martinčan Andrej Obuch. Háji ho jeho advokát
Pavol Mudroň, známy vodca Slovákov. O výsledku procesu napíšem.
V-skij
Za článok Gesslerov klobúk — článok vyšiel v Národných novinách 38, č. 105 zo 7. 9. 1907. Kritizovalo sa v ňom hromadné menenie —
maďarizovanie miestnych mien. Obžalovaný Andrej Obuch bol budapeštianskym tlačovým súdom odsúdený. Správa o súdnom konaní vyšla v
Národných novinách 39, č. 54 zo 7. 5. a obhajobná reč Pavla Mudroňa v č. 55 z 9. 5. 1908.
3
25
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 12
„M. V.“, 1908, č. 104, 6. (19.) mája, s. 3 — 4
(Od nášho dopisovateľa)
Prenasledovanie Slovákov dosiahlo bod varu. Zrejme v Pešti a v strediskách oblastí nevládne
rozum, ale mánia a vášne. Národné noviny, hlavný slovenský tlačový orgán existujúci 50
rokov, ktorý vyniká serióznym tónom, šľachetnosťou a umierneným, duchaplným poučovaním
národa, ktorému je cudzia demagógia a šovinizmus, sa dostali do ohniska politického
prenasledovania. Mali už 12 tlačových procesov. Prvý súd sa konal 4. mája pred
budapeštianskym súdom za nevinný článok Hesslerov klobúk, v ktorom sa kritizuje
pomaďarčovanie miestnych názvov obcí a osád. V niektorých župách sa ani miestny obyvateľ
nevie zorientovať: staré historické mená sa zamenili za fantastické, hlúpe výmysly župných
pisárov, za skutočné jazykové absurdá, ktoré obyvateľ ani nevysloví. Napríklad obec
„Jahodníky“ pri Turčianskom Sv. Martine sa oficiálne premenovala na Eperfalu atď. A za tento
skromný protest proti nerozumu súd odsúdil autora Andreja Obucha na tri mesiace žalára a 300
korún pokuty.
6. mája ten istý súd odsúdil na 1200 korún pokuty a dva mesiace žalára syna známeho
spisovateľa Svetozára Hurbana-Vajanského Vladimíra Hurbana len za to, že preložil článok
Björnsona1 uverejnený v Národných novinách, hoci tento článok, uverejnený v Neue Freie
Presse2, prebrali maďarské noviny.
8. mája ten istý súd odsúdil Národné noviny za článok Krutosť zo strachu,3 v ktorej sa
dokazuje, že národnosti sú obetným baránkom zakaždým, keď sa vláde vo Viedni nedarí, chce
ukázať energiu a zatvoriť ústa maďarskej opozícii. Zodpovednosť za tento článok vzal na seba
Martinčan Jozef Cipár, odsúdený na štyri mesiace väzenia a 300 korún pokuty.
Národné noviny čaká ešte deväť takýchto procesov. Vysoké pokuty majú za cieľ zničiť noviny
materiálne. A pomoci sa od nikoho nedostáva.
4. mája prešporský tlačový súd odsúdil Andreja Hlinku za dva články na pol druha roka
väzenia a 300 korún pokuty. 5. mája ten istý súd odsúdil I. Ciferského na tri mesiace väzenia a
200 korún pokuty a 6. mája Jozefa Vachalka na tri mesiace odňatia slobody a 60 korún pokuty.
5. mája v Kovačici odsúdili 90 obyvateľov, mužov a žien na prísny žalár od 14 dní do 4
mesiacov len za to, že vo svojom čisto slovenskom evanjelickom kostole nechceli počúvať
maďarskú kázeň a spievať po maďarsky, ale spievali po slovensky. A pritom táto cirkevná
obec si sama vydržuje kňaza a učiteľa a slovenčina je v nej uznaná za úradný jazyk. Peňažné
pokuty v tomto čudnom procese dosiahli sumu 6800 korún! Tu máte slovenské májové oslavy!
a to sú všetko, jeden za druhým, justičné zločiny!
A okrem týchto do neba volajúcich urážok, nespočetné množstvo urážok potichúčky: farárov a
kňazov, ktorí len čo ústa otvoria po slovensky, vyháňajú z kostolov, prekladajú, suspendujú,
učiteľom berú chlieb a miesta, žiakov vyhadzujú zo škôl, ak len prehovoria po slovensky alebo
si prečítajú slovenskú knihu. Na gymnáziách si samotní učitelia držia bandy špicľov z radov
Článok Björnstjerne Björnsona — ide o článok Najväčší priemysel Uhorska (Černová), ktorý bol uverejnený v Národných novinách 38, 1907,
č. 137. Dôvodom k odsúdeniu bolo, že bol odtlačený bez komentára.
2
Neue Freie Presse — viedenské noviny liberálnej buržoázie
3
Krutosť zo strachu — článok vyšiel v Národných novinách 38, č. 143 z 3. 12. 1907
1
26
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
žiakov, ktorým nariaďujú ako vlasteneckú povinnosť udávať svojich kamarátov, ak hovoria po
slovensky alebo čítajú slovenskú knihu.
Anglický spisovateľ Scotus Viator venoval týmto vzťahom anglickú knihu, ktorá vyšla vo
Viedni v nemeckom preklade pod názvom Politische Verfolgungen in Ungarn.4 V tejto knihe
vymenúva tieto útrapy Slovákov: 1. Slovenský jazyk vylúčili zo všetkých škôl od univerzity po
ľudové školy a fröberské sirotince. 2. Slovenský jazyk nemá právo pred súdom. 3. Slovenská
literatúra je prenasledovaná. 4. Slovenská periodická tlač je brutálne prenasledovaná. 5.
Slovákom odňali právo zhromažďovania a utvárania spolkov. 6. Slovenských kňazov
prenasledujú, násilne zavádzajú maďarské bohoslužby. 7. Slováci nemajú slobodné voľby ani
do župy ani do snemu.
Za desaťročie od 1896 roku do r. 1907 Slováci boli odsúdení len za novinové články na 80
rokov väzenia a k pokutám v sume 31 691 korún.
A zatiaľ prokurátori na každom procese hovoria členom poroty: „Maďari sú veľkodušní
dobrodinci národností, dali všetkým slobodu a majetok; nekynožia ich tak ako by mohli, lebo
dobyli krajinu mečom a vládnu v nej; ale národnosti sa za to odplácajú čiernym nevďakom,
poburujú národ, sejú nenávisť voči Maďarom; do väzenia s ním“! To sú stereotypné slová na
každom procese.
Ale podľa iných príznakov v Uhorsku vládne politická nepríčetnosť. Štyroch rumunských
poslancov zbavili imunity za to, že vo Várade5 organizovali rumunskú národnú stranu.
Poslanca Vajdu zbavili imunity preto, že jeho krava vbehla do lesa maďarského magnáta! To
nie je vtip, ale číra pravda. I troch slovenských poslancov zbavili imunity snemu. Iba politickí
desperados môžu robiť takúto politiku.
V-skij
Politische Verfolgungen in Ungarn — kniha Scota Viatora o politickom prenasledovaní v Uhorsku vyšla roku 1908 a Národnie noviny 39, č.
53 — 54 z 5. a 7. 5. 1908 uverejnili z nej pohotovo z príležitosti tlačových procesov slovenských novín, o ktorých práve informovali, úryvok
s názvom Tlačové právo v Uhorsku.
5
Vo Várade — dnes Oradea v Rumunsku
4
Troch slovenských poslancov zbavili imunity — išlo o poslancov Skyčáka, Ivanku a Blahu. Imunity boli zbavení na zasadnutí uhorského
snemu 3. 2. 1908. Pre Ivanku súd znamenal aj stratu mandátu.
27
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 13
„M. V.“, 1908, č. 107, 9. (22.) mája, s. 3
(Od nášho dopisovateľa)
V Uhorsku sa odohráva veľká komédia. Ferenc Kossuth vyšiel s inciatívou, aby všetky tri
vládnúce strany utvárajúce takzvanú koalíciu, ktorej pred dvoma rokmi bola zverená moc, sa
zjednotili do jednej strany, alebo správnejšie, splynuli so stranou nezávislých čiže
kossuthovcov. Aké hrozné klamstvo! Kossuthovci usilujú sa o nezávislosť Uhorska až do
personálnej únie; druhá koaličná strana, ktorá sa nazýva konštitučná (gróf Andrássy, Széll),
stojí na pôde vyrovnania z roku 1867; tretia, národná, predstavuje vlastne stranu
klerikálno-aristokratickú, ktorá sa usiluje o revíziu cirkevných a politických zákonov (zrušenie
občianskeho sobáša); a všetky tieto zásadné rozdiely majú splynúť do jednej strany.
Majú spoločné iba jedno úsilie: pomaďarčiť celú krajinu vrátane Chorvátska, zbaviť
individuality slovenský a rumunský národ. Ale keďže v tomto bode sú zajedno, nepotrebujú sa
kvôli nemu ešte väčšmi zjednotiť a splynúť. Sme toho názoru, že je to hrozba pre Viedeň a
korunu, že koruna bude klásť prekážky, keď u nás začnú falšovať volebnú reformu a
vyhadzovať zo snemu všetky národnosti požiadavkou znalosti maďarčiny, čiže uznesením, že
len ten smrteľník dostane hlas, ktorý vie výborne čítať a písať po maďarsky. No my pevne
veríme, že koruna aj preto uložila koalícii povinnosť urobiť volebnú reformu, lebo chce zničiť
maďarský neofeudalizmus a počúvať hlas národov, hlas mešťanov, dedinčanov a robotníkov.
V maďarsko-ochlokratických klikách badať u nás utajený hnev na korunu. Prejavil sa aj pri
príležitosti osláv 60. výročia panovania Františka Jozefa; oficiálny orgán kossuthovskej strany
Budapest1 uverejnil hanebnú karikatúru kráľa a nemeckých potentátov, ktorí ho prišli
pozdraviť a viedenské noviny, ktoré spomenuli túto karikatúru v kritických notickách, boli
skonfiškované za urážku Veličenstva. Všade vyhlasujú, že každý, kto sa opováži oslavovať
výročie nástupu Františka Jozefa na trón (2. decembra 1848), sa dopustí zrady, lebo v tomto
čase František Jozef ešte nebol uhorským kráľom.
Je to politika vyhrážok. Jeho veličenstvo, ako to u starších ľudí býva, usiluje sa predovšetkým o
pokoj a zhodu, chce zanechať štát následníkovi podľa možnosti dobre usporiadaný. Preto je
náchylný uspokojiť krikľúňov ústupkami. Kriku sa vo Viedni boja ako ohňa. Preto treba kuť
železo, kým je horúce, treba od koruny získať, čo sa len dá, lebo budúcnosť je neistá.
Pri otvorení priemyselnej výstavy2 v Prahe jej protekor, následník trónu František Ferdinand
začal svoju reč česky, potom pokračoval po nemecky a nakoniec otvoril výstavu opäť po
česky. U nás majú význam aj takéto maličkosti: nádej utláčaných národov sa obracia na
následníka trónu, ktorý popri spokojnej sile prejavuje aj živý záujem o vec spravodlivosti a
rovnoprávnosti národov.
Česi stratili v osobe dr. Josefa Herolda veľkého a hrdinského bojovníka za český národ a jeho
práva. Bol to sympatický muž, vynikajúci rečník a verný Čech. Najviac sa zaoberal
organizáciou národa. Solídne české noviny pokladajú jeho smrť za nenahraditeľnú stratu za
terajšieho silného nátlaku Nemcov na pozície Čechov.
Budapest — oficiálny tlačový orgán strany nezávislých, to jest Ferenca Kossutha
Priemyselnej výstavy v Prahe — VIII. Česká průmyslová výstava — bola roku 1908 a demonštrovala vzostup českého priemyslu a vedúce
postavenie priemyselnej buržoázie v českom hospodárskom a politickom živote.
1
2
28
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
Uvediem ešte jednu zaujímavosť zo života hornouhorských Slovákov; v Liptovskej župe je
obec Lúčky dosť známa svojou výbornou termálnou vodou. Obec, čisto katolícka je známa
svojou nábožnosťou. Mali kňaza Moyša, verného Slováka, nadaného a bezúhonného človeka,
veľmi si ho vážili a mali radi, ako vie ľúbiť utláčaný slovenský ľud človeka, v ktorom vidí
ochrancu svojich práv, hlavne jazykových. To sa však nepáčilo vrchnosti a na jeho miesto
dosadili surového maďarizátora, akéhosi odrodilca Smižára. Ľud z vlastnej iniciatívy zaujal
voči nemu pasívnu opozíciu: nechodí do kostola, nedáva krstiť deti, nepozýva kňaza na
pohrebné obrady, neplatí cirkevnú daň. Modlia sa na cintoríne pod krížom, deti krstia sami,
sobášia sa len občiansky, pričom mladý pár požehnáva najstarší obyvateľ v obci — to všetko
pod ochranou žandárov, ktorí sa tam ustavične zdržujú už pol druha roka. Na ulici nedovolia
zísť sa ani trom, o deviatej večer nik nesmie vyjsť z domu, a toto trvá už pol druha roka. Ľudia
sú trpezliví, správajú sa pokojne, ale zostávajú pasívni. No nedávno nastala u nich zmena:
pohár pretiekol, stratili trpezlivosť. Oznámili biskupovi, že všetci (dvetisíc ľudí) prestúpia na
evanjelickú vieru, lebo už ďalej nemôžu trpieť. Pravdaže, ani týmto veľa nezískajú, lebo aj
evanjelická cirkev je pod jarmom maďarizácie: dôkaz vidíme v Kovačici, kde štyrom tisícom
slovenských luteránov bodákmi a súdom nanucujú pomaďarčenie v kostole, na kazateľni, pri
cirkevnom speve.
Gróf Apponyi rozosiela na slovenské evanjelické školy plagáty s textom: „Nech Boh žehná
Maďara“3 a núti ich vystavovať v škole pre chudobné slovenské deti. Evanjelická cirkev vo Sv.
Martine odmietla vyvesiť nápis, preto na pastora poslali inkvizíciu.4 Rasové prenasledovanie aj
v takých krajoch, kde v okruhu štyridsať míl niet ani jedného Maďara (rátajúc, samozrejme,
poštových úradníkov, satrapov a učiteľov), už začína volať do neba. Niet hroznejšieho
tyranstva ako tyranstvo rasy nad rasou. Kto ho neskúsil, nevie si ani predstaviť, čo je duchovné
jarmo. Sú kraje, kde by prostý ľud dal prednosť tureckému vpádu, len aby sa oslobodil od
svojich domácich utláčateľov. Turci brali korisť, ale títo turčíni berú dušu i srdce, berú jazyk a
národnosť.
V-skij
3
4
Plagáty s textom Nech Boh žehná Maďara — je to preklad začiatočných slov maďarskej hymny
Na pastora poslali inkvizíciu — išlo o farára Jána Čaploviča st.
29
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 14
„M. V.“, 1908, č. 114, 17. (30.) mája, s. 4.
(Od nášho dopisovateľa)
Propria fassio — mile testes!1 Nemaďarské národy v Uhorsku sa nepotrebujú odvolávať na
tisíce svedkov pred ľuďmi, pred svetom a pred bohom, ani nemusia hľadať dôkazy o tom, akí
sú utláčaní, obraní o svoje právo dokonca aj na život: gróf Albert Aponnyi 20. mája vyhlásil v
Uhorskom sneme urbi et orbi, že slovanské jazyky a rumunský jazyk nemajú v Uhorsku právo
na existenciu, ani len v ústach detí v ľudových školách. Všade musí byť jedine maďarčina,
ktorú zatĺkajú do hlavy ohňom a železom, krvou a chlebom, terorom a udaniami, kriminálom a
disciplinárnymi ukrutnosťami. Hlavným cieľom základnej školy u nemaďarských národností
je pomaďarčiť deti, aby im vytrhli z úst a z duše sladké materinské zvuky, aby sa tieto sladké
zvuky nesmeli zaodieť do litery, do písma, do tlače, a aby čo najskôr vyhynuli v celej krajine.
Môže existovať čosi väčšmi protikultúrne? Celá moderná kultúra sa zakladá na národnom
jazyku. V stredoveku ho obmedzovala latinčina, gréčtina a rozličné jazyky pri kráľovskom
dvore, ale v novoveku, začínajúc z hrdinského literárneho činu Luthera (Ján Hus mu bol
príkladom aj v tomto!) sa otvoril priestor pre materinské jazyky (najskôr u Danteho a Petrarku),
kým materinský jazyk s konečnou platnosťou nezaviedol Amos Komenský, ktorý takto rozšíril
blahodarný vplyv civilizácie na najširšie masy. Zabudnutá, latinčinou potlačená veľká
myšlienka solunských vierozvestov sa prebudila k novému životu. Vytvorila nové literatúry,
oslobodila milióny spod jarma nevedomosti, zvíťazila všade, aj v najtemnejších hlbinách
Afriky, len u nás, v Uhorsku, musí vládnuť duchovné pohŕdanie, feudum, mŕtvy zvuk cudzieho
jazyka, ktorý znie ako reťaz na šiji otroka, ale nevniká do duše, do srdca, do umu. A toto
vyhlasuje sám minister ex kathedra ako neomylnú dogmu ako zákon, ako železnú
nevyhnutnosť, ako osud! Predstavte si vašu základnú školu v ruskej dedine, pod Novgorodom
a Moskvou, kde by deti nepočuli iné slovo okrem cudzieho! Aké hrozné učenie by to bolo!
Zdá sa, že chýry o splynutí všetkých uhorských strán vyvolali vo Viedni veľký rozruch. V
spoločnej ministerskej rade ministri zahraničných vecí Aerenthal a vojny Schöneich cúvli pred
Wekerlem a Andrássym. Obaja podali demisiu, ktorú cisár asi neprijme. V Rakúsku vládne
veľké rozhorčenie pre zbabelosť spoločných ministrov vo vzťahu k Maďarom. A najsilnejšia
strana kresťanských socialistov (dr. Lueger) v rakúskej ríšskej rade si priamo žiada hlavy
týchto ministrov.
V Rakúsku vznikol problém s univerzitami, ktorý silne zasahuje do politiky. Židovský vplyv je
v rakúskych univerzitách veľmi veľký. Napríklad kedysi slávna viedenská lekárska fakulta,
ktorá dala vede také svetové mená ako Rokytanský, Hyrtl, Gebra, Albert, Bilroth, Semelweis,
Arlt, Opoltzer a iní, sa teraz hemží Židmi. Kresťanský medik sa ani nedostane k pitevnému
stolu, obrovský kagal židovských študentov z Haliča si násilne všetko uchvacuje. Dve tretiny
medikov sú Židia. Tomuto by chcel zabrániť dr. Lueger, keď vyhlásil, že kresťania si musia
znovu získať univerzity, ako si už získali stredné školy a odrazu spustili hurhaj. Pod zástavou
„slobody vedy a svedomia“ kagal vzburcoval študentov, akoby pokrokových, ale v skutočnosti
tlupu nezrelých mladíkov, ktorí si neuvedomujú, že tancujú tak, ako im píska židovská
Propria fassio — mille testes — vychádza sa z Vajanského článku Vlastné vyznanie v Národných novinách 39, č. 18 z 11. 2. 1908, ktorý sa
začína slovami: „Propria fassio, mille testes, vlastné vyznanie váži za tisíc svedkov. Tedy my nekritizujeme, ale citujeme maďarský hlas, a
snáď to nebude podnecovanie. Pesti Hirlap v nedeľnom úvodníku od 9. 2. 1908 v 36 (10 434) čísle píše…“ Článok kritizuje, že súčasná vládna
politika nerešpektuje skutočné záujmy Uhorska a konštatuje, že Uhorskom vládne 1500 rodín. Citovanie kritických slov proti pomerom v
Uhorsku z maďarskej i cudzej tlače používali Národnie noviny pomerne často.
1
30
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
propaganda. Pre študenta existuje len jediný pokrok: prosperovať v štúdiu a dobre sa pripraviť
na skúšky. Žiaľ, aj slovanskí študenti, nakazení jedom masarykovčiny, sa dali nachytať na
tento podlý podvod. Stratili cit pre národ a spolčujú sa s Nemcami a Židmi, aby zatušovali
bohorúhačstvo prekrsteného Warmunda. Je to, pravda, len časť študentov, ale tá časť, ktorá
vykrikuje, demonštruje a neučí sa. Celá táto progresívna mládež bude časom zdrojom
buričského proletariátu. Je to strašná jazva na slovanskom tele Rakúska, ktorá neprestane
hnisať a rozrastať sa, a to nie je prirodzený produkt, ale plod ďalekosiahlej vypočítavej intrigy.
Ukrajinomani urobili v rakúskej ríšskej rade škandál slovanstvu: Sú to zúriví nepriatelia každej
slovanskej myšlienky a verní prisluhovači radikálnych Nemcov. Na ich divé výpady veľmi
pekne odpovedali poslanci Chlebovický a Markov, brat známeho haličsko-ruského redaktora
Galičanina. A kto núti týchto ukrajinomanov zúrivo si trhať vlastné mäso? Sme pevne
presvedčení o tom, že to nie je psychologická otázka, nie spontánna vnútorná surovosť a
slepota, ale výlučne egoizmus bohato zaplatenej zrady, plod politiky našich mocných,
múdrych a bohatých nepriateľov. Je vhodný čas pomýšľať za takejto situácie na všeslovanský
zjazd? Či musíme podať svetu ešte ďalší dôkaz našej nezrelosti, duchovného zdivočenia a
zhubného sváru?
V-skij
31
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 15
„M. V.“, 1908, č. 119, 24. mája (6. júna), s. 4.
(Od nášho dopisovateľa)
Zamýšľaný slovanský zjazd vyvolal veľký rozruch v uhorskej tlači: Loyd, najserióznejšie
uhorské noviny, mu v prípade úspechu pripisujú svetový význam. Ale predpokladá, že celá vec
stroskotá na slovanských rozporoch, takže zjazd bude novým svedectvom slovanského
separatizmu, rasového nepriateľstva, politickej nezrelosti a sebeckej ctižiadosti.
Dovoľte mi, pán redaktor, aby som aj ja vyslovil svoju mienku o zjazde, ktorú zdieľajú so
mnou mnohé triezve hlavy. Nazdávame sa, že v dobe mieru, keď v mozgoch našich najlepších
hláv vládne ideový chaos a hrozné dekadentské bludy, zjazdy nemôžu mať veľký úspech a
nepotlačia vec dopredu. Keď národy vstanú z mŕtvych, ako to bolo r. 1848, to je čosi iného.
Vtedajší slovanský zjazd v Prahe, ktorý mal takého predsedu ako Pavol Jozef Šafárik, bol
naozaj historickou udalosťou a etapou vpred k obrodeniu a blahu národov. Moskovský zjazd,
alebo vlastne národopisná výstava bola výrazom a dôsledkom veľkých filozofických,
náboženských a etnických ideí siavianofilstva v duchu Kollára, Šafárika, Chomjakova,
Aksakova, v zmysle Puškinovho mora a do neho vtekajúcich riek a potokov.
Sme toho názoru, že tretí zjazd má byť vecou praxe, realizmu, konkrétnych úloh, budúcich
programov. Nastal už jeho čas? Keď sa poobzeráme po svete, hlavne po našom, slovanskom
svete, pozrieme sa na terajšiu politiku, na situáciu prvého slovanského národa, bez ktorého
účasti všeslovanská myšlienka je len karikatúrou a detským džavotom, zdá sa nám, že jeho
nové zriadenie ešte nedosiahlo stupeň, na ktorom je možný pokoj, potrebný pre rozvážne
posúdenie takého veľkého celosvetového historického problému. U ostatných Slovanov tiež
badať vrenie, ideové blúdenie: lebo hoci jedovaté semeno zasiate nepriateľskou rukou ešte
nevyrástlo do klasu, ešte ho nerozdrvila myšlienka dobra, mohlo by spôsobiť na zjazde mnoho
zla. Separatizmus by bez veľkej námahy, ale s veľkou opovážlivosťou mohol vyvolať
celoslovenský škandál, aj keby sa mu nepodarilo rozvrátiť zjazd.
Na druhej strane sme pripravení na zjazd, ktorý by bol dôstojným vyjadrením takého veľkého
plemena? Len málo a povrchne. Čo vie napríklad veľká väčšina ruskej inteligencie o
západných Slovanoch? Žiaľ, ešte sotva tuší existenciu celých národov, a ešte menej vie o ich
národohospodárskej a politickej situácii, o ich jazykoch a literatúrach. Poznajú ich iba slavisti,
ale ostatní len veľmi málo, alebo nič. Dokonca ani najlepší západoslovanskí autori nenájdu v
stomiliónovom ruskom národe ani päť predplatiteľov a čitateľov. Naše publikácie nie sú ani v
knižniciach. Naše najlepšie publikácie nečíta v Rusku ani desať ľudí (nerátajúc našich
rodákov, ktorí žijú v Rusku). Pre širokú ruskú čitateľskú verejnosť naši autori zostávajú
homines ignoti,1 a zatiaľ máme prvotriednych spisovateľov, ktorí — hoci ich nemôžeme
prirovnať k ruským velikánom — prevyšujú Francúzov a Nemcov, ktorých široká ruská
verejnosť tak dobre pozná. Nečítajú ich ani v prekladoch — ktorých vlastne ani niet, s
výnimkou slabých pokusov a začiatkov. Ako by sa mohlo nájsť pochopenie, záujem, poznanie,
také potrebné a nevyhnutné v čase konania zjazdu? Podporí azda vzájomné pochopenie
samotný zjazd, svojím ruchom, prejavmi, spoločenským programom a banketmi? Zídu sa aj
bankety, ale až po dovŕšení diela.
Ale zatiaľ dielo u nás vôbec nie je pripravené, je len v začiatkoch. Čo vedia západní Slovania o
1
Homines ignoti — ľudia neznámi, nízkeho pôvodu
32
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
Rusku? Hrozne málo, a ešte aj to málo skreslene, ako to vidíme u Poliakov (ktorí toho vedia
ešte najviac) a čiastočne u Čechov, ktorých prejavy v poslednom čase napĺňajú hrôzou čestné
slovanské srdce. Čo sa u nich v poslednom čase písalo o Rusku, keď sa zvíjalo od zákerného
uhryznutia japonskej zmije a vnútorných nepokojov. Aké úbohé znalosti majú o ruskej
literatúre (via Leipzig und Berlin)!2
A cit, ktorý bol taký silný v šesťdesiatych rokoch? S trpkosťou priznávame, že tento cit
zoslabol, stal sa plytkým, otrávil ho zradcovský realizmus a iné izmy, ktoré prenikli od
nepriateľov. V mene tohto veľkého citu Slovania mohli smelo rokovať v Moskve r. 1867.3
Vyšlo odtiaľ predsa len čosi blahodarné, kladné. „Vítam vás, slovanskí bratia, na rodnej
slovanskej zemi“ zaznelo z úst vladára, rozplamenilo duše k práci a obetiam. Už len tento
výsledok stál za ďaleké cestovanie a úsilie. A teraz?
Uvediem príklad, aby ste videli, aký duch vládne medzi západnou inteligenciou:
V Národopisnom věstníku4 (IV, 1908, s. 89), ktorý vydávajú profesori českej univerzity A.
Kraus, J. Polívka (slavista!) a V. Tille, a ktorý je orgánom Pražského národopisného múzea, v
recenzii o knihe T. D. Florinského Slovanské plemeno recenzent vyčíta autorovi, že vo svojej
zaujatosti neschvaľuje ukrajinofilské hnutie a hlása jednotu ruského plemena. To je teda vina
Florinského v chápaní českých slavistov! Bože môj! Nemravníci!! Florinskij má sympatizovať
s ukrajinofilmi!!! Kde sa podel rozum a svedomie? A čo sa dá povedať o zradcovskej činnosti
ostatných menej významných novinárov á la A. Černý, Masaryk, Drtina a iní!
Vieme, že to všetko je blúznenie, epidémia, choroba, ktoré isto prejdú. Ale kým trvajú, je
vhodné otvoriť na zjazde arénu pre podobné dekadentné duše, secesie, separatizmus,
cynizmus, vyčíňajúci pod vplyvom germánskeho a žltého nebezpečenstva?
Verejné zhromaždenia by mohli ešte väčšmi rozhnevať našich nepriateľov, ktorí majú nad
nami moc. Rozzúrili by sa, a z takejto všeslovanskej demonštrácie by nič nevzišlo na našu
ochranu a v náš prospech.
Myslíme, že nie krikom a zjazdmi, ale účinnou starostlivosťou silných sa treba usilovať o to,
aby sme mohli pracovať a obohacovať duchovné fondy, aby sme mohli rozvíjať svoj národ:
uchovať jeho národnosť a poučiť ho, aby sa nestal bičom v rukách nepriateľa proti Slovanstvu,
t. j. aby sa neponemčil, nepotaliančil, nepomaďarčil, aby si zachoval svoje dedičstvo a obohatil
ho. Dajte nám duševnú útechu, burcujte nás, podporujte materiálne naše šľachetné kultúrne a
národné úsilie. Cestujte po našich krajinách, zoznámte sa so vzťahmi, ktoré u nás vládnu. Veď
dokonca Angličan Scotus Viator vie o nás viac ako ktorýkoľvek ruský alebo český slavista.
No z tohto nevyplýva, že nesúhlasíme s tým, aby odcestovali do Ruska Kramář, Hribar,
Chlebovický.5 Sú to dobrí ľudia a dobrí Slovania, a zároveň, ako dr. Kramář, aj dobrí
Via Leipzig und Berlin — cesta smer Lipsko a Berlín
Mohli smelo rokovať aj v Moskve v roku 1867 — z príležitosti moskovskej etnografickej výstavy pricestovali tam delegácie všetkých
slovanských národov — aj Slovákov
4
V Národopisnom věstníku — Národopisný věstník československý vznikol roku 1906 a jeho redaktormi boli profesori pražskej univerzity
Kraus, Polívka a Tille.
5
Aby odcestovali do Ruska Kramář, Hribar a Glebovický — v ruských novinách sa veľa písalo o tejto návšteve. Novoje vremja 13. 5. 1908
oznamovali: „Troch slovanských poslancov splnomocnili všetky slovanské strany rakúskeho parlamentu, je ich 259 z celkového počtu 576…
Všetci traja poslanci sú významné osobnosti v Rakúsku. Karel Petrovič Kramář, tento rakúsky Ministierstürzer (zvrhovateľ ministrov), podľa
slov nemeckej tlače je z nich najznámejší. Pochádza z rodiny severočeského veľkopriemyselníka. Získal dobrú prípravu pre politickú činnosť
a doplnil ju cestovaním po západnej Európe a Rusku. Do rakúskeho snemu sa dostal roku 1894, keď ako rečník mladočechov v diskusiách o
rakúsko-ruskej obchodnej zmluve dokázal nevýhodu Trojspolku pre národy Rakúsko-Uhorska a potrebu úzkeho zblíženia s Ruskom. V roku
1897 ho zvolili za podpredsedu rakúskeho snemu a v ňom skrotil nemeckú obštrukciu.
2
3
Od tých čias mu neraz ponúkli ministerské kreslo ministerstva spravodlivosti a financií, ale on ho neprijal a pred výkonnou mocou uprednostil
morálnu moc snemového vodcu. Jeho moc pociťuje každé ministerstvo v Rakúsku. Členovia jeho klubu majú dve miesta v terajšom kabinete.
Je vodcom tzv. ,pozitívnej českej politiky‘, ktorej cieľom je zvýšiť vplyv na rakúsku byrokraciu, má však lojálny vzťah k vojenským a
veľmocenským potrebám Rakúska. Z tohto hľadiska jeho strana neustále bojuje s radikálnymi českými stranami na čele s poslancom
33
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
Rakúšania: Kramář si získal dôveru vysokých viedenských kruhov. Predsa sa len čiastočne
prelomili ľady: predtým sa každá cesta do Ruska pokladala za zradu štátu. Teraz sa už na to
pozerá trocha ináč. Ľudia si čoraz väčšmi uvedomujú, že slavizmus neznamená nevyhnutne
vzburu, rozvrátenie štátov a trónov, ale že je to veľká kultúrno-historická emócia
pokojamilovného plemena. Nevinný panslavizmus dr. Kramářa možno pomôže zblíženiu
umov: ale nie takýto duch hýbe vznikajúcimi svetmi, a uľahčí ťažký zrod veľkej veci —
Slovanstva. Keby však zamýšľaná cesta delegátov čo len zoslabila u nás strach pred
panslavizmom, bola by to tentoraz veľká zásluha.
Článok Konštantína Grota6 má v mnohom pravdu. Budeme sa pripravovať, budeme sa
zoznamovať. Silnejší, podporujte slabých! Všetko, čo urobíte pre týchto malých, urobíte pre
seba a pre ideu. Zachráň nás, bože, pred spormi, roztržkou, kozmopolitizmom a dekadenciou.
V-skij
Klofáčom. Tohto roku začala v Prahe vydávať svoj vlastný denník Den.
Predstaviteľ južných Slovanov Ivan Francevič Hribar je poslancom a zároveň mešťanostom Ľubľane. Za mešťanostu ho zvolili v
deväťdesiatych rokoch, keď hrozné zemetrasenie napoly zničilo toto malebné mesto. Hribar vtedy ukázal skvelý organizačný talent a dal
vystaviť hlavné mesto Slovinska na americký spôsob.
Zástupca haličskej Rusi dr. Nikolaj Pavlovič Glebovickij je mladý spisovateľ, ktorý svojou beletriou získal veľkú popularitu v Podkarpatskej
Rusi. Ako poslanec v rakúskom sneme je výrečným zástancom jednoty zahraničných Malorusov (starší názov pre Ukrajincov, pozn. I. K.) s
ostatným ruským svetom.
Všetci traja poslanci výborne hovoria po rusky.“ (L) Ide o názor konzervatívnych kruhov.
6
Článok Konstantina Grota — ide o list Konstantina Jakovleviča Grota, známeho ruského slavistu, uverejnený v Moskovských vedomostiach,
č. 98 — 99 v roku 1908. O jeho obsahu pozri úvodnú štúdiu k tejto publikácii. Treba poznamenať, že K. J. Grot nesúhlasil vo všetkom ani s
Vajanským ani s redaktorom novín A. S. Budilovičom. Nekritizoval neoslavizmus, hoci nesúhlasil s jeho tézou o zbytočnosti slovanských
spolkov. (L)
34
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 16
„M. V.“, 1908, č. 124, 30. mája (12. júna), s. 4.
(Od nášho dopisovateľa)
Českí študenti v Prahe a v Brne, zvábení príkladom nemeckých študentov skrížili kordy pre
pokrsteného žida Warmunda a pre liberálne frázy o slobode vedy obetujú nielen svoje
prednášky (a akáže to bude sloboda vedy bez učenia?), nielen úspech na univerzitách, šťastie a
radosť svojich rodičov a príbuzných, ale aj svoju národnosť, plody práce národa a boja svojich
otcov a starých otcov. Bratríčkujú sa s Nemcami, kričia spolu s pangermánmi „heil!“ a bijú
svojich českých kamarátov, ktorí tancujú, ako im píska Masaryk, tento demoralizátor mládeže.
Na rakúskom sneme tento profesor tvrdil (4. júna), že Kristus bol jednoduchý človek a že
ateizmus nevedie k nemravnosti. Gróf Šternberk hovoril na sneme (30. mája) o tomto zlom
duchovi českého národa, hlavne českej mládeže. „Niet hanebnejšej nečestnej a zradcovskejšej
politiky ako politika strany prof. Masaryka. Zbytočne varovali českú mládež rektor Goll a
vynikajúci profesor Niederle, aby sa v mene kultúry nespolčovala s Nemcami, ktorí Čechom
nijakú kultúru nedoprajú, Čechov bijú a berú im tisícky školopovinných detí, hlavne
robotníkov: z Viedne ich doslova vyhodili, nedovolia, aby české divadlo hralo vo Viedni pri
príležitosti cisárovho jubilea, a tristotisíc Čechom, žijúcim vo Viedni, nepovolili ani jednu
základnú školu. Ale toto všetko nebráni českej mládeži kamarátiť sa s Nemcami a Židmi v
mene ateistických fráz podplatenéno profesora filozofie. Masarykovčina vyhubila v českej
mládeži všetko vlastenectvo, ktoré vďaka činnosti Dobrovského, Jungmanna, Šafárika,
Kollára, Čelakovského a iných — v priebehu rokov 1830 — 1861 prebudilo k novému životu
polomŕtvy národ; masarykovčina potlačila vedomie národnej cti, oduševnenie pre svoj jazyk,
ľudové povesti, vlasť: definitívne zahubila v svojich prívržencoch lásku k Slovanstvu,
kmeňové bratstvo, uvedomenie národnej a kultúrnej spolupatričnosti. Zahubila aj rodinný cit,
česť a osobnú čistotu, takže väčšina študentov uviazla v špine cynizmu, materializmu, v
rozvrate. Sami Česi žasnú nad počtom zlých žiakov a mladíkov, ktorí neukončili školu, honia
sa za chlebom, vytvárajú hanebný proletariát. Z nich vychádza polovica takzvaných
redaktorov, t. j. nevzdelaných revolverových škrabákov, od ktorých utekajú vážení a pracujúci
ľudia, lebo pre tieto individuá nič nie je sväté, len nech si niekde nahrabú zopár korún alebo
aspoň halierov. Teda takíto žiaci českého profesora utvárajú väčšinu tých českých
kommilitonov, ktorí podávajú svoje nečisté ruky najväčším nepriateľom českého národa.
Pravda, zdravšia časť českých študentov nenasleduje Masaryka, ale predsa len mlčí, trpí ho,
ako mnohí mlčia a trpia Efialtesa a kramářovcov, hoci ho nenávidia. Strach z toho, že ich
obvinia z klerikalizmu a spiatočníctva, zatvára ústa všetkým rozumným a čestným ľuďom,
ktorí sa neosmelili bojovať proti hlučnej „vzdelanej“ zberbe, proti tomuto profanum vulgas,
ktorí ešte privedie svoj národ pod nemecké jarmo v duchovnom zmysle slova.
V Uhorsku rýchlo napreduje prenasledovanie národností. 9. júna sa bude zodpovedať pred
prešporským súdom slovenský poslanec dr. Milan Ivanka za prejavy, ktoré predniesol voličom
pezinského volebného obvodu. Postavili ho pred súd za vzbudzovanie nenávisti voči
maďarskému národu, najmä za slová, ktoré vyslovil v jednej obci: „Milujte a ochraňujte svoju
materinskú reč, lebo je to krásny jazyk, bohatý, píšu v ňom múdre veci vaši učenci, synovia, v
ňom píšu básne naši slovenskí básnici, tento jazyk milo zvučí v našich piesňach, ním sa
modlíte k Bohu, prosiac ho o zľutovanie, keď nastane trpká hodina smrti. Milujte svoju
slovenčinu, učte ju deti, aby sa z nich stali vážení ľudia a verní Slováci.“
Za tieto skromné slová poslanec dr. Milan Ivanka pravdepodobne stratí mandát a odsúdia ho na
35
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
rok väzenia. Za podobné alebo ešte menej významné slová sú obžalovaní slovenskí poslanci
uhorského snemu Skyčák, Blaho, Bela, a už celý rok sedí vo väzení Juriga a bude sedieť ešte
jeden rok.
Národný orgán Slovákov Národné noviny v Turčianskom Sv. Martine nedávno dostal ďalšie
predvolanie pred súd. Obžaloval ich predseda ružomberského súdu, hrozný prenasledovateľ
Slovákov, vinník tragédie v Černovej, akýsi Chudovský. Hoci sám pochádza z trenčianskych
Slovákov, tento pološialený renegát a tyran prenasleduje ružomberských Slovákov v
Liptovskej župe. Obžaloval ich za to, že noviny museli kritizovať jeho činnosť na súde, tak
veľmi pripomínajúcom parížske tribunály, ktoré posielali ľudí en masse pod gilotínu.
Volebnú reformu odložili ad calendas graecas.1 Gróf Andrássy, pravda, chystá akýsi návrh, ale
taký, podľa ktorého volebné právo nebude ani všeobecné, ani rovné, ani tajné, a neuskutoční sa
podľa obcí.
Gróf Apponyi predniesol návrh zákona o bezplatnom vyučovaní v základných školách. Na
prvý pohľad to znie veľmi humánne, liberálne a kultúrne, ale je to len humbug. Platiť nebudú
deti, ale zaplatí za ne obec a cirkev, pre tento účel sa zavedie daňový príplatok, štát doplatí len
bezvýznamný milodar, aj to len s tou podmienkou, že vyučovacím jazykom bude maďarčina. Z
každého na pohľad humánneho a pokrokového návrhu zákona sa vystrčí čertovo kopýtko
maďarizácie, trčí železná päsť vyhubenia všetkých materinských jazykov. A na dôvažok návrh
zákona o bezplatnom vyučovaní zničí aj pozostatky autonómie cirkví a obcí, ktoré vydržujú
školy. Heslom je: viac povinností a menej práv. V katolíckych seminároch všetkých klerikov
nútia, aby sa hlásili za Maďarov. Ale tým ich nútia ku klamstvu, lebo veľká väčšina klerikov
pochádza zo slovenských sedliackych rodín, keďže deti statkárov a úradníkov sa o toto
povolanie neusilujú. A aké je to násilie nad svedomím, keď cirkevné a školské vrchnosti
morálne nútia synov, aby sa zriekli svojich matiek, ktoré ich vypiplali a vychovali.
V-skij
1
Ad calendas graecas — na grécke kalendy (latinský názov prvého dňa v mesiaci), to jest nikdy
36
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 17
„M. V.“, 1908, č. 133, 10. (23.) júna, s. 4
(Od nášho dopisovateľa)
Ako ďaleko zachádza v Uhorsku prenasledovanie jazykov — vydávaním osobitných zákonov,
nariadení, procesmi, vyhnaním tisícok občanov z krajiny — to najlepšie vidieť na
malicherných záležitostiach každodenného života, na smrť gniaviacich človeka, ktorý sa
nenarodil ako Maďar.
Existuje u nás inštitút „kráľovských verejných notárov“, ktorí vykonávajú niektoré funkcie v
civilnom práve, ako zostavenie svadobných zmlúv, závetí, darovacích listín atď. Terajšia
uhorská vláda vymenúva do čisto slovenských okresov notárov, ktorí nevedia ani slovo po
slovensky. Napríklad v turčianskom okrese notár Barta nerozumie ani slovo z reči toho
obyvateľstva, ktorému je povinný slúžiť za veľké peniaze. Táto hodnosť sa pokladá za
vyznamenanie za zásluhy zo strany vlády. Je pochopiteľné, že poplatok za notárske listiny je
veľmi vysoký. Ale ako napíše takýto notár závet, zmluvu alebo darovaciu listinu, keď
nerozumie reč klientov? Dá sa ľahko uhádnuť, ako to poškodzuje chudobné obyvateľstvo.
Maďarizmus v tejto súvislosti spôsobuje priamo anarchiu v civilnom práve, situáciu ako v
zbojníckej bande, kde má pravdu ten, kto je silnejší, bezohľadnejší, a komu žičí notár.
Rovnako je to aj s dedinskými lekármi. Vymenúvajú takých, ktorí nerozumejú ani slovo v reči
obyvateľstva. Takýto lekár príde k pacientom ako veterinár k svini alebo ku krave, nemôže si
ich ani vypočuť, ani poradiť. To pokladá za nehorázne aj taký maďarský ultrašovinista ako gróf
Július Andrássy, ktorý tento stav nazval zverstvom a chcel ho odstrániť. Ale snemová komisia
zavrhla jeho návrh zákona, aby lekári boli povinní naučiť sa reč obyvateľstva, takže táto hrozná
situácia sa zachová. Že sú to maličkosti? Veď ťarcha národného jarma sa nikdy nepociťuje tak
silne ako pri podobných každodenných maličkostiach. Človek pociťuje poníženie národa,
surové pohŕdanie k jeho duchu, divoké zverstvo zo strany nemravných ľudí, krutých tyranov.
Uhorská vláda sľúbila, že zriadi osobitnú emisnú banku pre Uhorsko, t. j. že sa osamostatní od
rakúsko-uhorskej privilegovanej banky. Ukázalo sa, že je to jediný „výdobytok“, ktorý doteraz
nekrachoval ako všetky ostatné, ako napríklad maďarské velenie v uhorských plukoch, colná
čiara medzi Rakúskom a Uhorskom a pod. Domnievali sa, že nezávislá uhorská banka
zabezpečí hospodársku a spolu s ňou aj štátnu nezávislosť Uhorska.
Pozvali bankových expertov. Zistilo sa, že Uhorsko je natoľko finančne závislé od Rakúska, že
sa vlastne drží z milosti rakúskych a nemeckých kapitalistov. Skoro všetky uhorské fondy sú v
rukách Rakúska a zahraničia, takže Uhorsko dlhuje niekoľko miliárd zahraničným
kapitalistom. A títo nemajú dôveru k samostatnej uhorskej banke. V tom prípade, keby sa
Uhorsko oddelilo od rakúsko-uhorskej banky nastal by finančný bankrot.
Takto sa rozptýlil ako prelud posledný prísľub uhorskej vlády na čele s dobrodruhmi
Wekerlem, Kossuthom, Andrássym. Jeho jedinou náhradou je teraz prenasledovanie
nemaďarských národností. Je to je jediná opora, jediná úloha. Ale táto opora je nemravná!
Márne nazval dr. Kramář v Petrohrade a potom v Prahe rusko-poľskú otázku kardinálnou,
ktorej riešenie je vraj conditio sine qua non. Ohlasy na slovanský týždeň1 v poľských novinách
Slovanský týždeň — tak nazvali pobyt troch poslancov rakúskeho snemu Kramářa, Hribara, Glebovického v Petrohrade od 11. do 18. 5. ruské
noviny a po nich aj tlač iných krajín. Oficiálnym cieľom návštevy poslancov bolo „posúdenie slovanskej otázky“, hľadanie cesty zblíženia
1
37
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
by ho mohli presvedčiť, že poľský um ešte nedomyslel, poľské srdce, ktoré bije v inteligencii,
nedocítilo slovanstvo. Pri slovách „ruský“, „Rusko“, počúvame od nich výsmech, odmietanie,
odpor, nepochopenie, sarkazmus, v najlepšom prípade ľahostajnosť a akúsi citovú strohosť. Za
to však neobviňujem poľský národ a prostý ľud: tento slovanský prostý ľud je rovnako krásny
na Visle ako na Volge, Dunaji, Sáve, Váhu! Je to ten istý dobrý, mäkký charakterný a hlboký
národ. Ale jeho inteligencia upadla duchom, citom, vôľou a rozumom.
Dlho by muselo slovanstvo vyčkávať, kým by v ňom poľská fantázia a sentimentálnosť
ustúpili slovanskej úprimnosti, vernosti a vrúcnemu národnému citu. Slovanstvo nemôže tak
dlho čakať. Čas súri. Národy okolo nás nezaháľajú. Sme povinní vyriešiť slovanskú otázku,
hoci aj ponad hlavu vzdorovitého poľského dieťaťa. Nepoľské milióny nemôžu zahnívať a
hynúť kvôli vrtochom jednej národnosti, či správnejšie — jednej fantastickej, mesianistickej,
zaostalej tendenčnej škole poľských politikov, básnikov a filozofov.
Okrem toho sa domnievam, že veľkú rusko-poľskú otázku vôbec netreba riešiť, lebo sa už
dávno vyriešila. Mohla sa pokladať za spornú za Báthoryho, Zigmunda, Vladislava, v časoch
Chmeľnického. No medzitým sa vyriešila utvorením a zosilnením ruského impéria, mierovou
kolonizáciou východnej Európy a rovnako aj severnej, východnej a strednej Ázie veľkým a
plodným ruským národom, jeho centralizovanou silou, štátotvornými schopnosťami,
vojenskou chrabrosťou, veľkým duchovným rozmachom vo vede, hlavne v modernej
slovesnosti, rovnako ako jeho vrodenou humánnou láskou k národom z jednej krvi, hoci
slabým štedrosťou k malým, veľkodušnosťou ešte aj voči nevďačným a protivníkom.
Na druhej strane poľská otázka sa vyriešila historickým svedectvom, že poľský národ
nedorástol na prvenstvo medzi Slovanmi v dôsledku nešťastí, nepriaznivého osudu, vlastných
chýb, nedostatkov v národnom charaktere a nakoniec v dôsledku relatívne menšieho počtu a
slabšej expanzívnosti. A keďže dvojhlavé zvieratá existujú len vo fantasmagóriách erbov, ale
živé a veľké organizmy môžu mať len jednu hlavu, je zrejmé, že dejiny, príroda i reálna
skutočnosť rozriešili veľkú rusko-poľskú otázku v prospech najväčšieho zo slovanských
národov — ruského.
Lenže existuje aj iná, malá rusko-poľská otázka, v súvislosti s ktorou sa možno dopustiť
previnení intra muros et extra. Ale kde nenachádzame vo svete vládychtivosť plemien,
súperenie, zhon a nakoniec nespravodlivosť a urážky. Koľkokrát sa ponosovali Hannoverčania
a Bavori na Prusov a krotkí Švábi na krutých Sasov! Malé rusko-poľské otázky boli aj budú,
ale nie v nich sa skrýva nebezpečenstvo pre slovanstvo. Určitý podiel takéhoto antagonizmu by
mu možno ani neprekážal, keby rozvíjal duchovné sily. Veď aj teplo vzniká trením!
Ale keby toto trenie mohlo spôsobiť hrozný oheň, keby rusko-poľské spory, na veľkú radosť
nepriateľov slovanstva, paralyzovali jeho prospievanie, potom by Rusku, samozrejme, nič
Slovanov vrátane Poliakov s Rusmi, prediskutovanie možností zvolania slovanského zjazdu. Hosťov prijímala ruská verejnosť bez ohľadu na
politickú príslušnosť — od kadetov až po umiernených monarchistov. Vypracoval sa nový „neoslavistický“ program riešenia slovanskej
otázky. Príslušníci starého slavianofilstva v týchto dňoch pripomínali, že ich heslom zostáva „samoderžavie, pravoslávie a národnosť“. K
týmto patril aj A. S. Budilovič, a samozrejme, aj noviny Moskovskije vedomosti.
Za týždeň pobytu slovanských hostí v Petrohrade prednieslo sa mnoho prejavov, boli tlačové porady, slávnostné obedy a večierky. Ruská
buržoázna tlač obšírne a s nadšením komentovala návštevu. Ale predstavitelia radikálnych strán a smerov považovali rozruch vyvolaný v
novinách kadetov a v podobnej tlači len za prejav triednej solidarity buržoázie rozličných krajín. Napríklad noviny Rannoje utro 21. 5. písali:
„Dr. Kramářa ani zďaleka nemožno pokladať za predstaviteľa všetkých vrstiev českého národa. Slovania ako iné národy sa delia na rozličné
spoločenské a sociálne vrstvy a zjednotiť sa s jednou z nich znamená vyhlásiť nepriateľstvo ostatným. Ak necháme bokom hlučné, pestré a
pekné reči o bratstve, rovnosti a slovanskej súdržnosti, príchod slovanských hostí mal zrejme dvojaký cieľ: za účasti haličských moskáľofilov,
ktorí v Haliči držia s poľskou šľachtou, nadviazať priateľskejšie vzťahy medzi ruskými vládnúcimi pravicovými stranami a poľským Kolom a
na druhej strane pomocou rusko-poľského Kola ovplyvniť rakúske Kolo, aby spolupracovalo so slovanskými klubmi. Hoci sa prvý cieľ pri
terajšom zložení štátnej dumy dá dosiahnuť, táto úloha nie je všeslovanská, ani nie všeruská a už vôbec nie demokratická. Druhý cieľ je
nedosiahnuteľný, lebo poľské Kolo predstavuje v rakúskej ríši úzke triedne záujmy pozemkového veľkovlastníctva, ktoré sú v príkrom
protiklade k všetkým demokratickým stranám. Preto zatiaľ z hľadiska „reálnej politiky nie sú zvláštne dôvody radovať sa z návštevy
slovanských hostí.“ (L)
38
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
iného nezostávalo, ako použiť taktiku Pruska voči Hannoveru a Bavorsku.2
Pre Slovanov by však nesporne bolo krajšie a svojráznejšie, keby vedeli prechádzať cez takéto
úskalia nie prevahou síl, ale láskou. Toto pium desiderium žije aj v nás.
V-skij
Taktika Pruska vo vzťahu k Hannoveru a k Bavorsku — Hannoversko bolo pripojené k Prusku roku 1866 a Bavorsko roku 1871 (už k
cisárstvu). Obidve krajiny si zachovali niektoré autonómne práva, ale boli ustavične vystavené politickému nátlaku zo strany pruskej
(cisárskej) vlády. (L)
2
39
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 18
„M. V.“, 1908, č. 138, 15. (28.) júna, s. 4
(Od nášho dopisovateľa)
Uvedieme malý príklad, ako postupujú maďarské súdy voči Nemaďarom pri tlačových
procesoch. Zažalujú článok. Ale ani prokurátor, ani predseda súdu vôbec nič nepovedia členom
poroty o tomto článku a jeho obsahu, obmedzujú sa len na výrok, že autor je „pansláv“.
Naskutku, ani sám Demostenes by mu nepomohol! Keď už raz písal po slovensky, to znamená,
že poburoval proti maďarskej národnosti.
15. júna Národné noviny mali znova tlačový proces pred peštianskym súdom. Ako je známe,
žandári na príkaz politickej vrchnosti zastrelili v Černovej 14 Slovákov. Andrej Obuch,
spolupracovník Národných novín, napísal o tom článok pod titulom Vraždy. Rozoberá v ňom
konanie slúžneho a katolíckych kňazov, ktorí chceli násilne vysvätiť kostol v Černovej.
Predseda súdu kladie autorovi otázku: „V čom sa cítia Slováci utláčaní?“ Obuch odpovedá: „V
mnohom, napríklad nemajú ani jednu strednú školu, lebo vláda zatvorila tie gymnáziá, ktoré
zriadili zo svojich finančných prostriedkov. Avšak zákon 44 z roku 1868 ukladá vláde
povinnosť postarať sa o stredné školy pre Slovákov, aby každý z nich mohol získať vzdelanie v
materinskej reči, potrebné pre postup na univerzitu.“ Predseda: „Odkiaľ to viete?“ Obuch: „Zo
zákona o rovnoprávnosti národností.“ Predseda: „Uveďte ten paragraf“. Obuch: „Naspamäť ho
neviem, ale pozitívne viem, že sa o tom v zákone hovorí“. Predseda: „To nie je pravda! To ste
si sám vymysleli, pomiešalo sa vám to v hlave“.
Aké hrozné vyšetrovanie! A zatiaľ v paragrafoch 17 a 26 zákona 44 z r. 1868 sa doslova ukladá
vláde „postarať sa, aby na národnostných územiach každý mohol získať vzdelanie až po
univerzitu: a dokonca aj na univerzite je vláda povinná zriadiť katedru slovenského jazyka a
literatúry.“ Toto je úplný a jasný text doteraz platného zákona, z ktorého sa mimochodom,
neuskutočnilo ani písmeno. Slováci v skutočnosti nemajú ani jednu strednú školu: na ich území
sa v školách slovenčina vôbec nevyučuje. A predseda súdu obvinenému do očí popiera
existenciu závažného základného zákona a vydáva ho tým pred členmi poroty za luhára, za
frázistu! Či to nie je justičný zločin? Obucha naozaj odsúdili za nevinný obranný článok na 8
mesiacov väzenia a Národné noviny na 1200 korún pokuty za podnecovanie nepriateľstva voči
Maďarom! A pritom v článku sa ani raz nevyskytlo slovo „Maďar“!
Cieľom vysokých peňažných pokút je materiálne zničiť slovenský orgán, ktorý duchovne
víťazí svojou pravdou a vysokými mravnými kvalitami. Či naozaj dopustia, aby družina
chrabrých bojovníkov a obrancov slovenského národa vyliala všetku krv v dôsledku
vyčerpania materiálnych prostriedkov? Veď treba mať na pamäti, že Národné noviny majú
pred sebou ešte niekoľko takýchto procesov.
V rakúskych vysokých školách pokračujú vzbury a študentské nepokoje, takže nakoniec sám
cisár povedal ministrovi školstva Merchetovi: „Ukončite už tieto škandály! Veď aj vaši rektori
sú pekná cháska!“
Historická a nacionalistická manifestácia, ktorá sa organizovala vo Viedni z príležitosti
šesťdesiateho výročia panovania Františka Jozefa (ktoré pripadá na 2. decembra 1908), mala
hojnú účasť a bola veľkolepá. Chýbali len Česi a Moravania, ktorí neprišli preto, lebo Viedeň
nechcela dovoliť české predstavenie v divadle An der Wien. Konzervatívna časť českej
publicistiky neschvaľuje túto demonštráciu, lebo cisár nezavinil tento brutálny postup
40
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
Viedenčanov. Hovorí sa, že pre túto demonštráciu odstúpil od zámeru navštíviť v Prahe
jubilejnú výstavu.1 Všetky ostatné národy Predlitavska sa zúčastnili v sprievode, medzi nimi aj
Poliaci v ľudových krojoch, Dalmatínci, Slovinci, haličskí Rusi, hlavne Huclovia, Rumuni z
Bukoviny a Maďari, Taliani, istrijskí Chorváti a iní. Boli tam aj čierni Nemci z Karlových
Varov a Moravy. Od Čechov a Moravanov bolo počuť hlasné vyvolávanie „heil!“ Ale uhorskí
Maďari tam neboli. Čas od r. 1848 do r. 1867 neuznávajú za obdobie vlády Františka Jozefa,
lebo vtedy ešte nebol korunovaný za uhorského kráľa. Maďari si to môžu dovoliť: kráľ im je
beztak priaznivo naklonený a urobí pre nich všetko. Kto do tej veci vnikne hlbšie zistí, že v
Rakúsko-Uhorsku veľmi mnoho závisí od cisára. Celá ústava sa zakníše, ak niečo nedovolí.
Nie je pravda, že kráľ u nás len kraľuje, ale vládnu ministri a snemovňa. Ak sa cisárovi zachce,
vládne aj u nás. Ale zvyčajne sa mu to nechce, dáva vládam voľnú ruku s výnimkou armády a
zahraničných vecí. Česi ešte nie sú natoľko silní, aby im bola cisárova priazeň ľahostajná.
Preto si myslíme, že neprítomnosť Čechov na viedenských oslavách 12. júna bol politický
omyl. Nemci ho veľmi dobre využili. Pravdepodobne aj na adresu Čechov sa vo vyšších
sférach povedalo: „Pekná cháska!“
Pražská výstava doteraz nemala veľký úspech. Je utrakvistická (nemecko-česká), a to ani
Čechov neoduševňuje, ani Nemcov nepriťahuje: Ťažko sa sedí na dvoch stoličkách. Máme
nádej, že veci sa usporiadajú, ak tam prídu predstavitelia ostatných slovanských národov. Ale
zatiaľ nepočuť, že by výstavu hojne navštevovali. Slovenské sympatie ešte nevošli do krvi, a
najnovšia česká žurnalistika — ako aj literatúra — ešte nenašla správny tón. A tie orgány, ktoré
ho našli, sú zahlušované dekadentským krikom separatistov a národných egoistov.
V-skij
Jubilejnú výstavu — pravdepodobne sa myslí súčasná pražská priemyselná výstava, lebo Jubilejní výstava bola v Prahe roku 1891 na sté
výročie prvej pražskej výstavy.
1
41
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 19
„M. V.“, 1908, č. 146, 20. júna (3. júla), s. 4
(Od nášho dopisovateľa)
V uhorskom sneme vyrábajú jeden zákon za druhým za slabej, veľmi slabej účasti poslancov.
Teraz sa všade ohnivo diskutuje o zvýšení nepriamej dane na alkohol. Wekerle ako minister
financií potrebuje zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu aspoň na 50 miliónov, lebo Uhorsko sa
nachádza v predvečer kolosálnej pôžičky na štátne investície. Proti tomuto návrhu bojujú
hlavne Chorváti, lebo zavedením novej dane utrpí ich oblasť. Návrh sa však predsa stane
zákonom: predsedovia po jednej minúte odoberajú slovo opozičným poslancom, aby urýchlili
diskusiu.
V Chorvátsku ešte stále panujú nezákonné pomery. Nový bán, barón Rauch, si vládne ako
turecký paša; peštianska vláda mu udelila titul skutočného tajného radcu, aby mu zvýšila
autoritu. Takto aj koruna je vtiahnutá do boja so srbo-chorvátskou koalíciou. Vôbec podľa
všetkých príznakov koruna sa veľmi priklonila na stranu uhorských oligarchov.
Oficiálny orgán uhorských Rumunov Lupta píše, že volebná reforma (na základe všeobecného,
rovného, tajného a bezcenzového hlasovania) neprinesie úľavu utláčaným národom, lebo
medzi korunou a koaličnou vládou sa uskutočnila dohoda, že táto reforma nesmie zmeniť
štruktúru snemovne: stavovský a oligarchický charakter tejto snemovne ako aj verejnej správy,
škôl, a celej vnútornej politiky sa zachová a ešte väčšmi upevní. Toto má znamenať Dantovo
„Lasciate ogni speranza, voi ch’entrate!“1
Národom ostáva len vzdychnúť si a povedať: di tanti dolori2 sme na politickom poli nič
nedosiahli!
A akoby predvídajúc márnosť svojho politického boja, národy sa začínajú sústreďovať na pole
kultúrne a hospodárske. Prostý ľud začína čítať, vyhľadáva knihy, túži po slobode myslenia a
obrazotvornosti, aby si aspoň tam oddýchol od ponižovania, otroctva a skutočnosti.
Na Slovensku teraz vznikajú nové tlačiarne, zvyšuje sa počet odborných, poľnohospodárskych,
remeselníckych, finančných časopisov. Ožíva literatúra, a pritom nie dekadentská, ale národná,
ktorá chráni odkaz otcov.
Ach bože, osloboď Slovanov od toho, aby sa v priebehu chystaného všeslovanského zjazdu
začiatkom júna v Prahe nezopakovalo to, čo sa odohralo minulý týždeň na zjazde pokrokových
slovanských študentov. Zišlo sa tam niekoľko sto „progresívnych“ mladých ľudí. A prvé, čím
sa títo titani zapodievali, bolo stvorenie dvoch nových národov: ukrajinského a bieloruského,
čo sa doteraz nepodarilo urobiť ani bohu! Predstaviteľ ukrajinského národa, pravdepodobne
neúspešný študent — nedouk, menom Struk, pozdravil zjazd v mene 30 miliónov Ukrajincov
— z Kyjeva, Charkova, Odesy, Černoviec atď. „Tridsaťmiliónový ukrajinský národ“, povedal,
„má svoju históriu, literatúru, veľkosť a samostatnosť, čo nechcú priznať len pseudovzdelanci.
Ale tento národ žije, lebo verí v bratstvo všetkých ľudí“!
Akýsi pán Obuchovskij, študent petrohradského banského inštitútu, prvý raz ohlásil svetu, že
existuje ešte jeden národ, bieloruský, osemmiliónový, samostatný, s vlastnou históriou a
1
2
Lasciate ogni speranza, voi ch’entrate — Vy, ktorí vchádzate, zanechajte všetku nádej (Dante: Božská komédia, Peklo).
Di tanti dololori — toľko bolesti (Dante)
42
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
literatúrou (a že tento osemmiliónový národ má noviny, vydávané latinkou pod názvom Nasza
Niva),3 ale utláčajú ho vraj Poliaci a Rusi! Tento nový národ existuje 65 rokov, nik o ňom
nevie. Treba sa vybrať do viedenského múzea; tam sa iste dá nájsť celá bieloruská literatúra a
celý bieloruský samobytný národ, uložený vo vitrínach.
Hovorili ešte Moskovčania, kand. Jefimovskij — o hrdinstve Poliakov, Juhoslovanov,
Ukrajincov, o Mickiewiczovi a Kopernikovi (spomenul aj Dostojevského), ale nepovedal ani
slovo o ruskom štáte, o ruskom duchu v najnovších dejinách ani o existencii ruského národa.
Splietal smiešne a pseudoliberálne frázy, táral o všeľudstve a o paralelnom toku všetkých
slovanských potokov! Týmto dával zaucho nielen svojmu národu, ale aj prírode, ktorá nepozná
paralelné potoky. Ale pozná potoky, ktoré sa vlievajú do riek, do morí.
Ozval sa tam aj pseudo-Slovák, akýsi pražský balbes4 Pavlů (ani meno to nie je slovenské!)
hovoriac bez najmenšieho oprávnenia v mene Slovákov podľa vkusu hlúpych masarykovcov.
Poliak Ščenskij odhalil v ruskom živote a v ruských ideáloch „slovanský hekatizmus!“ Ale tu
sa nezmysly už rozrástli ako muchotrávka. Serióznym ľuďom bolo neznesiteľné počúvať tohto
mladíka, ktorý odtrhnúc sa od Slovanstva, naháňa fantómy, seje nesvár a srší z neho odporný
jed — myšlienkový aj estetický, ktorý podstrčili predajní nepriatelia Slovanstva ako Masaryk.
Bolo to všetko také nezmyselné, také neúprimné, také podlé! Mickiewicz by nazval takúto
mládež „kostrami národov“. Nech sa akokoľvek prehrešil proti slovanskej myšlienke, predsa
pri porovnaní jeho bludov s týmito ukrajinsko-bielorusko-česko-poľsko-slovenskými kostrami
nechtiac objímeš v mysli starého Adama a odpustíš mu všetky protiruské a protislovanské
výpady, lebo boli vždy duchaplné.
Bol protivníkom, separatistom, usvedčovateľom bratského národa, ale mal dušu. A tieto
smutné figúry na zjazde majú namiesto duše schopnosť papagája zopakovať — aj to ešte
nesprávne — frázy našich západných nepriateľov.
V Prahe sa o tento zjazd nik nestaral, a to je potešiteľné. Nezaobstarali ani lístky na výstavu a
nepomysleli ani na ubytovanie. Pražská verejnosť sa k nemu správala vcelku chladne.
Masarykov Čas5 hreší zato Prahu a usporiadateľov výstavy, pýta sa: „Kam sa podela
preslávená česká pohostinnosť?“ Členovia zjazdu dostali od Prahy len 60 matracov bez
podušiek a povolenie usporiadať jedno zasadanie v mestskej rade! Zbavili sa ich za pár korún!
Je to však pochopiteľné, lebo či môžu takíto rozvratníci, tvorcovia nových národov, hlásatelia
otrepaných starožidovských fráz, ctitelia krajného separatizmu oduševniť mesto, v ktorom žili
Palacký, Šafárik, Hanka, Brauner, kde spieval milý Svatopluk Čech, v meste, ktoré ospieval vo
svojich sonetoch veľký Ján Kollár! Aj náš Tomášik zložil v Prahe pieseň „Hej, Slovania“ atď.,
ktorá sa stala národnou hymnou. Praha si natoľko váži samu seba, že nebude oslavovať hŕstku
nezrelých študentov, ktorí hádžu kameň do posvätného hrobu otcov a predkov národa!
Úprimne si želáme, aby tento kocúrkovský „zjazd pokrokového študentstva“ sa nestal zlým
znamením pre budúci celoslovanský zjazd.
V-skij
Nasza Niva — nepodarilo sa zistiť
Balbes — nadávka; buď z latinského balbus = jachtavý, z Baal — boh hromu vyžadujúci si krvavé obete
5
Masarykov Čas — Čas, i keď Masaryk nebol jeho šéfredaktorom, aj pri všetkých premenách vždy bol tlmočníkom jeho koncepcie; vznikol
roku 1887, od roku 1900 bol denníkom, zanikol roku 1915 a po skončení prvej svetovej vojny vychádzal ešte v rokoch 1920 — 1923.
3
4
43
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 20
„M. V.“, 1908, č. 150, 29. júna (12. júla), s. 4
(Od nášho dopisovateľa)
V akých nehoráznych formách vystupuje maďarský šovinizmus v Uhorsku, vidieť z
najnovšieho návrhu novín Pesti Hirlap: celkom vážne radí zavrhnúť všetky vierovyznania —
katolícke, evanjelické, pravoslávne, židovské — a vytvoriť pre všetkých jednu vieru,
maďarskú, ktorej bohom nech sa stane Magyar Isten (maďarský boh) a náplňou — klaňanie sa
maďarskej národnosti, maďarskému jazyku a štátu.
Okrem šovinistov je teraz v Uhorsku len jedna veľká moc — židovstvo. V poslednom čase
predložila vláda v snemovni tri návrhy zákonov: o dani z alkoholu, o exekučnom konaní a o
usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov. Všetci sa čudovali, prečo vláda tak súri s týmito —
vlastne nie naliehavými — návrhmi zákona? Túto tajnosť vyzradil podpredseda snemovne
Štefan Rakovský (jeho charakteristiku som už podal v predchádzajúcich listoch), ktorý dal v
kuloároch každému na vedomie, že „Zákon o dani za alkohol sa podal kvôli Židovi
Leipzigerovi, druhý návrh o exekúciách kvôli Židovi Gredelovi a tretí o majetkovom práve
kvôli všetkým ostatným Židom“. To nie je anekdota, ale číra pravda. U nás rozmaznáva Židov
aj trestný zákonník. Udeľuje nízke tresty za špeciálne židovské priestupky, ako je napríklad
klamstvo, falšovanie zmeniek, úžerníctvo, predstierané bankroty, kupliarstvo, obchod s
ľudským telom. Jeho tendenčnosť je zjavná; dá sa vysvetliť tým, že maďarský trestný zákonník
zostavil Žid Csemegi (olim Silberstein?).
V Čechách došlo k dvom veľkým škandálom. Realista Masaryk (pražský profesor) a Drtina
dali v rakúskej ríšskej rade svoj hlas za návrh K. G. Wolfa o zriadení čisto nemeckej akadémie
umení v Prahe. Hlasovali s nimi údajne aj predstavitelia našich úbohých Haličanov —
Ukrajinci. K. G. Wolf, najkrutejší pangermán, výborný rečník, čechožrút, hoci on sám je český
Nemec, s apetítom tigra, neraz veľmi urazil český národ svojím sarkazmom a bezohľadnou
výbojnosťou. Českí Nemci sa usilujú o to, aby sa krajina rozdelila na nemeckú a českú časť a
Wolfov návrh zákona sa má stať základom pre túto novinku. A hľa, českí poslanci, profesori
českej univerzity svojimi hlasmi umožnili, aby sa tento návrh stal zákonom. Ich dva hlasy mali
rozhodujúci význam. Čechom sa až teraz začínajú otvárať oči a začínajú si uvedomovať to, čo
sme my tvrdili už pred 12 rokmi:1 že Masaryk a spol. sú podlí zradcovia, intrigujúci proti
Čechom a vôbec proti Slovanom. Rožnovský volebný obvod na Morave, ktorý zvolil
Masaryka do ríšskej rady, ho teraz vyzval, aby sa zriekol mandátu. Obvod sa zachoval
hrdinsky, ale Masaryk svoj mandát neodovzdá; veď má prázdnu hlavu a osobné záujmy.
Odporný pendent k tomuto politickému škandálu je zjazd „pokrokových — quasi slovanských
— študentov v Prahe. Keď je to už zjazd slovanských študentov, prečo len „pokrokových“ s
vylúčením študentov iného presvedčenia? Takisto by niekto mohol zvolať zjazd slovanských
študentov — iba svetlovlasých alebo iba čiernovlasých“.
Zjazd utrpel fiasko. Českí študenti podľa vyhlásenia rektora Golla a profesora slavistu Polívku
chodili na prednášky, nie na zjazd. Verejnosť sa správala veľmi rezervovane a ironicky voči
čudným, nevídaným hosťom: neprijímala ich, ani nepohostila, neusporiadala ovácie, ako je to
v Prahe zvykom, keď sa tam objavia Slovania. Mesto ponúklo týmto „pokrokárom“ 60
matracov a „národná rada“ im na zvláštnu žiadosť uvoľnila 300 korún, v dôsledku čoho tento
1
Čo sme my tvrdili už pred dvanástimi rokmi — Vajanský sa odvoláva na svoje protimasarykovské články v Národných novinách
44
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
zjazd mal deficit, ktorý nemá kto zaplatiť.
Masaryka prijali na Žofínskom ostrove hlasnými výkrikmi: hanba, zrada! nemecký lokaj!
Drtinu nepripustili k slovu a členov zjazdu vypískali.
Namôjveru, bol to dobrý zjazd! Akýsi Jefremovskij (či nie Jevrejevskij?)2 z Moskvy hovoril v
mene Veľkorusov, vyjadril ochotu prepustiť tri štvrtiny Ruska Poliakom, Ukrajincom,
Bielorusom a Židom. O ruskom národe nepovedal ani slovo. Istý Pisňačevskij, Ukrajinec z
Petrohradu, požadoval polovicu Ruska pre nasledovníkov Mazepu. Ivan Koľada z Vilna si
vymyslel nový osemmiliónový národ Bielorusov, ktorí pred 500 rokmi vraj boli slobodní a
teraz ich utláčajú, nemajú ani jednu školu, vraj ich gniavia Poliaci aj Moskaľovia. V kráľovskej
knižnici vo Viedni sa údajne nachádza celá bieloruská literatúra. Ale revolúcia im pomohla.
Bieloruský národ má teraz už šlabikáre i spolok: „Zahlane solnce i nasze okonce.“ Ukrajinec
Zalizňak povedal, že v Ukrajine 30 miliónov Ukrajincov nemá ani jednu základnú školu, ani
jedno gymnázium, ani jednu univerzitu. Víta ďalšiu revolúciu v Rusku, ktorá vraj položí
základy veľkej samostatnej Ukrajiny. Vláda údajne zobrala Ukrajincom univerzity v Kyjeve,
Charkove a Odese, ale samozrejme, budú im vrátené. Vláda vraj v Charkove porušťuje,
rovnako aj v Odese.
Ale toto hovorili zelenáči, mladí starci s chladným srdcom, špekulanti, a hovorili tak absurdne,
že sami zhadzovali svoje idey. Napríklad študent filozofie Kudela hovoril o reforme
filozofickej fakulty! Študent, ktorý možno prepadol na skúške, radí, ako má vyzerať fakulta!!!
Študent práv Illek rečnil o tom, ako má vyzerať právnická fakulta! Študent — Žid Rosenzweig
vyslovil želanie, aby na univerzite zrušili akúkoľvek disciplínu, študenti si vraj môžu robiť, čo
chcú! A Žid Katz vyslovil názor, aby vlastne nik nebol povinný učiť sa, iba ak chce! Krásne sa
vydaril slovanský zjazd s Rosenzweigmi, Katzmi a inými!
Znova prízvukujem, že ide o demoralizovaných zelenáčov. Ale čo sa dá povedať o profesorovi
varšavskej univerzity Pogodinovi, keď vyhlásil: „Staré slavianofilstvo sa stalo prežitkom.
Možno bolo potrebné vtedy, keď iné národy boli ešte utláčané, alebo keď ešte vôbec
neexistovali. Vtedy bolo Rusko ideálom Slovanov. Ale teraz už nie je potrebné, stačí, že
existujú Česi, zato v Rusku vznikol nový národ — maloruský, ktorý splodil Gogoľa — nie
Rusa, ale Ukrajinca. Existuje aj druhý nový národ — Bielorusi. Všade by bolo treba teraz
vyučovať maloruské a poľské dejiny.“
Aj profesor Kolissa pozdravil ukrajinskú mládež, a citoval Puškina ako autoritu v otázke
ukrajinskej slobody.
Takže na tomto zjazde nezaznelo ani jediné vrúcne slovo, ani mladícke oduševnenie
Slovanstvom a jeho budúcnosťou! Ani jediná zmienka o slovanských patriarchoch, prorokoch,
mučeníkoch, básnikoch, dejateľoch. Vidno bolo len skostnatelosť duše, prízemnosť mysle,
partikularizmus cieľov, osobné chvastúnstvo, chladný pátos mladých starcov, zastarané
výmysly, frázy plytkého liberalizmu. Rosenzweig a Katz! Masaryk a Drtina! Všetko treba
roztrhať a rozdeliť, na atómy! Kozmopolitické frázy! Usilujú sa o blaho ľudstva, ale blaho
svojho vlastného plemena by radi uvrhli do atomistického chaosu! Prekvapuje azda, že
Masaryka a Drtinu dávajú do daru Nemcom pražské akadémie?3
A česká žurnalistika sa správala k tejto orgii židovstva a ukrajinstva bezcharakterne a
blahosklonne.
Či nie Jevrejevskij — narážka, či meno Jefremovskij nepatrí človekovi židovského pôvodu
Masaryka a Drtinu dávajú do daru Nemcom pražské akadémie — toto znenie je aj v novinách aj v rukopise, čo je zrejme chyba A. S.
Budiloviča. Ide o to, že Masaryk a Drtina hlasovali za návrh zriadiť nemeckú výtvarnú akadémiu v Prahe. (L)
2
3
45
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
Kdeže boli vtedy Slovania z Národných listov, skvelý Holeček, rusofil Servác Heller, kde bol
úprimný Slovan Prokop Grégr? A kde bol pán Kramář? Pri tejto politike roztržky a divokého
nihilizmu, keď sú hlavy také prázdne a um halucinuje, mimovoľne sa vybavujú v mysli
Homérove slová (v preklade vášho milého Gnediča):
Ten je priestupník, opustený, tulák bez vlasti,
Kto bratovražedný boj, pre ľudí strašný, ľúbi…
Ale mladým pánom a ich prísnym realistickým vodcom sa Homér bude zdať, samozrejme,
„nemoderný“, „reakcionár“ ak nie „klerikál“. Napriek tomu Homér je večne mladý, hlboký a
pravdivý veštec generis humani! Oni ho, pravda, nečítajú. A starému Pogodinovi — pokoj
večný a sláva medzi Slovanmi, ak ho, samozrejme, neroznesú na svojich krivých, zošľapaných
opätkoch neúspešní študenti, pokrokári a nevzdelaní slavianofili.
Približuje sa však už 12. júl, keď sa má v Prahe konať slovanský zjazd. Modlime sa bohu, nech
osvieti um a zohreje srdcia účastníkov, aby sme sa nedožili ešte aj tretieho fiaska. Dosť bolo
trpkých rozčarovaní! Je už najvyšší čas, aby nad Slovanstvom konečne zažiarilo slnko rozumu,
cti, jasnej mysle a dobrého citu.
V-skij
46
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 21
„M. V.“, 1908, č. 165, 17. (30.) júla, s. 4.
(Od nášho dopisovateľa)
Následky útlaku sú vždy osudné: aj utláčaní trpia a zastavuje sa ich rozvoj, aj samotní
utláčatelia čoraz väčšmi duchovne upadajú. Maďari vládnu, v ich rukách sa sústreďuje moc,
usmerňujú verejnú mienku, nachádzajú podporu dokonca v Rakúsku; veď sami Česi im
pomáhali alebo boli ochotní mlčať a Poliaci bránia telom a dušou, majú k dispozícii celý
oficiálny miliardový rozpočet, rozličné zdroje príjmov, dosahujúce pol miliardy, ktoré slúžia
na zabezpečenie a zvýšenie ich blahobytu. Dosiahli vrchol svojej dejinnej existencie. Tak
nemilosrdne zhášajú pochodne kultúrneho rozvoja nemaďarských plemien, že v krátkom čase
Maďarmi podrobení Slováci, Rumuni a Srbi sa môžu ocitnúť na takom úbohom nízkom stupni,
na akom sú už v dnešných časoch nešťastní maďarskí Rusi, ktorých maďarsko-ruský vlastenec
Fencik krátko pred svojou predčasnou smrťou nazval v mojej prítomnosti „hynúcim národom“.
Utláčateľom však záhuba utláčaných národov nejde na úžitok. Maďari priznávajú, že aj oni
upadajú. Ich jazyk, ktorý kultivovali takí vynikajúci spisovatelia, ako Arany, Petrovič (neskôr
Petőfi) znižujú v dennej tlači, dosahujúcej nebývalý rozmach (len v Pešti vychádza toľko novín
ako v Londýne), ktorou väčšinou vládnu Židia, na úroveň jednoduchého žargónu. Židovský
element vnáša do žurnalistiky drzú opovážlivosť, arogantnú duchaplnosť, rozvrat, literárnu
ľahkovážnosť. Knihy Maďari už skoro ani nevydávajú, a čo sa vydáva, je v prevažnej väčšine
úbohá kompilácia z nemeckej literatúry alebo jednoducho bezduchý, bezobsažný plagiát. O
maďarskej vede sa vyjadril nadaný, vynikajúci štylista Karol Eötvös, že v nej už niet ani stopy
po maďarskom duchu, cite, zameraní. Maďarská akadémia vied, ktorá disponuje veľkými
sumami, je bez života ako Sahara. V maďarskej lyrike živorí Jozef Kis a uplatnil sa v nej Šmule
Klein, typický Žid, ale ten je aspoň natoľko úprimný, že neskrýva svoj židovský pôvod a
otvorene propaguje židovské idey.
Divadlá sa celkom požidovčili: autor je Žid, herci sú Židia, obecenstvo je väčšinou tiež
židovské. Také víťazstvo židovstva v relatívne neveľmi početnej maďarskej spoločnosti sa
nemôže neodraziť zhubne na duši národa. Toto židovské jadro má na vine aj terajší divoký
šovinizmus a národnostné spory. Súčasná spoločnosť sa zameriava skoro výlučne na
žurnalistiku a žurnalistika je skoro celá v rukách Židov.
Spomenul som Rusov v Maďarsku. Škoda, preškoda tohto milého slovanského národíka.
Pravda, aj Slovákov pritlačili až k zemi, predsa však majú svoju národnú inteligenciu, svojich
kňazov, básnikov, prozaikov, dokonca aj umelcov — maliarov a hudobníkov, majú svoje
noviny, tlačiarne (v súčasnej dobe 12), vlastnú literatúru: ale Rusi žijúci v Maďarsku nemajú
absolútne nič okrem svojej slovanskej kresťanskej duše a svojho nekultivovaného jazyka.
Inteligencia ich úplne opustila, kňazi, ktorí žijú z ruského ľudu a kŕmia sa ruským chlebom, sú
so zriedkavými výnimkami renegáti. V ich obydliach nepočuť ruské slovo, deti vychovávajú
po maďarsky, cyrilika už nemá miesto v školách, hoci sa učia z ruských šlabikárov, ale v
maďarskej transkripcii, aj to len miestami: vo väčších obciach sa vyučovanie začína maďarsky
od abecedy. Z ekonomického hľadiska ľud stráca posledné sily pod bremenom daní a
židovským vykorisťovaním. Dokonca keď ruskí robotníci idú za ďalekým zárobkom do
Turčianskej stolice, disponujú s nimi Židia. V 20 — 50 členných skupinách pracujú ako baníci,
ale výplatu opäť dostávajú zo židovských rúk.
47
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
Aký je to milý, krotký ľud! Opálené tváre, začiernené, a predsa často spievajú, hrajú na svojich
píšťalkách a ochotne sa bratajú so slovenským ľudom. Ale z kultúrneho hľadiska sú veľmi
zaostalí a z národnostného úplne nevyvinutí. Ich čestnosť si zaslúži pochvalu, ale takisto veľká
je aj ich bezmocnosť. Zdá sa, že len modlitba „Otče náš“ udržiava duch tohto národa,
obetovaného nesvedomitým úradníkom, žandárom, a žiaľ, dokonca aj svojim kňazom a
biskupom. Mukačevský biskup Firčak, zaprisahaný nepriateľ Rusov, tyran a prenasledovateľ
tých kňazov a kat tých učiteľov, ktorí podľa jeho mienky nedostatočne maďarizujú deti a ľud je
väčší maďarón než dokonca sám gróf Apponyi a Kossuth.
A tento dobrý ľud je úplne bezmocný, opustený, zabudnutý. Ak mocný ruský národ nevie o nás
— Slovákoch, ak nás okrem morálneho, platonického súcitu ničím nepodporuje, uvažujeme
takto: Nuž, čože, je nás dve tretiny katolíkov, jedna tretina luteránov; sme osobitná
západoslovanská vetva a sme im vzdialenejší. Ale tí — veď to sú skutoční, pokrvní Rusi,
členovia pravoslávnej cirkvi (prostý ľud nemá poňatie o únii) sú to grécko-slovania, pôvodom
i vierovyznaním čistí Rusi, patriaci k východnej kultúre, carihradskej, nie rímskej — ale ani pre
nich sa nenájde v celom veľkom Rusku súcit, spomienka, pomocná ruka!
Či by sa nemali Rusi obrátiť na Slovákov, ak sa im zdá nevhodné pomáhať svojim
súkmeňovcom bezprostredne a podporovať svojich bratov naším prostredníctvom? Veľmi radi
by sme pre nich vydávali knihy, brožúry, dokonca aj menšie noviny. Oni sami sa na to, pravda,
nemôžu podujať, lebo jarmo zúrivej maďarizácie ich úplne zbedačilo. Akýže je osoh zo
zjazdov a banketov, keď tu hynú celé plemená, celé národy od neznesiteľného útlaku a
ponižovania!!!
V Prahe sa má konať slávny všeslovanský zjazd. Všeslovanský?! My, Slováci, sme napríklad
neboli pozvaní, náš národný výbor a jeho predseda Pavol Mudroň a dokonca redakcia našich
čestných nestranných slovenských orgánov boli poriadateľmi zjazdu ignorovaní.
Mimochodom sme sa dozvedeli, že ani takzvaní „Ukrajinci“ neprídu a Poliaci vystupujú vraj
priamo opozične, protislovansky.
V poľskom národe je ešte veľa rozumných ľudí so slovanským citom, ale ich hlas prekrikujú
fanatici. Jeden z našich poľských priateľov, ináč celkom rozvážny, tvrdil napríklad, že „ich
politika musí byť poľská a nie slovanská“, a „s Rusmi môžu jednať len ako rovný s rovným,
ako slobodný so slobodným“. Horribile dictu!1
V čom je tá rovnosť? V čom sa môžu Poliaci ako národ prirovnávať k Rusom ako k národu a
štátu? Či svojou nezávislosťou? Rozlohou územia? Počtom obyvateľov? Politickým
diplomatickým vplyvom? Duchovnou prevahou? Kdeže sú poľskí Puškinovia, Tolstí,
Turgenevovia, Dostojevskí? Koho oslobodili Poliaci? Rovný s rovným — to znamená detské
chvastúnstvo, a nie všeslovanský cit. Istý Mauricius Mochnackij napísal: „Poľsko nezahynie
od nedostatku obyvateľov a cnosti, nezahynie od nedostatku hrdinstva a materiálnych
prostriedkov, ale zahynie od „terorizmu nerozumu!“ V otázkach neoslavizmu sa poľský
„terorizmus nerozumu“ prejavil v celej svojej šírke. Poľský spisovateľ, sympatizujúci s
predchádzajúcim zdravým slavizmom, nenašiel ani jedny poľské noviny, ktoré by súhlasili s
uverejnením jeho článku o slovanskej solidarite s ruskou hegemóniou — kultúrnou aj
duchovnou.
Akože ináč? Škoda reči. Táto vec sa musí vyriešiť vlastnými silami, materiálnou a mravnou
prevahou. Rozvážne a úprimné bratstvo mohlo uskutočniť ideu zjednotenia už pred celým
storočím. Zjednotenie slovanského sveta by mohlo prebiehať srdečne, po bratsky, takmer
idylicky. Mnoho sa už pripravilo — ale aj toto zjednotenie zrejme čaká na svoj dejinný impulz,
1
Horribile dictu — strašné vysloviť
48
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
zvláštnu zhodu okolností, akéhosi Napoleóna, Cavoura, Bismarcka. Netreba sa čudovať
Poliakom, keď dokonca aj medzi malými, slabými, pod cudzím jarmom úpejúcimi plemenami
nenachádzame úprimný, oddaný, nesebecký a k veľkému cieľu usilujúci sa duch slavizmu.
Musí sa tu objaviť vis major, ktorá zlikviduje ľstivé mudrovanie a chorobné výmysly
separatistických trpaslíkov.
V-skij
49
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 22
„M. V.“, 1908, č. 171, 24. júla (6. augusta) s. 4
(Od nášho dopisovateľa)
Jeho veličenstvo rakúsky cisár zveril moc do rúk koalície, t. j. nezávislej strane (Kossuthovej),
konštitučnej (Andrássy), národnej (gróf F. Zichy) s tou podmienkou, aby v priebehu jedného
roku koaličná vláda vypracovala volebnú reformu, a hlavne, uskutočnila všeobecné tajné
voľby poslancov do uhorského snemu podľa obcí, na ktoré by vládny aparát nemal vplyv.
Inými slovami: títo aristokratickí oligarchovia by si museli za rok vykopať svoj vlastný hrob,
ľahnúť si doň a odovzdať moc iným vrstvám obyvateľstva. Ale toto im nebolo po chuti, preto
nedodržali lehotu, nepredložili nijaký návrh a vládnu ďalej.
Teraz vyšlo najavo, že návrh, ktorý pripravil gróf Gyula Andrássy, sa zakladá na týchto
zásadách: plurálny volebný cenzus rozdelený na 4 paragrafy. Jeden voličský hlas má každý
muž, ktorý dovŕšil 24 rokov, dva hlasy má každý, kto vie čítať a písať po maďarsky, tri hlasy
má ten, kto skončil strednú školu a nakoniec právo 4 hlasov má každý, kto má určitý majetok.
Ten, kto nevie čítať a písať po maďarsky, má právo na jeden hlas len vtedy, ak dokáže, že za
posledných desať rokov býval v danom volebnom obvode.
Každý, kto pozná spôsob sčítania hlasov v Uhorsku, pochopí, že tento návrh odstrkuje od
hlasovania tú masu národa, ktorej by koruna chcela dať volebné právo.
Za takýchto atentátov na volebnú reformu prenasledovanie nemaďarských národností ide
svojou cestou — žaláre sa plnia, počet súdnych procesov rastie. V Pešti sa odhalili veľké
machinácie v mnohých bankách — je to neprerušená reťaz klamstiev a podfukov. Keby nebolo
nemeckého kancelára Bülowa, tieto podvody by sa stali zvyčajným zjavom. Bülow
prostredníctvom nemeckého konzula v Pešti upozornil maďarskú vládu, že peštianske banky
preniesli svoje „operácie“ aj do Nemecka a veľmi poškodili mnohé nemecké firmy.
Zároveň s týmto škandálom vypukol aj druhý, a peštianskeho majiteľa domov Neumanna
nakoniec postavili pred súd. Toto indivíduum celých desať rokov predávalo do zahraničia
mladé maďarské dievčatá (od 12 do 18 rokov) a vydržiavalo v Sarajeve dva veľké verejné
domy. Vyšetrovaním sa zistilo, že židovskí obchodníci so živým mäsom vyvážajú z Maďarska
ročne 2800 mladých dievčat do verejných domov Blízkeho Východu, do Severnej a Južnej
Ameriky (Buenos Aires), do Turecka a dokonca až do Austrálie. Za posledné roky židovskí
agenti poslali za hranice 160 900 dievčat. Tovar prvej akosti posielali do Ameriky, druhej na
Východ až do Indie, tretej zostal pre uhorské brlohy, ktorých je tu veľké množstvo. V každom
mestečku majú verejný dom, ktorého majiteľ je Žid, a všetci títo Židia majú styky s ústrednou
agentúrou v Pešti, takže Uhorsko je najväčším trhom živého mäsa na svete.
Neumanna, ktorý má významnú pozíciu v syndikáte týchto obchodníkov, odsúdil súd na
dvojmesačné väzenie a 600 korún (240 rubľov!) pokuty!! Človek, ktorý zahubil tisícky
nevinných mladých bytostí je odsúdený na dva mesiace väzenia, ale slovenský autor
novinového príspevku, ktorý zákonne bránil svoju materinskú reč, je odsúdený od 8 mesiacov
do 2 rokov väzenia!
Tu máte obraz maďarskej justície! Dokonca aj sama maďarská tlač sa rozhorčuje nad touto
nespravodlivosťou. Pesti Hirlap píše pri tejto príležitosti: „V Uhorsku možno kynožiť, zabíjať
a vrhať do väzenia iba poriadnych ľudí, ale darebáci si chodia na slobode. Zlodejom nehrozí
50
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
nebezpečie, lebo za nimi stojí moc a oni sa vedia postaviť jeden za druhého. Zlodeji si u nás
získali vedúce postavenie nielen v bankách a finančných ustanovizniach, ale aj v politike a v
takzvanej vznešenej (noble) spoločnosti. Keby ste si prezreli naše žaláre, súhlasili by ste s
novinami Pesti Hirlap, že v nich väznia predovšetkým nevinných kňazov, učiteľov, sadzačov,
remeselníkov, ktorí sa osmelili vziať do ruky pero na obranu národných práv, a na slobode sú
byrokrati s čiernym svedomím, zaťaženým falošnými prísahami, a zastriekaní krvou
nevinných popravených obetí. Ale ten, kto sa osmelí napísať, že byrokrat, na ktorého príkaz
zabili 15 ľudí, je vrah, toho postavia pred súd (ako Národné noviny) a súdia ich za ohováranie.
Bijú, strieľajú, ak si zmyslíš ponosovať sa, zatvoria ťa do väzenia a peňažnými pokutami ti
zoberú posledný kúsok chleba!
Slovanský zjazd v Prahe prekvapil umiernenosťou a zladenosťou — ale aj svojou neveľmi
vysokou úrovňou. Potešiteľné pri tom je to, že sa neodohral slovanský škandál pre radosť
Nemcov a iným nepriateľom. Rusko reprezentovali hlavne kadeti,1 ale na prvýkrát netreba veľa
žiadať: Poliakov zjednotila s Rusmi na zjazde spoločná nenávisť k oficiálnemu Rusku — no
nech sa len tešia, len nech nerobia škandál. Judofilské orgány, hlavne Neue Freie Presse, zúrivo
vystupujú proti zjazdu a proti Dr. Kramářovi — to mu slúži ku cti, za to mu blahoželáme.
Želanie, ktoré som vyslovil na konci 20. listu (M. V., č. 150, z 29. júna (10. júla)), sa asi splní,
sláva bohu! Preto sa nepúšťam do kritiky jednotlivých prúdov neoslavizmu, ktoré by sa týkali
len maličkostí {turistika, sokolstvo),2 to sa pri terajšom rozvoji slovanskej veci rozumie samo
sebou. Čo sa týka plánovanej banky, zdá sa nám, že by nemala byť v Prahe, na okraji
Slovanstva, kde je už aj tak dosť podobných ustanovizní, ale v Belehrade, bližšie na východ.
Ale o tom napíšem inokedy. Zdá sa, že celkový dojem zo zjazdu bude v jeho prospech a jeho
dobré výsledky sa musia prejaviť hlavne u vás v Rusku. Kto by si pomyslel, že kadeti začnú
hovoriť o slovanstve! Podpisujem sa pod váš článok3 v č. 150 „M. V.“ — vyslovili ste v ňom
správny názor na zjazd.
„Kto chce žiť, nech sa hýbe!“ povedal náš veľký Ján Kollár — a to je prvý veľký pohyb ľudí v
Prahe, ktorí doposiaľ stáli ďaleko od jasného a životodarného slnka Slovanstva. V tomto
zmysle vítame Kramářa a ostatných družným: „V dobrú hodinu!“
V-skij
Kadeti — skratka názvu ruskej konštitučnej demokratickej monarchistickej strany; reprezentovala liberalisticky orientovanú buržoáziu a v
tretej dume mala pomerne silné postavenie — 54 poslancov
2
Sokolstvo — hnutie, ktoré vzniklo v šesťdesiatych rokoch 19. storočia v Čechách a rozšírilo sa v mnohých európskych krajinách, najmä v
slovenských. Propagovalo fyzickú zdatnosť organizmu na základe rozličných cvičení najmä gymnastických. Pozadie hnutia bolo
nacionalistické a politické. Vzniklo z potrieb boja českého národa za nezávislosť a neskôr ho využívali českí politici ako prostriedok na
stmelenie národa, o ktorý sa opierali vodcovia buržoáznych kruhov v boji za získanie moci. (L)
3
Váš článok — ide o článok A. S. Budiloviča Rost nacionaľnogo soznania, uverejnený 29. 6. (12. 7.) v Moskovských vedomostiach, č. 150.
Hovorí sa v ňom o tom, že u niektorých okťabristov a čiastočne aj kadetov „vznikol v poslednom čase ešte zvláštny druh ruského
nacionalizmu, ktorý pokrstili menom neoslavizmus“. Záujem kadetov a Slovanov považuje Budilovič za potešiteľnú skutočnosť: „Slovanské
slnko je horúce, z jeho tepla a svetla sa ujde všetkým.“ Autor zrejme trochu zmenil svoje dovtedajšie názory, ktoré vyslovil v predchádzajúcich
článkoch o neoslavizme. Ďalej píše: „Výstižnú charakteristiku zjazdu západoslovanských pokrokárov, ku ktorým patrí vychýrený Masaryk,
ukrajinoman Kolessa a náš polonizujúci a ukrajinizujúci neoslavista Pogodin, podáva 20. list V-ského z Uhorska.“ Podľa tohto výroku
môžeme konštatovať úplnú zhodu názorov dopisovateľa a redaktora: Budilovič propaguje Vajanského názory a Vajanský plne súhlasí s
Budilovičovým článkom. (L)
1
51
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 23
1
„M. V.“, 1908, č. 176, 30. júla (12. augusta), s. 4
(Od nášho dopisovateľa)
Cez terajšie letné prázdniny nastala v uhorskej politike taká tíš, aká už dávno nebola. Novinkou
je len rozšírenie národného hnutia aj medzi uhorskými Nemcami, takzvanými Švábmi. Naši
uhorskí Švábi sú väčšinou kolonisti, ktorí sa prisťahovali z ponemčenej časti Bosny, rovnako
ako sedmohradskí kolonisti, ktorí sa nazývajú Sasi, prišli sem zo Saskej Bosny. Mnoho Švábov
žije aj v Báčke, v Tolnianskej župe, ale aj celkove v dolnom Uhorsku. Väčšina sa sem
presťahovala za vlády Márie Terézie, ktorá im udelila už obrobenú zem, opustenú pôvodným
obyvateľstvom, čiastočne zo strachu pred tureckým vpádom, čiastočne preto, že je bahnistá a
piesočnatá. Pracovití Nemci vysušili močiare, vyklčovali porast, rovnú pôdu pohnojili. Ich
osady vynikajú usporiadanosťou, čistotou, blahobytom. Nemecký kolonista sa staral o svoj
dom a pole, pridržiaval sa obyčajov, ktoré si priniesol ešte z rodného Würtembergu, hovoril
nemecky švábskym nárečím, bohatol, ženil sa výlučne s Nemkami, a o politiku sa vôbec
nestaral.
Synovia uhorských Nemcov sa veľmi málo venujú vede, a keď nastala éra maďarizácie,
neprieberčivý Šváb sa pridal na stranu silnejšieho. V roku 1848 Švábi pomáhali Maďarom
proti slovanským národnostiam, hlavne proti Srbom a Chorvátom. Maďarónskym
požiadavkám nekládli nijaký odpor, poslušne znášali maďarské jarmo a nemali ani kvapku
národného uvedomenia.
Menej kultúrne a menej bohaté národnosti mali bojovníkov za národ, rozširovali svoju vlastnú
literatúru, zúčastňovali sa spoločenského a politického života, bojovali proti urputnej
maďarizácii a dokonca prelievali krv za svoj jazyk a za svoju národnosť. A Nemci — bolo ich
viac ako dva a pol milióna — tvorili medzi slovanskou a rumunskou zložkou akýsi stojatý
močiar, ktorý nezvlnil ani najmenší nápor národného obrodenia. Ochotne sa učili maďarsky,
ale neveľmi sa im to darilo, a nikdy si maďarčinu celkom neosvojili. Pri voľbách do snemu
alebo do mestskej rady vytvárali poddaný dav bez vôle a charakteru: vždy hlasovali tak, ako
hlasovali Maďari, pomáhali im utláčať susedné slovanské a rumunské národnosti. Bolo to
veľké, hlúpe stádo a poslušný materiál pre maďarizáciu.
Avšak zosilnenie maďarizácie spojené s mániou moci nazlostilo aj Švábov. Sú to udalosti
skoro posledných dní, keď sa Švábi odrazu stali uvedomelým národom, a nie hračkou v rukách
maďarizátorov. Nepružnosť a trpezlivosť Švábov ukončili hlavne najnovšie školské zákony.
Viedenský spisovateľ Adam Müller-Guttenbrunn, pochádzajúci z Tolnianskej župy a syn
uhorsko-švábskych rodičov, napísal román „Götzendämmerung“, v ktorom vtipne a umelecky
predviedol tendenciu švábskej národnej samostatnosti a vernosti habsburskej dynastii v
protiklade s pomaďarčovaním a maďarskou štátnou a národnou mániou veľkosti,
nepriateľskou Habsburgom. Tento román bol objavom pre otupených Švábov.
Medzi Švábmi sa začalo hnutie, pravda, zo začiatku slabé, ale už sa ukazujú príznaky, ktoré
Spolu s listom č. 23 na tom istom stĺpci je uverejnený článok s podpisom Zberateľ (v honorárovej knihe je ako autor uvedený Berďajev, ktorý
však nie je totožný so slávnym filozofom a budúcim emigrantom). Článok sa nazýva Uhorský raj. Podľa autora je Vajanský „vynikajúci
slovenský básnik“, „pozoruhodný básnik a prozaik“. Článok uvádza, hoci priamo nemenuje, knihu anglického vedca Setona Watsona o
národnostnom útlaku v Uhorsku. K tomuto uvádza veľmi pôsobivé fakty. (L)
1
52
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
nemožno ignorovať. V maďarsko-švábskom meste Šoprone (Oedenburg) členovia mestskej
rady žiadali zostaviť protokoly v nemčine a slobodu nemeckej reči na zasadaniach mestskej
rady. V Belej Cerkvi (Tolna) členovia mestskej rady udelili pokarhanie mešťanovi, ktorý
nechcel dovoliť, aby sa spievala nemecká hymna. Maďarské nápisy v školách Nemci strhávajú,
a čo je najdôležitejšie, utvorila sa nemecká ľudová strana (Deutsche Volkspartei), ktorá má
vlastné, dosť rozšírené tlačové orgány.
Sú to síce len slabé začiatky, ale podstata spočíva v tom, že Nemci sa začínajú prebúdzať,
utvárajúc tretiu národnosť, usilujú sa teraz o spojenie so slovanskými plemenami: Slovákmi,
Srbmi a Rumunmi proti maďarizácii. Maďari vykrikujú vo svojich novinách, že je to
pangermanizmus, nasadený z Viedne a Berlína, ale to nie je pravda. Toto hnutie je celkom
samostatné, nemohlo nevzniknúť v čase, keď — len s výnimkou uhorských Rusov — všetky
ostatné národnosti vystupujú so svojimi životne dôležitými požiadavkami.
Teda germanizmus, vo všeobecnosti veľký nepriateľ Slovanstva (túto skutočnosť veľmi
zdôrazňovali na slovanskom zjazde v Prahe konanom od 12. do 20. júla 1908) sa stáva teraz u
nás v Uhorsku oporou slovanských plemien a nemaďarských národností vôbec. Keby sa tri
milióny uhorských Nemcov spojili so Slovanmi a Rumunmi, ako to predpovedá talentovaný
román „Götzendämmerung“, víťazstvo princípu národnej rovnoprávnosti by nebolo za horami:
Desiatky poslaneckých mandátov by prešli do rúk Rumunov, Srbov a Slovákov, keby sa k nim
pripojili Švábi.
Zatiaľ je to, pravda, len „hudba budúcnosti“ (Zukunftsmusik), ale aj jej zvuky už počuť.
V-skij
53
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 24
„M. V.“, 1908, č. 187, 13. (26.) augusta, s. 3 — 4
(Od nášho dopisovateľa)
Ešte jedného mučeníka — poslanca uhorského snemu dr. Milana Ivanku súdili v Prešporku za
to, že vo svojich prejavoch k voličom, ktoré predniesol v r. 1907, vraj poburoval ľud proti
Maďarom. Poburoval ho tým, že svojim voličom radil, aby ľúbili svoju materinskú reč a ako
Slováci volili za poslanca írečitého Slováka. Ako vidíte, bola to celkom zvyčajná predvolebná
reč, celkom zákonná agitácia, veď každému kandidátovi záleží na tom, aby ho zvolili. Ale
keďže dr. Milan Ivanka je Slovák zo Sv. Martina, z Turčianskej župy, každému jeho slovu
pripisovali poburujúci význam. Súd ho odsúdil na rok väzenia a na 1000 korún peňažnej
pokuty.
Po dvojhodinovej skvelej obhajovacej reči dr. Ivanku sám prokurátor povedal, že je
presvedčený o nevine obžalovaného, ale že súd ho musí predsa odsúdiť, lebo to prikázali zhora
jemu, prokurátorovi. A súd zistil v tomto procese dokonca sedem bodov, ktoré dokazujú vinu
obžalovaného: 1. že je to verejná činnosť; 2. že obvinený je inteligent; 3. že patrí k
advokátskemu stavu; 4. že predniesol päť predvolebných rečí; 5. že to bolo v predvolebnom
období a ľud bol vtedy podráždený; 6. že je Slovák a 7. že v svojej obhajobe zdôrazňoval
národnostné hľadisko!! Či to nie je hrozné? Vernosť svojmu presvedčeniu, vernosť svojej
národnosti sa pokladá v Uhorsku za zločin, ktorý sa trestá väzením a peňažnou pokutou.
Týmto rozsudkom prepadol aj mandát dr. Ivanku. Takýmto spôsobom Maďari dôsledne
odstraňujú zo snemu slovenských poslancov, ale prirodzene, len najčestnejších, oddaných a
schopných; lenivých a neschopných ponechávajú pre formu a ako dôkaz svojej nestrannosti.
Jubilejnú výstavu1 v Prahe navštívila 9. augusta početná slovenská delegácia pod vedením
Svetozára Hurbana-Vajanského, redaktora Národných novín vydávaných v Turčianskom Sv.
Martine. Celkove bolo 81 účastníkov, mužov i žien. Na stanici ich privítali predstavitelia mesta
a masa ľudí vyvolávaním na slávu a „Na zdar!“ Hurbana po jeho peknom prejave zdvihli na
ruky a za spievania ľudových piesní a neumĺkajúceho vyvolávania na slávu niesli až po vchod
do hotela. Nasledujúci deň mesto usporiadalo v radnici na počesť slovenských hostí slávnostný
večierok, mešťanosta predniesol z tribúny privítaciu reč. Na výstave sa Slováci stretli s
usporiadateľmi výstavy na čele s predsedom Bondym a v centrálnom pavilóne usporiadali na
ich počesť banket. Podobný banket usporiadal pre nich neskoršie aj Česko-slovanský zväz2 v
hoteli Central.
Pekných rečí bolo veľa, ale skutkov zatiaľ málo. Pražskí kníhkupci nepropagujú slovenskú
literatúru, nerobia reklamu slovenským publikáciám, ani ich nevystavujú vo svojich
obchodoch, nepodporujú národnú solidárnosť so Slovákmi, a niektorí českí verejní činitelia by
sa hádam aj potešili rozporom a bludom, ktoré rozširujú daktorí slovenskí renegáti.
Daj bože, aby sa to všetko zmenilo po návšteve našej delegácie v Prahe, ale zatiaľ ešte všetko
spí. Naša chudobná krajina si predpláca mnoho českých kníh a periodík, ale slovenskú súčasnú
tlač v bohatých Čechách skoro ani nepoznajú! Je to priamo vražedná apatia, vôbec nie bratská.
Veru nebolo by na škodu osviežiť český literárny svet svojráznou slovenskou tvorbou! Píšu a
Jubilejnú výstavu — ide o priemyselnú výstavu
Československý zväz — ide o Československú jednotu, spolek na ochranu národně ohrožených českých oblastí a Slovenska, ktorý bol
založený roku 1896. Spolok nielen propagoval Slovensko a slovenskú kultúru v českých krajinách, ale finančne podporoval štúdium Slovákov
v Čechách a na Morave
1
2
54
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
rozprávajú o neoslavizme, píšu a majú veľa rečí o vzájomnej podpore Slovanov, ale najbližším
príbuzným nevenujú pozornosť a materiálne ich nepodporujú.
V-skij
55
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 25
„M. V.“, 1908, č. 191, 19. augusta (1. septembra) s. 3.
(Od nášho dopisovateľa)
V Kremnici umrel 20. augusta dr. Gustáv Zechenter, vynikajúci slovenský prozaik, humorista
a výborný geológ. Jeho krátke dramatické útvary majú doteraz úspech na ochotníckych
scénach v našom kraji. Bol to verný syn slovenského národa, žiaľ, celá jeho rodina sa
pomaďarčila, lebo Zechenterova manželka bola zúrivá Maďarka — nezriedkavý smutný jav v
našich slovenských rodinách. Zechenter bol v priateľskom vzťahu s vaším Vladimirom
Ivanovičom Lamanským. Lamanskému, ktorý si v ľuďoch cenil svojrázne nadanie, imponoval
u Zechentera jeho neodolateľný humor. Keď v r. 1893 Lamanskij naposledy navštívil Sv.
Martin v Turčianskej župe, Zechenter pricestoval za ním z Kremnice a prekvapil tohto ruského
vedca svojím nenapodobniteľným humorom a vynikajúcou dialektikou. Zechenter umrel vo
vysokom veku — ako 85-ročný. Jeho poviedku Lipovianska maša čítajú všetci a mala už
niekoľko vydaní.
Uhorsko prežíva ťažké časy. Hlavnou črtou súčasnej politiky je lož. Verte mi, život v Dánsku
za vlády vraždiaceho kráľa a kráľovnej (je čosi zhnité v štáte dánskom), zobrazený v
Shakespearovom Hamletovi, bol skutočný raj a prameň cnosti v porovnaní s terajšou situáciou
v Uhorsku. Ukázalo sa, že takzvané uhorské velenie je lož, nezávislá štátna banka je lož,
samostatné colné územie je lož, hospodárska samostatnosť je lož, podpora veľkopriemyslu je
lož, volebná reforma je lož, starostlivosť o vzdelanie pomocou nových zákonov je lož, lož je aj
program strany roku 1848, lživá je celá ústava, národnostná rovnoprávnosť je lož, celá
maďarská kultúra je lož a nakoniec klamstvom je aj celé takzvané vlastenectvo, vernosť a
oddanosť cisárovi. Klamú všetci, čo stoja na čele vlády, len s tým rozdielom, že jeden klame
šikovne a premyslene ako Wekerle, tento prototyp falošného štátnického umenia (Staatskunst)
založeného na klamstve, iný klame drzo, surovo, ako hovoriaci fantom — Kossuth, táto hračka
v rukách prešibaného Žida Sterényiho (predtým Stern).
Pester Lloyd, najserióznejší orgán vydávaný v Uhorsku v nemčine, vyjadril nedávno svoje
rozhorčenie nad hospodárením s peniazmi štátu. U nás robia politiku, spravujú a hospodária s
peniazmi podľa známeho výroku Ľudovíta XV.: „Apres nous le déluge“ (po nás potopa!).
Panovanie a existencia vládcov a ich trabantov v Uhorsku dlho nepotrvá, oni to cítia a podľa
slovenského príslovia „uži času ako hus klasu“, žiadostivo a pažravo chniapu po všetkom
okolo seba, zdierajú, bohatnú.
Nik nevie, ako dlho to ešte potrvá. Isté je jedno, že všetkým sa zle žije s výnimkou ľudí, ktorí sú
pri moci. Koľko je u nás administratívnych oblastí, toľko je tyranií, zadrapujúcich sa do
najmenších maličkostí. U nás ešte aj policajt — aj ten sliedi, v akom jazyku si v krčme
objednávate krčah piva! Kto si ho objednáva po slovensky, ten je burič, pansláv, zradca vlasti!
Slovákov, ktorí navštívili pražskú výstavu, už začína prenasledovať súd. Na väzenie boli
odsúdení doteraz dvaja slovenskí spisovatelia: redaktor prostonárodných novín Národný
hlásnik Miloš Pietor a Gedeon Turzo. Prvého odsúdili za krátky článok o slovenskom jazyku,
druhého za tri krátke básne o väznených vlastencoch. Ako vidíte, ani veršíky nie sú u nás
poistené proti väzeniu. Oboch autorov odsúdili na 4 mesiace väzenia a spolu zaplatia 1200
korún peňažnej pokuty. A takto to ide u nás so všetkým: nulla dies sine linea.1
1
Nulla dies sine linea — ani deň bez čiarky, rozumie sa ani deň bez práce
56
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
Východiska niet, skutočnú pomoc nemáme odkiaľ čakať. Aký zmysel má celý slavizmus
vetero aj neo,2 keď aj veľký slovanský národ dovolí, aby nepriateľ po zdrapoch, po nitkách
trhal z jeho menších bratov poslednú košeľu? Bez účinnej pomoci zahynieme. Celé zástupy
mučeníkov národa bojujú a trpia za vlasť, ale národ v nerovnom boji vyteká z krvi, chradne a
hasne fyzicky aj duševne. Možno sa toto mučeníctvo stane semenom lepšej budúcnosti. Ale či
prítomnosť naozaj nemá nijakej ceny, či nestojí za to pomôcť hynúcim súkmeňovcom? Hynie
atóm za atómom, ale veľká sila spí! A či možno dúfať v lepšiu budúcnosť, keď je prítomnosť
voči nám taká ľahostajná?
Či Slovanstvo nestratilo už dosť národov na Labe, na Pomorí, v Sliezsku? Či je to rozumné a
prípustné, aby si nepriateľ robil z malých slovanských národov hrádze, míny, zákopy proti
vám? Či hrdá reťaz Karpát nemá pre vás nijaký strategický význam pri nevyhnutnom konflikte
dvoch svetov, ktoré sa vzájomne požierajú? Či verí niekto vo večný mier a či nakoniec toto
dočasné prímerie má slúžiť na vyhubenie menších slovanských národov na Západe?
V-skij
2
Vetero aj neo — starý aj nový (slavizmus)
57
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 26
„M. V.“, 1908, č. 196, 24. augusta (6. septembra), s. 3.
(Od nášho dopisovateľa)
Pred mnohými rokmi Vladimír Ivanovič Lamanskij v jednom súkromnom rozhovore,
porovnávajúc Rakúsko s Uhorskom, dával prednosť krajine i národom Predlitavska (tak — L.
L.). V Rakúsku, povedal, je všetko šablónovitejšie, mdlé, suché, jednotvárne, kým v Uhorsku
je veľa energie, životaschopnosti, tvorby, politického oduševnenia i rozmanitosti.
Pre takého umelca a mysliteľa, akým Vladimír Ivanovič nesporne bol, toto hodnotenie je
relatívne správne. U nás je skutočne veľa svojráznej životnej poézie, začínajúc z néronovského
prenasledovania nevinných obetí, až do romantizmu zbojníkov, vyvražďujúcich celé rodiny.
Aj naša oficiálna politika je čisto romantická; za preludom maďarizácie ženie sa jedenásť
miliónov uhorských občanov. Či to nie je oveľa romantickejšia úloha ako úloha Wielandovho
rytiera1 v jeho Oberonovi — získať pre nemeckú „Burgfräulerin“ pravý očný zub bagdadského
kalifa? Či to nie je romantika, keď in effigie2 obesený zradca štátu Gyula Andrássy o niekoľko
rokov neskôr sa stáva prvým ministrom cisára Františka Jozefa? Či to nie je romantika nad
romantiku, keď syn Ľudovíta Kossutha, ktorý v kalvínskom kostole v Debrecíne prikázal, aby
sa celá habsburská dynastia vyhlásila za zvrhnutú z trónu, aj sám cisár František Jozef; keď
tento syn nezmieriteľného otca, ktorý umrel vo vyhnanstve v Taliansku, sa stáva ministrom
Jeho Veličenstva?
Povstanie v r. 1848, potlačené pomocou cára Nikolaja I. a veľkodušného „Otca veliteľa“
Paskeviča bolo odmenené právom hegemónie, dokonca jednoducho bezpodmienečným
tyranstvom, udeleným povstalcom nad národmi, ktoré zachovali vernosť trónu, ktoré v rokoch
1848 — 1849 bojovali a umierali za Habsburskú dynastiu.
Maďarskí revolucionári sľúbili vtedy vo Fraštáku (Hlohovec) slovenskému mučeníkovi
Karolovi Holubymu, stojacemu už pod šibenicou, že mu darujú život a odmenia ho hodnosťou
v honvédskom vojsku, ak zradí cisára a kráľa Františka Jozefa. A Holuby pod šibenicou zvolal:
„Nech žije cisár a môj slovenský národ!“ — obesili ho, umrel za svoju vernosť cisárovi a
národu.
Iste je zaujímavé pozerať sa z diaľky na takýto romantický obraz, ale točiť sa v tomto živom
obraze v úlohe herca, pre divákov stojacich bokom, to veruže nie je zaujímavé, ale naopak,
zúfalo smutné! Keď vidíme, ako celé národy úboho živoria, trpia, hladujú, trápia sa, hynú
duchovne preto, aby si na ich úkor hovela jedna rasa, ktorá im odoberá jazyk, národnosť,
obyčaje atď. a nemôže im dať na výmenu ani vyššiu kultúru, ani vzdelanie, ani slávu, ani
hmotný blahobyt, lebo ona sama nič takého nemá a nemôže mať — taký pohľad by zaiste dojal
celú Európu. Ale len vtedy, keby skutočná Európa existovala. Lenže skutočnej Európy niet, je
to len prázdny zvuk, prízrak, fata morgána! Je to nič, nič a nič.
Verte mi, priatelia: Keď vyššia kultúra potláča nižšiu (ako napríklad Nemci Poliakov v
Poznani, Angličania — Indov), je to surovosť, krivda, nespravodlivosť, ale keď nižšia
turecko-aziatská rasa utláča vyššiu indoeurópsku, to je už do neba volajúce porušenie božích
zákonov, odchýlka od priamej cesty rozvoja ľudstva — je to zločin proti civilizácii vôbec.
Wielandovho rytiera-Oberon — dielo nemeckého spisovateľa Christopha Martina Wielanda (1733 — 1813), vyšlo roku 1780 a bolo veľmi
populárne aj zásluhou Weberovho operného spracovania
2
In effigie — obrazne
1
58
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
Neporovnávajte, preboha, naše otrocké postavenie so situáciou v tureckej raji. Turecká raja
bola slobodná z hľadiska národnostného a duchovného, dokonca ani balkánski Slovania, ktorí
museli prijať mohamedánsku vieru, neboli pozbavení svojej rodnej reči a svojej národnosti.
Ale nám berú práve jazyk, národné uvedomenie a spolu s tým ľudskú dôstojnosť a sebaúctu!
Už teraz deti v školách nevedia čítať ani písať po slovensky, lebo sa musia od abecedy učiť
všetko maďarsky. Rozprávať po maďarsky však nevedia, a to je úplný nezmysel — nevedia
čítať v tom jazyku, ktorým hovoria od kolísky, ale píšu a čítajú v jazyku, v ktorom nevedia
rozprávať. A výsledok sú deti gramotno-negramotné. V politike u nás všetko kvasí a hnije v
stojatom močiari. A ako vieme, v stojatej vode sa výborne cítia nálevníky, červy a hady.
Podobnú úlohu hrá u nás spodina spoločnosti — rozliční pirátski kupci, paraziti a hlavne
politickí dobrodruhovia.
Najväčší úspech majú odrodilci. Nedávno slávnostne uviedli do hodnosti župana Oravskej
župy (najvyššia úradnícka hodnosť v oblasti) istého Juraja Bullu, slovenského rodáka z Oravy
(Árva) a syna Juraja Bullu, slovenského básnika, autora krásnej ódy:
Bratislava, Bratislava,
Tam vyhasla Slávov sláva,
Tam pohanské hordy vyčínali
Slávskych bratov vyhubili.
Ale syn tohto slovenského básnika sa stal odrodilcom a dostal za to odmenu — vysokú
županskú hodnosť. Keď mu 24. augusta odovzdali úrad, nový župan si hneď zaumienil, že
bude tyranizovať Slovákov v Oravskej župe, v ktorej žije 98 % Slovákov a 2 % Židov. Keď
slovenský poslanec uhorského snemu Ferko Skyčák chcel predniesť prejav v prospech
Slovákov a slovenskej veci, županovi ľudia mu v tom zabránili, urazili poslanca slovom i
skutkom, takže si musel zachrániť život útekom, zbitý, bez klobúka. O našich súdoch a
väzeniach napíšem nabudúce.
V-skij
59
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 27
„M. V.“, 1908, č. 200, 29. augusta (11. septembra), s. 4.
(Od nášho dopisovateľa)
3. a 4. septembra (podľa ruského kalendára) na bratislavskom apelačnom súde sa prerokúval v
druhej inštancii proces nešťastných Černovčanov. Súdny proces už čitatelia mojich listov
poznajú. Ale v krátkosti ho pripomeniem:
27. októbra 1907 maďarónske cirkevné a svetské vrchnosti chceli násilne vysvätiť za pomoci
žandárov kostol v Černovej, ktorý si obyvatelia postavili za vlastné peniaze. Obyvatelia sa
vtedy zhromaždili pred dedinou a chceli prosbami oddialiť vysviacku. Keď sa kone členov
deputácie nemohli dostať cez dav dedinčanov, žandári na rozkaz slúžneho Pereszlényiho
vystrelili salvu. 15 mŕtvych a asi 80 ranených padlo na čiernu zem.
Ale ani takéto riešenie sa nezdalo dostatočné pre pánov odrodilcov. Proti Černovčanom, ktorí
túto masakru prežili, sa konal súdny proces, podrobné údaje o ňom možno nájsť v knihe pána
V. H.,1 ktorú vydal Turčiansky tlačiarenský spolok pod názvom Černovský proces, konaný v
Ružomberku 2. — 10. marca 1908 (cena 50 kop.).
Pred súd postavili 53 Černovčanov. 40 z nich odsúdili na väzenie od 6 mesiacov do dvoch
rokov.
Druhá inštancia v Bratislave šiestim znížila trest na 2 — 6 mesiacov a ostatné rozsudky
potvrdila a jedného obžalovaného, ktorého prvý súd oslobodil, odsúdila na 1 rok väzenia!
„Škoda, že nás vtedy všetkých nepostrieľali“, vraveli vtedy niektorí odsúdení.
Strašný súd, strašná pomsta — a to všetko len preto, že ľud si chcel hájiť svoje práva! Nebol to
vlastne ani súd, ale príkladný trest pre Slovákov, aby si nezmysleli chrastiť reťazami, ktoré im
spútavajú ruky i nohy.
Obhajcami boli advokáti Hiller, Kalaj, Mudroň. Nemohli však obhájiť klientov, ktorých vôbec
neodsúdila justícia, ale politická koalícia. Súdom u nás disponujú politici ako v Anglicku za
čias protireformácie.
Žaláre sa plnia, staré už nestačia, takže sa chystajú postaviť 4 nové pre Slovákov a Rumunov
súdených skoro výlučne pre politické priestupky, t. j. pre odvážnych slovenských a
rumunských vlastencov, ktorí nedokážu mlčať, redaktorov a spisovateľov, potom pre kňazov,
učiteľov, inteligentných remeselníkov a roľníkov, verných svojmu národu.
Už len toto zvýšenie počtu väzení, určených pre výkvet obyvateľstva, pre ľudí osobne čestných
a bojujúcich len za ideálne ciele, by malo otvoriť oči celej Európe a zlikvidovať rozšírenú
mienku, že Uhorsko je krajina ústavy, slobody, rovnoprávnosti. Nie, pre nemaďarské
národnosti je tým, čo sa u starých Rimanov nazývalo ergastulum,2 väzenie pre otrokov. A keby
nebolo Viedne, ktorá je aj nechtiac hrozbou pre Maďarov, existovali by u nás iste i šibenice a
gilotíny. Politika teroru, krutosti a bezhraničnej nenávisti sa rozmohla u nás najmä odvtedy,
V. H. — pod značkou sa skrýval Vladimír Hurban (1883 — 1949), syn Vajanského; bol tiež literárne činný. Knižka bola odtlačkom z
Národných novín.
2
Ergastula — ergastulum bolo miesto (väzenie), ktoré odsúdeným otrokom nedávalo možnosti úniku
1
60
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
keď cisár odovzdal moc kossuthovcom.
Viedeň hrá teraz rovnakú úlohu, akú hrala v septembri 1848 vo vzťahu k Srbom, ktorí pod
vedením chrabrého Kničanina a Stratimiroviča sa vtedy chopili zbrane na ochranu trónu a
cisára. Rakúsky minister Latour poslal vtedy proti verným Srbom rakúskeho generála
Kolovrata a iných, prísne ich žiadal, aby slúžili peštianskemu ministerstvu, ktoré sa už
medzitým chystalo na revolúciu a odtrhnutie Uhorska od rakúskeho štátu! Viedeň doteraz
nevie, ktoré národy jej zachovávajú vernosť. V opačnom prípade by nebolo dovolené jednému
z habsburských arcivojvodov stať sa čestným predsedom zúrivého maďarizačného spolku
Femka,3 ktorý si vytýčil cieľ pod heslom kultúry hubiť slovenský národ, dosadzujúc do čisto
slovenského prostredia fröblovské ústavy4 a sirotince pre deti vo veku 3 až 6 rokov.
Táto Femka mala nedávno (4. septembra) v čisto slovenskom meste Žiline (Sillein) pri Váhu
schôdzu, na ktorej sa odohrávali hotové orgie proti slovenskej národnosti. Ľud sa nemohol ani
pohnúť. Celé húfy žandárov chránili „kultúrnu“ prácu Femky, alebo správnejšie — divé
maďarizátorské orgie medzi trenčianskymi Slovákmi. Takéto výstrelky si tento spolok mohol
dovoliť len pod ochranou žandárskych bodákov a pušiek. A výsledok? Odhlasovali po 100
korún odmeny tým učiteľom, ktorí mimoriadne usilovne vytláčali z úst žiakov materinskú reč a
nanucovali namiesto nej maďarčinu. Ukázalo sa však, že len traja učitelia sa vedeli preukázať
akým-takým úspechom v tomto smere. V tomto spočíva celá „kultúrna práca“ Femky!
Naše štátne železnice načisto upadli v rukách F. Kossutha. Skoro každý vlak mešká, sklady
horia (napr. v Prešporku), vagóny sú rozhegané, špinavé; železničné katastrofy sú na dennom
poriadku; nedostatok nákladných vlakov zdržuje obchodovanie; železničný personál je
neschopný a nespokojný. A v akom bezchybnom stave boli tieto železnice za bývalého
ministra Baroša, pôvodom Slováka z Trenčianskej župy! No Baroš umrel chudobný, takže jeho
deti vychovával ostrihomský biskup. Zato terajší správcovia železníc umrú ako milionári a po
nich zostanú biedne a zničené len železnice.
Nielen železnice začínajú upadať. Úpadok prekvitá aj v oblastiach celej administrácie, súdov,
národného hospodárstva, celej kultúry.
Veľkým šťastím pre Maďarov je prevrat v Turecku a hnutie v Bosne a Hercegovine.
Zostarnutý, často chorľavejúci cisár František Jozef sa veľmi bojí hnutí na Východe. Preto si
chce za každú cenu uchrániť mier doma. Keď turecký prevrat5 spôsobí ťažkosti, nech im vraj
aspoň Maďari zostanú pod rukou.
Ale to nie je správna kalkulácia. V prípade výbuchu v Bosne a Hercegovine Maďari nebudú
myslieť na podporu habsburskej moci, ale naopak, na vyčlenenie Uhorska ako samostatného
štátu, ktorému by sa tým otvoril prístup na Balkán. Toto si však novodobí Latourovia a
Metternichovia neuvedomujú.
V-skij
Femka — hovorová skrakta Felvidéki magyar közmüvelödesi egyesület (FEMKE) Hornouhorského vzdelávacieho spolku, ktorý bol založený
roku 1883. Sídlil v Nitre, no pôsobnosť mal celoslovenskú. Jeho ľudovýchovná činnosť plne podporovaná vládou a úradmi všetkých stupňov
bola prevažne v službe maďarizácie. Medzi akcie spolku patrilo aj vyvážanie slovenských detí do maďarského etnika, zakladanie maďarských
materských škôl v slovenskom prostredí i odmeňovanie učiteľov za úspechy v školskej a mimoškolskej maďarizačnej činnosti.
4
Fröbelovské ústavy — nemecký pedagóg Friedrich Fröbel (1782 — 1852) bol priekopníkom predškolskej výchovy; jeho Kindergarten —
materské školy sa začali zavádzať v Rakúsko-Uhorsku roku 1872
5
Prevrat v Turecku — ide o buržoáznu revolúciu vedenú stranou mladoturkov — v júli prebiehali bojové akcie, prevažne
individuálne-teroristické, 2. 8. 1908 bola vyhlásená konštitúcia
3
61
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 28
„M. V.“, č. 207, 1908, 6. (19.) septembra, s. 3.
(Od nášho nášho dopisovateľa)
Nemožno popierať, že celá západoeurópska žurnalistika oslávila Tolstého osemdesiatiny.
Dokonca aj niektoré orgány nepriateľské Rusku a Slovanstvu mu prejavili patričnú úctu ako
veľkému spisovateľovi. Ale ich veľká väčšina vytrubovala 10. septembra jeho meno so
znevažovaním, s podlosťou, aby pri tomto lživom oslavovaní mohla ponížiť Rusko i
Slovanstvo. Odhalili pri tom svoju obrovskú neznalosť a ani česká tlač — realistická i liberálna
nebola výnimkou.
Napríklad v orgáne dr. Karla Kramářa Den (č. 240) v ilustrovanej prílohe venovanej Tolstému
sa píše: „V propagandistickej hre Vláda tmy Tolstoj zobrazuje — v protiklade s nerestným
životom miest — jednoduchý život sedliakov“. Aká nevedomosť! Veď v tejto dráme sa vôbec
nehovorí ani o hriešnom živote mešťanov, ani o prostom a nevinnom živote sedliakov!
Iné realistické noviny Ostravské listy1 píšu, že Tolstoj bol homo ignotus, kým nenapísal Annu
Kareninovú, a len vtedy sa dozvedelo Rusko i celý svet, akého veľkého spisovateľa majú v
Tolstom. Lenže to bolo po Vojne a mieri!
V propagačnom článku pražského vydavateľa Vilímka o preklade Vojny a mieru sa píše, že
toto dielo je plamenným krédom v otázke militarizmu, a že v tejto epopeji sa opisuje bitka pri
Lipsku a potom požiar Moskvy.
Ešte ani Tolstého meno nevedia preložiť, skloňujú ho: Tolstoja, Tolstojovi atď. Horribile
dictu!
Ale to sú ešte len kvietky — jahody dozrievajú, keď začínajú vychvaľovať grófa za jeho
zavrhnutiahodnú činnosť. Je to odporné, že meno vynikajúceho človeka musí slúžiť v rukách
nepríčetných ateistov, realistov, slovanožrútov a rusožrútov ako zbraň proti viere, proti bohu,
proti národnosti, proti historickému významu Ruska, proti slovanskému uvedomeniu, proti
dôležitým pilierom a duchovným základom nášho veľkého a nešťastného plemena. Keby
Tolstoj vedel, akým podlým a hlúpym ľuďom poslúžil svojimi diletantskými filozofickými
výrokmi, bičom by vyhnal v hneve týchto príživníkov z chrámu svojej spisovateľskej cti a
básnickej veľkosti. Domnievam sa, že veľkou tragédiou a disharmóniou v živote Tolstého je,
že sa stal zbraňou v rukách nepriateľov, ktorí ničia všetko, čo vytvoril ako básnik a vlastenec
šírej ruskej zeme. Ach, keby aspoň hrdza na jeho ostrej kopiji poslúžila ako liek na rany ako
kedysi u Filoktéta na ostrove Lemnose!2
V Uhorsku žijeme v predvečer otvorenia parlamentu, ktorý mal skoro trojmesačné prázdniny.
Minister Gyula Andrássy sľúbil, že predloží začiatkom októbra návrh zákona o volebnej
reforme. Boj za tento návrh (ak bude naozaj predložený, o čom sa ešte zásadne pochybuje),
vyplní celú jeseň a časť zimy. Ale nech je návrh zákona akýkoľvek, už sám odporný a
nebezpečný doplnok k nemu — o rozdelení volebných obvodov — bude najvýrečnejším
dôkazom tyranstva rasy nad rasou, národa nad národom. Veď od rozdelenia obvodov závisí
Ostravské listy — regionálny časopis
U Filoktéta na ostrove Lemnose — Filoktétos bol v gréckej mytológii priateľ Herkulov, ktorého na ceste k Tróji uštipol had. Keďže rana mu
hnisala a neznesiteľne zapáchala, bol ponechaný na ostrove Lemnos, kde jeho rany vyliečili hrdzou. Podľa veštby bez jeho prítomnosti Trója
nemohla byť dobytá, a tak sa pre neho vrátil Odyseus.
1
2
62
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
všetko. Už aj teraz existujú u nás také anomálie, že napríklad v Sedmohradsku v maďarských
obvodoch jedného poslanca volí 600 maďarských občanov, a v rumunských obvodoch 6000
občanov volí rumunského poslanca. Tento systém chcú zaviesť aj v slovenských krajoch:
Oravská a Liptovská župa budú mať len jedného poslanca (teraz sú štyria), Turčianska a
Hornotrenčianska tiež jedného (doteraz boli štyria), kým samotná Budapešť bude mať 32
poslancov! Za týchto okolností slovenské volebné obvody pozostávajúce zo 420 000
obyvateľov budú mať dvoch poslancov, ale Budapešť so 660 000 obyvateľmi bude mať 32!
Tomuto sa u nás hovorí volebná geometria.
Pripravujú sa však u nás aj iné geometrické triky. Slovenské obvody, ktoré by mohli zvoliť do
snemu svojich vlastných poslancov, budú zrušené, ich časti sa pripoja k maďarským obvodom,
nech sú od seba akokoľvek vzdialené. Takéto geometrické majorizovanie bude
najpoburujúcejším porušením národného i občianskeho práva.
Za týchto okolností našim národnostiam nič dobré nesľubuje volebná reforma, ktorú
uskutočňuje starý, stavovský, junkerský, položidovský snem. Napriek tomu za túto reformu
musíme bojovať, lebo jej prostredníctvom si národ začne uvedomovať, akú veľkú krivdu
páchajú v Uhorsku voči národom, ktoré usilovne plnia svoje povinnosti a prelievajú zaň krv.
Úžitok nám prinesie práve záporná stránka tejto reformy. Dovedie až ad absurdum vládu
maďarskej menšiny nad živými národmi. Zároveň poskytne Európe kritérium pre hodnotenie
vzťahov v Uhorsku a hegemónie Maďarov nad Slovákmi, Rusmi, Srbmi, Rumunmi.
Maďarská vláda sa v týchto dňoch postarala vydaním knihy Ungarn und die Apostel des
Panslavismus3 o to, aby sa Nemci zoznámili s Uhorskom. Ale veľmi neúspešne! Pamflet
napísal akýsi stredoškolský profesor, ktorý má veľkú odvahu klamať, ale málo vedomostí. Jeho
hlavným cieľom je dokázať, že na Slovensku všetci verejní činitelia — redaktori, básnici,
publicisti — útočia proti Maďarom výlučne za peniaze, zo sebeckých pohnútok. Takúto
ohavnú lož vyvracajú samozrejme samotné fakty. Všetci upodozrievaní novinári a spisovatelia
sú chudobní ako kostolná myš a prenasledujú ich ako albigéncov,4 mnohí z nich sedia v
maďarských väzeniach. To je pekný egoizmus, pekná zištnosť, čo vedie k chudobe, na súd, do
väzenia. Slovenský literát, ešte aj ten najpopulárnejší — pracuje bez nároku na honorár, iba za
veľmi populárnu knižku môže počítať s honorárom po 20 korún alebo 10 zlatých za tlačový
hárok.
Slovenská literatúra napriek tomu rastie každým dňom; knihy idú dosť dobre na odbyt,
časopisy by mohli prekvitať, keby ich neumlčovali prokurátori a súdy. Ale čo sa dá robiť, keď
napr. Národné noviny, hlavný orgán Slovákov, musia platiť tisícky a tisícky pokuty a okrem
toho ešte vydržiavajú väznených! Lebo u nás je odsúdený časopis povinný platiť za politického
väzňa vo väzení. Dokonca aj za jeho ubytovanie (v žalári) treba platiť denne 30 grajciarov.
O niekoľko dní vyjde v Londýne veľká kniha R. W. Setona-Watsona5 (pseudonym Scotus
Viator) o Slovákoch, ktorá správne osvetlí vzťah medzi uhorskými národmi. Hovorí sa, že ju
preložia do francúzštiny a do nemčiny. Bolo by sa treba postarať aj o jej ruský preklad.
V-skij
Ungarn und die Apostel des Panslavismus — Uhorsko a apoštolovia panslavizmu
Ako albigencov — radikálna náboženská sekta, ktorá vznikla na juhu Francúzska v dvanástom storočí, bola likvidovaná krížovými výpravami
vyvolenými proti nej pápežom Inocentom III. v prvých tridsiatich rokoch 13. storočia
5
Veľká kniha R. W. Setona-Watsona o Slovákoch — Vajanský myslí dielo Racial problems in Hungary, ktorá mala 568 strán a bola aj
ilustrovaná. Sám Vajanský do nej pripravil pre autora kapitolu o ľudovej poézii; pozri Korešpondencia Svetozára Hurbana-Vajanského II,
1972, s. 520 — 524.
3
4
63
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 29
„M. V.“, 1908, č. 214, 16. (29.) septembra, s. 4.
(Od nášho dopisovateľa)
Maďarská vláda za spolupráce svojho tlačového úradu, svojej predajnej tlače a fondov,
určených na pôsobenie na zahraničnú tlač celé leto a ešte aj teraz plnou parou pracuje na
vyvrátení chýrov o utláčaní nemaďarských národností v Uhorsku. Z erárneho kalamára sa leje
celé more atramentu; mozgy oficióznych škrabákov sa napínajú až po „progresívnu paralýzu“.
Prinajmenej z knihy predajného perohryza dr. Gerö Jánosa: Ungarn und die Apostel des
Panslavismus vidieť, že sa tam už neobmedzujú na lož, ohováranie, podlosť; je to už hotové
šialenstvo, ktoré sa spája so zúrivou nenávisťou k nemaďarským národom. V zahraničných
časopisoch, ktoré sa nechávajú ovplyvniť maďarskou vládou, skoro denne sa objavujú
nasugerované články, v ktorých vychvaľujú maďarskú slobodu, rovnoprávnosť uhorských
občanov pred zákonom, kydajú špinu na nemaďarské národnosti a ich verných vodcov.
A to všetko sa robí kvôli trom slávnym ľuďom, ktorí sa ozvali v európskej tlači na obranu
utláčaných ľudí, prenasledovaných, väznených, zbavených škôl, katedry, ústavy, majetku, ale
predovšetkým práv sladkej materinskej reči a tým aj možnosti pokroku, vzdelania, blahobytu
— slovom — celého národného a kultúrneho života.
Jeden z tých troch je nórsky básnik Björnstjerne Björnson, ktorý strhol masku z tváre
ultrašovinistu a maďarizátora grófa Alberta Apponyiho; druhý je R. W. Seton-Watson, ktorý
pod pseudonymom Scotus Viator napísal dôkladnú pragmatickú štúdiu o Uhorsku a jej
národnostných vzťahoch; tretí je vynikajúci anglický publicista, dopisovateľ novín Times, pán
Wickham Steed, ktorý dlho žil v Pešti, zoznámil sa tam s miestnymi osobnosťami, naučil sa po
maďarsky, ale neskrýva svoje sympatie k utláčaným a bezprávnym.
Proti týmto trom hlasom sa ozval celý orchester oficiálnej hudby, a gróf Apponyi sa práve teraz
ukázal na berlínskej parlamentárnej porade,1 aby tam za sprievodu hudby dispozičného fondu
svojím šansónovým barytónom zaspieval niekoľko hravých kupletov a romancí o maďarskej
slobode, svojej láske a starostlivosti o nevďačné nemaďarské národy Uhorska.
Ostatne, celá táto medziparlamentná skupina je veľmi čudná spoločnosť; až priveľmi
povýšenecká, vycibrená a preto drží stranu nie utláčaným, ale utláčateľom. Nad hlavami týchto
pánov sa vznáša slobodomurársky duch. Napríklad nedovolili chorvátskym delegátom
vystúpiť na tejto porade vo funkcii členov chorvátskeho snemu, pokorili ich tým, že žiadali od
nich, aby sa pripojili k maďarskej delegácii! Je zrejmé, že táto konferencia sa plaví v
maďarských vodách a neuznáva v Uhorsku iné národy okrem maďarského.
Na konferenciu prišiel aj slávny srbochorvátsky politik dr. Mihajlo Polit, Rumuni Pop Čigo a
Brediceanu, ktorí, mimochodom, priniesli so sebou „Štatistiku súdov a rozsudkov na väzenie
proti slovenským a rumunským redaktorom, spisovateľom, kňazom a učiteľom.“ Ale najvyšší
súd im nedovolil hovoriť o vnútorných neduhoch Uhorska. Dostali len povolenie, aby s týmto
oboznámili členov konferencie súkromne. Aj tu sa ukázalo, že „vrana vrane oči nevykole“.
Za dispozičné peniaze vláda získala akéhosi dr. Alexiča, učiteľa rumunského jazyka a
literatúry na peštianskej univerzite. Poverili ho, aby napísal otvorený list Björnsonovi, v
1
Na berlínskej parlamentárnej porade — bližšie údaje sa nepodarilo zistiť
64
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
ktorom on, ako Rumun, sa zastáva maďarských utláčateľov.
Dr. Alexič je dvojnásobný renegát. Pochádza z pravoslávnych Srbov, potom prebehol k
Rumunom a od nich k maďarizátorom a odrodilcom. V otvorenom liste, pravda, priznáva
určité anomálie vo vzťahu k národnostiam, ale pokladá ich za maličkosti! Ďakujeme pekne za
také maličkosti, za pomoci ktorých Maďari už morálne vyhubili jeden národ (uhorských
Rusov) a teraz zo všetkých síl hubia aj ostatné.
Hroznú, nechutnú komédiu zahrala maďarská vláda pri voľbách srbského pravoslávneho
patriarchu. Ako je známe, zvolili biskupa Zmejanoviča, dobrého Srba; ale on sa nepáči vláde,
ktorá uprosila staručkého cisára, aby túto voľbu neschválil. Presvedčili ho o tom, že Srbský
kongres v Karlovci zvolil Zmejanoviča len pro forma ako najstaršieho biskupa, ale že Srbi
vlastne chcú za patriarchu biskupa Bogdanoviča. Veď je to číra lož — Bogdanovič je vládny
činiteľ — má maďarizačné chúťky, a pritom je to bonviván, ktorého Srbi vonkoncom nechcú
za patriarchu. Ale vláda sa pustila do veľkej agitácie za Bogdanoviča, rozposielala svojich
agentov, vraj so štedrými darmi — do stotisíc korún. Toto mravne otriaslo sbrskú národnú
stranu, nevedela odolať zvodom sľubov a úplatkov z Pešti.
Ešte stále sa hovorí o pláne splynutia strán 1. nezávislej (Kossuth Apponyi) a 2. konštitučnej
(gróf Gyula Andrássy, Széll). Čo sa týka tretej ľudovej (lucus a non lucendo — túto stranu
založili gróf Ferdinand Zichy a gróf János Zichy a džentristi István Rakovský, Smrecsányi a
iní), protestuje proti fúzii, ale zaiste len naoko. Veď táto klerikálna a toryovská strana
obohacuje svojich členov na úkor štátnej pokladne. Splynutia strán si vymysleli ako hrozbu
Viedni a jej cieľom je zabrániť čestnej volebnej reforme. No u nás všetko závisí od koruny;
cisár je teraz v Budíne a na manévroch. V jeho príchode do Uhorska po poldruharočnej
neprítomnosti mnohí vidia schválenie všetkého, čo za ten čas urobila koaličná vláda. Ak je to
pravda, naše útrapy sa ešte neskončia.
Ale boh je všemocný; hoci už veľa porozdával, ešte neschudobnel.
V-skij
65
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 30
„M. V.“, 1908, č. 219, 21. septembra (4. októbra), s. 3.
(Od nášho dopisovateľa)
Budapešť, naše hlavné mesto sa stalo na krátky čas stredobodom Rakúsko-Uhorskej monarchie
a možno aj ohniskom európsko-orientálnej politiky. Mnohé medzinárodné konferencie dodali
mestu internacionálny vzhľad a pobyt cisára a kráľa Františka Jozefa preniesol sem z Viedne
ťažisko štátu. Návšteva bulharského kniežaťa Ferdinanda1 a jeho manželky Eleonóry dodala
tejto atmosfére orientálnu príchuť ešte vystupňovanú tým, že cisár prijal toto knieža —
formálne ešte sultánovho vazala — s takou poctou, aká prislúcha len suverénom. Z cisárovho
prípitku na obede bolo vidieť, že aj pre neho vazalstvo kniežaťa Ferdinanda je len formalita,
maličkosť, preto si toto knieža môže skutočne robiť nároky na suverenitu.
Podľa môjho presvedčenia, ktoré podporujú aj mnohé iné javy a náznaky, Rakúsko-Uhorsko sa
chystá na východnú kampaň.
Ešte sa nevie, v akom rozsahu a akými cestami ju chcú uskutočniť. Je však nesporné, že
pričinením cisára teraz oslavujú bulharské knieža aj maďarskí politici, noviny a rovnako aj
peštianska spoločnosť.
Rakúsko-uhorská kampaň sa môže rozvinúť dvoma smermi: 1. Pripojením Bosny a
Hercegoviny,2 o čom sa tak presvedčivo písalo v úvodníku Moskovských vedomostí. Preto sa v
Budíne s takým ľahkým srdcom zmierili so sultánovou suverenitou nad Bulharskom; veď
Rakúsko-Uhorsko má rovnaké postavenie v Bosne a Hercegovine. Veľké ťažkosti pri prechode
od okupácie k anexii, ktoré sa v tom úvodníku spomínajú, sú nesporné; ale k nim sa ešte pripája
odpor miestneho obyvateľstva! Povráva sa, že bosenská mohamedánska a srbská opozícia sa
chystá dokonca do Carihradu na otvorenie tureckého parlamentu. Zoberú so sebou
memorandum, v ktorom prosia turecký parlament, aby sa postaral o pripojenie Bosny a
Hercegoviny k Ottomanskému štátu. Týmto je podmienené zosilnenie rakúskeho vojska v
Plevne, ktoré pozorovať v poslednom čase, odvolanie všetkých žien vojakov zo Sandžaku,
podvod s takzvaným „veľkosrbským hnutím“, inscenovaný v Záhrebe a pod zámienkou tohto
hnutia ešte stále posieľajú ľudí do väzenia; 2. časté konferencie rakúsko-uhorských ministrov,
povolanie rakúsko-uhorského vyslanca v Berlíne Szécsényi Maricsa do Budína a schôdza
Aehrenthala s Izvoľským v Buchlovskom paláci nášho vyslanca pri ruskom dvore grófa
Bertolda poukazujú na možnosť druhej cesty, diplomatickej, pre rakúsko-uhorskú kampaň na
východ. A zatiaľ vo vnútri rakúsko-uhorskej monarchie vrie ako v kotli. Uhorsko stojí pred
veľkou volebnou reformou; chorvátska otázka je otvorená rana; pravoslávni Srbi sú hlboko
urazení násilným oktrojovaním maďaróna Lukiana Bogdanoviča za karlovického patriarchu;
obrovský štátny rozpočet dosahujúci pol druha miliárd doľahol na krajinu ako upír
vyciciavajúci krv; nemaďarské národnosti sú hlboko urazené, nespokojné, priam zúfalé; vo
vládnúcej koalícii uvedomenie si vlastnej slabosti už nezmierňujú ani sľuby, ani frázy v
dôsledku nevyhnutnej finančnej katastrofy. Len si predstavte: na rok 1909 bude treba zvýšiť
rozpočet o 82 mil. jedine na tie výdavky, ktoré si vyžadujú nové zákony väčšinou efemérne,
slúžiace výlučne maďarskému šovinizmu, ktoré prebehli v sneme s rýchlosťou elektriny, bez
Návšteva bulharského kniežaťa Ferdinanda — Ferdinand Koburg (1861 — 1948) bol bulharským kniežaťom od roku 1887. Jeho návšteva
bola úspešná a aj so zvolením Rakúsko-Uhorska sa vyhlásil 5. 10. 1908 za kráľa. Panoval do roku 1918. Mal veľké majetky v Uhorsku, najmä
na Slovensku.
2
Pripojením Bosny a Hercegoviny; o čom sa tak presvedčivo píše v úvodníku Moskovských vedomostí — ide o článok Podkladka bolgarskich
osložnenij uverejnených v Moskovských vedomostiach č. 210 z 11. (24.) 9. 1908. Stanovisko bulharského kniežaťa Ferdinanda sa tu hodnotí
ako obchodná zmluva v prospech vládcu jedného zo slovanských národov na úkor ostatných Slovanov. (L)
1
66
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
toho, aby sa zhodnotili a skontrolovali zdravým rozumom! Nečudo, že aj v maďarských
šovinistických kruhoch sa nájdu ľudia, ktorí zúfajú nad situáciou v krajine.
V Predlitavsku je trocha lepšie. Iste ste sa už dozvedeli o hrozných konfliktoch medzi
Slovanmi a Nemcami v Ptuji, Maribore, v Ľubľane. Nemcov vôbec na celej čiare zachvátil
furor germanicus.3 V Kašperských horách a v iných mestách bili Čechov. Vrchol však dosiahol
tento furor v Prahe na sneme českého kráľovstva. Nemci tam zosnovali takú obštrukciu, akej v
dejinách európskych parlamentov ešte nebolo. Bola to obštrukcia päsťami! Vyskytli sa
šarvátky a pästné boje, oblievali sa atramentom, hádzali po sebe polámanými palicami,
českého poslanca Pražeka — ministrovho brata — zbili päsťami.
Vytúžený sen nášho cisára o zmierení národov, kvôli ktorému si často nevšímal ich utrpenie,
teraz ustúpil do hmlistej diaľky. Prezidiálny šéf ministerstva V. Beck cestuje do Prahy, aby
zmieril poslancov, uhasil požiar pohárom viedenskej vodičky. Česi sú pritom v krajne
stiesnenej situácii. Roztrhaní na úbohé frakcie vidia okolo seba zjednotenú záľahu Nemcov!
Humanizmus! V jeho mene oslabili svoj národ, a zatiaľ Nemci im odpovedajú päsťami! Česi
teraz nemajú silného uznávaného vodcu. Duch frakcií, negácie, mravného úpadku urobil svoje.
Furor germanicus im teraz možno otvoril oči.
Uhorské národnosti sa dvíhajú na protest proti falšovaniu volebnej reformy. Toto falšovanie
spočíva hlavne v pluralite a takzvanej volebnej geometrii, t. j. svojvoľnom rozdelení volebných
obvodov ako aj vo verejnom hlasovaní a v jeho závislosti od majetkových pomerov. O tomto
hovoril už minister Andrássy 28. septembra v kuloároch snemu. Nemôže vraj predložiť návrh
bez plurality, lebo len pri plurálnom hlasovaní možno uchrániť maďarskú hegemóniu a vládu
gentry. Komu chcú, tomu dajú aj dva-tri hlasy. Toto obzvlášť posilní Židov, lebo skoro každý
Žid má právo na 2 hlasy a mnohí aj na tri. Keďže Židia sa pomaďarčujú ešte silnejšie než
gentry, nie bezdôvodne vidí v nich Andrássy hlavnú oporu proti národnostiam.
Protest národností sa mal vyjadriť vo zvolaní početných ľudových zhromaždení, na ktorých
rečníci chceli oboznámiť prostý ľud s nebezpečenstvom sfalšovanej volebnej reformy.
Napríklad Slováci zvolali takéto zhromaždenia v Turčianskej stolici na dvoch miestach, potom
vo Vrbovom, na Myjave, v Novom Meste nad Váhom, v Senici, Žiline, v Tisovci atď. To
chceli urobiť aj Rumuni. Ale vláda jednoducho zakázala akékoľvek zhromaždenia, ako sa
dozvedáme z telegramov. Ale veď podľa ústavy máme predsa zhromažďovacie právo! Ani
poslancom nedovolia, aby sa zodpovedali pred svojimi voličmi! U nás platí výrok: sic volo, sic
iubeo, sit pro ratione voluntas!4 Socialistom povolili v Pešti 25 zhromaždení na protest proti
pluralite a volebnej geometrii, ale národnostiam ani jedno!
Za to ich prenasledujú trestným súdom! 25. septembra kráľovská kúria, najvyšší súd odsúdil
Ivana Pivku na 14 dní väzenia a 50 korún pokuty za to, že v Giraltovciach (Zemplínska župa)
rozprával štyrom gazdom v súkromnom dome o slovenskej národnosti a o utláčaní
slovenského jazyka. Nižší súd by ho bol oslobodil, lebo štyria ľudia netvoria „zhromaždenie“!
Ale kúria tvrdí, že „ľudové zhromaždenie“ tvoria už traja ľudia! A keďže I. Pivko neohlásil
vrchnosti toto „zhromaždenie“ štyroch členov, previnil sa verejným vyvolávaním vzbury proti
maďarskej národnosti!
Indiskrétnosťou jedného úradníka ministerstva vnútra socialistické noviny Népszava5
uverejnili hlavné zásady návrhu volebného zákona. Návrh sa skladá z týchto bodov:
Furor germanicus — germánska zbesilosť
Sic volo, sic iubeo, sit pro ratione volutas — tak chcem, tak prikazujem, nech rozum je na osoh vôli
5
Népszava — orgán sociálnodemokratickej strany Uhorska, založený roku 1877, ktorý sa stal denníkom roku 1905; roku 1908 mali noviny
tlačový proces aj pre Černovú a redaktor István Hegedüs bol odsúdený na dva mesiace väzenia a 1000 K pokuty (Národnie noviny 39, č. 23 z
22. 2. 1908).
3
4
67
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
1. Voliť môže každý občan, ktorý dovŕši 24 rokov.
2. Negramotní majú nepriame právo: každých 10 analfabetov volí jedného voliča. Takýmto
spôsobom na 1 270 924 negramotných pripadne 127 092 hlasov.
3. Gramotní — v počte 2 618 501 mužov — majú alebo po jednom hlase (celkom 1 543 433)
alebo po dvoch a troch hlasoch.
4. Dva hlasy majú:
a) tí, ktorí skončili 4 triedy strednej školy;
b) gramotní, ktorí platia 20 korún priamej dane;
c) gramotní, ktorí majú jedného sluhu (muža),
d) gramotní, ktorí slúžia 5 rokov u toho istého zamestnávateľa,
e) gramotní, ktorí dovŕšili 32 rokov, skončili vojenskú službu a majú najmenej tri deti.
Takýchto voličov je 866 267 a dostanú 1 732 534 hlasov.
5. Tri hlasy majú:
a) absolventi strednej školy,
g) gramotní, ktorí platia 100 korún priamej dane. Týchto voličov je 217 771 a budú disponovať
633 373 hlasmi. Celkový počet hlasov bude 4 047 671.
Percentuálny počet hlasov podľa národností:
Maďari 61,8 %
Nemci 15,2 %
Slováci 10,3 %
Rumuni 7,4 %
Rusi 0,5 %
Chorváti 1,1 %
Srbi 2,4 %
Ostatní 1,3 %
Z toho vidíme, že reforma je namierená proti nemajetným triedam a hlavne proti národnostiam.
Posilní iba maďarskú gentry a židovstvo, ktorého každý člen bude disponovať 2 — 3 hlasmi.
Pravdivosť správy novín Népszava potvrdil sám gróf Andrásy tým, že nariadil vyšetrovanie
proti úradníkom, ktorí prezradili novinám toto tajomstvo. Uverejnenie tohto návrhu vyvolalo
mimoriadnu senzáciu.
V-skij
68
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 31
„M. V.“, 1908, č. 225, 28. septembra (11. októbra), s. 3.
(Od nášho dopisovateľa)
Gróf Gyula Andrássy objasnil v klube strany nezávislosti (kossuthovskej) hlavné zásady
svojho návrhu volebnej reformy. V krátkosti: gramotný muž, ktorý dovŕšil 24 rokov má právo
voliť poslanca snemu. Podmienky: Desaťročné uhorské štátne občianstvo, jeden rok stáleho
pobytu vo volebnom obvode. To by znelo celkom liberálne. Ale je tu ešte ďalší bod: pluralita, t.
j. 2 a 3 hlasy, na ktoré majú právo voliči s vyšším vzdelaním, hoci nespĺňajú daňové
podmienky a gramotní daňoví poplatníci, ktorí platia ročne od 20 do 100 korún priamych daní.
Negramotní nemajú priame hlasovacie právo: desať negramotných volí jedného voliča.
Z toho vidieť, že volebné právo v Uhorsku nebude ani všeobecné, ani nezávislé na
majetkových pomeroch, ani tajné a voľby sa neuskutočnia podľa obcí. Je to úder pre Slovákov,
o Rusoch ani nehovoriac. Rusi sú teraz skoro úplne pozbavení volebného práva.
Slováci budú niekoľkonásobne ukrátení dvoma a tromi hlasmi, ktoré dostanú Židia a odrodilci.
Ale najviac ukrivdili slovenskej národnosti rozdelením volebných obvodov, ktoré sa neviažu
na územie. Práve k slovenským obvodom sú pripojené časti maďarských obvodov, aby mohli
získať prevahu nad Slovákmi aj v rýdzo slovenských obvodoch.
Vieme si živo predstaviť, aké budú zoznamy voličov. A ako sa budú konať voľby pri takomto
zložitom systéme! Slovom, bude to priam satira na tzv. volebné právo. Máme jedinú nádej, že
národ sa pozvoľna prebúdza.
Slovenská ľudová strana má „Ústredný výbor“ v Turčianskom Sv. Martine. 2. októbra (podľa
rus. kal.) tento výbor z podnetu slovenských poslancov uhorského snemu Milana Ivanku,
Milana Hodžu a Metoda Bellu sa rozhodol pripojiť k bloku strán, ktoré bojujú za všeobecné,
rovné a tajné hlasovacie právo. Blok tvoria tieto strany: 1. radikálna zjednotená strana (Maďari
a čiastočne Nemci), 2. Rumuni, 3. nemecká ľudová strana, 4. sociálnodemokratická strana, 5.
slovenská ľudová strana. Tieto strany sa vzájomne zaväzujú, že budú bojovať za všeobecné
volebné právo na zhromaždeniach, v tlači a v sneme; v ostatných otázkach — cirkevných,
národných, hospodárskych a sociálnych — zostávajú slobodné a nezávislé. Doteraz sa k
tomuto bloku pripojili Rumuni a Slováci. Jeho organizácia sa skončí do 18. októbra (podľa rus.
kal.), keď sa bude v Pešti konať protikoaličná demonštrácia.
Pýtate sa, prečo nepíšem o tom, že sa k bloku pridali Srbi, ktorí majú také výnimočné
postavenie. Ach, to je smutná história. Uhorskí Srbi sú v najvyššej miere nespoľahlivý
element. A pritom sú veľmi silní: sú bohatí, vlastnia úrodnú zem v Dolnom Uhorsku, nájdu sa
medzi nimi zámožní kupci, obchodujúci s dobytkom, hodvábom, obilím. Srbi majú
predovšetkým vlastnú autonómnu pravoslávnu cirkev s veľmi bohatými biskupstvami, majú
svojho vlastného patriarchu v Karlovci, ktorého vydržujú z obrovských majetkov v cene do 90
miliónov zlatých.
Srbi majú veľmi bohaté ustanovizne, štipendiá, majú „Srbskú Maticu“, disponujúcu veľkým
kapitálom, majú tzv. Tökölianum1 v Pešti — kaštieľ, kostol, veľký kapitál, ktorý odkázali
Tökölianum — inštitúcia nazvaná podľa Savu Tö(e)kö(e)liho z Vizera a Kezermesa (1761 — 1842) mecéna srbského národného hnutia.
Zameraná bola na podporu študentov.
1
69
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
srbskej mládeži, majú aj vlastné gymnázium v Novom Sade, bohoslovecký seminár a učiteľský
ústav, majú bohaté kláštory.
A napriek tomu sú Srbi slabí, prisluhovači, slovom, sú v područí Maďarov, sluhovia
maďarizácie, zradcovia príbuzných Slovákov a Rumunov, s ktorými majú spoločnú vieru.
Napríklad srbskí poslanci síce vstúpili do Klubu národností pri sneme, ale iba formálne, ale len
na hanbu, lebo do Klubu nechodili, našich bojujúcich poslancov nepodporovali, nechodili na
ľudové zhromaždenia, držali sa za rukáv kossuthovcov a apponyiovcov — slovom, dali sa do
maďarských služieb. Klub národností (Rumuni a Slováci) ich do dnešného dňa vyzýva, aby
vystúpili z klubu, t. j. vyháňa ich formálne. Títo radikáli koketujú s Maďarmi a prijímajú od
nich almužny. Srbský ľud je dobrý a čestný, ale jeho vodcovia sú načisto skazení v dôsledku
svojho pôžitkárstva a materializmu.
Aj medzi nimi sa, pravda, nájdu výnimky, napr. dr. Mihajlo Polit-Desančič, starec, ktorý teraz
bojuje za svoj národ sám. Na Srboch sa splnili Kristove slová: „Nielen chlebom je človek
živý“.
My, chudobní Slováci, nemáme ani biskupa, ani školy, ani Maticu, ani zámožných kňazov — o
kapitalistoch sa nedá ani hovoriť — a napriek tomu sme pre Maďarov silným kameňom úrazu,
na ktorom si ešte doráňajú nohy. U nás prekvitá literatúra, kým u Srbov v tejto oblasti nevidieť
nijaké úspechy.
Ale čo je ešte horšie: Srbi vymierajú aj fyzicky, dôsledkom toho, že majú len po jednom
dieťati, lebo srbské ženy nechcú mať deti. Dovolil by si snáď mravný národ nanútiť za
patriarchu takého Bogdanoviča? Uhorskí Srbi vyhynú, ale ich nespasia ostatné slovanské
národy!
V-skij
70
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 32
„M. V.“, 1908, č. 231, 5. (18.) októbra, s. 3.
(Od nášho dopisovateľa)
Už 13. septembra som napísal v 30. liste (Moskovské Vedomosti č. 219), že staré Rakúsko sa
chystá na balkánsku kampaň; telegram vám už potvrdil moju predpoveď. Tento tichý a
skromný dunajský štát v zahraničnej politike vyvinul odrazu hrdinské úsilie pripojiť Bosnu a
Hercegovinu a zriekol sa Novobazarského sandžaku.1 O tom všetkom ste sa už dozvedeli, no
iste bude pre vás zaujímavá mienka našich staroslovanov, ktorí v šľapajach veľkého Šafárika
sledujú udalosti a národy nie z úzkeho a nízkeho hľadiska všednej utilitaristickej politiky, ale z
vysokého majáka všeslovanských záujmov.
Bez retrospektívneho pohľadu nemôžeme robiť závery o budúcnosti dvoch pôvodných
slovanských a pravoslávnych oblastí už od čias Cyrila a Metoda. A tento pohľad odhaľuje
smutné perspektívy. S okupáciou, ktorú sprevádzajú — hlavne v Hercegovine — krvavé
udalosti, nastala éra kulturtrégerstva. Navonok sa všetko blyšťalo ako zlato, uniformy, meče,
železničné koľajnice, bosenský jazyk,2 ktorý vynašiel dr. Jagič, výstavba prepychových
kúpeľov pri Sarajeve s takými palácmi ako v Gmundene a Wiesbadene pre zabávajúcu sa
aristokraciu, strieľanie holubov, dostihy, elegatné kaviarne, a nad tým všetkým — nával
všetkých rás, národností, vierovyznaní milého Rakúsko-Uhorska, ale hlavne Švábov,
Maďarov, Čechov, Poliakov, Židov. Ale skutočné nešťastie národa ako agrárna otázka, upírsky
daňový systém, položenie vakufov, čiže muzulmánskych cirkevných majetkov — to všetko
ostalo po starom. Nové je ešte to, že mládež z Bosny a Hercegoviny brali za vojakov do
posádok Viedne a Pešti, kde umierala na tuberkulózu alebo sa nakazila syfilisom a prinášala
túto doteraz neznámu chorobu aj domov. Jeden vojenský lekár mi povedal, že percento
tuberkulóznych vojakov z Bosny a Hercegoviny je v armáde obrovský. Šafárenie zosnulého
ministra Kállayho bolo pre obyvateľstvo priam zhubné, priaznivé je len pre prisťahovaných
dobrodruhov, kšeftárov a vykorisťovateľov. Celá krajina sa v priebehu 30 rokov nachádzala
pod stanným právom, kde sa najhoršie žilo pravoslávnym, prekvitala len katolícka misia na
úkor pravoslávnych a muzulmánov.
Dá sa z tejto pochmúrnej minulosti urobiť prognóza svetlej budúcnosti? Do juhoslovanského
tela zatĺkli nový klinec. Zvýšenie počtu Slovanov v ríši nezlepší naše postavenie: veď naďalej
platí staré pravidlo — divide et impera. V Bosne a Hercegovine sa zachoval režim osobnej
moci. Prísľub autonómie ako príprava ku konštitučnému životu, k parlamentu zostane len
prísľubom. Určitú záruku by mohol znamenať len miestodržiteľ, keby do tejto hodnosti
ustanovili arciknieža Leopolda Salvatora, ako sa povráva. Doteraz v týchto oblastiach vládli
len Maďari: Szlávy, Kállay, Burian — a to je najhroznejšie.
Aj Srbsko je v zlej situácii; úplne sa ho zmocňuje Rakúsko-Uhorsko. Nijaké protesty úžitok
neprinesú. My teraz pykáme za hriechy mnohých pokolení. Protest Angličanov proti anexii
nebude úspešný. To všetko preto, že západné štáty už nepociťujú nad sebou mocnú ruku
Slovanov zo severovýchodu. Takto sa potvrdzuje, že už samotná existencia mocného Ruska,
Zriekol sa Novobazarského sandžaku — bol to výsledok dlhých rokovaní súvisiacich s prenikaním Rakúsko-Uhorska na Balkán. Budovanie
trate z Uvacu v Bosne cez novobazarský sandžak z Mitrovice do Soluna, anexia Bosny a Hercegoviny vzbudili toľko rozruchu, že
Rakúsko-Uhorsko sa vzdalo okupácie sandžaku patriaceho Turecku.
2
Bosenský jazyk — Vatroslav Jagić (1838 — 1923), vynikajúci slavista, ako filológ sa zaoberal dialektológiou juhoslovanských jazykov.
Vyčlenil pri tom niektoré zvláštnosti bosenských dialektov. Vajanský bojujúci za jednotu slovanských národov považoval za nemiestnu tézu o
existencii samostatných jazykov niekoľkých slovanských národov vrátane ukrajinského a bieloruského. Nazdával sa, že to škodí myšlienke
slovanskej jednoty. (L)
1
71
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
keby aj fakticky nezasahovalo do záležitostí zahraničného Slovanstva, je pre nich poistkou
života a rozvoja. Len toto chráni Slovanov pred politickým a národným úpadkom. Oslabenie
Ruska je jediným zdrojom rakúsko-uhorského hrdinstva na východe. A na západe ešte existujú
Slovania, ktorí toto všetko vidia — Poliaci, čiastočne aj české frakcie — a predsa
prechovávavajú v hrudi protiruské city! Či to nie je zrada, samovražda? Roztopašnosť zlých
detí, ktoré samy seba mlátia! Taká veľká je ich politická neuvedomelosť, taká veľká
ohraničenosť v dejinách i v psychológii národov.
Prejdime však od týchto smutných úvah k veselšej, komickej téme. Milí mladoturci, ako
ďaleko sa dostali! Nemajú ešte ani parlament, ani ottománsku národnosť, ani ottománsku
štátnosť, a musia sa nečinne pozerať, ako odpadávajú od Turecka kvietok za kvietkom, list za
listom, vetvička za vetvičkou. Autokratické Turecko za 700 rokov sotva stratilo viac než mladé
Turecko za sedem mesiacov! Bulharsko, Rumunsko, Bosnu, Hercegovinu, Krétu! Zrejme už
prišiel rad aj na Carihrad a pozostatky európskych dŕžav. Zato budú mať parlament, spory, reči;
budú mať voľby a novú ottománsku štátnosť.
V Budapešti sa čoskoro začne zasadanie snemu, ale povráva sa, že volebnú reformu odložia ad
calendas graecas, aby získali čas na diskusie o anexii. Šíria sa chýry o zbrojení v Rakúsku.
Dunajská flotila už vyplávala z Budína k Belehradu, aby ho ostreľovala ako v r. 1877.
Anexiu prijali s radosťou kresťansko-sociálni Nemci a tiež mladočesi. Mladočesi povzbudzujú
Bosniakov konštitučným životom, prevažne orgán dr. Kramářa Den. A či neoplakávali tieto
noviny nedávno osud okupovaných oblastí? Všetko sa na svete mení. Treba vyčkať trocha
času, kým sa vykryštalizujú v politickom kaleidoskope. Len potom ich budeme môcť vylíčiť
pokojnejšie a objektívnejšie.
V-skij
72
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 33
„M. V.“, 1908, č. 235, 10. (23.) októbra, s. 3 — 4.
(Od nášho dopisovateľa)
Aký obraz predstavuje teraz Rakúsko-Uhorsko! V Pešti plávajú na vodách vysokej politiky.
Videli medzi svojimi múrmi skutočného kráľa a knieža, ktoré sa rozbehlo za kráľovskou
korunou; z Budínskeho hradu cisár František Jozef oznámil anexiu Bosny a Hercegoviny a obe
tieto svetové udalosti sa prediskutovali najprv v delegáciách a zasadaniach v Budapešti.
Maďari sa teraz cítia ako mucha, ktorá sedí na koči a kričí na okoloidúcich: pozor, ľudia, vidíte,
koľko prachu som rozvírila!
Maďari vo svojej vysokopolitickej radosti zabudli aj na svoje vnútorné nešťastie vo veci
volebnej reformy a na návrh Andrássyho, ktorý ešte stále nedostal predbežný súhlas od kráľa,
potrebný na to, aby ho mohli predložiť snemu.
Ale sú aj iné veci, ktoré ochladzujú megalomanské nadšenie Maďarov. Ide o to, že gróf Gyula
Andrássy — otec, ktorý sa vrátil z Berlína s mandátom na zabratie Novobazárskeho sandžaku,
povedal kráľovi: „Vaše Veličenstvo! Teraz sa pred nami otvorila brána na východ.“ A tu hľa
barón Aehrenthal zatvoril tieto dvere a urobil koniec ašpiráciám na Egejské more návrhom, že
je lepšie uspokojiť sa s Bosnou a Hercegovinou, aby bola možnosť uhájiť Dalmáciu a Jadran,
na ktoré sa obracajú nároky Talianska. Toto je ťažký úder pre maďarský imperializmus, pre
vytúženú snahu maďarského megalomanského šovinizmu. Pre Maďarov to značí dva kroky
dopredu, jeden dozadu. Dva kroky dopredu sa urobili pre rozšírenie austroslavizmu na východ,
krok dozadu — pre maďarské chúťky na balkánske štáty. Maďarom, samozrejme, lichotí
zmienka v kráľovom vyhlásení o historických právach uhorskej koruny na Hercegovinu (v
skutočnosti je to len fiktívne právo, ako to dokázal chorvátsky historik Smičiklas), ale boja sa
zosilnenia slovanstva v ríši, lebo pokladajú za úplne nemožné pomaďarčiť Bosnu a
Hercegovinu. Vidia, že okolo maďarizmu sa uzatvára reťaz Slovanov, ktorá zahatáva
Maďarom cestu na východ.
Slovanskí politici medzi poslancami zaujali k otázke anexie celkove kladné stanovisko, hoci
neupustili od osobitných želaní a obáv. Proti anexii nikto otvorene nevystúpil. Načo vlastne?
Protesty by neznamenali viac ako tatárska omáčka k upečenej rybe. Či to nie je ďalší dôkaz, že
Rakúsko nie je vhodné pre všeslovanskú politiku, a že skutočný slavizmus je len jeden, ktorý
sa nemôže pozerať do očí Rakúska ani Maďarska a zároveň sa opierať o meniacu sa náladu
rozličných miniatúrnych štátov a národov. Nemáme nič proti tomu, ak sa z oportunistickej
vypočítavosti usilujú zlepšiť svoje postavenie, zachrániť, čo sa ešte zachrániť dá pomocou
ústupkov a podliezajú pod plot, lebo nemajú síl ho preskočiť. Ale či toto má byť skutočná
slovanská politika, smerujúca vzdialeným a vysokým cieľom takého veľkého a ešte rastúceho
plemena?
Len čo trocha stíchol víchor vysokej politiky, ktorý odsunul do pozadia rozbroje, pletky a
škriepky našej vnútornej politiky, v Rakúsku už znova vznikla veľká kríza: obaja českí ministri
Prášek a Fiedler podali demisiu kvôli nemeckým škandálom na českom sneme a kvôli
prerušeniu zasadania z rozhodnutia ministerskej rady. Je veľmi pravdepodobné, že to bude
viesť k demisii celého rakúskeho kabinetu. Vtedy sa skončí parlamentná vláda v Predlitavsku a
znova bude platiť smutne preslávený paragraf 141 Základných zákonov Predlitavska.
1
Smutne preslávený § 14 základných zákonov Predlitavska — myslí sa rakúsky zmocňovací zákon používaný na „štátne nevyhnutnosti“ proti
73
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
V Uhorsku, pravda, nie je ministerská kríza, ale existuje všeobecná kríza, ktorú pozorovať
všade vo forme nespokojnosti a rozpadu. Minister Andrássy2 rozpustil veľký spolok
železničiarov a zároveň sa bude konať v Budapešti akési mimoriadne tajné vyšetrovanie,
ktorého charakter pozná len minister a mešťanosta. Sociálni demokrati konajú nespočetné
schôdze a pouličné sprievody za všeobecné hlasovacie právo pričom sa už použili aj revolvery,
nože, kyjaky. Národy sa búria. V Turčianskom Sv. Martine sa konala nedávno, 11. októbra,
veľmi pekná enunciácia povznášajúca dušu za všeobecné volebné právo. Schôdzu zvolal
predseda Slovenskej národnej rady Pavol Mudroň. Veľa národa sa zišlo v Národnom dome,
kde martinský advokát dr. Ján Vanovič vystúpil so zaujímavým prejavom o volebnej reforme.
Potom poslanec snemu M. Bella predniesol peknú reč, v ktorej objasnil dôležitosť slovenského
národného centra v Martine. Vládny komisár sa správal pasívne a do ničoho sa neplietol. To sa
stalo po prvý raz po mnohých rokoch. Máme to pokladať za znamenie doby? Z celkového
počtu 80 plánovaných ľudových zhromaždení proti plurálnemu hlasovaniu zakázali asi 60.
Ťažko povedať, prečo povolili najdôležitejšie zhromaždenie v Martine. Poslali depešu na meno
kráľa s prosbou uskutočniť volebnú reformu na takom podklade, aký on sám navrhol v trónnej
reči v r. 1906, t. j. na základe práva bez cenzu, všeobecného, priameho, rovného, tajného, podľa
občín.
Slovenská literatúra sa nedávno obohatila o dôležitú publikáciu — vyjde prvý zväzok
básnických diel nášho veľkého básnika Jána Hollého (1785 — 1845).3 Do tohto zväzku bude
zahrnutá poéma Svätopluk, dielo veľkej poetickej sily a prekrásneho, kultivovaného jazyka.
Toto vydanie redigoval s veľkou usilovnosťou a presnosťou známy slovenský spisovateľ a
slavista J. Škultéty, redaktor slovenskej revue Slovenské pohľady. V takých ťažkých časoch —
také krásne a veľké podujatie!
V-skij
ríšskej rade, to jest proti parlamentu. Tým sa značne okliešťovali jeho možnosti rozhodovať. Zákon bol nástrojom konzervatívnych
monarchistických síl. Prvý raz bol použitý roku 1897.
2
Andrássy rozpustil veľký spolok železničiarov — bližšie údaje sa nepodarilo zistiť
3
(1785 — 1845) — Vajanský uviedol nesprávny údaj o Hollého smrti, ktorý zomrel 14. 4. 1849
74
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 34
„M. V.“, 1908, č. 241, 17. (30.) októbra, s. 4.
(Od nášho dopisovateľa)
Anexia Bosny a Hercegoviny je nesporne ťažký úder pre južných Slovanov, a možno aj pre
celé Slovanstvo. Veď v Rakúsko-Uhorsku vládnu Nemci, čiastočne aj Maďari, potom
nasledujú Poliaci, ale ostatné národy, ak aj majú akú-takú váhu, o ničom nerozhodujú. Je však
zrejmé, že Nemci, Maďari a Poliaci nemôžu mať blahodarný vplyv na rozvoj Slovanstva.
Nuž čo sa dá robiť? Žiť treba — každý deň má svoju aktualitu. Bosna a Hercegovina boli 30
rokov pod dočasnou vládou alebo skôr pod výlučným stanným právom, pod nekontrolovanou
vládou vojakov, prisťahovanej cudzej byrokracie a vojenských súdov. Za najmenšie priestupky
strieľali ľudí ako vrabce a vešali ich ako potkanov. Výkvet mohamedánskych Srbov sa
vysťahoval do Turecka, Anatólie a do iných krajín. Sedliaci, hlavne pravoslávni, úpeli pod
jarmom a despotizmom prišelcov a pri vhodnej príležitosti masovo utekali do Ameriky.
Pôvodní slovanskí obyvatelia vymierali. Ešte 30 takých rokov a v Bosne a Hercegovine nebude
sbrského národa, zostane len úbohá spodina spoločnosti — raja, ale v oveľa horšom význame
ako za vlády Turkov. Nad touto rajou bude vládnuť prišelec, kolonista, Žid, Nemec, Maďar,
alebo — čo je ešte horšie — odrodilecká chamraď vykorisťovateľov zo všetkých rakúskych
rás. Keby aj nastali potom slovanské časy, nebude už koho oslobodzovať — národ tam už
nebude. Akože nazvať takýto pseudookupačný stav „rajom Švábov?“
Na berlínskom kongrese veľké mocnosti odovzdali Bosnu a Hercegovinu Rakúsko-Uhorsku
len na okupáciu, na znovunastolenie poriadku v krajinách, v ktorých povstania spôsobili
anarchiu. Ale Rakúsko-Uhorsko tam odrazu začalo gazdovať ako suverén na podrobenom
území, akoby vo vlastnom mene súdilo ľudí na smrť, sultánových poddaných bralo do
rakúskych plukov. Či treba ešte viac dôkazov o tom, že to bola od začiatku nie okupácia, ale
anexia? A zatiaľ ani jedna zo signatárnych mocností, nevynímajúc Rusko, nepreriekla ani
slovo, aby sa dodržala Berlínska zmluva, aby sa právo okupácie nezamieňalo za právo
vlastníctva. Rozhodne nikto nepomyslel na obyvateľstvo Bosny a Hercegoviny, hoci
signatárne mocnosti sa solidárne zaviazali — nielen mravne, ale aj formálne — že budú
kontrolovať doslovné splnenie paragrafov Berlínskej zmluvy, veď aj za Bosnu a Hercegovinu
sa prelievala ruská krv pod Plevnom, Šipkou, Šejnovom, nielen za Bulharsko a Srbsko.
Neprekvapuje, že prostý ľud, ale aj mnohí inteligentní Srbi vítajú aj najmenšiu zmenu tejto
bezvýchodiskovej situácie. Veď žiť treba, každý deň má svoje potreby. Na povstanie niet síl,
ale niet ani nádeje na pomoc Slovanom. Veď ako sa ponáhľali ratifikovať anexiu nielen Česi,
ale aj Chorváti, dokonca aj radikálni Srbi! A či sa dá očakávať niečo dobré od protestov
úskočného Albiónu alebo obmedzených platonických výlevov niektorých ruských orgánov? S
anexiou sľubujú akú-takú autonómiu, sľubujú aspoň slobodu dýchať. Vojenské súdy vraj
zamenia za občianske, zriadia zastupiteľský orgán v podobe akéhosi snemu, vydajú volebný
zákon na základe kúrií (pravoslávnej, katolíckej, mohamedánskej) — a to všetko sa má
uskutočniť už v r. 1909. Dokonca nemčina, doposiaľ úradný jazyk v Bosne a Hercegovine, má
postupne ustúpiť srbochorvátskemu jazyku, alebo možno bosenskému, podľa zradcovskej
teórie dr. Jagiča. Len si porovnajte terajší stav s týmito perspektívami. Bol by to relatívne
vrchol blaženosti! Bolo by to zachránenie autochtónneho obyvateľstva od nevyhnutnej záhuby.
Toto všetko treba mať na zreteli, aby sme pochopili — ak aj neschvaľovali — mienku
mnohých čestných prívržencov anexie medzi Slovanmi vo všeobecnosti, a osobitne medzi
75
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
obyvateľmi Bosny a Hercegoviny. Ale veď sú to len sľuby — a kto ich dáva? Kto sa za ne
zaručí? Jediná záruka je slovo kráľa, vyjadrené v manifeste národom Bosny a Hercegoviny.
Tam sa hovorí, že kráľ si želá pripojiť ich k dobrodeniu konštitúcie. Ale kto bude zodpovedný
za splnenie? Azda Burian, viedenská a peštianska vláda? Kráľovmu slovu by sa dalo veriť, ale
viedensko-peštianskej ochlokracii nech verí čert Asmodej, čert Belzebub, čert Mefistofeles!
Kráľ vydáva, samozrejme, humánne nariadenia, ale kto ich bude plniť? Veď tí istí ľudia, ktorí v
Uhorsku mávajú konštitúciou, voľbami, národnosťami, utláčanými pod čiernu zem — tí istí
ľudia pre 3 milióny Slovákov nedovolia ani jediné gymnázium! Ako v Uhorsku, tak aj v Bosne
sa dá znásilniť autonómia aj ústava, aj voľby. Som hlboko presvedčený, že útecha, ktorú
posiela dr. Kramář úbohým Bosniakom, že pomocou anexie prejdú od byrokratického útlaku k
politickému životu, aj keď ju vyslovil bona fide, je márna a lživá. Ochlokracia je horšia ako
tyranstvo. Tyran sa nasýti — ale banda malých tyranov je nenásytná a krutejšia ako
jednotlivec. Jednotlivec, hoci aj krutý, má srdce; zberba ho nemá. Koniec koncov si myslím, že
anexia Bosny a Hercegoviny je opäť jedna z celonárodných útrap Slovanstva. Pravda, naše
nešťastie sa začalo už v Berlíne. Všetko veľké a šťastné, čo vytvoril meč Alexandra II., 1
Skobleva a Gurku, zmarilo prekliate pero diplomatov.
V Uhorsku, alebo presnejšie v Pešti, každodenná politika je okorenená nielen delegáciami,
ktoré ochotne súhlasia so všetkým, čo si vláda žiada, nielen radosťou z toho, že na vysokom
Budíne sa zdržuje Jeho Veličenstvo, ale aj dvoma veľkými škandálmi. Jeden vysoký štátny
úradník slovenský odrodilec z Nitry, predseda najvyššieho administratívneho súdu, skutočný
tajný radca, člen komory magnátov, ktorý hrá v Pešti dôležitú úlohu — o ňom sa ukázalo, že je
vulgárny úplatkár, ktorý za peniaze získal povolenie na otvorenie lekární, hotelov a iných
podnikov. Jeho excelenciu prichytili pri čine, keď bral 60 000 korún z rúk lekárnického
pomocníka Korbulu. Tento slovenský renegát, vychválený za zradu svojho národa, sa volá
Emerich Latkóczy. A to nie je ojedinelý prípad — Latkóczy je typická postava župného
karieristu, ktorý si získal zásluhy ako notár, slúžny a okresný policajný veliteľ atď.,
prenasledovaním miestnych Slovákov a za to ho odmenili vysokou hodnosťou a šľachtickým
titulom.
Druhý škandál spôsobilo, že súd oslobodil bratov Kardossovcov (Kohnovcov), ktorí bez groša
hotovosti založili v Pešti banku, žili na veľkej nohe, chodili do Monte Carla a obrali svojich
klientov o pol milióna korún. Ale Kardoss mal zásluhy — útočil na rumunského vlastenca
Lukácsa ako kandidát kossuthovcov, a celkove mal blízky vzťah ku Kossuthovi, z toho
vyplýva rozsudok — nevinný. A ani to neprekvapuje! Sám sudca kúrie (podľa nášho —
senátor) Grečák vyhlásil na verejnom kongrese sudcov, že v „Uhorsku nezávislosť sudcov
existuje len na papieri — v skutočnosti sudcovia sú závislí“. Za týchto okolností vôbec
neprekvapuje, že slovenského sadzača Turzu za dva slovenské veršíky posadili na štyri
mesiace do väzenia, ale Kardoss, ako osoba blízka Kossuthovi, vyšiel zo súdu čistý ako
novorodeniatko, hoci rozkradol stotisíce peňazí, ktoré mu zverili!
Gróf Gyula Andrássy bol na audiencii u cisára s návrhom volebnej reformy, ale predbežnú
sankciu ešte nedostal.
U nás horia hnevom proti Srbsku a Čiernej Hore. Minister Wekerle dokonca zakázal vyvážať
tam zbrane a muníciu. Zdá sa, že je to začiatok otvoreného nepriateľstva.
V-skij
Meč Alexandra II — narážka na rusko-tureckú vojnu 1877 — 1878; víťazstvo Ruska v nej dotvrdené i san-stefanským mierom z veľkej časti
bolo anulované berlínskym kongresom 1878
1
76
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 35
„M. V.“, 1908, č. 248, 25. októbra (7. novembra), s. 4.
(Od nášho dopisovateľa)
Dr. Kramář 28. októbra vyhlásil medziiným v delegácii, že anexia Bosny a Hercegoviny by
nevyvolala taký odpor, keby sa neobávali pričlenenia Bosny k Maďarsku. „Národy sa
neoslobodzujú spod tureckého jarma len preto,“ povedal pán Kramář, „aby sa dostali pod
maďarské jarmo. Bosnu treba pripojiť k Chorvátsku, aby Chorvátsko dostalo možnosť
oslobodiť sa od cudzieho maďarského útlaku.“ Sú to dosť silné slová. Uvádzam ich len preto,
že maďarská tlač, taká citlivá voči obvineniam národov, vôbec nereagovala na tieto slová,
vyslovené urbi et orbi. Jedine Pester Lloyd pripomenul dr. Kramářovi, že by sa nemal
prehrešovať proti genius loci,1 t. j. útočiť na Maďarov v ich vlastnom hlavnom meste.
Zato Pesti Hirlap ovial reč dr. Kramářa silnou melanchóliou: „Sme sami, izolovaní, nemáme v
Európe, ani na celom svete priateľov; okolo nás, na sever i na juh sa kryštalizujú nové
slovanské štáty; a práve preto nechceme ani Bosnu ani Hercegovinu; my, Maďari, nedáme za
nich ani haliera, ani kvapku krvi.“ To je prvý maďarský hlas proti anexii. Logika tejto
melanchólie by mala viesť k záveru, že Maďari izolovaní a postrádajúci priateľov, mali by sa
zblížiť so svojimi národnosťami, s ktorými sú spojení dejinami, putami štátnosti, samotným
životom. Mali by im konečne dať možnosť existencie a rozvoja. Ale kdeže; ich logika vedie k
inému záveru — keďže sú izolovaní a nemajú v Európe priateľov, vraj si musia urobiť z
národností nepriateľov, musia ich utláčať, zdržovať ich rozvoj, maďarizovať.
Politická logika maďarského šovinizmu pokrivkáva na obe nohy. Chceli by sa rozpínať na juh
aj na východ, t. j. do Chorvátska, Bosny, Hercegoviny, Srbska, Čiernej hory, Macedónie, ale
zároveň sú suroví nepriatelia Slovanov doma aj na východe. A prečo by sa nemohli stať ich
priateľmi? Preto, že to nedovolia Germáni. Treba pochopiť, že skutočná silná federácia
„zaujímavých“ národností, ku ktorým Nemci rátajú aj Maďarov, by mohla zadržať Drang nach
Osten und Süden.“2
Nemci silne provokovali Čechov na pražskom sneme aj študentskými „bummelmi“ (výčinmi)
na pražských uliciach, takže nad Prahou už visela ako Damoklov meč hrozba stanného práva.
Ale čo sa nestalo! Proti vyhláseniu stanného práva protestovali aj dvaja nemeckí ministri, dr.
Hessmann a dr. Ebenhof — obaja kresťanskí demokrati a blízki priatelia dr. Luegera. Toto sa
ukázalo ako mocná podpora pre českých ministrov — Fiedlera a Práška, takže stanné právo
nevyhlásia. Samozrejme, keby na mieste Hessmanna a Ebenhofa boli liberálni Nemci, Praha
by už úpela pod štatáriom. Liberáli, hlavne židovskí liberáli sú zaprisahaní nepriatelia Čechov,
ktorí sa medzitým ešte stále nadchýnajú plytkým liberalizmom. Teraz sa povráva, že Česi chcú
vstúpiť do koalície s kresťanskými socialistami a Poľským kolom, čo by viedlo k zmene
systému. Určité príznaky už badať — konzervatívni politici sa dostávajú do popredia,
napríklad v delegáciách Latour, Clam-Martinitz, Merweldt a iní.
Kresťanskí socialisti získali veľké víťazstvo pri voľbách do dolnorakúskeho snemu. Hoci
hlasovanie bolo na základe všeobecného a bezcenzového, volebné práva predsa z 58 mandátov
získali socialisti len 6, liberáli ani jeden, a všetky ostatné, čiže 52 mandátov získali kresťanskí
socialisti, t. j. Luegerova strana — konzervatívna, kresťanská a antisemitská. A toto všetko sa
1
2
Genius loci — duch miesta
Drang nach Osten und Süden — tlak na východ a juh, to jest proti slovanským národom
77
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
udialo napriek obrovskej sile viedenského židovstva, ktoré pred vystúpením Luegera malo v
rukách všetko: mesto, úrady, ustanovizne, električky, plynárne, vodovody, o bankách a
veľkopriemysle ani nehovoriac. Strana kresťanských socialistov zorganizovala mesto, jeho
financie, podniky, takže teraz Viedeň patrí medzi mestá, ktoré vynikajú v celej Európe,
výbornou administráciou. Plyn, električky, vodovody, elektrina — všetko je v rukách mesta.
Luegerova strana, ako aj on sám, vždy prejavovala sympatie k utláčaným národnostiam
(pamätná je jeho cesta do Rumunska!), a nikdy nežičila maďarskej oligarchii.
Proti plurálnemu hlasovaciemu právu u nás protestuje — okrem národností, socialistov a
demokratov — aj časť maďarskej národnej strany a i niektorí členovia strany nezávislosti —
ale všetko závisí od cisára. Ak cisár predbežne schváli návrh grófa Andrássyho, tento návrh
bude prijatý veľkou väčšinou uhorského snemu. Ale doteraz túto sankciu ešte nedostal. Dnes
(31. októbra) cisár sa presťahuje z Budína do Schönbrunnu a ak tu po sebe nezanechá
predbežnú sankciu, je ešte nádej, že vo viedenskej atmosfére sa pre ňu nerozhodne. Nikto by
neveril, aký rozhodujúci význam má u nás cisárova vôľa bez ohľadu na dva parlamenty,
šestnásť rakúskych oblastných snemov a sedemnásty v Záhrebe, a okrem toho ešte dve
delegácie. Celý náš konštitucionalizmus je len pozlátka. V skutočnosti všetko závisí od cisára.
Pravda, je to konštitučný monarcha, nikdy sa otvorene nestavia proti faktickej väčšine; ale od
neho závisí, aby sa vytvorila taká väčšina, akú si želá. Len keby sa mu zachcelo oprieť sa o
národnosti, vyvolať u nich pohyb a činnosť, veľká maďarsko-nemecká hegemónia by sa
rozsypala ako domček z karát. Žiaľ, takéto želanie ešte nevyjadril. V slabom stupni sa to stalo
len pri uzavretí zmluvy s koalíciou — a ako sa vtedy v krajine všetko rozvlnilo, ako všetci
zbystrili sluch, ako sa národy rozhýbali!
Ak cisár uskutoční volebnú reformu v zmysle dohody s koalíciou, zakončí svoje panovanie
veľkým hrdinským činom! Na vlastné oči by sme ešte uvideli jar národov!
Minister obchodu Ferenc Kossuth vedie teraz polemiku s novinami Reichpost3 a s časopisom
Vaterland,4 orgánom klerikálov. Tieto noviny tvrdia, že Kossuth a jeho strana podporovali
revolučnú akciu Veľkosrbov, namierenú proti Rakúsku, a že Kossuth mal okrem toho spojenie
s iredentistickým spolkom5 „Trento Trieste Assoziazione“ a jej predsedom, generálom
Trupeom. Ešte 19. marca 1906 Kossuth informoval generála, že jeho strana je revolučne
naladená voči Rakúsku a bude pomáhať iredentistom, to znamená pri odtrhnutí Triestu a
Tridentu od Rakúska; a o šesť dní neskoršie (25. marca) Kossuth bol už ministrom a prisahal
vernosť Františkovi Jozefovi.
Kossuth poslal do Reichpostu list, v ktorom vyhlasuje, že s veľkosrbskou propagandou nikdy
nemal do činenia. Reichpost však stojí na svojom a tvrdí, že Kossuth osobne rokoval so
Supilom, a to na jar r. 1905 v Budapešti; Polónyi vtedy v Kossuthovom mene rokoval so
srbochorvátskou koalíciou, a toto rokovanie viedlo k neúspešnej revolúcii vo Fiume.
Kossuthov splnomocnenec Lengyel vtedy písal: „Výbor kossuthovskej strany uzavrel so Srbmi
zmluvu, že keď vypukne vojna, Srbi budú na strane povstaleckých Maďarov. Prostredníctvom
Kossutha získali Maďari pre revolúciu aj Taliansko. Vojnový plán sa už vypracoval: na strane
revolučného Maďarska bude Taliansko, Srbsko a Bulharsko, Čierna Hora a Macedónia.“
Orgán Slovákov Národné noviny znova postihla ťažká duchovná i materiálna strata —
spolupracovníka týchto novín Andreja Obucha odsúdili na osem mesiacov väzenia a noviny na
1200 korún pokuty za to, že uverejnili správu o hroznom krviprelievaní v dedine Černová v
Liptovskej župe. Bez silnej bratskej podpory bude na smrť uštvaný tento orgán, ktorý 49 rokov
bojoval za slovenský národ a bránil slovenský jazyk pred vyhubením.
Reichpost — rakúske konzervatívne monarchistické noviny
Vaterland — nezistené
5
Iredentistickým spolkom — spolkom sledujúcim pripojenie územia k inému štátu
3
4
78
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
V-skij
79
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 36
„M. V.“, 1908, č. 254, 1. (14.) novembra, s. 4.
(Od nášho dopisovateľa)
Uhorská volebná reforma je dôležitá nielen pre Uhorsko a jej národnosti ale aj pre celú
Rakúsko-Uhorskú monarchiu. Toto výborne chápu aj maďarskí politici, a preto chcú z nej
získať výhody. Ako vieme, Maďari nikdy neochoreli na chorobu celej monarchie, naopak,
každé jej nešťastie vedeli využiť vo svoj prospech. Priamo očakávajú celorakúske trampoty,
aby si z nich urobili prameň sily. Porážka pri Sadovej v r. 1866 im priniesla nielen autonómiu,
ale aj štátnosť a odovzdala do ich rúk Slovákov, Chorvátov, Rumunov, Srbov a Nemcov na
základe zlopovestného dualizmu. Teraz sa viedenská zahraničná politika stala aktívnou, a pri
aktívnom vystúpení je celkom možné, že sa Rakúsko ocitne v ťažkostiach. Na takéto
zahraničnopolitické ťažkosti čakajú Maďari ako na blahodarný dážď, ktorý zúrodní pole ich
maďarského šovinizmu. Vodcovia rakúskej diplomacie, ale najmä sám cisár František Jozef si
nič tak vrúcne neželajú ako pokoj v krajine a poriadok v oboch poloviciach štátu. Maďari chcú
teraz zo všetkých síl dosiahnuť od koruny predbežný súhlas s Andrássyho reformou s
pluralitou a verejným hlasovaním, čo by bola veľká záruka ich hegemónie, lebo vedia, že v
dôsledku zahraničných ťažkostí sa cisárovo srdce vo vzťahu k nim obmäkčí. Nám,
nemaďarským národnostiam, zostáva len želať úspech rakúskej zahraničnej politike na
Východe, lebo čím slabšie bude Rakúsko, tým väčšmi budú vystrkovať rožky oligarchovia,
tým hroznejší bude útlak, pod ktorým úpejú nemaďarské národy. Nám je milé aj najmenšie
zmierenie bolesti a uľachčenie dychu ako chorému, ktorý sa zvíja od bolesti. Nech sa tá úľava
dostaví po morfiu, po jede, predsa je to len úľava. Pravda, úplne zdravý človek nás ťažko
pochopí.
Veľmi smutný pohľad poskytuje Chorvátsko. Od r. 1867, pri relatívne širokej autonómii by sa
dal očakávať pokrok a stmelenie národa. Ale kdeže! Národ schudobnel; úrodu predávajú ešte
na koreni, víno vo viniciach — Židom, ktorí bohatnú a zmocňujú sa Záhrebu. Nepotrvá dlho a
Záhreb bude takým istým židovským mestom ako Budapešť. Veľká časť dvoranov sa
diplomaticky pomaďarčuje a bratríčkuje sa s nepriateľmi chorvátskeho národa. Strana a frakcie
prekvitajú; nesvár a nenávisť medzi Srbmi a Chorvátmi kazí jadro národa, bez ohľadu na
srbsko-chorvátsku koalíciu. Z tohto hľadiska je skutočným nešťastím frakcia Jozefa Franka,
pôvodom Žida. „Srbskej hydre treba odrezať hlavu,“ povedal na poslednej konferencii
starčevičovcov! A povedal to v tom čase, keď nanútený bán Rauch tyranizuje Chorvátov aj
Srbov a celé Chorvátsko je vo výnimočnej situácii — ľudí zatvárajú do väzenia, noviny
konfiškujú, trestným stíhaním terorizujú celú krajinu! Chorvátsko, ktoré dávalo Rakúsku
najlepších a najschopnejších vojvodcov — Jelačiča, Filipoviča, Radiča a iných, a v ktorom sa
zrodili takí bohatieri ducha ako Strossmayer, Rački, Preradovič a iní, je teraz zmietané svárom,
upadá duchom aj charakterom.
Jóbova zvesť nakoniec prišla! Ako píšu z Pešti, predbežný súhlas k návrhu volebnej reformy
Andrássyho už dali alebo ho dajú dnes-zajtra. Oficiálne oznamujú, že v stredu 29. októbra (11.
novembra) sa bude konať zasadanie uhorského snemu, na ktorom Andrássy predloží návrh
volebného zákona, čo by nemohol urobiť, keby nemal predbežný súhlas koruny. Toto
spôsobilo veľké prekvapenie.
Nedá sa ani pomyslieť, že by cisár nedodržal sľub; to nie je možné. Intrigy zohrali svoju úlohu;
cisárovi predložili projekt bez plurality. Tento návrh predložia v sneme 29. októbra. Snem ho
zmení natoľko, že z opráv bude zasa pluralita. Návrh pošlú do hornej snemovne (magnátov),
80
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
táto zruší trojité hlasy a ponechá len dvojité. V takomto prípade vysvitne, že cisár nezrušil dané
slovo, a predsa všeobecné volebné právo prekrútili a národy oklamali v ich právach. Horribile
dictu!
Je to politické vydieračstvo na účet najvyššie postavenej osoby. Je to gaskonáda,1 akú svet ešte
nevidel, ale okolnosti sú také, že sa musí podariť! Čo na to povedia národy, nevieme, iba to, že
už teraz sa šíri všeobecná nespokojnosť, vláda však týmto šarlatánstvom môže predĺžiť svoju
existenciu, ale pádu sa nevyhne, a bude to pád do veľkej hĺbky! V šovinizme už nemôže ďalej
zachádzať, riskovala už všetko, využila všetky extrémy, a nemá nijaké rezervy. Dúfame v
boha, že vláda vo svojej agónii nebude mať čas a silu, aby úplne vyhubila nemaďarské
národnosti, hoci slovenské príslovie hovorí: „Skapínajúci kôň najviac kope“.
V Moskovských vedomostiach2 ste oznámili (č. 245) odhalenie Reichpostu o Františkovi
Kossuthovi. Kossuth všetko priamo popiera, hoci u nás už aj vrabce na streche čvirikajú o
Kossuthových akciách u Srbov a Chorvátov; veď to ani nebolo tajomstvo. A telegram, ktorý
poslal do hlavného iredentistického spolku, nazýva Kossuth len zdvorilostným aktom. Pekná
zdvorilosť, keď sa v ňom hovorí o revolúcii a o odtrhnutí Triestu a Tridentu od Rakúska, aby sa
pripojili k Taliansku!
Pohár sa napĺňa, napĺňa sa! So zatajeným dychom čakáme, kedy pretečie. Všetko nám zobrali,
pritisli nás k čiernej zemi, ale vieru v nás nevyhubili a nádej nepotlačili.
P. S. Alea iacta est!3 Gróf Gyula Andrássy 10. novembra (podľa rus. kal.) predloží v sneme svoj
návrh volebnej reformy, čo znamená: „Lasciate ogni speranza“! Cisár dal predbežný súhlas k
návrhu zákona, a snem všetko odhlasuje — veď im ide o vlastnú kožu! Posledná nádej —
cisárova neochvejnosť — nás sklamala! Národy Uhorska znova padnú za obeť skupiny
vykorisťovateľov, stavovského parlamentu a režimu. Maďari opäť využili ťažkú situáciu
Rakúska. Veď vo Viedni podporujú toho, koho sa boja, ako povedal slovenský biskup Štefan
Moyzes. Povráva sa, že Andrássy sľúbil cisárovi urobiť zmeny v návrhu a on to, samozrejme,
aj urobí; ale snem obnoví pôvodný návrh s celou nespravodlivosťou a ten sa stane zákonom.
Najsmutnejšie je to, že podľa maďarských novín tento návrh schválil aj následník trónu
František Ferdinand. Najviac budú postihnutí Rumuni. Premýšľajú o pasívnej opozícii, t. j. že
ľud vôbec nebude hlasovať. Ale to je politika zúfalstva. Aký úžitok by priniesla pasivita!
Deväť voličov si zvolí poslanca. Vina sa zvalí vždy na neprítomného.
Dokedy bude ešte márne každé úsilie našich národností! Ešte príde čas, keď krachne maďarská
oligarchia. Ale čo všetko musíme dovtedy prežiť! Boh je s nami…
Beckovo ministerstvo v Rakúsku konečne padlo. Je to čiastočne víťazstvo Čechov, ale plody
tohto víťazstva asi neužijú.
Škandalózny proces Polónyiho a Lengyela, ktorý trval celý mesiac a odhalil všetky Polónyiho
prečiny, zrušil uhorský snem (kúria). Vyhlásil rozsudok všetkých členov poroty za neplatný a
Gaskonáda — chvastúnstvo
V Moskovských vedomostiach ste oznámili — V čísle 245 bola táto noticka: „Rakúsko-Uhorsko. Kossuthovci v úlohe veľkosrbských
agitátorov. Viedenské antisemitské noviny Reichpost (podľa všeobecnej mienky orgán následníka trónu arcikniežaťa Františka Ferdinanda) a
Deutsches Volksblatt súčasne uverejnili túto senzačnú správu: ,Uhorská koalícia‘, píše Reichpost, za ministra generála Fejerváryho pokúsila
sa nadviazať spojenie s oficiálnym Srbskom, pomôcť pri veľkosrbskej agitácii… Agentom kossuthovcov v Chorvátsku bol vraj novinár a
poslanec viedenského snemu Supilo. V roku 1905 Chorváti následkom tejto agitácie prijali v Rjeke rezolúciu o pripojení sa k strane
nezávislých (kossuthovcov). Na príkaz vodcov tejto strany Kossutha, Apponyiho a Justha poslanci Lovássy a Kovács boli sprostredkovateľmi
medzi stranou nezávislých a tlačovým úradom srbského ministerstva zahraničia. Sám Kossuth šesť dní pred získaním kresla ministra obchodu
sa vraj odobral s tajným poslaním do Belehradu, aby rokoval so srbskou vládou. Vtedy veľkosrbská propaganda za pomoci kossuthovcov
vyvolala niekoľko revolučných výbuchov v okupovaných oblastiach. Vraj sa potvrdilo, že v máji 1906 maďarskí patrioti za podpory Kossutha
a grófa Battyányiho darovali vodcom veľkosrbskej propagandy veľké sumy a dokonca zbrane. Toto odhalenie spôsobilo v Rakúsko-Uhorsku
veľke prekvapenie. Podľa všeobecnej mienky ich na to naviedol následník trónu, aby zdiskreditoval kossuthovcov pred cisárom.“ (L)
3
Alea iacta est — Kocky sú hodené, to znamená, že sa už rozhodlo a nemožno cúvnuť.
1
2
81
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
celý škandalózny proces bývalého Kossuthovho ministra sa ešte raz bude konať pred
verejnosťou.
S Chorvátmi bude zle. Konferencie ich štátoprávnej strany vyvolali veľké pobúrenie v Pešti.
Oficiálne kruhy sa vyhrážajú, že pošlú maďarské pluky, aby odtrhli od Chorvátska Sriem a
Veroviticu a pripojili ich k Uhorsku, dosadia do Záhrebu vládneho komisára a zavedú stanné
právo.
A to všetko len preto, že na konferencii starčevičovej strany vyjadrili želanie pripojiť k
Chorvátsku Bosnu a Hercegovinu a ešte Medzimurie ako územia, obývané Chorvátmi. Maďari
akosi vystrkujú rožky. Ak koruna s konečnou platnosťou vypustí z rúk veľký tromf
všeobecného práva, nebude mieru na Dunaji.
V-skij
82
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 37
„M. V.“, 1908, č. 259, 7. (20.) Novembra, s. 4.
(Od nášho dopisovateľa)
Návrh zákona o volebnej reforme, ktorý bol predložený v uhorskom sneme 29. septembra (11.
novembra) je skutočné monstrum zákonodárstva, dôkaz neskrotného úsilia smerujúceho k
rasovému panstvu, machiaveliovskej úskočnosti, zmätenej zložitosti, svojvôle a zrejme mala
fides vo vzťahu k nemaďarským národnostiam a ich vodcom. Keby toto všetko nevyplývalo z
textu návrhu zákona, vyplynulo by to z reči, v ktorej minister vnútra gróf Gyula Andrássy
predkladal a motivoval svoj návrh zákona. Táto reč je vrcholom feudálnej a šovinistickej
nadutosti a ohnivej nenávisti ku všetkému, čo je v tejto krajine nemaďarské. „Musíme vytvoriť
taký snem, aký potrebuje maďarský národ“, — v týchto slovách grófa Andrássyho je zahrnutý
celý zmysel takzvanej „reformy“. Všetky ostatné národy vychádzajú na mizinu; ich život je iba
dočasné vegetovanie, príprava na smrť a na definitívne vyhubenie. Okrem toho tento návrh
zákona odovzdáva krajinu do vlády a spravovania klike gentry židovskej plutokracie a
inteligentného proletariátu, najhoršieho proletariátu na tomto biednom svete. Zákon sa
nezakladá na nijakom kultúrno-politickom princípe, ak nechceme uznať za mravný princíp
úsilie v mene práva zaviesť násilie a svojvôľu klík a oligarchov.
Najväčšie machinácie na utláčanie národa, a hlavne národností sú plurálne hlasy a ich
distribúcia. Toto rozdelenie závisí od komisie, zostavujúcej zoznamy, ktorá sa má skladať len
zo šovinistov — úradníkov, ľudí, ktorí sú závislí od vlády. Pravidlá, komu udeliť 2 — 3 hlasy,
sú naschvál tak zostavené, zmotané a dvojzmyselné, že ponechávajú otvorený priestor.
Komisia svojvoľne určuje voličov. Kandidatúra je veľmi sťažená — na kandidatúru treba sto
voličov, musí sa písomne zahlásiť do 5 dní pred voľbami, ktoré sa nebudú konať v obciach, ale
v obvodoch. Voľby sú verejné, aby ich úrady mohli ovplyvniť, terorizovať a podplácať.
Analfabet má 1/10 hlasu a hlasuje prostredníctvom voliteľa! Určenie vedomostného cenzu
závisí úplne od komisie, ktorá zoznam zostavuje — môže dať toľko hlasov, koľko chce, a
odobrať hlas, komu chce. Ona posudzuje aj mravnosť voliča (pijana môže vyškrtnúť zo
zoznamu). Nemá právo voliť a byť volený ten, kto sa previnil proti paragrafu 172 trestného
zákonníka, t. j. ten, kto poburoval proti maďarskej národnosti. A keďže v Uhorsku každý, kto
miluje svoju materinskú reč, kto povie či napíše slovo na jej obranu, kto vzdoruje maďarizácii,
už „poburuje proti maďarskej národnosti“; to potom značí, že všetci, ktorí sa otvorene hlásia za
Slovákov, všetci slovensky zmýšľajúci ľudia nemôžu ani voliť poslanca, ani vypísať
kandidatúru na poslanecký mandát. Aj o tomto rozhoduje komisia, pozostávajúca zo samých
zúrivých odporcov a neprajníkov slovenského národa. Ak kandidát pred voličmi povie, že
bude brániť jazyk a národnosť, stačí, aby ho udali žandárovi, proti kandidátovi sa začne proces
za „poburovanie proti Maďarom“, a tým sa jeho kandidatúra končí — už nesmie byť volený. A
navyše stráca na 10 rokov aj právo voliť a byť volený. Ale všetky podvody a úklady sa ani
nedajú vyčísliť. Cisár si chce vypočuť hlas a mienku národa, lenže gróf Andrássy to
znemožňuje a dovedie volebnú reformu ad absurdum. A ešte čosi — samotné voľby
uskutočňujú jedine a bez kontroly vládne orgány, ľudia, ako hovorí zákon, verní štátu, čo u nás
znamená: maďaróni, prisluhovači maďarizačného režimu. Takto sú vylúčení všetci, o ktorých
je známe, že sú Slováci, Rumuni a zmýšľajú ako takí. Kto nie je maďarizujúci šovinista, ten
priebeh volieb neovplyvní.
Aby sa o cieľoch volebnej reformy ani najmenej nedalo pochybovať, Andrássy ju komentoval
rečou, ktorá je hrozná svojím cynizmom, otvorenou brutálnosťou, megalomániou a
83
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
šovinizmom, rozpáleným do žerava. Ľudská osobnosť pre neho nič neznamená, štát — všetko.
Ak má štát právo vyberať dane a regrútov, má právo aj odobrať človeku časť jeho práva.
Osobnosť, individualita národov preňho nič neznamená. Keďže štát musí byť maďarský,
národy musia priniesť za obeť svoju národnosť, jazyk, kultúru, minulosť, ideály, úsilia,
želania! Podľa surovej teórie Andrássyho štát je Báal,1 ktorý má právo zožrať všetko ako svoju
obeť. Či tak hovorili Maďari aj vtedy, keď Uhorsko nebolo štátom, ale rakúskou provinciou?
Nie. Bránili svoj jazyk a národnosť a nekládli ich za rakúsky štát do žalúdka nemeckého Báala.
Na toto už zabudli!!!
Celkom na začiatku tejto čudnej reči slovenský poslanec dr. Milan Ivanka prerušil ministra: „A
kde je čestné slovo?“ Totiž minister Andrássy dal cisárovi čestné slovo, že uskutoční
všeobecné, priame a tajné volebné právo, a teraz robí pravý opak!
Andrássy sa naňho obzrel a chvejúcim sa, nahnevaným a nervóznym hlasom zakričal, že klame
ten, kto pripomína čestné slovo. Táto nervozita sa potom prejavila v celej jeho reči. Slovo
Ivanku otriaslo svedomím „čierneho grófa“, ako zvyčajne volajú Andrássyho. Nie však
natoľko, aby nepokračoval v rasovom tyranstve. Predseda dr. Ivanku napomenul, ale dojem zo
scény medzi všemohúcim, ráznym ministrom a prostým slovenským poslancom nezapôsobil
priaznivo na Andrássyho.
Návrh volebného zákona odovzdali komisii pozostávajúcej z 30 hlasov, v ktorej má
Kossuthova strana obrovskú väčšinu. Členovia strany národností snemu (Slováci, Rumuni,
radikálni Srbi) prostredníctvom svojho predsedu Mihaliho písomne vyhlásili, že odmietnu
účasť v komisii, lebo: 1. nepokladajú Andrássyho návrh zákona za splnenie sľubu, daného
cisárovi pri dohode koruny s koalíciou (v apríli r. 1906), 2. návrh je celým svojím obsahom
zameraný proti životu nemaďarských národností a 3. do dôležitých snemových komisií
nepripúšťajú ani jedného národnostného poslanca. Mihali zároveň vyhlasuje, že slovenskí a
rumunskí poslanci vystupujú zo všetkých bezvýznamných komisií, do ktorých boli pre formu
zvolení.
Nevieme, aký bude osud Andrássyho návrhu — veď koalícia má obrovskú prevahu, ale už to,
že minister mohol a smel vystúpiť s takým návrhom zákona, je strašné znamenie doby. Národy
stíchli v úžase, ich nádeje na pomoc koruny sa rozplynuli, alebo aspoň nie sú už také ružové. Ja
si však predsa myslím, že aj to je len prostriedok, ako predĺžiť život koaličnej vlády. Lenže aj
toto predĺženie je pre nás nešťastím. Veľa, veľmi veľa musia znášať národy. Že sa z tejto
situácie dostanú, to je pravda, ale hladnému je ťažko čakať aj na kúsok každodenného chleba.
Ministerský predseda Wekerle povedal deputácii bosenských mohamedánov: „Som rád, že sa
stanete súčasťou uhorskej koruny“. Nuž, to sa ešte nedá vedieť, ale je to dôkaz, že Maďari by
chceli pripojiť Bosnu a Hercegovinu k Uhorsku.
V-skij
1
Baal — západosemitský boh hromu a úrodnosti polí, pinášali mu krvavé obete
84
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 38
„M. V.“, 1908, č. 265, 14. (27.) novembra, s. 3.
(Od nášho dopisovateľa)
V Rakúsku už existuje úradnícke neparlamentné ministerstvo,1 jeho prezidiálnym šéfom je
barón Bienert, a (ako som počul) k veľkej nespokojnosti cisára, ktorému sú v tejto osudnej
dobe nepríjemné akékoľvek vnútorné škriepky a rozbroje. Povráva sa, že nervózne zvolal:
„Chcem mať parlamentnú vládu, chcem mať pokoj!“ Koalícia a nové parlamentné ministerstvo
stroskotali na česko-nemeckom spore. V čom sú jeho korene? V úzkom viedenskom
centralizme; v rokoch 1861 a 1867 sa všetko sústredilo vo Viedni — aj to, čo malo patriť k
oblastnej autonómii, aby len Viedeň mala úradníkov a moc. Všeobecné volebné právo
demokratizovalo parlament, ale neupravilo neuspokojivú ústavu. Sporné otázky medzi
Nemcami a Čechmi sa mohli vyriešiť na českom oblastnom sneme, kde majú väčšinu Česi, nie
však vo Viedni, lebo tam sa Nemci cítia doma a neustupujú ani v takej bezvýznamnej veci, ako
sú české nápisy na malej českej Buštehradskej železničnej linke. Úradnícke ministerstvo má
byť len dočasné, ale podľa posledných správ bude vládnuť do neskorej jari, do mája alebo júna.
Ríšsku radu zvolali na 13. (26.) novembra hlavne kvôli anexii Bosny.
Na uhorskom sneme sa slabo a ochabnuto posudzuje štátny rozpočet na rok 1909. Rumunský
delegát Alexander Vajda-Voevoda povedal tam Maďarom veľmi nepríjemné slová „Uzavierať
dohodu s vami, Maďarmi, nie je možné, ani to nestojí za to. V Rakúsko-Uhorskej monarchii
majú budúcnosť len Slovania, keď budú vo väčšine, my, Rumuni, sa s nimi dohovoríme. Teraz
sme ich spojenci.“ Farkasházy (opozičný poslanec) dokazoval, že rozpočet je falošný, klamný.
Vôbec si žijú „more patrio“:2 nikto nepomyslí na budúcnosť. Ani deň neprejde bez zrážky
vlakov. Minister obchodu (a železníc) Kossuth večne polihuje v posteli a píše ponosy
riaditeľstvu štátnych železníc, „že na štátnych železniciach sa deje čosi strašné, lebo úradníci a
zamestnanci nie sú disciplinovaní“, že „železnice strácajú dôveru preto, lebo každý deň prináša
správy o katastrofách.“
Ale minister sa obracia na nesprávnu adresu. On sám zobral z rúk riaditeľov všetky záležitosti
a sústredil ich na ministerstve obchodu, aby mal poslušných voličov pri voľbách (v mnohých
volebných obvodoch sa rozťahujú úradníci dráh), a týmto podkopal disciplínu, ktorú nič
nemôže napraviť, nič ju nevzkriesi. Preto výzva, ktorá karhá riaditeľov za nečinnosť, by sa
vlastne mala adresovať ministerstvu obchodu, samotnému ministrovi Ferencovi Kossuthovi,
hoci ustavične leží v posteli vo svojom zámku Greschham.
Celá maďarská politika sa drží len utláčaním národností a zločinmi proti Srbom, myslím, že z
podlízavosti voči Viedni. Ináč si nevieme vysvetliť surové prenasledovanie učiteľov, kňazov,
obchodníkov. Iba teraz, o tri mesiace, boli vypočúvaní prví z obžalovaných. Celkove je za
„veľkosrbskú“ propagandu zatvorených 50 ľudí; najväčšmi obviňujú profesora Valeriana
Pribičeviča a jeho brata Adama. Vo väzení je ešte Oblakovič, Gajič, Vujaklija, Trebuchovič a
iní skromní ľudia, ktorí nemajú ďalekosiahle politické zámery. Týmto sa len plnia sľuby
Raucha, nanúteného bána. Takého bána Chorváti ešte nemali. Je to despota a tyran. Naši slávni
diplomati sa tvária, že politické a vojnové prípravy v Srbsku a Čiernej Hore, revolučná nálada v
Neparlamentné ministerstvo — myslí sa úradnícka vláda Richarda Bienertha, ktorá bola menovaná cisárom 15. 11. 1908. Jednotlivé
ministerstvá boli obsadené príslušnými sekčnými šéfmi. Po reorganizácii vlády 10. 2. 1909 vstúpili do nej aj politickí predstavitelia. Bienerth
bol klerikálny konzervatívec.
2
More patrio — podľa dedičného zvyku
1
85
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
Bosne, Hercegovine, Albánsku a Macedónii sa Rakúska vôbec netýkajú, ale prípravy sa robia.
Pätnásty armádny zbor povolal vojakov v zálohe. Toto znamená zvýšenie počtu vojakov v
Bosne a Hercegovine na 8000. Pravda, ozbrojenie Srbska a 4 černohorské delá, namierené na
Lovčeň nemôžu zastrašiť taký kolos, akým je Rakúsko v porovnaní so Srbskom a Čiernou
Horou. Prichádza nám však na um „nevesinská zápalka“,3 od ktorej sa vznietilo povstanie, a
potom srbská a ruská vojna; ale na druhej strane Krivošania celé mesiace bili rakúske vojsko a
uspokojili sa len po dobrom slove generála Rodiča, pravoslávneho Srba, ktorý dal každému
Krivošanovi, ktorý strieľal do rakúskych vojakov, 40 zlatých! To je historická pravda! Je to
vlastne len akademická informácia, my sme presvedčení, že bosenská, hercegovinská a
bulharská zápalka oheň nezapáli.
V Pešti odhalili zaujímavý prípad rozsiahleho úplatkárstva. Minister gróf Albert Apponyi v
svojej kulturtrégerskej hrdosti má dosť času biť slovenských učiteľov, pomaďarčovať úbohé 3
až 5 ročné slovenské deti, ale nemá čas a energiu na kontrolu maďarských meštianskych škôl v
samej Pešti, pod nosom, v metropole maďarskej kultúry. Tieto peštianske meštianske školy a
niektoré stredné školy (gymnáziá a reálne gymnáziá) vydali 400 falošných vysvedčení len
uchádzačom o železničiarsku službu! Bola to skutočná fabrikácia školských vysvedčení! Túto
panamu odhalilo generálne riaditeľstvo uhorských štátnych železníc, keď začalo preverovať
žiadosti a vysvedčenia uchádzačov. A gróf Apponyi hrdo dvíhal hlavu, keď mu Björnsön
povedal spravodlivé slovo úprimného hnevu za školské tyranstvo nad úbohými slovenskými
deťmi!!! Nech sa len pozrie hrdý mučiteľ slovenských detí; jeho apponyiovská štátna škola
vydala negramotnému školské vysvedčenie za štvrtú triedu!! Medzi falšovateľmi vysvedčení
sú riaditelia gymnázií, učitelia gymnázií a reálnych škôl! Toto sú údaje z maďarských novín.
Pekné maďarské kulturtrégerstvo! Keď len riaditeľstvo železníc zistilo 400 falošných
vysvedčení, koľko je ich u druhých? Celá veľká spoločnosť sa venovala tejto „kultúrnej“
činnosti.
Na uhorskom sneme poslanec opozície Farkasházy, ktorého sme už spomenuli, hovoril o
neporiadkoch pri stavbe železničných podvalov. Nastal veľký zmätok. Prišiel Kossuthov
tajomník, ako sa hovorí — jeho pravá ruka a rozum, Szterényi, bývalý Stern, pomaďarčený
Žid, a predniesol veľmi hmlistú reč na obranu ministra. Medziiným povedal, že stavba
podvalov si vyžadovala také zložité výpočty, že jeden úradník ministerstva pritom zošalel!!! Z
jeho reči vidieť, že minister Kossuth uzavrel dohodu s rakúskou židovskou firmou Eisler na 10
rokov o stavbe železničných podvalov. Na 10 rokov!!! A to na drevo, ktorého cena sa tak
rýchle mení! Ide o mnoho miliónov korún!
V-skij
3
Nevesinská zápalka — Nevesinje, mesto v Hercegovine; narážka
86
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 39
„M. V.“, 1908, č. 272, 23. novembra (6. decembra), s. 4.
(Od nášho dopisovateľa)
Tri dni po odhalení obrovskej „kultúrnej panamy“ s falošnými vysvedčeniami zo stredných a
meštianskych škôl v Pešti, o ktorej som vám napísal v 38. liste, odhalila sa „presídlenecká
panama“, totiž ukázalo sa, že veľké ustanovizne, spoločnosti a banky, ktoré vydržiava štát,
bezohľadne zdierajú biednych vysťahovalcov pod záštitou štátu. Na čele týchto machinácií je
veľký uhorský finančník, budúci generálny riaditeľ zamýšľanej samostatnej uhorskej štátnej
banky, veľký vodca židovského finančníckeho kagalu1 Leo Lánczy. Túto vec treba trochu
osvetliť.
Zákon IV z r. 1903 o emigrácii mal za cieľ obmedziť emigráciu a ochrániť presídlencov pred
súkromnými agentmi, ktorí zdierajú ľud. Štát uzavrel zmluvu s maďarskou námornou
akciovou spoločnosťou Adria ako predstaviteľkou námornej spoločnosti Cunard, aby pod
dozorom štátu prevážala uhorských presídlencov do Ameriky. Riaditeľ Adrie je Leo Lánczy.
Adria odovzdala túto vec Akciovej spoločnosti pre cestovanie a predaj lodných lístkov.
Riaditeľ tejto spoločnosti je — Leo Lánczy. Financovanie a výmena peňazí boli v rukách
peštianskej Komerčnej banky. Predseda riaditeľstva Komerčnej banky je — Leo Lánczy.
Vláda vymenovala štátnych presídleneckých agentov, ktorí mali dostávať fixný plat. Toto
všetko podľa zákona, ale nie podľa Lánczyho. Inými slovami: Adria dostáva na jedného
presídlenca 18 korún: agenti — okrem fixných platov — po 7 korún: cestovná kancelária — za
rozličné služby — po 7 korún.
Z príkladov vidieť, ako zdierajú agenti: Leo Lederer, agent v Zombore, má 2400 korún platu, a
od presídlencov vybral 6340 korún; S. Tišman v Užhorode (Ungvár) dostáva 18 000 korún
platu a okrem toho dostal 40 380 korún; Lad. Fülöp v Košiciach má 24 000 korún platu, a
vyinkasoval 55 215 korún od emigrantov — to všetko za jeden rok (1905).
Všetci títo agenti sú židia. Koľko si nahrabala Adria, koľko cestovná kancelária a koľko
Komerčná banka, to vedia iba bohovia židovského Olympu. Maďarské noviny Pesti Napló 2 z
22. (podľa rus. kal.) novembra píšu: „Existuje Adria, o ktorej nevieme, koľko získava od
Cunarda, je to výnosná spoločnosť, ktorá dostáva po 18 korún na jedného presídlenca; existuje
Komerčná banka, ktorá dostáva po 7 korún. Predstaviteľ Adrie je Lánczy, predsedom
Komerčnej banky zasa Lánczy. Príjem z oboch dostáva Lánczy. Posledné groše zbedačených,
zničených existencií, ktoré nemôžu vyžiť vo vlasti, ale utekajú do cudzích krajov na pekelné
práce pod zemou do rudných baní Pensylvánie, idú do vrecka milionára Lea Lánczyho. Ľudia
hynú. Lánczy sa obohacuje nespočetnými miliónmi.“ Akú silu majú už v rukách Židia, vidieť z
toho, že aj zákon aj minister sú voči Lánczymu bezmocní; všetka peštianska periodická tlač
okrem Pesti Napló mlčí o tomto zbojníckom vydieračstve pomocou štátnych ustanovizní.
Mnohí bránia Lánczyho, ktorý je zrejme štedrý k tlačovým orgánom. Bráni ho aj minister
Gyula Andrássy „ako vplyvného človeka“ v hospodárskom živote Uhorska.
Česi majú zaujímavú „novinku dňa“ — takzvaný „bummel“ (výčiny) nemeckých študentov.
Študenti sa každý deň od 11 hodín predpoludním prechádzajú po najfrekventovanejších
uliciach Prahy v študentských čiapkach a s farebnými stuhami cez plece. Česká spoločnosť v
1
2
Kagalu — židovská (kahala) — náboženská obec
Pesti napló — maďarský denník založený roku 1850
87
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
tom vidí provokáciu, napáda študentov, polícia ich bráni, žandári zatvárajú Čechov, rozháňajú
ich. Každý deň sa odohráva to isté — už celý mesiac. Celá česká politika, celý spoločenský
život sa točí okolo čiapok a farebných stúh. V spoločnosti, v novinách, na zhromaždeniach sú
samé protesty. Českí poslanci snemu behajú po ministerstvách, na políciu, ale „bummel“
ostáva „bummelom“.
V Prahe, pravda, popri českých univerzitách existuje aj nemecká. V nemeckej univerzite sú
nemeckí študenti, a nemeckí študenti na celom svete nosia farebné stuhy a čiapky. K tomu
treba ešte dodať, že vláda, centrum, Viedeň a polícia sú na strane nemeckých študentov — a už
máte celý problém ako na dlani! Radikálny prostriedok by bol: presídliť nemeckú univerzitu z
Prahy do nemeckého mesta, napríklad do Liberca (Reichenberg), ale to Nemci nikdy
nedovolia. Univerzita je pre nich bašta germanizmu „in partibus infidelium.“3 Veď skoro celá
tretina obyvateľstva českého kráľovstva pozostáva z Nemcov, nerátajúc Židov! — z bohatých
Nemcov a z uvedomelého prostého ľudu!
Nakoniec aj Viedeň má svoju študentskú „aktualitu“. Tam sú na dennom poriadku bitky medzi
liberálnymi a konzervatívnymi študentmi, medzi slovanskými a nemeckými, medzi
kresťanskými a židovskými a nakoniec medzi nemeckými a talianskymi, pri ktorých dochádza
k streľbe z revolverov medzi akademickými múrmi! Ak k tomu pridáme zlé zvesti z východu z
Turecka, bojkot rakúskeho tovaru skoro v celej Levante, novú krízu v rakúskom Bienertovom
kabinete (začala sa 14. (27.) novembra), musíme priznať, že nad Rakúsko-Uhorskom vejú
búrlivé vetry!
Ktože to otvoril Pandorinu skrinku? Či nie barón Aehrenthal? Vidí sa nám, že Rakúsko nemalo
šliapať do osieho hniezda na Balkáne. Nedala k tomu dôvod ťažká situácia v Rusku,4
postihnutom dvojnásobným kolosálnym nešťastím? Na Uhorskom sneme boli v rozpakoch, čo
s jubileom cisára Františka Jozefa 2. novembra (podľa rus. kal.), keď oslavuje 60. výročie
nástupu na trón v Olomouci v r. 1848. Ide o to, že Maďari, hlavne Kossuthova strana, uznávajú
kráľa len od r. 1867, t. j. od korunovania za uhorského kráľa v Pešti. A v súčasnosti je táto
strana na strane vlády! Ako teraz spojiť kossuthovský radikalizmus a lojálnosť, ktorú má
vládna strana prejavovať aspoň navonok? Rozhodli takto: nebude ani ohňostroj, ani zástavy,
ani iné oslavy; snem 2. decembra nebude zasadať, predseda pozval delegátov, aby sa zúčastnili
na slávnostnej omši v budínskom hrade a blahoželanie kráľovi vpíšu do protokolu, aby sa
udalosť zaznamenala. Takto bude aj vlk sýty, aj ovca celá, ako hovorí naše príslovie.
Ale ani to nešlo hladko, bez protestov. Mladý poslanec Nagy protestoval v mene ústavy proti
blahoželaniu cisárovi, hoci je zároveň aj uhorským kráľom. Je to teda lojálnosť s falšovaním a
protestmi!
Surové prenasledovanie slovenských novín neprestáva. Národné noviny, hlavný orgán
slovenskej ľudovej strany a vlastne celého slovenského národa, budú mať opäť proces na
peštianskom trestnom súde 5. (18.) decembra 1908.
Obžalovali svätomartinského občana Cipára, že napísal článok, v ktorom vyjadruje sústrasť
Černovčanom kvôli udalostiam 14. (27.) októbra r. 1907. Kvôli Černovej (zastrelili tam bez
príčiny 15 ľudí), majú Národné noviny už siedmy súdny proces! Slovákom nedovolia ani
plakať, žalovať sa a stonať, keď ich kynožia ako nebezpečnú divú zver!
V-skij
In partibus infidelium — v nespoľahlivých krajoch
Ťažká situácia v Rusku — postihnutého dvojakým veľkým nešťastím — narážka na rusko-japonskú vojnu 1904 — 1905 a revolúciu 1905 —
1907 (L)
3
4
88
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Svetozár Hurban Vajanský: Listy z
Uhorska
Zlatý fond denníka SME
List č. 40
„M. V.“, 1908, č. 295, 20. decembra (2. januára), s. 4.
(Od nášho dopisovateľa)
Človek sa nevoľky stáva lyrikom, keď sa pozerá na osud slovanských národov. Osídlili široké
plochy Európy a Ázie, brehy morí, doliny vysokých hôr, údolia veľkých riek. Spolu s Izaiášom
a Kollárom môžeme zvolať: „Rozmnožil si tento národ, Pane, ale nezvelebil jeho potešenie“.
Málokde vládnu Slovania bohatstvom svojho kraja. Všade rozkazuje cudzinec. A keď s božou
a ruskou pomocou zhodia jarmo, čo vidíme? Slovanské srdce nemôže zabudnúť na hnisajúcu a
páchnúcu ranu, ktorú spôsobila stambulovčina v Bulharsku,1 milanovčina v Srbsku,
frankovčina v Chorvátsku atď. Zahraničným Slovanom ešte nevychladli na tanieri ruské
pirohy, neuschla na ich zotročenej zemi preliata ruská krv, a už vyplazovali jazyk na svojho
osloboditeľa. Človeku zviera srdce, keď si na to pomyslí. Dostojevskij to doslova predpovedal,
ale tým sa nezmyje ani nezoslabí hnusný Kainov zločin, doteraz nevykúpený a doteraz
pretrvávajúci. Toho istého stambulovského zločinu sa dopustili neoslavistickí študenti na
pražskom zjazde, pokračujú v ňom rozliční drobitelia plemien, lživí fonetikovia, Ukrajinci,
českí realisti, blahoželajúci Japoncom alebo jednoducho literárni podliaci v štýle Adolfa
Černého. Niet takého zla či úpadku v slovanstve, ktoré by nebol oslávil v Přehlede.2 A ešte ho
podporujú čestní ľudia v Slovanskom spolku. Táto podpora nie je na mieste.
Tam, kde sa Slovania oslobodili, začali hospodáriť ako márnotratný syn v evanjeliu.
Megalomanské politikárčenie a sebecká straníckosť. V Srbsku napríklad za nepatrnú sumu
predali Židom tabakový rakúsko-uhorský monopol, len aby sa dostali k peniazom. Ľud v
kráľovstve je biedny, priemysel bezvýznamný, inteligencia holduje všetkému, čo je cudzie,
hlavne mestským nerestiam a hriechom. A čo sa týka literatúry, pozostatok Srbov v
Chorvátsku pod kultúrnym a národnostným útlakom dáva srbskému národu a jeho
duchovnému životu viac než kráľovstvo. Na Slovanoch akoby spočívala dvojnásobná kliatba:
alebo slúžte tým, čo sú vám cudzí krvou a duchom, alebo spoliehajúc sa na seba, škriepte sa
medzi sebou, premárnite dedičstvo otcov a sami sebe si kopte hrob! Slovania najviac vynikajú
osobným hrdinstvom vtedy, keď idú proti vlastným bratom.
Politikárčenie a straníckosť viedli k tomu, že každý desiaty vzdelanec, bol, je, alebo bude
ministrom. Či by týmto národom nebolo lepšie zostať pod ochraňujúcou tureckou vládou, kým
ich skutočne neoslobodia? Ale to je už neodpustiteľná lyrika: musíme pracovať, oduševňovať a
poukazovať na veľké ideály slovanstva, aj ked je prítomnosť taká zmätená.
Ani kainské slová kniežaťa Meščerského3 v Graždaninovi o „hlúpej legende o slovanskej rase“
neospravedlňujú všetky tieto hriechy. Slovanská rasa je skutočnosť, nie legenda, a kto sa zrieka
plemenného bratstva, ten je bratovrah, otcovrah — parricida in optimo sensu!4 Veľké Rusko
nemôže zavrhnúť plemenné bratstvo, ak chce splniť svoje dejinné poslanie a stať sa svetovým
faktorom na večné časy. Teda nielen my, ujarmení Slovania, ale aj nezávislé Rusko má svojich
Efialtesov a Herostratov!
Stambulovčina v Bulharsku, milanovčina v Srbsku, frankovčina v Chorvátsku — ide o Stefana Stambulova (1854 — 1895), ktorý bol
bulharským ministerským predsedom v rokoch 1886 — 1894, o Milana Obrenovića (1854 — 1901), ktorý od roku 1868 niekoľko ráz bol
srbským vladárom, a Josipa Franka (1844 — 1911), chorvátskeho oportunistického politika. Spoločným menovateľom ich účinkovania vo
vnútornej politike bola despotická svojvôľa, intrigánstvo, korupcia a v zahraničnej politike odklon od slovanských koncepcií a príklon k
Rakúsko-Uhorsku.
2
V Přehlede — rozumie sa Slovanský přehled; orgán neoslavistických tendencií, vychádzal od r. 1899
3
Kainské slová kniežaťa Meščerského — knieža Vladimír Petrovič Meščerskij (1839 — 1914), vydavateľ krajne reakčných monarchistických
novín Graždanin ostro kritizoval z vládnych pozícií myšlienku slovanskej vzájomnosti; pozri napr. Graždanin 1908, č. 88, 96 a ďalšie. (L)
4
Parricida in optimo sensu — pri najlepšom vlastizradca
1
89
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
My však spolu so sv. Augustínom veríme: nubicula sunt5 — sú to len obláčky, a slniečko znova
zasvieti.
V Uhorsku je ďalší školský škandál: Szécsényi, biskup v Rábe pozval prostredníctvom
školskej správy žiakov učiteľského ústavu, ktorý vydržiava na vlastné trovy, aby sa dostavili
na slávnostnú omšu 2. decembra (podľa rus. kal.) z príležitosti 60. výročia panovania cisára a
kráľa Františka Jozefa I. Žiaci štvrtého (posledného) ročníka však oznámili, že na omšu
nepôjdu, lebo neuznávajú cisára, a kráľ bol korunovaný len v r. 1867. A ani nešli. Školská
správa ich všetkých vylúčila. Poslanec Eitner interpeloval na sneme u ministra grófa
Apponyiho, pričom nazval tento skutok žiakov prejavom čistého vlastenectva a hovoril, že
žiaci si zaslúžia pochvalu a nie vylúčenie. Gróf Apponyi je vo veľmi nepríjemnej situácii — na
jednej strane — veľká nedisciplinovanosť, kráľ — a na druhej strane maďarský šovinizmus.
Odpovedal dvojzmyselne, vyhýbavo, takže vyvolal celú búrku rozhorčenia.
Ale aj to bude len búrka v pohári. Šovinizmus je u nás už mdlý a oficiálny, ak sa neobracia proti
slabým národnostiam.
Dr. Wekerle pred štyrmi rokmi vyhlásil, že v Uhorsku už neexistuje národnostná otázka. A
teraz na sneme neodznie ani jeden prejav — nech je na programe čokoľvek — ktorý by sa
netýkal národnostnej otázky. Tejto otázke bola venovaná aj Andrássyho reč o volebnej
reforme.
Zle sa žije nemaďarským národnostiam v Uhorsku a nemeckým v Rakúsku bez ohľadu na
neúspechy Rakúsko-Uhorska v zahraničnej politike. V dôsledku krátkozrakej politiky baróna
Aehrenthala aj teraz prinútili Viedeň, aby sa zaliečala Maďarom a Nemcom, aby dodali úver,
regrútov a vôbec získali si ich priazeň. Maďarom sa chystajú dať ako „národný“ ústupok
maďarský plukový jazyk, t. j. vo všetkých plukoch, regrutovaných v Uhorsku a všetkých
krajinách koruny sv. Štefana (to znamená, že aj v Chorvátsku a Srieme) veliacim jazykom bude
maďarčina. Čo to znamená? To, že nielen barkarská Apponyiho škola, ale aj vojsko sa stane
nástrojom surovej maďarizácie. Doteraz v plukoch, ktoré sa regrutovali na Slovensku, bol
plukový jazyk slovenský. V škole učili vojakov po slovensky, učili ich síce málo, ale aspoň
nepomaďarčovali. Nemecký jazyk používali len pri poveloch a pozdravoch.
Teraz aj do vojska zavedú národnostný útlak a rasové tyranstvo. Na druhej strane s Čechmi,
ktorí majú v snemoch silné strany a skutočnú autonómiu, zaobchádzajú ako s menejcenným
národom, celkom podľa receptu násilníckej Nietzscheho filozofie.
Smelým, oduševneným a húževnatým obrancom národnosti na uhorskom sneme je Rumun
Július Maniu, ktorý vo svojich rečiach bez fráz ukázal dar slova aj vernosť zásadám! V
nedávnom prejave dokázal, že Rumuni sú postavení mimo zákona, keď ich Maďari urážajú.
Maďarskí kalvinisti za bieleho dňa vyvliekli s bohorúhačskými rečami a piesňami pravoslávny
kríž a hodili do dvora každému Rumunovi. Rumunský kríž — pamätník v Blažoraži
(Blasendorf v Sedmohradsku) vyhodili do vzduchu dynamitom. Administratívna správa aj súd,
v ktorom Maniu zažaloval vinníkov oboch priestupkov, oslobodil obžalovaných ako
nevinných: veď vo vzťahu k národnostiam je dovolené všetko. Minister justície Günter iba
mykol plecom a odvolal sa na nezávislosť sudcov!! To je už satira, ba ešte viac — je to krvavý
sarkazmus. Veď u nás sudcovia v národnostných sporoch súdia podľa nariadenia ministra
Güntera, čo aj on sám priznal 9. decembra (podľa rus. kal.) na sneme!!! Vtedy povedal: „Nech
národní agitátori nepodpichujú, potom nebude nariaďovať sudcom, aby podávali žalobu proti
národnostiam. Propria fassio — mile testes!!!“6
5
6
Nubicula sunt — obláčky sú…
Propria fassio — mille testes — Vlastné priznanie vyváži za tisíc svedkov.
90
Created by XMLmind XSL-FO Converter.
Zlatý fond denníka SME
U nás, v Uhorsku politické prenasledovanie čoraz väčšmi prechádza do prenasledovania
osobnosti, existencie. Útočia na životy ľudí! 18. decembra (podľa rus. kal.) kráľovská tabuľa
(apelačná inštancia) v Prešporku (Pressburg) odsúdila dr. Milana Ivanku, poslanca pezinského
obvodu na rok väzenia a 1000 korún pokuty za predvolebné reči ešte v r. 1906. Dr. Milan
Ivanka, advokát v Trnave (Tyrnau) je tichý a rozumný mladý muž. Jeho existencia je úplne
zničená. Stratí advokátsku prax a zostane s rodinou na žobráckej palici! Toto má byť politický
boj? Je to boj na život a na smrť. Jediné nariadenie, ktoré sa vzťahuje na slovenských
národovcov, je: Vos non debet esse! (Zakazuje sa vám žiť!)
V ten istý deň, keď skutočným Justiz-Mordom (justičnou vraždou) vraždili mladého
talentovaného slovenského poslanca v Prešporku, v Pešti rezali nožom straníckej nenávisti
Národné noviny. Stáli tam pred súdom dvaja spolupracovníci slovenského národného orgánu:
Andrej Obuch a Jozef Cipár. Napísali do novín bolestný výkrik o vražde v Černovej. Hlavný
vrah 17 nevinných ľudí slúžny Pereszlényi ich obžaloval za „ohováranie“ a súd odsúdil
Obucha na 8 mesiacov do trestaneckej roty (nie do väzenia!!) a Národné noviny na 800 korún
pokuty; Cipára — na tri mesiace do trestaneckej roty a na 300 korún pokuty. Chcú násilím
zničiť solídny politický orgán Slovákov. Dokážeme znášať väzenie, dokážeme obetovať
slobodu a osobné šťastie, ale nevydržíme platiť pokuty: veď nám berú ťažké tisíce!
Ministerstvo obchodu obežníkom zakázalo železničným zamestnancom byť členmi
socialistických spolkov a organizácií. Tých, ktorí do dvoch týždňov z týchto spolkov
nevystúpia, prepustia bez penzie a odstupného. „Alebo železničiar — alebo socialista“, tak sa
končí nariadenie ministra F. Kossutha, vlastne jeho tajomníka Szterényiho (bývalého Sterna),
lebo Kossuth leží v posteli, a keď sa postaví a začne chodiť, nič nepremyslí a neurobí sám. Je to
len modla maďarského šovinizmu ako syn Lajosa Kossutha.
Na sneme sa odohral slovný súboj medzi Wekerlem a Polónyim, bývalým ministrom justície.
Polónyi obviňoval vládu a koalíciu z intríg, a Wekerle, zo svojej strany, nemal zľutovanie s
Polónyim; obaja zostali mravne čierni ako černosi; ale v našej krajine im to neprekáža. Mravná
úroveň je u nás neuveriteľne nízka.
Vo viedenskom parlamente anexujú Bosnu a Hercegovinu a vedú spory o právach uhorskej
koruny: možno sa pohádajú nad korisťou získanou bezprávím a násilím. Ideálni Rakúšania,
ako gróf Thun a princ Alojz Lichtenstein by chceli dať Bosne autonómiu; Rakúsko však nestrpí
serióznych politikov. Zamilovalo sa do machiavelizmu a utláčania slovanských národov. Bojí
sa zjednotenia Juhoslovanov (7 miliónov) a drží sa hesla „divide et impera“. To je „po
rakúsky“, ako hovorí váš A. K. Tolstoj, obľúbený u nás ako autor veľkej dramatickej trilógie.
V-skij
91
Created by XMLmind XSL-FO Converter.